ablaktácia [lat.] —

1. lek. potlačenie tvorby materského mlieka počas dojčenia dieťaťa; zastavenie laktácie. K ablaktácii sa pristupuje len pri kontraindikácii dojčenia pre vážne ochorenie matky alebo z nevyhnutnosti podávať lieky, ktoré prechádzajú do materského mlieka;

2. zool. ukončenie obdobia cicania pri mláďatách cicavcov, súčasť postnatálneho obdobia, odkedy má mláďa vlastnú výživu. Ablaktácia sa uskutočňuje v závislosti od druhu zvierat od 20. do 150. dňa po narodení, za skorú sa považuje ablaktácia v období skoršom ako na 30. deň od narodenia (→ odstav).

abortus [lat.] — potrat (→ prerušenie tehotenstva).

abort [lat.] —

1. biol. → abortácia;

2. lek. potrat (→ prerušenie tehotenstva).

abstinencia [lat.] — zdržanlivosť; uvedomené a dobrovoľné zrieknutie sa nejakého pôžitku, napr. zdraviu škodlivých činností (pitia kávy alebo alkoholických nápojov, fajčenia, užívania omamných látok ap.) z rozumových, zdravotných, etických alebo náboženských príčin. Sexuálna abstinencia – dobrovoľná (môže byť súčasťou viery alebo myslenia človeka) alebo nútená (napr. z dôvodu dlhodobého ochorenia alebo života vo väzení) zdržanlivosť vo vzťahu k pohlavnému styku. V katolíckej cirkvi zdržanlivosť vo vzťahu k pôžitkom, napr. k alkoholu, mäsitým pokrmom (→ pôst), pohlavnému styku ap. (→ askéza, → čistota, → obeta).

adnexy [lat.] — pripojené orgány, prívesky; maternicové prívesky, adnexa uteri – časť ženských vnútorných pohlavných orgánov (vajíčkovody, vaječníky, pobrušnicová duplikatúra širokého väzu maternice) pripojených k maternici; kožné adnexy, adnexa cutis – chlpy, mazové a potné žľazy, ktoré sú súčasťou kože.

agenéza [gr.], agenesis — vrodené nevyvinutie niektorého orgánu. Často má genetické príčiny, napr. agenéza gonád – úplné chýbanie vaječníkov alebo semenníkov spôsobené poruchou embryonálneho vývoja.

agenitalizmus [gr. + lat.] — vrodené nevyvinutie pohlavných orgánov a následné zmeny organizmu ním podmienené.

koketéria [fr.] —

1. snaha (zvyčajne žien) upútať pozornosť opačného pohlavia nápadným, vyzývavým spôsobom;

2. prejav pozornosti zvyčajne bez hlbšieho záujmu, pohrávanie sa.

kohabitácia [lat.] —

1. súlož, pohlavný styk;

2. forma partnerského spolužitia podobná manželstvu bez uzavretia sobáša, neformálne manželstvo;

3. politol. obdobie, keď sú nútené spolu vládnuť názorovo veľmi rozdielne politické subjekty (kohabitácia pravicových a ľavicových strán, súčinnosť prezidenta a premiéra z opačných politických smerovaní).

klimaktérium [gr. > lat.], klimax, prechod — postupný prechod z plnej pohlavnej zrelosti ženy do staroby spojený s hormonálnymi, so somatickými a psychickými zmenami. V období klimaktéria sa znižuje hladina pohlavných hormónov, postupne sa končí vaječníkmi riadené menštruačné krvácanie a žena prestáva byť plodnou. Posledné vaječníkmi riadené menštruačné krvácanie sa nazýva menopauza (obdobie klimaktéria pred menopauzou je premenopauza, obdobie po menopauze postmenopauza, po 60. roku nastáva obdobie staroby s úplnou nečinnosťou pohlavných orgánov). Začiatok klimaktéria je individuálny, nastupuje zvyčajne vo veku 45 – 55 rokov a trvá niekoľko mesiacov až rokov. Niektoré ženy prechádzajú týmto obdobím bez zjavných ťažkostí, u väčšiny žien však hormonálne zmeny (najmä pokles hladiny estrogénu) vyvolávajú rôzne neurovegetatívne (návaly horúčosti, potenie, bolesti hlavy, závraty, poruchy srdcovej činnosti), psychické (labilitu, dráždivosť, nespavosť) a telesné (atrofiu kože a slizníc pohlavných orgánov, zrýchlenú demineralizáciu kostí, zvýšené riziko vzniku kardiovaskulárnych ochorení) zmeny, ktoré sa označujú ako klimakterický syndróm. Pri liečbe klimakterických ťažkostí sa odporúča hormonálna substitučná liečba (podávanie estrogénov a gestagénov), strava bohatá na proteíny a vyvážená fyzická aktivita (prevencia osteoporózy). Alternatívnou možnosťou liečby je podávanie prípravkov, ktoré obsahujú fytoestrogény, priaznivý účinok fytoestrogénov pri liečbe klimakterických ťažkostí však nie je jednoznačne dokázaný. Podobný proces ako klimaktérium u žien prebieha aj u mužov po 50. roku, keď sa oslabuje funkcia semenníkov a postupne sa znižuje produkcia androgénov. Dostavujú sa však menej nápadné funkčné zmeny (napr. ťažšie vyvolanie a udržanie erekcie) označované aj ako mužské klimaktérium (climacterium virile). Reprodukčná schopnosť muža je spravidla zachovaná do neskoršieho veku. Tak u žien, ako aj u mužov býva s klimaktériom spájaný pocit beznádeje a straty osobnej hodnoty i prežívanie viny alebo sebanenávisti.

kastrácia [lat.] —

1. bot. odstránenie nedozretých samčích pohlavných orgánov (tyčiniek) z kvetov z dôvodu zabránenia samoopeleniu (→ autogamia); využíva sa v šľachtiteľstve pri tvorbe hybridných odrôd;

2. lek., veter. zastavenie gametogenetickej i hormonálnej činnosti pohlavných žliaz. Môže sa vykonať chirurgicky (orchiektómia – odstránenie semenníkov; ovariektómia – odstránenie vaječníkov; ovariohysterektómia – odstránenie vaječníkov, vajcovodov a maternice), fyzikálne (röntgenovým ožiarením) alebo chemicky (hormonálna kastrácia). Fyzické vyrezanie pohlavných žliaz sa nazýva aj miškovanie. Jedinec po kastrácii sa nazýva kastrát.

Kastrácia u ľudí sa vykonávala najmä v minulosti napr. u strážcov háremu (→ eunuch) a u chlapcov spevákov pred mutovaním (kastráti). V súčasnosti sa kastrácia môže vykonať pri niektorých ťažkých ochoreniach, napr. pri nádoroch pohlavných žliaz, pri nádoroch a zdurení predstojnej žľazy u mužov a pri nádoroch prsníkov na zamedzenie tvorby hormónov u žien. Kastrácia vyvoláva závažné zmeny organizmu, ktoré závisia od toho, kedy sa uskutočnila. Ak k nej došlo pred skončením rastu a dosiahnutím pohlavnej dospelosti, prejavuje sa narušeným vývinom kostí, nadmerným ukladaním tuku, ako aj chýbaním alebo nedostatočným vývinom druhotných pohlavných znakov, ak po skončení dospievania, prejavuje sa napr. vypadávaním vlasov a fúzov, jemnou kožou, zvýšenou tvorbou vrások alebo zvýšeným ukladaním tuku. Sekundárne je narušená aj psychika, pretože libido zostáva do určitej miery zachované. V období fašizmu bola kastrácia zneužitá ako metóda genocídy.

Kastrácia hospodárskych zvierat sa robí najmä s cieľom zvýšiť produkčné vlastnosti samcov a získať kvalitné mäso (vykastrované zvieratá sú pokojnejšie a dosahujú vyššie hmotnostné prírastky). Najčastejšie sa kastrujú mladé kance a býky; v rámci EÚ je povolená len chirurgická kastrácia samcov. Vykastrovaný kanec sa nazýva brav, vykastrovaný býk vôl, vykastrovaný žrebec valach, vykastrovaný kohút kapún (→ kapúnovanie).

kastrát [lat.] —

1. lek., veter. jedinec zbavený pohlavných žliaz (→ kastrácia);

2. hud. spevák, ktorému boli v chlapčenskom veku (pred mutáciou) odstránené pohlavné žľazy (kastrácia), aby mal aj v dospelosti detský vysoký hlas (soprán, príp. alt). Kastráciou sa umelo zabraňovalo fyziologickému vývinu hlasiviek a dospelému spevákovi zostal farebne sýty vysoký hlas, ktorý v spojení s rezonanciou dospelého mužského hrudníka dosahoval mimoriadnu intenzitu. Kastráti sa preslávili svojou virtuozitou, ktorú získali dlhoročným školením bez obvyklého prerušenia počas mutácie. Boli známi už v starovekom Oriente, od 2. polovice 16. stor. bežne účinkovali napr. v pápežskom zbore, v 17., a najmä v 18. stor. v talianskej opere seria, kde spievali ženské roly a konkurovali falzetistom (→ falzet). Najznámejšími kastrátmi boli C. Farinelli, Senesino (vlastným menom Francesco Bernardi, *1686, †1758), Giovanni Carestini (*1704, †1760), Caffarelli (vlastným menom Gaetano Majorano, *1710, †1783) a i.

klimax [lat.] — najvyšší stupeň, vrcholná fáza určitého procesu, vyvrcholenie;

1. ekol. konečné štádium vývoja (sukcesie) rastlinného spoločenstva s príslušnou biocenózou. Má zvyčajne najväčšiu druhovú rozmanitosť, najviac potravinových väzieb a vyznačuje sa i veľkou stabilitou, produkciou, najekonomickejším kolobehom látok a jednosmerným energetickým tokom. Trvá, pokým sa napr. vplyvom prírodnej katastrofy alebo človeka nezmenia ekologické faktory. Rozlišuje sa klimatický klimax (určený klímou) a edafický klimax (vplyv vlastností pôdy prevláda nad vlastnosťami klímy). Na území Slovenska sú klimaxom napr. zmiešaný opadavý les a smrečina (nižšie nadmorské výšky), porasty kosodreviny (subalpínske pásmo) a alpínske lúky (alpínske pásmo);

2. lek. → klimaktérium;

3. lit. štylistická figúra vyjadrujúca postupné stupňovanie, zosilňovanie významu prostredníctvom slov alebo slovných spojení blízkeho významu, napr.

Pred domom mať, rodina i celý svet známy

obhŕkli ho dokola; vitaj medzi nami!

(J. Botto: Smrť Jánošíkova)

Opakom klimaxu je → antiklimax.

abrázia [lat.] — zoškrabovanie, odškrabovanie, obrusovanie, vyhladzovanie;

1. geol. v širšom význame modelovanie zemského povrchu vodou (morská alebo riečna abrázia), ľadovcom (→ ľadovcové procesy a formy) alebo vetrom (→ korázia). V užšom význame erózna činnosť morského alebo jazerného príboja na pobreží, rozrúšanie pobrežia príbojom a morskými prúdmi. Voda naráža na pobrežné skalné steny, pričom v puklinách stláča vzduch, ktorý opäť vysáva pri odtoku. Ustavičným opakovaním tohto procesu sa horniny rozrúšajú a utvára sa z nich sutina, ktorú vlny posúvajú smerom do vodnej panvy a späť k brehom. Účinky príbojového nárazu zväčšuje vodou zmietaná sutina. Abrázia závisí od strmosti brehu i od tvrdosti, puklinovitosti a uloženia hornín. Najvýraznejšia je na vrstvách so sklonom od mora smerom k pevnine. Na plochých pobrežiach vniká príbojová vlna ďaleko na pevninu a neprejavuje sa deštrukčne. Významnú ochrannú protiabráznu funkciu majú brehové porasty z drevín ako vŕba, topoľ, jelša, javor, jaseň a lipa;

2. lek. abrasio – v ženskom lekárstve → kyretáž, v zubnom lekárstve abrázia zuba – zubný defekt vznikajúci opotrebovaním jedného alebo skupiny zubov. Rozlišuje sa fyziologická abrázia, pri ktorej ide o obrusovanie horných a dolných zubov v staršom veku, a patologická abrázia, ktorá vzniká pri nočnom škrípaní zubov (bruxizmus), pri chybách zhryzu, u fajčiarov fajok ap.;

3. stroj. obrusovanie povrchov strojov, zariadení alebo stavieb unášanými zrnkami tuhých materiálov, ktoré narážajú na povrch alebo sa po ňom posúvajú (napr. obrusovanie vnútorných plôch potrubí unášanými tuhými látkami), jedna z príčin ich opotrebenia. Jav abrázie sa využíva na opracovanie (brúsenie, leštenie, zabrusovanie, pieskovanie), pričom sa používajú rôzne abrazívne (napr. brúsne) materiály s potrebnou zrnitosťou.

cudzoložstvo — mimomanželský pohlavný styk partnerov, z ktorého aspoň jeden žije v platnom manželstve. V niektorých právnych poriadkoch trestný čin, často veľmi prísne trestaný, najmä ak sa ho dopustia ženy (podľa islamského práva i smrťou), napr. v Saudskej Arábii, v Iráne a i.

cunnilingus [ku-; lat.] — sexuálna aktivita (erotická hra), pri ktorej sa na stimuláciu ženských pohlavných orgánov používajú ústa a jazyk.

efeminácia [lat.] — zoženštenie, poženštenie; vznik ženských fyzických i psychických charakteristík; fyziologická súčasť dozrievania ženy alebo patologická osoby mužského pohlavia (neznamená však homosexualitu).

elekcia [lat.] — výber, voľba.

erotogénne zóny — miesta na tele, kde vznikajú a najsilnejšie sa prejavujú pocity pohlavného vzrušenia, ktoré môžu slúžiť na autoerotické alebo heteroerotické dráždenie (napr. prsia, pery, análna a genitálna oblasť). Stimulácia erotogénnych zón má väčší význam u žien, najmä pri dosiahnutí pohlavného vzrušenia.

erotománia [gr.] — nadmerná túžba po pohlavnom styku, chorobná pohlavná dráždivosť. Prílišná alebo chorobná inklinácia k erotickým myšlienkam a správaniu.

flagelantizmus [lat.] — forma sexuálnej úchylky; ukájanie pohlavného pudu bičovaním samého seba alebo inej osoby.

flirt [angl.] — nezáväzné dvorenie, dvorenie pre zábavu.

frivolný [fr.] — neviazaný, necudný, samopašný.

gerontofília [gr.] — sexuálna odchýlka prejavujúca sa náklonnosťou k starým ľuďom; vyhľadávanie sexuálneho partnera so zjavnými známkami staroby.

gynatrézia [gr.] — zúženie alebo uzavretie niektorej časti ženských pohlavných ústrojov, napr. panenskej blany, pošvy, krčka maternice.

heterosexualita [gr. + lat.] — sexuálny záujem o osoby opačného pohlavia; opak homosexualita.

hybrid [lat.] —

1. genet. → kríženec;

2. výsledok spojenia rôznych (rôznorodých) zložiek, napr. hybridné slová.

hypergonadizmus [gr.] — zvýšená endokrinná činnosť mužských alebo ženských pohlavných žliaz najmä následkom nádorov semenníkov alebo vaječníkov produkujúcich pohlavné hormóny.

hypogenitalizmus [gr.] — neúplné vyvinutie pohlavných orgánov; znížená činnosť pohlavných orgánov.

hypospermia [gr.] — zníženie počtu spermií v ejakuláte; oligospermia.

hypermenorea [gr.] — silné menštruačné krvácanie často s odchodom krvných zrazenín. Príčinou bývajú nádory, zápaly alebo polypy maternice, často aj vývinové poruchy maternice a hormonálne poruchy. Opak hypomenorea.

hypomenorea [gr.] — slabé, zvyčajne aj kratšie trvajúce menštruačné krvácanie (1 – 2 dni), prípadne len krvavý výtok. Hypomenorea sa často vyskytuje na začiatku a na konci reprodukčného obdobia ženy alebo po pôrode. Opak hypermenorea.

hysterosalpingografia [gr.] — röntgenologické znázornenie maternice a vajíčkovodov po ich naplnení kontrastnou látkou.

impertinencia [lat. > fr.] — bezočivosť, opovážlivosť, urážlivá alebo nemiestna smelosť.

infertilita [lat.] — neschopnosť ženy donosiť a porodiť životaschopný plod pri zachovanej schopnosti otehotnieť. Za infertilnú sa pokladá žena, ktorá mala dva alebo viacero spontánnych potratov v prvom trimestri gravidity, predčasne porodila nedonosený alebo porodila mŕtvy plod.

intersex [lat.] — prechodný pohlavný typ, pohlavne nevyhranený jedinec, ktorého vonkajšie a (alebo) vnútorné pohlavné orgány majú znaky obidvoch pohlaví. Na určenie pohlavia sú potrebné komplexné makro- a mikroskopické anatomické vyšetrenia, ako aj cytogenetické, endokrinologické a psychologické vyšetrenia.

ipsácia [lat.] — sebaukájanie; → masturbácia.

amenorea [gr.], amenorrhoea — lek. chýbanie menštruácie. Ako fyziologický jav sa vyskytuje pred pubertou, v tehotenstve a po menopauze. Rozlišuje sa primárna amenorea, ak žena nikdy nemenštruovala (ostatné pohlavné znaky sa v puberte môžu normálne objaviť), a sekundárna amenorea, vynechanie menštruácie u ženy, ktorá predtým menštruovala.

amenorrhoea [-rea] → amenorea

androgenéza [gr.] — biol., genet. vývin organizmu z vajíčka s jadrom samčej pohlavnej bunky (→ partenogenéza). Je spôsobený odobratím (alebo inaktiváciou) jadra samičej pohlavnej bunky ešte pred oplodnením samčou pohlavnou bunkou. V priebehu vývinu sa formuje haploidný jedinec, ktorého bunky obsahujú len jeden súbor chromozómov od samčieho (otcovského) rodiča (→ gynogenéza). Vyskytuje sa pri rastlinách a bezstavovcoch.

andrológia [gr.] —

1. lek. náuka o mužskom organizme, jeho morfológii a patológii pohlavných orgánov;

2. veter. náuka o fyziológii a patológii samčích pohlavných orgánov a sexualite samcov.

anorgazmia [gr.] — lek. chýbanie alebo nedostatočnosť orgazmu pri pohlavnom styku. Vyskytuje sa oveľa častejšie u žien ako u mužov.

anovulácia [gr. + lat.], anovulatio — lek. chýbanie ovulácie. Pred pubertou a po menopauze sa považuje za normálny stav. Ak sa vyskytne v plodnom období ženy, ide o poruchu na úrovni vaječníka alebo hypotalamohypofyzárnej osi. Následkom anovulácie je chýbanie sekrécie progesterónu a neplodnosť. Stav dlhotrvajúcej anovulácie spôsobujú antikonceptíva, ktoré blokujú ovuláciu.

anovulatio [-cio] → anovulácia

antikoncepcia [gr. + lat.] — súbor opatrení na dočasné reverzibilné zabránenie otehotneniu; ochrana pred počatím. Existuje niekoľko spôsobov antikoncepcie s rôznou spoľahlivosťou, výhodami a nevýhodami.

Metódy periodickej abstinencie (metódy bez použitia mechanických alebo iných prostriedkov): 1. Oginova-Knausova metóda (vypočítava plodné dni na základe hodnotenia začiatku menštruácie); 2. meranie bazálnej teploty (plodných je 5 dní pred ovulačným výstupom teploty a 2 dni po ňom); 3. prerušovaný pohlavný styk. Tieto metódy sa pokladajú za nespoľahlivé.

Bariérové metódy (metódy s použitím mechanických prostriedkov): 1. mužský prezervatív (účinne zabraňuje vstupu spermií do krčka maternice ženy a súčasne je aj prevenciou proti chorobám prenášaným pohlavným stykom); 2. ženský pesar (zabraňuje vstupu spermií do krčka maternice); 3. vnútromaternicové teliesko (účinnosť tejto metódy nie je absolútna a gravidita je možná).

Ďalším spôsobom antikoncepcie je používanie antikonceptív (látok na prevenciu vzniku tehotenstva), ktoré sa rozdeľujú na hormonálne (perorálne a implantačné) a miestne (aplikácia spermicídnych látok deštruujúcich spermie vo forme krémov, želé ap.). Na perorálnu antikoncepciu sa používajú 2 typy prípravkov: 1. kombinácia estrogénov a gestagénov; 2. gestagény bez súčasného podávania estrogénov. Antikoncepčný účinok kombinácie estrogénov a gestagénov spočíva v potlačení vylučovania gonadotropínov, čo vedie k zabráneniu ovulácie (estrogén bráni ovulácii a pridaný gestagén zaisťuje rýchlo sa začínajúce a nie príliš dlho trvajúce menštruačné krvácanie po vysadení hormónu). Účinnosť trvalo podávaných gestagénov je nižšia v porovnaní s uvedenou kombináciou. Spoľahlivosť kombinovaných prípravkov je 0,5 – 1 tehotenstvo na 100 žien s rizikom otehotnenia. Pri užívaní hormonálnych antikonceptív je potrebné vylúčiť stavy, ktoré by mohli spôsobiť komplikácie (zápaly žíl, hypertenzia, hyperlipidémia ap.). U zdravých žien, nefajčiarok, je bez vedľajších nepriaznivých účinkov. Miestna antikoncepcia sama nie je spoľahlivá, preto ju treba kombinovať s mechanickou (bariérovou) ochranou.

Na Slovensku sa do 2004 podľa zákona o Liečebnom poriadku poskytovala dispenzárna starostlivosť ženám používajúcim hormonálnu a vnútromaternicovú antikoncepciu.

apetencia [lat.] — žiadostivosť po uspokojení pudových potrieb, napr. pohlavného pudu. Sexuálna apetencia (libido) predstavuje chuť, žiadostivosť alebo túžbu po sexuálnom styku a po eroticko-sexuálnych aktivitách, koré mu predchádzajú alebo sú s ním spojené. Jej abnormálne zvýšenie sa označuje ako hypererotizmus a hypersexualita (u mužov satyriáza, u žien nymfománia), jej zníženie (chýbanie) ako hypolibidémia (alibidémia), resp. frigidita.

decidua [lat.] —

1. modifikovaná sliznica vystielajúca počas gravidity maternicu. Po pôrode sa odlučuje;

2. tkanivo okolo ektopicky (nenormálne) lokalizovaného oplodneného vajíčka (napr. vo vajcovode, v peritoneálnej dutine).

deflorácia [lat.], defloratio — fyziologické roztrhnutie panenskej blany počas prvej súlože, pri operácii alebo pri vaginálnom vyšetrení. V niektorých prípadoch sa u ženy panenská blana nevyvinie, čo však nevylučuje panenstvo, ani nepotvrdzuje predchádzajúci pohlavný styk. V ojedinelých prípadoch je panenská blana veľmi tuhá, na jej defloráciu je potrebný chirurgický zákrok. K otehotneniu môže dôjsť aj pri nedeflorovanej panenskej blane.

defloratio [lat.] → deflorácia

dysgenitalizmus [dyz-; gr.] — chorobný stav spôsobený abnormálnym vývinom genitálií. Ak sa vývin pohlavných orgánov počas embryonálneho vývinu zastaví pred ich diferenciáciou, chýba u žien tkanivo vaječníkov, u mužov tkanivo semenníkov. Ak vznikne vývinová porucha po diferenciácii pohlavných orgánov, vzniká dysgenéza gonád (→ dysgenéza).