Vyhľadávanie podľa kategórií: medicína – chirurgia

Zobrazené heslá 1 – 50 z celkového počtu 120 hesiel.

Zobrazujem:

Zoraďujem:

kontraktúra

kontraktúra [lat.] — lek. stiahnutie a stuhnutie mäkkých štruktúr (svalov, kĺbových puzdier, poúrazových regenerátov) v okolí kĺbov, čim vznikajú nevýhodné postavenia kĺbov spojené s výrazným obmedzením pohybu (napr. kontraktúra dlaňovej šľachoviny; → Dupuytrenova kontraktúra). Kontraktúry (niekedy nazývané aj skrčeniny) môžu byť vrodené (artrogrypóza) alebo získané, ktoré môžu mať rozličnú príčinu (artróza), najčastejšie však vznikajú následkom poranení (úrazu) mäkkých častí, chrupky, kostí a kĺbov. Liečba: liečba základného ochorenia, najdôležitejšia je rehabilitácia spojená s kúpeľnou liečbou; chirurgické riešenie kontraktúr býva efektívne, nemožno však vylúčiť aj výskyt recidív.

kontraindikácia

kontraindikácia [lat.] — okolnosť alebo stav pacienta zamedzujúce vykonať určitý liečebný či diagnostický postup alebo užívať určité lieky. Opak: indikácia.

klyzma

klyzma [gr.] — roztok liečiva so systémovým účinkom podávaný rektálne (do konečníka). Ako rozpúšťadlo liečiva sa používa voda, izotonický roztok chloridu sodného s prísadou slizotvorných látok alebo olej. Celková podaná dávka klyzmy nemá prekročiť 100 gramov.

klystír

klystír [gr.] — procedúra, pri ktorej sa cez konečník vstrekuje do hrubého čreva tekutina; aj zariadenie, ktoré sa používa pri tejto procedúre. Klystír sa robí s cieľom vyprázdniť obsah hrubého čreva (podáva sa črevný nálev) pred niektorými vyšetreniami (napr. irigografiou a kolonoskopiou), pred pôrodom či pri dlhotrvajúcej zápche alebo s cieľom podať niektoré lieky pri črevných zápaloch (→ klyzma).

kliešť

kliešť — slovenský názov rodov Ixodes a Haemaphysalis z triedy pavúkovce (Arachnida, v starších zoologických systémoch Arachnoidea), podtrieda (v starších zoologických systémoch rad) roztoče (Acarina), čeľaď Amblyommidae alebo v starších zoologických systémoch kliešťovité. Patria sem napr. najrozšírenejší a z epidemiologického hľadiska najvýznamnejší, okolo 2 – 4 mm dlhý (samička po nacicaní až 10 mm) kliešť obyčajný (Ixodes ricinus), ktorý sa vyskytuje od marca do novembra na lúkach a v listnatých lesoch Európy a na severe Afriky zvyčajne do nadmorskej výšky 600 – 800 m n. m. (typický trojhostiteľský kliešť, jeho vývin trvá tri roky, jednotlivé vývinové štádiá čakajú na hostiteľa v rôznej výške vegetácie) a na človeka prenáša najmä kliešťovú encefalitídu, lymskú boreliózu a Q-horúčku, na zvieratá napr. anaplazmózu a babeziózu, ďalej 4 mm dlhý euroázijský druh kliešť lužný (Haemaphysalis concinna), ktorý sa vyskytuje v oblastiach s miernou a vlhkou klímou (najmä v záplavových oblastiach nížinných, zvyčajne listnatých lesov s množstvom krovín) a na človeka prenáša kliešťovú encefalitídu a na psy babeziózu, a okolo 3 mm dlhý kliešť netopierí (Ixodes vespertilionis), ktorý parazituje na netopieroch žijúcich v suchších jaskyniach (→ kliešťovitosť).

keloid

keloid [gr.], cheloid — zhrubnutá, vyvýšená jazva nepravidelného tvaru, ktorá sa progresívne zväčšuje následkom nadmerného množstva kolagénu v zamši počas hojenia spojivového tkaniva.

kaverna

kaverna [lat.] — dutina, dutý priestor, vnútro;

1. prírodnými procesmi vzniknutá dutina, napr. nezaplnená dutina v krasovom útvare (jaskyni);

2. lek. aj caverna — dutina vzniknutá rozpadom tkaniva, napr. v pľúcach pri tuberkulóze;

3. umelo vytvorený podzemný priestor slúžiaci na umiestnenie podzemných elektrární, tovární, skladov ap. V minulosti sa kaverny (z betónu a kamenného muriva) stavali na vojenské účely ako úkryty pre delostrelcov a na uskladnenie munície. Budovali sa v blízkosti delostreleckých postavení hĺbením banským spôsobom alebo vo výkope a potom sa zahrnuli. Okrem hlavného vchodu mali obyčajne aj núdzový východ. Na Slovensku sa v okolí Bratislavy zachovali viaceré kaverny pochádzajúce z 1. svetovej vojny.

katgut

katgut [ketgat; angl.], catgut — druh prírodného šijacieho materiálu používaného v chirurgii. Vyrába sa z podslizničnej vrstvy zvieracích čriev (napr. z ovčích, kozích alebo z hovädzích). Je vstrebateľný, vstrebateľnosť môže byť predĺžená pochrómovaním.

kategorizácia

kategorizácia [gr.] — odborné zaradenie, zatriedenie osôb, predmetov a javov do kategórií, skupín alebo tried podľa určitých kritérií;

1. farm., práv. kategorizácia liekov — proces, v rámci ktorého sa rozhoduje o zaradení (alebo podmienečnom zaradení) liekov registrovaných v Slovenskej republike do Zoznamu kategorizovaných liekov (kategorizačného zoznamu) alebo o ich vyradení z tohto zoznamu, o znížení alebo zvýšení úradne určenej ceny liekov zaradených v tomto zozname, o určení maximálnej ceny a úhrady liekov vo verejnej lekárni, o určení referenčných skupín zaradených liekov (obsahujú lieky s rovnakým liečivom, s rovnakou cestou podávania, s rovnakou alebo porovnateľnou liekovou formou a s rovnakým obsahom liečiva v jednej dávke) a ich charakteristík (štandardná dávka liečiva a maximálna výška úhrady zdravotnej poisťovne, niekedy aj indikačné alebo preskripčné obmedzenia).

Pri kategorizácii liekov sa prihliada na účinnosť liečiva potvrdenú klinickými skúškami (napr. pri záchrane života, vyliečení choroby a zmiernení príznakov choroby), na účinnosť a bezpečnosť lieku potvrdenú v podmienkach bežnej praxe, na prínos lieku pri znižovaní chorobnosti a úmrtnosti, na výšku úhrady zdravotnej poisťovne za iné lieky určené na použitie pri rovnakých indikáciách, na farmaceutické charakteristiky lieku, na porovnanie lieku s inými dostupnými možnosťami liečby a na odporúčané liečebné postupy s prihliadnutím na nákladovú efektívnosť a predpokladaný vplyv na verejné zdravotné poistenie.

V Zozname kategorizovaných liekov je každý liek zaradený v zodpovedajúcej referenčnej skupine. Pri každom lieku sa uvádza jeho kód a názov, lieková forma, množstvo liečiva v nej, veľkosť balenia lieku, držiteľ registrácie, maximálna cena lieku vo verejnej lekárni, maximálna výška úhrady zdravotnou poisťovňou, maximálna výška doplatku poistenca za liek, podmienky predpisovania, označenie originálneho alebo generického lieku a i.

Žiadosť o zaradenie lieku do kategorizačného zoznamu podáva držiteľ registrácie; o zaradení, resp. nezaradení lieku do kategorizačného zoznamu a o pomere výšky úhrady zdravotnej poisťovne a výšky doplatku pacienta rozhoduje Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky na návrh Kategorizačnej komisie pre liečivá (poradný orgán ministerstva). Do kategorizačného zoznamu nemôžu byť zaradené lieky s obsahom liečiv určených na podpornú alebo doplnkovú liečbu. Kategorizácia liekov sa vykonáva v súlade s príslušnými právnymi predpismi, v súčasnosti (2015) sa Zoznam kategorizovaných liekov aktualizuje každý mesiac;

2. lek., práv. kategorizácia prác — zatriedenie pracovných činností do 4 kategórií podľa úrovne a charakteru faktorov práce a pracovného prostredia, ktoré môžu ovplyvniť zdravie zamestnancov, podľa hodnotenia zdravotných rizík a podľa zmien zdravotného stavu zamestnancov: 1. kategória – práce, pri ktorých nie je riziko poškodenia zdravia zamestnanca vplyvom práce a pracovného prostredia; 2. kategória – práce, pri ktorých faktory práce a pracovného prostredia neprekračujú limity ustanovené osobitnými predpismi a nie je predpoklad poškodenia zdravia, ale nedá sa vylúčiť nepriaznivá odpoveď organizmu na záťaž; 3. kategória – práce, pri ktorých nie je expozícia zamestnanca faktorom práce a pracovného prostredia znížená technickými opatreniami na úroveň stanoveného limitu (na zníženie zdravotného rizika je potrebné vykonať organizačné opatrenia a použiť osobné ochranné pracovné prostriedky); práce, pri ktorých je expozícia znížená technickými opatreniami na úroveň stanovených limitov, ale vzájomná kombinácia a pôsobenie faktorov práce a pracovného prostredia môžu poškodiť zdravie zamestnancov; práce, pri ktorých nie sú ustanovené limity, ale expozícia faktorom práce a pracovného prostredia môže zamestnancom poškodiť zdravie; 4. kategória – práce, pri ktorých nie je možné technickými alebo organizačnými opatreniami znížiť expozíciu zamestnanca na úroveň stanovenú limitom, expozícia prekračuje limity a zisťujú sa aj zmeny zdravotného stavu zamestnancov vo vzťahu k pôsobiacim faktorom práce; práce, ktoré podľa miery expozície patria do 3. kategórie, ale vzájomná kombinácia faktorov práce a pracovného prostredia zvyšuje riziko poškodenia zdravia. Prácu zaradenú v tejto kategórii môže zamestnanec vykonávať len výnimočne a na časovo obmedzené obdobie (najviac na 1 rok). Práce zaradené v 3. a 4. kategórii sú riziková práca.

Pracovné činnosti sa do kategórií zaraďujú podľa kritérií, ktoré sú pre každú kategóriu prác a pre každý faktor (prach, hluk, vibrácie, ionizujúce žiarenie, elektromagnetické žiarenie, ultrafialové, infračervené a laserové žiarenie, faktory spôsobujúce vznik profesionálnych kožných ochorení, chemické faktory, karcinogénne a mutagénne faktory, biologické faktory, faktory spôsobujúce profesionálne alergické ochorenia dýchacích ciest alebo očných spojoviek, fyzická záťaž, psychická pracovná záťaž, zvýšený tlak vzduchu, záťaž teplom a chladom) legislatívne určené. Zamestnávateľ predkladá návrh na zaradenie pracovných činností do kategórií príslušnému orgánu verejného zdravotníctva, ktorý rozhodne o ich zaradení alebo nezaradení do príslušnej kategórie (môže tak urobiť aj z vlastného podnetu). Návrh na zaradenie prác do 3. a 4. kategórie vypracúva pracovná zdravotná služba na základe úrovne a charakteru faktorov práce a pracovného prostredia, na základe hodnotenia zdravotných rizík podľa jednotlivých faktorov spracovaných do písomného dokumentu (tzv. posudok o riziku) a na základe zmien zdravotného stavu zamestnancov. V prípade výkonu rizikových prác musí zamestnávateľ vykonať opatrenia na zníženie alebo na odstránenie rizika. Kategorizácia prác a hodnotenie konkrétnych pracovných činností na pracovisku z hľadiska ich zaradenia do kategórií sa vykonáva s cieľom prevencie chorôb z povolania a ochrany zdravia pri práci. Hodnotenie, resp. posudzovanie zdravotných rizík je základnou zložkou právnych predpisov z oblasti. bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci;

3. lesn., práv. kategorizácia lesov — rozdelenie lesov z hľadiska ich prevládajúcej funkcie na tri kategórie: ochranné lesy, lesy osobitného určenia a hospodárske lesy.

Ochranné lesy sú lesy, ktoré boli za také vyhlásené a ktorých funkčné zameranie vyplýva z prírodných podmienok daného stanovišťa. Musí sa v nich hospodáriť tak, aby plnili účel (najmä ochrannú funkciu), na ktorý boli vyhlásené. Za ochranné lesy možno vyhlásiť lesy na mimoriadne nepriaznivých stanovištiach (napr. sutiny, nespevnené štrkové nánosy, rašeliniská, mokrade a i.), ktoré plnia pôdoochrannú, protieróznu a vodohospodársku funkciu, vysokohorské lesy pod hornou hranicou stromovej vegetácie, ktorých funkciou je ochrana nižšie položených lesov a pozemkov, lesy na exponovaných horských svahoch pod silným nepriaznivým klimatickým vplyvom a lesy znižujúce nebezpečenstvo vzniku lavín, lesy nad hornou hranicou stromovej vegetácie s prevládajúcim zastúpením kosodreviny a ostatné lesy s prevažujúcou funkciou ochrany pôdy (protierózna ochrana).

Lesy osobitného určenia sú lesy, ktoré boli za také vyhlásené a ktorých účelom je zabezpečovanie špecifických potrieb spoločnosti, právnických alebo fyzických osôb, čím sa významne zmení spôsob hospodárenia oproti bežnému hospodáreniu. Za lesy osobitného určenia možno vyhlásiť lesy v ochranných pásmach vodárenských zdrojov I. a II. stupňa, v ochranných pásmach prírodných liečivých zdrojov a zdrojov prírodných minerálnych vôd a vo vnútornom kúpeľnom území kúpeľného mesta, prímestské a ďalšie lesy s významnou zdravotnou, kultúrnou a rekreačnou funkciou, lesy v uznaných zverniciach a samostatných bažantniciach, v chránených územiach a na lesných pozemkoch s výskytom biotopov európskeho významu alebo chránených druhov, v génových základniach lesných drevín, ďalej lesy určené na lesnícky výskum a lesnícku výučbu a lesy, ktoré sú nevyhnutné z hľadiska obrany štátu (vojenské lesy).

Hospodárske lesy sú lesy, ktorých účelom je produkcia dreva a ostatných lesných produktov pri súčasnom zabezpečovaní ostatných (mimoprodukčných) funkcií lesov. Do tejto kategórie sa zaraďujú všetky lesy, ktoré neboli vyhlásené za ochranné lesy alebo za lesy osobitného určenia; lesy sa zaraďujú do kategórie ochranných lesov alebo lesov osobitného určenia rozhodnutím orgánu štátnej správy lesného hospodárstva na základe návrhov rôznych subjektov. Kategorizácia lesov sa riadi zákonom č. 326 z 2005 o lesoch v znení neskorších predpisov a vyhláškou č. 453 z 2006 o hospodárskej úprave lesov a o ochrane lesa, ktorá ustanovuje podrobnosti o kategorizácii lesov a charakteristike subkategórií lesov, o kritériách a ďalších podmienkach na ich vyhlásenie, ako aj podmienky predkladania návrhov na vyhlasovanie ochranných lesov a lesov osobitného určenia;

4. kategorizácia pôdy

a) pedol. triedenie pôdy podľa jej vlastností (obsahu humusu, pôdnej reakcie, hutnosti, hrúbky ap.), spôsobu ochrany a spôsobu využívania. Podľa obsahu humusu sa pôdy rozdeľujú na slabo, str. a silno humózne, podľa pôdnej reakcie na silno kyslé, kyslé, slabo kyslé, neutrálne, slabo alkalické, alkalické a silno alkalické, podľa hutnosti na kypré, drobivé a tuhé, podľa hrúbky pôdneho profilu od povrchu po pevnú horninu alebo hrubú štrkovú vrstvu na plytké, str. hlboké, hlboké a veľmi hlboké. Kategórie chránenej pôdy (napr. poľnohospodárskej) majú podľa rozsahu obmedzenia ľudskej činnosti rôzny stupeň ochrany. V závislosti od účelu využívania sa rozoznáva poľnohospodárska (orná pôda, lúky a pasienky), lesná, záhradná, parková a i. pôda;

b) práv. rozdelenie pozemkov podľa účelu ich využitia pre potreby katastra nehnuteľností. Druhy pozemkov sú vymenované priamo v katastrálnom zákone (zákon o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam č. 162 z 1995), presnejšie údaje o jednotlivých druhoch pozemkov obsahuje príloha vyhlášky č. 79 z 1996, ktorou sa vykonáva katastrálny zákon. Existuje 10 druhov pozemkov, ktoré sú rozdelené do troch kategórií: 1. poľnohospodárska pôda – orná pôda, chmeľnice, vinice, záhrady, ovocné sady, trvalé trávnaté porasty; 2. lesný pôdny fond – lesné pozemky a pozemky, ktoré môže orgán štátnej správy lesného hospodárstva vyhlásiť za lesné pozemky; 3. nepoľnohospodárska a nelesná pôda – vodné toky a plochy (prirodzené aj umelé), zastavané plochy a nádvoria (pozemky, na ktorých sú postavené bytové i nebytové stavby okrem skleníkov, dvory obytných, hospodárskych a priemyselných stavieb, pozemky, na ktorých sú postavené inžinierske stavby – diaľnice, cesty, miestne komunikácie, železničné dráhy, letiská a ich súčasti) a ostatné plochy – pozemky slúžiace ako manipulačné, skladové a dielenské plochy, pozemky na účely elektrických rozvodov, telekomunikačných sietí ap., pozemky verejnej zelene, pozemky na rekreačné a športové účely, pozemky cintorínov, pozemky využívané na kultúrne a osvetové účely (botanické a zoologické záhrady, skanzeny, pozemky pod pamätníkmi ap.), prírodné rezervácie alebo iné chránené územia, pozemky na ťažbu nerastných surovín, pod skládkami odpadu a i.

kardiochirurgia

kardiochirurgia [gr.] — nadstavbový odbor chirurgie, ktorý sa zaoberá diagnostikou a liečbou vrodených a získaných ochorení srdca chirurgickými metódami. Patria sem operácie srdcových chlopní, transplantácia srdca, cievna chirurgia a i.

karbunkul

karbunkul [lat.] — hĺbková stafylokoková infekcia viacerých vlasových (chlpových) folikulov s výraznou zápalovou reakciou okolia, ktorá môže vyústiť až do flegmóny. Vyskytuje sa takmer výlučne u starších mužov najmä v oblasti šije a chrbta, kde sa splynutím niekoľkých susediacich furunkulov vytvoria rozsiahle tuhé vyvýšené bolestivé hnisavé ložiská jasnočervenej farby, neskôr s fistulami vylučujúcimi hnis. Liečba: podávanie antibiotík, lokálnych antiseptických obkladov a mastí, niekedy sú potrebné chirurgická incízia a drenáž.

jednotka intenzívnej starostlivosti

jednotka intenzívnej starostlivosti, JIS — špecializované zdravotnícke pracovisko poskytujúce pacientom ohrozeným na živote zlyhaním jednej alebo viacerých základných životných funkcií, ktoré je nutné sústavne sledovať a monitorovať, intenzívnu liečebnú, diagnostickú a rehabilitačnú starostlivosť. Na JIS sa riešia stavy, ktoré vyžadujú urgentnú liečbu, napr. stavy bezvedomia, šoky, akútne intoxikácie, celkové zlyhania krvného obehu, respiračné zlyhania, akútne cievne príhody, náhle poruchy vodného a elektrolytového metabolizmu, popáleniny, patologické stavy novorodencov a i. Býva súčasťou rôznych oddelení (interného, chirurgického, hemodialyzačného, neurologického a i.). Predchodcami JIS boli pooperačné izby a oddelenia, resp. anestéziologicko-resuscitačné oddelenia, neskôr začali vznikať kardiologické JIS (koronárne a antiarytmické) a následne jednotky poskytujúce napr. metabolickú, hematologickú, neurologickú, psychiatrickú a neonatologickú intenzívnu starostlivosť.

irigoskopia

irigoskopia [lat. + gr.] — vyšetrovanie (pozorovanie) hrubého čreva priamym presvecovaním röntgenovými lúčmi po podaní kontrastnej látky nálevom do konečníka (→ skiaskopia).

irigografia

irigografia [lat. + gr.] — röntgenologické vyšetrenie (snímkovanie) hrubého čreva po podaní kontrastnej látky nálevom do konečníka, pri ktorom sa vytvorí röntgenová snímka.

irigácia

irigácia [lat.] — výplach dutých orgánov.

intususcepcia

intususcepcia [lat.] —

1. biol. rast bunkových stien rastlín do hrúbky, pri ktorom sa nové vrstvy vsúvajú (vmedzerujú) medzi vrstvy v už prítomnej živej hmote; → apozícia;

2. lek. → invaginácia.

intubácia

intubácia [lat.] — zavedenie pružnej rúrky do priedušnice (cez nos alebo cez ústa). Umožňuje mechanickú ventiláciu pľúc a odsávanie sekrétov a zabraňuje vdýchnutiu obsahu žalúdka. Intubácia je indikovaná najčastejšie pri akútnych alebo chronických obštrukciách dýchacích ciest alebo pri kardiopulmonálnej resuscitácii, často je súčasťou celkovej anestézie.

inštrumentárium

inštrumentárium [lat.] — súbor všetkých prostriedkov potrebných na určitú činnosť alebo na dosiahnutie nejakého cieľa, napr. súbor nástrojov potrebných na určitý lekársky výkon (operácia, zubné ošetrenie a i.).

inkontinencia

inkontinencia [lat.] — neschopnosť udržať moč (inkontinencia moču) alebo stolicu (inkontinencia stolice). Inkontinencia moču vzniká najčastejšie následkom poruchy funkcie dolných močových ciest. Postihuje najmä ženy nad 50 rokov. Môže byť prechodná (vyskytuje sa pri infekciách močového ústrojenstva) alebo trvalá (zapríčiňujú ju poruchy centrálnej nervovej sústavy, pokles maternice a i.). U mužov inkontinenciu zapríčiňuje najčastejšie benígna hyperplázia prostaty.

inkarcerácia

inkarcerácia [lat.] — zaškrtenie prietrže. Akútny stav vyžadujúci väčšinou neodkladné chirurgické riešenie.

infúzia

infúzia [lat.] — dodávanie väčšieho množstva tekutín, živín alebo liekov do organizmu z liečebných dôvodov zvyčajne vnútrožilovou (intravenóznou) cestou.

incízia

incízia [lat.] — rez kožou alebo inými tkanivami, narezanie, chirurgické otvorenie.

implantát

implantát [lat.] —

1. farmakol. lieková forma umožňujúca podanie liečiva v mieste účinku. Aplikuje sa pod kožu, vnútrosvalovo alebo vnútrožilovo (priamo na miesto pôsobenia alebo do krvného obehu). Použitím implantátu sa dosahuje jeho plynulé, predĺžené alebo riadené uvoľňovanie a znížený výskyt nežiaducich účinkov. Vo forme implantátu možno dodať liečivo aj na miesta, ktoré sú inými spôsobmi aplikácie ťažko dostupné. Implantáty sa delia na vstrebateľné, obsahujúce okrem liečiva aj biologicky odbúrateľné pomocné látky (nosiče), a nevstrebateľné, ktoré slúžia výhradne na transport liečiva a po jeho vyčerpaní sa musia z organizmu odstrániť;

2. lek. cudzorodé teleso, ktorého cieľom je nahradiť stratenú, nefungujúcu alebo nedostatočnú biologickú štruktúru (orgán, časť tela, tkanivo). Implantáty sa zhotovujú zo špeciálnych biomateriálov, ktoré sa vyrábajú z kovov, keramiky (→ biokompatibilná keramika) alebo z polymérnych organických látok, pričom je veľmi dôležitá biokompatibilita používaných materiálov. Niektoré implantáty obsahujú elektroniku a mikroprocesory, napr. kochleárny implantát a kardiostimulátor. V súčasnosti sa implantáty využívajú najmä v zubnom lekárstve (zubný implantát), v ortopédii (kĺbové implantáty), v plastickej a estetickej chirurgii (prsné implantáty, bradové implantáty, kožné výplňové implantáty), v kardiochirurgii (implantáty srdcových chlopní), ale aj v gynekológii (podkožný antikoncepčný implantát) a urológii (penilný implantát, testikulárny implantát).

ileostómia

ileostómia [gr.] — chirurgické vyústenie dolnej časti tenkého čreva (→ bedrovník) brušnou stenou na povrch tela.

choriokarcinóm

choriokarcinóm [gr.], chorionepitelióm — zhubný nádor z placentového tkaniva vznikajúci v maternici z epitelových elementov choriónu v súvislovsti s tehotenstvom (pôrod, potrat). Obsahuje bunky cytotrofoblastu a syncýtiotrofoblastu (→ trofoblast). Prejavuje sa najmä krvácaním, zväčšením maternice a cystami vo vaječníkoch. Veľmi rýchlo metastázuje prevažne krvnou cestou napr. do pošvy, pľúc, mozgu a pečene. Dôležitým príznakom je vysoká koncentrácia choriogonadotropínu v moči a v krvi. Liečba: chemoterapia, bez nutnosti odstránenia maternice, zriedka rádioterapia (pri mozgových metastázach).

Ako choriokarcinóm sa označuje aj zhubný nádor vznikajúci zo zárodočných buniek semenníkov (metastázuje krvnou cestou väčšinou do pľúc, mozgu alebo do kostí) a vaječníkov (tzv. negestačný choriokarcinóm). Liečba: chirurgická s následnou chemoterapiou.

chordotómia

chordotómia [gr.] — čiastočné preťatie nervovej dráhy vedúcej z miechy do mozgu. Využíva sa pri liečbe neutíšiteľných bolestí.

cholesteatóm

cholesteatóm [gr.] — nádorovitý útvar (cysta) guľového tvaru vytvorený z tukových kvapôčok, kryštálikov mastných kyselín, cholesterolu a zrohovatených šupín dlaždicového epitelu. Vyskytuje sa vo vonkajšom zvukovode a v strednom uchu. Svojím rastom spôsobuje tlakovú atrofiu až nekrózu v priľahlých tkanivách. Prejavuje sa zápalom, perforáciou bubienka s výtokom a nedoslýchavosťou. Zvyčajne býva následkom chronického zápalu stredného ucha. Liečba: chirurgická.

cholestáza

cholestáza [gr.] — porucha sekrécie a transportu žlče v pečeni, resp. porucha v odtoku žlče intra- a extrahepatálnymi žlčovodmi. Môže byť vyvolaná mechanickou obštrukciou žlčovodov (napr. kameňom alebo nádorom) alebo funkčnou poruchou pečene (napr. pri cirhóze, infekčných, liekovo-toxických alebo geneticky podmienených ochoreniach pečene). Klinicky sa prejavuje žltým sfarbením kože a slizníc (→ žltačka).

cholecystolitiáza

cholecystolitiáza [gr.] — prítomnosť žlčových kameňov v žlčníku. Niekedy ostáva bez príznakov, inokedy vedie k zápalu (cholecystitíde) alebo k bolestivému záchvatu (biliárnej kolike).

cholecystografia

cholecystografia [gr.] — röntgenologická vyšetrovacia metóda na zobrazenie žlčníka pomocou kontrastnej látky podanej cez ústa. V súčasnosti sa častejšie využíva ultrasonografické vyšetrenie žlčníka.

cholecystektómia

cholecystektómia [gr.] — chirurgické odstránenie žlčníka (klasicky rezom napr. pozdĺž pravého rebrového oblúka alebo laparoskopicky) najčastejšie pre prítomnosť kameňov (cholecystolitiáza) a zápalu (cholecystitída).

chirurgické metódy liečby

chirurgické metódy liečby — metódy, ktorých základom je rezanie a šitie živého organizmu a iné podobné priame mechanické zásahy (→ operácie, drobné lokálne zákroky, → repozície). Chirurgické metódy liečby sa uplatňujú v chirurgii a v niektorých iných lekárskych odboroch (napr. v otorinolaryngológii, očnom lekárstve a gynekológii).

chirurgická niť

chirurgická niť — vlákno (pletené alebo monofilové) používané na uzavretie chirurgickej alebo traumatickej rany stehmi. Chirurgické nite sa vyrábajú z prírodných (napr. z hodvábu, catgutu, monolacu, caprolacu a chirlacu) alebo zo syntetických (napr. silonu, orsilonu a chiralenu) materiálov. Možno ich rozdeliť na vstrebateľné, ktoré sa po určitom čase úplne rozpustia (rýchlosť závisí od materiálu, z ktorého sú vyrobené), a nevstrebateľné, ktoré treba odstrániť (na trupe o 10 – 14 dní, na končatinách o 7 – 14 dní, na tvári a všeobecne u detí o 4 – 7 dní).

chirurgia

chirurgia [gr.] — základný lekársky odbor, ktorý sa zaoberá diagnostikou a liečbou ochorení (vrátane poranení) chirurgickými metódami. Zahŕňa komplexné diagnostické a liečebné postupy pri ošetrení náhlych brušných príhod i úrazov hrudníka, hlavy, brucha a končatín vrátane poranení ciev. Patrí k najstarším odvetviam medicíny. Chirurgické výkony na ľudskom tele pomocou rúk (napr. čistenie a zašívanie rán, naprávanie zlomenín) alebo pomocou rozličných nástrojov a prístrojov sa robili od najstarších čias. Boli zamerané predovšetkým na akútne a život zachraňujúce výkony pri krvácaní, dusení alebo pri črevnej nepriechodnosti. Predpokladom vzniku modernej chirurgie boli poznatky patologickej anatómie a mikrobiológie i zavedenie anestézie, antisepsy a asepsy. Prvé plánované a vedecky zdôvodnené operácie sa robili až začiatkom 19. stor. Rozvoj anestézie a zavedenie antibiotík do chirurgickej praxe po 2. svetovej vojne, postupný vývoj nových technológií a operačných techník, ako aj s nimi súvisiaci nárast poznatkov umožnili vznik nových odborov. Od chirurgie sa postupne oddelili gynekológia, otorinolaryngológia, oftalmológia a stomatológia, neskôr urológia a ortopédia, osobitným odborom je aj anestéziológia a resuscitácia.

V súčasnosti sa pod pojmom chirurgia rozumie zdravotná starostlivosť v odbore všeobecná chirurgia (zahŕňa teoretické poznatky a praktické skúsenosti celej chirurgie) a gastroenterologická chirurgia. S cieľom skvalitniť poskytované chirurgické služby sa špecializáciou zo všeobecnej chirurgie vyčlenili užšie nadstavbové odbory: detská chirurgia, hrudníková chirurgia, neurochirurgia, kardiochirurgia, plastická a rekonštrukčná chirurgia, cievna chirurgia, úrazová chirurgia a maxilofaciálna chirurgia (vznik nových odborov a užších špecializácií je ovplyvňovaný novými teoretickými, vedeckými a technickými poznatkami, ako aj lokálnymi podmienkami a potrebami, napr. transplantačná chirurgia, miniinvazívna chirurgia). Preventívno-liečebná starostlivosť o chorých s chirurgickými ochoreniami sa poskytuje v ambulantných (samostatné chirurgické ambulancie, chirurgické ambulancie, ktoré sú súčasťou nemocníc, poradne, zariadenia jednodňovej chirurgie) alebo v lôžkových zdravotníckych zariadeniach. Na zabezpečenie niektorých vysoko špecializovaných chirurgických činností sú zriadené špecializované chirurgické centrá a kliniky (napr. Národný ústav srdcových a cievnych chorôb, Klinika plastickej, rekonštrukčnej a estetickej chirurgie, Klinika ústnej, čeľustnej a tvárovej chirurgie, Klinika stomatológie a maxilofaciálnej chirurgie, Klinika otorinolaryngológie a chirurgie hlavy a krku, Klinika onkologickej chirurgie, klinika popálenín a rekonštrukčnej chirurgie).

chiropraxia

chiropraxia [gr.], cheiropraxia — liečebná metóda, pri ktorej chiropraktik (liečiteľ) využíva mechanické podnety na zlepšenie pohyblivosti kĺbov končatín a chrbtice (odstránenie funkčnej blokády). Je založená na teórii, že zdravie a choroba sú životné procesy súvisiace s funkciou nervového systému a bolesti i choroby pochádzajú v mnohých prípadoch z chrbtice v dôsledku zablokovania (priškripnutia) nervových koreňov. Chiropraxiu začal používať 1895 americký liečiteľ David Daniel Palmer (*1845, †1913), podľa ktorého už mierne posunutie stavcov môže tlakom na nervy vyvolať nielen bolesti chrbta, ale aj hlavy, poruchy trávenia a i. Je rozšírená v USA, Kanade, Austrálii, na Novom Zélande a v Spojenom kráľovstve, na Slovensku tento typ liečby zabezpečujú špeciálne školení rehabilitační lekári v rámci manuálnej terapie.

hrudníková dutina

hrudníková dutina, cavitas thoracis — vnútorný priestor hrudníka. Hornú časť hrudníkovej dutiny ohraničuje horný vchod hrudníka, dolnú časť dolný vchod hrudníka, prednú stenu, zadnú stenu a bočné steny hrudníkovej dutiny tvorí hrudný kôš, ktorý chráni orgány uložené v hrudníkovej dutine. Pľúca sú uložené v ľavej a pravej pohrudnicovej dutine vystlanej pohrudnicou, ktorá ich oddeľuje od hrudníkovej steny. Priehradku medzi pohrudnicovými dutinami vytvára medzipľúcie, v ktorom sa nachádzajú srdce, veľké cievy, priedušnica a pažerák. Srdce rozdeľuje medzipľúcie na časť uloženú nad srdcom (horné medzipľúcie) a časť uloženú pod horným okrajom srdca (dolné medzipľúcie). Poranenia hrudníka a hrudníkovej dutiny sú závažné, pretože ohrozujú dýchanie a krvný obeh. Môže ísť o povrchové poranenia hrudníka (napr. zmliaždenie), otvorené rany hrudníka, zlomeniny (napr. rebier, hrudníkovej chrbtice), vykĺbenie, vyvrtnutie a natiahnutie kĺbov a väzov hrudníka, poranenie nervov a miechy na úrovni hrudníka, ciev hrudníka (napr. poranenie hrudníkovej aorty, pľúcnych ciev), srdca, pľúc (→ pneumotorax), pohrudnice a i. Medzi hlavné príčiny ich vzniku patria napr. bodné a strelné poranenia, výbuchy a rozličné úrazy.

Hodgkinova choroba

Hodgkinova choroba [hočki-], lymfogranulomatóza — zhubné ochorenie miazgových (lymfatických) uzlín. Prejavuje sa ich nebolestivým zväčšením (často na krku, ale aj v hrudnej alebo v brušnej dutine), teplotami, potením, stratou hmotnosti a znížením obranyschopnosti. Jej príčina nie je známa. Diagnóza sa stanovuje histologickým vyšetrením odobratej vzorky (→ biopsia). Liečba väčšinou spočíva v kombinácii rádioterapie s chemoterapiou (→ lymfóm). Nazvané podľa britského lekára Thomasa Hodgkina (*1798, †1866).

hnis

hnis — hustá žltkavá alebo zelenkavá tekutina tvorená predovšetkým bielymi krvinkami, mŕtvymi bunkami a baktériami. Tvorí sa v mieste bakteriálneho zápalu. Niekedy sa hromadí v prirodzených (→ empyém) alebo v novovytvorených dutinách (→ absces) alebo voľne prestupuje tkanivo (→ flegmóna).

hľuza

hľuza

1. bot. tuber — rastlinný orgán, ktorý vzniká zhrubnutím nadzemnej časti byle (osi), napr. pri kalerábe, hypokotylovej časti byle, napr. pri reďkovke, bázových článkov byle, napr. pri jesienke obyčajnej (Colchicum autumnale) alebo podzemku (napr. pri zemiaku). Plní funkciu zásobného orgánu (napr. v hľuze zemiaka sa hromadí škrob) a je prostriedkom vegetatívneho rozmnožovania niektorých rastlín (napr. zemiak, georgína). Mnohé hľuzy majú hospodársky význam;

2. geol. guľovitý tvar horniny s veľkosťou niekoľko cm až dm;

3. lek. dutina vyplnená hnisom, vzniknutá zápalovým rozpadom tkaniva; → absces.

histiocytóm

histiocytóm [gr.] — tuhší, rôzne sfarbený nezhubný nádor z väziva a histiocytov (→ makrofágy).

Hirschsprungova choroba

Hirschsprungova choroba [hirš-] — vrodený megakólon. Choroba, pri ktorej v svalovine rozlične dlhého úseku hrubého čreva chýbajú gangliové bunky. Nazvaná podľa kodanského detského lekára Haralda Hirschsprunga (*1830, †1916).

hibernácia

hibernácia [lat.] —

1. biol. zimný spánok (znížená vitalita, odpočinok) organizmov, ktoré spomalením svojho metabolizmu prekonávajú nevhodné klimatické (prevažne chlad) a potravné (nedostatok) podmienky. Pri rastlinách sa hibernácia prejavuje napr. pri vodných druhoch rožkatec ponorený (Ceratophyllum demersum) a stolístok praslenatý (Myriophyllum verticillatum), zo živočíchov napr. pri medveďoch a hadoch (→ hibernákulum). Hibernácia je fyziologicky zhodná s estiváciou;

2. lek. umelá hibernácia — uvedenie organizmu do stavu, ktorý sa podobá zimnému spánku niektorých živočíchov. Využíva sa ako súčasť anestézie pri niektorých ťažkých operáciách (napr. mozgu) na zníženie metabolických nárokov tkanív.

heterotransplantácia

heterotransplantácia [gr. + lat.] — prenos tkaniva alebo orgánu medzi rôznymi biologickými druhmi.

hepatektómia

hepatektómia [gr.] — chirurgické odstránenie celej pečene (totálna hepatektómia, robí sa pri transplantácii pečene) alebo jej časti (parciálna hepatektómia).

hemoroidy

hemoroidy [gr.], hovorovo zlatá žila — uzlovité rozšírenie žilových štruktúr pod kožou v okolí dolnej časti konečníka a análneho otvoru. Na ich vzniku sa podieľajú značnou mierou poruchy vyprázdňovania, najmä dlhodobá zápcha, v niektorých prípadoch ide o dedičnú predispozíciu, prípadne o vrodenú slabosť žilových stien. Vnútorné hemoroidy vznikajú zvyčajne následkom nadmerného úsilia vyvíjaného pri stolici počas niekoľkých rokov. Prejavujú sa krvácaním, neskôr môžu rozšírené žily spolu so sliznicou vyčnievať do análneho kanála a v pokročilých štádiách sú počas stolice vytláčané análnym otvorom von. Väčšinou sú nebolestivé, bolesť sa zjavuje až v pokročilých štádiách. Vonkajšie hemoroidy vznikajú pri zápale žíl uložených podkožne okolo análneho otvoru a v súvislosti s námahou počas stolice pri dlhodobo trvajúcej zápche. Sú zvyčajne veľmi bolestivé, sprevádzané krvácaním. Typickou komplikáciou vonkajších hemoroidov je vznik trombózy (krvnej zrazeniny) v žilách tvoriacich hemoroidy. Vyskytujú sa zriedka. Liečba: diéta s vysokým obsahom vlákniny, sedacie kúpele, lokálne masti a čapíky s analgetickým a protizápalovým účinkom.

hemoptýza

hemoptýza [gr.] — prímes krvi v spúte alebo vykašliavanie menšieho množstva krvi z dýchacích ciest (hrtana, priedušnice, priedušiek). Príčiny sú rovnaké ako pri hemoptoe. Pseudohemoptýza je vykašliavanie krvavého spúta z nosohltana, ústnej dutiny, hltana alebo z pažeráka.