Ala. — skratka Alabamy.

Alabama — rieka v USA vznikajúca sútokom Coosy a Tallapoosy prameniacich v Apalačských vrchoch. Dĺžka (od prameňa Coosy) 1 183 km, rozloha povodia 58 500 km². Po sútoku s Tombigbee vzniká tok Mobile, ktorý sa vlieva do Mexického zálivu. Priemerný ročný prietok v ústí 1 790 m³/s. Dôležitá dopravná cesta, splavná od mesta Montgomery.

Alas. — skratka Aljašky.

Adirondack Mountains [e- -dek mauntins] — pohorie v USA v štáte New York medzi riekami Hudson, Mohawk a Riekou sv. Vavrinca; najvyšší vrch Marcy, 1 629 m n. m. Súčasť Kanadského štítu. Územie budované kryštalinikom, premodelované pevninským ľadovcom. Významný región turistiky a zimných športov. V Adirondack Mountains leží Lake Placid.

Akron [ekren] — mesto v USA v štáte Ohio asi 50 km juž. od Erijského jazera; 198-tis. obyvateľov (2015), aglomerácia 570-tis. obyvateľov (2010). Založené 1807 ako obchodné stredisko medzi riekami Cuyahoga a Tuscarawas. Veľký rozvoj mesta po vybudovaní prvej továrne na spracovanie kaučuku a výrobu požiarnych hadíc. Hlavné centrum gumárskeho priemyslu a výroby pneumatík v USA (závody Goodyear, Goodrich, Firestone), ďalej chemický, strojársky (poľnohospodárske stroje), spotrebný, zápalkársky priemysel. Dopravné centrum, letisko, univerzita (založená 1870) a výskumné ústavy.

Albany [elbe-] — prístavné mesto v USA na rieke Hudson, hlavné mesto štátu New York; 99-tis. obyvateľov (2015), aglomerácia 595-tis. obyvateľov (2010). Veľké správne centrum; priemysel hutnícky, strojársky, chemický, petrochemický, potravinársky. Výborná dopravná poloha, významné dopravné centrum s veľkým vnútrozemským prístavom (aj pre námorné lode), dôležitý cestný a železničný uzol na trase z New Yorku k Veľkým kanadským jazerám, do Montrealu a Bostonu.

Jedno z najstarších miest v Severnej Amerike založené holandskými osadníkmi 1614. Stavebné pamiatky: holandská pevnosť zo 17. stor., obytné domy zo 17. – 18. stor., kostoly z 18. a 19. stor. a administratívne budovy z 19. stor. Stredisko vedy a kultúry. Dve univerzity, múzeá.

Albuquerque [-bakórki] — mesto v USA v štáte Nové Mexiko na rieke Rio Grande; 559-tis. obyvateľov (2015), aglomerácia 741-tis. obyvateľov (2010). Centrum železničnej a automobilovej dopravy a obchodu s poľnohospodárskymi produktmi, drevársky a potravinársky priemysel, stredisko jadrového a kozmického výskumu. Kúpeľné a turistické stredisko. Založené 1706 španielskymi osadníkmi ako vojenská stanica, početné pamiatky zo španielskeho obdobia. Univerzita (založená 1889). V blízkosti pamiatky pueblových Indiánov.

Kahiwa Falls [fóls] — vodopád na Havajských ostrovoch na sev. brehu ostrova Molokai pozostávajúci zo 6 výrazných stupňov; výška 660 m. Dá sa pozorovať len z mora alebo zo vzduchu.

Kahoolawe — ostrov v Tichom oceáne, najmenší z ôsmich hlavných ostrovov súostrovia Havajské ostrovy; dĺžka 18 km, šírka 10 km, rozloha 119 km², neobývaný. Maximálna výška 452 m n. m.

Kalifornská dolina, angl. Great Central Valley, Central Valley, Valley of California — dolina tektonického pôvodu v USA v centrálnej časti štátu Kalifornia tiahnuca sa od severozápadu na juhovýchod medzi Prímorskými vrchmi a pohorím Sierra Nevada; dĺžka okolo 700 km, šírka okolo 80 km. Široká plochá dolina (výšky do 120 m n. m.) pozostáva z čiastkových dolín Sacramento Valley (na severe) a San Joaquin Valley (na juhu). Kalifornská dolina je morfologickým prejavom zlomu San Andreas tiahnuceho sa pozdĺž jej záp. okraja; oblasti najsilnejších zemetrasení v USA. Budovaná ílovitými horninami s polohami diatomitov striedajúcimi sa s vulkanitmi. Subtropické extrémne suché kontinentálne podnebie, ročný úhrn zrážok od 150 mm na juhu do 800 mm na severe. Hlavné rieky: Sacramento, San Joaquin. Intenzívne poľnohospodársky využívané územie väčšinou s umelo zavlažovanými pôdami (pestovanie viniča, bavlníka, zeleniny, ovocia); ťažba ropy, zemného plynu, zlata, platiny.

Aleutské vrchy, angl. Aleutian Range — vrchy v USA v štáte Aljaška. Tiahnu sa vo forme horskej reťaze Aljašským polostrovom v dĺžke asi 2 600 km. Intenzívna sopečná činnosť, početné sopky, najvyššia z nich 2 507 m n. m., najznámejšia Katmai (2 312 m n. m.).

Aleuty, angl. Aleutian Islands — ostrovy v sev. časti Tichého oceána patriace USA, administratívne súčasť štátu Aljaška; 17 670 km², 8,2 tis. obyvateľov (2012). Hlavná osada Dutch Harbor na ostrove Unalaska. Sú pokračovaním Aljašského polostrova a vytvárajú oblúk dlhý 1 740 km smerom ku Komandorským ostrovom a Kamčatke. Oddeľujú Beringovo more od Tichého oceána. Tvorí ich asi 150 ostrovov sopečného pôvodu na podmorskom chrbte. Miestami siahajú do 2 200 m n. m.; najväčšie sú Unimak (5 180 km²), Unalaska (2 728 km²) a Umnak (2 200 km²). Delia sa na štyri skupiny ostrovov: Near, Rat, Andreanof a Fox. Na Aleutách je 25 činných sopiek (najvyššia Shishaldin, 2 857 m n. m.). Chladné hmlisté a vlhké podnebie. Obyvateľmi sú zväčša Aleuti pomiešaní s Rusmi, ktorí toto územie ako prví kolonizovali v polovici 19. stor. Lov rýb a tuleňov. Početné horúce pramene.

Alexandria — mesto v USA na severe štátu Virgínia na pravom brehu rieky Potomac oproti Washingtonu; 154-tis. obyvateľov (2015). Priemysel chemický, železiarsky, strojársky (o. i. výroba dopravných prostriedkov, poľnohospodárskych strojov), elektronický. Obytné mesto Washingtonu. Vzniklo v 1. pol. 18. stor. ako osada pod názvom Belhaven, od 1742 názov Alexandria, od 1779 mesto. Sídlo štátnych inštitúcií (napr. ministerstva obrany, patentového úradu a i.). Múzeá.

Alexandrove ostrovy, angl. Alexander Archipelago — ostrovná skupina, okolo 1 200 ostrovov pri severozápadnom pobreží Sev. Ameriky patriacich USA, administratívne súčasť štátu Aljaška; 36 800 km², okolo 37-tis. obyvateľov. Predstavujú zatopené horské pásmo Kordiller prechádzajúce pod morskú hladinu. Strmé a členité brehy vytvárajú početné fjordy. Vrchovitý povrch ostrovov pokrývajú do výšky 1 100 m n. m. husté ihličnaté lesy. Najväčšie ostrovy Chichagof (5-tis. km²), Baranof (4,5 tis. km²), Kupreanof (3-tis. km²). Pôvodný názov dokazuje, že prvými bielymi osadníkmi boli Rusi (bádatelia, lovci, obchodníci s kožušinami).

Anchorage [enkoridž] — prístavné mesto v USA v štáte Aljaška; 299-tis. obyvateľov (2015). Založené 1914 pri stavbe železničnej trate. Rozvoj počas 2. svetovej vojny, 1964 zničené pri zemetrasení, obnovené. Hospodárske centrum Aljašky s ťažobným (ťažba a spracovanie ropy) a rybným priemyslom. Veľké dopravné stredisko so železnicou, s diaľnicou, prístavom, medzinárodným letiskom. Stredisko turistiky; dve univerzity (založené 1954 a 1957).

Kan. — skratka Kansasu.

Kansas City [si-] — mesto v severových. časti štátu Kansas na pravom brehu rieky Missouri pri ústí rieky Kansas; 145-tis. obyvateľov (2011). Spolu s mestom Kansas City v štáte Missouri vytvára urbánny komplex a s ďalšími mestami tvorí metropolitnú oblasť Kansas City. Priemysel potravinársky, chemický, papiernický, automobilový. Obchodné stredisko oblasti chovu dobytka; cestný uzol.

Vzniklo v 2. pol. 19. stor. spojením viacerých samostatných miest; 1886 mesto s názvom Kansas City. V priebehu 20. stor. ho niekoľkokrát postihli záplavy (1903, 1951, 1977, 1993), ktoré spôsobili vážne škody. Univerzita a viacero múzeí.

Kalifornia, California, skratka Calif. aj Cal. — štát v záp. časti USA pri pobreží Tichého oceána pri hranici s Mexikom, podľa rozlohy 3. najväčší (po Aljaške a Texase) štát USA. Väčšinu územia tvorí hornatinný a vrchovinný reliéf, pozdĺž pobrežia sa tiahnu riečnymi dolinami rozčlenené Prímorské vrchy, str. časť vypĺňa tektonicky podmienená Kalifornská dolina (morfologický prejav zlomu San Andreas tiahnuceho sa pozdĺž jej záp. okraja, oblasť najsilnejších zemetrasení v USA), vých. časť poludníkovo sa tiahnuce pohorie Sierra Nevada s najvyšším vrchom územia Whitney, 4 418 m n. m. (druhý najvyšší vrch USA), juhových. časť polopúšťové a púšťové hornaté územia (Mohavská púšť) a kotliny (Dolina smrti na hranici so štátom Nevada s najnižším miestom Kalifornie, 86 m pod hladinou mora). Pobrežie nie je veľmi členité, najväčší záliv San Francisco Bay, v juž. časti pobrežia niekoľko ostrovov (Channel Islands).

Mierne stredomorské podnebie, na juhu extrémne suché. Najväčšie rieky Sacramento a San Joaquin tečú poludníkovým smerom, majú početné prítoky najmä zo Sierry Nevady, ústia spoločnou deltou do zálivu San Francisco; rieka Colorado na juhovýchode tvorí čiastočnú hranicu so štátom Arizona; na juhu a východe viacero bezodtokových území; v horských oblastiach jazerá (často slané). Rôznorodá vegetácia, na sev. pobreží sekvojové lesy, na juž. pobreží a v Kalifornskej doline suché lesy a porasty typu chaparral (miestny názov vegetácie macchia), v Sierre Nevade borovicové, vo vyšších nadmorských výškach jedľové lesy, nad 3 300 m n. m. vysokohorská, v púšťach suchomilná vegetácia (kaktusy, agávy), v oázach palmy. Viacero národných parkov a chránených území (Yosemitský národný park, Dolina smrti, Sequoia and Kings Canyon National Parks a i.).

Priemyselne aj poľnohospodársky silno rozvinutý región, významný priemysel kozmický a letecký, automobilový, kovoobrábací, elektronický, elektrotechnický a informačných technológií (v blízkosti San Francisca v doline Kremíkové údolie), ďalej priemysel lodný, zbrojný, chemický, potravinársky (najmä spracovanie ovocia a zeleniny), stavebných materiálov, filmový (výroba filmov v Hollywoode v Los Angeles), energetický (početné tepelné, vodné a solárne elektrárne) a ťažobný (ťažba ropy a zemného plynu, rúd železa, chrómu, niklu, zlata a platiny, pyritov, azbestu, sadrovca) priemysel. Asi štyri pätiny územia sú umelo zavlažované (najmä Kalifornská dolina), prevládajú farmy s veľkosťou okolo 150 ha, ťažiskom poľnohospodárstva je sadovníctvo (pestovanie citrusov, jabloní, sliviek, hrušiek, višní) a zeleninárstvo, ďalej pestovanie bavlníka, cukrovej repy, jačmeňa, ryže, viniča, jahôd, kvetín; chov hovädzieho dobytka, ošípaných, oviec, hydiny; rozvinutý rybolov a lesné hospodárstvo.

Jedna z turisticky najatraktívnejších oblastí USA. Zložitý moderný a dynamicky sa rozvíjajúci dopravný systém Kalifornie má hlavné dopravné tepny vedené v smere sever – juh; hoci má krajina jeden z najrozsiahlejších systémov diaľnic a rýchlostných komunikácií v USA, jej cestná sieť je považovaná za nedostatočnú a nestačí plne pokrývať potreby rozľahlej a ľudnatej krajiny (pre väčšinu obyvateľov Kalifornie je štandardom využívať automobily na dennú dochádzku do zamestnania, na návštevu kina, na výlety, vychádzky či na dovolenky), v dôsledku čoho vznikajú najmä v mestách rozsiahle dopravné zápchy; železničná doprava spája všetky hospodársky významné oblasti krajiny (v preprave osôb má význam v prímestských oblastiach), na transkontinentálnej železnici sú koncovými bodmi San Francisco a Los Angeles, plánovaná je výstavba prvej vysokorýchlostnej železničnej siete v Severnej Amerike; rozvinutá letecká doprava s medzinárodnými letiskami v Los Angeles a San Franciscu predstavujúcimi významné uzly transkontinentálnej a transtichooceánskej leteckej dopravy; významné námorné prístavy v Los Angeles, Long Beach (jeden z najväčších prístavov na svete, druhý najväčší kontajnerový prístav USA), Oaklande a San Diegu. Štát s najvyšším počtom obyvateľov a najvyššou hustotou zaľudnenia, najsilnejšie urbanizovaný štát USA. Najväčšie mestá: Los Angeles, San Diego, San Jose, San Francisco.

Územie dnešnej Kalifornie bolo pôvodne osídlené indiánskymi kmeňmi, ktoré sa živili lovom, rybárstvom a primitívnym poľnohospodárstvom (→ Indiáni). Po príchode španielskych dobyvateľov bola oblasť čiastočne zmapovaná (1542) počas španielskej výpravy Juana Rodrigueza Cabrilla (*asi 1499, †1543), ktorý sa plavil z Mexika na sever pozdĺž záp. amerického pobrežia (výsledky jeho cesty boli spracované v 60. rokoch 16. stor.), pobrežie podrobnejšie zmapoval Sebastián Vizcaíno (*1548, †1624), ktorý 1602 pomenoval niektoré geografické objekty (zálivy San Diego, Monterey a i.). Španieli postupne dobývali územia na sever a severovýchod od Kalifornského polostrova, začleňovali ich do vicekráľovstva Nové Španielsko a spolu s Kalifornským polostrovom ich nazývali Kalifornia (California), pričom územie ležiace na Kalifornskom polostrove sa nazývalo Dolná Kalifornia (špan. Baja California, angl. Lower California; v súčasnosti štáty Mexika Baja California a Baja California Sur) a územie na severe Nového Španielska Horná Kalifornia (špan. Alta California, angl. Upper California; okrem dnešnej Kalifornie zaberalo aj územie dnešných štátov USA Arizona, Nevada, Utah, záp. Colorado a juž. Wyoming). Významnejšia kolonizácia sa však začala uskutočňovať až v pol. 18. stor., 1769 bola v San Diegu založená františkánska misia (františkáni založili v Kalifornii 21 misií, v ktorých indiánske obyvateľstvo učili poľnohospodárstvu a remeslám) a bol tam vybudovaný veľký zásobovací prístav pre španielske lode, ktorý sa postupne stal centrom Hornej Kalifornie (ako provincie Nového Španielska), 1777 sa hlavným mestom stalo Monterey. Okrem španielskych sídel boli na pobreží zakladané aj obchodné stanice USA a Ruska (napr. ruská kolónia Fort Ross, 1812). Po vyhlásení nezávislosti Mexika (1821) sa Horná Kalifornia (Alta California) stala súčasťou (provinciou) Mexika.

Okolo 1826 začali do oblasti prichádzať americkí osadníci, 1833 – 40 boli podľa nariadenia mexickej vlády pozemky misií rozparcelované a odovzdané novým majiteľom. Počas americko-mexickej vojny (1846 – 48) americkí osadníci po tzv. povstaní medvedej vlajky vyhlásili 14. júna 1846 v meste Sonoma nezávislý štát Kalifornská republika (nazývaná aj Republika medvedej vlajky, angl. Bear Flag Republic; podľa vlajky s vyobrazením medveďa, ktorý je dodnes symbolom štátu), ktorý 9. júla 1846 anektovali USA. Mexiko sa po porážke vo vojne definitívne vzdalo nárokov na územie Kalifornie zmluvou uzatvorenou 2. 2. 1848 v meste Guadalupe Hidalgo a 9. 9. 1850 sa Kalifornia stala 31. štátom USA, jej hlavným mestom je od 1854 (resp. od 1879) Sacramento. Veľký význam pre hospodársky rozmach Kalifornie malo 1848 objavenie zlata (→ zlatá horúčka), čo o. i. znamenalo obrovský prílev obyvateľstva (viac ako štvrť milióna ľudí). Dôsledkom však bolo aj zdecimovanie pôvodného indiánskeho obyvateľstva zapríčinené zničením prírodných zdrojov, ktoré Indiáni potrebovali na obživu, a šírením sa epidémií (najmä cholery). Počas občianskej vojny v USA patrila Kalifornia k štátom Únie. Rast ekonomiky (od 1860) prudko zmenil podmienky na život v Kalifornii, silné prisťahovalectvo (najmä čínske a japonské) vyvolávalo obavy a nepokoj v radoch belošského obyvateľstva, ktoré požadovalo federálny zásah v podobe prijatia zákona o prisťahovalectve (1882 bol prijatý federálny zákon, ktorý zakazoval prisťahovanie Číňanov do USA, formálne platil do 1943, resp. do 1965). Prílev cudzincov (najmä z Mexika) sa však zastaviť nepodarilo, od 1964 patrí Kalifornia k najľudnatejším štátom USA. V Kongrese má 2 senátorov a 45 poslancov.

Aljašský chrbát, angl. Alaska Range — horské pásmo na severozápade Severnej Ameriky v juž. časti štátu Aljaška (USA) s najvyšším vrchom Severnej Ameriky Denali (predtým názov McKinley; 6 194 m n. m.) a s najvyššou sopkou kontinentu Saint Elias (5 448 m n. m.). Centrálna časť budovaná žulami a rulami, okrajové partie sedimentmi rôzneho pôvodu. V juž. časti sa tiahne pásmo činných sopiek (Iliamna Volcano, Redoult Volcano). Nižšie časti strmých vrchov (do 1 100 m n. m.) sú pokryté ihličnatými lesmi, nad nimi je pásmo vysokohorskej tundry, trvalý sneh a ľadovce, z ktorých viaceré siahajú do dolín a vytvárajú podhorské ľadovce. Aljašský chrbát tvorí klimatickú hranicu medzi oblasťami mierneho oceánskeho podnebia na juhu a subpolárneho podnebia na severe. Vedie ním jediná železnica na Aljaške (z tichooceánskeho prístavu Seward na polostrove Kenai do mesta Fairbanks).

Allegheny [eligeny; angl.], Allegheny Mountains, Allegheny Plateau — horské pásmo plošinatého charakteru v Severnej Amerike, jadro juž. časti Apalačských vrchov. Vých. okraj tvorí Blue Ridge s najvyšším vrchom v časti USA vých. od Mississippi (Mitchell 2 037 m n. m). Allegheny majú charakteristický zarovnaný povrch, výška vrcholov 1 800 – 2 000 m n. m. Blue Ridge prudko klesá v dĺžke takmer 1 500 km na juhovýchod do podhoria Piedmont s plošinným charakterom. Budované najmä žulami, rulami, kremencami a prvohornými bridlicami. Karbónske vrstvy obsahujú bohaté ložiská čierneho uhlia a rudy viacerých kovov.

Allentown [elentaun] — mesto v USA vo vých. časti štátu Pensylvánia na vých. úpätí Apalačských vrchov; 120-tis. obyvateľov (2015). Založené 1762 ako Norhampton, od 1838 Allentown, mesto od 1867. Rozvinutý priemysel strojársky, automobilový, chemický, potravinársky, elektrotechnický, elektronický, stavebných materiálov, odevný. Stredisko poľnohospodárskej oblasti. Dopravná križovatka, prístav. V blízkosti mesta v Center Valley Pennsylvánska univerzita (založená 1855). Múzeum, domy z 18. stor.

Kansas — rieka v USA v štáte Kansas, pravostranný prítok Missouri; dĺžka 274 km, priemerný ročný prietok v ústí 184 m³/s. Vzniká sútokom riek Republican (679 km) a Smoky Hill (900 km) prameniacich v oblasti Veľkých prérií. Do Missouri ústi pri metropolitnej oblasti Kansas City. Väčším prítokom je Big Blue River (ľavostranný). Väčším mestom na rieke je Topeka a metropolitná oblasť Kansas City.

Kansas City [si-] — metropolitná oblasť v USA rozkladajúca sa v štátoch Missouri a Kansas v oblasti ústia rieky Kansas do Missouri; rozloha 20 596 km², 2,035 mil. obyvateľov (2010). Skladá sa z najväčšieho mesta oblasti Kansas City v štáte Missouri a z mesta Kansas City v štáte Kansas a z viacerých väčších i menších miest.

Kaskádové vrchy, angl. Cascade Range, fr. Chaîne des Cascades — horské pásmo v Kordillerach tiahnuce sa zo severu na juh od jazera Fraser v Kanade po Sierru Nevadu v Kalifornii v USA; dĺžka okolo 1 000 km, šírka 140 – 200 km. Budované kryštalickými horninami, bridlicami, pieskovcami a vulkanickými horninami. Početné kužele vyhasnutých aj aktívnych sopiek, najvyšší štít Mount Rainier, 4 392 m n. m. Najvyššie horské oblasti sú zaľadnené. Vďaka blízkosti Tichého oceána a prevládajúcim záp. vetrom je územie bohaté na zrážky, a to najmä náveterné záp. svahy (miestami okolo 3 800 mm ročne). Pohorím sa v krajinársky hodnotnom kaňone Columbia River Gorge (hĺbka 1 200 m, dĺžka 130 km) prelamuje rieka Columbia; výskyt fumarolov a horúcich prameňov. Svahy porastené ihličnatými lesmi. Na území Kaskádových vrhov sú 4 národné parky: Lassen Volcanic National Park (→ Lassen Peak), Crater Lake National Park, Mount Rainier National Park (→ Rainier) a North Cascades National Park (vyhlásený 1968, rozloha 2 043 km²).

Kenai [ki-] — polostrov USA vybiehajúci z juž. pobrežia Aljašského polostrova medzi Aljašským zálivom na východe a zálivom Cook Inlet na západe; dĺžka okolo 240 km, šírka do 210 km. Hornatý povrch, polostrovom sa od severu na juh tiahne zaľadnený horský chrbát Kenai, maximálna výška 2 130 m n. m.; na záp., fjordovom pobreží národný park Kenai-Fjords-National Park (vyhlásený 1980, rozloha 2 711 km²) s ľadovcovým poľom Harding Icefield (777 km²). Ťažba ropy, zemného plynu, čierneho uhlia, zlata. Najvýznamnejšiu ekonomickú aktivitu oblasti predstavuje turizmus. Najväčším sídlom je mesto Kenai.

Kansas City [si-] — mesto v záp. časti štátu Missouri na rieke Missouri pri ústí rieky Kansas; 46-tis. obyvateľov, aglomerácia 1,983 mil. obyvateľov (podľa počtu obyvateľov najväčšie mesto v Missouri, 2011). Spolu s mestom Kansas City v štáte Kansas vytvára urbánny komplex a s ďalšími mestami tvorí metropolitnú oblasť Kansas City. Významné obchodné, finančné a priemyselné stredisko rozľahlej poľnohospodárskej oblasti s rozvinutým potravinárskym, petrochemickým, chemickým, automobilovým, leteckým, strojárskym (výroba poľnohospodárskych a dopravných strojov a zariadení), drevárskym, polygrafickým, elektrotechnickým a odevným priemyslom. Významná dopravná križovatka, riečny prístav, medzinárodné letisko.

Mesto vzniklo 1838 zlúčením viacerých obchodných staníc do Town of Kansas, od 1853 mesto s názvom City of Kansas, od 1889 súčasný názov. Počas občianskej vojny v USA bolo mesto a jeho okolie dejiskom niekoľkých bitiek. Jeho rýchly rozvoj nastal po 1865, keď sa stalo jedným z miest ležiacich na budovanej železničnej trati zo Saint Louis, a po 1869 po dokončení železničného mosta cez rieku Missouri.

Stavebné pamiatky: výšková budova New York Life Insurance Building (1888 – 90), obchodný dom Boley Clothing Company Building (1909, jedna z prvých stavieb na svete so zavesenou fasádou), neoklasicistická stanica Union Station (1914), pamätník Liberty Memorial (1921 – 26, jeho súčasťou je múzeum 1. svet. vojny), neoklasicistické múzeum Nelson-Atkins Museum of Art (1930 – 33, prístavba 1999 – 2007; významná zbierka ázijského a európskeho umenia), viaceré príklady architektúry v štýle art déco (mrakodrapy K. C. Power and Light Building, 1931; 909 Walnut, 1930 – 31; Jackson County Courthouse, 1934; mestské auditórium, 1936), obchodné centrum Country Club Plaza (1922 – 30. roky 20. stor.). V centre mesta sa nachádza množstvo mrakodrapov z 20. – 21. stor. (napr. Landmark Tower, 1964; Crown Center, 1971; One Kansas City Place, 1988), ale aj niekoľko mestských parkov s promenádami a fontánami (mestský park, založený 1893). Športová hala Kemper Arena (1971 – 73, H. Jahn), výstavisko Bartle Hall Convention Center (1997), športová aréna Sprint Center (2007). Niekoľko stavieb navrhnutých F. L. Wrightom (kostol Community Christian Church, 1940; obytný dom Clarence Sodern House, 1940).

Množstvo múzeí a galérií (napr. Kemper Museum of Contemporary Art, 1994), viaceré univerzity.

Hamilton [he-] — mesto v USA v juhozápadnej časti štátu Ohio na rieke Miami (prítok Ohia) severne od mesta Cincinnati; 62-tis. obyvateľov (2015). Priemysel strojársky, papiernický, textilný. Sídlo jednej z fakúlt Miami University (Oxford, Ohio).

Hammond [he-] — mesto v USA v severozápadnej časti štátu Indiana pri Michiganskom jazere v aglomerácii Gary-Hammond; 81-tis. obyvateľov (2010). Priemysel hutnícky, strojársky (o. i. výroba dopravných prostriedkov), chemický, petrochemický. Založené 1869, od 1884 mesto. Od 1943 sídlo niekoľkých fakúlt Purdue University vo West Lafayet (založená 1869).

Harlingen — mesto v USA v južnej časti štátu Texas na brehu ramena rieky Rio Grande; 75-tis. obyvateľov (2010). Potravinársky priemysel. Významné obchodné stredisko poľnohospodárskej oblasti (pestovanie citrusových plodín). Riečny prístav (export obilia a ropy).

Havre [hevr] — mesto v USA v severnej časti štátu Montana na rieke Milk River; 9,8 tis. obyvateľov (2016). Nazvané podľa francúzskeho mesta Le Havre, z ktorého oblasti pochádzali prví osadníci. Západne od mesta Havre leží priehrada Fresno Dam a južne indiánska rezervácia Rocky Boy’s.

Berkeley [bákly] — mesto v USA v štáte Kalifornia v aglomerácii San Francisca na brehu zálivu San Francisco; 121-tisíc obyvateľov (2016). Významné stredisko vedy s dvoma univerzitami, sídlo Kalifornskej univerzity (University of California, zal. 1868), početné vedeckovýskumné pracoviská, stredisko jadrového výskumu. Priemysel farmaceutický, chemický, potravinársky, strojársky. Prístav pre jachty, letisko. Múzeum.

Alabama, skratka Ala. — štát na juhu USA medzi pobrežím Mexického zálivu na juhu a juž. výbežkami Apalačských vrchov, ktoré vypĺňajú sev. časť štátu. V juž. časti sa prímorskou, miestami močaristou rovinou začína Mississippská nížina. Teplé subtropické podnebie, ročný úhrn zrážok 1 500 mm. K najväčším riekam patria Tennessee a Tensaw. V porovnaní s inými štátmi USA je Alabama hospodársky menej rozvinutým štátom. Pri Birminghame na severe ťažba čierneho uhlia, železnej rudy, bauxitov. Priemysel drevársky, nábytkársky, papiernický, ťažobný, kovospracujúci (Birmingham), textilný, chemický. Dôležité priemyselné strediská: Birmingham, Gadsden, Mobile (veľký námorný prístav); v doline rieky Tennessee sú sústredené energeticky náročné odvetvia. V Huntsville je sídlo Marshall Space Flight Center (vedúce vedecké a konštrukčné stredisko NASA). V poľnohospodárstve prevláda živočíšna výroba (chov hydiny, hovädzieho dobytka); pestuje sa bavlník, kukurica, podzemnica olejná a krmoviny.

Alabama bola objavená Španielmi 1519 a 1528, v 17. stor. osídlená Angličanmi (provincia Carolina), v 18. stor. Francúzmi (mesto Fort Louis, 1702). Sedemročnú vojnu medzi anglickými a francúzskymi kolonistami ukončil 1763 Parížsky mier. Francúzsko odstúpilo územie na východ od Mississippi (vrátane Alabamy) Veľkej Británii, juž. časť pripadla Španielsku, ktoré ju 1810 – 13 odstúpilo USA. Po Americkej revolúcii sa väčšia časť Alabamy stala súčasťou USA. R. 1817 získala status teritória, od 1819 je dvadsiatym druhým štátom USA. Počas občianskej vojny v USA (1861 – 65) patrila k štátom, ktoré sa odtrhli od Únie a vytvorili Konfederované štáty americké. V najznámejšej bitke na území Alabamy pri Mobile Bay 5. 8. 1865 námorné jednotky Únie pod velením admirála D. G. Farraguta porazili jednotky Konfederácie. Od apríla 1865 do 1877 okupovali Alabamu vojská Únie. V septembri 1865 ústavné zhromaždenie odvolalo rozhodnutie o odtrhnutí a zrušilo otroctvo. R. 1866 – 68 pod vojenskou správou, 1901 prijatá súčasná ústava. Rasové nepokoje pretrvávali aj po 2. svet. vojne. Zrodilo sa tam aj hnutie za práva Afroameričanov pod vedením M. L. Kinga. V Kongrese USA má Alabama 2 senátorov a 7 poslancov.

Hialeah [hajelíe] — mesto v USA v juhovýchodnej časti štátu Florida v aglomerácii Miami-Hialeah pri prieplave Miami spájajúcom jazero Okeechobee s Atlantickým oceánom; 236-tis. obyvateľov (2016). Rekreačné stredisko.

Amarillo [emerilou] — mesto v USA na severe štátu Texas, 1 120 m n. m; 199-tis. obyvateľov (2015). Založené 1887. Stredisko ťažby a spracovania ropy, zemného plynu a rúd farebných kovov, strojársky priemysel (lietadlá, zbrojárstvo). Významný železničný a cestný uzol, letisko.

Anaheim [ejnehejm] — mesto v USA v štáte Kalifornia na záp. okraji mesta Los Angeles; 351-tis. obyvateľov (2015). Súčasť aglomerácie Los Angeles. Založené 1857 nemeckými kolonistami. Priemysel letecký, elektronický, elektrotechnický, chemický, konzervárenský. V minulosti pestovanie citrusov. Čulý cestovný ruch vďaka zábavným parkom Disneyland (otvorený 1955) a Disney California Adventure Park (otvorený 2001).

Ariz. — skratka Arizony.

Ark. — skratka Arkansasu.

Arkansas, Arkansas River — rieka v USA, pravostranný prítok Mississippi; dĺžka 2 334 km, rozloha povodia 470-tis. km². Pramení v Skalnatých vrchoch, cez ktoré preteká hlboko zarezanou dolinou. Pri meste Pueblo vyteká do prérií. Hlavné prítoky: Cimarron, Canadian. Splavná 800 km, energeticky využívaná.

Arlington — mesto v USA na severozápade štátu Texas v mestskom zoskupení Dallas – Fort Worth; 388-tis. obyvateľov (2015). Založené v súvislosti s výstavbou železnice 1876. Stredisko priemyslu a obchodu. Priemysel automobilový, elektronický. Letisko. Univerzita (založená 1895), divadlo (1973), galéria moderného umenia (1989).

Aljašský polostrov, angl. Alaska Peninsula — úzky polostrov na severozápade Severnej Ameriky v USA v štáte Aljaška; asi 45-tis. km². Vybieha ďaleko na juhozápad a spolu s reťazou vulkanických ostrovov Aleuty, ktoré sú jeho pokračovaním, oddeľuje Beringovo more od Tichého oceána. Pozdĺž sev. pobrežia sa tiahne pobrežná nížina, na juhu vulkanické Aleutské vrchy (sopky Katmai, 2 047 m n. m.; Veniaminof, 2 507 m n. m., a i.).

Alaska Peninsula [e- -sju-] → Aljašský polostrov

Katmai [ket-], Mount Katmai — aktívna sopka, stratovulkán v USA na juhu Aljašského polostrova v Aleutských vrchoch, 2 047 m n. m. Jeho centrálna kaldera je vyplnená jazerom (dĺžka 4,5 km, šírka 3 km). Posledná zaznamenaná erupcia 1912. Katmai sa rozkladá na území národného parku Katmai National Park and Preserve (vyhlásený 1918, rozloha 19 122 km²).

Americká Samoa, Teritórium Americkej Samoy, angl. American Samoa, Territory of American Samoa — zámorské autonómne územie USA v juhozáp. časti Tichého oceána pri záp. okraji Polynézie. Patria k nemu sopečné ostrovy Tutuila (135 km²), Aunu’u, súostrovie Manu’a, atoly Rose a Swains. Hornaté ostrovy sopečného pôvodu s koralovými útesmi. Tropické podnebie s priemernými teplotami 25 – 27 °C, ročný úhrn zrážok 80 – 450 mm. Tropické rastlinstvo a živočíšstvo, polovica ostrovov pokrytá lesmi. Pestovanie kokosovníka, cukrovej trstiny, banánovníka; rybolov. Základom ekonomiky je potravinársky priemysel (konzervovanie rýb, kreviet, sušenie kopry). Turistický ruch. Obyvateľstvo: Polynézania, zväčša Samojčania; náboženstvo: protestanti, katolíci, metodisti, mormóni; úradné jazyky: samojčina, angličtina. Na ostrove Tutuila americká námorná základňa.

Samosprávne zámorské územie USA zriadené 1899 na základe zmluvy medzi Spojeným kráľovstvom, Nemeckom a USA. Od 1951 čiastočná vnútorná samospráva, 1960 vytvorený zákonodarný zbor (Fono), výkonnú moc má guvernér od 1977 volený priamo obyvateľmi.

Americké Panenské ostrovy, angl. Virgin Islands of the United States — zámorské autonómne územie USA v záp. časti Panenských ostrovov v Malých Antilách v Karibskom mori; hlavné ostrovy: Saint Thomas (tam hlavné mesto Charlotte Amalie), Saint Croix, Saint John. Tropické oceánske podnebie; pestovanie kokosovníka, cukrovej trstiny, tropického ovocia, zeleniny; rybolov. Spracúvanie dovážaného bauxitu a ropy, výroba rumu. Turistický ruch; americká vojenská základňa. Obyvatelia: prevažne černosi a mulati; náboženstvo: protestantské, anglikánske, katolícke; úradný jazyk: angličtina.

Objavené 1493 K. Kolumbom, neskôr sa časť ostrovov stala dánskou a časť britskou kolóniou. R. 1917 bola dánska časť predaná USA. Výkonnú moc má guvernér volený priamo obyvateľmi.

Hagåtña [-ňa], do 1998 Agaña — hlavné mesto ostrova a zámorského autonómneho územie USA Guam ležiace v zálive v strednej časti západného pobrežia; 1,1 tis. obyvateľov (2010). Bývalé stredisko španielskej koloniálnej vlády v Mikronézii. Viaceré stavebné pamiatky (katedrála, námestie, pevnosti) a Latta Stone Park (skalné stavby dávnych kultúr). Asi 10 km juhozápadne v zálive Apra hlavná základňa americkej tichomorskej flotily. Významné medzinárodné letisko.

Agaña → Hagåtña

Hampton Roads [hem- rouds] — časť estuáru rieky James ústiacej do Chesapeackej zátoky v USA v štáte Virgínia; dĺžka okolo 6,5 km. Nachádza sa v ňom zoskupenie prístavov Newport News, Norfolk, Hampton a Portsmouth. Vývoz čierneho uhlia, tabaku a hnojív; dovoz ropy a rúd. Priemysel lodný, drevársky, chemický. V Portsmouthe námorná vojenská základňa.

Harlem — mestská štvrť New Yorku v USA v severovýchod. časti ostrova Manhattan severne od Central Parku; 364-tis. obyvateľov (2010). Harlem bol založený 1658 Holanďanmi ako osada Nieuw Haarlem (názov podľa mesta Haarlem v severozáp. Holandsku), v 19. stor. mala ešte vidiecky charakter, v 20. stor. prílev černošského obyvateľstva (od 1910) a Portoričanov (od 1940) znamenal pokles životného štandardu a rast nezamestnanosti, na druhej strane však aj rozvoj špecifickej afroamerickej kultúry. Harlem sa delí na taliansku, španielsku (obývanú Portoričanmi) a černošskú štvrť (v nej je sústredená asi polovica černošského obyvateľstva New Yorku, v súčasnosti jeho sťahovanie do mestských častí Bronx, Brooklyn a i.).

Harrisburg [heriz-] — mesto v USA na rieke Susquehanna, hlavné mesto štátu Pensylvánia; 48-tis. obyvateľov, aglomerácia 560-tis. obyvateľov (2016). Priemysel hutnícky (čierna metalurgia), strojársky, letecký, kovoobrábací, elektrotechnický, potravinársky, textilný, chemický, drevársky. Dopravná križovatka. Pôvodne obchodná a poštová stanica (nazývaná Harris’ Ferry) založená okolo 1718 Johnom Harrisom st. (*okolo 1673, †1748). R. 1785 založili na jej mieste John Harris ml. (*okolo 1726, †1791) a William Mclay osadu nazvanú na počesť francúzskeho kráľa Ľudovíta XVI. Louisbourg, ktorá 1791 získala mestské práva a dnešný názov Harrisburg. R. 1810 sa stala hlavným mestom štátu Pensylvánia. Stavebné pamiatky: kapitol (po požiari znovuvybudovaný 1897 – 1906), Harrisov dom (1766), továreň Olivetti-Underwood (1966 – 70, L. I. Kahn) a i. Viaceré vysoké školy; múzeá. V blízkosti jadrová elektráreň Three Mile Island, na ktorej došlo 1979 k vážnej poruche reaktora.

Haleakala, East Maui Volcano — spiaca sopka na ostrove Maui (Havajské ostrovy) v národnom parku Haleakala National Park (116 km², vyhlásený 1961, od 1980 medzinárodná biosférická rezervácia), jedna z najväčších sopiek na Zemi; 3 055 m n. m., obvod krátera 34 km, hĺbka 600 m (podľa niektorých zdrojov až 800 m), na dne viacero menších kráterov. Rozsiahla štítová sopka zaberajúca takmer 75 % územia ostrova. Na jej vrchole je Meesovo observatórium (Mees Solar Observatory; → havajské observatóriá). Posledná erupcia okolo 1790.