Vyhľadávanie podľa kategórií: Slovensko – obce, okresy, kraje, prírodné oblasti, vybrané chránené územia

Zobrazené heslá 1 – 2 z celkového počtu 2 hesiel.

Zobrazujem:

Zoraďujem:

A - Z

Jarabá

Jarabá — obec v okrese Brezno v Banskobystrickom kraji na juž. strane Nízkych Tatier, 823 m n. m.; 40 obyvateľov (2018). Členité hornatinné územie prevažne zalesnené smrekovým lesom. V chotári sa nachádzajú minerálne pramene.

Obec písomne doložená 1501 ako Gerowa, 1540 Jaraba, 1563 Jeroba, 1786 Jeraba, 1808, 1863, 1882 Jaraba, 1888 – 1913 Jarabó, 1920 Jarabá. Vznikla na území mesta Brezno. Pôvodne banská osada, ťažilo sa tam striebro a meď, neskôr železná ruda. Do 1546 patrili bane a huty banskobystrickým ťažiarom, potom banskej komore. Začiatkom 19. stor. tam vznikli hámre patriace Hrončianskemu komplexu. Po 1804 sa výroba železa obmedzila a začiatkom 20. stor. sa postupne zastavila. Obyvatelia pracovali v baniach, neskôr v lesnom hospodárstve.

Karlova Ves

Karlova Ves — mestská časť Bratislavy (Bratislava IV) rozkladajúca sa na úpätí a svahoch Malých Karpát a na nive Dunaja, 165 m n. m.; 33 056 obyvateľov (2015). Na členitejšom reliéfe Malých Karpát sa zachovali zvyšky teplomilných dubových lesov, na nive Dunaja zvyšky lužných lesov. Súčasťou Karlovej Vsi je ostrov Sihoť nachádzajúci sa medzi hlavným tokom Dunaja a Karloveským ramenom, ktorý bol 2012 vyhlásený za chránený areál predstavujúci súčasť európskej sústavy ochrany prírody Natura 2000. Väčšina zastavanej časti Karlovej Vsi má sídliskový charakter.

Pôvodná obec Karlova Ves písomne doložená 1780 ako Károlyfalva, Karlsdorf, 1786 Carlsdorf, 1787 Carolfalva, Carolowa, 1799 Károlyfalva, 1808 Károlyfalva, Karlsdorf, Karlowa, 1851 Károlyfalva, Karlsdorf, 1863 Károlyfalva, 1920 Karlova Ves, 1938 – 44 Karlova Ves, Vydrica. Založená 1780 na devínskom panstve rodu Pálfiovcov na základe zmluvy grófa Karola Hieronymusa Pálfiho s poddanými, podľa neho aj nazvaná. Až do 1848 patrila Pálfiovcom (do 1932 tam vlastnili pozemky, najmä lesy, a budovu bývalého majera). Pôvodne mala nemecký charakter, postupne sa však poslovenčovala (1851 sa uvádza ako slovenská obec). Až do 1938 osada Devína. R. 1938 – 44 po pričlenení Devína a časti Karlovej Vsi (Dlhých dielov) k Veľkonemeckej ríši samostatná obec. Od 1944 súčasť Bratislavy, 1951 – 55 sa nachádzala v hraničnom pásme so vstupom na povolenie. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, vinohradníctvom, mlynárstvom a prácou v lesoch. Archeologické nálezy: najstaršie stopy osídlenia pochádzajú z polohy Dlhé diely; ojedinelé nálezy pravdepodobne staropaleolitickej okruhliakovej industrie, v intraviláne bývalej obce Karlova Ves boli objavené sídliskové nálezy ludanickej skupiny a skupiny Bajč-Retz, velatickej a kalenderberskej kultúry, sídlisko z neskorej laténskej doby a z 8. stor., v Mlynskej doline ojedinelé nálezy pravdepodobne staropaleolitickej okruhliakovej industrie, ako aj pästný klin mandľovitého tvaru patriaci do strednej a mladšej acheuleénskej kultúry. Objavené boli aj sídliská, ojedinelé nálezy a hroby z obdobia staršej i mladšej lineárnej keramiky a želiezovskej skupiny, sídlisko staršieho stupňa lengyelskej kultúry s nálezmi antropomorfných plastík (venúš), sídlisko stredodunajskej mohylovej kultúry, sídliskové nálezy a pohrebisko z 9. – 10. stor. a osada z 11. – 13. stor. Stavebné pamiatky: rímskokatolícky Kostol sv. Michala archanjela (1935 prestavaný z Kaplnky sv. Jána Nepomuckého z 1860) a rímskokatolícky františkánsky Kostol a Kláštor sv. Františka z Assisi (1999 – 2003), na sídlisku Dlhé diely rímskokatolícky Kostol narodenia Panny Márie (1995). Areály viacerých vysokých škôl a študentských domovov, areál RTVS (1975). Botanická záhrada Prírodovedeckej fakulty UK (založená 1942), Zoologická záhrada (založená 1959 v časti Mlynská dolina, sprístupnená 1960); lodenica (1934 – 35, Karloveská zátoka), Vodárenské múzeum (založené 2007, sídli v historických priestoroch bývalej strojovne čerpacej stanice z 1886) s vysunutou expozíciou technických pamiatok na ostrove Sihoť (historický objekt vodárenskej studne, 1884; prvá elektrická čerpacia stanica, 1910 – 12, s betónovým tunelom na vodovodné potrubia vedúcim popod Karloveské rameno; 1985 vyhlásené za národné kultúrne pamiatky). Cintorín Slávičie údolie (založený 1912) s hrobmi významných osobností, pri vstupnej bráne dom smútku (začiatok 20. stor.).