Vyhľadávanie podľa kategórií: strojárstvo

Zobrazené heslá 1 – 50 z celkového počtu 158 hesiel.

Zobrazujem:

Zoraďujem:

abrázia

abrázia [lat.] — zoškrabovanie, odškrabovanie, obrusovanie, vyhladzovanie;

1. geol. v širšom význame modelovanie zemského povrchu vodou (morská alebo riečna abrázia), ľadovcom (→ ľadovcové procesy a formy) alebo vetrom (→ korázia). V užšom význame erózna činnosť morského alebo jazerného príboja na pobreží, rozrúšanie pobrežia príbojom a morskými prúdmi. Voda naráža na pobrežné skalné steny, pričom v puklinách stláča vzduch, ktorý opäť vysáva pri odtoku. Ustavičným opakovaním tohto procesu sa horniny rozrúšajú a utvára sa z nich sutina, ktorú vlny posúvajú smerom do vodnej panvy a späť k brehom. Účinky príbojového nárazu zväčšuje vodou zmietaná sutina. Abrázia závisí od strmosti brehu i od tvrdosti, puklinovitosti a uloženia hornín. Najvýraznejšia je na vrstvách so sklonom od mora smerom k pevnine. Na plochých pobrežiach vniká príbojová vlna ďaleko na pevninu a neprejavuje sa deštrukčne. Významnú ochrannú protiabráznu funkciu majú brehové porasty z drevín ako vŕba, topoľ, jelša, javor, jaseň a lipa;

2. lek. abrasio – v ženskom lekárstve → kyretáž, v zubnom lekárstve abrázia zuba – zubný defekt vznikajúci opotrebovaním jedného alebo skupiny zubov. Rozlišuje sa fyziologická abrázia, pri ktorej ide o obrusovanie horných a dolných zubov v staršom veku, a patologická abrázia, ktorá vzniká pri nočnom škrípaní zubov (bruxizmus), pri chybách zhryzu, u fajčiarov fajok ap.;

3. stroj. obrusovanie povrchov strojov, zariadení alebo stavieb unášanými zrnkami tuhých materiálov, ktoré narážajú na povrch alebo sa po ňom posúvajú (napr. obrusovanie vnútorných plôch potrubí unášanými tuhými látkami), jedna z príčin ich opotrebenia. Jav abrázie sa využíva na opracovanie (brúsenie, leštenie, zabrusovanie, pieskovanie), pričom sa používajú rôzne abrazívne (napr. brúsne) materiály s potrebnou zrnitosťou.

absorbér

absorbér [lat.] — zariadenie používané najmä v chemickej technológii na získanie alebo odstránenie jednej, príp. viacerých zložiek z plynnej zmesi absorpciou v kvapalnom rozpúšťadle. Absorbéry sú konštruované ako povrchové, kolónové alebo rotačné zariadenia. Môžu pracovať pretržitým alebo nepretržitým spôsobom. Najčastejšie sa používajú nepretržite pracujúce náplňové absorpčné kolóny. Absorbéry sa používajú aj v chladiacej technike.

absorpčný regulátor

absorpčný regulátor — zariadenie regulujúce otáčky alebo rýchlosť stroja, prístroja alebo zariadenia absorpciou prebytku pohybovej energie hnacieho hriadeľa trením (napr. tanierový alebo segmentový absorpčný regulátor). Môže slúžiť napr. na ovládanie automatickej bezpečnostnej brzdy výťahov, ktorú 1853 vynašiel Američan Elisha Graves Otis (*1811, †1861).

Adamka, Jozef

Adamka, Jozef, 21. 10. 1930 Malé Hoste, okr. Bánovce nad Bebravou – 7. 11. 2000 Bratislava — slovenský strojársky odborník a vysokoškolský pedagóg. Od 1960 pôsobil na STU v Bratislave; 1960 DrSc., 1979 profesor. Zaoberal sa technológiou zvárania a oteruvzdornými materiálmi. Autor práce Technológia tvárnenia, zlievarenstva a zvárania (1988, s kolektívom).

adjustácia

adjustácia [lat.] — usporiadanie, vystrojenie, vybavenie, úprava;

1. vybavenie prístroja alebo stroja príslušenstvom, pomôckami, obalom a dokumentáciou potrebnými na jeho účelné využívanie a údržbu;

2. úprava výrobku na udržanie jeho úžitkovej hodnoty pre spotrebiteľa (o. i. vhodným obalom a údajmi o výrobku); vybavenie výrobku všetkými potrebnými náležitosťami (napr. pri obleku: sako + vesta + nohavice, visačky, symboly zloženia a ošetrovania, náhradný materiál a gombík, vešiak, obal);

3. psychol. proces vytvárania harmonického vzťahu medzi jedincom a sociálnym prostredím. Aktivita človeka pri zvládaní nových sociálnych situácií (napr. pri nástupe do nového zamestnania);

4. výtv. konečná úprava umeleckého diela pred jeho vystavením (paspartovanie, rámovanie ap.).

admisia

admisia [lat.] — vstup pracovnej látky do tepelného motora. Rozlišuje sa prerušovaná (piestové stroje) a nepretržitá (turbíny) admisia.

agregát

agregát [lat.] — zoskupenie, nahromadenie, zhluk;

1. biol. → agregátny druh;

2. ekon. súhrnná veličina charakteristická pre ekonomickú činnosť danej spoločnosti, získaná zhrnutím základných operácií uskutočnených rozličnými ekonomickými subjektmi (národný dôchodok, celková zamestnanosť, úhrnná spotreba ap.);

3. filoz. jednota, ktorá vzniká zložením jednotlivých, relatívne samostatných častí, pričom samostatnosť častí sa do určitej miery zachováva; vonkajšie spojenie prvkov. Vyskytuje sa aj v spojení s pojmami substancia, zmes, vzťah, kompozitum, mechanizmus. Pojem agregát podrobil analýze už Aristoteles. Nachádza sa v prácach G. W. Leibnitza, I. Kanta, J. G. Fichteho, G. W. F. Hegla;

4. geol. → minerálny agregát;

5. log. súbor objektov, ktoré spĺňajú danú podmienku;

6. pedol. → pôdny agregát;

7. stroj. trvalé zoskupenie dvoch alebo viacerých strojov alebo zariadení spojených do účelného celku tak, aby plnili zložitejšiu funkciu, napr. turbína s generátorom, elektromotor s kompresorom, prípadne vytváranie poľnohospodárskych samohybných jednoúčelových strojov (napr. samohybný postrekovač).

agresivita

agresivita [lat.] — útočnosť, výbojnosť, dobyvačnosť;

1. biol. tendencia živočíchov napádať alebo ohrozovať iné jedince toho istého druhu (vnútrodruhová agresivita) alebo cudzieho druhu (medzidruhová agresivita). Biologický význam agresivity spočíva vo výbere najlepších jedincov pri rozmnožovaní, umožňuje rovnomerné rozšírenie a zväčšovanie areálu druhu, pri sociálnych druhoch zabezpečuje najskúsenejšieho jedinca na vedúce miesto;

2. psychol. tendencia (aj vlastnosť) atakovať, útočiť na nejaké veci a osoby (slovne alebo útočným činom), presadzovať bezohľadne (až brutálne) svoje záujmy a ciele;

3. tech. schopnosť určitých látok rozrúšať iné látky, napr. v stavebníctve schopnosť prostredia škodlivo ovplyvňovať vlastnosti stavebných materiálov, spravidla ich chemicky rozrúšať a postupne znehodnocovať. Vyskytuje sa aj agresivita ovzdušia vyvolaná obsahom priemyselných exhalátov, najmä oxidu siričitého SO2, agresivita kvapalín (znečistené odpadové vody, ako aj prirodzené agresívne vody) a agresivita pôdy (vplyv spodnej vody, mikroorganizmy). Betónové a murované konštrukcie sú poškodzované vylúhovaním a rozkladom niektorých ich zložiek pôsobením mäkkých, kyslých a uhličitých vôd; síranové vody spôsobujú napr. vznik kryštálov, ktoré potrhajú betón. Kovové konštrukcie znehodnocuje korózia. Pred agresivitou prostredia sa konštrukcie chránia izoláciami, nátermi, obkladmi, voľbou vhodných materiálov a technológie výroby.

akceleračná pumpička

akceleračná pumpička — časť karburátora, ktorá po prudkom stlačení akcelerátora vstrekne dodatočné množstvo paliva na obohatenie nasávanej zmesi paliva a vzduchu do valca benzínového motora.

akcelerátor

akcelerátor [lat.] — zariadenie, ktorým vodič motorového vozidla ovláda výkon motora zmenou množstva palivovej zmesi alebo množstva vstrekovaného paliva privádzaného do motora. Akcelerátor môže byť mechanický alebo elektronický. Hovorovo pedál (páka) plynu.

akčná turbína

akčná turbína, rovnotlaková turbína — spoločné pomenovanie rovnotlakovej parnej turbíny a rovnotlakovej vodnej turbíny.

akosť povrchu

akosť povrchu — súhrn vlastností charakterizujúcich geometrický, fyzikálny a chemický stav povrchovej vrstvy materiálu skúmanej plochy. Akosť povrchu závisí od materiálu, od mechanického, tepelného a tepelno-chemického spôsobu jeho spracovania na polotovar, od spôsobu obrobenia plochy a od dodatočných povrchových úprav; → drsnosť povrchu.

Americká spoločnosť strojných inžinierov

Americká spoločnosť strojných inžinierov, angl. American Society of Mechanical Engineers, ASME — odborná spoločnosť pracujúca na komerčnej báze, založená 1880 so sídlom v New Yorku. Združuje vyše 130-tis. členov z USA a z vyše 150 krajín sveta, má úrady aj v iných štátoch (Belgicko, Čína, India). Podporuje rozvoj vedy v odbore strojárstvo, organizuje ďalšie vzdelávanie odborníkov prostredníctvom kurzov, prednášok, konferencií a sympózií. Z poverenia vlády USA vydáva technické normy pre priemysel a výrobu v odbore strojárstvo; normy a smernice ASME sa používajú vo viac než 100 krajinách sveta. Na základe smerníc vykonáva auditovanie a certifikáciu strojárskych podnikov a prevádzok. Pre USA nostrifikuje diplomy absolventov vysokých škôl. ASME vydáva vyše 40 odborných časopisov a periodík. Od 1920 sa delí na divízie a inštitúty, v súčasnosti má 37 odborných divízií, najznámejšie sú stavba lietadiel, energetika, tlakové nádoby a potrubia, hydro- a aeromechanika, tepelná technika.

Amontons, Guillaume

Amontons [-ton], Guillaume, 31. 8. 1663 Paríž – 11. 10. 1705 tamže — francúzsky prírodovedec, zememerač, staviteľ a fyzik, člen Francúzskej akadémie. Zaoberal sa dynamikou plynov, ako prvý rozvíjal predstavu o tepelnom pohybe látky. Vynašiel teplomer vzduchu, zaoberal sa zlepšovaním čerpadiel, tlakomerov, teplomerov. R. 1695 postavil v Paríži optický telegraf, 1699 navrhol parnú turbínu.

Amslerov dynamometer

Amslerov dynamometer, torzný dynamometer — zariadenie na meranie mechanického výkonu rotačných strojov pomocou merania točivého momentu a stanovenia otáčok. Točivý moment sa určuje pomocou torznej tyče vloženej medzi hnaciu a hnanú časť zariadenia z natočenia kotúčov odčítaného pomocou stroboskopu. Nazvaný podľa vynálezcu, švajčiarskeho matematika a konštruktéra Alfreda Jakoba Amslera (*asi 1858, †1940).

ANABEX

ANABEX® — registrovaná ochranná známka Skupiny spoločností a podnikov Slovnaft pre prísady do ropných výrobkov. Prvá prísada s týmto názvom ANABEX®-99 chránila pred poškodením sedlá výfukových ventilov automobilov používajúcich bezolovnatý benzín, ktoré boli konštruované na prevádzku na benzín obsahujúci olovnaté antidetonátory. Prísada ANABEX®-99 sa používala v období 1992 – 2005 pri výrobe bezolovnatých benzínov radu UNI (UNIbenzín 91 a UNIsuper 95), ktoré úplne nahradili olovnaté benzíny. R. 1995 patrilo Slovensko medzi prvých päť štátov v Európe, v ktorých sa používali výhradne bezolovnaté automobilové benzíny. Zriedený roztok prísady ANABEX®-99 vo forme malospotrebiteľského balenia sa označoval ako ANABEX®-UNI. Aktívnou zložkou prísady ANABEX®-99 boli alkalické soli (sodné, neskôr draselné) alkylaryldikarboxylových kyselín. Názov ANABEX vznikol z pôvodne používaného názvu tejto skupiny produktov (Aditíva do motorovej NAfty a automobilových BEnzínov).

analyzátor spalín

analyzátor spalín — prístroj na určenie zloženia výfukových plynov spaľovacieho motora (piestového, turbíny; aj analyzátor výfukových plynov) alebo spalín iných spaľovacích zariadení (kotlov, pecí ap.). Analyzátory spalín sa delia na chemické a fyzikálne. Z chemických je známy Orsatov prístroj. Fyzikálny analyzátor spalín umožňuje určiť zloženie plynov nepriamo, meraním niektorých fyzikálnych vlastností, napr. tepelnej vodivosti, elektrického odporu pri prietoku kapilárou, absorpcie svetla ap.

anemometer

anemometer [gr.] — prístroj na meranie rýchlosti vetra (vzduchu) alebo plynu. Podľa princípu konštrukcie sa rozlišujú mechanické, aerodynamické, schladzovacie, laserové, ultrazvukové a akustické rezonančné anemometre.

Mechanické anemometre využívajú otočný miskový alebo lopatkový systém rotujúci okolo vertikálnej, resp. horizontálnej osi; meria sa počet otáčok za jednotku času, ktorý závisí od rýchlosti vetra.

Aerodynamické anemometre (tlakové) využívajú špeciálnu aerodynamickú trubicu umožňujúcu merať rozdiel dynamického a statického tlaku, ktorý závisí od rýchlosti vetra.

Schladzovacie anemometre (žiarové) sú založené na ochladzovaní elektricky žeraveného drôtika vyhriateho na vyššiu teplotu, ako je teplota v prostredí merania. Odčítaná veličina je ciachovaná v závislosti od rýchlosti vetra (zníženie teploty drôtu závisí od rýchlosti vetra).

Laserové anemometre merajúce rýchlosť objektov pomocou zväzku laserových lúčov sú založené na Dopplerovom jave (angl. Laser Doppler Anemometer, LDA). Pri meraní rýchlosti vzduchu merajú Dopplerov posun medzi frekvenciou svetla rozptýleného na malých časticiach pohybujúcich sa so vzduchom a frekvenciou svetla dopadajúceho na ne, ktorý je úmerný rýchlosti prúdiaceho vzduchu.

Ultrazvukové anemometre sú založené na stanovení rozdielu rýchlosti zvuku ultrazvukových impulzov v smere a proti smeru prúdenia vzduchu. Využívajú systém dvojice vysielacích a prijímacích častí prístroja, ktoré vysielajú signály vo dvoch smeroch kolmých na seba. V každej dvojici vysielač – snímač sa meria čas, ktorý uplynul medzi vyslaním a prijatím zvukového impulzu, a to v obidvoch smeroch, pričom sa vymení úloha snímača a prijímača. Rýchlosť zvuku sa určí ako pomer známej vzdialenosti vysielač – snímač a času, za ktorý medzi nimi prešiel signál.

Akustické rezonančné anemometre používajú na meranie rýchlosti vzduchu stojatú zvukovú vlnu, ktorá sa vytvorí v malej dutine prístroja. Meraním fázového posunu stojatej zvukovej vlny spôsobeného prúdom vzduchu sa ďalšími matematickými postupmi určí rýchlosť a smer vetra. Anemometre sa používajú v meteorológii, v letectve, vo vzduchotechnike i v športe. Anemometer napojený na registračné zariadenie sa nazýva anemograf.

anemostat

anemostat [gr.] — rozptyľovač vzduchu, súčasť vetracieho zariadenia upravujúca rýchlosť a smer privádzaného vzduchu na pracovisko. Podľa vyhotovenia existujú napr. ružicové, doskové a žalúziové anemostaty; podľa umiestnenia napr. stropové.

anergia

anergia [gr.] — časť energie, ktorú nie je možné premeniť na inú formu energie; časť schopná premeny je exergia.

angledozér

angledozér [engl-; angl.] — pásový alebo kolesový traktor nesúci pred sebou radlicu (zvierajúcu s osou traktora uhol 60°). Používa sa na rýpanie súdržných zemín, nahŕňanie a rozhŕňanie sypkých hornín.

armatúra

armatúra [lat.] —

1. biol. armatúra listu — sklerenchymatické povrazce žilnatiny alebo iných častí listu, ktoré slúžia na vystuženie jeho čepele;

2. stav. armatúra betónu → výstužná oceľ;

3. stroj. pomocné zariadenie umožňujúce ovládať alebo merať prietok kvapalín alebo ich tlak v mechanizmoch s prietokom kvapalín, a tak ovládať funkciu potrubných rozvodov, sietí a hydraulických mechanizmov. Zatváracími časťami armatúry sú ventily, posúvače, kohúty a klapky. Špeciálne armatúry sa používajú na ovládanie tlaku (redukčné ventily, prepúšťacie ventily), teploty (regulátory teploty) a prietoku (regulátor hladiny, napájania). Špeciálne sú aj poistné armatúry (poistné ventily, poruchové ventily), ochranné armatúry (spätné uzávery, nasávacie koše, sitá do potrubia), odvádzače kondenzátu, odkaľovacie ventily a pod. Vo vodovodných sieťach sú aj ďalšie špecifické armatúry, napr. bahník, vzdušník či hydrant.

Armatúra parných kotlov je výstroj parného kotla umožňujúca jeho pravidelnú bezporuchovú a bezpečnú prevádzku. Parný kotol je povinne vybavený uzatváracou, regulačnou, poistnou a bezpečnostnou armatúrou. Poistná armatúra slúži na otváranie a vypúšťanie, bezpečnostná po uzavretí oddelí chránený úsek od ostatného potrubia. Kotol musí mať najmenej dva poisťovacie ventily, dva priame vodoznaky, manometer s označením najvyššieho prípustného tlaku a s odbočkou na pripojenie kontrolného manometra, najmenej dve napájacie zariadenia s navzájom nezávislým pohonom, odkaľovací a odlúhovací ventil a hlavný uzatvárací ventil na napájanie vody. K armatúram parných kotlov patria aj ventil na odber pary, vypúšťací ventil, prielez na čistenie kotla, otvor na sledovanie plameňa a na uvoľnenie trosky, teplomery, vodomery, paromery a ukazovateľ oxidu uhličitého (CO2) v spalinách. Rozsah armatúry parného kotla sa mení podľa typu kotla.

automat

automat [gr.] —

1. inform. abstraktný matematický stroj modelujúci proces, v ktorom sa vstupné údaje transformujú na výstupné údaje. Je charakterizovaný množinou stavov, začiatočným stavom, množinou vstupných symbolov (vstupná abeceda), prechodovou funkciou, množinou akceptačných (koncových) stavov a prípadne ďalšími prvkami, napríklad pamäťou. Automat na svojom vstupe načítava znaky vstupného slova a na základe načítaného znaku, aktuálneho stavu a prechodovej funkcie sa jeho stav mení. Rozlišujú sa rozpoznávacie a prekladacie automaty. Rozpoznávací automat (akceptor) určuje, či načítané vstupné slovo patrí alebo nepatrí do nejakého jazyka (→ formálny jazyk). Slovo do jazyka patrí, ak ho automat akceptuje, teda ak je po načítaní všetkých znakov slova v jednom z akceptačných stavov. Jazyk rozpoznávaný automatom je množina všetkých slov, ktoré automat akceptuje. Prekladový automat (transduktor) k vstupnému slovu vypočíta výstupné slovo, čím prekladá slová vstupného jazyka na slová výstupného jazyka. Z hľadiska vybavenia pamäťou sa rozlišujú 4 základné typy automatov: konečný automat, zásobníkový automat, lineárne ohraničený automat a Turingov stroj. Podľa prechodovej funkcie sa automaty delia na deterministické (→ deterministický automat) a nedeterministické (→ nedeterministický automat). Automaty hrajú významnú rolu v teórii vypočítateľnosti, teórii zložitosti, konštrukcii kompilátorov, lexikálnej a syntaktickej analýze, syntéze a analýze logických obvodov a v ďalších oblastiach.

2. stroj. zariadenie, prístroj alebo stroj schopný riadiť činnosť alebo funkciu objektu bez trvalej riadiacej činnosti človeka. Podľa úrovne činnosti sú automaty ovládacie (bez spätnej väzby), regulačné (so spätnou väzbou) a adaptívne (kybernetické zariadenie, ktoré volí optimálne podmienky riadenia). Významne sa uplatňujú v strojárskej technológii, v oblasti služieb (napr. predajné, telefónne, hudobné automaty) a i.;

3. voj. ľahká ručná automatická zbraň na boj zblízka na vzdialenosť do 500 m. V zásobníku má obyčajne 32 nábojov, rýchlosť streľby asi 100 rán za minútu; umožňuje streľbu jednotlivými ranami a dávkami; všeobecný názov ruskej automatickej zbrane používanej v 2. svet. vojne.

automatizácia

automatizácia [gr.] — technológia, ktorá umožňuje realizovať činnosti a postupy bez účasti človeka. Názov pochádza z gréckeho slova automaton (konajúci z vlastnej vôle), odkiaľ je dnešný termín automat. Automatizácia sa uplatňuje v širokej škále činností, od výrobných procesov až po služby, založená je na použití technických prostriedkov, ekonomicko-matematických metód a riadiacich systémov (→ automatizovaný systém riadenia). Zavádzaním strojov a zariadení samočinne (automaticky) vykonávajúcich danú výrobnú alebo inú činnosť sa človek prostredníctvom automatizácie čiastočne alebo úplne uvoľňuje od priamej účasti na získavaní, spracúvaní, prenose a využívaní materiálov, energie a informácií. Automatizácia sa môže týkať jednotlivých zariadení alebo procesov (automatické otváranie dverí), celých výrobných procesov až po úroveň celých podnikov; automatizovať možno tiež projektovanie, služby a mnohé iné ľudské činnosti.

Hoci začiatky automatizácie siahajú do čias prvej priemyselnej revolúcie (Wattov odstredivý regulátor otáčok parného stroja), jej zásadný rozmach nastal až v 20. storočí. Kým začiatkom 20. storočia prevládal intuitívny prístup k automatizácii, od 2. polovice storočia sa začal uplatňovať vedecký prístup založený na prudkom rozvoji teórie riadenia v rámci vedeckých disciplín, ako sú kybernetika, teória automatického riadenia, teória systémov, teória informácie a iné.

Automatizácia odbremeňuje človeka od ťažkej, jednotvárnej, časovo náročnej a zdraviu škodlivej fyzickej práce i od mnohých druhov duševnej činnosti vrátane riadenia systémov. Prináša mnohonásobné zvýšenie produktivity práce, znižuje vlastné náklady a skracuje výrobné lehoty; spravidla je investíciou s rýchlou návratnosťou. Automatizačné prostriedky opravujú aj prípadné odchýlky od nastaveného výrobného alebo iného programu bez zásahu človeka, dokážu riadiť zmenu stanoveného programu (ak sa zmenia podmienky, za ktorých proces prebieha), sú schopné dosahovať presnosť a rýchlosť presahujúcu ľudské schopnosti, a to aj v podmienkach, ktoré sú pre ľudský organizmus neúnosné alebo škodlivé. Hoci automatizácia prispieva k ozdraveniu pracovného prostredia, k znižovaniu úrazovosti a pracovnej chorobnosti, prináša so sebou i nové problémy ochrany zdravia z hygienického, fyziologického a psychologického hľadiska z dôvodov presunu pracovného zaťaženia z fyzickej sféry do sféry neuropsychickej. Neuropsychická záťaž je daná vysokou zodpovednosťou pracovníkov, vysokými požiadavkami na analytickú a syntetickú činnosť, veľkým zaťažením zmyslových orgánov ap.

Bača, Jozef

Bača, Jozef, 15. 10. 1935 Hlohovec — slovenský strojársky technológ. R. 1958 – 85 pôsobil na STU v Bratislave, od 1985 v Trnave; 1997 profesor, 2008 emeritný profesor. Zaoberal sa problematikou tvárnenia kovov, výskumu a výroby bimetalických nástrojov. Autor a spoluautor vedeckých a odborných článkov a vysokoškolských učebníc, v odbore vlastní 24 patentov.

bajonetový spoj

bajonetový spoj — ľahko rozoberateľné mechanické spojenie dvoch valcovitých alebo plochých častí predmetov (prístrojov), pri ktorom zasúvateľná časť jednej časti výstupkom zapadne do vhodne tvarovanej drážky v druhej časti spoja. Spájané časti sa v jednom smere ľahko zasunú a pootočením v priečnom smere sa zabráni ich spätnému vysunutiu. Bajonetový spoj sa používa napr. na upevnenie fotografických objektívov, automobilových žiaroviek, prenosných potrubí a i.

baliaci stroj

baliaci stroj, balička — pracovný stroj vykonávajúci obyčajne niekoľko baliacich operácií, zaradený do baliacej linky. Jeho výkon je daný počtom vytvorených jednotiek za jednotku času, pohybuje sa od 15 balíčkov za minútu pri poloautomatoch a jednoduchých (krokových) operáciách až po 1 500 jednotiek za minútu pri plnení a uzatváraní fliaš na kontinuálnych rotorových linkách. Rozsah typov je daný rôznorodosťou procesov balenia, rôznosťou možností organizácie procesu balenia v priestore a čase (stroje v linke, rotorové, krokové, pracovné, kontinuálne), možnosťami použitia niekoľkých druhov pohonu funkčných členov, rôznych systémov automatického riadenia a regulácie operačných pohybov (napr. programové riadenie) a dosiahnutým stupňom automatizácie.

Bánki, Donát

Bánki, Donát, 6. 6. 1859 Bakonybánk – 1. 8. 1922 Budapešť — maďarský technik, konštruktér a vynálezca. Profesor na technike v Budapešti. R. 1893 (spolu s Jánosom Csonkom, *1852, †1939) skonštruoval karburátor, 1894 zážihový spaľovací motor a 1917 vodnú turbínu známu ako Bánkiho turbína.

baran

baran

1. biol. samec ovce, plemenník chovaný na zabezpečenie reprodukcie stáda, ako aj na produkciu úžitkových produktov (mäso, vlna);

2. stroj. pracovná časť buchara alebo baranidla. Má veľkú hmotnosť a pri dopade vykonáva prácu potrebnú na požadovanú deformáciu materiálu;

3. voj. lat. testudo arietaria — staroveké obliehacie vojenské zariadenie. Pôvodne ho tvoril mohutný kmeň stromu s čelnou údernou železnou hlavicou zvyčajne v podobe hlavy barana. Slúžil na rozrúšanie brán obliehaných miest a hradných múrov opevnení. Jeho účinnosť technicky zdokonalili Rimania, ktorí ho umiestnili pod pohyblivý prístrešok zhotovený z pevných brvien pokrytých nehorľavými kožami a kovovými platňami. Samotné teleso barana bolo zavesené na lanách. Do kyvadlového pohybu ho uvádzali vojaci chránení prístreškom, prípadne ukrytí v konštrukciách pohyblivých obliehacích veží.

baranidlo

baranidlo — technické zariadenie na zarážanie nosných stĺpov do podložia (→ baranenie). Skladá sa z lešenia (vodidiel), z barana (úderná časť) a z hnacieho stroja. V padacom baranidle sa päťdesiat- až niekoľko stokilogramový baran dvíha lanom mechanicky (ručne) alebo strojom (tlakom pary alebo plynu) a necháva sa voľne padnúť. Používajú sa mechanické, parné, hydraulické, rýchloúderné, vibračné a i. baranidlá.

bariérová skúška

bariérová skúška, angl. crash-test — skúšobná metóda na určenie deformačných vlastností strojných zariadení. V doprave skúška na overenie pasívnej bezpečnosti karosérie osobného automobilu nárazom na pevnú betónovú stenu rýchlosťou 48,3 km/h. Následky nárazu pre posádku sa sledujú pomocou snímačov zabudovaných v skúšobnej figuríne (v tzv. Oscarovi) umiestnenej na sedadle vodiča. Po náraze nesmie byť vnútorný priestor pre posádku veľmi zdeformovaný. Jeho pevná časť nesmie po skúške ohrozovať cestujúcich, dvere sa nesmú pri náraze samovoľne otvoriť, ale po ňom sa musia dať otvoriť bez použitia pomocných nástrojov, vodorovný posun stĺpika riadenia nesmie byť po náraze väčší ako 127 mm. S ohľadom na bezpečnosť posádky je bariérová skúška pre výrobcov povinná, predpisujú ju zákonné opatrenia štátu alebo skupiny štátov.

Barysz, Igor

Barysz [-ris], Igor, 21. 11. 1934 Kaloša, okres Rimavská Sobota – 23. 6. 2005 Vysoké Tatry, pochovaný v Žiline — slovenský strojársky odborník. R. 1957 – 58 pôsobil v Navike, n. p., Praha, 1959 – 63 na Strojníckej fakulte SVŠT (dnes STU) v Bratislave, od 1964 na Strojníckej fakulte Žilinskej univerzity v Žiline, od 2001 až do smrti na Fakulte špeciálnej techniky Trenčianskej univerzity A. Dubčeka v Trenčíne; 1997 profesor. Autor a spoluautor monografií Klzné uloženie – konštrukčné a teoretické riešenia (1995), Základy konštruovania (1998) a i., ako aj pôvodných vedeckých prác, viacerých projektov a skrípt.

batéria

batéria [fr.] — účelové zoskupenie rovnakých predmetov, napr. vodovodná batéria — ventily na regulovanie a miešanie teplej a studenej vody;

1. el.tech. elektrický zdroj vytvorený spojením niekoľkých rovnakých článkov (galvanických, akumulátorových, palivových, termoelektrických, solárnych). Sériovým spojením sa dosiahne vyššie napätie zdroja, paralelným spojením vyšší dovolený záťažový prúd zdroja (→ akumulátor, → galvanický článok, → palivový článok);

2. hud. skupina bicích nástrojov v orchestri alebo v inom inštrumentálnom zoskupení; v 18. stor. názov arpeggia a akordických figurácií (Albertiho bas);

3. sociol. batéria otázok — súbor vzájomne spojených a dopĺňajúcich sa otázok, ktoré majú zabezpečiť validitu odpovedí, a predísť tak nežiaducim vedľajším reakciám respondenta; batéria testov — súbor vzájomne spojených a na seba nadväzujúcich testov;

4. stroj. zoskupenie rovnakých zariadení (strojov) na zvýšenie účinku, resp. výkonu;

5. voj. palebná a taktická delostrelecká a raketová jednotka alebo porovnateľná jednotka iných ozbrojených síl; aj organizačný celok obsahujúci zbrane, torpédomety, svetlomety alebo raketové komplety rovnakého kalibru alebo použitia.

Bauschinger, Johann

Bauschinger [-šin-], Johann, 11. 6. 1834 Norimberg – 25. 11. 1893 Mníchov — nemecký technik. Od 1868 profesor na technike v Mníchove. Pracoval v odboroch mechanika a grafická statika. R. 1886 objavil Bauschingerov jav.

Bechný, Lubomír

Bechný, Lubomír, 31. 12. 1933 Ostrava — slovenský metalurg českého pôvodu. Do 1960 pôsobil v Zbrojovke Vsetín, 1960 – 64 v Turčianskych strojárňach v Martine, od 1964 na Žilinskej univerzite v Žiline; 1993 profesor. Vo vedeckých prácach sa spočiatku venoval najmä vývoju progresívnych druhov grafitických liatin (liatin s červíkovitým a kompaktným tvarom grafitu), autor kryštalizačného modelu grafitických liatin. V oblasti kryštalizácie liatin vytvoril vedeckú školu. Neskôr sa zaoberal filtráciou kovov, ovplyvňovaním kryštalizácie zliatin elektromagnetickými silami a zlepšovaním vlastností hliníkových zliatin (AlSi7MgTi).

Autor prác Nové princípy v metalurgii zliatin (1990), Optimalizácia vlastností zlievarenských materiálov na odliatky zvýšenej presnosti (1991 – 93), Riadenie a predikcia vlastností materiálov na odliatky vysokej akosti (1994), Výskum zákonitostí tuhnutia liatych materiálov pre odliatky zvýšenej presnosti (1997).

Békés, Ján

Békés, Ján, 20. 5. 1925 Bratislava – 24. 8. 2014 tamže — slovenský strojársky technológ. R. 1951 – 86 pôsobil na Strojníckej fakulte STU v Bratislave, 1986 – 90 vo Výskumnom ústave náradia v Nových Zámkoch, 1990 – 2005 na Materiálovotechnologickej fakulte STU v Trnave; 1991 profesor, 1992 DrSc.

Vo vedeckej činnosti sa zameriaval na oblasť strojárskej technológie, teórie rezania, zavádzania počítačovej podpory do technických vied, matematických metód v strojárskych procesoch, zákonov výroby súčiastok a teórie strojárskej technológie. Spoluautor diela Teoretické základy obrábania kovov (1967), autor prác Zborník statí z technológie obrábania (1975) a Inžinierska technológia obrábania kovov (1981, v Maďarsku 1984).

bezpečnostná brzda

bezpečnostná brzda samočinná brzda v strojových zariadeniach, najmä v obrábacích strojoch, v lisoch, nožniciach a vo zdvíhacích strojoch (žeriav, výťah), slúžiaca na zníženie rizika poranenia pohybujúcimi sa časťami stroja, spadnutím visiaceho bremena a pod. Jej účelom je zabezpečiť, aby sa zariadenie v prípade nebezpečenstva alebo prerušenia prívodu energie čo najrýchlejšie zastavilo (zastavovacia brzda) alebo aby sa zabránilo samovoľnému poklesu zdvihnutého bremena pri zdvíhacích strojoch (zádržná brzda). Brzdenie môže byť vyvolané napr. priblížením sa ku koncu dráhy, prekročením dovolenej rýchlosti, prerušením dodávky energie, prerušením ovládacích elektrických obvodov, zistením osoby alebo predmetu (napr. mechanicky, fotobunkou, termodetektorom) v chránenom priestore, príp. zistením inej poruchy. Ako bezpečnostná brzda sa často používa brzdový elektromotor.

creep

creep [kríp; angl.] —

1. geomorfol. → zliezanie zvetranín;

2. stroj., hut. → tečenie materiálu.

časovanie ventilov

časovanie ventilov — časovanie rozvodu piestových motorov a hnacích strojov s ventilovým rozvodom.

drôtomer

drôtomer — oceľová doštička s niekoľkými radmi výrezov a s označením zodpovedajúceho priemeru v mm alebo prierezu v mm2 (metrická sústava) slúžiaca na rýchlu kontrolu hrúbky drôtu. V britsko-americkej sústave jednotiek sú drôty označené tzv. drôtovou mierou (wire gauge) – pre Veľkú Britániu SWG (Standard wire gauge), pre USA a Kanadu AWG (American wire gauge). Používa sa aj doštička s klinovým výrezom opatreným stupnicou s rozmermi drôtov.

elevácia

elevácia [lat.] — pohyb nahor, dvíhanie, zdvih; geomorfol. vyvýšenina, vypuklá forma georeliéfu s väčšou nadmorskou výškou ako výšky okolia. Má tvar chrbta, hrebeňa, kužeľa, kopuly alebo klenby, v závislosti od amplitúdy reliéfu sa označuje ako pahorok, kopec, vrch a i. Vzniká tektonickými pohybmi (antiklinálne chrbty, tektonické klenby, hraste, klenbohraste ap.), vulkanickou činnosťou (sopky, vulkanické klenby, ihly a i.), pri eróznej činnosti odnosom okolitých hornín (rôzne tvrdoše, napr. bradlá a príkrovové trosky, obtočníky, nunataky a i.) alebo akumulačnou činnosťou vetra (duny), ľadovcov (morénové valy, sandre) alebo riek (štrkové ostrovy). Opakom je depresia.

erózia

erózia [lat.] — 1. geol., geomorfol. súbor procesov, ktoré odstraňujú povrchové vrstvy zemskej kôry mechanickým pôsobením exogénnych činiteľov (dážď, prúdiaca voda v riekach, vlny a prúdy v moriach a jazerách, vietor, sneh, ľadovec, organizmy a človek) a vyznačujú sa kinetickou energiou. Pri erózii hrá dôležitú úlohu zemská príťažlivosť. Erózia sa od zvetrávania líši tým, že bezprostredne po uvoľnení materiálu nasleduje jeho odnos (transport), ktorý sa však nepovažuje za súčasť erózie. Rýchlosť erózie závisí od podnebia, morfológie terénu, prítomnosti vegetácie, stupňa kultivácie krajiny a pod. Je väčšia v mäkších, menej odolných horninách (selektívna erózia). Udáva sa v jednotkách hmotnosti na plochu za časovú jednotku (napr. t/km2/rok) alebo v dĺžkových mierach za jednotku času (napr. mm/rok, cm/1 000 rokov). V Alpách je napr. rýchlosť erózie 9 – 36 cm za 1 000 rokov, v Himalájach 70 cm za 1 000 rokov, v Apeninách až 800 – 1 000 cm za 1 000 rokov. Anomálne rýchlosti erózie sú na miestach, kde pôsobia niektoré katastrofické svahové procesy (zosúvanie, bahenné prúdy a i.).

Podľa pôsobiacich činiteľov sa rozlišuje vodná, veterná, ľadovcová, snehová, biogénna a antropogénna erózia. Vodná erózia je spôsobená vodou v kvapalnom skupenstve. Plošne najrozšírenejšia je dažďová (pluviálna) erózia. Delí sa na kvapkovú a odtokovú (ronovú) eróziu, ktorá môže byť plošná (zrážková voda odteká po celom povrchu svahu, má menšiu silu) a líniová (odtekajúca voda sa sústreďuje do línií, ide o krátkodobý líniový odtok). Podľa veľkosti vzniknutých jarkov sa dažďová erózia delí na ryhovú, výmoľovú a stržovú. Riečnu eróziu spôsobujú trvalé vodné toky. Má tri čiastkové procesy: dnovú eróziu, brehovú eróziu a povodňovú eróziu. Podľa charakteru činnosti sa riečna erózia delí na hĺbkovú (vodný tok koryto prehlbuje) a bočnú (vodný tok koryto rozširuje). Veľkosť riečnej erózie závisí od eróznej schopnosti rieky, hydraulických vlastností, množstva plavenín a splavenín a od odolnosti brehov a dna koryta. Je väčšia v mimotropických oblastiach, kde sa zo svahov dostáva do vodných tokov viac úlomkovitého materiálu, ako v trópoch, kde do tokov postupuje iba jemnozrnný piesok, prach a íl. Erodujúci vodný tok má dva koncové body: vrchný (pri prameni rieky, ku ktorej speje proti toku spätná erózia) a spodný (erózna báza). Morská a jazerná erózia sú spôsobené vlnami pri pobreží (→ abrázia) a prúdmi. Závisia od strmosti brehu, tvrdosti, puklinatosti a uloženia hornín na pobreží.

Veterná erózia (→ deflácia, → korázia) súvisí s mechanickou silou vzdušných prúdov (rušivá činnosť vetra). Najúčinnejšia je v suchých oblastiach bez rastlinstva, napr. v púšťach. Veterná erózia podmienila vznik púšťových panví odnosom tisícok ton jemného materiálu. Na Slovensku pôsobí len obmedzene, a to najmä na juhu a východe.

Ľadovcová erózia je vyvolaná ľadovcom, ktorý ohladzuje, obrusuje a odlamuje podložné horniny (→ deterzia, → exarácia, → detrakcia), vyhlbuje široké ľadovcové doliny a i. Najvýznamnejšie pohoria sveta (Himaláje, Alpy, Andy a i.) nadobudli svoj ráz ľadovcovou eróziou horských ľadovcov. V súčasnosti už na Slovensku nepôsobí, zostali po nej len prenesené horninové hmoty (morény).

Snehová erózia pôsobí najmä pri pohybe značných más snehu v podobe lavín.

Biogénna erózia vzniká činnosťou organizmov, ktoré erodujú horninu zväčša mechanicky a čiastočne chemicky. Známa je erózia vŕtavých lastúrnikov (napr. rody Pholas a Barnea, ktoré vyvŕtajú za 10 rokov až 400 chodbičiek na 1 m2), napr. ulitníkov. Príkladom bioerózie je aj ničenie koralových polypov hviezdicou rodu Acanasther. Zásahy človeka spôsobujú antropogénnu eróziu (orba, závlahy, kanály, cesty a i.). Intenzívna erózia (často urýchľovaná zásahmi človeka do krajiny) spôsobuje degradáciu pôd a celosvetovo mimoriadne veľké škody. Urýchlená erózia môže byť spôsobená prirodzene (suchom, lavínami, chorobami rastlín, škodcami) alebo je vyvolaná zásahmi človeka do prírody (odlesňovaním, odstraňovaním pôvodnej vegetácie a i.). V pedológii sa pod eróziou rozumie rozrúšanie pôdnej hmoty exogénnymi činiteľmi (vodou, ľadom, snehom a vetrom) a platí pri nej podobná klasifikácia druhov ako v iných vedách. Zohľadňuje aj pôsobenie človeka na vznik erózie. Podľa vzorcov zmyvu a odnosu pôdy vypočítava potenciálnu eróziu pôdy, ktorá je dôležitá pri odhade urýchlenej erózie pôdy spôsobenej človekom po odstránení vegetácie, zmene rastlinnej prikrývky a zásahu do dĺžky alebo do sklonitosti svahu. Aktuálna erózia pôdy sa meria priamo v teréne a je spravidla nižšia ako potenciálna;

2. lek. a) ohraničený povrchový defekt kože (odrenina), b) vonkajšia alebo vnútorná deštrukcia povrchu v dôsledku fyzikálnych alebo zápalových procesov, c) erózia krčka maternice — zmena dlaždicového a cylindrického epitelu sliznice v okolí vonkajšej bránky, ktorá po určitom čase môže spôsobiť vznik karcinómu krčka a tela maternice.

galvanizácia

galvanizácia [vl. m.] —

1. → galvanické pokovovanie;

2. liečba jednosmerným elektrickým (galvanickým) prúdom, galvanoterapia.

hádzavosť

hádzavosťstroj. veličina vyjadrujúca nesymetrickosť rotujúcej súčiastky (napr. kotúč, valček, koleso a i.). Meria sa v jednotkách dĺžky odchýlkomerom. Axiálna hádzavosť sa posudzuje vzhľadom na os zhodnú s osou rotácie, radiálna hádzavosť vzhľadom na os kolmú na os rotácie. Dovolené hodnoty hádzavosti sa uvádzajú v normách; zvýšená hádzavosť spôsobuje nadmerné opotrebovanie súčiastok a ložísk.

Haighov diagram

Haighov diagram [hejgov] — diagram hraničných (medzných) stavov, ktorý udáva veľkosť obidvoch hlavných napätí materiálu namáhaného na medzu prieťažnosti (klzu) pri dvojosovej napätosti. Získava sa experimentálne a používa sa na zistenie miery bezpečnosti. Medzi prieťažnosti dvojosovej napätosti zodpovedajú rôzne kombinácie hlavných napätí σ1a σ2, ktoré v súradnicovej sústave pre σ1 a σ2 vypĺňajú krivku, čiaru medzných stavov. Pri homogénnych a izotropných materiáloch je čiara medzných stavov súmerná podľa osi druhého a štvrtého kvadrantu, pri materiáloch s rovnakou medzou prieťažnosti v ťahu σkt a tlaku σkd podľa osi prvého a tretieho kvadrantu. Z polohy nakresleného prevádzkového bodu M ležiaceho vnútri čiary medzných stavov sa zisťuje miera bezpečnosti. Haighov diagram v tvarovej pevnosti zobrazuje závislosť striedavej zložky napätia od predpätia. Hraničné stavy sa stanovujú skúškami vzoriek na únavu. Nazvaný podľa anglického technika Bernarda P. Haigha (*1884, †1941), ktorý ho 1917 navrhol.

hák

hák [nem.] —

1. poľnohosp. jednoduché drevené náradie na kyprenie pôdy, bezplazové radlo;

2. stroj. súčiastka (nástroj alebo náradie) slúžiaca na zavesenie, zachytenie alebo pripevnenie, napr. nosný prvok zdvíhacích zariadení (žeriavov) na zavesenie bremien, súčiastka železničného vozňa, ktorá pomocou spojky spája jednotlivé vozne alebo lokomotívu s vozňami alebo súčiastka na zadnej časti automobilov na pripojenie prívesu;

3. šport. v pästiarstve úder ohnutou rukou.