konkubinát [lat.] — historický a cirkevnoprávny termín na označenie trvalého spolužitia muža a ženy bez formálneho uzavretia manželstva. Partneri žijúci v konkubináte nechcú alebo nemôžu legalizovať svoj vzťah, pretože im v tom bráni manželská prekážka (napr. v spoločnostiach, v ktorých nie je povolený rozvod). Konkubinát teda nepredstavuje právny, ale len faktický stav.

Termín konkubinát (lat. concubare = spolu ležať, súložiť) pochádza z rímskeho práva a pôvodne označoval trvalé spolužitie muža a ženy, ktorí nechceli alebo pre manželskú prekážku nemohli uzavrieť manželstvo (→ concubinatus), v Byzantskej ríši za vlády cisára Justiniána I. Veľkého (6. stor.) označoval nižšiu formu manželstva. Neskôr bol prevzatý do kánonického práva katolíckej cirkvi, ktoré problematiku konkubinátu upravuje v súvislosti s právnou reguláciou manželskej prekážky verejnej mravopočestnosti (impedimentum publicae honestatis). Podmienkou vzniku prekážky verejnej mravopočestnosti vyplývajúcej z konkubinátu je, že spolužitie muža a ženy žijúcich na spôsob manželstva (t. j. zahŕňa aj sexuálny vzťah), ale bez akéhokoľvek vôľového úmyslu uzatvoriť kánonické manželstvo, je súvislé a stále, ako aj všeobecne známe alebo verejné (tzv. známy alebo verejný konkubinát; ex notorio vel publico concubinatu); za konkubinát však nemožno považovať napr. prostitúciu či nepravidelnú promiskuitu, pretože takémuto konaniu chýba istá stálosť, ako aj zdanie manželského spolunažívania.

Život vo verejnom konkubináte trestal Kódex kánonického práva z roku 1917 (CIC 1917) ako delikt proti dobrým mravom (prestúpenie šiesteho prikázania Desatora) sankciou vylúčenia zo všetkých zákonných cirkevných úkonov, klerikov žijúcich v konkubináte trestal suspenziou od sviatostných úkonov, odňatím požitkov spojených s úradom, benefícií a hodností. Kódex kánonického práva z roku 1983 (CIC 1983) i Kódex kánonov východných cirkví z roku 1990 (CCEO 1990) ustanovujú v prípade klerikov žijúcich v konkubináte trest suspenzie a v prípade, že klerik v konkubináte zotrváva aj po napomenutí, aj ďalšie tresty až po prepustenie z klerického stavu. Manželstvo osôb pokrstených v katolíckej cirkvi a uzavreté len pred orgánom štátu sa nepovažuje za verejný konkubinát, ale za kánonicky neplatné manželstvo.

Odklon od tradičného chápania rodiny založenej manželstvom spôsobuje v súčasnosti narastanie tzv. partnerského spolužitia bez uzavretia manželstva (označované aj ako kohabitácia, neformálne manželstvo, faktické spolužitie, spolužitie druha a družky, životné spoločenstvo). V súčasnom slovenskom občianskom práve sa na označenie spolužitia partnerov opačného pohlavia, ktorí žijú v spoločnej domácnosti bez úradnej legalizácie svojho vzťahu sobášom, termín konkubinát nepoužíva. Takýto vzťah sa bežne označuje ako druh a družka, pričom slovenské občianske právo tieto termíny nepoužíva (na rozdiel od niektorých noriem verejného práva, napr. trestného a správneho). Právny poriadok SR spolužitie druha a družky komplexne neupravuje, ale z jednotlivých právnych noriem vyplývajú pre osoby žijúce v tomto faktickom zväzku viaceré významné práva, čo súvisí vo viacerých prípadoch s obsahovým prekrývaním sa tejto formy spolužitia s právne relevantnými pojmami domácnosť, resp. spoločná domácnosť, blízke osoby a osoby žijúce spolu (napr. oprávnenia v oblasti dedičského práva alebo nájmu bytu). V niektorých krajinách možno takýto vzťah legalizovať ako registrované partnerstvo (v SR je predmetom diskusie), termín registrované partnerstvo je však širší, pretože ako partnerov zahŕňa najmä osoby rovnakého pohlavia.

Konkubinát jestvoval aj v polygamných spoločnostiach, keď mal muž s vyšším spoločenským postavením právo mať okrem manželky (manželiek) aj konkubíny (ženy, s ktorými žil v konkubináte). Napr. v období cisárskej Číny i Čínskej republiky (1912 – 49) bolo spoločensky akceptované mať jednu alebo viac konkubín, bohatí muži mávali 3 až 4 konkubíny. Konkubíny mali v Číne nižšie spoločenské postavenie ako manželky, rovnako ich potomkovia mali hierarchicky nižšie postavenie ako deti právoplatnej manželky. Čínski cisári mali tradične viacero konkubín, ktorých postavenie bolo hierarchicky odstupňované. Niektoré z nich získali výrazný politický vplyv a zasiahli do čínskych dejín, napr. Jang Kuej-fej (konkubína cisára Süan–cunga) či Cch’-si (konkubína cisára Sien-fenga). Po vzniku ČĽR (1949) bol konkubinát zákonom zakázaný. V islamských krajinách už v predislamskom období ženské otrokyne slúžili zároveň ako sexuálne partnerky. Po vzniku Arabskej ríše (7. stor.) boli islamským právom (šaría) zavedené právne obmedzenia. V Koráne sa konkubinát nespomína, mimomanželský vzťah otrokyne (ama) a jej pána sa označuje ako má malakat ajmánukum (to, čo vlastní pravá ruka). Konkubíny (surríja) nesmeli mať moslimský pôvod (zväčša to boli ženy, ktoré padli do zajatia počas arabských výbojov). Žili spolu s ostatnými ženami v háreme, mali rôzne privilégiá (lepšia strava, oblečenie), často dosahovali vysoké spoločenské postavenie a politický vplyv. Na rozdiel od pevne stanoveného počtu manželiek (štyri), mohol mať moslim neobmedzený počet konkubín. Oženiť sa s nimi smel len v prípade, ak im daroval slobodu. Zvláštny status mali konkubíny, ktoré sa stali matkou jeho detí (umm valad), čo im zabezpečovalo, že nemôžu byť predané a po pánovej smrti budú slobodné. Všetky deti splodené s konkubínami boli považované za legitímne. V súčasnosti je konkubinát (aj otroctvo) v islamskej spoločnosti zakázaný.

konkubína [lat.] —

1. žena žijúca v konkubináte;

2. znevažujúco družka, milenka.

koketéria [fr.] —

1. snaha (zvyčajne žien) upútať pozornosť opačného pohlavia nápadným, vyzývavým spôsobom;

2. prejav pozornosti zvyčajne bez hlbšieho záujmu, pohrávanie sa.

kohabitácia [lat.] —

1. súlož, pohlavný styk;

2. forma partnerského spolužitia podobná manželstvu bez uzavretia sobáša, neformálne manželstvo;

3. politol. obdobie, keď sú nútené spolu vládnuť názorovo veľmi rozdielne politické subjekty (kohabitácia pravicových a ľavicových strán, súčinnosť prezidenta a premiéra z opačných politických smerovaní).

klimax [lat.] — najvyšší stupeň, vrcholná fáza určitého procesu, vyvrcholenie;

1. ekol. konečné štádium vývoja (sukcesie) rastlinného spoločenstva s príslušnou biocenózou. Má zvyčajne najväčšiu druhovú rozmanitosť, najviac potravinových väzieb a vyznačuje sa i veľkou stabilitou, produkciou, najekonomickejším kolobehom látok a jednosmerným energetickým tokom. Trvá, pokým sa napr. vplyvom prírodnej katastrofy alebo človeka nezmenia ekologické faktory. Rozlišuje sa klimatický klimax (určený klímou) a edafický klimax (vplyv vlastností pôdy prevláda nad vlastnosťami klímy). Na území Slovenska sú klimaxom napr. zmiešaný opadavý les a smrečina (nižšie nadmorské výšky), porasty kosodreviny (subalpínske pásmo) a alpínske lúky (alpínske pásmo);

2. lek. → klimaktérium;

3. lit. štylistická figúra vyjadrujúca postupné stupňovanie, zosilňovanie významu prostredníctvom slov alebo slovných spojení blízkeho významu, napr.

Pred domom mať, rodina i celý svet známy

obhŕkli ho dokola; vitaj medzi nami!

(J. Botto: Smrť Jánošíkova)

Opakom klimaxu je → antiklimax.

klimaktérium [gr. > lat.], klimax, prechod — postupný prechod z plnej pohlavnej zrelosti ženy do staroby spojený s hormonálnymi, so somatickými a psychickými zmenami. V období klimaktéria sa znižuje hladina pohlavných hormónov, postupne sa končí vaječníkmi riadené menštruačné krvácanie a žena prestáva byť plodnou. Posledné vaječníkmi riadené menštruačné krvácanie sa nazýva menopauza (obdobie klimaktéria pred menopauzou je premenopauza, obdobie po menopauze postmenopauza, po 60. roku nastáva obdobie staroby s úplnou nečinnosťou pohlavných orgánov). Začiatok klimaktéria je individuálny, nastupuje zvyčajne vo veku 45 – 55 rokov a trvá niekoľko mesiacov až rokov. Niektoré ženy prechádzajú týmto obdobím bez zjavných ťažkostí, u väčšiny žien však hormonálne zmeny (najmä pokles hladiny estrogénu) vyvolávajú rôzne neurovegetatívne (návaly horúčosti, potenie, bolesti hlavy, závraty, poruchy srdcovej činnosti), psychické (labilitu, dráždivosť, nespavosť) a telesné (atrofiu kože a slizníc pohlavných orgánov, zrýchlenú demineralizáciu kostí, zvýšené riziko vzniku kardiovaskulárnych ochorení) zmeny, ktoré sa označujú ako klimakterický syndróm. Pri liečbe klimakterických ťažkostí sa odporúča hormonálna substitučná liečba (podávanie estrogénov a gestagénov), strava bohatá na proteíny a vyvážená fyzická aktivita (prevencia osteoporózy). Alternatívnou možnosťou liečby je podávanie prípravkov, ktoré obsahujú fytoestrogény, priaznivý účinok fytoestrogénov pri liečbe klimakterických ťažkostí však nie je jednoznačne dokázaný. Podobný proces ako klimaktérium u žien prebieha aj u mužov po 50. roku, keď sa oslabuje funkcia semenníkov a postupne sa znižuje produkcia androgénov. Dostavujú sa však menej nápadné funkčné zmeny (napr. ťažšie vyvolanie a udržanie erekcie) označované aj ako mužské klimaktérium (climacterium virile). Reprodukčná schopnosť muža je spravidla zachovaná do neskoršieho veku. Tak u žien, ako aj u mužov býva s klimaktériom spájaný pocit beznádeje a straty osobnej hodnoty i prežívanie viny alebo sebanenávisti.

kastrát [lat.] —

1. lek., veter. jedinec zbavený pohlavných žliaz (→ kastrácia);

2. hud. spevák, ktorému boli v chlapčenskom veku (pred mutáciou) odstránené pohlavné žľazy (kastrácia), aby mal aj v dospelosti detský vysoký hlas (soprán, príp. alt). Kastráciou sa umelo zabraňovalo fyziologickému vývinu hlasiviek a dospelému spevákovi zostal farebne sýty vysoký hlas, ktorý v spojení s rezonanciou dospelého mužského hrudníka dosahoval mimoriadnu intenzitu. Kastráti sa preslávili svojou virtuozitou, ktorú získali dlhoročným školením bez obvyklého prerušenia počas mutácie. Boli známi už v starovekom Oriente, od 2. polovice 16. stor. bežne účinkovali napr. v pápežskom zbore, v 17., a najmä v 18. stor. v talianskej opere seria, kde spievali ženské roly a konkurovali falzetistom (→ falzet). Najznámejšími kastrátmi boli C. Farinelli, Senesino (vlastným menom Francesco Bernardi, *1686, †1758), Giovanni Carestini (*1704, †1760), Caffarelli (vlastným menom Gaetano Majorano, *1710, †1783) a i.

kastrácia [lat.] —

1. bot. odstránenie nedozretých samčích pohlavných orgánov (tyčiniek) z kvetov z dôvodu zabránenia samoopeleniu (→ autogamia); využíva sa v šľachtiteľstve pri tvorbe hybridných odrôd;

2. lek., veter. zastavenie gametogenetickej i hormonálnej činnosti pohlavných žliaz. Môže sa vykonať chirurgicky (orchiektómia – odstránenie semenníkov; ovariektómia – odstránenie vaječníkov; ovariohysterektómia – odstránenie vaječníkov, vajcovodov a maternice), fyzikálne (röntgenovým ožiarením) alebo chemicky (hormonálna kastrácia). Fyzické vyrezanie pohlavných žliaz sa nazýva aj miškovanie. Jedinec po kastrácii sa nazýva kastrát.

Kastrácia u ľudí sa vykonávala najmä v minulosti napr. u strážcov háremu (→ eunuch) a u chlapcov spevákov pred mutovaním (kastráti). V súčasnosti sa kastrácia môže vykonať pri niektorých ťažkých ochoreniach, napr. pri nádoroch pohlavných žliaz, pri nádoroch a zdurení predstojnej žľazy u mužov a pri nádoroch prsníkov na zamedzenie tvorby hormónov u žien. Kastrácia vyvoláva závažné zmeny organizmu, ktoré závisia od toho, kedy sa uskutočnila. Ak k nej došlo pred skončením rastu a dosiahnutím pohlavnej dospelosti, prejavuje sa narušeným vývinom kostí, nadmerným ukladaním tuku, ako aj chýbaním alebo nedostatočným vývinom druhotných pohlavných znakov, ak po skončení dospievania, prejavuje sa napr. vypadávaním vlasov a fúzov, jemnou kožou, zvýšenou tvorbou vrások alebo zvýšeným ukladaním tuku. Sekundárne je narušená aj psychika, pretože libido zostáva do určitej miery zachované. V období fašizmu bola kastrácia zneužitá ako metóda genocídy.

Kastrácia hospodárskych zvierat sa robí najmä s cieľom zvýšiť produkčné vlastnosti samcov a získať kvalitné mäso (vykastrované zvieratá sú pokojnejšie a dosahujú vyššie hmotnostné prírastky). Najčastejšie sa kastrujú mladé kance a býky; v rámci EÚ je povolená len chirurgická kastrácia samcov. Vykastrovaný kanec sa nazýva brav, vykastrovaný býk vôl, vykastrovaný žrebec valach, vykastrovaný kohút kapún (→ kapúnovanie).

johimbín [afr. jazyky], yohimbín, C₂₁H₂₆N₂O₃ — indolový alkaloid, blokátor α₂-adrenergických receptorov. Kryštalická látka rozpustná v etanole, chloroforme a horúcom benzéne, mierne rozpustná v dietyléteri, slabo rozpustná vo vode; teplota topenia 234 °C. Tvorí soli s minerálnymi kyselinami. Nachádza sa napr. v kôre tropického stromu johimbovník vzpružujúci (Pausinystalie yohimba) a v koreňoch kra rauvolfia hadovitá (Rauwolfia serpentina). Pôsobí ako sympatolytikum, jeho podanie spôsobuje rozšírenie periférnych ciev a zníženie krvného tlaku. Svojím účinkom na vegetatívnu nervovú sústavu zvyšuje sexuálnu aktivitu a zlepšuje priebeh sexuálneho aktu (→ afrodiziakum). Používa sa na liečbu erektilnej dysfunkcie.

ipsácia [lat.] — sebaukájanie; → masturbácia.

intímna hygiena — hygiena intímnych častí tela, súčasť osobnej hygieny. Základom intímnej hygieny je každodenné umývanie intímnych častí tela (oblasť pohlavných orgánov, hrádze a konečníka) najlepšie čistou vodou alebo prípravkami na intímnu hygienu, ktoré obsahujú syntetické detergenty a výťažky z bylín a majú protizápalové, upokojujúce a protiinfekčné účinky (nevhodné sú parfumované mydlá). Intímna hygiena je dôležitá pre ženy i pre mužov. U mužov sa sústreďuje najmä na oblasť žaluďa, kde sa pod predkožkou hromadí predkožkový maz (smegma), ktorý treba po dôkladnom odhrnutí predkožky vymyť, pretože jeho hromadenie môže spôsobovať nepríjemný zápach a kvasinkové infekcie, u žien na oblasť vulvy, veľkých a malých pyskov, klitorisu a pošvového vchodu (výplachy pošvy sa neodporúčajú), ktoré treba dôkladne umyť, pretože nedostatočná hygiena môže spôsobovať nepríjemné gynekologické problémy (napr. svrbenie, pálenie, výtok či zápal). Dodržiavanie intímnej hygieny je veľmi dôležité v tehotenstve a počas menštruácie.

Správne návyky intímnej hygieny sa začínajú pestovať už v detskom veku (oboznámenie detí so spôsobom a častosťou umývania intímnych častí). K základným hygienickým pravidlám patria aj každodenná výmena spodnej bielizne, vyhýbanie sa noseniu príliš tesného oblečenia, počas menštruácie výmena vložiek a tampónov aspoň trikrát denne, správny spôsob umývania a čistenia konečníka po stolici (smerom spredu dozadu). Intímna hygiena zabezpečuje zachovanie zdravia a zabraňuje vzniku choroby.

intersex [lat.] — prechodný pohlavný typ, pohlavne nevyhranený jedinec, ktorého vonkajšie a (alebo) vnútorné pohlavné orgány majú znaky obidvoch pohlaví. Na určenie pohlavia sú potrebné komplexné makro- a mikroskopické anatomické vyšetrenia, ako aj cytogenetické, endokrinologické a psychologické vyšetrenia.

infertilita [lat.] — neschopnosť ženy donosiť a porodiť životaschopný plod pri zachovanej schopnosti otehotnieť. Za infertilnú sa pokladá žena, ktorá mala dva alebo viacero spontánnych potratov v prvom trimestri gravidity, predčasne porodila nedonosený alebo porodila mŕtvy plod.

impotencia [lat.] — neschopnosť, nemohúcnosť; lek. v užšom význame u muža neschopnosť súlože (impotencia coeundi), v širšom význame aj neplodnosť (u muža – impotencia generandi, u ženy – impotencia concipiendi), ako aj neschopnosť ženy donosiť plod (impotencia gestandi). Zo sexuologického hľadiska ide o širší termín, ktorý zahŕňa aj problémy s libidom (impotencia concupiscentia), ejakuláciou (impotencia ejaculandi) a s dosiahnutím orgazmu (impotencia satisfactionis). Termín impotencia je preto nepresný, v súčasnosti sa používa menej pejoratívny termín erektilná dysfunkcia.

Erektilná dysfunkcia je porucha sexuálnej funkcie charakteristická neschopnosťou muža dosiahnuť a primerane dlho udržať erekciu potrebnú na uspokojivý pohlavný styk. Môže byť primárna (prejavuje od začiatku pohlavného života) alebo sekundárna (vzniká v dôsledku iného ochorenia). Ak sa objavuje iba v určitých situáciách a s určitou partnerkou, ide o selektívnu erektilnú dysunkciu, ak muž nemá dostatočnú erekciu za žiadnych okolností a so žiadnou partnerkou, o generalizovanú erektilnú dysfunkciu. Najčastejšou príčinou vzniku primárnej erektilnej dysfunkcie je arteriálna dysplázia tepien penisu (ide o poruchy vývinu tepien penisu), najčastejšími príčinami vzniku sekundárnej erektilnej dysfunkcie sú vysoký krvný tlak, srdcovo-cievne ochorenia, ochorenia prostaty, cukrovka, nervové a hormonálne poruchy, zo psychických príčin sú to depresie, stres, strach z neúspešného pokusu o súlož, nedostatok sexuálnych podnetov, partnerské problémy, dlhodobá sexuálna abstinencia alebo aj nerozpoznaná menšinová sexuálna orientácia. Známe sú aj nežiaduce účinky niektorých liekov, ktoré sa užívajú pri rôznych ochoreniach (napr. na liečbu vysokého krvného tlaku alebo psychiatrických liekov).

impertinencia [lat. > fr.] — bezočivosť, opovážlivosť, urážlivá alebo nemiestna smelosť.

hysterosalpingografia [gr.] — röntgenologické znázornenie maternice a vajíčkovodov po ich naplnení kontrastnou látkou.

hysterektómia [gr.] — chirurgické odstránenie maternice cez brušnú stenu (abdominálna hysterektómia), cez pošvu (vaginálna hysterektómia) alebo kombinovanou operáciou cez brušnú stenu aj pošvu (laparoskopicky asistovaná vaginálna hysterektómia). Pri hysterektómii sa môže odstrániť celá maternica (totálna hysterektómia) alebo len telo maternice s ponechaním krčka maternice (subtotálna hysterektómia, supracervikálna hysterektómia); pri modifikovanej radikálnej hysterektómii sa okrem maternice odstráni aj horná časť pošvy. Niekedy sa súčasne odstraňujú aj vajíčkovody a vaječníky.

hypoxia [gr.] — nedostatok kyslíka v tkanivách v dôsledku zníženej dodávky kyslíka napriek adekvátnemu prietoku krvi tkanivami. Podľa pôvodu sa rozlišuje centrálna a periférna hypoxia. Centrálna hypoxia vzniká následkom poruchy centrálnych regulačných mechanizmov (napr. dýchacieho centra, motorického aparátu), periférnu hypoxiu vyvolávajú choroby srdca a pľúc, zmeny v procese transportu kyslíka v organizme ap. Základnými prejavmi hypoxie sú cyanóza, dýchavica, malátnosť, únavnosť pri minimálnej námahe a poruchy spánku. Na hypoxiu je najcitlivejší mozog, najmä jeho neuróny. Vnútromaternicová plodová hypoxia (hypoxia plodu) je chorobný stav, ktorý vzniká pri akútnom alebo chronickom nedostatku kyslíka a bezprostredne ohrozuje život, zdravie, rast a vývin plodu v maternici (vyskytuje sa u 0,1 – 1 % detskej populácie). Je výsledkom kritického zníženia výmeny dýchacích plynov medzi matkou a plodom v dôsledku ochorenia matky (hypotenzia), najčastejšie však v dôsledku zlyhania pupočníkovo-placentárnej cirkulácie. Pri akútnej hypoxii plodu zapríčinenej odlúpením placenty alebo pri poruche prietoku krvi pupočníkom hrozí odumretie plodu alebo nezvratné poškodenie centrálnej nervovej sústavy, ktoré sa neskôr prejaví vznikom detskej mozgovej obrny s rôznym stupňom psychomotorického postihnutia. Chronická hypoxia plodu vzniká najčastejšie pri poruchách prietoku krvi v placente a vyskytuje sa zvyčajne pri vnútromaternicovom poškodení rastu plodu. Liečba: pri akútnej hypoxii ukončenie tehotenstva alebo pôrod na záchranu života plodu (následná liečba postihnutého dieťaťa spočíva v systematickej a trvalej rehabilitácii, pričom je dôležitá starostlivosť rodičov a ich spolupráca s lekármi), pri chronickej hypoxii liečba placenty.

hypospermia [gr.] — zníženie počtu spermií v ejakuláte; oligospermia.

hypospádia [gr.] — vrodená vývinová chyba vyústenia močovej rúry. Močová rúra vyúsťuje na prednej strane pohlavného údu (podľa lokalizácie ústia ide o žaluďovú hypospádiu, penilnú hypospádiu alebo hypospádiu v oblasti mieškového šva až hrádze). Časté je zakrivenie pohlavného údu spôsobené väzivovým pruhom medzi žaluďom a skutočným vyústením močovej rúry. Hypospádia môže byť podmienená geneticky, väčšinou je však príčina neznáma. Liečba: chirurgická.

hyposexualita [gr. + lat.] — znížená potreba uspokojovania sexuálneho pudu z hľadiska intenzity (kvantity). Primárna hyposexualita je vrodená pohlavná chladnosť sprevádzaná nezáujmom o pohlavný život, sekundárna hyposexualita môže vzniknúť počas života ako následok telesných ochorení, psychických porúch, existenčných problémov, situačných faktorov (napr. rozchod s partnerom, úmrtie partnera) alebo liečby niektorých ochorení. Hyposexualita môže byť trvalá alebo prechodná. Primárna i trvalá hyposexualita nie sú liečiteľné, sekundárna vyžaduje sexoterapiu (učí ľudí rozumieť sexualite tak, aby to prinieslo uspokojenie obidvom partnerom). Opak: hypersexualita.

hypomenorea [gr.] — slabé, zvyčajne aj kratšie trvajúce menštruačné krvácanie (1 – 2 dni), prípadne len krvavý výtok. Hypomenorea sa často vyskytuje na začiatku a na konci reprodukčného obdobia ženy alebo po pôrode. Opak hypermenorea.

hypogonadizmus [gr.] — porucha funkcie pohlavných žliaz prejavujúca sa poruchou gametogenézy (spermiogenéza, oogenéza) alebo nedostatočnou sekréciou pohlavných hormónov.

Mužský hypogonadizmus je charakteristický nedostatkom semenníkových hormónov (androgény). Takmer vždy sa spája s nedostatočnou spermiogenézou, ktorá sa však u väčšiny mužov nespája s nedostatkom androgénov. Mužský hypogonadizmus sa delí na primárny (periférny) a centrálny. Primárny mužský hypogonadizmus je charakteristický zvýšenou koncentráciou gonadotropínových hormónov (najmä LH) a zníženou koncentráciou testosterónu v plazme (hypergonadotropínový hypogonadizmus), centrálny mužský hypogonadizmus nízkou koncentráciou testosterónu a nízkou koncentráciou gonadotropínov v plazme (hypogonadotropínový hypogonadizmus). Najčastejšími príčinami vzniku hypogonadizmu sú vrodené lézie semenníkov (Klinefelterov syndróm), dedičná enzymopatia spôsobujúca poruchu biosyntézy androgénov alebo anatomické poškodenie semenníkov po narodení (zápaly, nádory, kastrácia). Príčina poruchy sekrécie gonadotropínov môže byť na úrovni hypotalamu alebo hypofýzy. Klinické prejavy hypogonadizmu závisia od toho, či nedostatok androgénov nastal pred pubertou alebo po nej. Prepubertálny hypogonadizmus sa prejavuje nedostatočným vývinom pohlavných orgánov, sekundárnych pohlavných znakov, krátkym trupom a dlhými nohami; vedie k eunuchoidizmu. Najčastejšími príznakmi postpubertálneho hypogonadizmu sú zníženie libida, potencie a plodnosti, spomalenie rastu fúzov a brady, zmenšenie svalovej hmoty a zníženie svalovej sily.

Ženský hypogonadizmus môže vzniknúť pred pubertou (prepubertálny hypogonadizmus). Príčinami jeho vzniku sú vrodené poškodenia pohlavných žliaz, dedičné enzymopatie, zriedkavejšie zápaly a nádory vaječníkov. Centrálny typ vzniká následkom poruchy hypofýzy alebo hypotalamu, symptomatický pri ťažších a dlhšie trvajúcich chorobách a poruchách výživy. Prejavuje sa v období očakávanej puberty a po nej (neprítomnosť sekundárnych pohlavných znakov a menštruácie). Najčastejšou príčinou postpubertálneho hypogonadizmu je organické poškodenie vaječníkov (zápal, nádor), zriedkavejšie oneskorené prejavy vrodených porúch. Je charakteristický poruchami menštruačného cyklu a oslabením až vymiznutím sekundárnych pohlavných znakov.

Liečba: pri obidvoch hypogonadizmoch substitučná.

hypogenitalizmus [gr.] — neúplné vyvinutie pohlavných orgánov; znížená činnosť pohlavných orgánov.

hypogalakcia [gr.] — lek., veter. nedostatočná činnosť mliečnej žľazy, znížené vylučovanie materského mlieka počas laktácie; → agalakcia. Príčinou primárnej hypogalakcie, ktorá sa vyskytuje u tučných žien alebo u žien astenického či intersexuálneho typu, môže byť nedostatok mlieka z dôvodu nedostatočného vývinu prsníkovej žľazy (primárna hypogalakcia). Sekundárna hypogalakcia môže vzniknúť ako dôsledok vyčerpania alebo choroby matky (napr. komplikovaný pôrod, infekcie po pôrode, zápal prsníka).

hypersexualita [gr. + lat.] — zvýšená sexuálna aktivita, potreba vyššej frekvencie pohlavných stykov; kvantitatívna porucha sexuality. Mužská hypersexualita sa označuje termínom satyriáza, ženská nymfománia. Primárna hypersexualita je charakteristická potrebou nabažiť sa sexuálnych kontaktov (často a opakovane, niekedy aj 20-krát za deň; ide o veľmi individuálnu potrebu, preto nie je možné stanoviť presnú hranicu) autoerotickými praktikami (onánia, masturbácia) alebo pohlavným stykom. Primárna hypersexualita je častou príčinou partnerského sexuálneho nesúladu a promiskuitného správania. Sekundárna hypersexualita (nepravá hypersexualita) vzniká ako následok alebo súčasť psychických porúch a chorôb, ale aj ako následok poranenia či ochorenia mozgu. Najčastejšie sa vyskytuje u hysterických osobností, pri psychózach (v manickej fáze bipolárnej afektívnej poruchy), obsedantných poruchách a schizofrénii. Hypersexualita sa nemusí pociťovať ako porucha, ak aj partner vyžaduje alebo znáša vyššiu frekvenciu pohlavných stykov. Opak: hyposexualita.

hypermenorea [gr.] — silné menštruačné krvácanie často s odchodom krvných zrazenín. Príčinou bývajú nádory, zápaly alebo polypy maternice, často aj vývinové poruchy maternice a hormonálne poruchy. Opak hypomenorea.

hypergonadizmus [gr.] — zvýšená endokrinná činnosť mužských alebo ženských pohlavných žliaz najmä následkom nádorov semenníkov alebo vaječníkov produkujúcich pohlavné hormóny.

hypererotizmus [gr.] — abnormálne zvýšenie sexuálnej žiadostivosti (u mužov satyriáza, u žien nymfománia). Hypererotizmus sa často spája s vyššou sexuálnou dráždivosťou napr. u ľudí s narušeným sexuálnym životom, s pocitmi menejcennosti alebo s ťažkými frustráciami u ľudí, ktorí nemajú možnosť sexuálne žiť.

hypereméza [gr.], hyperemesis — nadmerné vracanie. Hyperemesis gravidarum – nevoľnosť a nadmerné vracanie v tehotenstve (najčastejšie v 1. – 4. mesiaci). Intenzívne a dlhotrvajúce vracanie vedie k dehydratácii (môže viesť k výrazným poruchám metabolizmu) a strate hmotnosti, preto je niekedy potrebná hospitalizácia. Príčina je neznáma, význam majú hormonálne zmeny. Hyperemesis lactentium – vracanie dojčiat, napr. pri vrodenom zúžení vrátnika (koniec žalúdka).

hyperandrogenizmus [gr.] — stav charakterizovaný alebo vyvolaný zvýšenou sekréciou mužských pohlavných hormónov (→ androgény). Hyperandrogenizmus sa u žien prejavuje hirzutizmom, akné, mazotokom, plešivosťou, poruchami menštruačného cyklu, neplodnosťou až virilizmom. Najčastejšou príčinou hyperandrogenizmu je syndróm polycystických ovárií.

hybrid [lat.] —

1. genet. → kríženec;

2. výsledok spojenia rôznych (rôznorodých) zložiek, napr. hybridné slová.

horúčka šestonedieľok, puerperálna horúčka, horúčka omladníc — ochorenie vyvolané bakteriálnou infekciou pohlavných orgánov po pôrode alebo po potrate. Príčinou vzniku horúčky šestonedieľok býva infekcia rodidiel a ich okolia počas pôrodu alebo infekcia zavlečená do rodidiel zo susedných orgánov (môže postihnúť rodidlá od vulvy až po panvovú pobrušnicu). Zdrojom infekcie sú kontaminované pôrodnícke nástroje, obväzový materiál, prostredie alebo personál, ktorý vedie pôrod. V miestach poranenia vulvy alebo hrádze vzniká puerperálny vred (celková reakcia organizmu býva slabá, telesná teplota len mierne zvýšená). Zápal lokalizovaný v maternici sa nazýva puerperálna endometritída (vyznačuje sa páchnucimi lochiami). Z maternice sa infekcia môže šíriť do brušnej dutiny a krvou a lymfatickými cestami do celého organizmu, pričom vzniká bakteriémia s príznakmi puerperálnej sepsy. Diagnóza sa stanovuje gynekologickým a mikrobiologickým vyšetrením. Liečba: podávanie širokospektrálnych antibiotík; dôležitá je prevencia, ktorá spočíva v prísnom dodržiavaní hygienických zásad a zásad antisepsy.

heterosexualita [gr. + lat.] — sexuálny záujem o osoby opačného pohlavia; opak homosexualita.

gynatrézia [gr.] — zúženie alebo uzavretie niektorej časti ženských pohlavných ústrojov, napr. panenskej blany, pošvy, krčka maternice.

gynandria [gr.] —

1. bot. zrast tyčiniek s čnelkou piestikov napr. pri rode vlkovec (Aristolochia);

2. lek. výskyt druhotných ženských pohlavných znakov u mužov alebo mužských pohlavných znakov u žien.

Graafov folikul — zrelý vaječníkový folikul; dutinka veľkosti 1,5 – 2 cm vyplnená tekutinou, v stene ktorej sa tvoria ženské pohlavné hormóny (→ estrogény). Pri jednom póle dutiny sa nachádza hrboľček, uprostred ktorého je uložené vajíčko. Zrelý folikul praská v pravidelných, približne 28-dňových cykloch, pričom sa do vajcovodu vyplavuje vajíčko schopné oplodnenia (→ ovulácia). Na mieste Graafovho folikulu sa začne zo zvyškov folikulárnych buniek tvoriť žlté teliesko. Počas života dozreje iba niekoľko folikulov (ostatné zanikajú). Zrenie folikulu riadi hormón podmozgovej žľazy folitropín. Nazvaný podľa holandského fyziológa a histológa Reijniera de Graaf (*1641, †1673).

glans penis [lat.] — žaluď pohlavného údu.

gerontofília [gr.] — sexuálna odchýlka prejavujúca sa náklonnosťou k starým ľuďom; vyhľadávanie sexuálneho partnera so zjavnými známkami staroby.

galaktorea [gr.] —

1. vytekanie mlieka z prsníka medzi dojčením alebo po odstavení dieťaťa;

2. vytekanie akejkoľvek tekutiny pripomínajúcej mlieko z bradavky. Najčastejšou príčinou galaktorey je nadmerná produkcia prolaktínu (hyperprolaktinémia), ktorá sa vyskytuje pri poruchách funkcie hypofýzy, napr. pri adenóme mliečnych žliaz. Galaktorea môže nastať aj v stresových situáciách, pri telesnej námahe, v spánku, ale aj pri súloži, stimulácii prsných bradaviek a po užívaní niektorých liekov (nepovažuje sa však za chorobnú).

frivolný [fr.] — neviazaný, necudný, samopašný.

flirt [angl.] — nezáväzné dvorenie, dvorenie pre zábavu.

flagelantizmus [lat.] — forma sexuálnej úchylky; ukájanie pohlavného pudu bičovaním samého seba alebo inej osoby.

erotománia [gr.] — nadmerná túžba po pohlavnom styku, chorobná pohlavná dráždivosť. Prílišná alebo chorobná inklinácia k erotickým myšlienkam a správaniu.

erotogénne zóny — miesta na tele, kde vznikajú a najsilnejšie sa prejavujú pocity pohlavného vzrušenia, ktoré môžu slúžiť na autoerotické alebo heteroerotické dráždenie (napr. prsia, pery, análna a genitálna oblasť). Stimulácia erotogénnych zón má väčší význam u žien, najmä pri dosiahnutí pohlavného vzrušenia.

erotizmus [gr.] — silný sklon k pohlavnému vzrušeniu, prílišná zmyselnosť. Môže byť namierený na inú osobu alebo na seba samého, pričom sa človek uspokojuje manuálnou stimuláciou erotogénnych zón (→ autoerotizmus, → masturbácia) alebo v kombinácii so sexuálnym vzrušením prameniacim z pohľadu na obnažené telo inej osoby.

erotika [gr.] — v širšom význame telesná (zmyselná) príťažlivosť, psychická činnosť týkajúca sa pocitov vyvolaných pohlavnými zážitkami, vnemami podnetmi ap.; v tomto význame sa erotika niekedy považuje za synonymum sexuality (prejav pohlavného pudu). V užšom význame sa erotika chápe ako kultivovaný prejav ľudskej sexuality (pudových zážitkov) obohatenej o kultúrno-historické aspekty a oslobodenej od aspektu reprodukcie, ako psychická zložka sexuálneho vzťahu medzi ľuďmi.

erekcia [gr.] — stvrdnutie pohlavného údu (alebo dráždca) pri pohlavnom vzrušení podmienené nahromadením krvi v dutinkovitých telesách a následným stlačením odvodných žíl (sťažený je spätný odtok krvi). Ochabnutie pohlavného údu nastáva až po opätovnom zvýšení tonusu hladkého svalstva tepien a následnom odtoku krvi z pohlavného údu. Erekcia môže nastať aj v noci počas spánku (→ polúcia).

elekcia [lat.] — výber, voľba.