Abú Dhabi → Abú Zabí (mesto)

Abú Dhabi → Abú Zabí (emirát)

Abú Zabí, arab. Abú Dhabi — hlavné mesto a prístavné mesto Spojených arabských emirátov, administratívne stredisko emirátu Abú Zabí; 1,146 mil. obyvateľov (2014). Politické, priemyselné, obchodné a kultúrne centrum. Priemysel petrochemický (rafinéria ropy), cementársky. Medzinárodné letisko. Osídlenie pred 1762, začiatkom 20. stor. 6-tis. obyvateľov (obchod, lov perál). Po 1962 rozvoj a intenzívna výstavba mesta v modernom štýle (množstvo mrakodrapov) v dôsledku ťažby ropy v emirátoch. Veľká mešita šejka Zajda (1996 – 2007), výstavné centrum (2007), galérie (Louvre Abú Zabí, 2017, architekt J. Nouvel).

Adžmán, Ajmán — prístavné mesto v Spojených arabských emirátoch na Pirátskom pobreží Perzského zálivu, administratívne stredisko emirátu Adžmán; 250-tis. obyvateľov (2010). Tvorí konurbáciu s mestami Dubaj a Šardžá.

Adžmán, Ajmán — najmenší emirát Spojených arabských emirátov na Pirátskom pobreží Perzského zálivu; 250 km², 263-tis. obyvateľov (2010), administratívne stredisko Adžmán. Presné hranice nie sú vymedzené. Územie s tropickým suchým podnebím a nepatrnými zrážkami. Ťažba ropy na pobreží i v zálive. Obyvateľstvo sa zaoberá pestovaním obilia, datľovníkov a citrusov, kočovným chovom dobytka, rybolovom a lovom perál.

Ajmán [adž-] → Adžmán

al-Ajn, arabsky Al-’Ayn — mesto vo vých. časti Spojených arabských emirátov na hranici s Ománom v emiráte Abú Zabí v oáze Burajmí na úpätí vrchu Háfití 140 km vých. od hlavného mesta Abú Zabí; 473-tis. obyvateľov (2014). Po 1981 sídlo emira. Jedno z najmodernejších a najrýchlejšie sa rozvíjajúcich miest Blízkeho východu s mnohými záhradami, parkmi a moderne riešenou dopravou. V minulosti stredisko obchodu s poľnohospodárskymi produktami pochádzajúcimi z oázy, v súčasnosti moderné obchodné stredisko oblasti siahajúcej na územie Ománu, cementáreň, výroba keramiky, plniareň spoločnosti Coca-Cola Company. Medzinárodné letisko, múzeum, univerzita (založená 1977).

Arabská púšť, arab. as-Sachrá’ al-arabíja — rozsiahle púšťové územie v juhozáp. Ázii takmer na celom Arabskom polostrove na územiach štátov Jordánsko, Irak, Kuvajt, Omán, Katar, Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty, Jemen; 2 331 000 km². Na severe hraničí so Sýrskou púšťou, na východe s Arabským morom, na juhu s Adenským zálivom, na západe s Červeným morom. Najpustejšie časti: púšte Rub al-Cháli na juhu a Nafúd na severe. Územie budované prevažne prekambrickými horninami, na západe prekrytými paleozoickými vápencami a pieskovcami. Extrémne suché podnebie, zrážky v najsuchších oblastiach menej ako 10 mm ročne, letné teploty až 51 °C. Bez stálych tokov. Chudobná xerofilná vegetácia; ťažba ropy, fosforitov a rúd cínu.

Arabský polostrov, arab. Džazíra al-Arab, medzinárodný prepis Jazírat al-’Arab — najväčší polostrov Ázie v juhozáp. časti svetadiela rozkladajúci sa medzi Červeným morom na juhozápade, Ománskym zálivom a Perzským zálivom na východe a Adenským zálivom a Arabským morom na juhu. Ležia na ňom štáty: Bahrajn, Jemen, Katar, Kuvajt, Omán, Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty a čiastočne Jordánsko a Irak. Rozloha asi 2,780 mil. km².

Z geografického hľadiska je Arabský polostrov rozsiahla plošina s priemernou výškou 1 000 – 2 000 m n. m. klesajúca od severozápadu na severovýchod a východ. Od západu a juhozápadu ohraničený horskými chrbtami (v Jemene dosahujú až 3 760 m n. m.) klesajúcimi strmo do pobrežnej nížiny. V centrálnej časti horské chrbty Šammar a Tuvalk, na juhovýchode pozdĺž pobrežia Ománskeho zálivu pohorie Achdar (3 083 m n. m.), ktoré je pokračovaním iránskych pobrežných pohorí. Rozľahlé časti polostrova zaberajú púšte Rub al-Chálí na juhu, Nafúd na severe a Dahná na východe. Z geologického hľadiska tvorí Arabský polostrov časť prekambrického kryštalického štítu, ktorý je na západe oddelený od Afriky mladšou prepadlinou Červeného mora, v centrálnej a vo vých. časti pokrytý prvohornými, druhohornými a treťohornými usadeninami, v ktorých sa na severovýchode nachádzajú jedny z najväčších svetových zásobární ropy. Sopečná činnosť je silnejšia na západe polostrova, čo súvisí so vznikom treťohorných tektonických zlomov Červeného mora a vých. Afriky.

Suché pasátové podnebie, priemerné teploty najteplejšieho mesiaca 30 – 35 °C (maximálne 54 °C), najchladnejšieho mesiaca 10 – 20 °C, zrážky pod 100 mm ročne s výnimkou pobrežných pohorí na juhozápade (750 – 1 000 mm). V sev. časti sa zrážky vyskytujú najmä v zime pri prevládajúcich záp. vetroch, na juhu v lete (monzún) pri prevládajúcich juhových. vetroch. Arabský polostrov je bezodtokovým územím bez stálych riek, veľký význam majú podzemné vody. Pri prameňoch a studniach sú osídlené oázy a križovatky karavánových ciest. Vyše 95 % územia polostrova pokrývajú púšte, polopúšte a suché stepi. Vďaka monzúnom 5 % územia tvoria poľnohospodárske plochy a lesy na svahoch horských systémov v Jemene a Ománe.

Hlavné poľnohospodárske plodiny: kávovník, proso, pšenica; miestami rozvinuté ovocinárstvo. Lov rýb, v minulosti aj perál. Obyvateľstvo tvoria pôvodné kočovné arabské kmene živiace sa chovom kôz, tiav a koní. V súčasnosti žije väčšina obyvateľov v mestách. Najdôležitejšie sídla: Mekka, Medina, Rijád, Džidda, Kuvajt, Aden, Saná, al-Ajn. Najhustejšie sú osídlené horské oblasti na západe a juhozápade, ako aj pobrežné oblasti. Rozvinutý priemysel ťažobný (ťažba ropy), petrochemický, stavebných materiálov. Rozvinutá dopravná infraštruktúra (diaľnice, letiská).

Dejiny: → Arábia.

Hadžar, arab. Džabal al-Hadžar, Jabal al-Hajar — horská reťaz na východe Arabského polostrova tiahnuca sa zo severozápadu na juhovýchod pozdĺž pobrežia Ománskeho zálivu na území Ománu, fragmentmi zasahujúca i na územie Spojených arabských emirátov; dĺžka okolo 600 km. Priemerná výška 1 500 m n. m., maximálnu výšku dosahuje v horskej časti Achdar vrchom Šam, 3 083 m n. m. Smerom na západ prechádza postupne do Arabskej púšte, na východe prudko klesá do úzkej pobrežnej nížiny Ománskeho zálivu. Delí sa na tri horské pásma: Hadžar al-Gharbi na severozápade, Achdar v strednej časti a Hadžar aš-Šarki na severovýchode. Pohoria boli vyvrásnené počas alpskej orogenézy. Budované najmä jurskými, kriedovými a treťohornými vápencami, magmatickými horninami, v strednej časti metamorfovanými horninami. Na úpätí skromná vegetácia piesočných púští, vyššie tŕnité porasty a savany s akáciami, v masíve Achdar tvrdolisté lesy; kočovný chov oviec, kôz a tiav.

Kalbá — mesto vo vých. časti Spojených arabských emirátov v emiráte Šardžá na brehu Ománskeho zálivu; okolo 4-tis. obyvateľov (2010). Obchodné stredisko poľnohospodárskej oblasti (pestovanie ovocia a zeleniny). Rybársky prístav. Do 1957 administratívne stredisko emirátu. Múzeum Al-Hisn (sídli v pevnosti z 19. stor.).