Vyhľadávanie podľa kategórií: geografia regionálna – Afrika - Džibutsko

Zobrazené heslá 1 – 5 z celkového počtu 5 hesiel.

Zobrazujem:

Zoraďujem:

Abbé

Abbé, francúzsky Lac Abbé, amharsky Abhe Bid Hayk — bezodtokové slané jazero vo východnej Afrike v Afarskej panve na hranici Etiópie a Džibutska; plocha 340 km2 (z toho 110 km2 v Džibutsku), dĺžka 25 km, priemerná hĺbka 8,6 km. Prítokom je rieka Awaš.

Afarská panva

Afarská panva, Afarský trojuholník — rozsiahla tektonicky podmienená depresia vo východnej Afrike vo Východoafrickej priekopovej prepadline na území východnej Etiópie, strednej Eritrey, južného Džibutska a severozápadného Somálska. Má zhruba trojuholníkový tvar a rozlohu približne 4-tisíc km2. Územie je seizmicky aktívne a má mnoho aktívnych (Erta Ale) aj neaktívnych (stratovulkán Ajälu Tärara) sopiek a horúcich prameňov. Veľkú plochu pokrýva Danakilská púšť rozkladajúca sa v severovýchodnej časti Etiópie, južnej časti Eritrey a na veľkej časti Džibutska. V jej severnej časti leží Danakilská prelačina, jedna z najteplejších a najsuchších oblastí na svete. Na území Džibutska leží Asalská preliačina so slaným jazerom Lac Assal, ktorého depresia je najnižším miestom v Afrike (155 m pod hladinou mora). Najväčším vodným tokom územia je rieka Awaš, ktorá pramení v Etiópskej vysočine, tečie na sever, preteká viacerými slanými jazerami a ústi do jazera Abbé.

Afarská panva je osídlená zväčša Afarmi živiacimi sa pastierstvom a ťažbou draselných solí, chloridu sodného a síry.

Územie je významnou antropologickou oblasťou s paleontologickými nálezmi (→ Afar).

Asalská preliačina

Asalská preliačina, Assalská preliačina, arabsky Haud Asál, francúzsky Dépression Assal — depresia vo Východoafrickej priekopovej prepadline v Afarskej panve na území Džibutska v Danakilskej púšti v blízkosti Adenského zálivu, najnižšie miesto Afriky, 155 m pod hladinou mora. Na jej dne je slané bezodtokové kráterové jazero Lac Assal (maximálna dĺžka 10 km, maximálna šírka 7 km, plocha 54 km2, priemerná hĺbka 7,4 m, salinita 35 %).

Danakilská preliačina

Danakilská preliačina, amharsky Denakil — bezodtoková tektonická zníženina v severovýchodnej Afrike v severnej časti Afarskej panvy v severnej Etiópii v blízkosti hranice s Eritreou na styku troch litosférických dosiek v najsevernejšej africkej časti Východoafrickej priekopovej prepadliny; dĺžka okolo 200 km, šírka okolo 50 km. Na západe je ohraničená Etiópskou vysočinou, na východe Danakilskými Alpami. Jej najnižšie miesto leží asi 125 m pod hladinou mora. V preliačine sa nachádzajú aktívne sopky Erta Ale (najaktívnejšia sopka Etiópie) a Dallol a jedinečné sírne a termálne pramene v lokalite Dallol. Z hľadiska priemerných ročných teplôt je najteplejším územím na svete s maximálnou priemernou ročnou teplotou 35 °C (lokalita Dallol), priemerný ročný úhrn zrážok je do 200 mm. Preliačina je súčasťou Danakilskej púšte (rozkladá sa v severovýchodnej časti Etiópie, južnej časti Eritrey a na veľkej časti Džibutska), ktorej veľké plochy (1,2 tis. km2) zaberá soľná púšť (zásoby viac ako 1 mil. ton soli).

Danakilská preliačina je riedko osídlené územie, zväčša Afarmi živiacimi sa pastierstvom a ťažbou draselných solí, chloridu sodného a síry.

Územie je významnou antropologickou oblasťou s paleontologickými nálezmi (→ Afar).