Vyhľadávanie podľa kategórií: strojárstvo

Zobrazené heslá 1 – 50 z celkového počtu 158 hesiel.

Zobrazujem:

Zoraďujem:

absorbér

absorbér [lat.] — zariadenie používané najmä v chemickej technológii na získanie alebo odstránenie jednej, príp. viacerých zložiek z plynnej zmesi absorpciou v kvapalnom rozpúšťadle. Absorbéry sú konštruované ako povrchové, kolónové alebo rotačné zariadenia. Môžu pracovať pretržitým alebo nepretržitým spôsobom. Najčastejšie sa používajú nepretržite pracujúce náplňové absorpčné kolóny. Absorbéry sa používajú aj v chladiacej technike.

agresivita

agresivita [lat.] — útočnosť, výbojnosť, dobyvačnosť;

1. biol. tendencia živočíchov napádať alebo ohrozovať iné jedince toho istého druhu (vnútrodruhová agresivita) alebo cudzieho druhu (medzidruhová agresivita). Biologický význam agresivity spočíva vo výbere najlepších jedincov pri rozmnožovaní, umožňuje rovnomerné rozšírenie a zväčšovanie areálu druhu, pri sociálnych druhoch zabezpečuje najskúsenejšieho jedinca na vedúce miesto;

2. psychol. tendencia (aj vlastnosť) atakovať, útočiť na nejaké veci a osoby (slovne alebo útočným činom), presadzovať bezohľadne (až brutálne) svoje záujmy a ciele;

3. tech. schopnosť určitých látok rozrúšať iné látky, napr. v stavebníctve schopnosť prostredia škodlivo ovplyvňovať vlastnosti stavebných materiálov, spravidla ich chemicky rozrúšať a postupne znehodnocovať. Vyskytuje sa aj agresivita ovzdušia vyvolaná obsahom priemyselných exhalátov, najmä oxidu siričitého SO2, agresivita kvapalín (znečistené odpadové vody, ako aj prirodzené agresívne vody) a agresivita pôdy (vplyv spodnej vody, mikroorganizmy). Betónové a murované konštrukcie sú poškodzované vylúhovaním a rozkladom niektorých ich zložiek pôsobením mäkkých, kyslých a uhličitých vôd; síranové vody spôsobujú napr. vznik kryštálov, ktoré potrhajú betón. Kovové konštrukcie znehodnocuje korózia. Pred agresivitou prostredia sa konštrukcie chránia izoláciami, nátermi, obkladmi, voľbou vhodných materiálov a technológie výroby.

Adamka, Jozef

Adamka, Jozef, 21. 10. 1930 Malé Hoste, okr. Bánovce nad Bebravou – 7. 11. 2000 Bratislava — slovenský strojársky odborník a vysokoškolský pedagóg. Od 1960 pôsobil na STU v Bratislave; 1960 DrSc., 1979 profesor. Zaoberal sa technológiou zvárania a oteruvzdornými materiálmi. Autor práce Technológia tvárnenia, zlievarenstva a zvárania (1988, s kolektívom).

adjustácia

adjustácia [lat.] — usporiadanie, vystrojenie, vybavenie, úprava;

1. vybavenie prístroja alebo stroja príslušenstvom, pomôckami, obalom a dokumentáciou potrebnými na jeho účelné využívanie a údržbu;

2. úprava výrobku na udržanie jeho úžitkovej hodnoty pre spotrebiteľa (o. i. vhodným obalom a údajmi o výrobku); vybavenie výrobku všetkými potrebnými náležitosťami (napr. pri obleku: sako + vesta + nohavice, visačky, symboly zloženia a ošetrovania, náhradný materiál a gombík, vešiak, obal);

3. psychol. proces vytvárania harmonického vzťahu medzi jedincom a sociálnym prostredím. Aktivita človeka pri zvládaní nových sociálnych situácií (napr. pri nástupe do nového zamestnania);

4. výtv. konečná úprava umeleckého diela pred jeho vystavením (paspartovanie, rámovanie ap.).

admisia

admisia [lat.] — vstup pracovnej látky do tepelného motora. Rozlišuje sa prerušovaná (piestové stroje) a nepretržitá (turbíny) admisia.

akceleračná pumpička

akceleračná pumpička — časť karburátora, ktorá po prudkom stlačení akcelerátora vstrekne dodatočné množstvo paliva na obohatenie nasávanej zmesi paliva a vzduchu do valca benzínového motora.

akčná turbína

akčná turbína, rovnotlaková turbína — spoločné pomenovanie rovnotlakovej parnej turbíny a rovnotlakovej vodnej turbíny.

akosť povrchu

akosť povrchu — súhrn vlastností charakterizujúcich geometrický, fyzikálny a chemický stav povrchovej vrstvy materiálu skúmanej plochy. Akosť povrchu závisí od materiálu, od mechanického, tepelného a tepelno-chemického spôsobu jeho spracovania na polotovar, od spôsobu obrobenia plochy a od dodatočných povrchových úprav; → drsnosť povrchu.

kabína

kabína [lat. > fr. > angl.] — zvyčajne menší uzatvárateľný priestor (alebo miestnosť) určený na určitú činnosť (lakovacia kabína, sprchovacia kabína, skúšobná kabína a i.), na výkon povolania (žeriavnická kabína, kabína rušňovodiča, kabína vodiča nákladného vozidla, rozhodcovská kabína, dispečerská kabína a i.), na ubytovanie (kajuta na lodi), na prepravu (kabína lanovky) ap. Konštrukcia a vybavenie kabíny sú dané účelom použitia (pretlaková kabína, zvukotesná kabína).

kadmiovanie

kadmiovanie [gr.] — vytváranie tenkého povlaku ochrannej alebo ozdobnej vrstvy kadmia na povrchu kovových alebo nekovových predmetov, napr. na kadmiovanie ocelí sa používa galvanické pokovovanie alebo pokovovanie ponorom.

Kalčík, Josef

Kalčík, Josef, 16. 2. 1904 Praha – 16. 1. 1980 tamže — český strojársky odborník. Od 1929 pracoval v rôznych firmách ako konštruktér a šéfkonštruktér, 1948 – 54 pôsobil v Ústave kompresorov a chladiacich strojov na Strojníckej fakulte SVŠT (dnes STU) v Bratislave, 1953 – 54 vedúci jeho nástupníckej Katedry tepelnej techniky, 1951 – 53 prodekan fakulty; 1954 – 72 pôsobil na Strojníckej fakulte ČVUT v Prahe, 1963 – 64 prodekan fakulty; 1953 profesor. Zaslúžil sa o vybudovanie Katedry tepelnej techniky Strojníckej fakulty SVŠT. Autor vysokoškolských učebníc, napr. Technická termodynamika (1960, 1963 a 1972), Technická termomechanika (1973, spoluautor).

kalibračné plyny

kalibračné plyny — zmesi plynov presného zloženia slúžiace na typové skúšky a overovanie analyzátorov výfukových plynov, na kalibrácie analyzátorov zmesí plynov na monitorovanie kvality ovzdušia (meranie emisií a imisií), na kalibrácie plynových chromatografov a analyzátorov používaných pri riadení výrobných procesov, kontrole kvality, detekcii horľavých a toxických plynov ap. Pripravujú sa zmiešaním plynov presnej hmotnosti, pričom presnosť predpísaného obsahu jednotlivých zložiek sa kontroluje analyticky alebo porovnaním s referenčnými štandardmi. Kalibračné plyny vyrábajú akreditované pracoviská, dodávajú sa s certifikátmi o analýze.

kalibrovanie

kalibrovanie [gr. > arab. > fr.], kalibrácia — hut. dokončovacia operácia pri tvárnení kovov, ktorej cieľom je dosiahnuť presný tvar a rozmery, ako aj hladký povrch predmetov (najčastejšie výkovkov alebo výliskov) alebo ich súčastí (napr. kalibrovanie otvorov).

kaliber

kaliber [gr. > arab. > fr.] —

1. vnútorný priemer okrúhlych otvorov, rúr, dutín a i.; voj. vnútorný priemer (vývrt) vodiacej časti hlavne palných zbraní. Pri zbraniach s drážkovým vývrtom hlavne sa určuje priemerom vývrtu medzi dvoma protiľahlými poľami (→ guľovnica), pri hladkých hlavniach priemerom hladkého vývrtu (→ broková zbraň). Pri guľových zbraniach je kaliber číslo udávajúce buď priemer strely (→ náboj), alebo priemer vývrtu hlavne v mm (v krajinách s metrickým systémom) alebo v stotinách, resp. v tisícinách palca (v krajinách, v ktorých je zaužívaná britsko-americká sústava jednotiek, 1 palec = 25,4 mm). Pri brokových zbraniach je kaliber číslo udávajúce počet guliek rovnakého priemeru odliatych z jednej libry olova (453,6 g), ktoré posuvne prejdú cez vývrt hlavne (napr. kaliber 12 znamená, že z jednej libry olova bolo odliatych 12 guliek). Medzi číslom kalibra a vnútorným priemerom hlavne preto platí nepriama závislosť (čím viac guliek bolo odliatych, tým majú menší priemer a tým menší je aj vnútorný priemer hlavne);

2. pevné meradlo na kontrolu rozmerov a tvaru výrobkov porovnaním ich rozmerov (resp. tvaru) s nastavenou hodnotou (resp. tvarom) meradla. Kalibrom sa teda nemeria skutočný rozmer predmetu, ale zisťuje sa, či je rozmer súčiastky správny (leží v predpísanom intervale hodnôt; → medzný rozmer) alebo nie. Vyrábajú sa normálne (majú iba jeden menovitý rozmer) a medzné kalibre. Na kontrolu otvorov sa používa napr. valčekový a plochý kaliber, na kontrolu vonkajších rozmerov jednostranný a dvojstranný strmeňový kaliber, na kontrolu závitov závitový kaliber, na kontrolu kalibrov porovnávací kaliber, na kontrolu tvaru výrobku tvarový kaliber. Výhodou kalibra je rýchla a ľahká kontrola výrobkov, nevýhodou postupné opotrebovanie meracích plôch kalibra;

3. hut. otvor medzi dvoma pracovnými valcami valcovacej stolice vytvorený dvoma zodpovedajúcimi, protiľahlo postavenými zábermi v telách valcov, ktoré spolu tvoria žiadaný výsledný tvar prierezu valcovaného predmetu – predvalku. Pri prechode kalibrom mení predvalok svoj tvar podľa tvaru kalibra a súčasne sa predlžuje. Na získanie požadovaného tvaru a veľkosti musí predvalok často prejsť viacerými kalibrami (napr. so zmenšujúcimi sa prierezmi) usporiadanými v rade. Ploché kalibre sa používajú na začiatočné valcovanie ingotov a na valcovanie brám a pásov, skriňové kalibre na valcovanie blokov, kosoštvorcové, resp. štvorcové kalibre na získanie vývalku s kosoštvorcovým, resp. so štvorcovým prierezom, utĺkacie kalibre na úpravu šírky plochého predvalku a získanie zaoblených tvarov ap. (→ kalibrácia valcov).

kalojem

kalojem

1. aj bahník — priestor v najnižšie položenom mieste parného kotla na zachytávanie a odvádzanie usadeného kalu;

2. starší, v súčasnosti neplatný termín na označenie nádrže na uskladňovanie kalov (uskladňovacia nádrž) v čistiarni odpadových vôd.

kalové čerpadlo

kalové čerpadlo — odstredivé jednostupňové čerpadlo slúžiace na čerpanie vodných suspenzií (kalov). Jeho obežné koleso má malý počet masívnych lopatiek a široké prietokové kanály. Na čerpanie abrazívnych suspenzií môžu mať kalové čerpadlá vložky z oteruvzdorných materiálov (keramické, z mangánovej ocele a i.). Kalové čerpadlá sa používajú v potravinárstve na dopravu kalných suspenzií, v baníctve na dopravu uhoľného kalu, v stavebníctve na hydraulickú dopravu bahna alebo štrkopieskov, ďalej na dopravu odpadových vôd ap.

kalový plyn

kalový plyn — bioplyn vznikajúci anaeróbnou stabilizáciou kalov z čistiarní odpadových vôd. Obsahuje 60 – 80 % metánu a 20 – 40 % oxidu uhličitého, v malom množstve môže obsahovať aj dusík, kyslík, sulfán, vodík, amoniak a vodnú paru. Jeho výhrevnosť sa v závislosti od obsahu metánu pohybuje v rozmedzí 20 – 30 MJ/m3. Používa sa na výrobu tepla, elektrickej energie a na pohon motorov, po vyčistení na tzv. biometán s obsahom metánu nad 97 % má rovnaké použitie ako zemný plyn.

Kalužný, Ján

Kalužný, Ján, 2. 5. 1947 Úpor, okres Trebišov — slovenský fyzik. R. 1969 – 80 pôsobil vo Fyzikálnom ústave SAV v Bratislave, 1980 – 84 na Pedagogickej fakulte UK v Trnave, 1984 – 86 na Strojníckej fakulte SVŠT (dnes STU) v Bratislave, 1986 – 90 vedúci Katedry matematiky, fyziky a deskriptívnej geometrie Strojníckotechnologickej fakulty SVŠT (dnes Materiálovotechnologická fakulta STU) v Trnave, 1990 – 2006 pôsobil na Katedre fyziky (1990 – 93 jej vedúci), 2006 – 12 v Ústave materiálov Materiálovotechnologickej fakulty STU so sídlom v Trnave; 1994 prodekan fakulty, 1995 – 2001 a 2003 – 11 prorektor STU, 2002 riaditeľ Inštitútu celoživotného vzdelávania STU; 2000 profesor.

Zaoberal sa skúmaním informačno-komunikačných vlastností auditoriálneho systému, vyšetrovaním vlastností kvapalných kryštálov v kontexte ich využitia na záznam ultrazvukových hologramov a výskumom fyzikálnych vlastností materiálov s neusporiadanou štruktúrou vo vzťahu k spracovateľským technológiám. Autor a spoluautor viac ako 140 článkov v domácich a zahraničných vedeckých a odborných časopisoch a niekoľkých vysokoškolských učebníc, napr. Úvod do kvantovej fyziky (1997) a Environmentálna fyzika (2005).

Kámen, František

Kámen, František, 14. 7. 1894 Mladotice, okres Plzeň-sever – 9. 11. 1971 Praha — český strojársky odborník. R. 1920 ukončil štúdium na Strojníckej fakulte ČVUT v Prahe, od 1923 pracoval v spoločnosti ČKD, 1946 – 48 riaditeľ ČKD v Prahe-Libni, 1948 – 50 vedúci sektora výstavby strojárskych závodov na Slovensku, Oblasť riaditeľstva pre strojárstvo, 1950 – 52 oblastný riaditeľ Kovprojektu. Zároveň 1938 – 60 absolvoval študijné cesty a pracovné pobyty v zahraničí (Rakúsko a Švajčiarsko). R. 1952 pôsobil na Slovenskej vysokej škole technickej (dnes STU) v Bratislave, 1952 – 57 na Vysokej škole technickej (dnes Technická univerzita) v Košiciach (1952 – 55 jej prvý rektor, zároveň 1952 – 54 vedúci Katedry všeobecného strojárstva na Fakulte ťažkého strojárstva). R. 1957 – 65 pôsobil na Vysokej škole strojníckej a textilnej v Liberci (1960 – 63 prodekan); 1953 prof. Zaoberal sa výskumom parných kotlov a spaľovacích zariadení, propagátor výstavby prvých teplární v Československu. Podieľal sa na výstavbe strojárskych závodov (ťažké strojárstvo) na Slovensku, kde sa zaslúžil o zavádzanie progresívnych technológií a strojov. Autor vysokoškolských učebníc Všeobecné strojníctvo (1953), Parné generátory (1954) a Potrubia (1955) i jedného patentovaného vynálezu.

kohút

kohút

1. samec vtákov z radu kurotvaré. Vyznačuje sa zvyčajne vyššou hmotnosťou než sliepka, pestrým sfarbením, predĺženými chvostovými perami, rôznymi výrastkami na hlave (hrebeň a mäsité laloky) a ostrohami na nohách. Ozýva sa druhovo špecifickým hlasom, najčastejšie počas toku; typické je kikiríkanie kohúta kury domácej (Gallus gallus domesticus). Kohúty väčšiny druhov sú polygamné, o svoje potomstvo sa nestarajú.

V tradičných predstavách sa kohútovi pripisovala ochranná i veštecká funkcia, symbolizoval plodnosť a bojovnosť. U starých Iráncov (Peržanov) v predislamskom období bol strážcom ríše dobra, zaháňal démonov a videl do budúcnosti. Východní Slovania ho často používali ako obetný dar. Čierny kohút bol posvätným vtákom Svantovíta, neskôr sa u pobaltsko-polabských Slovanov preniesol kult kohúta na sviatok sv. Víta, ktorému kažoročne obetovali hydinu. Rituálne zabíjanie kohúta symbolizovalo zánik starého a nástup nového života.

Na Slovensku bolo kohútie mäso rituálnym jedlom pri obradoch prechodu, na krstinách, svadbách a karoch. Kohút ohlasoval začiatok dňa, podľa poverových predstáv jeho hlas zaháňal nočných démonov, revenantov a upírov (Kohút zaspieval a čert sa hneď na kolomaž rozlial). Symbolizoval plodnosť i bojovnosť, z jeho správania sa odvodzovali predpovede a veštby, napr. kikiríkanie predo dvermi znamenalo hádku v dome, trojnásobné kikiríkanie na pravé poludnie (príp. kikiríkanie sliepky) smrť gazdu, kikiríkanie večer nešťastie, ak kohút vyletel na strechu domu, požiar (drevené a kovové plastiky kohútov sa umiestňovali na veže a štíty domov na ochranu pred požiarom), ako aj mnohé pranostiky, napr. ak kohút vyletel na plot, malo byť pekne, ak hrabal na hnoji alebo veľa kikiríkal, malo pršať, koľkokrát sa ozval na Božie narodenie (25. decembra), toľkokrát mali byť prerušené jarné práce pre zlé počasie. Čierny kohút chránil dom pred ohňom a prinášal šťastie, v iných predstavách bol jednou z podôb zlého ducha (v antropomorfnej podobe sa niekedy znázorňoval čert s kohútím zobákom a za klobúkom s perom z chvosta čierneho kohúta, ktorým dával ľuďom podpisovať zmluvy). Biely kohút odháňal hlodavcov, ale aj nápadníkov. Kohútia krv sa používala ako liečivo, potierali sa ňou bradavice alebo sa používala na odohnanie smrti ťažko chorých;

2. tech. aj kohútik — a) súčiastka na zatváranie, prípadne na rozdeľovanie toku kvapaliny alebo plynu v potrubí. V telese kohúta sa otáča guľa (guľový kohút) alebo kužeľ (kužeľový kohút) s otvorom v priamom smere (jednocestný kohút) alebo v tvare T (trojcestný kohút). Čap gule alebo kužeľa je ukončený štvorhranom, ktorého otáčaním kľúčom alebo ručnou pákou sa zatvára alebo mení smer toku kvapaliny, resp. plynu (zatvárací, regulačný kohút), alebo výtok (výtokový, výpustný, odvodňovací kohút). Ručné ovládanie kohúta je vždy doplnené vizuálnou kontrolou (poloha páky, ryska) a používa sa pri rozvodoch s menším priemerom (plyn alebo pomalšie prúdiaca kvapalina); b) spúšťací mechanizmus niektorých strelných zbraní, spúšť.

KOH-I-NOOR

KOH-I-NOOR [-nor] — česká spoločnosť so sídlom v Prahe-Vršoviciach zameraná na výrobu kovovej galantérie. Založená 1902 pod názvom Veřejná obchodní společnost Waldes a spol., hlavným výrobným artiklom bol módny patentný gombík nazvaný Koh-i-noor (podľa slávneho diamantu; obchodná značka K-I-N). Vzostup firmy bol 1939 prerušený nemeckou okupáciou (v tom čase bola premenovaná na KOH-I-NOOR), 1945 bola zoštátnená, 1948 mala okolo 45 kovopriemyselných závodov, po 1985 boli jednotlivým závodom určené nové výrobné programy. Priamym pokračovateľom pôvodnej firmy sa stal závod v Prahe-Vršoviciach, od 1994 akciová spoločnosť. V súčasnosti vyrába široký sortiment kovovej textilnej galantérie (patentné a zapínacie gombíky, háčiky, očká, náprstky, napichovacie a zatváracie špendlíky ap.), kovové, plastové a špirálové zipsy, drobné kovové a plastové výrobky pre automobilový a papierenských priemysel a i.

KOH-I-NOOR HARDTMUTH

KOH-I-NOOR HARDTMUTH [-nor hartmut] — česká spoločnosť so sídlom v Českých Budějoviciach zameraná na výrobu a distribúciu umeleckých, školských a kancelárskych potrieb. Založená 1790 vo Viedni J. Hardtmuthom ako továreň na výrobu jemnej kameniny a porcelánu (→ Hardtmuth), 1802 získala patent na výrobu grafitovej tuhy z grafitu a ílu, 1808 začala vo Viedni aj s výrobou ceruziek, 1848 sa presťahovala do Českých Budějovíc, 1870 bola výroba kameniny a porcelánu ukončená. Od 1888 vyrába grafitovú ceruzku s označením 1500 (v 21 gradáciách), vyvinula systém označovania gradácie ceruziek pomocou písmen (H, B, F) a číslic, 1890 zaviedla výrobu mechanických ceruziek, 1895 umelých kried, 1946 kovových mechanických ceruziek Versatil. V roku 1945 bola znárodnená, 1992 sprivatizovaná, od 1994 je súčasťou koncernu Gama Group (dnes Koh-i-noor Hardtmuth holding, a. s.). Vyrába široký sortiment písacích a i. školských a kancelárskych potrieb, ako aj potreby pre umelcov a na voľnočasové aktivity. Svoje výrobky vyváža do 85 krajín sveta.

angledozér

angledozér [engl-; angl.] — pásový alebo kolesový traktor nesúci pred sebou radlicu (zvierajúcu s osou traktora uhol 60°). Používa sa na rýpanie súdržných zemín, nahŕňanie a rozhŕňanie sypkých hornín.

anemostat

anemostat [gr.] — rozptyľovač vzduchu, súčasť vetracieho zariadenia upravujúca rýchlosť a smer privádzaného vzduchu na pracovisko. Podľa vyhotovenia existujú napr. ružicové, doskové a žalúziové anemostaty; podľa umiestnenia napr. stropové.

anergia

anergia [gr.] — časť energie, ktorú nie je možné premeniť na inú formu energie; časť schopná premeny je exergia.

kanálový rozvod

kanálový rozvodstroj. typ rozvodového mechanizmu v dvojtaktných spaľovacích motoroch slúžiaci na prívod palivovej zmesi a odvod spalín. Tvoria ho kanály v stenách bloku motora, ktoré ústia do pracovného priestoru valcov nad piestom a pod ním. Kanálový rozvod štandardne obsahuje tri typy kanálov: nasávacie kanály, ktoré ústia do priestoru kľukovej skrine a do motora nimi prúdi čerstvá náplň, prepúšťacie kanály, ktoré spájajú priestor kľukovej skrine s pracovným priestorom valca nad piestom a do valca motora nimi prúdi skomprimovaná náplň, a výfukové kanály, ktoré ústia do priestoru nad piestom a odchádzajú nimi z valca spaliny. Piest pri svojom pohybe vo valci striedavo odkrýva a zakrýva ústia kanálov, čím reguluje tok pracovných plynov.

karbón

karbón [lat.] —

1. geol. systém (perióda) mladších prvohôr (paleozoika) nadväzujúci na devón. Začal sa asi pred 360 mil. rokov a trval asi 60 mil. rokov. Karbón sa podľa rôznych zdrojov členil odlišne. Podľa najnovšieho chronostratigrafického členenia, ktoré sa v súčasnosti používa aj na Slovensku, sa delí na dve série (epochy), a to na mississip a pennsylván, ktoré sa členia na ďalšie stupne (veky). Spodná hranica karbónu je vymedzená objavením sa konodonta Siphonodella sulcata, vrchná sa dá určiť ťažšie, preto sa karbón a nadložný perm spoločne označujú ako permokarbón.

V období karbónu sa objavili prvé veľké druhy dierkavcov (napr. rody Fusinella, Triricites), hojne sa vyskytovali aj ramenonožce, koraly, pražraloky a dvojdyšné ryby, vývojom prechádzali hlavonožce (amonity, → amonitotvaré) a plazy. Značný rozvoj dosiahol bezkrídly i krídlatý hmyz (po prvý raz sa objavili napr. stonožky Myriapoda a pravážky Paleodictyoptera s rozpätím krídel až 75 cm). Mimoriadny rozvoj dosiahli v karbóne rastliny. Veľmi bohatou na flóru bola súš, kde rástli rozsiahle pralesy výtrusných rastlín, napr. rody Lepidodendron, Sigillaria a Calamites stromovitého vzrastu (výška až 40 m), ktorých kmene sa stali neskôr základom ložísk čierneho uhlia. Počas geologického vývoja došlo v karbóne k pohybu litosférických dosiek (→ hercýnsky geotektonický cyklus), ktorého výsledkom bol vznik hercyníd. Plošne rozsiahly prakontinent juž. pologule Gondwana sa pohyboval smerom na sever, pričom došlo k styku jeho sev. okraja s juž. okrajom Európy a Severnej Ameriky. Kolíziou bloku Európy s blokom Sibíri vznikol superkontinent Eurázia. V priebehu karbónu sa výrazne zmenili klimatické podmienky. Teplá klíma v Európe, Severnej Amerike a vo vých. Ázii (Číne), ktorú dokumentuje rozšírenie teplovodných morských karbonátových fácií, ostro kontrastovala s chladnou klímou a rozsiahlym zaľadnením Gondwany a juhu Sibíri (toto zaľadnenie bolo po prekambrickom zaľadnení Zeme najrozsiahlejšie a plošne výrazne prevýšilo zaľadnenie vo štvrtohorách). V Západných Karpatoch sa stopy po karbóne zachovali v gemeriku, a to najmä v Slovenskom rudohorí, kde sa vyskytujú biohermné vápence s bohatou faunou mora a ložiskami kryštalického magnezitu (Podrečany, Lubeník) a metasomatického kryštalického sideritu (Dobšiná, Mlynky). Výskyt slojov kamenného uhlia je sporadický (Zemplínske vrchy).

Karbón ako samostatný útvar definoval 1808 belgický geológ a mineralóg Jean-Baptiste Julien d’Omalius d’Halloy (*1783, †1875), názov (podľa typickej usadeniny tohto útvaru – kamenného uhlia) zaviedli 1822 anglickí geológovia W. D. Conybeare a W. Phillips;

2. stroj. nespálené zvyšky paliva a mastiaceho oleja usadené na stenách pracovného priestoru spaľovacieho motora.

Členenie karbónu na série (epochy) a stupne (veky)
Séria (epocha) Stupeň (vek) Vek
pennsylván vrchný gžel 303,7 mil. – 298,9 mil. rokov
kasimov 307,0 mil. – 303,7 mil. rokov
stredný moskov 315,2 mil. – 307,0 mil. rokov
spodný baškir 323,2 mil. – 315,2 mil. rokov
mississip vrchný serpuchov 330,9 mil. – 323,2 mil. rokov
stredný visén 346,7 mil. – 330,9 mil. rokov
spodný turnén 358,9 mil. – 346,7 mil. rokov

karborundový mlyn

karborundový mlyn — diskový mlyn na jemné spracovanie priemyselných surovín. Tvoria ho dva karborundové kotúče, z ktorých jeden je nepohyblivý (stator) a druhý (mlecí; rotor) horizontálne rotuje rýchlosťou 3 000 – 6 000 otáčok za minútu. Pracovný priestor tvorí medzera medzi kotúčmi, zmenou jej šírky sa mení kvalita výslednej hmoty. Karborundový mlyn sa používa na prípravu disperzií napr. pri výrobe náterív (→ dispergovanie).

kardanový kĺb

kardanový kĺb, krížový kĺb — kĺbové spojenie umožňujúce prenos krútiaceho momentu medzi dvoma rôznobežnými hriadeľmi (zvierajú uhol maximálne 90°), krížová kĺbová spojka. Na koncoch hriadeľov sú vidlice s okami na čapy spojovacieho kríža, ktorý prenáša pohyb z hnacieho hriadeľa na hnaný. Kardanový kĺb sa používa napr. v pohonoch motorových vozidiel a obrábacích a poľnohospodárskych strojov. Nazvaný podľa G. Cardana.

karburácia

karburácia [fr.] — vytváranie palivovej zmesi (kvapalného paliva a vzduchu vo vhodnom pomere) v karburátore.

kľúč

kľúč

1. hud. → notový kľúč;

2. inform. a) prvok údajového záznamu databázy slúžiaci na jeho jednoznačnú identifikáciu; b) elektronický kľúč, aj čipový kľúč – elektronické zariadenie slúžiace ako identifikačné médium prístupových systémov (napr. domových elektronických zámkov). Spravidla má zabudovaný čip – nosič unikátneho číselného identifikátora, ktorý je čítaný snímačom prístupového systému. Systém porovná zosnímaný identifikátor so záznamami vo svojej databáze a v prípade zhody povolí prístup (napr. vstup do objektu). Pri strate elektronického kľúča stačí na zabránenie povolenia prístupu vymazať záznam v databáze. Podľa spôsobu prenosu identifikátora medzi elektronickým kľúčom a snímačom sa rozoznávajú dotykové a bezdotykové elektronické kľúče. Výhodou elektronických kľúča oproti bežným mechanickým kľúčom je jednoduchšia manipulácia, pri ktorej nedochádza k mechanickému opotrebovaniu. Nevýhodou je potreba stáleho napojenia snímača na elektrickú sieť; c) → hardvérový kľúč; d) → šifrovací kľúč; e) → USB kľúč;

3. stroj. a) nástroj na zamykanie a odomykanie zámku alebo na uvedenie do činnosti spínača v spúšťači (štartéri) spaľovacieho motora (→ batériové zapaľovanie spaľovacích motorov); b) nástroj na zaťahovanie a povoľovanie skrutiek a matíc. Kľúče môžu byť pevné jedno- alebo obojstranné, otvorené alebo uzavreté, napr. nástrčné (používajú sa na montáž sviečok spaľovacích motorov a na skrutky s vnútorným štvor- alebo šesťhranom – tzv. imbusové, správnejšie inbusové kľúče nazvané podľa nemeckého názvu Innensechskantschraube Bauer und Schaurte) s normalizovanými rozmermi, ako aj nastaviteľné (→ francúzsky kľúč);

4. prenesene prostriedok na vyriešenie problému.

automat

automat [gr.] —

1. inform. abstraktný matematický stroj modelujúci proces, v ktorom sa vstupné údaje transformujú na výstupné údaje. Je charakterizovaný množinou stavov, začiatočným stavom, množinou vstupných symbolov (vstupná abeceda), prechodovou funkciou, množinou akceptačných (koncových) stavov a prípadne ďalšími prvkami, napríklad pamäťou. Automat na svojom vstupe načítava znaky vstupného slova a na základe načítaného znaku, aktuálneho stavu a prechodovej funkcie sa jeho stav mení. Rozlišujú sa rozpoznávacie a prekladacie automaty. Rozpoznávací automat (akceptor) určuje, či načítané vstupné slovo patrí alebo nepatrí do nejakého jazyka (→ formálny jazyk). Slovo do jazyka patrí, ak ho automat akceptuje, teda ak je po načítaní všetkých znakov slova v jednom z akceptačných stavov. Jazyk rozpoznávaný automatom je množina všetkých slov, ktoré automat akceptuje. Prekladový automat (transduktor) k vstupnému slovu vypočíta výstupné slovo, čím prekladá slová vstupného jazyka na slová výstupného jazyka. Z hľadiska vybavenia pamäťou sa rozlišujú 4 základné typy automatov: konečný automat, zásobníkový automat, lineárne ohraničený automat a Turingov stroj. Podľa prechodovej funkcie sa automaty delia na deterministické (→ deterministický automat) a nedeterministické (→ nedeterministický automat). Automaty hrajú významnú rolu v teórii vypočítateľnosti, teórii zložitosti, konštrukcii kompilátorov, lexikálnej a syntaktickej analýze, syntéze a analýze logických obvodov a v ďalších oblastiach.

2. stroj. zariadenie, prístroj alebo stroj schopný riadiť činnosť alebo funkciu objektu bez trvalej riadiacej činnosti človeka. Podľa úrovne činnosti sú automaty ovládacie (bez spätnej väzby), regulačné (so spätnou väzbou) a adaptívne (kybernetické zariadenie, ktoré volí optimálne podmienky riadenia). Významne sa uplatňujú v strojárskej technológii, v oblasti služieb (napr. predajné, telefónne, hudobné automaty) a i.;

3. voj. ľahká ručná automatická zbraň na boj zblízka na vzdialenosť do 500 m. V zásobníku má obyčajne 32 nábojov, rýchlosť streľby asi 100 rán za minútu; umožňuje streľbu jednotlivými ranami a dávkami; všeobecný názov ruskej automatickej zbrane používanej v 2. svet. vojne.

kĺbová spojka

kĺbová spojka — nepružná hriadeľová spojka slúžiaca na spojenie dvoch rôznobežných hriadeľov a na prenos krútiaceho momentu medzi nimi. Keďže pri spojení hriadeľov kĺbovou spojkou sa hnaný hriadeľ vzhľadom na hnací hriadeľ otáča nerovnomerne, zvyčajne sa používajú dve symetricky usporiadané kĺbové spojky spojené spojovacím hriadeľom, čím sa nerovnomernosť odstráni (→ kĺbový hriadeľ). Podľa konštrukcie sa rozlišuje guľová, čapová a krížová kĺbová spojka, ktorá sa používa najviac (→ kardanový kĺb). Zvláštnym druhom kĺbovej spojky je homokinetický kĺb (sférický, guľôčkový kĺb), ktorý prenáša krútiaci moment medzi rôznobežnými hriadeľmi a zachováva konštantnú uhlovú rýchlosť otáčania hnaného i hnacieho hriadeľa.

kĺbový hriadeľ

kĺbový hriadeľ, kardanový hriadeľ, kardan — hriadeľ na spojenie výstupného hriadeľa jedného stroja (zariadenia) so vstupným hriadeľom druhého stroja (zariadenia) alebo dvoch súčastí stroja, pričom osi hriadeľov nemusia ležať na jednej priamke; zabezpečuje prenos krútiaceho momentu medzi nimi. Skladá sa zo spojovacej časti (zvyčajne s posuvným členom umožňujúcim prenos krútiaceho momentu, napr. drážkovaný hriadeľ s drážkovanou objímkou, ktorý vyrovnáva aj zmenu dĺžky medzi hnacím a hnaným zariadením), na ktorej koncoch sa nachádzajú kĺbové spojky (najčastejšie kardanový kĺb).

Kĺbový hriadeľ sa používa v experimentálnych zariadeniach na meranie prenosu točivého momentu (napr. motorová brzda), v priemyselnej výrobe napr. v autobusoch a úžitkových automobiloch na prenos točivého momentu na väčšiu vzdialenosť – od motora po hnaciu strednú, respektíve zadnú nápravu. Pri motorových vozidlách sa kĺbový hriadeľ nazýva spojovací hriadeľ.

klepanie spaľovacích motorov

klepanie spaľovacích motorov — kovový zvuk vznikajúci ako prejav periodického kmitania tlaku vo valci spaľovacieho motora pri nenormálnom priebehu spaľovania v strednom, respektíve v záverečnom časovom úseku spaľovania charakteristickom vysokou teplotou a tlakom v spaľovacom priestore (spôsobuje ho samovoľné vznietenie ešte nespálenej časti obsahu čerstvej palivovej zmesi prekročením podmienok jej samovznietenia). V dôsledku prudkého lokálneho stúpnutia tlaku sa v spaľovacom priestore šíria tlakové vlny, ktoré odrazmi od jeho stien spôsobujú periodické vymedzenie vôle v kľukovom mechanizme. Prejavom je zvukový efekt, dôsledkom možné mechanické opotrebenie čapov a ložísk v pieste, ojnici a kľukovom hriadeli.

klieština

klieština

1. stav. súčasť drevených krovov slúžiaca na ich priečne spevnenie. Tvorí ju dvojica fošní s prierezom najčastejšie 80 × 160 mm, ktoré sa vodorovne upevňujú tesne nad pomúrnicou z obidvoch strán krokvy, vzpery a stĺpika svorníkovými spojmi. V hornej časti krovu sa môžu ďalšie klieštiny pripevniť tesne pod stredovými väznicovými trámami na obidve párové krokvy a obidva stĺpiky;

2. stroj. nástroj (zariadenie) na pevné upnutie vkladacieho nástroja (frézy a pod.) v elektrickom náradí. Pozostáva z rozrezaného puzdra na hnacom vretene, ktoré zachytí upínaciu stopku vkladacieho nástroja a zatvorením upínacej matice ju pevne zovrie.

kliešťová zváračka

kliešťová zváračka — zariadenie na ručné alebo robotizované odporové bodové zváranie alebo švové zváranie. Má tvar klieští, na jednej strane ich ramien pôsobí sila vyvolaná ručne alebo motoricky, na druhej strane sa pritlačením bodových (pri bodovom zváraní) alebo kotúčových (pri švovom zváraní) elektród vytvorí na zvárané diely potrebný tlak a privádza sa elektrický prúd.

Klimov, Vladimir Jakovlevič

Klimov, Vladimir Jakovlevič, 23. 7. 1892 Moskva – 9. 9. 1962 tamže — sovietsky konštruktér leteckých motorov. R. 1918 – 24 vedúci oddelenia leteckých motorov Najvyššej rady národného hospodárstva, súčasne 1920 – 23 pedagóg na Vysokom technickom učilišti N. E. Baumana a na Vojenskej leteckej akadémii N. E. Žukovského (dnes Vojenská letecká akadémia N. E. Žukovského a J. A. Gagarina) v Moskve. Od 1935 hlavný konštruktér leteckého závodu č. 26 v Rybinsku a po evakuácii (1941) v Ufe v Baškirsku, 1946 – 56 vedúci experimentálnej konštrukčnej kancelárie OKB-45 v Petrohrade (dnes spoločnosť na výrobu leteckých motorov OAO Klimov), od 1956 generálny konštruktér. Skonštruoval a postavil množstvo piestových motorov použitých v rozličných lietadlách bojujúcich v 2. svetovej vojne, napr. v bombardéri Pe-2 a stíhačkách Jak-1M, Jak-3, Jak-7 a LAGG-3. Po 1945 skonštruoval prvý sovietsky letecký prúdový motor Klimov VK-1, ktorého varianty boli použité v lietadlách MiG-15, MiG-17 a Il-28. Od 1943 člen korešpondent, 1953 akademik AV ZSSR.

Klimo, Vladimír

Klimo, Vladimír, 22. 6. 1940 Turčiansky Svätý Martin, dnes Martin — slovenský strojár, syn Zoltána Klima. Po skončení vysokoškolského štúdia pôsobil 1962 – 64 v Hutnom projekte Košice, 1964 – 2005 (s prerušením) na Strojníckej fakulte Technickej univerzity (1985 – 89 prodekan, 1990 – 94 dekan fakulty, 1989 prorektor univerzity) v Košiciach. R. 1994 – 98 mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR v ČĽR, KĽDR a Mongolsku. Od 2007 riaditeľ Ústavu humanitných a technologických vied na Vysokej škole bezpečnostného manažérstva v Košiciach; 1991 profesor. Zaoberá sa konštrukciami strojov, najmä ich prevodových a pohonných celkov. Autor a spoluautor 54 článkov v domácich a zahraničných vedeckých a odborných časopisoch, 9 vysokoškolských učebných textov a 7 patentov.

klinový remeň

klinový remeň — remeň spájajúci remenice hnacieho a hnaného hriadeľa v remeňovom prevode na prenos krútiaceho (točivého) momentu z hriadeľa na iný s ním rovnobežný a nie príliš vzdialený hriadeľ. V priereze má tvar rovnoramenného lichobežníka. Skladá sa z gumeného jadra, ťažnej textilnej vrstvy, gumeného nárazníka a z jednej alebo z dvoch vrstiev obalu z gumotextilu, ktorý ho chráni pred mechanickým a chemickým poškodením. Tvar a rozmery klinového remeňa sú normalizované. Na prenos väčšieho výkonu sa používa niekoľko vedľa seba umiestnených klinových remeňov.

kľuka

kľuka — súčiastka (páka) umožňujúca otáčanie pri ručnom pohone (napr. kľuka rumpálu studne) alebo ovládajúca zabezpečovací alebo uzatvárací mechanizmus (napr. dverí).

kľukový mechanizmus

kľukový mechanizmusstroj. zariadenie na premenu priamočiareho vratného pohybu na otáčavý a naopak. Tvorí súčasť piestových hnacích (spaľovacích zážihových a vznetových motorov) a hnaných (piestových čerpadiel, kompresorov, kľukových lisov ap.) strojov. Jednoduchý kľukový mechanizmus sa skladá z piesta, ojnice a kľukového hriadeľa, ktoré sú navzájom spojené čapmi. Piest, na ktorý pôsobí tlak kvapaliny, pary alebo plynu v pracovnom priestore (valci) stroja, vykonáva priamočiary vratný pohyb (nahor a nadol). Ojnica, ktorej pohyb je zložený z posuvného pohybu a kývavého pohybu, prenáša sily medzi piestom a kľukovým hriadeľom, a tým umožňuje previesť vratný pohyb piesta na otáčavý pohyb kľukového hriadeľa, prostredníctvom ktorého sa pohyb prenáša na ďalšie pohyblivé časti stroja (napr. pri automobiloch cez spojku na prevodovku, ale aj cez klinový remeň alebo reťaz napr. na pohon rozvodového hriadeľa, vodného čerpadla, ventilátorov chladenia i klimatizácie ap.).

klzné ložisko

klzné ložisko — ložisko na uloženie čapu hriadeľa, pri ktorom je čap v priamom styku s materiálom ložiska (čap sa v ložisku kĺže, odtiaľ názov). Čap je uložený v panve ložiska v puzdre alebo v puzdre s výstelkou, pri jeho pohybe (otáčaní) vzniká trenie, preto je potrebné účinné mazanie ložiska. Mazací olej je v ložisku rozvádzaný pomocou otvorov a drážok v jeho puzdre. Z hľadiska mazania sa klzné ložiská rozdeľujú na hydraulické a pneumatické. Hydraulické klzné ložiská sú hydrodynamické (olejový film medzi klznými plochami čapu a ložiska sa vytvára v dôsledku otáčania zaťaženého hriadeľového čapu, preto je na jeho vytvorenie potrebná dostatočná rýchlosť otáčania čapu), hydrostatické (olejový film sa vytvára pomocou vonkajšieho zdroja – čerpadla, preto je nezávislé od otáčania čapu) a samomazné (panva ložiska je napustená olejom, ktorý pri otáčaní čapu vystupuje na plochy čapu a puzdra a vytvára film). Pri pneumatických klzných ložiskách spĺňa funkciu olejového filmu vzduchový vankúš. Výhodou klzných ložísk je presné uloženie hriadeľov a tlmenie chvenia a rázov, ich nevýhodou nevyhnutnosť prívodu maziva a pri nedostatočnom mazaní nebezpečenstvo zadierania.

Kniewald

Kniewald [kní-], Dušan 18. 10. 1938 Košice — slovenský strojár. Od 1960 pôsobil na Strojníckej fakulte Vysokej školy technickej (dnes TU) v Košiciach; 1977 profesor. Zaoberal sa strojárskymi technológiami, najmä technológiami predúpravy povrchov, technológiami tvárnenia, zlievarenstva, zvárania a spracovania nových materiálov, ako aj teóriou a metodikou povrchových úprav. Autor a spoluautor viac ako 10 článkov v domácich a zahraničných vedeckých a odborných časopisoch, 4 vysokoškolských učebných textov a publikácií Technológia prístrojovej techniky (1985, 2. vydanie 1990) a Náuka o plastoch (2007), spoluautor 4 patentov.

karusel

karusel [tal. > fr.] —

1. hist. v 17. – 18. stor. slávnostná prehliadka jazdeckého umenia šľachty spočívajúca v predvádzaní jazdeckých zručností a zručností v zaobchádzaní so zbraňou (s kopijou alebo s mečom) pri zasahovaní cieľa (obvykle figúr) zvyčajne v plnej rýchlosti;

2. akékoľvek zariadenie, ktorého časť opisuje pri pohybe kružnicu (fr. carousel = kolotoč); a) stroj. → zvislý sústruh; b) tech. výrobné zariadenie s dopravníkmi na polotovary alebo na výrobky, ktoré sa pohybujú od jednej operácie k druhej po kružnici (resp. po jej časti), napr. v potravinárstve pri plnení kvapalín do obalov;

3. dopr. kruhová križovatka, resp. kruhový objazd.