Colorado [kolerádou], angl. Colorado River, špan. Río Colorado — rieka na juhozápade USA (štáty Colorado, Utah, Arizona, Nevada a Kalifornia) a v Mexiku (štáty Baja California, Sonora); dĺžka 2 334 km, rozloha povodia 640 000 km², priemerný ročný prietok na dolnom toku 508 m³/s. Pramení v Skalnatých vrchoch, tečie naprieč Coloradskou plošinou, kde priberá veľké prítoky Green a Saint Juan a v oblasti Canyonland vytvára rad hlbokých kaňonov, na ktoré nadväzuje na juhozápade najznámejší Veľký kaňon (Grand Canyon). Po opustení Coloradskej plošiny sa tok rozširuje do údolného jazera za priehradou Hoover Dam. Dolný tok preteká púšťovými oblasťami (Colorado Desert, Gilská púšť), vytvára deltu a ústi do Kalifornského zálivu (Tichý oceán). Rieka je využívaná energeticky (viacero priehradných nádrží a hydroelektrární, najväčšia Hoover Dam Power Station, 2 074 MW), na zavlažovanie, na zásobovanie vodou mestá na pobreží Kalifornského zálivu, ale i veľké mestá Kalifornie (vrátane Los Angeles); na dolnom toku (900 km od ústia) splavná pre riečne lode.

Iguala — mesto v juhozápadnom Mexiku v štáte Guerrero; 122-tis. obyvateľov (2014). Priemysel hutnícky (spracovanie medi), petrochemický, potravinársky; remeslá. Stredisko banskej oblasti (ťažba rúd medi, olova, striebra a zlata), obchodné stredisko poľnohospodárskej oblasti. Leží na diaľnici Mexiko – Acapulco de Juárez.

Založené 1750, 1821 bola podľa tzv. Plánu z Igualy vyhlásená nezávislosť Mexika od Španielska.

Stavebné pamiatky: kostol San Francisco (neoklasicistický, 19. stor.).

Chilpancingo [čil- -sin-], Chilpancingo de los Bravos — mesto v západnom Mexiku v pohorí Južná Sierra Madre na rieke Huacapa, 1 360 m n. m., hlavné mesto štátu Guerrero; 201-tis. obyvateľov (2015). Priemysel potravinársky, liehovarnícky (výroba destilovaného nápoja mezcal, obdoby tequily, charakteristického pre túto oblasť), drevársky, kožiarsky. Obchodné stredisko poľnohospodárskej oblasti na diaľnici spájajúcej prístavné mesto Acapulco de Juárez s hlavným mestom krajiny Mexiko (Ciudad de México).

Založené 1591. Počas vojny za nezávislosť strategické miesto bojov na juhu Mexika. R. 1813 tam vodca povstania J. M. Morelos y Pavón zvolal prvý kongres, na ktorom bola vyhlásená nezávislosť Mexika. R. 1825 nazvané Chilpancingo de los Bravos. Od 1971 hlavné mesto štátu Guerrero.

Stavebné pamiatky: neoklasicistická Katedrála nanebovzatia Panny Márie (koniec 18. – 19. stor.); 45 km od mesta sa nachádza jaskynný systém Juxtlahuaca (Grutas de Juxtlahuaca) s figurálnymi nástennými maľbami Olmékov.

Múzeum, univerzita (1869).

Chihuahua [čiuaua] — mesto v severnom Mexiku na úpätí pohoria Západná Sierra Madre, hlavné mesto štátu Chihuahua; 878-tis. obyvateľov, aglomerácia 1,001 mil. obyvateľov (2016). Významné priemyselné stredisko a stredisko ťažby rúd zinku, olova a striebra. Priemysel hutnícky (neželezné kovy), strojársky, textilný, papierenský, potravinársky, automobilový. Dopravná križovatka, medzinárodné letisko.

Založené 1709 Španielmi ako koloniálne banské stredisko El Real de Minas de San Francisco de Cuellar, od 1718 San Felipe el Real de Chihuahua, od 1823 mesto s názvom Chihuahua. R. 1811 počas boja za nezávislosť Mexika tam bol zajatý a popravený vodca povstania proti Španielom M. Hidalgo y Costilla. Počas americko-mexickej vojny (1846 – 48) obsadené Američanmi.

Stavebné pamiatky: baroková katedrála s bohato zdobenou fasádou (1725 – 1826), kostol San Francisco (1. polovica 18. stor.), vládny palác (koniec 19. stor. s historickými freskami z 1. polovice 20. stor.), neoklasicistický federálny palác (začiatok 20. stor.), námestie Plaza Mayor so sochou Anjel víťazstva (2003).

Univerzita (1954), sídlo arcibiskupstva, múzeá (napr. mexickej revolúcie).

Irapuato — mesto v strednom Mexiku v štáte Guanajuato na Mexickej plošine, 1 800 m n. m.; 398-tis. obyvateľov (2014). Priemysel textilný (významná časť jeho produkcie sa vyváža), chemický, potravinársky (mlynársky), obuvnícky, kožiarsky. Obchodné stredisko poľnohospodárskej (v okolí rozsiahle plantáže jahôd) a banskej (ťažba zlata a striebra) oblasti. Železničný uzol.

Založené 1547, od 1893 mesto. Stavebné pamiatky: baroková katedrála (1631), barokový kostol Templo del Hospitalito (1. polovica 18. stor., pôvodne súčasť nezachovanej nemocnice založenej v polovici 15. stor.), neoklasicistický kostol Templo de la Soledad (19. stor., baroková fasáda), barokovo-klasicistický kostol Templo El Convento (1799), neoklasicistický palác Presidencia Municipal (19. stor.), Fontána delfínov (1864), Fontána tancujúcej vody (2004) a i. Múzeum, univerzita, zoologická záhrada.

Jalisco [chalisko] — štát Mexika v západnej a strednej časti krajiny na pobreží Tichého oceána; rozloha 80 836 km², 7,844 mil. obyvateľov (2015), hlavné mesto Guadalajara. Vrchovinno-hornatinný povrch (Mexická plošina, Západná Sierra Madre, Južná Sierra Madre, vulkanické územie Sierry Nevady); hlavná rieka Río Grande de Santiago, na východe na hranici so štátom Michoacán jazero Chapala, najväčšie jazero Mexika. Značne zalesnené územie. Významný poľnohospodársky región, pestovanie kukurice, pšenice, strukovín (najmä fazule) a rajčín, v nížinách pri pobreží Tichého oceána pestovanie cukrovej trstiny, agáve, bavlníka a citrusov na plantážach; chov hovädzieho dobytka, hydiny a ošípaných. Ťažba dreva. Priemysel banský (ťažba rúd zlata, striebra, olova, zinku a medi), strojársky, chemický, elektronický (výroba počítačového príslušenstva), kozmetický, sklársky; remeslá (najmä tkáčstvo a výroba keramiky). Významná turistická oblasť (jazero Chapala, morské kúpeľné strediská Puerto Vallarta a Tenacatita).

Jalapa [cha-], Jalapa de Enríquez, aj Xalapa de Enríquez — mesto vo východnom Mexiku vo Východnej Sierra Madre, 1 430 m n. m., hlavné mesto štátu Veracruz; 563-tis. obyvateľov (2015). Priemysel potravinársky (cukrovarnícky, mlynársky, spracovanie kávy), petrochemický, tabakový, textilný, kožiarsky. Obchodné stredisko poľnohospodárskej oblasti. Železničné a cestné spojenie s hlavným mestom Mexiko a námorným prístavom Veracruz, letisko. Kúpele.

Vzniklo pravdepodobne začiatkom 14. stor. spojením viacerých indiánskych osád ako Xallapan, od 2. polovice 15. stor. súčasť ríše Aztékov. R. 1519 obsadené španielskymi conquistadormi na čele s H. Cortezom. Počas španielskej koloniálnej éry významné obchodné centrum, od 1824 hlavné mesto štátu Veracruz. Od 1830 mesto. R. 1920 a 1973 čiastočne zničené zemetrasením. Od 1978 sa používa aj názov Xalapa (z pôvodne indiánskeho Xallapan). Stavebné pamiatky: Katedrála nepoškvrneného počatia Panny Márie (Catedral Metropolitana de la Inmaculada Concepción de Xalapa, 1641, barokovo upravená 1772, neogoticky prestavaná koncom 19. stor.), Kostol kalvárie (Iglesia del Calvario, 1800 – 26); v centre mesta množstvo neoklasicistických obytných domov, verejných stavieb i kostolov (19. – 1. polovica 20. stor.). Stredisko vedy a kultúry. Viaceré divadlá, múzeá (napr. antropologické), galérie (napr. Pinakotéka D. Riveru, založená 1998), univerzita (napr. Universidad Veracruzana, založená 1944; Universidad de Xalapa, založená 1992), botanická záhrada. Sídlo rímskokatolíckeho arcibiskupstva.

Južná Sierra Madre, španielsky Sierra Madre del Sur — horské pásmo v juž. Mexiku rozkladajúce sa pozdĺž pobrežia Tichého oceána, súčasť hrasťových vrchov Sierra Madre. Tiahne sa z juž. časti štátu Michoacán cez štát Guerrero Tehuantepeckou šijou do štátu Oaxaca; dĺžka okolo 1 000 km. Maximálna výška 3 703 m n. m.

Iztaccíhuatl [istaksíuatl], Ixtaccíhuatl, Izta — sopka v strednom Mexiku asi 70 km juhovýchodne od hlavného mesta Mexiko, 5 230 m n. m. (3. najvyšší vrch krajiny). Má štyri vrcholy, najvyšší El Pecho. Najvyššie časti celoročne pokryté snehom a ľadom. Od 1868 nie je činná. Prvý zdokumentovaný výstup 1889.

Hidalgo [idal-] — štát v strednom Mexiku; 20 8137 km², 2,858 mil. obyvateľov (2015), hlavné mesto Pachuca de Soto. Vrchovinno-hornatinný reliéf pohoria Východná Sierra Madre. Rozvinutý banský priemysel (ťažba zlata a striebra, rúd zinku, olova a antimónu), ďalej hutnícky (metalurgia železných aj neželezných kovov), strojársky (o. i. výroba dopravných prostriedkov) a petrochemický priemysel. Na umelo zavlažovaných pôdach pestovanie pšenice, kukurice, fazule (v západnej časti), ryže, cukrovej trstiny a kávovníka (v severovýchodnej časti). Rozvinuté lesné hospodárstvo (ťažba mahagónového a cédrového dreva). Dobre vybudovaná dopravná sieť.

Hermosillo [er- -ľo] — mesto v severozápadnom Mexiku, hlavné mesto štátu Sonora na rieke Sonora (ústi do Kalifornského zálivu); 812-tis. obyvateľov, aglomerácia 884-tis. obyvateľov (2015). Stredisko hutníckeho priemyslu v banskom regióne (ťažba rúd medi, striebra a molybdénu), potravinársky, kožiarsky, obuvnícky a cementársky priemysel; remeslá. Obchodné stredisko poľnohospodárskej oblasti Dopravná križovatka pri železničnom a cestnom ťahu Nogales – Guadalajara, medzinárodné letisko. Založené okolo 1742 ako Villa de Pitic, od 1828 súčasný názov. R. 1915 (počas mexickej revolúcie 1910 – 17) bolo krátko hlavným mestom Mexika. Sídlo arcibiskupstva a univerzity (Universidad de Sonora, založená 1938, otvorená 1942).

Anáhuac [anauak], Mesa de Anáhuac — juž. časť Stredomexickej vysočiny v Mexiku. Predstavuje vlastné jadrové územie starej ríše Aztékov i dnešného Mexika. Najdôležitejšími časťami sú Mexická kotlina a Tolucká kotlina. Reliéf Anáhuacu s priemernou výškou 2 200 m n. m. zvýrazňujú početné zlomy i eróziou spracované sopečné horniny. V oboch kotlinách najväčšia koncentrácia obyvateľstva Mexika, nachádza sa tu i hlavné mesto Mexiko.

Hidalgo del Parral [idal-], Parral — mesto v severnom Mexiku v štáte Chihuahua na úpätí Západnej Sierry Madre; 110-tis. obyvateľov, aglomerácia 130-tis. obyvateľov (2015). Jedno z najvýznamnejších banských stredísk Mexika (ťažba zlata a striebra, rúd olova a zinku). Priemysel hutnícky a potravinársky. Obchodné stredisko. Cestný uzol.

Kalifornský záliv, špan. Golfo de California — záliv Tichého oceána medzi pevninou Severnej Ameriky (Mexikom) a Kalifornským polostrovom; dĺžka 1 240 km, šírka do 220 km, plocha 177 000 km², priemerná hĺbka 818 m, maximálna hĺbka 3 400 m. Viacero ostrovov, najväčšie Tiburón a Ángel de la Guarda. Do Kalifornského zálivu ústi rieka Colorado. Rybolov (najmä žralokov, makrel a tuniakov). Prístavy: La Paz, Guaymas, Topolobampo, Puerto Peñasco. V januári až v marci plávajú do zálivu veľryby, aby tam priviedli na svet mláďatá. Kalifornský záliv unikátny svojou biologickou rozmanitosťou bol 2005 zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Kalifornský polostrov, špan. Península de California — polostrov v severozáp. časti Mexika medzi Tichým oceánom a Kalifornským zálivom, ktorý ho oddeľuje od pevniny; dĺžka okolo 1 200 km, šírka 50 – 250 km, rozloha 143 390 km². Strednú časť zaberajú pásma vrchov Sierra de Juárez, Sierra de San Pedro Mártir s najvyšším vrchom územia Diablo, 3 096 m n. m. (pohorie je národným parkom vyhláseným 1947, rozloha 72 909 ha), a Sierra de la Encantada; pozdĺž pobrežia úzky pás nížin rozširujúci sa na juhozápad. Ťažko dostupné pobrežie bez väčších prístavov. Subtropické suché podnebie, priemerná teplota v januári od 10 °C na severe do 18 °C na juhu, v júli 25 – 38 °C; ročný úhrn zrážok 150 – 250 mm. Rastlinstvo púští a polopúští. V sev. časti pestovanie pšenice, ryže a rajčiakov, na úpätiach pastviny. Ložiská medi, mangánu, magnezitu, kamennej soli, striebra a zlata. Potravinársky priemysel. Rozvinutý cestovný ruch (vysoký podiel turistov z USA).

Aguascalientes [aguaska-] — mesto v str. Mexiku na rieke Aguascalientes, hlavné mesto štátu Aguascalientes ; 766-tis. obyvateľov, aglomerácia 1,044 mil. obyvateľov (2015). Založené v 2. pol. 16. stor., rozvoj podmienený ťažbou striebra v 18. stor. Obchodné stredisko poľnohospodárskej oblasti; priemysel textilný, potravinársky, petrochemický, výroba keramiky. Železničný uzol. Početné budovy v štýle vrcholného baroka (chrám Guadelupe, palác guvernéra a i.). V blízkosti ťažba cínových rúd a výskyt teplých prameňov, podľa ktorých je mesto nazvané (zo španielskeho aguas calientes = horúce pramene).

Aguascalientes [aguaska-] — štát v str. časti Mexika na Mexickej plošine; 5 616 km², 1,313 mil. obyv. (2015), hlavné mesto Aguascalientes. Územie vypĺňa náhorná plošina s výškou do 2 000 m n. m. a rozľahlé plytké kotliny (→ bolsony). Suché tropické vysokohorské podnebie, priemerné mesačné teploty 9 – 20 °C, v zime citeľné ochladenie, ročný úhrn zrážok 300 – 600 mm. Hospodársky slabo rozvinuté územie. V poľnohospodárstve je zamestnaných 37 % aktívneho obyvateľstva. Obrába sa (najmä v kotlinách) 140-tis. ha pôdy, z toho 50-tis. ha je zavlažovaných. Pestujú sa kukurica, fazuľa, ovocie, agáva. Na horských lúkach chov oviec. Baníctvo, významné v koloniálnom období, stratilo na dôležitosti. Priemysel sústredený do hlavného mesta štátu. Cez Aguascalientes vedú železnice a cesty z centra Mexika na severe.