Vyhľadávanie podľa kategórií: Slovensko – prírodné oblasti, vybrané chránené územia, geografia regionálna – Európa - Maďarsko

Zobrazené heslá 1 – 2 z celkového počtu 2 hesiel.

Zobrazujem:

Zoraďujem:

A - Z

Bodva

Bodva, maďarsky Bódva — rieka na juhovýchodnom Slovensku a v severovýchodnom Maďarsku, ľavostranný prítok rieky Slaná; dĺžka 113 km, z toho na území Slovenska 48,4 km, rozloha povodia 1 730 km2, z toho na území Slovenska 890,4 km2, priemerný ročný prietok na hranici s Maďarskom 5,2 m3/s. Pramení na južných svahoch Volovských vrchov juhozápadne od obce Štós, z východnej strany obteká celú oblasť Slovenského krasu, preteká južnými výbežkami Košickej kotliny, pri Hosťovciach opúšťa Slovensko a pri obci Sajó na území Maďarska ústi do Slanej.

Najväčšie prítoky sú Ida (ľavostranný) a Turňa (pravostranný). Na rieke ležia mestá Moldava nad Bodvou na území Slovenska a Szendrő a Edelény na území Maďarska.

Dolný vrch

Dolný vrch — krasová planina v juhovýchodnej časti Slovenska na hranici s Maďarskom, geomorfologický oddiel juhovýchodnej časti Slovenského krasu.

Predstavuje severnú časť rozsiahlej krasovej planiny tiahnucej sa v smere východ – západ. Na území Slovenska spadá strmými severnými svahmi do Turnianskej kotliny, na území Maďarska miernejšími južnými svahmi do doliny rieky Bodva. Planina je budovaná strednotriasovými vápencami, menej spodnotriasovými pieskovcami a bridlicami. Má dobre vyvinuté povrchové a podzemné krasové formy. Najvyšším miestom je Pavlovský vrch, 611 m n. m., ležiaci na území Slovenska, najvyšším miestom maďarskej časti planiny je Alsó-hegy (Dolný vrch), 555 m n. m. Planina je pokrytá hustými, zväčša listnatými lesmi, miestami sú lúky. Takmer celé územie na slovenskej strane je súčasťou Národného parku Slovenský kras (→ Slovenský kras), na maďarskej strane súčasťou národného parku Aggteleki Nemzeti Park.