Vyhľadávanie podľa kategórií: biológia – všeobecne, hydrológia a vodné hospodárstvo

Zobrazené heslá 1 – 2 z celkového počtu 2 hesiel.

Zobrazujem:

Zoraďujem:

A - Z

evaporácia

evaporácia [lat.] — proces, pri ktorom látka prechádza z kvapalnej fázy do plynnej;

1. → vyparovanie; → výpar;

2. geol., geochem. proces, pri ktorom v dôsledku vyparovania prírodných povrchových vôd nastáva vyzrážanie alebo kryštalizácia v nich rozpustených minerálov a ich následné usádzanie. Poradie usádzania minerálov závisí od ich rozpustnosti v pôvodnom roztoku (najprv sa usádzajú najmenej rozpustné, ako posledné najviac rozpustné minerály). Evaporácia zväčša prebieha vo viac-menej izolovaných vodných bazénoch (lagúnach, uzavretých jazerách, moriach ap.), kde množstvo pritekajúcej vody je nižšie ako množstvo vody, ktorá sa z bazéna za rovnaký čas vyparí. Sedimenty, ktoré takto vzniknú, sa nazývajú evapority.

kanál

kanál [gr. > lat.] —

1. vo všeobecnosti ryha vyhĺbená v zemi, slúžiaca na odtok vody; otvorený alebo zakrytý (podzemný) umelý vodný tok, inžiniersky objekt slúžiaci na rôzne vodohospodárske účely. Rozoznávajú sa kanály na odvádzanie dažďových a odpadových vôd (→ stoka), kanály na prívod vody k rôznym vodohospodárskym objektom (náhon k vodnej elektrárni, mlynu ap.; derivačný kanál k derivačnej vodnej elektrárni), kanál na vodnú dopravu (→ plavebný kanál, → prieplav), ďalej závlahový a odvodňovací kanál, odľahčovací kanál a i. Okrem vlastného upraveného koryta toku sú súčasťou kanálu aj rôzne hydrotechnické objekty zabezpečujúce jeho funkčnosť (nápustné a výpustné objekty, plavebné komory ap.);

2. biol.

a) canalis — v anatómii trubicová štruktúra, priestor, cez ktorú pretekajú telové tekutiny alebo prechádzajú rôzne anatomické štruktúry (cievy, nervy, šľachy a i.), napr. krčnicový kanál, canalis caroticus – kanál vnútornej krčnice; zápästný kanál, canalis carpi – priechod na šľachy ohýbačov prstov; ústredný kanál, canalis centralis – kanál prebiehajúci stredom miechy;

b) aj iónový kanál – mechanizmus prechodu látok (najčastejšie ióny Na+, K+, Ca2+, Cl-) cez biologickú membránu (v bunke, z jednej bunky do druhej) sprostredkovaný integrálnym membránovým proteínom (→ membránový transport). Rýchlosť difúzie je riadená rozdielom elektrochemických potenciálov daného iónu na obidvoch stranách membrány, priepustnosť kanálu (otváranie a zatváranie) však môže byť ovplyvnená i zmenou membránového potenciálu (kanály aktivované elektrickými zmenami, uplatňujú sa predovšetkým pri vedení vzruchu nervovým vláknom), väzbou ligandu, napr. hormónu, neurotransmitera na receptor (kanály aktivované receptormi, napr. pri prenose vzruchu v synapsách nervových buniek), alebo mechanickými podnetmi (kanály aktivované mechanickým napätím, napr. tlak pri bunkách vnútorného ucha). Prestup iónov cez iónové kanály sa uplatňuje najmä pri vedení nervového vzruchu a pri vzniku a šírení akčného potenciálu. Kanály urýchľujúce transport vody membránou – akvaporíny, tvoria osobitnú skupinu. Neselektívny prienik malých hydrofilných molekúl cez vonkajšiu membránu gramnegatívnych baktérií, mitochondrií a chloroplastov umožňujú poríny;

3. elektron., inform., kyb. → prenosový kanál;

4. inform. informačný kanál — v teórii informácií abstraktná údajová štruktúra (→ front), ktorá realizuje dve operácie, a to vloženie správy na koniec frontu a jej vybratie zo začiatku frontu;

5. tech. prieduch alebo zariadenie slúžiace na odvod plynov (odsávací kanál, vetrací kanál, výfukový kanál).