absces [lat.], abscessus, hľuza — dutina vyplnená nahromadeným hnisom. Absces býva spojený s celkovými príznakmi infekcie organizmu (s vysokou teplotou, triaškami, slabosťou, malátnosťou a nechutenstvom), ktoré závisia od jeho veľkosti a umiestnenia. Môže sa vyskytnúť vo všetkých častiach ľudského organizmu, od kože až po vnútorné orgány.

Absces mozgu vzniká opuzdrením mozgového tkaniva rozpadnutého po neohraničenom hnisavom zápale. Infekcia môže byť do mozgu zanesená priamo pri prenikajúcich poraneniach mozgu (priamym šírením napr. z hnisavého procesu prinosových dutín alebo stredného ucha) alebo krvnou cestou zo vzdialeného hnisavého ložiska, najmä z pľúc. Absces pľúc vzniká najčastejšie ako komplikácia zápalu pľúc u starších pacientov s poruchou imunity. Absces pečene vzniká následkom zápalov žlčových ciest, po úrazoch, zriedkavo krvnou cestou.

Liečba je zvyčajne chirurgická (vypustenie hnisu a odstránenie puzdra), okrem toho je nevyhnutné podávať antibiotiká.

abscessus → absces

adhézia [lat.] — 1. → priľnavosť; 2. lek. → zrast.

adenotómia [gr.], adenotomia — chirurgické odstránenie hltanovej mandle. Jej zväčšenie spôsobuje zmeny hlasu a môže prekážať pri dýchaní.

adrenalektómia [lat. + gr.], aj epinefrektómia, adrenalectomia — chirurgické odstránenie nadobličky najčastejšie pre výskyt nádoru. Robí sa cez rez na bruchu alebo v driekovej oblasti, prípadne laparoskopicky. Ak sú postihnuté obidve nadobličky, časť jednej sa vždy ponecháva.

adrenalectomia [-lek-] → adrenalektómia

achalázia [gr.], achalasia — funkčná porucha svaloviny, pri ktorej dochádza k zúženiu dolnej časti pažeráka pred prechodom do žalúdka (kardiospazmus, aperistaltika). Potrava sa najprv s ťažkosťami, neskôr vôbec nedostáva z pažeráka do žalúdka a pažerák sa postupne rozširuje. V začiatočnej fáze ochorenia pacient nemôže jesť tuhú potravu, občas vracia (pri plne rozvinutej chorobe po každom jedle) a chudne. Achalázia sa môže liečiť v začiatkoch rozširovaním pažeráka (pomocou gastroskopu, sond, nafukovacích balónikov), v pokročilom štádiu operáciou, ktorá sa robí prístupom cez brucho alebo hrudník. V niektorých prípadoch je možné urobiť operáciu laparoskopicky.

achalasia [-lázia] → achalázia

angiografia [gr.] — vyšetrovacia metóda znázorňujúca pomocou röntgenového prístroja cievy, do ktorých sa vstrekla kontrastná látka. Robí sa priamym napichnutím na povrchu prebiehajúcej cievy alebo zavedením cievky zo vzdialeného miesta (Seldingerova metóda). Rozlišuje sa artériografia, aortografia, venografia a lymfangiografia. Pri zobrazení krvných ciev mozgu (mozgová angiografia) sa kontrastná látka vstrekuje do tepny zásobujúcej mozog, na angiogramoch sa zisťuje priebeh a svetlosť ciev. Mozgová angiografia umožňuje zistiť chorobné zúženie alebo uzáver tepny, tepnovú vydutinu, malformáciu krvných ciev mozgu alebo zobrazenie ciev vyživujúcich mozgový nádor.

klyzma [gr.] — roztok liečiva so systémovým účinkom podávaný rektálne (do konečníka). Ako rozpúšťadlo liečiva sa používa voda, izotonický roztok chloridu sodného s prísadou slizotvorných látok alebo olej. Celková podaná dávka klyzmy nemá prekročiť 100 gramov.

karbunkul [lat.] — hĺbková stafylokoková infekcia viacerých vlasových (chlpových) folikulov s výraznou zápalovou reakciou okolia, ktorá môže vyústiť až do flegmóny. Vyskytuje sa takmer výlučne u starších mužov najmä v oblasti šije a chrbta, kde sa splynutím niekoľkých susediacich furunkulov vytvoria rozsiahle tuhé vyvýšené bolestivé hnisavé ložiská jasnočervenej farby, neskôr s fistulami vylučujúcimi hnis. Liečba: podávanie antibiotík, lokálnych antiseptických obkladov a mastí, niekedy sú potrebné chirurgická incízia a drenáž.

kardiochirurgia [gr.] — nadstavbový odbor chirurgie, ktorý sa zaoberá diagnostikou a liečbou vrodených a získaných ochorení srdca chirurgickými metódami. Patria sem operácie srdcových chlopní, transplantácia srdca, cievna chirurgia a i.

kaverna [lat.] — dutina, dutý priestor, vnútro;

1. prírodnými procesmi vzniknutá dutina, napr. nezaplnená dutina v krasovom útvare (jaskyni);

2. lek. aj caverna — dutina vzniknutá rozpadom tkaniva, napr. v pľúcach pri tuberkulóze;

3. umelo vytvorený podzemný priestor slúžiaci na umiestnenie podzemných elektrární, tovární, skladov ap. V minulosti sa kaverny (z betónu a kamenného muriva) stavali na vojenské účely ako úkryty pre delostrelcov a na uskladnenie munície. Budovali sa v blízkosti delostreleckých postavení hĺbením banským spôsobom alebo vo výkope a potom sa zahrnuli. Okrem hlavného vchodu mali obyčajne aj núdzový východ. Na Slovensku sa v okolí Bratislavy zachovali viaceré kaverny pochádzajúce z 1. svetovej vojny.

klystír [gr.] — procedúra, pri ktorej sa cez konečník vstrekuje do hrubého čreva tekutina; aj zariadenie, ktoré sa používa pri tejto procedúre. Klystír sa robí s cieľom vyprázdniť obsah hrubého čreva (podáva sa črevný nálev) pred niektorými vyšetreniami (napr. irigografiou a kolonoskopiou), pred pôrodom či pri dlhotrvajúcej zápche alebo s cieľom podať niektoré lieky pri črevných zápaloch (→ klyzma).

aloplastika [gr.], alloplastica — zaužívaný, terminologicky nesprávny názov operácií, pri ktorých sa do ľudského tela dáva plastická látka (najčastejšie sú to protézy bedrového kĺbu).

alotransplantácia [gr. + lat.], allotransplantatio — prenos orgánu alebo tkaniva od geneticky odlišného darcu príjemcovi toho istého biologického druhu.

alloplastica [-ka; gr.] → aloplastika

allotransplantatio [-ció] → alotransplantácia

caverna [ka-; lat.] → kaverna

cirkumdukcia [lat.] — krúživý pohyb v kĺbe (napr. dolnej končatiny).

congelatio [kon- -ció; lat.] —

1. → omrzlina;

2. → zmrznutie.

cholecystektómia [gr.] — chirurgické odstránenie žlčníka (klasicky rezom napr. pozdĺž pravého rebrového oblúka alebo laparoskopicky) najčastejšie pre prítomnosť kameňov (cholecystolitiáza) a zápalu (cholecystitída).

cholecystografia [gr.] — röntgenologická vyšetrovacia metóda na zobrazenie žlčníka pomocou kontrastnej látky podanej cez ústa. V súčasnosti sa častejšie využíva ultrasonografické vyšetrenie žlčníka.

cholecystolitiáza [gr.] — prítomnosť žlčových kameňov v žlčníku. Niekedy ostáva bez príznakov, inokedy vedie k zápalu (cholecystitíde) alebo k bolestivému záchvatu (biliárnej kolike).

chordotómia [gr.] — čiastočné preťatie nervovej dráhy vedúcej z miechy do mozgu. Využíva sa pri liečbe neutíšiteľných bolestí.

embolus [gr.] — hmota nerozpustná v krvnej plazme, pohybujúca sa v krvnom riečisku, spôsobujúca embóliu. Najčastejšie odtrhnutý kus krvnej zrazeniny (zo žíl dolnej končatiny zanesený krvným prúdom do pľúc), ale aj nekrotická hmota, baktérie, tukové kvapôčky, cudzie telesá (napr. projektily) alebo vzduchové bublinky.

endarteriitis [gr.] → endarteriitída

enukleácia [lat.] — operačné vybratie, vylúpnutie drobnej cysty alebo malého ohraničeného guľovitého útvaru (najmä ak má dostatočne pevný obal) bez toho, aby sa súčasne odstraňovala časť okolitého tkaniva. Enucleatio bulbi (oculi) – vylúpnutie, odstránenie oka.

epinefrektómia [gr.] — chirurgické vybratie nadobličky; → adrenalektómia.

exsangvinácia [lat.] —

1. vykrvácanie, nadmerná strata krvi;

2. výmena krvi dieťaťa pri novorodeneckej žltačke z dôvodu inkompatibility Rh faktora (exsangvinačná transfúzia; vykonáva sa čo najskôr po pôrode).

exstirpácia [lat.] — pri menších chirurgických zákrokoch radikálne odstránenie celého orgánu alebo tkaniva (nádoru).

frenikotómia [gr.] — prerušenie (preťatie) bránicového nervu (nervus phrenicus). V minulosti sa frenikotómia vykonávala pri tuberkulóze dolných lalokov pľúc, aby boli postihnuté laloky po ochrnutí bránice v pokoji a mohli sa vyhojiť.

gastroplégia [gr.] — ochrnutie žalúdka; porucha vyprázdňovania žalúdka (potrava môže v žalúdku stagnovať až niekoľko dní, čo narúša jej vstrebávanie).

gastroptóza [gr.] — výrazný pokles žalúdka do nižších častí brušnej dutiny.

gastrotómia [gr.] — chirurgické otvorenie žalúdka.

granulomatóza [lat.] — súhrnné označenie ochorení charakteristických výskytom mnohopočetných granulómov v tkanivách.

gyps [gr.] —

1. → sadrovec;

2. → sadra;

3. hovorovo sadrový obväz.

hemartrón [gr.], hemartros — prítomnosť krvi v kĺbovej dutine po úraze alebo pri poruche krvácania (napr. pri hemofílii). Kĺb je opuchnutý a bolestivý.

hemartros [gr.] → hemartrón

hemoptýza [gr.] — prímes krvi v spúte alebo vykašliavanie menšieho množstva krvi z dýchacích ciest (hrtana, priedušnice, priedušiek). Príčiny sú rovnaké ako pri hemoptoe. Pseudohemoptýza je vykašliavanie krvavého spúta z nosohltana, ústnej dutiny, hltana alebo z pažeráka.

hepatektómia [gr.] — chirurgické odstránenie celej pečene (totálna hepatektómia, robí sa pri transplantácii pečene) alebo jej časti (parciálna hepatektómia).

heterotransplantácia [gr. + lat.] — prenos tkaniva alebo orgánu medzi rôznymi biologickými druhmi.

Hirschsprungova choroba [hirš-] — vrodený megakólon. Choroba, pri ktorej v svalovine rozlične dlhého úseku hrubého čreva chýbajú gangliové bunky. Nazvaná podľa kodanského detského lekára Haralda Hirschsprunga (*1830, †1916).

histiocytóm [gr.] — tuhší, rôzne sfarbený nezhubný nádor z väziva a histiocytov (→ makrofágy).

kliešť — slovenský názov rodov Ixodes a Haemaphysalis z triedy pavúkovce (Arachnida, v starších zoologických systémoch Arachnoidea), podtrieda (v starších zoologických systémoch rad) roztoče (Acarina), čeľaď Amblyommidae alebo v starších zoologických systémoch kliešťovité. Patria sem napr. najrozšírenejší a z epidemiologického hľadiska najvýznamnejší, okolo 2 – 4 mm dlhý (samička po nacicaní až 10 mm) kliešť obyčajný (Ixodes ricinus), ktorý sa vyskytuje od marca do novembra na lúkach a v listnatých lesoch Európy a na severe Afriky zvyčajne do nadmorskej výšky 600 – 800 m n. m. (typický trojhostiteľský kliešť, jeho vývin trvá tri roky, jednotlivé vývinové štádiá čakajú na hostiteľa v rôznej výške vegetácie) a na človeka prenáša najmä kliešťovú encefalitídu, lymskú boreliózu a Q-horúčku, na zvieratá napr. anaplazmózu a babeziózu, ďalej 4 mm dlhý euroázijský druh kliešť lužný (Haemaphysalis concinna), ktorý sa vyskytuje v oblastiach s miernou a vlhkou klímou (najmä v záplavových oblastiach nížinných, zvyčajne listnatých lesov s množstvom krovín) a na človeka prenáša kliešťovú encefalitídu a na psy babeziózu, a okolo 3 mm dlhý kliešť netopierí (Ixodes vespertilionis), ktorý parazituje na netopieroch žijúcich v suchších jaskyniach (→ kliešťovitosť).

ileostómia [gr.] — chirurgické vyústenie dolnej časti tenkého čreva (→ bedrovník) brušnou stenou na povrch tela.

incízia [lat.] — rez kožou alebo inými tkanivami, narezanie, chirurgické otvorenie.

infúzia [lat.] — dodávanie väčšieho množstva tekutín, živín alebo liekov do organizmu z liečebných dôvodov zvyčajne vnútrožilovou (intravenóznou) cestou.

inkarcerácia [lat.] — zaškrtenie prietrže. Akútny stav vyžadujúci väčšinou neodkladné chirurgické riešenie.

inštrumentárium [lat.] — súbor všetkých prostriedkov potrebných na určitú činnosť alebo na dosiahnutie nejakého cieľa, napr. súbor nástrojov potrebných na určitý lekársky výkon (operácia, zubné ošetrenie a i.).