Vyhľadávanie podľa kategórií: geografia regionálna – Európa - Česko, Poľsko

Zobrazené heslá 1 – 3 z celkového počtu 3 hesiel.

Zobrazujem:

Zoraďujem:

A - Z

Beskydy

Beskydy — najsevernejšie položené horské pásmo flyšových Západných Karpát a Východných Karpát. Tiahne sa od Moravskej brány v Česku, prechádza na územie Poľska a Slovenska a končí sa na Ukrajine nad dolinou rieky Čeremoš; šírka asi 50 km, dĺžka 600 km. Na Slovensku ho tvoria časti geomorfologickej jednotky Západných Beskýd (Turzovská vrchovina, Moravsko-sliezske Beskydy, Jablunkovské medzihorie) a Stredných Beskýd (Kysucké Beskydy, Kysucká vrchovina, Oravské Beskydy, Podbeskydská brázda, Podbeskydská vrchovina, Oravská Magura, Oravská vrchovina). Východne od Tatier pokračuje pásmo Beskýd na území Slovenska Východnými Beskydami (Pieniny, Ľubovnianska vrchovina, Čergov), Nízkymi Beskydami (Busov, Ondavská vrchovina, Laborecká vrchovina, Beskydské predhorie) a opúšťa slovenské územie na hraniciach s Ukrajinou v Poloninách (Bukovské vrchy). V západnej časti vrcholí pásmo Beskýd pohorím Babia hora (najvyšší vrch Babia hora, 1 725 m n. m.) na slovensko-poľských hraniciach, najvyššie sú však na území Ukrajiny v pohorí Čornohora (Hoverla, 2 061 m n. m.).

Beskydy sa utvorili začiatkom neogénu (mladšie treťohory), keď sa morské sedimenty ukladali na severnom predpolí Karpát, od konca jury do konca paleogénu boli vyvrásnené a popresúvané, čím sa utvorila typická príkrovová stavba. V horninách sa spravidla striedajú vrstvy ílovcov a pieskovcov (flyš), čo spôsobilo vznik hladko modelovaného reliéfu a početných zosuvov. Najvyššie časti (Hoverla, Babia hora) sa vyznačujú výskytom ľadovcového reliéfu utvoreného v starších štvrtohorách.

Hlavným hrebeňom západnej časti Beskýd prechádza hlavné európske rozvodie medzi Čiernym morom a Baltským morom narušené len prielomami Dunajca a Popradu. Územie má relatívne hustú riečnu sieť, menej vodnaté toky s pomerne veľkými výkyvmi prietokov počas roka. Sú tam vyvinuté všetky vegetačné stupne od dubového stupňa po alpínske lúky, väčšinu horského pásma však zaberajú zmiešané listnaté a ihličnaté lesy.

Pre Beskydy je typické veľké množstvo prevažne malých sídel a rozptýlené osídlenie (lazy). Z nerastného bohatstva sú najvýznamnejšie menšie ložiská zemného plynu a ropy (najmä v Poľsku), početné minerálne pramene, s ktorými súvisí vznik kúpeľných miest (napr. Bardejov, Krynica-Zdrój, Muszyna). V najvyšších polohách sú turisticky atraktívne strediská zimných športov, napr.: Frýdlant nad Ostravicí (Česko), Kubínska hoľa, Veľká Rača, Oščadnica (Slovensko), Rajcza (Poľsko), Jasiňa (Ukrajina).

Jizera

Jizera, poľsky Izera — rieka v Česku a Poľsku, pravostranný prítok Labe; dĺžka 164 km, rozloha povodia 2 193 km2, priemerný ročný prietok na dolnom toku 24 m3/s. Pramení na poľskej strane Jizerských hôr pod vrchom Smrk v tesnej blízkosti hranice s Českom (niekedy je za začiatok rieky považovaný prameň na českom území), na hornom toku na úseku 15 km tvorí štátnu hranicu, preteká po hranici Krkonošského národného parku, Podkrkonoším, pretína Ještědsko-kozákovský chrbát, pri Turnove vteká do oblasti Českej tabule, na dolnom toku meandruje, do Labe sa vlieva pri kúpeľnom mestečku Lázně Toušeň. Najväčšie prítoky: Mumlava, Oleška, Libuňka (ľavostranné), Jizerka, Kamenice, Mohelka (pravostranné). Mestá na Jizere: Jablonec nad Jizerou, Semily, Železný Brod, Turnov, Mnichovo Hradiště, Bakov nad Jizerou, Mladá Boleslav, Benátky nad Jizerou.

Jizerské hory

Jizerské hory, poľsky Góry Izerskie — pohorie v pohraničnej oblasti Česka a Poľska. Budované žulami, menej rulami a svormi. Široké a ploché hrebene, štyri výrazné rovnobežné pásma, najvyšší vrch Wysoka Kopa, 1 127 m n. m. (na poľskej strane, na českej strane pohraničný vrch Smrk, 1 124 m n. m.). Chrbtami pohoria prechádza rozvodie medzi Baltským morom a Severným morom, územie má hustú sieť vodných tokov s pramennou oblasťou rieky Jizera, viacerými minerálnymi prameňmi, pri ktorých vznikli liečivé kúpele (Lázně Libverda v Česku, Czierniava-Zdrój a Świeradów-Zdrój v Poľsku). V minulosti takmer súvislá lesná pokrývka územia je v dôsledku silného znečistenia ovzdušia degradovaná. Prírodovedecky najhodnotnejšími sú horské rašeliniská a zvyšky bučín. Viacero chránených území, na českej strane CHKO Jizerské hory (vyhlásená 1967, rozloha 368 km2). Vyhľadávaná turistická (obľúbené miesto cykloturistov) a rekreačná oblasť, tradičné stredisko zimných športov (udržiavané bežkárske trate).