abnormálne reakcie — reakcie človeka na emočne intenzívne, najčastejšie negatívne podnety. Priebehom, príznakmi a intenzitou sa líšia od zvyčajných, osobnosťou programovaných spôsobov reagovania. Adaptačná kapacita osobnosti v emočne nabitej situácii je nedostatočná, objavujú sa spôsoby reagovania, ktoré sú osobnosti cudzie. Niektoré charakteristiky osobnosti disponujú človeka k abnormálnym reakciám, pri iných sú zriedkavé. Sociálnym učením sa môžu stať častou adaptačnou stratégiou typickou pre človeka. Po skončení abnormálnej reakcie človek zvyčajne pociťuje úľavu. Abnormálne reakcie sa často prejavujú pri stavoch opojenia (napr. alkoholom).

abstinenčné príznaky — príznaky, ktoré sa objavujú po prerušení užívania drogy alebo po prerušení správania (napr. patologické hráčstvo), od ktorých je osoba závislá. Pri drogovej závislosti (úzkosť, halucinácie, bolesť, búšenie srdca, nechutenstvo, vracanie ap.) sú často opakom príznakov drogovej intoxikácie. Ich intenzita súvisí s hĺbkou závislosti, pri niektorých môže byť neznesiteľná a objektívne nebezpečná (napr. pri závislosti od heroínu). Ako hlavná pohnútka opakovaného požitia drogy alebo opakovaného správania sú dôležitým činiteľom pri diagnostike závislosti a pri motivácii závislej osoby liečiť sa.

acalculia [akalku-] → akalkúlia

aggravatio [-cijó] → agravácia

agitovanosť [lat.] — lek. neúčelný, extrémne intenzívny pohybový nepokoj. Môže byť motivovaný silnou emóciou (napr. pri abnormálnej reakcii), vyskytuje sa pri psychózach (napr. pri melanchólii), niekedy aj bez známej motivácie (napr. pri katatonickej schizofrénii).

agorafóbia [gr.], agoraphobia — nemotivovaný intenzívny strach z veľkých otvorených priestorov (napr. z námestí). Vzniká ako samostatný príznakový súbor alebo v rámci inej psychickej poruchy, najčastejšie neurózy. Intenzita strachu býva extrémna. Často ju sprevádzajú výrazné telesné príznaky (zvýšenie krvného tlaku, tachykardia). Postihnuté osoby sa vyhýbajú kritickým miestam, čo komplikuje ich adaptáciu.

agoraphobia [-fó-] → agorafóbia

agravácia [lat.], aggravatio — zveličovanie zdravotných ťažkostí, ktoré osoba reálne má. Rozlišuje sa vedomá agravácia (kombinuje sa so simuláciou) alebo nekompletne vedomá agravácia (súčasť účelovej reakcie). K agravácii majú predpoklad najmä osoby s nekvalitnou sociálnou adaptáciou.

aichmofóbia [gr.], aichmophobia — nemotivovaný intenzívny strach z ostrých predmetov (napr. z nožov, ihiel). Je príznakom neurózy alebo depresie; môžu ju sprevádzať výrazné telesné príznaky (potenie, tachykardia). Postihnutí sa vyhýbajú úkonom, pri ktorých prichádzajú do kontaktu s predmetmi fóbie; mávajú silné mravné cítenie, ktoré často vyvoláva pocity viny.

aichmophobia [-fóbia] → aichmofóbia

akalkúlia [gr. + lat.], acalculia — neschopnosť operovať s číselnými symbolmi (uskutočňovať jednoduché aritmetické operácie). Môže, ale nemusí byť spojená s poruchou inteligencie; často sprevádza iné poruchy (napr. afáziu). Vždy je príznakom organického poškodenia mozgu, najmä jeho dominantnej hemisféry, najčastejšie pri nádoroch a cievnych poruchách.

amencia [lat.], amentia — lek. zmätenosť; kvalitatívna porucha vedomia vznikajúca pri mozgových poruchách alebo pri telesných chorobách, ktoré druhotne zhoršujú mozgovú funkciu. Prejavuje sa najmä dezorientáciou, bezradnosťou, dezorganizáciou myslenia a konania.

amentia [-cia] → amencia

amnesia [-zia] → amnézia

amnézia [gr.], amnesia — lek. vymiznutie spomienok na ohraničený čas. Vzniká najčastejšie pri úrazoch hlavy. Pri retrográdnej amnézii vymiznú spomienky na udalosti pred úrazom, pri anterográdnej amnézii na spomienky po úraze. Pri poruchách vedomia sa obmedzuje na čas poruchy, pri trvalých poruchách kognitívnych funkcií pretrváva dlhé obdobia. Zriedkavo je podmienená psychickým mechanizmom – mimovedomou potrebou zabudnúť na určitú udalosť (amnézia konkrétneho obsahu alebo sledu udalostí – systemizovaná amnézia).

amok [malajsky] — lek. psychóza prejavujúca sa krátkotrvajúcim nečakaným extrémnym motorickým nepokojom s intenzívnou neusmernenou agresivitou. Jej výskyt sa viaže na juhovýchodnú Áziu alebo na malajských migrantov. Povaha choroby nie je celkom objasnená, predpokladá sa účasť epileptických mechanizmov, ako aj kultúrna podmienenosť.

androfóbia [gr.] — lek. iracionálny strach z mužov a z námetov tematicky viazaných na mužskosť. Má nevedomé zdroje, nie je zrozumiteľnou reakciou na negatívny zážitok.

anthropophobia [-tropofó-] → antropofóbia

antropofóbia [gr.], anthropophobia — lek. iracionálny strach z ľudí. Nie je produktom vedome reflektovanej skúsenosti. Býva príznakom neuróz.

apersonalizácia [gr. + lat.] — porucha osobnostnej identity. Osoba sama seba považuje za niekoho iného, hoci sa v rámci svojej reálnej identity správa primerane (napr. pacient dodržiava nemocničný poriadok). Vyskytuje sa pri psychózach.

aprosexia [gr.] — lek. zánik usmernene riadenej pozornosti. Osoba s aprosexiou nie je schopná koncentrovať pozornosť žiaducim smerom a udržať ju sústredenú v potrebnom čase. Dôsledkom je globálna ťažká porucha kognitívnej činnosti. Vyskytuje sa pri ťažkých organicky podmienených psychopatologických stavoch, najmä pri hlbokej demencii alebo pri pokročilej schizofrénii s defektom osobnosti.

aritmománia [gr.] — vtieravá potreba zapodievať sa objektívne zbytočnými počítacími úkonmi. Býva príznakom neuróz a porúch osobnosti.

arteterapia [lat. + gr.] — spôsob psychoterapeutickej liečby; liečba umením. Býva súčasťou komplexnej liečby. Rovnako ako pracovná terapia kladie dôraz na aktívnu činnosť pacienta v liečebnom procese. Pri konfrontácii s umením sa podnecuje emotivita, kreativita, získavajú sa vzory na vyrovnávanie sa s problémami, nadobúda sa zážitok očistenia, katarzia. Prostredníctvom umeleckých symbolov sa môžu získať informácie len ťažko dosiahnuteľné inými metódami. Arteterapia sa realizuje individuálne alebo skupinovo so zameraním na hudbu (muzikoterapia), výtvarné prejavy (maľovanie, modelovanie ap.) a pohybové kreácie. Osoba môže byť konzumentom umenia (napr. pri biblioterapii čitateľom) alebo producentom (napr. výtvarne vyjadruje svoj problém). Indikáciou arteterapie sú neurózy, psychózy, najmä schizofrénia.

bacillophobia [-fó-] → bacilofóbia

bacilofóbia [lat. + gr.], bacillophobia — vtieravá obava pred mikróbmi, obava pred nákazou. Môže byť kultúrne ovplyvnená. Vyskytli sa obdobia tuberkulofóbie, v súčasnosti je častejšia fóbia pred infekciou HIV. Pri pravej bacilofóbii je obava bezdôvodná.

cyklofrénia [gr.] — psychická porucha zaraďovaná medzi endogénne psychózy. Vyznačuje sa striedaním depresívnych a manických fáz; v súčasnej klasifikácii duševných porúch a chorôb sa neuvádza. Cyklofrénii zodpovedá skupina bipolárnych afektívnych porúch, pričom pólmi sa rozumejú epizódy depresívnych a manických výkyvov nálady.

cyklotýmia [gr.] — psychická porucha patriaca do skupiny trvalých afektívnych porúch. Ide o chronickú nestálosť nálady s obdobiami miernej depresie a miernej elácie, pričom jednotlivé fázy výkyvu nie sú také ťažké a netrvajú tak dlho ako pri bipolárnej afektívnej poruche. Cyklotýmiu možno považovať aj za poruchu osobnosti, t. j. za trvalú charakteristiku osoby.

derealizácia [lat.] — chorobné odcudzenie od reality; prežívanie má ráz snivosti, inscenovanosti, neskutočnosti vo vzťahu k okoliu, pričom býva zachovaný kritický odstup od poruchy (chorý realitu vníma, ale jeho pocit je zmenený). Derealizácia môže byť prechodná, napr. pri ťažkej únave, intoxikáciách (LSD), alebo dlhodobá, napr. pri depresii, epilepsii a poruchách najmä spánkového laloka mozgu.

dipsománia [gr.] — občasná impulzívna konzumácia alkoholu, často v mimoriadnych množstvách a spôsobom, ktorý sa vymyká zvykom a úrovni osoby, pričom nejde o alkoholovú závislosť, ale o nekontrolovateľnú túžbu po alkohole. Dipsománia trvá niekoľko dní, niekedy dlhšie (kvartálne pijanstvo) a spomienky na toto obdobie môžu byť znepresnené a zneistené.

dromománia [gr.], poriománia — zriedkavá impulzívna bezdôvodná potreba cestovať, túlať sa bez plánu a cieľa. Niekedy je na epizódu dromománie nepresná a neistá spomienka.

dysfória [gr.] — porucha afektivity; pocit nepríjemnej, mrzutej, podráždenej nálady (rozladenosť). Môže sa prejaviť aj ako zlostná zapáravosť. Vyskytuje sa pri depresii, abstinenčných stavoch, organických psychopatologických stavoch, ako aj pri epilepsii.

dysmorfofóbia [dyz-; gr.] — chorobný strach (→ fóbia), obava zo zdeformovania niektorých častí tváre, ktorá nezodpovedá hodnoteniu iných osôb. Prejavuje sa obavami chorého, že sa mu mení, deformuje nos, ústa, brada, hlava ap.

echomatizmus [gr. ] — napodobňovanie činnosti druhej osoby, napr. gest a pohybov (echopraxia), mimiky (echomímia), slov a viet (→ echolália). Vyskytuje sa často pri schizofrénii.

elektronarkóza [gr.] — anestézia vyvolaná prechodom elektrického prúdu mozgom. Zastaraná metóda liečby duševných porúch.

emotivita [lat.] — kapacita prežívania citov (tzv. črtová premenná dlhodobo charakterizujúca osobnosť); miera prežívania citov (city – tzv. stavová premenná prejavujúca sa aktuálne, reakciou na istú situáciu). Napr. úzkostlivosť je dlhodobá vlastnosť, úzkosť momentálny citový stav.

ereutofóbia [gr.] — chorobný strach zo začervenania pri stretnutí s ľuďmi; jedna z mnohých foriem vtieravého strachu. Môže byť príznakom sociálnej fóbie.

eufória [gr.] — povznesená, bezstarostná, radostná nálada, telesná a duševná pohoda; opak dysfória. U zdravých osobností sa vyskytuje ako normálny, prirodzený stav (ako reakcia na situáciu, zážitok ap.). Prechodne sa vyskytuje napr. pri alkoholovej opojenosti alebo po požití drogy.

farmakofágia [gr.] — nadmerné neodôvodnené užívanie rozličných liekov.

farmakofóbia [gr.] — chorobný strach z liekov.

farmakománia [gr.] — neodolateľná túžba po liekoch.

fetišizmus [port. > fr. + gr. > lat.] —

1. viera v nadprirodzené vlastnosti predmetov, modlárstvo, slepé uctievanie niečoho; → fetiš;

2. lek. sexuálna porucha, pri ktorej sú sexuálnym objektom namiesto živej osoby časti jej tela (ruky, nohy; okrem genitálnej oblasti), predmety (napr. časti odevu) alebo materiály (koža, guma), ktoré súvisia s objektom lásky alebo ho nahrádzajú.

3. ekon. stav spoločensko-ekonomických vzťahov, ktoré sú deformované orientáciou iba na vybraný aspekt, prvok, sektor. Napríklad fetišizmus vo výrobe znamená, že výroba je hlavná ekonomická činnosť a všetko ostatné je jej podriadené, fetišizmus hospodárskeho rastu znamená orientáciu na ekonomický rast bez ohľadu na to, aké negatíva daný rast prinesie (napr. životnému prostrediu alebo jednotlivcovi).

fetovanie [lat.] — hovorový výraz označujúci inhalovanie prchavých látok (toluén, trichlóretylén, acetón) pre ich euforický a tlmivý účinok. Dôsledkom fetovania je stav opojenia charakteristický poruchami vedomia s občasnými poruchami vnímania (ilúzie, pseudohalucinácie). Na Slovensku sa fetovanie rozšírilo v 70. rokoch 20. stor. najmä medzi mládežou so základným alebo nižším vzdelaním. K inhalovaniu dochádza často v skupinách (zvlášť na veľkých sídliskách).

fonofóbia [gr.] — chorobný (neznesiteľný) strach z hluku, hlasného hovoru, resp. z hovorenia.

fonománia [gr.] — chorobná túžba vraždiť.

gerontopsychiatria [gr.] — pododbor psychiatrie, ktorý sa zaoberá psychikou a duševnými poruchami osôb v staršom veku, ich výskytom, príčinami vzniku, triedením a komplexnou psychiatrickou starostlivosťou o starších ľudí s duševnými poruchami (ich prevenciou, diagnostikou, liečbou a rehabilitáciou, ale aj ich spoločenským dosahom a organizačnými opatreniami, napr. spolupráca so zariadeniami sociálnych služieb, opatrovateľská a ošetrovateľská starostlivosť). Duševnými poruchami v staršom veku trpí 20 – 30 % ľudí, ide najčastejšie o poruchy kognitívnych funkcií, najmä demencie (najčastejším typom demencie je Alzheimerova choroba) a depresívne stavy (depresia).

gigantománia [gr.] — potreba pôsobiť na okolie, ale aj na seba obrovskými výkonmi, velikášstvo.

grafománia [gr.] — chorobná túžba písať (byť literárne činný) sprevádzaná presvedčením pisateľa (grafomana) o vysokej kvalite svojho písomného prejavu; nadpriemerná produkcia písaných textov. Môže byť nielen znakom skutočnej tvorivosti, ale aj prejavom mnohých psychických porúch.

gynofóbia [gr.] — iracionálny strach zo žien (u mužov).

hamartofóbia [gr.] — strach z omylov, hriechov alebo z robenia chýb.

hebefrénia [gr.] — forma schizofrénie charakteristická poruchami správania. Začína sa v období okolo puberty, pričom prvé príznaky pripomínajú vystupňované pubertálne prejavy a protestné reakcie (neviazanosť, náladovosť, hrubosť, drzosť, povýšeneckosť, netaktnosť, manierovosť alebo naopak plachosť, nedôverčivosť, samotárstvo, emočná prázdnota a apatia). Nálada je plytká a neprimeraná, myslenie dezorganizované a inkoherentné (bez vnútornej súvislosti). Prognóza je zvyčajne zlá, bez liečby nastáva postupný rozpad osobnosti.