Des Moines [d mojn] — rieka v USA, pravostranný prítok Mississippi; dĺžka 845 km (vrátane najdlhšej zdrojnice), plocha povodia 38 340 km². Vzniká sútokom riek West Fork a East Fork v južnej časti štátu Minnesota, preteká zo severozápadu na juhovýchod štátom Iowa, na dolnom toku tvorí hranicu medzi štátmi Iowa a Missouri. Na rieke sú dve veľké priehradné nádrže využívané na reguláciu prietokov.

Delaware, Delaware River — rieka vo východnej časti USA; dĺžka 454 km, plocha povodia 35 070 km², priemerný ročný prietok 350 m³/s, maximálny prietok 9 000 m³/s, minimálny prietok 35 m³/s. Vzniká sútokom riek West Branch a East Branch, prameniacich v pohorí Catskill, preteká Apalačskými vrchmi, ústi estuárom do zálivu Delaware Bay (Atlantický oceán). Hlavné prítoky: Lehigh, Neversink.

Rieka sa využíva energeticky a prostredníctvom prieplavu Delaware and Raritan Canal ako zdroj vody pre aglomeráciu New Jersey. Je splavná 210 km od ústia po miesto dosahu prílivovej vlny – po mesto Easton, pre námorné lode je prístupná po Philadelphiu. Prieplavom Chesapeake and Delaware Canal je spojená s Chesapeackou zátokou. Významné mestá na rieke: Trenton, Philadelphia, Wilmington.

Colorado [kolerádou], angl. Colorado River — rieka na juhu USA v štáte Texas; dĺžka 1 438 km, rozloha povodia 107-tis. km², priemerný ročný prietok v ústí 81 m³/s. Pramení na náhornej planine Llano Estacado, ústi do zálivu Matagorda Bay (Mexický záliv). Pre Colorado je charakteristické veľké kolísanie vodných stavov, v jeho doline je systém retenčných vodných nádrží. Rieka je využívaná na výrobu elektrickej energie a na zavlažovanie. Splavná je 500 km od mesta Austin.

Canadian [kenejdjen], Canadian River — rieka v centre USA, pravostranný prítok rieky Arkansas; dĺžka 1 458 km, rozloha 123 220 km², priemerný ročný prietok v ústí 177 m³/s. Pramení v štáte Colorado v Skalnatých vrchoch v horskom pásme Sangre de Cristo, ďalej preteká štátmi Nové Mexiko, Texas a Oklahoma, kde ústi do Arkansasu. Väčší prítok North Canadian River (ľavostranný). Rieka nie je splavná, slúži na zavlažovanie, na dolnom toku je veľká retenčná nádrž Eufaula.

California [kelyfónja, aj ka-] → Kalifornia

Calif. — skratka Kalifornie.

Cal. — skr. Kalifornie.

Brooksove vrchy [brukso-], anglicky Brooks Range — horský systém v Severnej Amerike tiahnuci sa od Mackenzieho zálivu po pobrežie Čukotského mora – z Kanady z teritória Yukon (približne 6 % rozlohy pohoria) do USA do štátu Aljaška (94 % rozlohy pohoria); dĺžka asi 1 100 km, šírka 240 km. Je pokračovaním Skalnatých vrchov. Oddeľuje nížinu na severnom pobreží Aljaškého polostrova pri Severnom ľadovom oceáne od doliny rieky Yukon.

Pohorie bolo vyvrásnené koncom druhohôr. Najvyšší štít Isto má 2 736 m n. m. Územie má glaciálny reliéf, celoročné mrazy nedovoľujú rozvoj vegetácie. Nachádza sa v ňom najsevernejšie situovaný národný park USA Gates of the Arctic National Park and Preserve (rozloha 34 287 km², vyhlásený v roku 1980). V kanadskej časti Brooksových vrchov (v Kanade nazývané Britské vrchy, anglicky British Mountains) sa nachádza národný park Ivvavik National Park (rozloha 10 168 km², vyhlásený v roku 1984).

Pohorie bolo pomenované v roku 1925 podľa Alfreda Hulse Brooksa, hlavného amerického geológa Aljašky v období 1903 – 24.

Ga. — skratka štátu Georgia.

Fall River [fól rive] — prístavné mesto v USA v juhovýchodnej časti štátu Massachusetts v ústí rieky Taunton do zátoky Mount Hope (Atlantický oceán) v metropolitnej oblasti Providence; 90-tis. obyvateľov (2018). Priemysel odevný, textilný (bavlnársky), chemický (výroba priemyselných hnojív), elektrotechnický, potravinársky. Dopravná križovatka.

Územie, na ktorom sa dnes Fall River nachádza, bolo 1659 odobraté Indiánom a 1686 osídlené kolonistami. R. 1803 nazvané Fallriver, potom premenované na Troy (do 1831). V 19. stor. jedno z hlavných stredísk textilného priemyslu (prvá textilná továreň vznikla 1811), 1929 – 32 úpadok. Sídlo katolíckeho biskupstva.

Fargo — mesto v USA vo východnej časti štátu Severná Dakota na rieke Red; 125-tis. obyvateľov (2018), aglomerácia Fargo-Moorhead 245-tis. obyvateľov (2018). Obchodné a finančné stredisko poľnohospodárskej oblasti (pestovanie pšenice, chov dobytka). Priemysel potravinársky, sklársky, drevársky, hutnícky, kovoobrábací, chemický (výroba priemyselných hnojív), informačných technológií. Dopravná križovatka, letisko.

Založené 1871 pri Severnej pacifickej železnici. Nazvané podľa Williama Georga Farga (*1818, †1881), priekopníka v expresnej lodnej preprave. Sídlo North Dakota State University of Agriculture (od 1890). Historické múzeum. Hudobné festivaly. Sídlo rímskokatolíckeho biskupstva.

Fairbanks [férbenks] — mesto v USA v strednej časti štátu Aljaška na rieke Chena; 32-tis. obyvateľov (2. najväčšie mesto Aljašky, 2018), aglomerácia Fairbanks-North Star 99-tis. obyvateľov (2018). Priemysel petrochemický, drevársky, obchod s kožušinami. Konečný bod diaľnice Alaska Highway vedúcej z Dawson Creek (Kanada) a železničnej trate z prístavu Seward, medzinárodné letisko. Turistické stredisko.

Založené 1902 v období zlatej horúčky a nazvané podľa senátora Ch. W. Fairbanksa. Päť km severozápadne od mesta Fairbanks sa nachádza sídlo University of Alaska (1917).

Cumberland [kambelend], angl. Cumberland River — rieka v USA v štátoch Kentucky a Tennessee, ľavostranný prítok Ohia; dĺžka 1 107 km, rozloha povodia okolo 45 920 km². Vzniká sútokom riek Poor Fork a Clover Fork vytekajúcich z náhornej plošiny Cumberland Plateau. Hlavné prítoky: Little, Red (pravostranné), South Fork, Obey, Caney Fork (ľavostranné). Preteká chráneným územím Cumberland Falls State Resort Park (vyhlásené 1931, rozloha 671 ha). V doline rieky sú viaceré retenčné nádrže a početné hydroelektrárne. Splavná od jazera Cumberland. Najvýznamnejším mestom na rieke je Nashville.

Colorado [kolerádou], angl. Colorado River, špan. Río Colorado — rieka na juhozápade USA (štáty Colorado, Utah, Arizona, Nevada a Kalifornia) a v Mexiku (štáty Baja California, Sonora); dĺžka 2 334 km, rozloha povodia 640 000 km², priemerný ročný prietok na dolnom toku 508 m³/s. Pramení v Skalnatých vrchoch, tečie naprieč Coloradskou plošinou, kde priberá veľké prítoky Green a Saint Juan a v oblasti Canyonland vytvára rad hlbokých kaňonov, na ktoré nadväzuje na juhozápade najznámejší Veľký kaňon (Grand Canyon). Po opustení Coloradskej plošiny sa tok rozširuje do údolného jazera za priehradou Hoover Dam. Dolný tok preteká púšťovými oblasťami (Colorado Desert, Gilská púšť), vytvára deltu a ústi do Kalifornského zálivu (Tichý oceán). Rieka je využívaná energeticky (viacero priehradných nádrží a hydroelektrární, najväčšia Hoover Dam Power Station, 2 074 MW), na zavlažovanie, na zásobovanie vodou mestá na pobreží Kalifornského zálivu, ale i veľké mestá Kalifornie (vrátane Los Angeles); na dolnom toku (900 km od ústia) splavná pre riečne lode.

Connecticut [kenetyket] — rieka na severovýchode USA; dĺžka 655 km, rozloha povodia 29 200 km², priemerný ročný prietok v ústí 483 m³/s. Vyteká z jazera Fourth Connecticut Lake v Apalačských vrchoch pri hraniciach s Kanadou, ústi estuárom do prielivu Long Island Sound (Atlantický oceán). Hlavné prítoky: White, Deerfield, Farmington. Využívaná energeticky, zásluhou viacerých prieplavov vybudovaných na ťažko splavných úsekoch je rieka splavná pre menšie námorné lode do Hartfordu, pre riečne lode do Holyoke. Významné mestá na rieke: Springfield, Hartford.

Juneau [džúnou] — prístavné mesto v USA v úžine Gastineau (Tichý oceán) v oblasti Alexandrových ostrovov, hlavné mesto štátu Aljaška; 32-tis. obyvateľov (2017). Priemysel rybársky, energetický (v blízkosti mesta hydroelektráreň), drevársky; rybolov (lov lososov); lesníctvo. Turistické stredisko. Nezamŕzajúci prístav, medzinárodné letisko; Juneau nemá železničné ani cestné spojenie s vnútrozemím.

Vzniklo v oblasti pôvodne obývanej indiánskymi kmeňmi a 1794 objavenej členmi expedície G. Vancouvera. Založené 1880 po objavení zlata prospektormi Joeom Juneauom (*1836, †1899) a Richardom Harrisom (*1833, †1907) a nazvané Harrisburg, neskôr premenované na Rockwell, od 1881 Juneau. Od 1900 mesto a formálne hlavné mesto Aljašky, 1906 tam bolo presunuté aj sídlo vlády a úrady z bývalého hlavného mesta Sitka. R. 1944 bola ťažba zlata ukončená. Rozvoj mesta nastal po 1959, keď sa Aljaška stala 49. štátom USA, súčasnú podobu nadobudlo po spojení (1970) s mestom Douglas ležiacom na ostrove Douglas (patrí do Alexandrových ostrovov), prepojené sú mostom ponad úžinu Gastineau (otvorený 1980).

Stavebné pamiatky: sídlo guvernéra Aljašky (Alaska Governor’s Mansion, 1911 – 12, viackrát rekonštruované), vládna budova Alaska State Capitol (1929 – 31). Univerzita (University of Alaska Southeast, založená 1980), divadlo.

Independence [-di- -dens] — mesto v USA v štáte Missouri v aglomerácii Kansas City na južnom brehu rieky Missouri; 117-tis. obyvateľov (2017). Priemysel strojársky, chemický, potravinársky, stavebných materiálov.

Založené 1827, od 1849 mesto. Počas občianskej vojny v USA miesto konania dvoch bitiek: bitky 11. 8. 1862, keď ho obsadili vojská Konfederácie, a bitky v októbri 1864, ktorá trvala 2 dni a viedla k víťazstvu armády Juhu. Po vojne už mesto nedosiahlo svoju predchádzajúcu prosperitu obchodného centra.

Stavebné pamiatky: sídla Vaile Mansion (1881) a Bingham-Waggoner Estate (1855). Viacero univerzít a vysokých škôl, viaceré múzeá, napríklad pamiatkový komplex prezidenta H. S. Trumana (ktorý v meste a v jeho okolí dlhý čas žil; Harry S. Truman Historic District) pozostávajúci zo súkromného domu Wallace House (aj Truman Home; 1867 – 95, kde Truman žil 1919 – 72), z knižnice a múzea (Harry S. Truman Library and Museum; založené 1955, stavba ukončená 1957) a z farmy (Truman Farm Home; okolo 1894) v dedine Grandview asi 15 kilometrov od Independence, ktorá patrila Trumanovej rodine.

Indianapolis [-dia-, aj -die-] — mesto v USA na rieke White (prítok rieky Wabash), hlavné mesto štátu Indiana (od 1825); 863-tis. obyvateľov (najväčšie mesto Indiany), aglomerácia 2,004 mil. obyvateľov (2017). Významné stredisko priemyslu, obchodu, dopravy, finančníctva, kultúry a školstva. Priemysel letecký, automobilový, hutnícky, chemický, farmaceutický, polygrafický, elektrotechnický, strojársky, potravinársky. Významné obchodné stredisko (najmä obchod s obilím a dobytkom). Významná dopravná križovatka (uzol šiestich železničných tratí a siedmich federálnych diaľnic), medzinárodné letisko.

Založené 1821, 1861 – 65 centrum vojsk Únie počas občianskej vojny v USA. Hospodársky význam mesta vzrástol koncom 19. a začiatkom 20. storočia.

Stavebné pamiatky: neoklasicistická vládna budova Indiana State Capitol (1867 – 88), neoklasicistický pamätník Indiana Soldiers and Sailors Monument (1887 – 1902), divadlo Hilbert Circle Theatre (1916), neorománske Athenæum (1897 – 98), viaceré mrakodrapy z 2. polovice 20. storočia – začiatku 21. storočia (napríklad Chase Tower, 1990), viaceré vysoké školy a univerzity, napríklad Butler University (založená 1855), Indiana University-Purdue University Indianapolis (založená 1969 zlúčením viacerých vysokých škôl), múzeá, napríklad Indianapoliské detské múzeum (Children’s Museum of Indianapolis založené 1925, najväčšie múzeum svojho druhu na svete), a galérie, významný symfonický orchester Indianapolis Symphony Orchestra (založený 1930). Sídlo rímskokatolíckeho arcibiskupstva. Na predmestí Indianapolisu pretekársky automobilový okruh Indianapolis Motor Speedway.

Chattanooga [četenúga] — mesto v USA v juhovýchodnej časti štátu Tennessee na rieke Tennessee; 178-tis. obyvateľov, aglomerácia (čiastočne v štáte Georgia) 547-tis. obyvateľov (2017). Priemysel textilný, strojársky, automobilový, chemický, kovoobrábací, hutnícky, potravinársky. Obchodné stredisko. Dopravná križovatka, letisko. Turistické stredisko.

Založené 1819 Johnom Rossom (*1790, †1866) ako Ross’s Landing, 1838 premenované na Chattanooga, od 1839 mesto. Počas občianskej vojny v USA sa tam odohralo niekoľko bitiek, napr. 24. – 25. 11. 1863 tam vojská Únie vedené generálom U. S. Grantom porazili vojská Konfederácie. Po vojne rozvoj železiarskeho a uhoľného priemyslu. Viaceré múzeá, napr. Hunter Museum of American Art (zbierka amerického výtvarného umenia 19. – 21. stor.), a univerzita (založená 1886).

Charleston [čárlston] — prístavné mesto v USA v juhovýchodnej časti štátu Južná Karolína na pobreží Atlantického oceána; 135-tis. obyvateľov, aglomerácia 548-tis. obyvateľov (2017). Priemyselné, vedecké a turistické stredisko. Priemysel chemický, lodný, kovoobrábací, textilný (bavlnársky), tabakový, informačných technológií. Významný obchodný prístav (vývoz tabaku, ryže, priemyselných hnojív a i.), medzinárodné letisko a diaľničné spojenie s inými mestami.

Pôvodne osada založená 1670 anglickými kolonistami pri ústí rieky Ashley a na počesť anglického kráľa Karola II. nazvaná Charles Town (začiatok kolonizácie Južnej Karolíny), 1680 premiestnená na súčasné miesto, od 1722 mesto zároveň premenované na Charles City and Port. Stalo sa centrom obchodu s ryžou a indigom i hlavným americkým centrom obchodu s otrokmi (cez polostrov Sullivans’ Island). Od 1775 sídlo provinčného kongresu a 1776 – 90 hlavné mesto Južnej Karolíny. Počas vojny za nezávislosť (→ Americká revolúcia) prosperovalo ako hlavný zimný prístav USA, 1780 – 82 obsadené Britmi. Od 1783 súčasný názov. Počas sporov medzi zástancami a odporcami abolicionizmu sa stalo centrom prívržencov otrokárstva a ako hlavné stredisko plantážnickej aristokracie patrilo k najmilitantnejším hlásateľom hnutia za secesiu (Južná Karolína sa stala prvým štátom Konfederácie). Útokom vojsk Konfederácie na federálny prístav a pevnosť Fort Sumter pri Charlestone (1861) sa začala občianska vojna v USA. R. 1863 – 85 bol Charleston obsadený vojskami Únie. R. 1886 bol silno poškodený zemetrasením. Rozvoj ekonomiky mesta v 20. stor. výrazne napomohlo vybudovanie vojenskej základne. R. 1989 boli tri štvrtiny budov v Charlestone zničené alebo poškodené uragánom.

Stavebné pamiatky: kostol Saint Michael (1752 – 61), viaceré kostoly z 19. stor. (napr. neogotický Francúzsky hugenotský kostol, 1845; Saint Matthew, 1872), stará burza (1767 – 71, dnes múzeum), vládna budova United States Custom House (1879, s dórskym portikom), radnica (1800 – 04), divadlo Dock Street Theatre (založené 1736, sídli v budove bývalého hotela z 1809), koloniálna architektúra ovplyvnená anglickou architektúrou 18. stor., v 19. stor. európskym historizmom (súkromné rezidencie a viaceré verejné budovy najmä z konca 18. stor. a 19. stor., napr. Heyward-Washington House, 1772; Joseph Manigault House, 1803; v obidvoch sídli mestské múzeum Charleston Museum, založené 1773, najstaršie múzeum v USA; Miles Brewton House, 1765 – 69; Fireproof Building, 1821 – 27; a i.), súd (State House, 1789, J. Hoban), Gibbes Museum of Art (otvorené 1905, zbierky výtvarného umenia), múzeum otroctva Old Slave Mart Museum (sídli v budove z 2. polovice 19. stor., kde sa konali verejné dražby otrokov).

Viacero univerzít, napr. College of Charleston (založená 1770), vojenská akadémia Citadel (založená 1842). Parky a botanické záhrady.

Charleston [čárlston] — mesto v USA, hlavné mesto štátu Západná Virgínia, na sútoku riek Elk a Kanawha; 49-tis. obyvateľov, metropolitný areál (územie s priľahlými satelitnými mestami) okolo 223-tis. obyvateľov (2016). Stredisko regiónu ťažby čierneho uhlia, ropy a zemného plynu, rozvinutý chemický, polygrafický a sklársky priemysel, v blízkosti ťažba vápenca.

Založené 1787 Georgeom Clendeninom (*1746, †1797), ktorý tam 1788 vybudoval pevnosť Fort Lee, 1794 nazvané Charles Town podľa Clendeninovho otca Charlesa. V Charlestone sa odohrala jedna z bitiek občianskej vojny v USA, po ktorej ho 13. 9. 1862 obsadili vojská Konfederácie. Viacero univerzít, múzeá.

Homer [houmer] — mesto v USA v južnej časti štátu Aljaška na polostrove Kenai na severnom pobreží zálivu Kachemak; 5,8 tis. obyvateľov (2018). Obchodné stredisko poľnohospodárskej (pestovanie zeleniny, chov dobytka a hydiny) a banskej oblasti. Rybolov. Poľnohospodárske veľtrhy.

Miesto pôvodne obývané Eskimákmi, neskôr Indiánmi z kmeňa Tanaina (Athabaskovia), 1895 v okolí uhoľných baní (založené 1889) vznikla osada, od 1896 názov Homer (podľa zlatokopa Homera Pennocka). V 20. stor. sa priemysel orientoval viac na rybolov, ťažba uhlia upadla. Od 1964 mesto, v tom istom roku poškodené silným zemetrasením.

Indiana [-dia-, aj -die-], skratka Ind. — štát na stredovýchode USA. Na severe ohraničený Michiganským jazerom, na východe susedí so štátom Ohio, na juhovýchode a juhu s Kentucky, na západe s Illinois. Prevažne rovinné územie Mississippskej nížiny, na juhu a východe pahorkatiny. Humídne kontinentálne podnebie s chladnými zimami a teplými letami, v južnej časti humídne subtropické podnebie, teplota v zime -8 až 2 °C, v lete 17 – 31 °C, ročný úhrn zrážok do 1 100 mm. Hlavná rieka: Ohio. Priemysel ťažobný (ťažba ropy, čierneho uhlia, kamennej soli, vápenca), hutnícky (priemyselná oblasť The Calumet Region, súčasť metropolitnej oblasti Chicaga presahujúcej zo susedného štátu Illinois, je najväčším producentom ocele v USA), chemický, petrochemický, gumársky, letecký, automobilový, strojársky (výroba dopravných prostriedkov a zariadení pre farmaceutický priemysel a zdravotníctvo a iné), farmaceutický, elektrotechnický, energetický (85 % energie produkujú tepelné elektrárne), potravinársky, cementársky. Pestovanie kukurice (5. miesto v USA), ryže, ovsa, sóje, pšenice, ciroku, tabaku a zeleniny, ovocinárstvo; chov ošípaných a hydiny. Hustá železničná a cestná (najhustejšia sieť diaľnic v USA) sieť. Náboženstvo: 82 % kresťanov (63 % protestantov, 19 % rímskych katolíkov), 1 % zástancov iných náboženstiev, 17 % bez vyznania. Najväčšie mestá: Indianapolis, Fort Wayne, Evansville, Gary, South Bend.

Pred príchodom Európanov bolo územie dnešnej Indiany osídlené početnými indiánskymi kmeňmi. Na začiatku európskej kolonizácie sa koncom 17. storočia dostalo do sféry vplyvu Francúzov, ktorí tam organizovali obchod s kožušinami. Ako prvý územie preskúmal a pokúsil sa zmapovať francúzsky cestovateľ René Robert Cavelier de La Salle (*1643, †1687). Prvým stálym oporným bodom Francúzov bola od 1719 pevnosť Fort Ouiatonon, 1735 bola založená osada Vincennes. Po porážke Francúzov v sedemročnej vojne pripadla oblasť Parížskym mierom 1763 Veľkej Británii. R. 1783 prevzali kontrolu nad územím Američania a 1787 sa Indiana stala súčasťou Severozápadného teritória, z ktorého bola 1800 rozhodnutím Kongresu vyčlenená ako samostatné teritórium. Územie bolo dejiskom častých zrážok s domorodými Indiánmi, ktorí sa bránili proti prílevu osídlencov. R. 1811 tam v bitke pri Tippecanoe utrpel zdrvujúcu porážku hlavný kmeňový náčelník Šóníov Tecumseh. Počas vojny 1812 (→ anglicko-americká vojna) sa Indiáni pridali na stranu Britov, po zabití Tecumseha (1813) sa priklonili k dohode s Američanmi. R. 1813 sa začala nová veľká vlna osídľovania. R. 1816 sa Indiana stala 19. štátom USA, v Kongrese má 2 senátorov a 11 poslancov.

Ithaca [iseke] — mesto v USA v centre štátu New York na južnom brehu jazera Cayuga Lake; 31-tis. obyvateľov (2017). Vzniklo 1821 oddelením od mesta Ulysses. Vyvíjalo sa ako poľnohospodárske a obchodné centrum. Od 1888 mesto. Jeho význam vzrástol po založení Cornellovej univerzity (1865, E. Cornell a A. D. White), v súčasnosti jednej z najprestížnejších amerických univerzít, a konzervatória (1892, dnes vysoká škola Ithacy). Stavebné pamiatky: verejná a obytná architektúra z 19. stor. v štýle európskeho historizmu (napr. pôvodný neoklasicistický hotel Clinton House, 19. stor.), buddhistický kláštor Namgjal (Namgyal Monastery, založený 1992, jeho súčasťou je Inštitút buddhistických štúdií), viaceré múzeá a galérie (napr. Múzeum výtvarného umenia Herberta Johnsona, ktoré je súčasťou Cornellovej univerzity a sídli v budove navrhnutej 1973 I. M. Peim).

James [džejms], James River — rieka v USA v štáte Virgínia; dĺžka 547 km, rozloha povodia okolo 25 000 km². Vzniká sútokom riek Jackson a Cowpasture vytekajúcich z Apalačských vrchov z pásma Allegheny, estuárom cez Hampton Roads (vodná plocha a významná vodná cesta pri ústí viacerých riek) ústi do Chesapeackej zátoky (Atlantický oceán). Hlavné prítoky: Appomattox (pravostranný), Chickahominy (ľavostranný). Splavná od mesta Richmond. Menšie vodné elektrárne (spolu s výkonom okolo 100 MW, pre zastaranosť niektoré odstavené). Väčšie mestá na Jamese: Portsmouth, Norfolk, Hampton.

Jarvis [džár-], angl. Jarvis Island, pôvodne Brown Island — koralový ostrov v juž. časti Tichého oceána v blízkosti rovníka asi v polovici cesty z Havajských ostrovov na Cookove ostrovy patriaci USA, súčasť Menších odľahlých ostrovov USA; rozloha 4,5 km², neobývaný. Rovinný povrch, maximálna výška 7 m n. m.; tropické podnebie; bez zdrojov pitnej vody; skromná vegetácia; hniezdisko vtákov, v okolitých pobrežných vodách hojnosť morských živočíchov. Na záp. pobreží denný maják.

Jarvis bol objavený 1821 posádkou britskej lode Eliza Francis patriacej rodine Jarvisovcov a nazvaný podľa jej kapitána Browna. R. 1857 si ostrov na základe zákona o guánových ostrovoch (Guano Islands Act; podľa neho môže akýkoľvek ostrov s ložiskami guána, ktorý bol objavený občanom USA, obsadený nenásilným spôsobom, nepatrí v tom čase pod jurisdikciu iného štátu a nemá obyvateľov iných národností, pripadnúť USA) privlastnili USA a po masívnej ťažbe guána ho 1879 opustili. R. 1889 ho obsadili Briti, guáno sa ťažilo do konca 19. stor. USA sa k vlastníctvu ostrova opätovne prihlásili 1935 a pokúsili sa ho osídliť. Od 1974 Jarvis s príbrežnými vodami predstavuje prírodnú rezerváciu Jarvis Island National Wildlife Refuge a je súčasťou národnej pamiatky Pacific Remote Islands Marine National Monument. Vstup naň je umožnený len vedcom a výskumníkom na základe zvláštneho povolenia.

Jefferson City [dže- si-] — mesto v USA na juž. strane rieky Missouri, hlavné mesto štátu Missouri; 43-tis. obyvateľov (2017). Priemysel kožiarsky, obuvnícky, potravinársky, polygrafický, elektrotechnický. Obchodné stredisko poľnohospodárskej oblasti. Dopravná križovatka, riečny prístav. Založené 1825, 1826 nazvané podľa prezidenta T. Jeffersona, od 1839 mesto. R. 1837 a 1911 ho postihli požiare a 1993 ničivá povodeň. Neoklasicistická vládna budova Missouri State Capitol (1917), Lincolnova univerzita (Lincoln University, založená 1866).

Jersey City [džerzi siti] — prístavné mesto vo vých. časti USA v štáte New Jersey na polostrove medzi riekami Hudson a Hackensack oproti Manhattanu, súčasť metropolitnej oblasti New Yorku; 271-tis. obyvateľov (2. najväčšie mesto štátu New Jersey, 2017). Obchodné a priemyselné stredisko. Priemysel elektrotechnický, chemický, farmaceutický, odevný, strojársky, potravinársky. Od New Yorku je oddelené riekou Hudson a spojené s ním podzemnou dráhou a cestným tunelom; námorný prístav v prístavnom zoskupení New Yorku.

Do oblasti Jersey City, pôvodne obývanej indiánskym kmeňom Delawarov, prišiel ako prvý Európan anglický moreplavec H. Hudson (1609). Základom dnešného mesta sa stalo niekoľko usadlostí (Pavonia, Paulus Hook, Communipaw, Harsimus, Bergen), ktorú tam 1621 – 64 založila holandská Západoindická spoločnosť a ktorú postupne (1664 – 1779) obsadili Briti. Od 1820 mesto s názvom City of Jersey, 1829 súčasný názov. Viaceré univerzity, napr. New Jersey City University (založená 1929), rímskokatolícka Saint Peter’s College (založená 1872 jezuitmi), a múzeá, napr. Afro-American Historical and Cultural Society Museum (založené 1977), mestské múzeum (1901).

Johnson City [džon- siti] — mesto v USA v štáte Tennessee v medzihorskej doline Apalačských vrchov; 67-tis. obyvateľov, aglomerácia 508-tis. obyvateľov (2016). Priemysel elektrotechnický, textilný, chemický, jemnej mechaniky, potravinársky. Stredisko obchodu s poľnohospodárskymi produktmi. V blízkosti vápencové kameňolomy. Cestná križovatka, letisko.

Johnston [džon-], anglicky Johnston Atoll — atol v sev. časti Tichého oceána asi 1 330 km juhozáp. od Havaja, súčasť Menších odľahlých ostrovov USA; rozloha 2,7 km², neobývaný (do mája 2005 tam pôsobilo okolo 1 100 amerických vojakov a civilistov). Pozostáva z ostrovov Johnston Island a Sand Island a z umelých ostrovov Akau a Hikina. Suché tropické podnebie; bez zdrojov pitnej vody; skromná vegetácia. R. 1926 vyhlásený za vtáčie útočisko, neskôr za národnú prírodnú rezerváciu, od 2009 je s príbrežnými vodami (celkové územie 276,6 km²) súčasťou národnej pamiatky Pacific Remote Islands Marine National Monument. Nazvaný podľa anglického námorného kapitána Charlesa Jamesa Johnstona, ktorý ho 1807 údajne objavil. V marci 1858 obsadený USA na základe zákona o guánových ostrovoch (Guano Islands Act, 1856; podľa neho akýkoľvek ostrov s ložiskami guána, ktorý bol objavený občanom USA, obsadený nenásilným spôsobom, nepatril v tom čase pod jurisdikciu iného štátu a nemal obyvateľov iných národností, môže pripadnúť USA), v júli 1858 anektovaný Havajským kráľovstvom, od 1898 definitívne patrí USA. V 50. – 60. rokoch 20. stor. bol využívaný na testovanie jadrových zbraní a do 2000 na uskladňovanie a zneškodňovanie chemických a biologických zbraní.

Juhozápad, anglicky Southwestern — geografický a kultúrno-historický región na juhozápade USA, ktorého hranice nie sú presne vymedzené. Najčastejšie sa doň začleňujú územia štátov Kalifornia, Nevada, Utah, Arizona, Nové Mexiko a Colorado a záp. časti štátov Oklahoma a Texas.

Kenai [ki-] — mesto v USA v štáte Aljaška v záp. časti polostrova Kenai asi 100 km juž. od Anchorage; 7,1 tis. obyvateľov (2012). Letisko (pravidelné letecké spojenie s Anchorage). Oblasť osídlená už okolo 1000 pred n. l., pred príchodom ruských obchodníkov s kožušinami (1741) obývaná pôvodným, indiánskym kmeňom Tanainov (neskôr po rusky nazývaných Kenajci). R. 1791 tam Rusi založili obchodnú stanicu Fort Nikolajevskaja (Fort Saint Nicholas) na obchod s rybami a kožušinami (druhé trvalé ruské osídlenie na Aljaške). R. 1797 vyvrcholil konflikt medzi domorodcami a ruskými osadníkmi útokom domorodcov na Fort Nikolajevskaja. Po odkúpení Aljašky USA tam bola založená základňa Fort Kena, čoskoro však opustená. R. 1888 v okolí objavené zlato. Začiatkom 20. stor. významný prístav. R. 1937 postavené letisko, 1957 asi 32 km severových. od Kenai objavená ropa. Stavebné pamiatky: pravoslávny Chrám nanebovzatia Panny Márie (1894).

Kodiak, Kodiak Island — najväčší ostrov súostrovia Kodiak Archipelago v Tichom oceáne pri juhových. pobreží Aljašky patriaci USA, administratívne súčasť Aljašky; rozloha 9 311 km² (2. najväčší ostrov USA), 13-tis. obyvateľov (2013). Vrchovinno-hornatinný reliéf, tundrová vegetácia. Na ostrove žije medveď kodiak, najväčší poddruh medveďa hnedého. Juhozáp. časť (až dve tretiny ostrova) patria do prírodnej rezervácie Kodiak National Wildlife Refuge. Chov hovädzieho dobytka a oviec; rybolov. Administratívnym strediskom je mesto Kodiak (6-tis. obyvateľov, 2013).

Knoxville [noksvil] — mesto v USA vo východnej časti štátu Tennessee; 179-tis. obyvateľov, aglomerácia 798-tis. obyvateľov (2013). Priemysel textilný, odevný, chemický, potravinársky, tabakový, hutnícky (hlinikáreň v aglomerácii). Dopravná križovatka. Turistické stredisko v blízkosti národného parku Great Smoky Mountains National Park (→ Great Smoky Mountains).

Založené 1786 počas Americkej revolúcie generálom Jamesom Whitom (*1747, †1821), ktorý sa tam usadil. R. 1791 mesto, nazvané podľa ministra vojny USA Henryho Knoxa (*1750, †1806). Zásluhou guvernéra Williama Blounta (*1749, †1800) bolo 1792 – 96 centrom územia na juh od rieky Ohio, 1796 – 1817 hlavné mesto štátu Tennessee. Počas občianskej vojny v USA striedavo obsadené vojskami Konfederácie (do septembra 1863) a Únie, ktoré okolo mesta vybudovali silné opevnenia. Po vojne obnovené, do konca 19. stor. predstavovalo významné priemyselné (železiarsky a potravinársky priemysel) a obchodné centrum, ako aj spracovateľské centrum tzv. tennesského mramoru. Začiatkom 20. rokov 20. stor. začalo stagnovať, koncom 20. stor. opätovný rozvoj.

Stavebné pamiatky: dom J. Whita (James White’s Fort, 1786), viacero domov v štýle klasicizmu a historizmu, napr. Blount Mansion (1792, sídlo W. Blounta), Bleak House (1858, sídlo velenia vojsk Konfederácie 1863; dnes múzeum), Mabry-Hazen House (1858, dom rodiny Mabryovcov, od 1992 Múzeum rodinného života počas občianskej vojny v USA a po nej), Weswood (1890). Univerzita (University of Tennessee, založená 1794), viacero múzeí, napr. Múzeum umenia Knoxville (1990).

Jacksonville [džeksonvil] — prístavné mesto v USA v severovýchodnej časti štátu Florida na rieke Saint Johns v blízkosti jej ústia do Atlantického oceána; 892-tis. obyvateľov, aglomerácia 1,505 mil. obyvateľov (najľudnatejšie mesto Floridy, 2017). Stredisko priemyslu, obchodu a finančníctva. Priemysel potravinársky (najmä spracovania ovocia a zeleniny), rybný, tabakový, papiernický, drevársky, lodný, chemický, sklársky, strojársky. Dopravná križovatka, prístav dostupný námorným lodiam. Stredisko turistiky a rekreácie.

Založené 1822 a nazvané podľa amerického prezidenta A. Jacksona. Počas americkej občianskej vojny bolo niekoľkokrát obsadené, 1901 zničené požiarom. Stavebné pamiatky: v centre mesta viaceré stavby zo začiatku 20. stor. v štýle historizmu; množstvo mrakodrapov z 2. pol. 20. stor., napr. Bank of America Tower (1990), Modis Building (1972 – 74), Riverplace Tower (1967); mosty, napr. Main Street Bridge (1941), Dames Point Bridge (1985 – 89), Fuller Warren Bridge (1990 – 2002). Množstvo verejných parkov, napr. Tree Hill Nature Center, kde sa nachádza edukačné environmentálne stredisko. Viacero divadiel (Theatre Jacksonville, otvorené 1919; Florida Theatre, 1927; Riverside Theatre, 1929; a i.), múzeí a galérií (námorná, súčasného umenia a i.). Viaceré univerzity.

Jackson [džek-] — mesto v USA, hlavné mesto štátu Mississippi na rieke Pearl (ústi do Mexického zálivu); 169-tis. obyvateľov, metropolitná oblasť 576-tis. obyvateľov (2017). Priemysel strojársky (výroba poľnohospodárskych strojov), kovoobrábací, nábytkársky, potravinársky, chemický. Dopravná križovatka, medzinárodné letisko Jackson-Evers. Významné obchodné stredisko nielen priľahlej poľnohospodárskej oblasti (pestovanie bavlníka), ale i celého štátu Mississippi.

Pôvodne obchodná stanica LeFleur’s Bluff (založená 1792), mesto založené 1821, od 1822 hlavné mesto štátu Mississippi, nazvané podľa amerického prezidenta A. Jacksona. R. 1863 tam počas americkej občianskej vojny utrpeli vojská Konfederácie jednu z najväčších porážok, následne obsadené vojskami Únie a vypálené. Objavenie ložísk zemného plynu (1930) napomohlo rozvoj priemyslu. Stavebné pamiatky: vládna budova Mississippi State Capitol (1903), neoklasicistická radnica (1846), v centre mesta zachovaných niekoľko pôvodných obytných domov z 19. – zač. 20. stor. (napr. The Oaks House, 1853, dnes múzeum), hotel King Edward (1923) a i. Viacero múzeí (napr. prírodovedné múzeum, National Museum of Wildlife Art, otvorené 1987), škôl a univerzít (napr. Štátna univerzita v Jacksone, 1877; University of Mississippi Medical Center, 1955). V blízkosti, na rozlohe 89 ha, sa nachádza model riečnej panvy Mississippi slúžiaci na štúdium povodia.

Arkansas, skr. Ark. — štát na juhu USA na pravom brehu Mississippi. Povrch vypĺňa na juhu a východe Mississippská nížina, v severozáp. časti vrchoviny Boston a Ouachita (výšky nad 800 m n. m.) navzájom oddelené riekou Arkansas. Vlhké mierne až subtropické podnebie. Prevládajú žltozeme, černozeme a aluviálne pôdy. V nížinách a dolinách subtropické lesy, vo vyšších polohách borovice a duby. Veľké zásoby tvrdého dreva. Prevažne poľnohospodársky štát s farmami na juhovýchode. Pri Mississippi hlavné oblasti pestovania bavlníka. Ďalej pestovanie sóje, ryže, obilia. Chov hydiny a dobytka. Priemysel potravinársky (spracovanie hydiny, konzervovanie ovocia), drevársky, elektronický, chemický, ťažobný (ťažba ropy, bauxitu, stavebných materiálov). Pre Arkansas sú charakteristické malé až stredne veľké mestá.

Územie Arkansasu bolo objavené v 16. stor. Španielmi pod vedením Hernanda de Soto (*1500, †1542). R. 1686 tam Francúzi založili pevnosť Arkansas Post a územie bolo vyhlásené za francúzske (Louisiana). Francúzi tam vykonávali misionársku činnosť a obchodovali s Indiánmi až do 1762, keď postúpili územie na západ od Mississippi Španielsku. R. 1800 Španielsko tajne vrátilo územie Francúzsku, od ktorého ho 1803 odkúpili USA. Od 1812 samostatná oblasť v rámci teritória Missouri, 1819 samostatné teritórium, 1836 25. štát USA. Počas občianskej vojny v USA patril k 11 juž. štátom, ktoré sa odtrhli od Únie a vytvorili Konfederované štáty americké. Načas existovali dve vlády, jedna lojálna Severu v Little Rocku a druhá konfederačná vo Washingtone (na juhozápade Arkansasu). R. 1868 bol Arkansas začlenený späť do Únie, 1874 bola prijatá súčasná ústava. Po skončení obdobia Rekonštrukcie Juhu USA (1863 – 77) boli vo vláde skoro nepretržite demokrati s výnimkou 1967 – 71, keď stál na čele vlády republikán Winthrop Rockefeller (*1912, †1973).

Hawaii → Havaj

Havajský národný park, angl. Hawaii Volcanoes National Park — národný park na ostrove Havaj; 92 934 ha, vyhlásený 1916 (1961 bol z neho vyčlenený národný park Haleakala na ostrove Maui). Zahŕňa sopky Mauna Loa (4 169 m n. m.) s množstvom vedľajších kráterov a Kilauea (1 250 m n. m.), ako aj časť pobrežia Tichého oceána. Rozmanité lávové útvary, sopečné javy sú predmetom vedeckého štúdia (1912 na Havaji Massachusettský technologický inštitút zriadil observatóriá na skúmanie sopečnej činnosti, → havajské observatóriá). Bohatá tropická vegetácia s vysokým podielom endemických druhov, vzácne druhy vtákov, 428 druhov z kmeňa chordáty, z čoho sa 352 druhov považuje za endemity. Havajský národný park je od 1980 súčasťou biosférickej rezervácie, 1987 zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Havaj, angl. Hawaii, havajsky Hawai’i — najväčší ostrov Havajských ostrovov v severnej časti Tichého oceána; 10 451 km², okolo 100-tis. obyvateľov. Budovaný je bazaltmi, prítomné sú aj alkalické bázické lávy – havaity. Typický sopečný reliéf, sopky Mauna Kea (4 205 m n. m.), Mauna Loa (4 169 m n. m.) a Kilauea (1 250 m n. m., v minulosti považovaná za vedľajší kráter Mauny Loa), medzi ktorými sa nachádza neúrodná náhorná plošina (1 500 – 1 800 m n. m.). Početné jazierka, na mnohých miestach uniká z puklín v zemi horúca para. Na južnom a severovýchodnom pobreží plantáže cukrovej trstiny a kávovníka. Hlavným centrom je prístavné mesto Hilo.

Havajské ostrovy, historicky Sandwichove ostrovy, angl. Hawaiian Islands — reťazové súostrovie v strednej časti Tichého oceána v blízkosti obratníka Raka (približne medzi 19 – 29° severnej zemepisnej šírky), najväčšie v Polynézii. Tiahne sa od juhovýchodu na severozápad (dĺžka okolo 2 500 km) a tvorí ho 8 väčších a 124 menších sopečných, v menšej miere koralových ostrovov; v západnej časti viacero neobývaných atolov. Rozkladá sa na ňom jeden zo štátov USA Havaj. Hlavné ostrovy: Havaj (10 451 km²), Maui (1 904 km²), Oahu (1 601 km²), Kauai (1 445 km²), Molokai (684 km²), Lanai (365 km²), Niihau (184 km²), Kahoolawe (119 km²). Reliéf ostrovov je väčšinou hornatý (pohoria rozčlenené hlbokými dolinami); aktívna seizmická oblasť, na ostrove Havaj činné sopky Mauna Loa (4 169 m n. m.) a Kilauea, okolo 40 väčších vyhasnutých sopiek (Mauna Kea, 4 205 m n. m.). Výška a veľkosť ostrovov sa znižuje od juhovýchodu na severozápad. Tropické prímorské podnebie, priemerná teplota vo februári 18 – 21 °C, v auguste 21 – 25 °C, ročný úhrn zrážok 300 – 400 mm na južných a západných svahoch, 3 500 – 4 000 mm na severných a východných svahoch (na Kauai viac ako 12 000 mm). Bohaté a úrodné pôdy na vulkanických horninách; vždyzelené lesy s palmovým porastom, západné časti majú stepný charakter. Na Havajských ostrovoch sú 2 národné parky (Havajský národný park, Haleakala) 1980 zaradené ako jeden celok medzi biosférické rezervácie (99 545 ha) a najväčšia morská rezervácia na svete Severozápadné havajské ostrovy (vyhlásená 2006, 362-tis. ha). Havajské ostrovy sú vyhľadávaným turistickým cieľom, najmä ostrov Oahu (hlavné mesto Honolulu, svetoznáma pláž Waikiki, národný historický pamätník záliv Pearl Harbor s námornou a vojenskou leteckou základňou USA), ktorý je sídlom správnych orgánov.

Havaj, angl. Hawaii, skratka Ha. — štát USA rozkladajúci sa na Havajských ostrovoch v Tichom oceáne; hlavné mesto Honolulu ležiace na ostrove Oahu. Ložiská bauxitov a stavebného kameňa. Podstatou hospodárstva je cestovný ruch. Priemysel potravinársky (cukrovarnícky od 1835, spracovanie ovocia), cementársky, odevný, polygrafický, kovoobrábací, petrochemický. Plantážové poľnohospodárstvo, pestovanie ananásov, cukrovej trstiny, banánovníka, kávovníka, zeleniny, ryže, bavlníka, kvetín (ostrov Havaj je nazývaný ostrovom orchideí). Chov dobytka; rybolov. Ostrovy ležia na križovatke námorných a leteckých trás zo Severnej Ameriky do Ázie a Austrálie. Medzi jednotlivými ostrovmi je letecké a trajektové spojenie. Štrnásť obývaných ostrovov, 80 % obyvateľov je sústredených na Oahu; pestré etnické zloženie.

Ostrovy boli osídľované pravdepodobne v 3. – 6. storočí n. l. Polynézanmi z južnejšie ležiacich Markéz a okolo 800 Polynézanmi z Tahiti. Vznikol tam svojrázny variant polynézskej kultúry a v čase príchodu Európanov sa začali utvárať feudálne vzťahy i zárodky prvého štátu. Už v 16. storočí ich údajne navštívili Španieli, ale pre ostatnú Európu ich objavil až britský moreplavec J. Cook 18. 1. 1778 počas svojej tretej cesty okolo sveta (1776 – 79; 1779 tam bol zabitý) a nazval ich Sandwichove ostrovy. Na konci 18. storočia zjednotila domorodá dynastia Kamehamehovcov 3 najvýznamnejšie ostrovy (Havaj, Maui, Oahu), kráľ Kamehameha I. (Veľký) 1795 vytvoril jednotnú kráľovskú ríšu (s výnimkou ostrovov Kauai a Niihau). O ovládnutie ostrovov sa však v 19. storočí usilovali Briti, Francúzi a nakoniec aj Američania. Začiatkom 19. storočia sa stali Havajské ostrovy strediskom obchodu so santalovým drevom a v polovici 19. storočia základňou amerických veľrybárov. Súčasne sa na ostrovoch usádzali aj misionári, ktorí christianizovali všetkých domorodcov, čo malo za následok úpadok pôvodnej kultúry a rozvrat tradičných spoločenských vzťahov. Následkom infekčných chorôb začali Havajčania vymierať. Okolo 1820 prišli na Havaj americkí misionári a obchodníci a od toho času mala americká vláda u havajského panovníka osobitného poverenca zastupujúceho záujmy USA. Americkí podnikatelia kontrolovali väčšiu časť trstinových plantáží a úsilie európskych mocností (Spojené kráľovstvo, Francúzsko) o kolonizáciu narážalo na odpor havajských panovníkov orientujúcich sa na USA. R. 1853 sa uskutočnil prvý pokus o pripojenie ostrovov k USA, 1875 bola podpísaná recipročná zmluva o bezcolnom vývoze havajského cukru do USA. R. 1887 získali USA právo vybudovať vojenskú námornú základňu v zátoke Pearl Harbor. Pokus kráľovnej Liliuokalani (Lili’uokalani; *1838, †1917; vládla 1891 – 93) obmedziť rastúci americký vplyv v ekonomickej i v politickej sfére viedol k povstaniu Američanov na hlavnom ostrove a k pádu jej vlády. R. 1893 bola donútená americkými plantážnikmi abdikovať a 1894 bola vyhlásená pod americkou patronáciou Havajská republika, ktorá bola počas americko-španielskej vojny (1898) anektovaná USA, 1900 sa ostrovy stali zámorským územím USA. Pretože Havajčania neboli ochotní pracovať na amerických plantážach, začal sa hromadný import pracovných síl z Japonska, Kórey a Filipín. Prístav Pearl Harbor (na ostrove Oahu) sa stal najdôležitejším námorným oporným bodom amerických ozbrojených síl v Tichom oceáne a japonský útok naň 7. 12. 1941 viedol k vstupu USA do 2. svetovej vojny. Havaj sa stal 50. štátom USA 21. 8. 1959, v Kongrese má 2 senátorov a 2 poslancov. Rastúcemu hnutiu za samostatnosť ostrovov čelila vláda USA 1993 verejným ospravedlnením za protiprávnu anexiu.

Ha. — skratka štátu USA Havaj.

Badlands National Park [bedlends našnl pák] — národný park na severe str. časti USA v oblasti Veľkých prérií v štáte Južná Dakota medzi riekami Cheyenne a White; vyhlásený 1939 ako národná pamiatka, 1978 národný park, rozloha 982 km². Tvorený vodorovne uloženými vrstvami hornín druhohorného veku, na ktoré sa navrstvili treťohorné usadeniny pomerne malej hrúbky. Tieto boli denudáciou zväčša odnesené a modeláciou terénu v aridných podmienkach sa vytvorila divoká krajina bez vegetácie, s roklinami, krátkymi chrbtami a tabuľovými horami. Hospodársky nevyužívané územie.

Kauai — ostrov sopečného pôvodu v severov. časti Tichého oceána patriaci USA, štvrtý najväčší z ôsmich hlavných Havajských ostrovov; rozloha 1 445 km², 69-tis. obyvateľov (2012), administratívne stredisko Lihue. Kauai je geologicky najstarším ostrovom súostrovia. Najvyšším vrchom je Kawaikini, 1 598 m n. m. Náveterné svahy 2. najvyššieho vrchu ostrova Waialeale, 1 560 m n. m., patria s ročným úhrnom zrážok viac než 11 500 mm k najdaždivejším miestam na svete. Kuriozitou Kauai je vysoký počet voľne žijúcich sliepok, ktoré nemajú na ostrove prirodzeného nepriateľa.

Úrodná poľnohospodárska oblasť, pestovanie guajavy, kávovníka, cukrovej trstiny, mangovníka, banánovníka, papáje, avokáda, egrešovca (karamboly), kávovníka, ananásovníka. Ekonomika ostrova je založená na cestovnom ruchu (viac ako 1 mil. návštevníkov ročne). Letecké spojenie s Honolulu (na ostrove Havaj), s Kahului (na ostrove Maui), s pevninskou časťou USA a s Vancouverom v Kanade. Väčšina obyvateľov je sústredená na vých. pobreží. Ostrov je atraktívny i pre filmárov.

Arizona, skratka Ariz. — štát na západe USA hraničiaci s Mexikom. Z väčšej časti hornatý. Centrálnu a severnú časť zaberá Coloradska plošina, južnú a juhovýchodnú časť plošina rieky Gila (obidve výrazne rozčlenené riekou Colorado s prítokmi Little Colorado, Gila). Suché subtropické kontinentálne podnebie. Na juhu horská púšť so stromovými kaktusmi, na svahoch horských chrbtov suché borovicové lesy, v medzihorských bezodtokových panvách (bolsony) občasné slané jazerá a piesočné presypy. Rieky s energetickým potenciálom, najväčšie priehrady a hydroelektrárne na rieke Colorado (Hoover Dam, Glen Canyon Dam).

Početné národné parky a prírodné rezervácie: Grand Canyon National Park (→ Veľký kaňon), Petrified Forest National Park, Canyon de Chelly National Monument (všetky na území Coloradskej plošiny), národný park Saguaro National Park a biosférická rezervácia Organ Pipe Cactus National Monument (na hraniciach s Mexikom).

Značné nerastné bohatstvo, najmä zásoby farebných kovov. Ťažba rúd medi (1. miesto v USA, zabezpečuje dve tretiny produkcie USA), striebra, zlata, mangánu, sľudy, azbestu. Priemysel hutnícky (spracovanie farebných kovov, najmä medi a hliníka vo Phoenixe), kovospracujúci, potravinársky, elektronický. Pestovanie bavlníka (tretina plôch), krmovín, ovocia (citrusy). Chov dobytka a oviec, najmä na mäso. Riedko osídlené územie, obyvateľstvo sústredené v mestách Flagstaff, Phoenix, Tucson a Nogales. Veľké indiánske rezervácie na ľavom brehu rieky Colorado (najmä kmene Navahov a Hopiov).

Najstaršími indiánskymi kultúrami na území Arizony boli hohokamská a anasazská, neskôr príchod kočovných Apačov a Navahov. V 16. stor. tam začali prenikať z Mexika Španieli, najmä misionári. Od 17. stor. patrila Arizona do miestokráľovstva Nové Španielsko. Po získaní nezávislosti Mexika (1821) sa stala jeho súčasťou, po skončení americko-mexickej vojny sa oblasť nazývaná Nové Mexiko, ktorej súčasťou bola aj Arizona, dostala pod správu USA. R. 1853 boli kúpou územia medzi riekami Colorado a Rio Grande del Norte dotvorené súčasné hranice Arizony. Po vypuknutí občianskej vojny v USA sa pridala na stranu Konfederácie (1862), ale už v apríli 1862 bola obsadená vojskami Únie. R. 1863 na základe zákona podpísaného prezidentom A. Lincolnom dostala štatút teritória, 1912 dosiahla štátnosť ako 48. členský štát USA.

Kansas, skratka Kan. — štát USA v strednej časti krajiny v oblasti Veľkých prérií. Takmer rovinaté územie klesajúce od severozápadu na juhovýchod z 1 200 m n. m. do 200 m n. m., na západe mierne zvlnené predhorie Skalnatých vrchov. Severových. časť územia má vlhké kontinentálne podnebie so studeným zimami a s vlhkými horúcimi letami, záp. časť semiaridné podnebie so suchými horúcimi letami a s premenlivými zimami (od teplých po veľmi chladné, územie je často otepľované fönovým vetrom chinook), juh strednej časti a juhovýchod majú vlhké subtropické podnebie s vlhkými teplými letami a miernymi zimami; priemerný ročný úhrn zrážok od 400 mm na juhozápade do 1 200 mm na juhovýchode. Hlavné rieky: Missouri (na vých. hranici), Arkansas, Kansas.

Poľnohospodársko-priemyselný štát. Pestovanie pšenice (najvýznamnejšia pšeničná oblasť USA), ciroku, kukurice, jačmeňa, sóje, podzemnice olejnej; chov hovädzieho dobytka, ošípaných, oviec, hydiny. Priemysel ťažobný (ťažba ropy a zemného plynu), petrochemický, strojársky (dopravné a poľnohospodárske zariadenia), potravinársky, letecký, textilný. Dobre vybudovaná dopravná sieť, viacero medzinárodných letísk, najväčšie v meste Wichita. Najväčšie mestá: Wichita, Kansas City, Topeka.

Pred príchodom Európanov bolo územie dnešného Kansasu osídlené príslušníkmi rôznych indiánskych kmeňov (nazvaný podľa kmeňa Kansov), ktorí sa živili najmä lovom. R. 1541 do oblasti prvýkrát prenikli Španieli (výprava Francisca Vázqueza de Coronado y Luján, *1510, †1554) a v 17. stor. Francúzi. Kansas patril do 1762 Francúzsku (súčasť Louisiany), potom Španielsku, od 1800 (podľa tajnej zmluvy zo San Ildefonsa, 1. 10. 1800) opäť Francúzsku, ktoré ho v rámci Louisiany 1803 predalo USA. Na územie Kansasu obývané indiánskymi kmeňmi (indiánske územie bez správy) bolo po prijatí zákona o presídlení Indiánov (Indian Removal Act, 1830) presídlených vyše dvadsať ďalších kmeňov z území na východ od Mississippi. K ďalšiemu presídľovaniu došlo po vzniku teritória Kansas (1854), keď boli indiánske územia v Kansase otvorené novým osadníkom a indiánske obyvateľstvo bolo presídlené na Indiánske teritórium do oblasti dnešnej Oklahomy. V 1. polovici 19. stor. sa Kansas stal územím, kde sa križovali dôležité cesty (smerujúce do Santa Fe, spájajúce Oregon a Kaliforniu), a postupne tam bolo vybudovaných 9 vojenských pevností predovšetkým na ochranu cestujúcich (napr. 1865 pevnosť Hays).

R. 1854 prijal Kongres Zákon o Kansase a Nebraske, na základe ktorého boli vytvorené teritóriá Kansas a Nebraska a bola zavedená zásada ľudovej suverenity, podľa ktorej obyvatelia nových teritórií majú sami zaujať postoj k zavedeniu otroctva (došlo tým k zrušeniu Missourského kompromisu zabezpečujúceho rovnováhu medzi otrokárskymi a slobodnými štátmi Únie), čo značne prehĺbilo rozpory medzi osadníkmi rozdelenými na stúpencov a odporcov otrokárstva (obidve skupiny boli posilňované rastúcim počtom imigrantov zo severu i z juhu), ktoré prerástli do násilností a bojov (1856 – 58, tzv. krvácajúci Kansas). V referende o ústave uskutočnenom v auguste 1858 bola odmietnutá tzv. Lecomptonská ústava, ktorá mala v budúcom štáte Kansas zaviesť otroctvo, v januári 1861 sa Kansas definitívne stal 34. slobodným štátom USA. Počas občianskej vojny v USA (1861 – 65) bol Kansas na strane Únie, naďalej však prebiehali boje vnútri štátu medzi unionistami a prívržencami otrokárstva, ktorí sa pridali na stranu Konfederácie. Po vojne nastal veľký prílev obyvateľstva, ktoré podnietilo prijatie Zákona o domovinách (Homestead Act, 1862) dovoľujúceho občanom i cudzincom usadiť sa na dosiaľ neobrábanej pôde, začala sa aj výstavba železníc.

V 2. pol. 19. stor. tam došlo k viacerým konfliktom americkej armády s indiánskymi kmeňmi (→ indiánske vojny), koncom 70. rokov 19. stor. nastal veľký prílev afroamerických obyvateľov, ktorí prišli zo štátov ležiacich pri rieke Mississippi.

Kansas má v Kongrese 2 senátorov a 4 poslancov.

Appalachian Mountains [epelejčien mautins] → Apalačské vrchy

Apalačské vrchy, Apalače, angl. Appalachian Mountains — horský systém vo vých. časti Severnej Ameriky tiahnuci sa od ostrova Newfoundland na sever po mesto Montgomery v štáte Alabama. Dĺžka vyše 3-tis. km, šírka 600 km, maximálna výška 2 037 m n. m. (Mitchell v časti Blue Ridge). Budovaný najmä žulami, rulami, kremencami a prvohornými bridlicami.

Delí sa na Severné Apalačské vrchy a Južné Apalačské vrchy, ktoré sú od seba oddelené dolinami riek Mohawk a Hudson. Severné Apalačské vrchy vznikli kaledónskym, Južné Apalačské vrchy hercýnskym vrásnením. Značný vplyv na konečné sformovanie Severných Apalačských vrchov malo pleistocénne zaľadnenie. Záp. časť Apalačských vrchov tvorí Apalačská plošina budovaná z karbónskych vrstiev s veľkými zásobami čierneho uhlia; Južné Apalačské vrchy sa členia na plošiny Cumberland Plateau, Allegheny, Blue Ridge a Piedmont. Pohorie je husto zalesnené. Bohaté ložiská uhlia (pri Pittsburghu, Huntingdone a Birminghame), rúd, ropy, zemného plynu, azbestu a mramoru. Rieka Tennessee s prítokmi využívaná na výrobu elektrickej energie.

Annapolis [eneplis] — prístavné mesto v USA na brehu Chesapeackej zátoky vých. od Washingtonu, hlavné mesto štátu Maryland; 40-tis. obyvateľov (2015). Rozvinutý potravinársky priemysel (konzervárne, spracovanie rýb, ustríc).

Založené 1649 ako Providence, potom niekoľkokrát zmenilo svoj názov, od 1694 hlavné mesto britskej kolónie Maryland, od 1695 súčasný názov, mestské práva 1708. Od novembra 1783 do júna 1784 dočasné hlavné mesto USA a sídlo amerického Kongresu, ktorý tam 14. 1. 1784 ratifikoval Parížsky mier (→ Americká revolúcia). Múzeum námorníctva, oceánografické observatórium, domy v koloniálnom štýle z 18. stor. Akadémia vojenského námorníctva USA (založená 1845).