a. a. Chr. → anno ante Christum (natum)

ab imo pectore [ímó pek-; lat.] — z hĺbky srdca, z celého srdca, úprimne (Lukrécius: O prírode).

ab minimis ad maxima [-mís; lat.] — od menších vecí k najväčším, od najmenšieho k najväčšiemu.

a bove maiore discit arare minor [á -jó- -rá-; lat.] — od staršieho vola učí sa orať mladší; staršia generácia odovzdáva svoje skúsenosti a vedomosti mladšej generácii.

ab ovo usque ad mala [óvó -kve má-; lat.] — od vajíčka až k jablkám, t. j. od začiatku do konca. Rímske hostiny sa začínali podávaním vajíčka a končili sa podávaním ovocia (Horácius: Satiry).

absque pugna non est victoria [-kve -ná nón viktórijá; lat.] — bez boja niet víťaza (Eduardus Margalits: Florilegium proverbiorum universae latinitatis).

ab U. c. → ab Urbe condita

ab Urbe condita [konditá; lat.], a. U. c., ab U. c. — od založenia mesta (Ríma). Letopočet v Ríme mal svoj začiatok v roku založenia mesta 753 pred n. l.

abusus non tollit usum [abúzus nón úzum; lat.] — zneužívanie neruší právo užívania; rímska právna zásada: tým, že je určitý právny poriadok zneužívaný, ešte nestráca platnosť.

a. C. → ante Christum (natum)

accepto damno ianuam claudo [akceptó -nó já- klaudó; lat.] — po vykradnutí zatváram dvere. Robiť nejaké opatrenia oneskorene, po utrpení škody.

acta est fabula [ák- fá-; lat.] — hra je dohratá; komédia sa skončila. Výraz používaný v antickom divadle na konci hry. Prenesene: je po všetkom.

actam rem agere [ák-; lat.] — robiť vec už urobenú, t. j. robiť niečo zbytočne (Plautus, Komédia o skrinke, 703. verš).

acti labores iucundi [áktí -bórés júkundí; lat.] — vedomie vykonanej práce teší.

actis testantibus [áktís; lat.] — ako svedčia spisy, podľa svedectva dôkazového materiálu.

actum ne agas [ák- né agás; lat.] — nerob to, čo už bolo urobené (Terentius, Formio, 419. verš, Cicero, Listy Atticovi); → actum agere.

ad absurdum [lat.] — do nezmyselnosti, do nemožnosti, do krajnosti, nevhodne.

ad augusta per angusta [lat.] — cez úskalia k výšinám.

ad bestias [béstijás; lat.] — šelmám. Na zápas so šelmami, na roztrhanie dravcami sa v Ríme v období cisárstva odsudzovali ťažkí zločinci, otroci, zajatci, kresťania a i.

ad captandam benevolentiam [kap- -cijam; lat.] — na získanie náklonnosti, na zaistenie sympatií; o počínaní rečníka, ktorý si chce nakloniť poslucháčov, alebo všeobecne o niekom, kto chce pôsobiť na samoľúbosť oslovených, a tým si ich získať.

ad Kalendas Graecas [-dás grékás; lat.] — doslovne: na grécke kalendy, t. j. nikdy. Podľa Suetonia obľúbený výrok cisára Augusta. Kalendy (lat. Kalendae alebo Calendae) boli prvý deň každého mesiaca v rímskom kalendári. Keďže Gréci vo svojom kalendári kalendy nemali, znamenali tieto slová nikdy. Napr. odkladať niečo ad Kalendas Graecas – odkladať donekonečna (Suetonius, Životopisy rímskych cisárov, Augustus).

a. Ch. → ante Christum (natum)

a. Chr. n. → ante Christum (natum)

Aj ty, Brutus?! → Et tu, Brute?!

alea iacta est [jakta; lat.] — kocky sú hodené. Výrok Gaia Iulia Caesara pri prekročení rieky Rubikon 10. (podľa iných zdrojov 11.) 1. 49 pred n. l. Zaznamenaný Plutarchom v gréckej (anerrifthó kybos) a Suetoniom v latinskej (iacta alea est) verzii. Caesarov prechod s vojskom z Predalpskej Galie do Itálie, hranicou medzi ktorými bola rieka Rubikon, bol začiatkom občianskej vojny. Výrok sa používa v súvislosti s nejakým významným rozhodnutím; kocka je symbolom hry s neistým koncom (Plutarchos, Životopisy slávnych Grékov a Rimanov, Pompeius; Suetonius, Životopisy rímskych cisárov, Gaius Iulius Caesar).

alieno nomine [-énó nó-; lat.] — cudzím menom, v mene iného.

alter ego [lat.] —

1. druhé ja, moje druhé ja. Výraz vystihuje pravé priateľstvo, označuje dôverného priateľa. Použil ho (v obmene alter idem) napr. Cicero (Laelius o priateľstve, 82. časť);

2. v psychológii jav vznikajúci pri rozštiepení osobnosti.

amantes amentes [-tés ámentés; lat.] — milenci šialenci (Plautus: Kupec, 82. verš).

amici, diem perdidi [-mící -dí; lat.] — priatelia, stratil som deň. Podľa svedectva rímskeho historika Suetonia výrok cisára Tita, keď za celý deň neurobil žiaden dobrý skutok (Suetonius: Životopisy rímskych cisárov, Titus). Dnes o neužitočne strávenom čase.

amicitia nisi inter bonos esse non potest [amícicija -zi -nós nón; lat.] — priateľstvo môže byť iba medzi dobrými ľuďmi (Cicero: Laelius o priateľstve, 65. časť).

amicus certus in re incerta cernitur [amíkus ré -tá; lat.] — verný priateľ sa poznáva v nebezpečenstve. Myšlienku (pôvodne v starogréčtine) uviedol ako prvý Euripidés v tragédii Hekaba (Hekabé), od Euripida ju prevzal a v latinskom znení uviedol Ennius (Hecuba), od Ennia ju prevzal Cicero (Laelius o priateľstve). Prenesene: v núdzi poznáš priateľa.

anno ante Christum (natum) [-nó chrís- ná-; lat.], a. a. C. (n)., a. a. Chr. (n.) — v roku pred Kristom, v roku pred naším letopočtom (pred n. l.).

anno post Christum (natum) [-nó chrís- ná-; lat.], a. p. C. (n.), a. p. Chr. (n.) — v roku po Kristovi, po Kristovom narodení, v roku nášho letopočtu (n. l.).

ante Christum (natum) [chrís- ná-; lat.], a. C. (n.), a. Chr. (n.) — pred Kristom, pred Kristovým narodením; → anno ante Christum (natum).

apage, satanas [-nás; lat.] — odstúp, satan! Citácia z Nového zákona používaná prenesene: nepokúšaj!, nezvádzaj ma na zlé!

aquae et ignis interdictio [akvé -dikcijó; lat.] — zákaz používať vodu a oheň. Rímska právnická formula, ktorou sa na určitú osobu uvaľovala kliatba. Pre postihnutého znamenala vyhnanstvo, stratu domova i občianskych práv.

arbiter elegantiarum [é- -cijá-; lat.] — rozhodca vo veciach vkusu; autorita v otázkach vkusu, elegancie, životného štýlu, módy, umenia ap. Jedným z najznámejších bol rímsky básnik a politik Petronius, ktorý v tomto postavení pôsobil na dvore cisára Neróna (Tacitus: Anály, 16. kniha, 18. kapitola).

arcem facere ex cloaca [kloáká; lat.] — robiť zo stoky pevnosť; robiť z komára somára (Cicero, Reč pre Plancia).

argumentum e(x) silentio [-gú- -cijó; lat.] — dôkaz z mlčania. V logike nie vždy bezpečné uzávery spočívajúce v tom, že nevyslovenie odmietavého súdu sa chápe ako (tichý) súd súhlasu (Kto mlčí, ten svedčí; → ​ qui tacet, consentire videtur). Táto argumentácia sa dostala do kánonického práva zásluhou autority pápeža Bonifáca VIII.

ars amandi [-dí; lat.] — umenie milovať. Slovné spojenie pochádza z Ovídiovho diela Ars Amatoria (slov. Umenie milovať, 1. kniha, 1. verš).

ars longa, vita brevis [ví-; lat.], gr. ho bios brachys, hé de techné makra — umenie je trvalé, život krátky (Hippokratés: Aforizmy, Seneca Ml.: O krátkosti života). Na dokonalé zvládnutie nejakého odboru (vedy, umenia) je život prikrátky.

artem non odit nisi ignarus [nón ódit -zi -ná-; lat.] — len nevedomec nenávidí umenie, t. j. umenie nemá rád len ten, kto mu nerozumie.

asinus ad lyram [lat.] — osol pri lýre; o ľuďoch v neprimeranom postavení, ktorí vykonávajú činnosť nezodpovedajúcu ich schopnostiam. Slovné spojenie má pôvod v gréckom porekadle o oslovi, ktorý počúva hru na lýre, ale hudbe nerozumie. Zaznamenali ho viacerí bájkari (napr. Phaedrus), v Európe zdomácnelo najmä zásluhou Erazma Rotterdamského.

audaces (audentes) fortuna iuvat [-dácés -tés -tú- ju-; lat.] — odvážnym šťastie praje (Vergílius: Aeneis, 10. kniha, 284. verš); → ​ fortes fortuna adiuvat.

audi, vide, tace, si vis vivere in pace [-dí -dé -cé sí vís ví- pá-; lat.] — počúvaj, dívaj sa a mlč, ak chceš žiť v pokoji.

aurea mediocritas [-dijokritás; lat.] — zlatá prostrednosť, t. j. neuspokojovať sa s málom, ale nechcieť ani priveľa. Myšlienka objavujúca sa v literatúre od Hésioda, rozpracovaná Aristotelom a jeho školou (Horácius: Básne, resp. Ódy, 2. kniha, 10. báseň, 5. verš); → inter utrumque tene!; → nihil nimis.

auri sacra fames [-rí -kra -més; lat.] — prekliaty hlad po zlate, t. j. lačnosť po zlate vedie k zločinom (Vergílius: Aeneis).

Aurora musis amica [-ró- múzís amíka; lat.] — Zornička je naklonená Múzam, t. j. ranný čas je vhodný na duševnú činnosť.

aut bibat aut abeat [lat.] — nech pije, alebo nech ide preč. Človek sa musí prispôsobiť spoločnosti, v ktorej žije (Cicero: Tuskulské rozhovory, 5. kniha).

aut Caesar aut nihil [cézar; lat.] — buď Caesar, alebo nič; alebo byť Caesarom, alebo ničím. Toto heslo vraj pripísal Cesare Borgia (→ Borgiovci) pod jednu Caesarovu bustu.