konkubína [lat.] —

1. žena žijúca v konkubináte;

2. znevažujúco družka, milenka.

konkubinát [lat.] — historický a cirkevnoprávny termín na označenie trvalého spolužitia muža a ženy bez formálneho uzavretia manželstva. Partneri žijúci v konkubináte nechcú alebo nemôžu legalizovať svoj vzťah, pretože im v tom bráni manželská prekážka (napr. v spoločnostiach, v ktorých nie je povolený rozvod). Konkubinát teda nepredstavuje právny, ale len faktický stav.

Termín konkubinát (lat. concubare = spolu ležať, súložiť) pochádza z rímskeho práva a pôvodne označoval trvalé spolužitie muža a ženy, ktorí nechceli alebo pre manželskú prekážku nemohli uzavrieť manželstvo (→ concubinatus), v Byzantskej ríši za vlády cisára Justiniána I. Veľkého (6. stor.) označoval nižšiu formu manželstva. Neskôr bol prevzatý do kánonického práva katolíckej cirkvi, ktoré problematiku konkubinátu upravuje v súvislosti s právnou reguláciou manželskej prekážky verejnej mravopočestnosti (impedimentum publicae honestatis). Podmienkou vzniku prekážky verejnej mravopočestnosti vyplývajúcej z konkubinátu je, že spolužitie muža a ženy žijúcich na spôsob manželstva (t. j. zahŕňa aj sexuálny vzťah), ale bez akéhokoľvek vôľového úmyslu uzatvoriť kánonické manželstvo, je súvislé a stále, ako aj všeobecne známe alebo verejné (tzv. známy alebo verejný konkubinát; ex notorio vel publico concubinatu); za konkubinát však nemožno považovať napr. prostitúciu či nepravidelnú promiskuitu, pretože takémuto konaniu chýba istá stálosť, ako aj zdanie manželského spolunažívania.

Život vo verejnom konkubináte trestal Kódex kánonického práva z roku 1917 (CIC 1917) ako delikt proti dobrým mravom (prestúpenie šiesteho prikázania Desatora) sankciou vylúčenia zo všetkých zákonných cirkevných úkonov, klerikov žijúcich v konkubináte trestal suspenziou od sviatostných úkonov, odňatím požitkov spojených s úradom, benefícií a hodností. Kódex kánonického práva z roku 1983 (CIC 1983) i Kódex kánonov východných cirkví z roku 1990 (CCEO 1990) ustanovujú v prípade klerikov žijúcich v konkubináte trest suspenzie a v prípade, že klerik v konkubináte zotrváva aj po napomenutí, aj ďalšie tresty až po prepustenie z klerického stavu. Manželstvo osôb pokrstených v katolíckej cirkvi a uzavreté len pred orgánom štátu sa nepovažuje za verejný konkubinát, ale za kánonicky neplatné manželstvo.

Odklon od tradičného chápania rodiny založenej manželstvom spôsobuje v súčasnosti narastanie tzv. partnerského spolužitia bez uzavretia manželstva (označované aj ako kohabitácia, neformálne manželstvo, faktické spolužitie, spolužitie druha a družky, životné spoločenstvo). V súčasnom slovenskom občianskom práve sa na označenie spolužitia partnerov opačného pohlavia, ktorí žijú v spoločnej domácnosti bez úradnej legalizácie svojho vzťahu sobášom, termín konkubinát nepoužíva. Takýto vzťah sa bežne označuje ako druh a družka, pričom slovenské občianske právo tieto termíny nepoužíva (na rozdiel od niektorých noriem verejného práva, napr. trestného a správneho). Právny poriadok SR spolužitie druha a družky komplexne neupravuje, ale z jednotlivých právnych noriem vyplývajú pre osoby žijúce v tomto faktickom zväzku viaceré významné práva, čo súvisí vo viacerých prípadoch s obsahovým prekrývaním sa tejto formy spolužitia s právne relevantnými pojmami domácnosť, resp. spoločná domácnosť, blízke osoby a osoby žijúce spolu (napr. oprávnenia v oblasti dedičského práva alebo nájmu bytu). V niektorých krajinách možno takýto vzťah legalizovať ako registrované partnerstvo (v SR je predmetom diskusie), termín registrované partnerstvo je však širší, pretože ako partnerov zahŕňa najmä osoby rovnakého pohlavia.

Konkubinát jestvoval aj v polygamných spoločnostiach, keď mal muž s vyšším spoločenským postavením právo mať okrem manželky (manželiek) aj konkubíny (ženy, s ktorými žil v konkubináte). Napr. v období cisárskej Číny i Čínskej republiky (1912 – 49) bolo spoločensky akceptované mať jednu alebo viac konkubín, bohatí muži mávali 3 až 4 konkubíny. Konkubíny mali v Číne nižšie spoločenské postavenie ako manželky, rovnako ich potomkovia mali hierarchicky nižšie postavenie ako deti právoplatnej manželky. Čínski cisári mali tradične viacero konkubín, ktorých postavenie bolo hierarchicky odstupňované. Niektoré z nich získali výrazný politický vplyv a zasiahli do čínskych dejín, napr. Jang Kuej-fej (konkubína cisára Süan–cunga) či Cch’-si (konkubína cisára Sien-fenga). Po vzniku ČĽR (1949) bol konkubinát zákonom zakázaný. V islamských krajinách už v predislamskom období ženské otrokyne slúžili zároveň ako sexuálne partnerky. Po vzniku Arabskej ríše (7. stor.) boli islamským právom (šaría) zavedené právne obmedzenia. V Koráne sa konkubinát nespomína, mimomanželský vzťah otrokyne (ama) a jej pána sa označuje ako má malakat ajmánukum (to, čo vlastní pravá ruka). Konkubíny (surríja) nesmeli mať moslimský pôvod (zväčša to boli ženy, ktoré padli do zajatia počas arabských výbojov). Žili spolu s ostatnými ženami v háreme, mali rôzne privilégiá (lepšia strava, oblečenie), často dosahovali vysoké spoločenské postavenie a politický vplyv. Na rozdiel od pevne stanoveného počtu manželiek (štyri), mohol mať moslim neobmedzený počet konkubín. Oženiť sa s nimi smel len v prípade, ak im daroval slobodu. Zvláštny status mali konkubíny, ktoré sa stali matkou jeho detí (umm valad), čo im zabezpečovalo, že nemôžu byť predané a po pánovej smrti budú slobodné. Všetky deti splodené s konkubínami boli považované za legitímne. V súčasnosti je konkubinát (aj otroctvo) v islamskej spoločnosti zakázaný.

galaktorea [gr.] —

1. vytekanie mlieka z prsníka medzi dojčením alebo po odstavení dieťaťa;

2. vytekanie akejkoľvek tekutiny pripomínajúcej mlieko z bradavky. Najčastejšou príčinou galaktorey je nadmerná produkcia prolaktínu (hyperprolaktinémia), ktorá sa vyskytuje pri poruchách funkcie hypofýzy, napr. pri adenóme mliečnych žliaz. Galaktorea môže nastať aj v stresových situáciách, pri telesnej námahe, v spánku, ale aj pri súloži, stimulácii prsných bradaviek a po užívaní niektorých liekov (nepovažuje sa však za chorobnú).

glans penis [lat.] — žaluď pohlavného údu.

Graafov folikul — zrelý vaječníkový folikul; dutinka veľkosti 1,5 – 2 cm vyplnená tekutinou, v stene ktorej sa tvoria ženské pohlavné hormóny (→ estrogény). Pri jednom póle dutiny sa nachádza hrboľček, uprostred ktorého je uložené vajíčko. Zrelý folikul praská v pravidelných, približne 28-dňových cykloch, pričom sa do vajcovodu vyplavuje vajíčko schopné oplodnenia (→ ovulácia). Na mieste Graafovho folikulu sa začne zo zvyškov folikulárnych buniek tvoriť žlté teliesko. Počas života dozreje iba niekoľko folikulov (ostatné zanikajú). Zrenie folikulu riadi hormón podmozgovej žľazy folitropín. Nazvaný podľa holandského fyziológa a histológa Reijniera de Graaf (*1641, †1673).

horúčka šestonedieľok, puerperálna horúčka, horúčka omladníc — ochorenie vyvolané bakteriálnou infekciou pohlavných orgánov po pôrode alebo po potrate. Príčinou vzniku horúčky šestonedieľok býva infekcia rodidiel a ich okolia počas pôrodu alebo infekcia zavlečená do rodidiel zo susedných orgánov (môže postihnúť rodidlá od vulvy až po panvovú pobrušnicu). Zdrojom infekcie sú kontaminované pôrodnícke nástroje, obväzový materiál, prostredie alebo personál, ktorý vedie pôrod. V miestach poranenia vulvy alebo hrádze vzniká puerperálny vred (celková reakcia organizmu býva slabá, telesná teplota len mierne zvýšená). Zápal lokalizovaný v maternici sa nazýva puerperálna endometritída (vyznačuje sa páchnucimi lochiami). Z maternice sa infekcia môže šíriť do brušnej dutiny a krvou a lymfatickými cestami do celého organizmu, pričom vzniká bakteriémia s príznakmi puerperálnej sepsy. Diagnóza sa stanovuje gynekologickým a mikrobiologickým vyšetrením. Liečba: podávanie širokospektrálnych antibiotík; dôležitá je prevencia, ktorá spočíva v prísnom dodržiavaní hygienických zásad a zásad antisepsy.

hypersexualita [gr. + lat.] — zvýšená sexuálna aktivita, potreba vyššej frekvencie pohlavných stykov; kvantitatívna porucha sexuality. Mužská hypersexualita sa označuje termínom satyriáza, ženská nymfománia. Primárna hypersexualita je charakteristická potrebou nabažiť sa sexuálnych kontaktov (často a opakovane, niekedy aj 20-krát za deň; ide o veľmi individuálnu potrebu, preto nie je možné stanoviť presnú hranicu) autoerotickými praktikami (onánia, masturbácia) alebo pohlavným stykom. Primárna hypersexualita je častou príčinou partnerského sexuálneho nesúladu a promiskuitného správania. Sekundárna hypersexualita (nepravá hypersexualita) vzniká ako následok alebo súčasť psychických porúch a chorôb, ale aj ako následok poranenia či ochorenia mozgu. Najčastejšie sa vyskytuje u hysterických osobností, pri psychózach (v manickej fáze bipolárnej afektívnej poruchy), obsedantných poruchách a schizofrénii. Hypersexualita sa nemusí pociťovať ako porucha, ak aj partner vyžaduje alebo znáša vyššiu frekvenciu pohlavných stykov. Opak: hyposexualita.

hyposexualita [gr. + lat.] — znížená potreba uspokojovania sexuálneho pudu z hľadiska intenzity (kvantity). Primárna hyposexualita je vrodená pohlavná chladnosť sprevádzaná nezáujmom o pohlavný život, sekundárna hyposexualita môže vzniknúť počas života ako následok telesných ochorení, psychických porúch, existenčných problémov, situačných faktorov (napr. rozchod s partnerom, úmrtie partnera) alebo liečby niektorých ochorení. Hyposexualita môže byť trvalá alebo prechodná. Primárna i trvalá hyposexualita nie sú liečiteľné, sekundárna vyžaduje sexoterapiu (učí ľudí rozumieť sexualite tak, aby to prinieslo uspokojenie obidvom partnerom). Opak: hypersexualita.

hysterektómia [gr.] — chirurgické odstránenie maternice cez brušnú stenu (abdominálna hysterektómia), cez pošvu (vaginálna hysterektómia) alebo kombinovanou operáciou cez brušnú stenu aj pošvu (laparoskopicky asistovaná vaginálna hysterektómia). Pri hysterektómii sa môže odstrániť celá maternica (totálna hysterektómia) alebo len telo maternice s ponechaním krčka maternice (subtotálna hysterektómia, supracervikálna hysterektómia); pri modifikovanej radikálnej hysterektómii sa okrem maternice odstráni aj horná časť pošvy. Niekedy sa súčasne odstraňujú aj vajíčkovody a vaječníky.

hypogonadizmus [gr.] — porucha funkcie pohlavných žliaz prejavujúca sa poruchou gametogenézy (spermiogenéza, oogenéza) alebo nedostatočnou sekréciou pohlavných hormónov.

Mužský hypogonadizmus je charakteristický nedostatkom semenníkových hormónov (androgény). Takmer vždy sa spája s nedostatočnou spermiogenézou, ktorá sa však u väčšiny mužov nespája s nedostatkom androgénov. Mužský hypogonadizmus sa delí na primárny (periférny) a centrálny. Primárny mužský hypogonadizmus je charakteristický zvýšenou koncentráciou gonadotropínových hormónov (najmä LH) a zníženou koncentráciou testosterónu v plazme (hypergonadotropínový hypogonadizmus), centrálny mužský hypogonadizmus nízkou koncentráciou testosterónu a nízkou koncentráciou gonadotropínov v plazme (hypogonadotropínový hypogonadizmus). Najčastejšími príčinami vzniku hypogonadizmu sú vrodené lézie semenníkov (Klinefelterov syndróm), dedičná enzymopatia spôsobujúca poruchu biosyntézy androgénov alebo anatomické poškodenie semenníkov po narodení (zápaly, nádory, kastrácia). Príčina poruchy sekrécie gonadotropínov môže byť na úrovni hypotalamu alebo hypofýzy. Klinické prejavy hypogonadizmu závisia od toho, či nedostatok androgénov nastal pred pubertou alebo po nej. Prepubertálny hypogonadizmus sa prejavuje nedostatočným vývinom pohlavných orgánov, sekundárnych pohlavných znakov, krátkym trupom a dlhými nohami; vedie k eunuchoidizmu. Najčastejšími príznakmi postpubertálneho hypogonadizmu sú zníženie libida, potencie a plodnosti, spomalenie rastu fúzov a brady, zmenšenie svalovej hmoty a zníženie svalovej sily.

Ženský hypogonadizmus môže vzniknúť pred pubertou (prepubertálny hypogonadizmus). Príčinami jeho vzniku sú vrodené poškodenia pohlavných žliaz, dedičné enzymopatie, zriedkavejšie zápaly a nádory vaječníkov. Centrálny typ vzniká následkom poruchy hypofýzy alebo hypotalamu, symptomatický pri ťažších a dlhšie trvajúcich chorobách a poruchách výživy. Prejavuje sa v období očakávanej puberty a po nej (neprítomnosť sekundárnych pohlavných znakov a menštruácie). Najčastejšou príčinou postpubertálneho hypogonadizmu je organické poškodenie vaječníkov (zápal, nádor), zriedkavejšie oneskorené prejavy vrodených porúch. Je charakteristický poruchami menštruačného cyklu a oslabením až vymiznutím sekundárnych pohlavných znakov.

Liečba: pri obidvoch hypogonadizmoch substitučná.

impotencia [lat.] — neschopnosť, nemohúcnosť; lek. v užšom význame u muža neschopnosť súlože (impotencia coeundi), v širšom význame aj neplodnosť (u muža – impotencia generandi, u ženy – impotencia concipiendi), ako aj neschopnosť ženy donosiť plod (impotencia gestandi). Zo sexuologického hľadiska ide o širší termín, ktorý zahŕňa aj problémy s libidom (impotencia concupiscentia), ejakuláciou (impotencia ejaculandi) a s dosiahnutím orgazmu (impotencia satisfactionis). Termín impotencia je preto nepresný, v súčasnosti sa používa menej pejoratívny termín erektilná dysfunkcia.

Erektilná dysfunkcia je porucha sexuálnej funkcie charakteristická neschopnosťou muža dosiahnuť a primerane dlho udržať erekciu potrebnú na uspokojivý pohlavný styk. Môže byť primárna (prejavuje od začiatku pohlavného života) alebo sekundárna (vzniká v dôsledku iného ochorenia). Ak sa objavuje iba v určitých situáciách a s určitou partnerkou, ide o selektívnu erektilnú dysunkciu, ak muž nemá dostatočnú erekciu za žiadnych okolností a so žiadnou partnerkou, o generalizovanú erektilnú dysfunkciu. Najčastejšou príčinou vzniku primárnej erektilnej dysfunkcie je arteriálna dysplázia tepien penisu (ide o poruchy vývinu tepien penisu), najčastejšími príčinami vzniku sekundárnej erektilnej dysfunkcie sú vysoký krvný tlak, srdcovo-cievne ochorenia, ochorenia prostaty, cukrovka, nervové a hormonálne poruchy, zo psychických príčin sú to depresie, stres, strach z neúspešného pokusu o súlož, nedostatok sexuálnych podnetov, partnerské problémy, dlhodobá sexuálna abstinencia alebo aj nerozpoznaná menšinová sexuálna orientácia. Známe sú aj nežiaduce účinky niektorých liekov, ktoré sa užívajú pri rôznych ochoreniach (napr. na liečbu vysokého krvného tlaku alebo psychiatrických liekov).

intímna hygiena — hygiena intímnych častí tela, súčasť osobnej hygieny. Základom intímnej hygieny je každodenné umývanie intímnych častí tela (oblasť pohlavných orgánov, hrádze a konečníka) najlepšie čistou vodou alebo prípravkami na intímnu hygienu, ktoré obsahujú syntetické detergenty a výťažky z bylín a majú protizápalové, upokojujúce a protiinfekčné účinky (nevhodné sú parfumované mydlá). Intímna hygiena je dôležitá pre ženy i pre mužov. U mužov sa sústreďuje najmä na oblasť žaluďa, kde sa pod predkožkou hromadí predkožkový maz (smegma), ktorý treba po dôkladnom odhrnutí predkožky vymyť, pretože jeho hromadenie môže spôsobovať nepríjemný zápach a kvasinkové infekcie, u žien na oblasť vulvy, veľkých a malých pyskov, klitorisu a pošvového vchodu (výplachy pošvy sa neodporúčajú), ktoré treba dôkladne umyť, pretože nedostatočná hygiena môže spôsobovať nepríjemné gynekologické problémy (napr. svrbenie, pálenie, výtok či zápal). Dodržiavanie intímnej hygieny je veľmi dôležité v tehotenstve a počas menštruácie.

Správne návyky intímnej hygieny sa začínajú pestovať už v detskom veku (oboznámenie detí so spôsobom a častosťou umývania intímnych častí). K základným hygienickým pravidlám patria aj každodenná výmena spodnej bielizne, vyhýbanie sa noseniu príliš tesného oblečenia, počas menštruácie výmena vložiek a tampónov aspoň trikrát denne, správny spôsob umývania a čistenia konečníka po stolici (smerom spredu dozadu). Intímna hygiena zabezpečuje zachovanie zdravia a zabraňuje vzniku choroby.

gynandria [gr.] —

1. bot. zrast tyčiniek s čnelkou piestikov napr. pri rode vlkovec (Aristolochia);

2. lek. výskyt druhotných ženských pohlavných znakov u mužov alebo mužských pohlavných znakov u žien.

hypoxia [gr.] — nedostatok kyslíka v tkanivách v dôsledku zníženej dodávky kyslíka napriek adekvátnemu prietoku krvi tkanivami. Podľa pôvodu sa rozlišuje centrálna a periférna hypoxia. Centrálna hypoxia vzniká následkom poruchy centrálnych regulačných mechanizmov (napr. dýchacieho centra, motorického aparátu), periférnu hypoxiu vyvolávajú choroby srdca a pľúc, zmeny v procese transportu kyslíka v organizme ap. Základnými prejavmi hypoxie sú cyanóza, dýchavica, malátnosť, únavnosť pri minimálnej námahe a poruchy spánku. Na hypoxiu je najcitlivejší mozog, najmä jeho neuróny. Vnútromaternicová plodová hypoxia (hypoxia plodu) je chorobný stav, ktorý vzniká pri akútnom alebo chronickom nedostatku kyslíka a bezprostredne ohrozuje život, zdravie, rast a vývin plodu v maternici (vyskytuje sa u 0,1 – 1 % detskej populácie). Je výsledkom kritického zníženia výmeny dýchacích plynov medzi matkou a plodom v dôsledku ochorenia matky (hypotenzia), najčastejšie však v dôsledku zlyhania pupočníkovo-placentárnej cirkulácie. Pri akútnej hypoxii plodu zapríčinenej odlúpením placenty alebo pri poruche prietoku krvi pupočníkom hrozí odumretie plodu alebo nezvratné poškodenie centrálnej nervovej sústavy, ktoré sa neskôr prejaví vznikom detskej mozgovej obrny s rôznym stupňom psychomotorického postihnutia. Chronická hypoxia plodu vzniká najčastejšie pri poruchách prietoku krvi v placente a vyskytuje sa zvyčajne pri vnútromaternicovom poškodení rastu plodu. Liečba: pri akútnej hypoxii ukončenie tehotenstva alebo pôrod na záchranu života plodu (následná liečba postihnutého dieťaťa spočíva v systematickej a trvalej rehabilitácii, pričom je dôležitá starostlivosť rodičov a ich spolupráca s lekármi), pri chronickej hypoxii liečba placenty.

johimbín [afr. jazyky], yohimbín, C₂₁H₂₆N₂O₃ — indolový alkaloid, blokátor α₂-adrenergických receptorov. Kryštalická látka rozpustná v etanole, chloroforme a horúcom benzéne, mierne rozpustná v dietyléteri, slabo rozpustná vo vode; teplota topenia 234 °C. Tvorí soli s minerálnymi kyselinami. Nachádza sa napr. v kôre tropického stromu johimbovník vzpružujúci (Pausinystalie yohimba) a v koreňoch kra rauvolfia hadovitá (Rauwolfia serpentina). Pôsobí ako sympatolytikum, jeho podanie spôsobuje rozšírenie periférnych ciev a zníženie krvného tlaku. Svojím účinkom na vegetatívnu nervovú sústavu zvyšuje sexuálnu aktivitu a zlepšuje priebeh sexuálneho aktu (→ afrodiziakum). Používa sa na liečbu erektilnej dysfunkcie.

hypogalakcia [gr.] — lek., veter. nedostatočná činnosť mliečnej žľazy, znížené vylučovanie materského mlieka počas laktácie; → agalakcia. Príčinou primárnej hypogalakcie, ktorá sa vyskytuje u tučných žien alebo u žien astenického či intersexuálneho typu, môže byť nedostatok mlieka z dôvodu nedostatočného vývinu prsníkovej žľazy (primárna hypogalakcia). Sekundárna hypogalakcia môže vzniknúť ako dôsledok vyčerpania alebo choroby matky (napr. komplikovaný pôrod, infekcie po pôrode, zápal prsníka).

hypereméza [gr.], hyperemesis — nadmerné vracanie. Hyperemesis gravidarum – nevoľnosť a nadmerné vracanie v tehotenstve (najčastejšie v 1. – 4. mesiaci). Intenzívne a dlhotrvajúce vracanie vedie k dehydratácii (môže viesť k výrazným poruchám metabolizmu) a strate hmotnosti, preto je niekedy potrebná hospitalizácia. Príčina je neznáma, význam majú hormonálne zmeny. Hyperemesis lactentium – vracanie dojčiat, napr. pri vrodenom zúžení vrátnika (koniec žalúdka).

hypospádia [gr.] — vrodená vývinová chyba vyústenia močovej rúry. Močová rúra vyúsťuje na prednej strane pohlavného údu (podľa lokalizácie ústia ide o žaluďovú hypospádiu, penilnú hypospádiu alebo hypospádiu v oblasti mieškového šva až hrádze). Časté je zakrivenie pohlavného údu spôsobené väzivovým pruhom medzi žaluďom a skutočným vyústením močovej rúry. Hypospádia môže byť podmienená geneticky, väčšinou je však príčina neznáma. Liečba: chirurgická.

hypererotizmus [gr.] — abnormálne zvýšenie sexuálnej žiadostivosti (u mužov satyriáza, u žien nymfománia). Hypererotizmus sa často spája s vyššou sexuálnou dráždivosťou napr. u ľudí s narušeným sexuálnym životom, s pocitmi menejcennosti alebo s ťažkými frustráciami u ľudí, ktorí nemajú možnosť sexuálne žiť.

hyperandrogenizmus [gr.] — stav charakterizovaný alebo vyvolaný zvýšenou sekréciou mužských pohlavných hormónov (→ androgény). Hyperandrogenizmus sa u žien prejavuje hirzutizmom, akné, mazotokom, plešivosťou, poruchami menštruačného cyklu, neplodnosťou až virilizmom. Najčastejšou príčinou hyperandrogenizmu je syndróm polycystických ovárií.

erotizmus [gr.] — silný sklon k pohlavnému vzrušeniu, prílišná zmyselnosť. Môže byť namierený na inú osobu alebo na seba samého, pričom sa človek uspokojuje manuálnou stimuláciou erotogénnych zón (→ autoerotizmus, → masturbácia) alebo v kombinácii so sexuálnym vzrušením prameniacim z pohľadu na obnažené telo inej osoby.

erotika [gr.] — v širšom význame telesná (zmyselná) príťažlivosť, psychická činnosť týkajúca sa pocitov vyvolaných pohlavnými zážitkami, vnemami podnetmi ap.; v tomto význame sa erotika niekedy považuje za synonymum sexuality (prejav pohlavného pudu). V užšom význame sa erotika chápe ako kultivovaný prejav ľudskej sexuality (pudových zážitkov) obohatenej o kultúrno-historické aspekty a oslobodenej od aspektu reprodukcie, ako psychická zložka sexuálneho vzťahu medzi ľuďmi.

erekcia [gr.] — stvrdnutie pohlavného údu (alebo dráždca) pri pohlavnom vzrušení podmienené nahromadením krvi v dutinkovitých telesách a následným stlačením odvodných žíl (sťažený je spätný odtok krvi). Ochabnutie pohlavného údu nastáva až po opätovnom zvýšení tonusu hladkého svalstva tepien a následnom odtoku krvi z pohlavného údu. Erekcia môže nastať aj v noci počas spánku (→ polúcia).

azoospermia [gr.], azoospermia — neprítomnosť spermií v ejakuláte. Môže byť jednou z príčin neplodnosti muža. Súvisí s obštrukciou, vrodeným nevyvinutím semenovodu alebo s primárnou poruchou semenníkov. Prítomnosť fruktózy, ktorá sa normálne vylučuje v semenných mechúrikoch, indikuje priechodnosť vystrekovacej trubice. Rozlišujú sa exkrečná azoospermia, pri ktorej sa spermie v semenníkoch tvoria normálne, ale nemôžu sa dostať pre prekážku vo vývodných cestách do ejakulátu, a sekrečná azoospermia, pri ktorej sa v semenníkoch netvoria spermie (zisťuje sa pomocou biopsie semenníkov).

astenospermia [gr.] — porucha motility a vitality spermií, pri ktorej pohyb dopredu vykonáva menej ako polovica spermií v ejakuláte.

dysgenitalizmus [dyz-; gr.] — chorobný stav spôsobený abnormálnym vývinom genitálií. Ak sa vývin pohlavných orgánov počas embryonálneho vývinu zastaví pred ich diferenciáciou, chýba u žien tkanivo vaječníkov, u mužov tkanivo semenníkov. Ak vznikne vývinová porucha po diferenciácii pohlavných orgánov, vzniká dysgenéza gonád (→ dysgenéza).

deflorácia [lat.], defloratio — fyziologické roztrhnutie panenskej blany počas prvej súlože, pri operácii alebo pri vaginálnom vyšetrení. V niektorých prípadoch sa u ženy panenská blana nevyvinie, čo však nevylučuje panenstvo, ani nepotvrdzuje predchádzajúci pohlavný styk. V ojedinelých prípadoch je panenská blana veľmi tuhá, na jej defloráciu je potrebný chirurgický zákrok. K otehotneniu môže dôjsť aj pri nedeflorovanej panenskej blane.

defloratio [lat.] → deflorácia

decidua [lat.] —

1. modifikovaná sliznica vystielajúca počas gravidity maternicu. Po pôrode sa odlučuje;

2. tkanivo okolo ektopicky (nenormálne) lokalizovaného oplodneného vajíčka (napr. vo vajcovode, v peritoneálnej dutine).

apetencia [lat.] — žiadostivosť po uspokojení pudových potrieb, napr. pohlavného pudu. Sexuálna apetencia (libido) predstavuje chuť, žiadostivosť alebo túžbu po sexuálnom styku a po eroticko-sexuálnych aktivitách, koré mu predchádzajú alebo sú s ním spojené. Jej abnormálne zvýšenie sa označuje ako hypererotizmus a hypersexualita (u mužov satyriáza, u žien nymfománia), jej zníženie (chýbanie) ako hypolibidémia (alibidémia), resp. frigidita.

antikoncepcia [gr. + lat.] — súbor opatrení na dočasné reverzibilné zabránenie otehotneniu; ochrana pred počatím. Existuje niekoľko spôsobov antikoncepcie s rôznou spoľahlivosťou, výhodami a nevýhodami.

Metódy periodickej abstinencie (metódy bez použitia mechanických alebo iných prostriedkov): 1. Oginova-Knausova metóda (vypočítava plodné dni na základe hodnotenia začiatku menštruácie); 2. meranie bazálnej teploty (plodných je 5 dní pred ovulačným výstupom teploty a 2 dni po ňom); 3. prerušovaný pohlavný styk. Tieto metódy sa pokladajú za nespoľahlivé.

Bariérové metódy (metódy s použitím mechanických prostriedkov): 1. mužský prezervatív (účinne zabraňuje vstupu spermií do krčka maternice ženy a súčasne je aj prevenciou proti chorobám prenášaným pohlavným stykom); 2. ženský pesar (zabraňuje vstupu spermií do krčka maternice); 3. vnútromaternicové teliesko (účinnosť tejto metódy nie je absolútna a gravidita je možná).

Ďalším spôsobom antikoncepcie je používanie antikonceptív (látok na prevenciu vzniku tehotenstva), ktoré sa rozdeľujú na hormonálne (perorálne a implantačné) a miestne (aplikácia spermicídnych látok deštruujúcich spermie vo forme krémov, želé ap.). Na perorálnu antikoncepciu sa používajú 2 typy prípravkov: 1. kombinácia estrogénov a gestagénov; 2. gestagény bez súčasného podávania estrogénov. Antikoncepčný účinok kombinácie estrogénov a gestagénov spočíva v potlačení vylučovania gonadotropínov, čo vedie k zabráneniu ovulácie (estrogén bráni ovulácii a pridaný gestagén zaisťuje rýchlo sa začínajúce a nie príliš dlho trvajúce menštruačné krvácanie po vysadení hormónu). Účinnosť trvalo podávaných gestagénov je nižšia v porovnaní s uvedenou kombináciou. Spoľahlivosť kombinovaných prípravkov je 0,5 – 1 tehotenstvo na 100 žien s rizikom otehotnenia. Pri užívaní hormonálnych antikonceptív je potrebné vylúčiť stavy, ktoré by mohli spôsobiť komplikácie (zápaly žíl, hypertenzia, hyperlipidémia ap.). U zdravých žien, nefajčiarok, je bez vedľajších nepriaznivých účinkov. Miestna antikoncepcia sama nie je spoľahlivá, preto ju treba kombinovať s mechanickou (bariérovou) ochranou.

Na Slovensku sa do 2004 podľa zákona o Liečebnom poriadku poskytovala dispenzárna starostlivosť ženám používajúcim hormonálnu a vnútromaternicovú antikoncepciu.

anovulatio [-cio] → anovulácia

anorgazmia [gr.] — lek. chýbanie alebo nedostatočnosť orgazmu pri pohlavnom styku. Vyskytuje sa oveľa častejšie u žien ako u mužov.

anovulácia [gr. + lat.], anovulatio — lek. chýbanie ovulácie. Pred pubertou a po menopauze sa považuje za normálny stav. Ak sa vyskytne v plodnom období ženy, ide o poruchu na úrovni vaječníka alebo hypotalamohypofyzárnej osi. Následkom anovulácie je chýbanie sekrécie progesterónu a neplodnosť. Stav dlhotrvajúcej anovulácie spôsobujú antikonceptíva, ktoré blokujú ovuláciu.

andrológia [gr.] —

1. lek. náuka o mužskom organizme, jeho morfológii a patológii pohlavných orgánov;

2. veter. náuka o fyziológii a patológii samčích pohlavných orgánov a sexualite samcov.

androgenéza [gr.] — biol., genet. vývin organizmu z vajíčka s jadrom samčej pohlavnej bunky (→ partenogenéza). Je spôsobený odobratím (alebo inaktiváciou) jadra samičej pohlavnej bunky ešte pred oplodnením samčou pohlavnou bunkou. V priebehu vývinu sa formuje haploidný jedinec, ktorého bunky obsahujú len jeden súbor chromozómov od samčieho (otcovského) rodiča (→ gynogenéza). Vyskytuje sa pri rastlinách a bezstavovcoch.

amenorrhoea [-rea] → amenorea

amenorea [gr.], amenorrhoea — lek. chýbanie menštruácie. Ako fyziologický jav sa vyskytuje pred pubertou, v tehotenstve a po menopauze. Rozlišuje sa primárna amenorea, ak žena nikdy nemenštruovala (ostatné pohlavné znaky sa v puberte môžu normálne objaviť), a sekundárna amenorea, vynechanie menštruácie u ženy, ktorá predtým menštruovala.

ipsácia [lat.] — sebaukájanie; → masturbácia.

intersex [lat.] — prechodný pohlavný typ, pohlavne nevyhranený jedinec, ktorého vonkajšie a (alebo) vnútorné pohlavné orgány majú znaky obidvoch pohlaví. Na určenie pohlavia sú potrebné komplexné makro- a mikroskopické anatomické vyšetrenia, ako aj cytogenetické, endokrinologické a psychologické vyšetrenia.

infertilita [lat.] — neschopnosť ženy donosiť a porodiť životaschopný plod pri zachovanej schopnosti otehotnieť. Za infertilnú sa pokladá žena, ktorá mala dva alebo viacero spontánnych potratov v prvom trimestri gravidity, predčasne porodila nedonosený alebo porodila mŕtvy plod.

impertinencia [lat. > fr.] — bezočivosť, opovážlivosť, urážlivá alebo nemiestna smelosť.

hysterosalpingografia [gr.] — röntgenologické znázornenie maternice a vajíčkovodov po ich naplnení kontrastnou látkou.

hypomenorea [gr.] — slabé, zvyčajne aj kratšie trvajúce menštruačné krvácanie (1 – 2 dni), prípadne len krvavý výtok. Hypomenorea sa často vyskytuje na začiatku a na konci reprodukčného obdobia ženy alebo po pôrode. Opak hypermenorea.

hypermenorea [gr.] — silné menštruačné krvácanie často s odchodom krvných zrazenín. Príčinou bývajú nádory, zápaly alebo polypy maternice, často aj vývinové poruchy maternice a hormonálne poruchy. Opak hypomenorea.

hypospermia [gr.] — zníženie počtu spermií v ejakuláte; oligospermia.

hypogenitalizmus [gr.] — neúplné vyvinutie pohlavných orgánov; znížená činnosť pohlavných orgánov.

hypergonadizmus [gr.] — zvýšená endokrinná činnosť mužských alebo ženských pohlavných žliaz najmä následkom nádorov semenníkov alebo vaječníkov produkujúcich pohlavné hormóny.

hybrid [lat.] —

1. genet. → kríženec;

2. výsledok spojenia rôznych (rôznorodých) zložiek, napr. hybridné slová.