Kodiak, Kodiak Island — najväčší ostrov súostrovia Kodiak Archipelago v Tichom oceáne pri juhových. pobreží Aljašky patriaci USA, administratívne súčasť Aljašky; rozloha 9 311 km² (2. najväčší ostrov USA), 13-tis. obyvateľov (2013). Vrchovinno-hornatinný reliéf, tundrová vegetácia. Na ostrove žije medveď kodiak, najväčší poddruh medveďa hnedého. Juhozáp. časť (až dve tretiny ostrova) patria do prírodnej rezervácie Kodiak National Wildlife Refuge. Chov hovädzieho dobytka a oviec; rybolov. Administratívnym strediskom je mesto Kodiak (6-tis. obyvateľov, 2013).

Knoxville [noksvil] — mesto v USA vo východnej časti štátu Tennessee; 179-tis. obyvateľov, aglomerácia 798-tis. obyvateľov (2013). Priemysel textilný, odevný, chemický, potravinársky, tabakový, hutnícky (hlinikáreň v aglomerácii). Dopravná križovatka. Turistické stredisko v blízkosti národného parku Great Smoky Mountains National Park (→ Great Smoky Mountains).

Založené 1786 počas Americkej revolúcie generálom Jamesom Whitom (*1747, †1821), ktorý sa tam usadil. R. 1791 mesto, nazvané podľa ministra vojny USA Henryho Knoxa (*1750, †1806). Zásluhou guvernéra Williama Blounta (*1749, †1800) bolo 1792 – 96 centrom územia na juh od rieky Ohio, 1796 – 1817 hlavné mesto štátu Tennessee. Počas občianskej vojny v USA striedavo obsadené vojskami Konfederácie (do septembra 1863) a Únie, ktoré okolo mesta vybudovali silné opevnenia. Po vojne obnovené, do konca 19. stor. predstavovalo významné priemyselné (železiarsky a potravinársky priemysel) a obchodné centrum, ako aj spracovateľské centrum tzv. tennesského mramoru. Začiatkom 20. rokov 20. stor. začalo stagnovať, koncom 20. stor. opätovný rozvoj.

Stavebné pamiatky: dom J. Whita (James White’s Fort, 1786), viacero domov v štýle klasicizmu a historizmu, napr. Blount Mansion (1792, sídlo W. Blounta), Bleak House (1858, sídlo velenia vojsk Konfederácie 1863; dnes múzeum), Mabry-Hazen House (1858, dom rodiny Mabryovcov, od 1992 Múzeum rodinného života počas občianskej vojny v USA a po nej), Weswood (1890). Univerzita (University of Tennessee, založená 1794), viacero múzeí, napr. Múzeum umenia Knoxville (1990).

Kenai [ki-] — mesto v USA v štáte Aljaška v záp. časti polostrova Kenai asi 100 km juž. od Anchorage; 7,1 tis. obyvateľov (2012). Letisko (pravidelné letecké spojenie s Anchorage). Oblasť osídlená už okolo 1000 pred n. l., pred príchodom ruských obchodníkov s kožušinami (1741) obývaná pôvodným, indiánskym kmeňom Tanainov (neskôr po rusky nazývaných Kenajci). R. 1791 tam Rusi založili obchodnú stanicu Fort Nikolajevskaja (Fort Saint Nicholas) na obchod s rybami a kožušinami (druhé trvalé ruské osídlenie na Aljaške). R. 1797 vyvrcholil konflikt medzi domorodcami a ruskými osadníkmi útokom domorodcov na Fort Nikolajevskaja. Po odkúpení Aljašky USA tam bola založená základňa Fort Kena, čoskoro však opustená. R. 1888 v okolí objavené zlato. Začiatkom 20. stor. významný prístav. R. 1937 postavené letisko, 1957 asi 32 km severových. od Kenai objavená ropa. Stavebné pamiatky: pravoslávny Chrám nanebovzatia Panny Márie (1894).

Kenai [ki-] — polostrov USA vybiehajúci z juž. pobrežia Aljašského polostrova medzi Aljašským zálivom na východe a zálivom Cook Inlet na západe; dĺžka okolo 240 km, šírka do 210 km. Hornatý povrch, polostrovom sa od severu na juh tiahne zaľadnený horský chrbát Kenai, maximálna výška 2 130 m n. m.; na záp., fjordovom pobreží národný park Kenai-Fjords-National Park (vyhlásený 1980, rozloha 2 711 km²) s ľadovcovým poľom Harding Icefield (777 km²). Ťažba ropy, zemného plynu, čierneho uhlia, zlata. Najvýznamnejšiu ekonomickú aktivitu oblasti predstavuje turizmus. Najväčším sídlom je mesto Kenai.

Kauai — ostrov sopečného pôvodu v severov. časti Tichého oceána patriaci USA, štvrtý najväčší z ôsmich hlavných Havajských ostrovov; rozloha 1 445 km², 69-tis. obyvateľov (2012), administratívne stredisko Lihue. Kauai je geologicky najstarším ostrovom súostrovia. Najvyšším vrchom je Kawaikini, 1 598 m n. m. Náveterné svahy 2. najvyššieho vrchu ostrova Waialeale, 1 560 m n. m., patria s ročným úhrnom zrážok viac než 11 500 mm k najdaždivejším miestam na svete. Kuriozitou Kauai je vysoký počet voľne žijúcich sliepok, ktoré nemajú na ostrove prirodzeného nepriateľa.

Úrodná poľnohospodárska oblasť, pestovanie guajavy, kávovníka, cukrovej trstiny, mangovníka, banánovníka, papáje, avokáda, egrešovca (karamboly), kávovníka, ananásovníka. Ekonomika ostrova je založená na cestovnom ruchu (viac ako 1 mil. návštevníkov ročne). Letecké spojenie s Honolulu (na ostrove Havaj), s Kahului (na ostrove Maui), s pevninskou časťou USA a s Vancouverom v Kanade. Väčšina obyvateľov je sústredená na vých. pobreží. Ostrov je atraktívny i pre filmárov.

Katmai [ket-], Mount Katmai — aktívna sopka, stratovulkán v USA na juhu Aljašského polostrova v Aleutských vrchoch, 2 047 m n. m. Jeho centrálna kaldera je vyplnená jazerom (dĺžka 4,5 km, šírka 3 km). Posledná zaznamenaná erupcia 1912. Katmai sa rozkladá na území národného parku Katmai National Park and Preserve (vyhlásený 1918, rozloha 19 122 km²).

Kaskádové vrchy, angl. Cascade Range, fr. Chaîne des Cascades — horské pásmo v Kordillerach tiahnuce sa zo severu na juh od jazera Fraser v Kanade po Sierru Nevadu v Kalifornii v USA; dĺžka okolo 1 000 km, šírka 140 – 200 km. Budované kryštalickými horninami, bridlicami, pieskovcami a vulkanickými horninami. Početné kužele vyhasnutých aj aktívnych sopiek, najvyšší štít Mount Rainier, 4 392 m n. m. Najvyššie horské oblasti sú zaľadnené. Vďaka blízkosti Tichého oceána a prevládajúcim záp. vetrom je územie bohaté na zrážky, a to najmä náveterné záp. svahy (miestami okolo 3 800 mm ročne). Pohorím sa v krajinársky hodnotnom kaňone Columbia River Gorge (hĺbka 1 200 m, dĺžka 130 km) prelamuje rieka Columbia; výskyt fumarolov a horúcich prameňov. Svahy porastené ihličnatými lesmi. Na území Kaskádových vrhov sú 4 národné parky: Lassen Volcanic National Park (→ Lassen Peak), Crater Lake National Park, Mount Rainier National Park (→ Rainier) a North Cascades National Park (vyhlásený 1968, rozloha 2 043 km²).

Kansas City [si-] — mesto v severových. časti štátu Kansas na pravom brehu rieky Missouri pri ústí rieky Kansas; 145-tis. obyvateľov (2011). Spolu s mestom Kansas City v štáte Missouri vytvára urbánny komplex a s ďalšími mestami tvorí metropolitnú oblasť Kansas City. Priemysel potravinársky, chemický, papiernický, automobilový. Obchodné stredisko oblasti chovu dobytka; cestný uzol.

Vzniklo v 2. pol. 19. stor. spojením viacerých samostatných miest; 1886 mesto s názvom Kansas City. V priebehu 20. stor. ho niekoľkokrát postihli záplavy (1903, 1951, 1977, 1993), ktoré spôsobili vážne škody. Univerzita a viacero múzeí.

Kansas City [si-] — mesto v záp. časti štátu Missouri na rieke Missouri pri ústí rieky Kansas; 46-tis. obyvateľov, aglomerácia 1,983 mil. obyvateľov (podľa počtu obyvateľov najväčšie mesto v Missouri, 2011). Spolu s mestom Kansas City v štáte Kansas vytvára urbánny komplex a s ďalšími mestami tvorí metropolitnú oblasť Kansas City. Významné obchodné, finančné a priemyselné stredisko rozľahlej poľnohospodárskej oblasti s rozvinutým potravinárskym, petrochemickým, chemickým, automobilovým, leteckým, strojárskym (výroba poľnohospodárskych a dopravných strojov a zariadení), drevárskym, polygrafickým, elektrotechnickým a odevným priemyslom. Významná dopravná križovatka, riečny prístav, medzinárodné letisko.

Mesto vzniklo 1838 zlúčením viacerých obchodných staníc do Town of Kansas, od 1853 mesto s názvom City of Kansas, od 1889 súčasný názov. Počas občianskej vojny v USA bolo mesto a jeho okolie dejiskom niekoľkých bitiek. Jeho rýchly rozvoj nastal po 1865, keď sa stalo jedným z miest ležiacich na budovanej železničnej trati zo Saint Louis, a po 1869 po dokončení železničného mosta cez rieku Missouri.

Stavebné pamiatky: výšková budova New York Life Insurance Building (1888 – 90), obchodný dom Boley Clothing Company Building (1909, jedna z prvých stavieb na svete so zavesenou fasádou), neoklasicistická stanica Union Station (1914), pamätník Liberty Memorial (1921 – 26, jeho súčasťou je múzeum 1. svet. vojny), neoklasicistické múzeum Nelson-Atkins Museum of Art (1930 – 33, prístavba 1999 – 2007; významná zbierka ázijského a európskeho umenia), viaceré príklady architektúry v štýle art déco (mrakodrapy K. C. Power and Light Building, 1931; 909 Walnut, 1930 – 31; Jackson County Courthouse, 1934; mestské auditórium, 1936), obchodné centrum Country Club Plaza (1922 – 30. roky 20. stor.). V centre mesta sa nachádza množstvo mrakodrapov z 20. – 21. stor. (napr. Landmark Tower, 1964; Crown Center, 1971; One Kansas City Place, 1988), ale aj niekoľko mestských parkov s promenádami a fontánami (mestský park, založený 1893). Športová hala Kemper Arena (1971 – 73, H. Jahn), výstavisko Bartle Hall Convention Center (1997), športová aréna Sprint Center (2007). Niekoľko stavieb navrhnutých F. L. Wrightom (kostol Community Christian Church, 1940; obytný dom Clarence Sodern House, 1940).

Množstvo múzeí a galérií (napr. Kemper Museum of Contemporary Art, 1994), viaceré univerzity.

Kansas City [si-] — metropolitná oblasť v USA rozkladajúca sa v štátoch Missouri a Kansas v oblasti ústia rieky Kansas do Missouri; rozloha 20 596 km², 2,035 mil. obyvateľov (2010). Skladá sa z najväčšieho mesta oblasti Kansas City v štáte Missouri a z mesta Kansas City v štáte Kansas a z viacerých väčších i menších miest.

Kansas, skratka Kan. — štát USA v strednej časti krajiny v oblasti Veľkých prérií. Takmer rovinaté územie klesajúce od severozápadu na juhovýchod z 1 200 m n. m. do 200 m n. m., na západe mierne zvlnené predhorie Skalnatých vrchov. Severových. časť územia má vlhké kontinentálne podnebie so studeným zimami a s vlhkými horúcimi letami, záp. časť semiaridné podnebie so suchými horúcimi letami a s premenlivými zimami (od teplých po veľmi chladné, územie je často otepľované fönovým vetrom chinook), juh strednej časti a juhovýchod majú vlhké subtropické podnebie s vlhkými teplými letami a miernymi zimami; priemerný ročný úhrn zrážok od 400 mm na juhozápade do 1 200 mm na juhovýchode. Hlavné rieky: Missouri (na vých. hranici), Arkansas, Kansas.

Poľnohospodársko-priemyselný štát. Pestovanie pšenice (najvýznamnejšia pšeničná oblasť USA), ciroku, kukurice, jačmeňa, sóje, podzemnice olejnej; chov hovädzieho dobytka, ošípaných, oviec, hydiny. Priemysel ťažobný (ťažba ropy a zemného plynu), petrochemický, strojársky (dopravné a poľnohospodárske zariadenia), potravinársky, letecký, textilný. Dobre vybudovaná dopravná sieť, viacero medzinárodných letísk, najväčšie v meste Wichita. Najväčšie mestá: Wichita, Kansas City, Topeka.

Pred príchodom Európanov bolo územie dnešného Kansasu osídlené príslušníkmi rôznych indiánskych kmeňov (nazvaný podľa kmeňa Kansov), ktorí sa živili najmä lovom. R. 1541 do oblasti prvýkrát prenikli Španieli (výprava Francisca Vázqueza de Coronado y Luján, *1510, †1554) a v 17. stor. Francúzi. Kansas patril do 1762 Francúzsku (súčasť Louisiany), potom Španielsku, od 1800 (podľa tajnej zmluvy zo San Ildefonsa, 1. 10. 1800) opäť Francúzsku, ktoré ho v rámci Louisiany 1803 predalo USA. Na územie Kansasu obývané indiánskymi kmeňmi (indiánske územie bez správy) bolo po prijatí zákona o presídlení Indiánov (Indian Removal Act, 1830) presídlených vyše dvadsať ďalších kmeňov z území na východ od Mississippi. K ďalšiemu presídľovaniu došlo po vzniku teritória Kansas (1854), keď boli indiánske územia v Kansase otvorené novým osadníkom a indiánske obyvateľstvo bolo presídlené na Indiánske teritórium do oblasti dnešnej Oklahomy. V 1. polovici 19. stor. sa Kansas stal územím, kde sa križovali dôležité cesty (smerujúce do Santa Fe, spájajúce Oregon a Kaliforniu), a postupne tam bolo vybudovaných 9 vojenských pevností predovšetkým na ochranu cestujúcich (napr. 1865 pevnosť Hays).

R. 1854 prijal Kongres Zákon o Kansase a Nebraske, na základe ktorého boli vytvorené teritóriá Kansas a Nebraska a bola zavedená zásada ľudovej suverenity, podľa ktorej obyvatelia nových teritórií majú sami zaujať postoj k zavedeniu otroctva (došlo tým k zrušeniu Missourského kompromisu zabezpečujúceho rovnováhu medzi otrokárskymi a slobodnými štátmi Únie), čo značne prehĺbilo rozpory medzi osadníkmi rozdelenými na stúpencov a odporcov otrokárstva (obidve skupiny boli posilňované rastúcim počtom imigrantov zo severu i z juhu), ktoré prerástli do násilností a bojov (1856 – 58, tzv. krvácajúci Kansas). V referende o ústave uskutočnenom v auguste 1858 bola odmietnutá tzv. Lecomptonská ústava, ktorá mala v budúcom štáte Kansas zaviesť otroctvo, v januári 1861 sa Kansas definitívne stal 34. slobodným štátom USA. Počas občianskej vojny v USA (1861 – 65) bol Kansas na strane Únie, naďalej však prebiehali boje vnútri štátu medzi unionistami a prívržencami otrokárstva, ktorí sa pridali na stranu Konfederácie. Po vojne nastal veľký prílev obyvateľstva, ktoré podnietilo prijatie Zákona o domovinách (Homestead Act, 1862) dovoľujúceho občanom i cudzincom usadiť sa na dosiaľ neobrábanej pôde, začala sa aj výstavba železníc.

V 2. pol. 19. stor. tam došlo k viacerým konfliktom americkej armády s indiánskymi kmeňmi (→ indiánske vojny), koncom 70. rokov 19. stor. nastal veľký prílev afroamerických obyvateľov, ktorí prišli zo štátov ležiacich pri rieke Mississippi.

Kansas má v Kongrese 2 senátorov a 4 poslancov.

Kansas — rieka v USA v štáte Kansas, pravostranný prítok Missouri; dĺžka 274 km, priemerný ročný prietok v ústí 184 m³/s. Vzniká sútokom riek Republican (679 km) a Smoky Hill (900 km) prameniacich v oblasti Veľkých prérií. Do Missouri ústi pri metropolitnej oblasti Kansas City. Väčším prítokom je Big Blue River (ľavostranný). Väčším mestom na rieke je Topeka a metropolitná oblasť Kansas City.

Kan. — skratka Kansasu.

Kalifornská dolina, angl. Great Central Valley, Central Valley, Valley of California — dolina tektonického pôvodu v USA v centrálnej časti štátu Kalifornia tiahnuca sa od severozápadu na juhovýchod medzi Prímorskými vrchmi a pohorím Sierra Nevada; dĺžka okolo 700 km, šírka okolo 80 km. Široká plochá dolina (výšky do 120 m n. m.) pozostáva z čiastkových dolín Sacramento Valley (na severe) a San Joaquin Valley (na juhu). Kalifornská dolina je morfologickým prejavom zlomu San Andreas tiahnuceho sa pozdĺž jej záp. okraja; oblasti najsilnejších zemetrasení v USA. Budovaná ílovitými horninami s polohami diatomitov striedajúcimi sa s vulkanitmi. Subtropické extrémne suché kontinentálne podnebie, ročný úhrn zrážok od 150 mm na juhu do 800 mm na severe. Hlavné rieky: Sacramento, San Joaquin. Intenzívne poľnohospodársky využívané územie väčšinou s umelo zavlažovanými pôdami (pestovanie viniča, bavlníka, zeleniny, ovocia); ťažba ropy, zemného plynu, zlata, platiny.

Kalifornia, California, skratka Calif. aj Cal. — štát v záp. časti USA pri pobreží Tichého oceána pri hranici s Mexikom, podľa rozlohy 3. najväčší (po Aljaške a Texase) štát USA. Väčšinu územia tvorí hornatinný a vrchovinný reliéf, pozdĺž pobrežia sa tiahnu riečnymi dolinami rozčlenené Prímorské vrchy, str. časť vypĺňa tektonicky podmienená Kalifornská dolina (morfologický prejav zlomu San Andreas tiahnuceho sa pozdĺž jej záp. okraja, oblasť najsilnejších zemetrasení v USA), vých. časť poludníkovo sa tiahnuce pohorie Sierra Nevada s najvyšším vrchom územia Whitney, 4 418 m n. m. (druhý najvyšší vrch USA), juhových. časť polopúšťové a púšťové hornaté územia (Mohavská púšť) a kotliny (Dolina smrti na hranici so štátom Nevada s najnižším miestom Kalifornie, 86 m pod hladinou mora). Pobrežie nie je veľmi členité, najväčší záliv San Francisco Bay, v juž. časti pobrežia niekoľko ostrovov (Channel Islands).

Mierne stredomorské podnebie, na juhu extrémne suché. Najväčšie rieky Sacramento a San Joaquin tečú poludníkovým smerom, majú početné prítoky najmä zo Sierry Nevady, ústia spoločnou deltou do zálivu San Francisco; rieka Colorado na juhovýchode tvorí čiastočnú hranicu so štátom Arizona; na juhu a východe viacero bezodtokových území; v horských oblastiach jazerá (často slané). Rôznorodá vegetácia, na sev. pobreží sekvojové lesy, na juž. pobreží a v Kalifornskej doline suché lesy a porasty typu chaparral (miestny názov vegetácie macchia), v Sierre Nevade borovicové, vo vyšších nadmorských výškach jedľové lesy, nad 3 300 m n. m. vysokohorská, v púšťach suchomilná vegetácia (kaktusy, agávy), v oázach palmy. Viacero národných parkov a chránených území (Yosemitský národný park, Dolina smrti, Sequoia and Kings Canyon National Parks a i.).

Priemyselne aj poľnohospodársky silno rozvinutý región, významný priemysel kozmický a letecký, automobilový, kovoobrábací, elektronický, elektrotechnický a informačných technológií (v blízkosti San Francisca v doline Kremíkové údolie), ďalej priemysel lodný, zbrojný, chemický, potravinársky (najmä spracovanie ovocia a zeleniny), stavebných materiálov, filmový (výroba filmov v Hollywoode v Los Angeles), energetický (početné tepelné, vodné a solárne elektrárne) a ťažobný (ťažba ropy a zemného plynu, rúd železa, chrómu, niklu, zlata a platiny, pyritov, azbestu, sadrovca) priemysel. Asi štyri pätiny územia sú umelo zavlažované (najmä Kalifornská dolina), prevládajú farmy s veľkosťou okolo 150 ha, ťažiskom poľnohospodárstva je sadovníctvo (pestovanie citrusov, jabloní, sliviek, hrušiek, višní) a zeleninárstvo, ďalej pestovanie bavlníka, cukrovej repy, jačmeňa, ryže, viniča, jahôd, kvetín; chov hovädzieho dobytka, ošípaných, oviec, hydiny; rozvinutý rybolov a lesné hospodárstvo.

Jedna z turisticky najatraktívnejších oblastí USA. Zložitý moderný a dynamicky sa rozvíjajúci dopravný systém Kalifornie má hlavné dopravné tepny vedené v smere sever – juh; hoci má krajina jeden z najrozsiahlejších systémov diaľnic a rýchlostných komunikácií v USA, jej cestná sieť je považovaná za nedostatočnú a nestačí plne pokrývať potreby rozľahlej a ľudnatej krajiny (pre väčšinu obyvateľov Kalifornie je štandardom využívať automobily na dennú dochádzku do zamestnania, na návštevu kina, na výlety, vychádzky či na dovolenky), v dôsledku čoho vznikajú najmä v mestách rozsiahle dopravné zápchy; železničná doprava spája všetky hospodársky významné oblasti krajiny (v preprave osôb má význam v prímestských oblastiach), na transkontinentálnej železnici sú koncovými bodmi San Francisco a Los Angeles, plánovaná je výstavba prvej vysokorýchlostnej železničnej siete v Severnej Amerike; rozvinutá letecká doprava s medzinárodnými letiskami v Los Angeles a San Franciscu predstavujúcimi významné uzly transkontinentálnej a transtichooceánskej leteckej dopravy; významné námorné prístavy v Los Angeles, Long Beach (jeden z najväčších prístavov na svete, druhý najväčší kontajnerový prístav USA), Oaklande a San Diegu. Štát s najvyšším počtom obyvateľov a najvyššou hustotou zaľudnenia, najsilnejšie urbanizovaný štát USA. Najväčšie mestá: Los Angeles, San Diego, San Jose, San Francisco.

Územie dnešnej Kalifornie bolo pôvodne osídlené indiánskymi kmeňmi, ktoré sa živili lovom, rybárstvom a primitívnym poľnohospodárstvom (→ Indiáni). Po príchode španielskych dobyvateľov bola oblasť čiastočne zmapovaná (1542) počas španielskej výpravy Juana Rodrigueza Cabrilla (*asi 1499, †1543), ktorý sa plavil z Mexika na sever pozdĺž záp. amerického pobrežia (výsledky jeho cesty boli spracované v 60. rokoch 16. stor.), pobrežie podrobnejšie zmapoval Sebastián Vizcaíno (*1548, †1624), ktorý 1602 pomenoval niektoré geografické objekty (zálivy San Diego, Monterey a i.). Španieli postupne dobývali územia na sever a severovýchod od Kalifornského polostrova, začleňovali ich do vicekráľovstva Nové Španielsko a spolu s Kalifornským polostrovom ich nazývali Kalifornia (California), pričom územie ležiace na Kalifornskom polostrove sa nazývalo Dolná Kalifornia (špan. Baja California, angl. Lower California; v súčasnosti štáty Mexika Baja California a Baja California Sur) a územie na severe Nového Španielska Horná Kalifornia (špan. Alta California, angl. Upper California; okrem dnešnej Kalifornie zaberalo aj územie dnešných štátov USA Arizona, Nevada, Utah, záp. Colorado a juž. Wyoming). Významnejšia kolonizácia sa však začala uskutočňovať až v pol. 18. stor., 1769 bola v San Diegu založená františkánska misia (františkáni založili v Kalifornii 21 misií, v ktorých indiánske obyvateľstvo učili poľnohospodárstvu a remeslám) a bol tam vybudovaný veľký zásobovací prístav pre španielske lode, ktorý sa postupne stal centrom Hornej Kalifornie (ako provincie Nového Španielska), 1777 sa hlavným mestom stalo Monterey. Okrem španielskych sídel boli na pobreží zakladané aj obchodné stanice USA a Ruska (napr. ruská kolónia Fort Ross, 1812). Po vyhlásení nezávislosti Mexika (1821) sa Horná Kalifornia (Alta California) stala súčasťou (provinciou) Mexika.

Okolo 1826 začali do oblasti prichádzať americkí osadníci, 1833 – 40 boli podľa nariadenia mexickej vlády pozemky misií rozparcelované a odovzdané novým majiteľom. Počas americko-mexickej vojny (1846 – 48) americkí osadníci po tzv. povstaní medvedej vlajky vyhlásili 14. júna 1846 v meste Sonoma nezávislý štát Kalifornská republika (nazývaná aj Republika medvedej vlajky, angl. Bear Flag Republic; podľa vlajky s vyobrazením medveďa, ktorý je dodnes symbolom štátu), ktorý 9. júla 1846 anektovali USA. Mexiko sa po porážke vo vojne definitívne vzdalo nárokov na územie Kalifornie zmluvou uzatvorenou 2. 2. 1848 v meste Guadalupe Hidalgo a 9. 9. 1850 sa Kalifornia stala 31. štátom USA, jej hlavným mestom je od 1854 (resp. od 1879) Sacramento. Veľký význam pre hospodársky rozmach Kalifornie malo 1848 objavenie zlata (→ zlatá horúčka), čo o. i. znamenalo obrovský prílev obyvateľstva (viac ako štvrť milióna ľudí). Dôsledkom však bolo aj zdecimovanie pôvodného indiánskeho obyvateľstva zapríčinené zničením prírodných zdrojov, ktoré Indiáni potrebovali na obživu, a šírením sa epidémií (najmä cholery). Počas občianskej vojny v USA patrila Kalifornia k štátom Únie. Rast ekonomiky (od 1860) prudko zmenil podmienky na život v Kalifornii, silné prisťahovalectvo (najmä čínske a japonské) vyvolávalo obavy a nepokoj v radoch belošského obyvateľstva, ktoré požadovalo federálny zásah v podobe prijatia zákona o prisťahovalectve (1882 bol prijatý federálny zákon, ktorý zakazoval prisťahovanie Číňanov do USA, formálne platil do 1943, resp. do 1965). Prílev cudzincov (najmä z Mexika) sa však zastaviť nepodarilo, od 1964 patrí Kalifornia k najľudnatejším štátom USA. V Kongrese má 2 senátorov a 45 poslancov.

Kahoolawe — ostrov v Tichom oceáne, najmenší z ôsmich hlavných ostrovov súostrovia Havajské ostrovy; dĺžka 18 km, šírka 10 km, rozloha 119 km², neobývaný. Maximálna výška 452 m n. m.

Kahiwa Falls [fóls] — vodopád na Havajských ostrovoch na sev. brehu ostrova Molokai pozostávajúci zo 6 výrazných stupňov; výška 660 m. Dá sa pozorovať len z mora alebo zo vzduchu.

Juneau [džúnou] — prístavné mesto v USA v úžine Gastineau (Tichý oceán) v oblasti Alexandrových ostrovov, hlavné mesto štátu Aljaška; 32-tis. obyvateľov (2017). Priemysel rybársky, energetický (v blízkosti mesta hydroelektráreň), drevársky; rybolov (lov lososov); lesníctvo. Turistické stredisko. Nezamŕzajúci prístav, medzinárodné letisko; Juneau nemá železničné ani cestné spojenie s vnútrozemím.

Vzniklo v oblasti pôvodne obývanej indiánskymi kmeňmi a 1794 objavenej členmi expedície G. Vancouvera. Založené 1880 po objavení zlata prospektormi Joeom Juneauom (*1836, †1899) a Richardom Harrisom (*1833, †1907) a nazvané Harrisburg, neskôr premenované na Rockwell, od 1881 Juneau. Od 1900 mesto a formálne hlavné mesto Aljašky, 1906 tam bolo presunuté aj sídlo vlády a úrady z bývalého hlavného mesta Sitka. R. 1944 bola ťažba zlata ukončená. Rozvoj mesta nastal po 1959, keď sa Aljaška stala 49. štátom USA, súčasnú podobu nadobudlo po spojení (1970) s mestom Douglas ležiacom na ostrove Douglas (patrí do Alexandrových ostrovov), prepojené sú mostom ponad úžinu Gastineau (otvorený 1980).

Stavebné pamiatky: sídlo guvernéra Aljašky (Alaska Governor’s Mansion, 1911 – 12, viackrát rekonštruované), vládna budova Alaska State Capitol (1929 – 31). Univerzita (University of Alaska Southeast, založená 1980), divadlo.

Juhozápad, anglicky Southwestern — geografický a kultúrno-historický región na juhozápade USA, ktorého hranice nie sú presne vymedzené. Najčastejšie sa doň začleňujú územia štátov Kalifornia, Nevada, Utah, Arizona, Nové Mexiko a Colorado a záp. časti štátov Oklahoma a Texas.

Johnston [džon-], anglicky Johnston Atoll — atol v sev. časti Tichého oceána asi 1 330 km juhozáp. od Havaja, súčasť Menších odľahlých ostrovov USA; rozloha 2,7 km², neobývaný (do mája 2005 tam pôsobilo okolo 1 100 amerických vojakov a civilistov). Pozostáva z ostrovov Johnston Island a Sand Island a z umelých ostrovov Akau a Hikina. Suché tropické podnebie; bez zdrojov pitnej vody; skromná vegetácia. R. 1926 vyhlásený za vtáčie útočisko, neskôr za národnú prírodnú rezerváciu, od 2009 je s príbrežnými vodami (celkové územie 276,6 km²) súčasťou národnej pamiatky Pacific Remote Islands Marine National Monument. Nazvaný podľa anglického námorného kapitána Charlesa Jamesa Johnstona, ktorý ho 1807 údajne objavil. V marci 1858 obsadený USA na základe zákona o guánových ostrovoch (Guano Islands Act, 1856; podľa neho akýkoľvek ostrov s ložiskami guána, ktorý bol objavený občanom USA, obsadený nenásilným spôsobom, nepatril v tom čase pod jurisdikciu iného štátu a nemal obyvateľov iných národností, môže pripadnúť USA), v júli 1858 anektovaný Havajským kráľovstvom, od 1898 definitívne patrí USA. V 50. – 60. rokoch 20. stor. bol využívaný na testovanie jadrových zbraní a do 2000 na uskladňovanie a zneškodňovanie chemických a biologických zbraní.

Johnson City [džon- siti] — mesto v USA v štáte Tennessee v medzihorskej doline Apalačských vrchov; 67-tis. obyvateľov, aglomerácia 508-tis. obyvateľov (2016). Priemysel elektrotechnický, textilný, chemický, jemnej mechaniky, potravinársky. Stredisko obchodu s poľnohospodárskymi produktmi. V blízkosti vápencové kameňolomy. Cestná križovatka, letisko.

Jersey City [džerzi siti] — prístavné mesto vo vých. časti USA v štáte New Jersey na polostrove medzi riekami Hudson a Hackensack oproti Manhattanu, súčasť metropolitnej oblasti New Yorku; 271-tis. obyvateľov (2. najväčšie mesto štátu New Jersey, 2017). Obchodné a priemyselné stredisko. Priemysel elektrotechnický, chemický, farmaceutický, odevný, strojársky, potravinársky. Od New Yorku je oddelené riekou Hudson a spojené s ním podzemnou dráhou a cestným tunelom; námorný prístav v prístavnom zoskupení New Yorku.

Do oblasti Jersey City, pôvodne obývanej indiánskym kmeňom Delawarov, prišiel ako prvý Európan anglický moreplavec H. Hudson (1609). Základom dnešného mesta sa stalo niekoľko usadlostí (Pavonia, Paulus Hook, Communipaw, Harsimus, Bergen), ktorú tam 1621 – 64 založila holandská Západoindická spoločnosť a ktorú postupne (1664 – 1779) obsadili Briti. Od 1820 mesto s názvom City of Jersey, 1829 súčasný názov. Viaceré univerzity, napr. New Jersey City University (založená 1929), rímskokatolícka Saint Peter’s College (založená 1872 jezuitmi), a múzeá, napr. Afro-American Historical and Cultural Society Museum (založené 1977), mestské múzeum (1901).

Jefferson City [dže- si-] — mesto v USA na juž. strane rieky Missouri, hlavné mesto štátu Missouri; 43-tis. obyvateľov (2017). Priemysel kožiarsky, obuvnícky, potravinársky, polygrafický, elektrotechnický. Obchodné stredisko poľnohospodárskej oblasti. Dopravná križovatka, riečny prístav. Založené 1825, 1826 nazvané podľa prezidenta T. Jeffersona, od 1839 mesto. R. 1837 a 1911 ho postihli požiare a 1993 ničivá povodeň. Neoklasicistická vládna budova Missouri State Capitol (1917), Lincolnova univerzita (Lincoln University, založená 1866).

Jarvis [džár-], angl. Jarvis Island, pôvodne Brown Island — koralový ostrov v juž. časti Tichého oceána v blízkosti rovníka asi v polovici cesty z Havajských ostrovov na Cookove ostrovy patriaci USA, súčasť Menších odľahlých ostrovov USA; rozloha 4,5 km², neobývaný. Rovinný povrch, maximálna výška 7 m n. m.; tropické podnebie; bez zdrojov pitnej vody; skromná vegetácia; hniezdisko vtákov, v okolitých pobrežných vodách hojnosť morských živočíchov. Na záp. pobreží denný maják.

Jarvis bol objavený 1821 posádkou britskej lode Eliza Francis patriacej rodine Jarvisovcov a nazvaný podľa jej kapitána Browna. R. 1857 si ostrov na základe zákona o guánových ostrovoch (Guano Islands Act; podľa neho môže akýkoľvek ostrov s ložiskami guána, ktorý bol objavený občanom USA, obsadený nenásilným spôsobom, nepatrí v tom čase pod jurisdikciu iného štátu a nemá obyvateľov iných národností, pripadnúť USA) privlastnili USA a po masívnej ťažbe guána ho 1879 opustili. R. 1889 ho obsadili Briti, guáno sa ťažilo do konca 19. stor. USA sa k vlastníctvu ostrova opätovne prihlásili 1935 a pokúsili sa ho osídliť. Od 1974 Jarvis s príbrežnými vodami predstavuje prírodnú rezerváciu Jarvis Island National Wildlife Refuge a je súčasťou národnej pamiatky Pacific Remote Islands Marine National Monument. Vstup naň je umožnený len vedcom a výskumníkom na základe zvláštneho povolenia.

James [džejms], James River — rieka v USA v štáte Virgínia; dĺžka 547 km, rozloha povodia okolo 25 000 km². Vzniká sútokom riek Jackson a Cowpasture vytekajúcich z Apalačských vrchov z pásma Allegheny, estuárom cez Hampton Roads (vodná plocha a významná vodná cesta pri ústí viacerých riek) ústi do Chesapeackej zátoky (Atlantický oceán). Hlavné prítoky: Appomattox (pravostranný), Chickahominy (ľavostranný). Splavná od mesta Richmond. Menšie vodné elektrárne (spolu s výkonom okolo 100 MW, pre zastaranosť niektoré odstavené). Väčšie mestá na Jamese: Portsmouth, Norfolk, Hampton.

Jacksonville [džeksonvil] — prístavné mesto v USA v severovýchodnej časti štátu Florida na rieke Saint Johns v blízkosti jej ústia do Atlantického oceána; 892-tis. obyvateľov, aglomerácia 1,505 mil. obyvateľov (najľudnatejšie mesto Floridy, 2017). Stredisko priemyslu, obchodu a finančníctva. Priemysel potravinársky (najmä spracovania ovocia a zeleniny), rybný, tabakový, papiernický, drevársky, lodný, chemický, sklársky, strojársky. Dopravná križovatka, prístav dostupný námorným lodiam. Stredisko turistiky a rekreácie.

Založené 1822 a nazvané podľa amerického prezidenta A. Jacksona. Počas americkej občianskej vojny bolo niekoľkokrát obsadené, 1901 zničené požiarom. Stavebné pamiatky: v centre mesta viaceré stavby zo začiatku 20. stor. v štýle historizmu; množstvo mrakodrapov z 2. pol. 20. stor., napr. Bank of America Tower (1990), Modis Building (1972 – 74), Riverplace Tower (1967); mosty, napr. Main Street Bridge (1941), Dames Point Bridge (1985 – 89), Fuller Warren Bridge (1990 – 2002). Množstvo verejných parkov, napr. Tree Hill Nature Center, kde sa nachádza edukačné environmentálne stredisko. Viacero divadiel (Theatre Jacksonville, otvorené 1919; Florida Theatre, 1927; Riverside Theatre, 1929; a i.), múzeí a galérií (námorná, súčasného umenia a i.). Viaceré univerzity.

Jackson [džek-] — mesto v USA, hlavné mesto štátu Mississippi na rieke Pearl (ústi do Mexického zálivu); 169-tis. obyvateľov, metropolitná oblasť 576-tis. obyvateľov (2017). Priemysel strojársky (výroba poľnohospodárskych strojov), kovoobrábací, nábytkársky, potravinársky, chemický. Dopravná križovatka, medzinárodné letisko Jackson-Evers. Významné obchodné stredisko nielen priľahlej poľnohospodárskej oblasti (pestovanie bavlníka), ale i celého štátu Mississippi.

Pôvodne obchodná stanica LeFleur’s Bluff (založená 1792), mesto založené 1821, od 1822 hlavné mesto štátu Mississippi, nazvané podľa amerického prezidenta A. Jacksona. R. 1863 tam počas americkej občianskej vojny utrpeli vojská Konfederácie jednu z najväčších porážok, následne obsadené vojskami Únie a vypálené. Objavenie ložísk zemného plynu (1930) napomohlo rozvoj priemyslu. Stavebné pamiatky: vládna budova Mississippi State Capitol (1903), neoklasicistická radnica (1846), v centre mesta zachovaných niekoľko pôvodných obytných domov z 19. – zač. 20. stor. (napr. The Oaks House, 1853, dnes múzeum), hotel King Edward (1923) a i. Viacero múzeí (napr. prírodovedné múzeum, National Museum of Wildlife Art, otvorené 1987), škôl a univerzít (napr. Štátna univerzita v Jacksone, 1877; University of Mississippi Medical Center, 1955). V blízkosti, na rozlohe 89 ha, sa nachádza model riečnej panvy Mississippi slúžiaci na štúdium povodia.

Ithaca [iseke] — mesto v USA v centre štátu New York na južnom brehu jazera Cayuga Lake; 31-tis. obyvateľov (2017). Vzniklo 1821 oddelením od mesta Ulysses. Vyvíjalo sa ako poľnohospodárske a obchodné centrum. Od 1888 mesto. Jeho význam vzrástol po založení Cornellovej univerzity (1865, E. Cornell a A. D. White), v súčasnosti jednej z najprestížnejších amerických univerzít, a konzervatória (1892, dnes vysoká škola Ithacy). Stavebné pamiatky: verejná a obytná architektúra z 19. stor. v štýle európskeho historizmu (napr. pôvodný neoklasicistický hotel Clinton House, 19. stor.), buddhistický kláštor Namgjal (Namgyal Monastery, založený 1992, jeho súčasťou je Inštitút buddhistických štúdií), viaceré múzeá a galérie (napr. Múzeum výtvarného umenia Herberta Johnsona, ktoré je súčasťou Cornellovej univerzity a sídli v budove navrhnutej 1973 I. M. Peim).

Indianapolis [-dia-, aj -die-] — mesto v USA na rieke White (prítok rieky Wabash), hlavné mesto štátu Indiana (od 1825); 863-tis. obyvateľov (najväčšie mesto Indiany), aglomerácia 2,004 mil. obyvateľov (2017). Významné stredisko priemyslu, obchodu, dopravy, finančníctva, kultúry a školstva. Priemysel letecký, automobilový, hutnícky, chemický, farmaceutický, polygrafický, elektrotechnický, strojársky, potravinársky. Významné obchodné stredisko (najmä obchod s obilím a dobytkom). Významná dopravná križovatka (uzol šiestich železničných tratí a siedmich federálnych diaľnic), medzinárodné letisko.

Založené 1821, 1861 – 65 centrum vojsk Únie počas občianskej vojny v USA. Hospodársky význam mesta vzrástol koncom 19. a začiatkom 20. storočia.

Stavebné pamiatky: neoklasicistická vládna budova Indiana State Capitol (1867 – 88), neoklasicistický pamätník Indiana Soldiers and Sailors Monument (1887 – 1902), divadlo Hilbert Circle Theatre (1916), neorománske Athenæum (1897 – 98), viaceré mrakodrapy z 2. polovice 20. storočia – začiatku 21. storočia (napríklad Chase Tower, 1990), viaceré vysoké školy a univerzity, napríklad Butler University (založená 1855), Indiana University-Purdue University Indianapolis (založená 1969 zlúčením viacerých vysokých škôl), múzeá, napríklad Indianapoliské detské múzeum (Children’s Museum of Indianapolis založené 1925, najväčšie múzeum svojho druhu na svete), a galérie, významný symfonický orchester Indianapolis Symphony Orchestra (založený 1930). Sídlo rímskokatolíckeho arcibiskupstva. Na predmestí Indianapolisu pretekársky automobilový okruh Indianapolis Motor Speedway.

Indiana [-dia-, aj -die-], skratka Ind. — štát na stredovýchode USA. Na severe ohraničený Michiganským jazerom, na východe susedí so štátom Ohio, na juhovýchode a juhu s Kentucky, na západe s Illinois. Prevažne rovinné územie Mississippskej nížiny, na juhu a východe pahorkatiny. Humídne kontinentálne podnebie s chladnými zimami a teplými letami, v južnej časti humídne subtropické podnebie, teplota v zime -8 až 2 °C, v lete 17 – 31 °C, ročný úhrn zrážok do 1 100 mm. Hlavná rieka: Ohio. Priemysel ťažobný (ťažba ropy, čierneho uhlia, kamennej soli, vápenca), hutnícky (priemyselná oblasť The Calumet Region, súčasť metropolitnej oblasti Chicaga presahujúcej zo susedného štátu Illinois, je najväčším producentom ocele v USA), chemický, petrochemický, gumársky, letecký, automobilový, strojársky (výroba dopravných prostriedkov a zariadení pre farmaceutický priemysel a zdravotníctvo a iné), farmaceutický, elektrotechnický, energetický (85 % energie produkujú tepelné elektrárne), potravinársky, cementársky. Pestovanie kukurice (5. miesto v USA), ryže, ovsa, sóje, pšenice, ciroku, tabaku a zeleniny, ovocinárstvo; chov ošípaných a hydiny. Hustá železničná a cestná (najhustejšia sieť diaľnic v USA) sieť. Náboženstvo: 82 % kresťanov (63 % protestantov, 19 % rímskych katolíkov), 1 % zástancov iných náboženstiev, 17 % bez vyznania. Najväčšie mestá: Indianapolis, Fort Wayne, Evansville, Gary, South Bend.

Pred príchodom Európanov bolo územie dnešnej Indiany osídlené početnými indiánskymi kmeňmi. Na začiatku európskej kolonizácie sa koncom 17. storočia dostalo do sféry vplyvu Francúzov, ktorí tam organizovali obchod s kožušinami. Ako prvý územie preskúmal a pokúsil sa zmapovať francúzsky cestovateľ René Robert Cavelier de La Salle (*1643, †1687). Prvým stálym oporným bodom Francúzov bola od 1719 pevnosť Fort Ouiatonon, 1735 bola založená osada Vincennes. Po porážke Francúzov v sedemročnej vojne pripadla oblasť Parížskym mierom 1763 Veľkej Británii. R. 1783 prevzali kontrolu nad územím Američania a 1787 sa Indiana stala súčasťou Severozápadného teritória, z ktorého bola 1800 rozhodnutím Kongresu vyčlenená ako samostatné teritórium. Územie bolo dejiskom častých zrážok s domorodými Indiánmi, ktorí sa bránili proti prílevu osídlencov. R. 1811 tam v bitke pri Tippecanoe utrpel zdrvujúcu porážku hlavný kmeňový náčelník Šóníov Tecumseh. Počas vojny 1812 (→ anglicko-americká vojna) sa Indiáni pridali na stranu Britov, po zabití Tecumseha (1813) sa priklonili k dohode s Američanmi. R. 1813 sa začala nová veľká vlna osídľovania. R. 1816 sa Indiana stala 19. štátom USA, v Kongrese má 2 senátorov a 11 poslancov.

Independence [-di- -dens] — mesto v USA v štáte Missouri v aglomerácii Kansas City na južnom brehu rieky Missouri; 117-tis. obyvateľov (2017). Priemysel strojársky, chemický, potravinársky, stavebných materiálov.

Založené 1827, od 1849 mesto. Počas občianskej vojny v USA miesto konania dvoch bitiek: bitky 11. 8. 1862, keď ho obsadili vojská Konfederácie, a bitky v októbri 1864, ktorá trvala 2 dni a viedla k víťazstvu armády Juhu. Po vojne už mesto nedosiahlo svoju predchádzajúcu prosperitu obchodného centra.

Stavebné pamiatky: sídla Vaile Mansion (1881) a Bingham-Waggoner Estate (1855). Viacero univerzít a vysokých škôl, viaceré múzeá, napríklad pamiatkový komplex prezidenta H. S. Trumana (ktorý v meste a v jeho okolí dlhý čas žil; Harry S. Truman Historic District) pozostávajúci zo súkromného domu Wallace House (aj Truman Home; 1867 – 95, kde Truman žil 1919 – 72), z knižnice a múzea (Harry S. Truman Library and Museum; založené 1955, stavba ukončená 1957) a z farmy (Truman Farm Home; okolo 1894) v dedine Grandview asi 15 kilometrov od Independence, ktorá patrila Trumanovej rodine.

Chattanooga [četenúga] — mesto v USA v juhovýchodnej časti štátu Tennessee na rieke Tennessee; 178-tis. obyvateľov, aglomerácia (čiastočne v štáte Georgia) 547-tis. obyvateľov (2017). Priemysel textilný, strojársky, automobilový, chemický, kovoobrábací, hutnícky, potravinársky. Obchodné stredisko. Dopravná križovatka, letisko. Turistické stredisko.

Založené 1819 Johnom Rossom (*1790, †1866) ako Ross’s Landing, 1838 premenované na Chattanooga, od 1839 mesto. Počas občianskej vojny v USA sa tam odohralo niekoľko bitiek, napr. 24. – 25. 11. 1863 tam vojská Únie vedené generálom U. S. Grantom porazili vojská Konfederácie. Po vojne rozvoj železiarskeho a uhoľného priemyslu. Viaceré múzeá, napr. Hunter Museum of American Art (zbierka amerického výtvarného umenia 19. – 21. stor.), a univerzita (založená 1886).

Charleston [čárlston] — prístavné mesto v USA v juhovýchodnej časti štátu Južná Karolína na pobreží Atlantického oceána; 135-tis. obyvateľov, aglomerácia 548-tis. obyvateľov (2017). Priemyselné, vedecké a turistické stredisko. Priemysel chemický, lodný, kovoobrábací, textilný (bavlnársky), tabakový, informačných technológií. Významný obchodný prístav (vývoz tabaku, ryže, priemyselných hnojív a i.), medzinárodné letisko a diaľničné spojenie s inými mestami.

Pôvodne osada založená 1670 anglickými kolonistami pri ústí rieky Ashley a na počesť anglického kráľa Karola II. nazvaná Charles Town (začiatok kolonizácie Južnej Karolíny), 1680 premiestnená na súčasné miesto, od 1722 mesto zároveň premenované na Charles City and Port. Stalo sa centrom obchodu s ryžou a indigom i hlavným americkým centrom obchodu s otrokmi (cez polostrov Sullivans’ Island). Od 1775 sídlo provinčného kongresu a 1776 – 90 hlavné mesto Južnej Karolíny. Počas vojny za nezávislosť (→ Americká revolúcia) prosperovalo ako hlavný zimný prístav USA, 1780 – 82 obsadené Britmi. Od 1783 súčasný názov. Počas sporov medzi zástancami a odporcami abolicionizmu sa stalo centrom prívržencov otrokárstva a ako hlavné stredisko plantážnickej aristokracie patrilo k najmilitantnejším hlásateľom hnutia za secesiu (Južná Karolína sa stala prvým štátom Konfederácie). Útokom vojsk Konfederácie na federálny prístav a pevnosť Fort Sumter pri Charlestone (1861) sa začala občianska vojna v USA. R. 1863 – 85 bol Charleston obsadený vojskami Únie. R. 1886 bol silno poškodený zemetrasením. Rozvoj ekonomiky mesta v 20. stor. výrazne napomohlo vybudovanie vojenskej základne. R. 1989 boli tri štvrtiny budov v Charlestone zničené alebo poškodené uragánom.

Stavebné pamiatky: kostol Saint Michael (1752 – 61), viaceré kostoly z 19. stor. (napr. neogotický Francúzsky hugenotský kostol, 1845; Saint Matthew, 1872), stará burza (1767 – 71, dnes múzeum), vládna budova United States Custom House (1879, s dórskym portikom), radnica (1800 – 04), divadlo Dock Street Theatre (založené 1736, sídli v budove bývalého hotela z 1809), koloniálna architektúra ovplyvnená anglickou architektúrou 18. stor., v 19. stor. európskym historizmom (súkromné rezidencie a viaceré verejné budovy najmä z konca 18. stor. a 19. stor., napr. Heyward-Washington House, 1772; Joseph Manigault House, 1803; v obidvoch sídli mestské múzeum Charleston Museum, založené 1773, najstaršie múzeum v USA; Miles Brewton House, 1765 – 69; Fireproof Building, 1821 – 27; a i.), súd (State House, 1789, J. Hoban), Gibbes Museum of Art (otvorené 1905, zbierky výtvarného umenia), múzeum otroctva Old Slave Mart Museum (sídli v budove z 2. polovice 19. stor., kde sa konali verejné dražby otrokov).

Viacero univerzít, napr. College of Charleston (založená 1770), vojenská akadémia Citadel (založená 1842). Parky a botanické záhrady.

Charleston [čárlston] — mesto v USA, hlavné mesto štátu Západná Virgínia, na sútoku riek Elk a Kanawha; 49-tis. obyvateľov, metropolitný areál (územie s priľahlými satelitnými mestami) okolo 223-tis. obyvateľov (2016). Stredisko regiónu ťažby čierneho uhlia, ropy a zemného plynu, rozvinutý chemický, polygrafický a sklársky priemysel, v blízkosti ťažba vápenca.

Založené 1787 Georgeom Clendeninom (*1746, †1797), ktorý tam 1788 vybudoval pevnosť Fort Lee, 1794 nazvané Charles Town podľa Clendeninovho otca Charlesa. V Charlestone sa odohrala jedna z bitiek občianskej vojny v USA, po ktorej ho 13. 9. 1862 obsadili vojská Konfederácie. Viacero univerzít, múzeá.

Homer [houmer] — mesto v USA v južnej časti štátu Aljaška na polostrove Kenai na severnom pobreží zálivu Kachemak; 5,8 tis. obyvateľov (2018). Obchodné stredisko poľnohospodárskej (pestovanie zeleniny, chov dobytka a hydiny) a banskej oblasti. Rybolov. Poľnohospodárske veľtrhy.

Miesto pôvodne obývané Eskimákmi, neskôr Indiánmi z kmeňa Tanaina (Athabaskovia), 1895 v okolí uhoľných baní (založené 1889) vznikla osada, od 1896 názov Homer (podľa zlatokopa Homera Pennocka). V 20. stor. sa priemysel orientoval viac na rybolov, ťažba uhlia upadla. Od 1964 mesto, v tom istom roku poškodené silným zemetrasením.

Hialeah [hajelíe] — mesto v USA v juhovýchodnej časti štátu Florida v aglomerácii Miami-Hialeah pri prieplave Miami spájajúcom jazero Okeechobee s Atlantickým oceánom; 236-tis. obyvateľov (2016). Rekreačné stredisko.

Helena [helin] — mesto v USA vo východnej časti Skalnatých vrchov v blízkosti horného toku Missouri, hlavné mesto štátu Montana, 1 234 m n. m.; 31-tis. obyvateľov (2017). Priemysel hutnícky, drevársky. Obchodné stredisko banskej (ťažba rúd medi, zinku a olova, zlata a striebra), ako aj poľnohospodárskej, lesníckej a turistickej oblasti. Dopravná križovatka. Založené 1864 zlatokopmi, od 1875 hlavné mesto teritória, od 1889 štátu Montana. Ťažko poškodené zemetraseniami 1935 a 1936. Stavebné pamiatky: drevená požiarna veža (1886), Kapitol (1911), Katedrála sv. Heleny. Viaceré vysoké školy, múzeum dejín Montany, galéria.

Hawaii → Havaj

Havre [hevr] — mesto v USA v severnej časti štátu Montana na rieke Milk River; 9,8 tis. obyvateľov (2016). Nazvané podľa francúzskeho mesta Le Havre, z ktorého oblasti pochádzali prví osadníci. Západne od mesta Havre leží priehrada Fresno Dam a južne indiánska rezervácia Rocky Boy’s.

Havajský národný park, angl. Hawaii Volcanoes National Park — národný park na ostrove Havaj; 92 934 ha, vyhlásený 1916 (1961 bol z neho vyčlenený národný park Haleakala na ostrove Maui). Zahŕňa sopky Mauna Loa (4 169 m n. m.) s množstvom vedľajších kráterov a Kilauea (1 250 m n. m.), ako aj časť pobrežia Tichého oceána. Rozmanité lávové útvary, sopečné javy sú predmetom vedeckého štúdia (1912 na Havaji Massachusettský technologický inštitút zriadil observatóriá na skúmanie sopečnej činnosti, → havajské observatóriá). Bohatá tropická vegetácia s vysokým podielom endemických druhov, vzácne druhy vtákov, 428 druhov z kmeňa chordáty, z čoho sa 352 druhov považuje za endemity. Havajský národný park je od 1980 súčasťou biosférickej rezervácie, 1987 zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Havajské ostrovy, historicky Sandwichove ostrovy, angl. Hawaiian Islands — reťazové súostrovie v strednej časti Tichého oceána v blízkosti obratníka Raka (približne medzi 19 – 29° severnej zemepisnej šírky), najväčšie v Polynézii. Tiahne sa od juhovýchodu na severozápad (dĺžka okolo 2 500 km) a tvorí ho 8 väčších a 124 menších sopečných, v menšej miere koralových ostrovov; v západnej časti viacero neobývaných atolov. Rozkladá sa na ňom jeden zo štátov USA Havaj. Hlavné ostrovy: Havaj (10 451 km²), Maui (1 904 km²), Oahu (1 601 km²), Kauai (1 445 km²), Molokai (684 km²), Lanai (365 km²), Niihau (184 km²), Kahoolawe (119 km²). Reliéf ostrovov je väčšinou hornatý (pohoria rozčlenené hlbokými dolinami); aktívna seizmická oblasť, na ostrove Havaj činné sopky Mauna Loa (4 169 m n. m.) a Kilauea, okolo 40 väčších vyhasnutých sopiek (Mauna Kea, 4 205 m n. m.). Výška a veľkosť ostrovov sa znižuje od juhovýchodu na severozápad. Tropické prímorské podnebie, priemerná teplota vo februári 18 – 21 °C, v auguste 21 – 25 °C, ročný úhrn zrážok 300 – 400 mm na južných a západných svahoch, 3 500 – 4 000 mm na severných a východných svahoch (na Kauai viac ako 12 000 mm). Bohaté a úrodné pôdy na vulkanických horninách; vždyzelené lesy s palmovým porastom, západné časti majú stepný charakter. Na Havajských ostrovoch sú 2 národné parky (Havajský národný park, Haleakala) 1980 zaradené ako jeden celok medzi biosférické rezervácie (99 545 ha) a najväčšia morská rezervácia na svete Severozápadné havajské ostrovy (vyhlásená 2006, 362-tis. ha). Havajské ostrovy sú vyhľadávaným turistickým cieľom, najmä ostrov Oahu (hlavné mesto Honolulu, svetoznáma pláž Waikiki, národný historický pamätník záliv Pearl Harbor s námornou a vojenskou leteckou základňou USA), ktorý je sídlom správnych orgánov.

Havaj, angl. Hawaii, havajsky Hawai’i — najväčší ostrov Havajských ostrovov v severnej časti Tichého oceána; 10 451 km², okolo 100-tis. obyvateľov. Budovaný je bazaltmi, prítomné sú aj alkalické bázické lávy – havaity. Typický sopečný reliéf, sopky Mauna Kea (4 205 m n. m.), Mauna Loa (4 169 m n. m.) a Kilauea (1 250 m n. m., v minulosti považovaná za vedľajší kráter Mauny Loa), medzi ktorými sa nachádza neúrodná náhorná plošina (1 500 – 1 800 m n. m.). Početné jazierka, na mnohých miestach uniká z puklín v zemi horúca para. Na južnom a severovýchodnom pobreží plantáže cukrovej trstiny a kávovníka. Hlavným centrom je prístavné mesto Hilo.

Havaj, angl. Hawaii, skratka Ha. — štát USA rozkladajúci sa na Havajských ostrovoch v Tichom oceáne; hlavné mesto Honolulu ležiace na ostrove Oahu. Ložiská bauxitov a stavebného kameňa. Podstatou hospodárstva je cestovný ruch. Priemysel potravinársky (cukrovarnícky od 1835, spracovanie ovocia), cementársky, odevný, polygrafický, kovoobrábací, petrochemický. Plantážové poľnohospodárstvo, pestovanie ananásov, cukrovej trstiny, banánovníka, kávovníka, zeleniny, ryže, bavlníka, kvetín (ostrov Havaj je nazývaný ostrovom orchideí). Chov dobytka; rybolov. Ostrovy ležia na križovatke námorných a leteckých trás zo Severnej Ameriky do Ázie a Austrálie. Medzi jednotlivými ostrovmi je letecké a trajektové spojenie. Štrnásť obývaných ostrovov, 80 % obyvateľov je sústredených na Oahu; pestré etnické zloženie.

Ostrovy boli osídľované pravdepodobne v 3. – 6. storočí n. l. Polynézanmi z južnejšie ležiacich Markéz a okolo 800 Polynézanmi z Tahiti. Vznikol tam svojrázny variant polynézskej kultúry a v čase príchodu Európanov sa začali utvárať feudálne vzťahy i zárodky prvého štátu. Už v 16. storočí ich údajne navštívili Španieli, ale pre ostatnú Európu ich objavil až britský moreplavec J. Cook 18. 1. 1778 počas svojej tretej cesty okolo sveta (1776 – 79; 1779 tam bol zabitý) a nazval ich Sandwichove ostrovy. Na konci 18. storočia zjednotila domorodá dynastia Kamehamehovcov 3 najvýznamnejšie ostrovy (Havaj, Maui, Oahu), kráľ Kamehameha I. (Veľký) 1795 vytvoril jednotnú kráľovskú ríšu (s výnimkou ostrovov Kauai a Niihau). O ovládnutie ostrovov sa však v 19. storočí usilovali Briti, Francúzi a nakoniec aj Američania. Začiatkom 19. storočia sa stali Havajské ostrovy strediskom obchodu so santalovým drevom a v polovici 19. storočia základňou amerických veľrybárov. Súčasne sa na ostrovoch usádzali aj misionári, ktorí christianizovali všetkých domorodcov, čo malo za následok úpadok pôvodnej kultúry a rozvrat tradičných spoločenských vzťahov. Následkom infekčných chorôb začali Havajčania vymierať. Okolo 1820 prišli na Havaj americkí misionári a obchodníci a od toho času mala americká vláda u havajského panovníka osobitného poverenca zastupujúceho záujmy USA. Americkí podnikatelia kontrolovali väčšiu časť trstinových plantáží a úsilie európskych mocností (Spojené kráľovstvo, Francúzsko) o kolonizáciu narážalo na odpor havajských panovníkov orientujúcich sa na USA. R. 1853 sa uskutočnil prvý pokus o pripojenie ostrovov k USA, 1875 bola podpísaná recipročná zmluva o bezcolnom vývoze havajského cukru do USA. R. 1887 získali USA právo vybudovať vojenskú námornú základňu v zátoke Pearl Harbor. Pokus kráľovnej Liliuokalani (Lili’uokalani; *1838, †1917; vládla 1891 – 93) obmedziť rastúci americký vplyv v ekonomickej i v politickej sfére viedol k povstaniu Američanov na hlavnom ostrove a k pádu jej vlády. R. 1893 bola donútená americkými plantážnikmi abdikovať a 1894 bola vyhlásená pod americkou patronáciou Havajská republika, ktorá bola počas americko-španielskej vojny (1898) anektovaná USA, 1900 sa ostrovy stali zámorským územím USA. Pretože Havajčania neboli ochotní pracovať na amerických plantážach, začal sa hromadný import pracovných síl z Japonska, Kórey a Filipín. Prístav Pearl Harbor (na ostrove Oahu) sa stal najdôležitejším námorným oporným bodom amerických ozbrojených síl v Tichom oceáne a japonský útok naň 7. 12. 1941 viedol k vstupu USA do 2. svetovej vojny. Havaj sa stal 50. štátom USA 21. 8. 1959, v Kongrese má 2 senátorov a 2 poslancov. Rastúcemu hnutiu za samostatnosť ostrovov čelila vláda USA 1993 verejným ospravedlnením za protiprávnu anexiu.

Hartford [hárt-] — mesto v USA, hlavné mesto štátu Connecticut; 123-tis. obyvateľov, aglomerácia 1,214 mil. obyvateľov (2016). Priemysel strojársky a jemnej mechaniky. Finančné centrum, sídlo viacerých poisťovacích spoločností. Jedno z najstarších miest v USA, vzniklo 1635 ako Newtown pri holandskej pevnosti (založenej okolo 1633), od 1637 súčasný názov. Stavebné pamiatky: Old State House (1792 – 96, dnes múzeum), katedrála Christ Church (1828 – 29), Dom spisovateľky H. Stoweovej-Beecherovej (1871), Dom Marka Twaina (1874), Cheney Building (1875 – 76), The State Capitol (1878) a i. Na prelome 60. a 70. rokov 20. stor. bolo postavených mnoho administratívnych budov. Univerzita (založená 1957) a viaceré vysoké školy, napr. Trinity College (založená 1823), Hartford Graduate Center (založená 1955), múzeá, napr. jedno z najstarších amerických umeleckohistorických múzeí Wadsworth Atheneum (založené 1844).

Harrisburg [heriz-] — mesto v USA na rieke Susquehanna, hlavné mesto štátu Pensylvánia; 48-tis. obyvateľov, aglomerácia 560-tis. obyvateľov (2016). Priemysel hutnícky (čierna metalurgia), strojársky, letecký, kovoobrábací, elektrotechnický, potravinársky, textilný, chemický, drevársky. Dopravná križovatka. Pôvodne obchodná a poštová stanica (nazývaná Harris’ Ferry) založená okolo 1718 Johnom Harrisom st. (*okolo 1673, †1748). R. 1785 založili na jej mieste John Harris ml. (*okolo 1726, †1791) a William Mclay osadu nazvanú na počesť francúzskeho kráľa Ľudovíta XVI. Louisbourg, ktorá 1791 získala mestské práva a dnešný názov Harrisburg. R. 1810 sa stala hlavným mestom štátu Pensylvánia. Stavebné pamiatky: kapitol (po požiari znovuvybudovaný 1897 – 1906), Harrisov dom (1766), továreň Olivetti-Underwood (1966 – 70, L. I. Kahn) a i. Viaceré vysoké školy; múzeá. V blízkosti jadrová elektráreň Three Mile Island, na ktorej došlo 1979 k vážnej poruche reaktora.

Harlingen — mesto v USA v južnej časti štátu Texas na brehu ramena rieky Rio Grande; 75-tis. obyvateľov (2010). Potravinársky priemysel. Významné obchodné stredisko poľnohospodárskej oblasti (pestovanie citrusových plodín). Riečny prístav (export obilia a ropy).

Harlem — mestská štvrť New Yorku v USA v severovýchod. časti ostrova Manhattan severne od Central Parku; 364-tis. obyvateľov (2010). Harlem bol založený 1658 Holanďanmi ako osada Nieuw Haarlem (názov podľa mesta Haarlem v severozáp. Holandsku), v 19. stor. mala ešte vidiecky charakter, v 20. stor. prílev černošského obyvateľstva (od 1910) a Portoričanov (od 1940) znamenal pokles životného štandardu a rast nezamestnanosti, na druhej strane však aj rozvoj špecifickej afroamerickej kultúry. Harlem sa delí na taliansku, španielsku (obývanú Portoričanmi) a černošskú štvrť (v nej je sústredená asi polovica černošského obyvateľstva New Yorku, v súčasnosti jeho sťahovanie do mestských častí Bronx, Brooklyn a i.).

Hampton Roads [hem- rouds] — časť estuáru rieky James ústiacej do Chesapeackej zátoky v USA v štáte Virgínia; dĺžka okolo 6,5 km. Nachádza sa v ňom zoskupenie prístavov Newport News, Norfolk, Hampton a Portsmouth. Vývoz čierneho uhlia, tabaku a hnojív; dovoz ropy a rúd. Priemysel lodný, drevársky, chemický. V Portsmouthe námorná vojenská základňa.

Hampton [hem-] — prístavné mesto v USA v štáte Virgínia pri ústí rieky James do Chesapeackej zátoky v aglomerácii Newport News-Hampton; 1378-tis. obyvateľov (2010). Priemysel stavebných materiálov, rybný, chemický, strojársky (montáž nákladných automobilov). Súčasť prístavného zoskupenia v Hampton Roads. Turistické stredisko. Jedno z najstarších kontinuálne osídlených miest v Severnej Amerike založené 1610 pri pevnosti Algernourne postavenej 1609 – 67, neskôr nazvanej Fort Monroe (podľa amerického prezidenta J. Monroea), ktorá zohrala úlohu v americkej občianskej vojne. V 19. stor. bola rozšírená o ďalšie pevnosti, napr. Fort Calhoun a Fort Wool, čím vznikol jeden z najväčších pevnostných komplexov v USA. Fort Monroe je od 1973 sídlom prestížnej vojenskej školy United States Army Training and Doctrine Command (TRADOC) a vojenskohistorického múzea v kazematách (Fort Monroe’s Casemate Museum). V Hamptone je sídlo jedného z hlavných veliteľstiev amerických pozemných vojsk. Vojenská základňa (Lanley Air Force Base), výskumné stredisko NASA (NASA Langley Research Center). Univerzita (založená 1968). Múzeá.

Hammond [he-] — mesto v USA v severozápadnej časti štátu Indiana pri Michiganskom jazere v aglomerácii Gary-Hammond; 81-tis. obyvateľov (2010). Priemysel hutnícky, strojársky (o. i. výroba dopravných prostriedkov), chemický, petrochemický. Založené 1869, od 1884 mesto. Od 1943 sídlo niekoľkých fakúlt Purdue University vo West Lafayet (založená 1869).