abázia [gr.], abasia — neschopnosť samostatnej chôdze pri zachovanej hybnosti dolných končatín. Následok poruchy chôdzových automatizmov; vyskytuje sa pri artériosklerotickom poškodení bazálnych ganglií, pri poškodení mozočka, prípadne nervových dráh, ktoré spájajú mozoček s čelovými lalokmi mozgu alebo s inými štruktúrami centrálneho nervového systému. Ťažšie poškodenie týchto štruktúr môže viesť až k astázii (neschopnosť stáť).
absces [lat.], abscessus, hľuza — dutina vyplnená nahromadeným hnisom. Absces býva spojený s celkovými príznakmi infekcie organizmu (s vysokou teplotou, triaškami, slabosťou, malátnosťou a nechutenstvom), ktoré závisia od jeho veľkosti a umiestnenia. Môže sa vyskytnúť vo všetkých častiach ľudského organizmu, od kože až po vnútorné orgány.
Absces mozgu vzniká opuzdrením mozgového tkaniva rozpadnutého po neohraničenom hnisavom zápale. Infekcia môže byť do mozgu zanesená priamo pri prenikajúcich poraneniach mozgu (priamym šírením napr. z hnisavého procesu prinosových dutín alebo stredného ucha) alebo krvnou cestou zo vzdialeného hnisavého ložiska, najmä z pľúc. Absces pľúc vzniká najčastejšie ako komplikácia zápalu pľúc u starších pacientov s poruchou imunity. Absces pečene vzniká následkom zápalov žlčových ciest, po úrazoch, zriedkavo krvnou cestou.
Liečba je zvyčajne chirurgická (vypustenie hnisu a odstránenie puzdra), okrem toho je nevyhnutné podávať antibiotiká.
acefalus [gr.] — nedokonale vyvinutý plod bez hlavy, zrastený s normálne vyvinutým jednovaječným dvojčaťom. Má rudimentárne vyvinutý krvný obeh a nedokonalé srdce, ktoré však môže aj chýbať. Je neschopný života, udržiavaný cirkuláciou krvi zdravého dvojčaťa.
adynamia [gr.] — prechodná slabosť až obrna kostrových svalov v dôsledku poruchy funkcie nervovosvalových platničiek (→ myasténia).
afázia [gr.], aphasia — porucha reči vyvolaná poškodením rečových centier mozgu (→ fatické poruchy). Rozoznáva sa motorická (expresívna) afázia, keď chorý rozumie hovorenej reči, ale nedokáže spontánne hovoriť, hoci nie je porušená pohyblivosť jeho rečových orgánov (nedokáže nimi narábať tak, aby vznikli zvuky hlások, slabík a slov, ktoré by vyjadrovali to, čo chce povedať), a senzorická (perceptívna) afázia, keď chorý nie je schopný rozumieť hovorenej reči, vníma ju len ako zvuky.
agnózia [gr.], agnosia — porucha schopnosti poznávať predmety podľa ich vzhľadu (zraková agnózia), podľa zvukov nerečového charakteru (napr. kľúče podľa cvengotu; sluchová agnózia) alebo podľa hmatu (→ astereognózia), prípadne podľa čuchu a chuti. Vzniká v dôsledku poškodenia mozgovej kôry v susedstve prislúchajúcich mozgových centier.
agrafia [gr.], agraphia — strata schopnosti písať pri neporušenej hybnosti ruky. Vzniká pri poškodení grafomotorickej oblasti v mozgu v zadnej časti stredného čelového závitu alebo proprioreceptívnej (→ proprioreceptor) grafestetickej oblasti v nadokrajovom závite temenného laloka, prípadne pri prerušení ich spojení s ostatnými časťami dominantnej mozgovej hemisféry, ktoré majú vzťah k fatickým poruchám.
alália [gr.], alalia — nevyvinutie reči (neschopnosť vyslovovať členené hlásky) pri neporušenom sluchu a neporušených duševných schopnostiach dieťaťa.
absencia [lat.] — neprítomnosť;
1. lek. absentia — druh epileptického záchvatu prejavujúci sa krátkodobou, niekedy len niekoľkosekundovou stratou vedomia bez straty svalového napätia a bez pádu. Počas záchvatu chorý nereaguje na vonkajšie podnety, po jeho odoznení si naň nepamätá. Vyskytuje sa najmä u starších detí;
2. práv. neprítomnosť zamestnanca na pracovisku, jeho neúčasť na výkone práce. Pracovné právo delí neprítomnosť zamestnanca v práci na ospravedlnenú a neospravedlnenú. V slovenskom práve Zákonník práce z 2001 (podobne ako Zákonník práce z 1965) rieši situácie, keď na strane zamestnanca vznikne nemožnosť plniť povinnosť pracovať (prekážky v práci na strane zamestnanca), ako aj situácie, keď zamestnávateľ nie je schopný prideľovať prácu (prekážky v práci na strane zamestnávateľa). V obidvoch prípadoch Zákonník práce absenciu zamestnanca ospravedlňuje (ospravedlnená absencia) a v určitých prípadoch je zamestnávateľ povinný poskytnúť aj náhradu mzdy.
Ospravedlnenou absenciou bola do roku 2002 (podľa Zákonníka práce z 1965) napr. práceneschopnosť zamestnanca pre chorobu alebo pre úraz, počas karantény alebo počas ošetrovania chorého člena rodiny, neprítomnosť muža v práci v období, počas ktorého mu bola poskytovaná peňažná pomoc podľa právnych predpisov, u zamestnankýň v období materskej a ďalšej dovolenky, neprítomnosť zamestnanca v práci pre prekážky z príčin všeobecného záujmu, pre výkon služby v ozbrojených silách alebo pre účasť v civilnej službe, pre školenie a štúdium popri zamestnaní, pre dôležité osobné prekážky taxatívne ustanovené pracovnoprávnym predpisom, ako aj z iných vážnych príčin, ak zamestnávateľ zamestnancovi poskytol pracovné voľno.
Podľa Zákonníka práce z 2001 medzi prekážky v práci na strane zamestnanca patria: 1. prekážky z dôvodov všeobecného záujmu; 2. prekážky z dôvodu plnenia brannej povinnosti a z dôvodu pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl; 3. prekážky z dôvodu zvyšovania kvalifikácie; 4. dôležité osobné prekážky v práci.
V prípade prekážok z dôvodov všeobecného záujmu zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas na výkon verejných funkcií, občianskych povinností (napr. činnosť svedka, tlmočníka, znalca, pri poskytnutí prvej pomoci) a i. úkonov vo všeobecnom záujme (napr. darovanie krvi, výkon funkcie v odborovom orgáne, činnosť člena poradného orgánu vlády Slovenskej republiky), ak túto činnosť nemožno vykonať mimo pracovného času. Pracovné voľno poskytne zamestnávateľ bez náhrady mzdy, ak Zákonník práce, osobitný predpis alebo kolektívna zmluva neustanovuje inak alebo ak sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodne inak. V prípade zvyšovania kvalifikácie sa rozlišuje prehlbovanie kvalifikácie a zvýšenie kvalifikácie. Prehlbovanie kvalifikácie je výkonom práce a za tento čas patrí zamestnancovi mzda. Zamestnávateľ môže prehlbovanie kvalifikácie aj nariadiť. Zvýšenie kvalifikácie je prekážkou v práci na strane zamestnanca a patrí mu náhrada mzdy, ak sa zamestnávateľ zaviazal poskytnúť mu pracovné voľno a náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku, najmä ak je predpokladané zvýšenie kvalifikácie v súlade s potrebou zamestnávateľa. V prípade dôležitých osobných prekážok v práci zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci za čas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo pre úraz, počas materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky, karantény alebo počas ošetrovania chorého člena rodiny. Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy najmä z týchto dôvodov: vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení (pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ďalšie pracovné voľno bez náhrady mzdy), sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie (pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne najviac na sedem dní v kalendárnom roku), úmrtie rodinného príslušníka (pojem rodinný príslušník v tejto súvislosti bližšie vymedzuje Zákonník práce), svadba. Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi z týchto dôvodov ďalšie pracovné voľno bez náhrady mzdy, prípadne mu môže poskytnúť pracovné voľno bez náhrady mzdy z iných dôvodov.
Zamestnávateľ je tiež povinný ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca v práci za čas jeho účasti na štrajku v súvislosti s uplatnením jeho hospodárskych a sociálnych práv; mzda ani náhrada mzdy zamestnancovi nepatrí. Účasť na štrajku po právoplatnosti rozhodnutia súdu o nezákonnosti štrajku sa považuje za neospravedlnenú neprítomnosť zamestnanca v práci. Ospravedlnená je aj absencia z dôvodu prekážok v práci na strane zamestnávateľa. Ide o prípady, ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre: 1. prechodný nedostatok spôsobený poruchou na strojovom zariadení, dodávkou surovín alebo pohonnej sily, chybnými pracovnými podkladmi alebo inými podobnými prevádzkovými príčinami (prestoj) a nebol po dohode preradený na inú prácu (patrí mu náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku); 2. nepriaznivé poveternostné vplyvy (zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy najmenej 50 % jeho priemerného zárobku); 3. iné prekážky na strane zamestnávateľa (zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku).
V prípade neospravedlnenej absencie zamestnanca sa využívajú represívne opatrenia podľa Zákonníka práce. Jednou zo sankcií je možnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru so zamestnancom, ďalšou možnosť zo strany zamestnávateľa za každú neospravedlnene zameškanú zmenu (pracovný deň) krátiť zamestnancovi dovolenku o jeden až dva dni. Neospravedlnené zameškania kratších častí jednotlivých zmien sa sčítajú. O tom, či ide o neospravedlnené zameškanie práce, rozhoduje zamestnávateľ po prerokovaní so zástupcami zamestnancov.
alexia [gr.], alexia — strata schopnosti čítať pri zachovaní zraku a schopnosti hovoriť; môže byť čiastočná alebo úplná. Vzniká najčastejšie pri poškodení temenného laloka dominantnej mozgovej hemisféry (→ fatické poruchy).
algézia [gr.], algesia — pocit bolesti, zvýšená citlivosť na bolesť. Algézia označuje aj stavy, pri ktorých pacient vníma bežné podnety (pohladenie, dotyk šatstva ap.) ako bolestivé. Kvalitatívne zmeny citlivosti na bolesť sa označujú ako hyperalgézia, hypalgézia a analgézia.
kód nervovej sústavy — informácia prenášaná z receptorov (nervových buniek) do centrálnej nervovej sústavy (CNS) nervovou sústavou vo forme vzruchových vzorcov. Spoločnou vlastnosťou všetkých receptorov je schopnosť transformovať podnety z vonkajšieho prostredia (mechanické, chemické, elektromagnetické) na elektrické, pričom vzniká pomalý receptorový (generátorový) potenciál, ktorý, ak dosiahne prahovú hodnotu, vyvolá akčný potenciál v dostredivom nervovom vlákne. Pri silnejšom podnete sa akčný potenciál vyvoláva opakovane. Veľkosť podnetu sa nekóduje do amplitúdy potenciálu, ale do frekvencie impulzov (→ vzruch). Takto kódovaná informácia je pri vedení vzruchu nervovým vláknom veľmi stabilná.
anizokória [gr.], anisocoria — nerovnaká šírka očných zreníc spôsobená rozšírením (→ mydriáza) alebo zúžením (→ mióza) jednej z nich.
anisocoria [-zoko-] → anizokória
angiografia [gr.] — vyšetrovacia metóda znázorňujúca pomocou röntgenového prístroja cievy, do ktorých sa vstrekla kontrastná látka. Robí sa priamym napichnutím na povrchu prebiehajúcej cievy alebo zavedením cievky zo vzdialeného miesta (Seldingerova metóda). Rozlišuje sa artériografia, aortografia, venografia a lymfangiografia. Pri zobrazení krvných ciev mozgu (mozgová angiografia) sa kontrastná látka vstrekuje do tepny zásobujúcej mozog, na angiogramoch sa zisťuje priebeh a svetlosť ciev. Mozgová angiografia umožňuje zistiť chorobné zúženie alebo uzáver tepny, tepnovú vydutinu, malformáciu krvných ciev mozgu alebo zobrazenie ciev vyživujúcich mozgový nádor.
diatermia [gr.] — liečebná metóda využívajúca teplo, ktoré vzniká prechodom vysokofrekvenčných prúdov tkanivami.
dyzestézia [gr.] — porucha citlivosti, pri ktorej vnem kvalitatívne nezodpovedá podnetu (napr. dotyk je pociťovaný ako mravčenie, pálenie alebo ako bolesť). Vyskytuje sa pri poškodení nervového systému, resp. pri regenerácii prerušeného periférneho nervu.
cefalometer [gr.], kefalometer, kraniometer — prístroj na meranie rozmerov hlavy, resp. lebky. Skladá sa z dvoch ohnutých roztvárateľných ramien, ktorých konce sa prikladajú na cefalometrické, resp. kraniometrické body, a na pripojenej stupnici sa odčíta vzdialenosť.
elektronystagmografia [gr.], ENG — vyšetrovacia metóda registrujúca zmeny elektrických potenciálov medzi rohovkou a sietnicou (→ nystagmus). Na vyšetrenie sa používa elektronystagmograf, ktorého elektródy sa kladú na spánky a registrujú sa pohyby obidvoch očí súčasne.
encefalografia [gr.] —
1. → echoencefalografia;
2. → elektroencefalografia;
3. → magnetoencefalografia.
ENG → elektronystagmografia
galvanizácia [vl. m.] —
1. → galvanické pokovovanie;
2. liečba jednosmerným elektrickým (galvanickým) prúdom, galvanoterapia.
glia [gr.] — podporné nervové tkanivo (→ neuroglia).
grand mal [gran; fr.] — veľký epileptický záchvat.
hemiasynergia [gr.] — strata koordinácie svalovej činnosti v jednej polovici tela.
hemikrania [gr.] —
1. záchvatová bolesť jednej polovice hlavy, klasický príznak migrény;
2. vrodený rázštep lebkovej klenby.
hemiparéza [gr.] — čiastočné ochrnutie jednej polovice tela často po náhlej cievnej mozgovej príhode (väčšinou ide o rovnostranné postihnutie hornej i dolnej končatiny, napr. ľavostranná hemiparéza, pravostranná hemiparéza).
hypalgézia [gr.] — znížené vnímanie bolesti, znížená citlivosť na bolesť; opak hyperalgézia.
hyperalgézia [gr.] — zvýšené vnímanie bolesti, zvýšená citlivosť na bolesť; opak hypalgézia.
hyperkinéza [gr.] — zvýšená pohyblivosť, chorobné mimovôľové pohyby tela (najmä končatín) zvyčajne pri poruchách extrapyramídového systému; opak hypokinéza.
hypomímia [gr.] — zníženie pohyblivosti tvárového svalstva (tvár podobajúca sa maske).
hypestézia [gr.] — znížená citlivosť, znížené vnímanie vonkajších zmyslových podnetov (pocitov), najmä hypestézia kože pri niektorých nervových poruchách; opak hyperestézia.
hyperestézia [gr.] — zvýšená citlivosť, zvýšené vnímanie vonkajších podnetov (pocitov), napr. hyperestézia kože pri niektorých poruchách periférnych nervov; opak hypestézia.
hyperreflexia [gr. + lat.] — kvantitatívne zvýšenie reflexov, zvýšená reflexná pohotovosť (napr. pri poškodení extrapyramídového systému); opak hyporeflexia.
hyporeflexia [gr. + lat.] — kvantitatívne zníženie reflexov, znížená odpoveď na podnety (oslabenie reflexov); opak hyperreflexia.
inervácia [lat.] — prestúpenie tkaniva nervovými vláknami; prenos nervových impulzov nervovou sústavou.
iradiácia [lat.] —
1. fyz. → ožiarenie;
2. lek. vyžarovanie, šírenie do okolia (napr. bolesti, zápalu, ale aj nervového vzruchu).
Alzheimerova choroba [alc haj-] — degeneratívne ochorenie mozgu vedúce k trvalému poškodeniu funkcií mozgovej kôry. Príčina choroby nie je známa, jej morfologickým podkladom je atrofia mozgu. Úbytok nervových buniek postihuje predovšetkým mozgovú kôru, v ktorej sa zároveň hromadia vlákna nerozpustnej bielkoviny β-amyloidu zhlukujúce sa do tzv. senilných plakov (v staršom veku sa tvoria v malom množstve aj u zdravých ľudí), ktorých počet je pri Alzheimerovej chorobe väčší a obsahujú aj časti poškodených výbežkov nervových buniek – neuritov. V niektorých nervových bunkách sa nachádzajú klbká zo špirál patologickej bielkoviny – neurofibrilárne klbká. Úbytok sivej hmoty mozgu sa zisťuje vyšetrením magnetickou rezonanciou. Ochorenie sa začína okolo 60. roku života, pri niektorých formách podstatne skôr (pred 50. rokom). Klinicky sa prejavuje poruchou celkovej aktivity, ubúdaním intelektuálnych schopností a celkovou degradáciou osobnosti. Spočiatku sa prejavuje poruchami reči alebo pamäti, ktoré si chorý najskôr uvedomuje, neskôr však už nie. Pre pokročilejšie štádium Alzheimerovej choroby je charakteristická demencia. Pri ťažších formách sa zisťuje porucha čítania a písania. Porucha pamäti sa prehlbuje až do totálnej amnézie. Chorý napokon upadá do apatie a umiera na pridružené ochorenie o 4 – 12 (výnimočne až 20) rokov od začiatku ochorenia.
anencefália [gr.], anencephalia — lek. vrodená vývojová porucha mozgu spôsobená nesprávnym vývinom embryonálneho základu nervovej sústavy. Vytvorená je len tvárová časť lebky a lebečná spodina s rudimentmi nervového tkaniva, často bez kožného krytu. Malformácia je nezlučiteľná so životom, dieťa zomiera po narodení.
anencephalia [-fa-] → anencefália
apoplexia [gr.] —
1. lek. krvácanie do tkaniva spôsobujúce jeho poškodenie. Najčastejšie je krvácanie do mozgu (apoplexia cerebri), ktoré je niekedy klinicky ťažko odlíšiteľné od nedokrvenia mozgu (→ ischémia). Pri poklese krvného prietoku mozgu pod kritickú hranicu sa rozvíja mozgový infarkt (→ encefalomalácia), na ktorého rozvoj vplývajú ochorenie mozgových ciev (najčastejšie ich artériosklerotické zúženie alebo uzavretie) a celkové faktory zhoršujúce krvný obeh (pokles krvného tlaku v spánku, choroby srdca a i.). Krvácanie do mozgu sa vyskytuje najmä u chorých s vysokým krvným tlakom, postihuje mladších ľudí a má ťažšie následky ako ischémia;
2. fytopatol. apoplexia kôstkovín → mŕtvica kôstkovín.
cervikokraniálny syndróm — bolesti v šiji vyžarujúce do záhlavia, niekedy aj do spánkov, temena a čela, spôsobené degeneratívnymi zmenami hornej časti krčnej chrbtice (→ diskopatia). Objektívne sa zisťuje spazmus šijového svalstva, citlivosť (bolestivosť) tŕňovitých výbežkov na tlak, vynútené, protibolestivé držanie hlavy (pohyby vyvolávajú intenzívnu bolesť). Ak sú spondylartróznymi zmenami utláčané aj stavcové tepny, objavujú sa závraty závislé od polohy hlavy, resp. krčnej chrbtice.
contrecoup [kontrku; fr.], par contrecoup — úrazové poškodenie mozgu vznikajúce jeho spätným nárazom na vnútro lebky v mieste protiľahlom k nárazu pohybujúcej sa hlavy na prekážku alebo v mieste nárazu pohybujúcej sa prekážky na hlavu charakterizované poškodením mozgového tkaniva (pomliaždenie mozgu). Na rozvoji contrecoup sa podieľa aj podtlak v mozgovom tkanive, ktorý vzniká v momente nárazu na protiľahlom mieste.
apraxia [gr.], apraxia — lek. neschopnosť vykonávať zložité pohyby naučené častým opakovaním v priebehu života (obliekanie, hra na hudobnom nástroji, profesionálne pohybové stereotypy ap.) napriek tomu, že schopnosť vykonávať jednotlivé elementárne pohyby je zachovaná. Postihnutý namiesto účelných pohybov vykonáva bezradné neobratné pohyby, vzbudzuje dojem duševne chorého, aj keď je jeho intelekt zachovaný. Niekedy dokáže vysvetliť určitý výkon, nedokáže ho však urobiť (ideomotorická apraxia). Podstatou apraxie je porucha funkcie mozgovej kôry temenného laloka dominantnej mozgovej hemisféry.