Zobraziť kategórie Skryť kategórie

Kategórie

Vyhľadávanie podľa kategórií: biológia

Zobrazené heslá 1 – 50 z celkového počtu 2040 hesiel.

Zobrazujem:

Zoraďujem:

kraby

kraby [nem.], Brachyura — skupina zvyčajne morských živočíchov z kmeňa článkonožce (Arthropoda), oddelenie hryzadlovce (Mandibulata), podkmeň kôrovce (Branchiata, Crustacea), trieda rakovce (Malacostraca), rad desaťnožce (Decapoda), podrad lozivce (Reptantia). Žijú na dne a v piesku morí a oceánov, výnimočne aj v riekach a potokoch (do nadmorskej výšky 2 000 m n. m.) alebo na súši mierneho, subtropického a tropického pásma.

Majú článkované rôzne veľké telo zložené z hlavohrude so širokým okrúhlym, štvorhranným alebo trojuholníkovým karapaxom a z krátkeho bruška ohnutého pod karapaxom. Na hlavohrudi majú 2 páry tykadiel, 1 pár zložených očí na pohyblivých stopkách, ústny otvor s 1 párom hryzadiel a s 2 pármi čeľustí a 5 párov článkovaných nôh (prvý pár má posledné články premenené na mohutné klepetá slúžiace najmä na chytanie potravy a na obranu, 4 páry sú kráčavé, zakončené malými klepietkami a slúžia na charakteristický pohyb doboku alebo na dýchanie, žiabre sú iba na prvom páre), na brušku pleopody (5 – 7 párov), ktoré pri samiciach slúžia na prichytávanie vajíčok, pri samcoch sú 1 – 2 páry modifikované na pomocný páriaci orgán. Sú oddeleného pohlavia, larválnym štádiom je larva typu zoëa (na dospelého jedinca sa podobá až po štvrtom zvlečení). Samica kraba môže byť oplodnená len krátko po zvliekaní, kým je ešte karapax mäkký, samec vystrekne semeno do jej tela, kde zostáva uchované do vytvorenia vajíčok, po čom dôjde k ich oplodneniu; oplodnené vajíčka sú prichytené pod bruškom, po určitom čase sa z nich vyliahnu larvy, ktoré žijú niekoľko týždňov ako súčasť planktónu. Kraby sú všežravé, živia sa najmä mäkkýšmi, inými kôrovcami a rybami, niektoré druhy napr. aj kokosovými orechmi. Dožívajú sa zvyčajne 10, niektoré druhy však aj okolo 100 rokov.

Patrí sem okolo 4 500 druhov, k najznámejším patria napr. rôznofarebný, 6 – 8 cm dlhý krab plážový (Carcinus maenas, v niektorých zoologických systémoch Ocypode ceratophthalma), ktorý sa vyskytuje v tropických oblastiach na pobrežiach Indického a Tichého oceána (v jeho západnej a centrálnej časti), zelený alebo zeleno-tmavohnedý, 6 – 7 cm dlhý krab čínsky (Eriocheir sinensis, v niektorých zoologických systémoch krab riečny) s chlpatými klepetami (pri samcoch), ktorý sa pôvodne vyskytoval v sladkých vodách Ázie, odkiaľ bol lodnou dopravou zavlečený aj do severoamerických a európskych riek (napr. do povodia Labe a Vltavy), ružovo-oranžovo-biely, 40 – 60 cm dlhý veľkrab japonský (Macrocheira kaempferi), ktorý sa vyskytuje v mori južne od ostrova Honšu a v Severnom a Stredozemnom mori, je najväčším (rozpätie klepiet 3 – 4 m, hmotnosť do 20 kg) a najdlhšie žijúcim druhom (do 100 rokov) a loví sa pre chutné mäso, červenohnedý, do 25 cm dlhý (hmotnosť 3 kg) krab piesočný (Cancer pagurus) s charakteristickými klepetami na konci sfarbenými dočierna, ktorý sa vyskytuje v severných oblastiach Atlantického oceána a v Severnom, Baltskom i v Stredozemnom mori a tiež sa loví pre chutné mäso, červená alebo červenohnedá, do 20 cm dlhá maja pavúkovitá (Maja squinado), ktorá sa vyskytuje v Stredozemnom mori a v severovýchodných oblastiach Atlantického oceána, a červenofialový, do 20 cm dlhý (hmotnosť 1 – 5 kg) krab kamčatský (Paralithodes camtschatica), ktorý sa vyskytuje v severozápadných oblastiach Tichého oceána.

krab

krab [nem.] —

1. archit. v gotickej architektúre ozdobný prvok v tvare štylizovaného listu umiestňovaný v pravidelných rozostupoch na hrany fiál a vimperkov, na okraje štítov, oporných oblúkov, ostení portálov, hlavíc a pod. V ranej podobe mal tvar bobule alebo puku, neskôr prehýbaného a dekoratívne stvárneného zoschnutého plaziaceho sa listu. Okrem architektúry sa uplatnil aj vo výzdobe nábytku a v zlatníctve;

2. zool. → kraby.

kozorožec

kozorožec — párnokopytník z rodu koza (Capra), trieda cicavce (Mammalia), rad párnokopytníky (Artiodactyla), podrad prežúvavce (Ruminantia), čeľaď turovité. Prežúvavé párnokopytníky s raticami prispôsobenými na pohyb po strmých skalách žijúce vo vysokých skalnatých pohoriach Ázie, Afriky a Európy. Majú mohutné šabľovito zahnuté rohy s hrboľatým povrchom (dĺžka do 150 cm pri samcoch, do 40 cm pri samiciach; samce ich používajú na obranu pred predátormi alebo na boj o samice) a 10 – 20 cm dlhý chvost, samce majú briadku (mladšie jedince kratšiu); pachové žľazy pod chvostom chýbajú. Zvieratá s dennou aktivitou žijúce v čriedach, samice s mláďatami zvyčajne v desať- až dvadsaťčlenných skupinách, samce vo vlastných skupinách, k čriede so samicami sa pripájajú len na jeseň v čase ruje. Samica rodí zvyčajne jedno mláďa (výnimočne dve). Kozorožce sa živia rastlinnou potravou. Dožívajú sa okolo 15 rokov.

V horských oblastiach Kaukazu v nadmorskej výške 800 – 4 000 m n. m. žije kozorožec kaukazský (Capra caucasica) s gaštanovohnedou srsťou, so žltým bruchom a s tmavšími nohami (dĺžka rohov do 70 cm, výška v kohútiku do 1 m, hmotnosť okolo 65 kg) a kozorožec dagestanský (Capra cylindricornis) s gaštanovohnedou srsťou, so žltým bruchom a s tmavšími nohami (dĺžka rohov do 70 cm, výška v kohútiku do 1 m, hmotnosť okolo 65 kg), ktorý je ohrozený vyhynutím, v pohorí Simen v Etiópii kozorožec walia (Capra walie) s viacfarebnou, v lete so svetlohnedou alebo sivou, v zime s tmavohnedou srsťou so žltobielymi plochami na zadku (dĺžka rohov do 100 cm, výška v kohútiku okolo 1 m, hmotnosť do 117 kg) a v skalnatých pohoriach (do nadmorskej výšky 6 700 m n. m.) južnej Európy, ako aj v západnej a južnej Ázii a v severnej Afrike veľmi podobný kozorožec vrchovský (Capra ibex); v niektorých zoologických systémoch sú uvedené aj jeho ďalšie poddruhy, napr. kozorožec vrchovský sibírsky (Capra ibex sibirica), kozorožec vrchovský núbijský (Capra ibex nubiana) a kozorožec vrchovský alpský (Capra ibex ibex).

kozonoha

kozonoha, Aegopodium, kozia noha — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď mrkvovité. Trváce byliny pochádzajúce z Európy a priľahlých západných oblastí Ázie. Majú duté hranaté, v hornej časti slabo rozkonárené stonky, striedavé dlaňovito zložené trojpočetné alebo dvakrát trojpočetné listy zložené z vajcovitých alebo zo širokotrojuholníkovitých, na okrajoch pílkovitých lístkov a obojpohlavné malé biele kvety usporiadané v zložených okolíkoch, plod dvojnažka.

Patrí sem asi 7 druhov, napr. okolo 1 m vysoká kozonoha hostcová (Aegopodium podagraria), ktorá najčastejšie rastie na vlhkých tienistých miestach (v krovinách, záhradách, na okrajoch lesov, na lúkach, popri potokoch). Mladé listy obsahujú vitamín C a niekedy sa používajú do šalátov a polievok, vňať sa používa v ľudovom liečiteľstve na obklady pri ochoreniach kĺbov a pri dne. Nebezpečná burina; jej vyšľachtený, do 10 cm vysoký kultivar Aegopodium podagraria variegatum alebo variegata s krémovobielymi rozlične panašovanými lístkami sa pestuje ako okrasná trvalka vhodná na tienisté miesta alebo ako podrast drevín.

kozobrada

kozobrada, Tragopogon, kozia brada — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď astrovité. Dvojročné alebo trváce byliny pochádzajúce z Európy a Ázie; niektoré druhy boli druhotne zavlečené aj do Severnej Ameriky a Austrálie. Majú priame, nerozkonárené alebo len málo rozkonárené oblé, pod zákrovom zhrubnuté byle, striedavé prisadnuté celistvookrajové čiarkovité alebo úzkokopijovité listy a žlté, bronzové alebo purpurové jazykovité kvety usporiadané v jednotlivých vrcholových úboroch, plod nažka zvyčajne s chocholom; v pletivách majú mliečnice, preto pri poranení ronia biele mlieko.

Patrí sem okolo 150 druhov, na Slovensku sa vyskytujú napr. 30 – 80 cm vysoká kozobrada východná (Tragopogon orientalis, v niektorých botanických systémoch Tragopogon pratensis, Tragopogon revolutus, Tragopogon undulatus, Tragopogon rumelicus) s výraznými žltými kvetmi, ktorá rastie na lúkach a pasienkoch alebo v trávnatých priekopách pozdĺž ciest, 20 – 80 cm vysoká kozobrada kyjačikovitá (Tragopogon dubius, v niektorých botanických systémoch Tragopogon campestris, Tragopogon tauricus, Tragopogon livescens, Tragopogon desertorum, Tragopogon tesquicola, Tragopogon major) so sírovožltými kvetmi, ktorá rastie na výslnných stráňach, rumoviskách a medziach, 20 – 50 cm vysoká kozobrada chumáčikovitá (Tragopogon floccosus, v niektorých botanických systémoch Tragopogon brevirostre) so svetložltými kvetmi, ktorá rastie na pieskoch Podunajskej nížiny, 30 – 100 cm vysoká kozobrada lúčna (Tragopogon pratensis agg., → agregátny druh; v niektorých botanických systémoch Tragopogon micranthes, Tragopogon minor, Tragopogon parviflorus) so sírovožltými alebo svetložltými kvetmi, ktorá rastie na lúkach, pasienkoch, medziach a rumoviskách, a 50 – 120 cm vysoká kozobrada pórolistá (Tragopogon porrifolius, v starších botanických systémoch kozobrada pravá alebo kozobrada siata, hovorovo ovosný koreň, Tragopogon angustifolius, Tragopogon australis, Tragopogon coelesyriacus, Tragopogon longirostris, Tragopogon sinuatus) s ružovofialovými kvetmi, ktorá rastie na suchých lúkach, v okolí ľudských sídel, okolo ciest, na rumoviskách a úhoroch (napr. vo Francúzsku, v Nemecku, Spojenom kráľovstve a USA sa pestuje ako okrasná rastlina alebo ako koreňová zelenina, korene obsahujúce inulín, draslík, vápnik a vitamíny skupiny B sa používajú do polievok, mladé sa konzumujú v šalátoch, vhodné sú najmä pre diabetikov).

kozmopolitizmus

kozmopolitizmus [gr.] —

1. biol. rozšírenie organizmov (napr. rastlín a živočíchov) takmer na celej zemeguli; → kozmopolit;

2. filoz., politol. — politicko-filozofický názor, podľa ktorého treba človeka pokladať predovšetkým za predstaviteľa ľudského rodu ako takého, za občana sveta (gr. kosmos = harmonický, dobre usporiadaný svet, polités = občan), a až potom za príslušníka nejakého iného spoločenstva (národného, kultúrneho, náboženského). Kozmopolitizmus sa pokladá za protiklad nacionalizmu, šovinizmu a regionalizmu. Jeho filozofické základy položili stoici a Cicero, podľa ktorých človek patrí do celku ľudského spoločenstva a nielen do obce, v ktorej sa narodil. Človek sa práve prostredníctvom konkrétneho spoločenstva, v ktorom žije, môže začleniť do svetovej či univerzálnej obce. Významným míľnikom v uvažovaní o kozmopolitizme bolo dielo I. Kanta K večnému mieru. Filozofický návrh (Zum ewigen Frieden. Ein philosophischer Entwurf, 1795; slov. 1963), v ktorom hovorí o voľnom združovaní národov, pričom toto združovanie neznamená popieranie národnej, kultúrnej či náboženskej príslušnosti, ale jej prekročenie. Kozmopolitné právo sa má obmedziť na určenie podmienok všesvetovej pohostinnosti, čiže princípu, podľa ktorého sa s človekom prichádzajúcim na cudzie územie, do cudzej krajiny nemá zaobchádzať ako s nepriateľom. To znamená, že kozmopolitným sa stáva právo a národy sa nevzdávajú ani svojich tradícií, ani politickej suverenity.

V priebehu histórie vzniklo veľké množstvo názorov na to, čo by malo tvoriť základ celosvetového spoločenstva: môžu to byť morálne normy (morálny kozmopolitizmus), politické štruktúry (politický kozmopolitizmus), kultúrne hodnoty (kultúrny kozmopolitizmus) alebo ekonomické postupy (ekonomický kozmopolitizmus). Aktuálne kozmopolitné koncepcie nadväzujú na univerzalistické tradície v dejinách západného myšlienkového okruhu. Vychádzajú najmä z ideálu rovnosti, ktorý je v západnej filozofickej tradícii prítomný v rozličných podobách. Súčasní teoretici kozmopolitizmu vysvetľujú svoju pozíciu v súlade s myšlienkami I. Kanta, pričom vychádzajú predovšetkým z jeho osvietenského chápania človeka. Preferujú indivíduum, svetoobčana ako fundamentálny element, na ktorý sa vzťahuje určitý rozsah práv a povinností na národnej i nadnárodnej úrovni. Argumentujú existenciou určitých univerzálne platných morálnych noriem (morálny kozmopolitizmus), ktoré možno za istých okolností aplikovať na princípy spravodlivosti, pričom východiskovým predpokladom akejkoľvek koncepcie globálnej spravodlivosti by mala byť ochrana ľudských práv. Kozmopolitizmus tak zahŕňa štyri odlišné, ale prekrývajúce sa hľadiská: identifikáciu so svetom alebo s ľudstvom, ktorá presahuje miestne väzby (v niektorých prípadoch je však dôvodom na odmietanie povinností voči miestnym inštitúciám verejnej moci), otvorenosť a toleranciu k myšlienkam a hodnotám iných, očakávanie dejinného vývoja smerom k svetovému mieru a normatívny postoj obhajujúci kozmopolitné ciele a činnosti. S morálnou rovinou úzko súvisí politická rovina (politický kozmopolitizmus), pre ktorú je typické presvedčenie, že všetci ľudia majú právo na rovnaký rešpekt a úctu bez ohľadu na svoj spoločenský alebo akýkoľvek iný status, ako aj snaha o prekročenie rámca vlastného štátu vytvorením medzinárodných politických inštitúcií (modelom pri vzniku medzinárodných organizácií na zač. 20. stor., napr. Spoločenstva národov, bol Kantov projekt spoločenstva národov opierajúci sa o rozmanitosť štátov), podľa iných teórií vytvorením federálneho systému s ústredným orgánom, ale aj centralizovaného svetového štátu (svetoobčianstvo by malo prevážiť nad národným občianstvom). V oblasti kultúry (kultúrny kozmopolitizmus) kozmopolitizmus odmieta výlučné pripútanie sa k určitej forme kultúry, podporuje kultúrnu rozmanitosť v presvedčení, že jestvujú rozdielne formy kultúrnych prejavov, o ktoré sa delia všetci. Pri ekonomických postupoch (ekonomický kozmopolitizmus) propaguje voľný obchod a globálny trh. Globalizovaná obchodná výmena a nadnárodné komunikačné systémy však v súčasnom svete oslabili suverénnosť národných štátov, takže ich spôsoby vlády a definície občianstva sa stali prekonanými. Je však otázne, či sa prípadné svetové spoločenstvo môže opierať iba o paradigmu obchodnej výmeny. Zároveň jednotlivé štáty uplatňujú rôzne hodnotové kritériá a ich postoje k otázke ľudských a občianskych práv sa často veľmi odlišujú. Preto dnešné úvahy o kozmopolitizme kladú nové nároky na uvažovanie o témach ako demokracia, všeobecné dobro, občianstvo, politická subjektivita či štátna suverenita. Z praktického hľadiska je problémom kozmopolitizmu skutočnosť, že nevenuje dostatočnú pozornosť spoločenskému významu jazyka, neberie do úvahy rozmanitosť jazykov a pri nevyhnutnosti vzájomnej komunikácie medzi ľuďmi vytvára požiadavku na všeobecné používanie spoločného jazyka.

kozmopolit

kozmopolit [gr.], kozmopolitný organizmus — organizmus so širokým areálom výskytu na celej zemeguli alebo takmer na celej zemeguli (na všetkých kontinentoch okrem Antarktídy, resp. pri morských druhoch vo všetkých oceánoch); vyšší taxón (napr. čeľaď alebo rad), z ktorého sa na každom kontinente vyskytuje aspoň jeden druh. Typické kozmopolity žijú v morskom prostredí (vzhľadom na relatívnu vyrovnanosť podmienok vodného prostredia, kde je menej prekážok rozširovania sa druhov), napr. rastliny z čeľade žaburinkovité a zo živočíchov napr. druh kosatka dravá (Orcinus orca). V blízkosti človeka žijú napr. myš domová (Mus musculus), mucha domáca (Musca domestica), včela medonosná (Apis mellifera) a mnohé druhy hospodárskych zvierat. Ku kozmopolitom patria aj kultúrne rastliny (pšenica, kukurica) a buriny (napr. kapsička pastierska, Capsella bursa-pastoris) alebo dvojklíčnolistové rastliny z čeľade fialkovité. Kozmopolitné sú aj mnohé druhy mikroskopických organizmov, výtrusných rastlín a machorastov, napr. machy rodu brvinka (Weissia).

koronavírusy

koronavírusy [lat.] — vírusy z čeľade Coronaviridae, rad Nidovirales, ktoré majú genetickú informáciu uloženú v jednovláknovej RNA pozitívnej polarity; vírusové častice (virióny) sú tvarovo variabilné (od guľovitých až po podlhovasté), majú veľkosť 80 – 120 nm a sú zložené z vnútorného kapsidu, resp. nukleokapsidu, a z obalových glykoproteínov vytvárajúcich charakteristický vzhľad slnečnej koróny (odtiaľ názov). Patria sem štyri rody: Alphacoronavirus, Betacoronavirus, Gammacoronavirus a Deltacoronavirus.

Koronavírusy boli identifikované v 60. rokoch 20. stor. Pri cicavcoch (najmä pri hovädzom dobytku a ošípaných) spôsobujú gastrointestinálne a respiračné ochorenia, pri myšiach a mačkách aj hepatidídu, pri vtákoch (najmä pri hydine) infekčnú bronchitídu, u ľudí prevažne ochorenia respiračného systému s miernymi až ťažkými formami priebehu sprevádzané horúčkou, kašľom, bolesťou svalov či sťaženým dýchaním. Medzi bežné ľudské koronavírusy patria vírusy označované ako 229E, NL63, OC43 a HKU1.

Z rodu Betacoronavirus bol v roku 2002 identifikovaný pôvodca ochorenia SARS (ťažký akútny respiračný syndróm, angl. Severe Acute Respiratory Syndrome) a v roku 2012 pôvodca ochorenia MERS (blízkovýchodný respiračný syndróm, angl. Middle East Respiratory Syndrome). Pri obidvoch agensoch išlo pôvodne o zvieracie vírusy, ktoré dokázali prekročiť medzidruhovú bariéru a rozšíriť sa aj v ľudskej populácii. Za ich pôvodné hostitele sú pokladané netopiere, pri prenose na ľudí zohrali však úlohu aj ďalšie zvieracie medzihostitele – pri koronavíruse spôsobujúcom SARS to boli cibetky, pri koronavíruse spôsobujúcom MERS ťavy (jednohrbé). V roku 2003 sa šírenie koronavírusu spôsobujúceho SARS v ľudskej populácii podarilo zastaviť, infekcie ľudí koronavírusom spôsobujúcim MERS však na Arabskom polostrove pretrvávajú naďalej.

Na konci 2019 bol v Číne v meste Wu-chan (provincia Chu-pej) objavený koronavírus spôsobujúci ochorenie covid-19 (aj COVID-19, angl. Coronavirus Disease 2019) sprevádzané podobnými príznakmi, akými sa prejavuje SARS. V úvodných fázach epidémie bol označovaný ako nCoV-2019, neskôr na základe toho, že geneticky je veľmi podobný koronavírusu spôsobujúcemu SARS, a patrí teda do toho istého druhu, bol stanovený oficiálny názov SARS-CoV-2. Tento vírus je schopný rýchlo a intenzívne sa šíriť kvapôčkovou infekciou v ľudskej populácii, čím pripomína vírus chrípky. Spôsobuje však závažnejšie ochorenie, ktoré okrem bežných príznakov infekcie dýchacích ciest (horúčka, kašeľ, dýchacie ťažkosti) môže viesť k ťažkým zápalom pľúc a v dôsledku zlyhania pľúc i ďalších vnútorných orgánov až k smrti. Aj napriek bezprecedentným izolačným a karanténnym opatreniam sa v prvých mesiacoch 2020 rozšíril z Číny do celého sveta.

korkovník

korkovník, Phellodendron — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď rutovité. Opadavé dvojdomé stromy pochádzajúce z vlhkých oblastí vých. Ázie. Majú protistojné nepárnoperovité tmavozelené, na jeseň žltkasté listy zložené z 5 – 13 vrúbkovaných lístkov, malé zelené čiaškovité kvety usporiadané vo zväzočkoch alebo v chocholíkoch a korkovitú borku (odtiaľ názov), plod malá čierna guľovitá kôstkovica.

Patrí sem 10 druhov, na Slovensku sa v parkoch ako solitérna drevina pestuje do 14 m vysoký korkovník amurský (Phellodendron amurense) s rozložitou korunou a s listami dlhými do 35 cm, zloženými z 13 vajcovitých alebo kopijovitých lístkov.

korkovkovité

korkovkovité, Bankeraceae — čeľaď z kmeňa (v staršej systematike z oddelenia) bazídiové huby (Basidiomycota), trieda Basidiomycetes, rad plesňovkotvaré (Thelephorales). Huby rastúce v lesoch takmer na celom svete v mykoríze s ihličnatými aj s listnatými drevinami. Majú jednoročné mäsité alebo tuhé korkovité plodnice so zvyčajne šupinatým, v strede plytko až zreteľne preliačeným, na okraji zvlneným, sústredne zvrásneným a súčasne pásikavým plstnatým klobúkom a s hlúbikom, ktorý môže byť skrátený na minimum, ostnatú výtrusorodú vrstvu a drobné výtrusy s ostnatým alebo s bradavičnatým povrchom; plodnice často zrastajú.

Patrí sem asi 5 rodov, napr. vzácne a ohrozené rody korkovec (Phellodon) a korkovka (Bankera), ktoré sa vyskytujú najmä v ihličnatých lesoch. Do rodu korkovec patrí 15 druhov, na Slovensku rastú štyri, napr. korkovec čierny (Phellodon niger) s plstnatým, nepravidelne okrúhlym hrboľatým klobúkom, ktorý má priemer okolo 2,5 – 7 cm, biely okraj a čiernu dužinu (v dospelosti je celá plodnica čierna), a s 1 – 2 cm dlhým čiernym hlúbikom s plstnatou bázou, korkovec čiaškovitý (Phellodon tomentosus) s okrovým alebo s hnedým, v mladom veku hladkým, neskôr hrboľatým klobúkom, ktorý má priemer 2 – 6 cm a biely okraj, a s holým svetlo- alebo tmavohnedým hlúbikom s dĺžkou do 1 cm a častejšie v listnatých lesoch sa vyskytujúci korkovec zrastený (Phellodon confluens) s nepravidelným žltohnedým alebo sivohnedým, na okraji bielym hrboľatým klobúkom s priemerom 3 – 10 cm a s kratším plstnatým hlúbikom, ktorého zaschýnajúca dužina má výraznú vôňu. Do rodu korkovka patria dva druhy, na Slovensku sa vyskytuje veľmi vzácne korkovka pleťová (Bankera violascens) so šupinatým, zvyčajne sivohnedým klobúkom, ktorý má priemer 5 – 12 cm a biely okraj, a s hnedosivým alebo s tmavohnedým jemne plstnatým hlúbikom.

korkovitosť

korkovitosť — výskyt pletív podobných korku, tvoriacich na rastlinných orgánoch (napr. na listoch, plodoch) spevnené miesta či výplne prasklín.

korienok

korienok, radikula — embryonálny základ koreňa, ktorý počas prvej fázy klíčenia prerastá jazvičkou semena a vyvíja sa z neho koreňová sústava.

koriander

koriander [gr. > lat.], Coriandrum — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď mrkvovité. Jednoročné alebo dvojročné byliny pochádzajúce z oblasti okolo Stredozemného mora. Majú jednoducho až dvojito perovito laločnaté spodné listy (jednotlivé lístky sú širokovajcovité), dva- až trikrát perovito strihané byľové listy (jednotlivé lístky sú úzkočiarkovité) a biele alebo červenkasté kvety so srdcovitými korunnými lupienkami usporiadané v zložených okolíkoch, plod guľovitá nerozpadavá dvojnažka s dvoma semenami (dvojnažky sú tvrdé a ťažko oddeliteľné).

Patrí sem napr. do 50 cm vysoký jednoročný koriander siaty (Coriandrum sativum) s bielymi až ružovkastými, okolo 8 mm veľkými kvetmi v okolíku zloženom z 3 – 5 okolíčkov, ktorý sa pestuje ako korenina a liečivá rastlina. Plody koriandra povzbudzujú tvorbu slín a vylučovanie tráviacich štiav, uvoľňujú kŕče a zmierňujú plynatosť, sušené zrelé plody sa používajú v potravinárstve (do koreniacich zmesí, napr. do karí a medovníkového korenia, pri výrobe likérov) a vo farmaceutickom priemysle (do čajových zmesí, preháňadiel, mastí), čerstvé listy a zrelé plody ako korenina pri kuchynskej úprave pokrmov.

koretra

koretra [gr.], Chaoborus — rod z triedy hmyz (Insecta), rad dvojkrídlovce (Diptera), podrad komáre (Nematocera), čeľaď koretrovité (Chaoboridae). Dvojkrídlovce vyskytujúce sa takmer na celom svete. Majú 1,4 – 10 mm dlhé, zvyčajne svetložlté, sivé alebo hnedé priehľadné telo s tracheálnymi mechúrikmi a s dobre vyvinutou hlavou s uchopovacím orgánom. Dravé larvy sú súčasťou planktónu stojatých vôd, dospelé jedince niekedy tvoria niekoľko metrov vysoké stĺpovité roje v blízkosti vôd.

Na Slovensku žije 6 druhov, napr. koretra obyčajná (Chaoborus crystallinus), ktorej dospelé jedince majú krátke, čiastočne redukované ústne orgány, tmavé bruško a telo pokryté štetinkami; dravé, 5 – 7 mm dlhé larvy sa vodorovne vznášajú v stojatých vodách.

korepresor

korepresor [lat.] — molekula pôsobiaca ako inhibítor expresie génu. V dôsledku vytvorenia väzby medzi korepresorom a regulačným proteínom – represorom, nastáva konformačná zmena represora (alostéria); takto modifikovaný represor sa viaže na špecifickú sekvenciu DNA (→ operátor), následkom čoho nemôže dôjsť k naviazaniu RNA-polymerázy na promótor transkribovaného génu, a transkripcia je preto v iniciačnej fáze prerušená.

koreňový výtlak

koreňový výtlak, koreňový vztlak — tlak vody, ktorý sa tvorí v xyléme cievnatých rastlín v prípade, ak pôda obsahuje dostatočné množstvo vody (najmä v noci) alebo ak je veľmi malá denná transpirácia. Je spôsobený osmotickým transportom vody a jej akumuláciou v xyléme vyvolávajúcou tlak na pevné bunky xylému a stúpanie vodného stĺpca z xylému koreňa do nadzemnej časti rastliny. V skorom jarnom období spôsobuje začiatok prúdenia miazgy.

koreňový vrchol

koreňový vrchol — vegetačný vrchol koreňa, na ktorom sú uložené meristematické bunky, ktorých činnosťou koreň rastie. Rozlišujú sa na ňom 3 zóny: meristematická (embryonálna zóna delivého rastu; → apikálny meristém), v ktorej prebieha intenzívne delenie buniek a ktorá je chránená koreňovou čiapočkou, predlžovacia, v ktorej sa bunky zväčšujú a rastú v smere pozdĺžnej osi (rast koreňa), a diferenciačná (zóna dozrievania; → diferenciačné pásmo), v ktorej sa bunky postupne diferencujú a špecializujú na vykonávanie rôznych funkcií.

koralové ryby

koralové ryby — malé, do 20 cm dlhé, nápadne sfarbené ryby z rôznych čeľadí žijúce v moriach s výskytom koralových útesov.

kôra

kôra — vrchná tvrdšia alebo hrubšia vrstva pokrývajúca niečo (kôra rastlín, plodov, zemská kôra, mozgová kôra, ľadová kôra a pod.);

1. bot. cortex — všeobecný termín na označenie vonkajších pletív stonky alebo koreňa rastlín nachádzajúcich sa medzi povrchom rastliny a cievnymi zväzkami. Kôra má predovšetkým ochrannú funkciu. Rozlišuje sa prvotná, primárna kôra a druhotná kôra periderm. Prvotná kôra vzniká činnosťou prvotného delivého pletiva, periblému (→ meristematické pletivá). Tvorí ju parenchymatické pletivo (→ parenchým) bohaté na chlorofyl, vypĺňajúce priestor medzi pokožkou a cievnymi zväzkami. Druhotná kôra vzniká pri druhotnom (sekundárnom) hrubnutí stonky a nahrádza odumretú pokožku. Vzniká činnosťou druhotného delivého pletiva, felogénu, ktoré sa zakladá v primárnej kôre a produkuje smerom dovnútra stonky zelenú kôru (feloderm) a smerom von ochranné pletivo felém, ktoré býva často skorkovatené (→ korok). Činnosť prvotného felogénu časom zaniká a felogén odumiera, pri viacročných rastlinách sa však vytvorí vždy nový, následný felogén, ktorého činnosťou sa tvoria ďalšie vrstvy druhotnej kôry. Druhotná kôra je spolu s odumretými vrstvami lyka (floému) súčasťou borky;

2. drev. povrchová vrstva stonky drevín (borka) predstavujúca 10 – 20 % objemu kmeňa a až 35 % objemu celého stromu. Má ochrannú funkciu a pri jednotlivých drevinách charakteristickú štruktúru (vzhľad). Kôra má v porovnaní s drevom vyšší obsah extraktívnych látok (20 – 35 %) a lignínu (45 – 53 %). Získava sa ako vedľajší odpadový produkt pri spracovaní dreva (pri odkôrňovaní). Využíva sa ako zdroj tepla (na spaľovanie) a je dôležitou surovinou na výrobu lepidiel na báze kondenzovaných tanínov, ktoré sa používajú pri výrobe preglejok a drevovláknitých dosiek, kde môžu nahradiť až 70 % fenolformaldehydových lepidiel. Extrakty z kôry s vysokým obsahom kondenzovaných tanínov sa aplikujú pri ochrane stromov ako inhibítory hubových ochorení. Niektoré taníny z kôry majú dezinfekčné a protirakovinové vlastnosti, inhibujú tvorbu adrenalínu, a preto sa využívajú vo farmácii a v medicíne. Pre vysoký obsah trieslovín sa kôra v minulosti využívala na výrobu triesla na činenie koží. V súčasnosti sa hojne využíva na dekoračné účely a na mulčovanie.

koprofilné organizmy

koprofilné organizmy — organizmy žijúce na výkaloch, napr. koprofilné huby (hnojník chlpatý, Coprinopsis lagopus; lajnovec obyčajný, Cheilymenia stercorea).

konzorcium

konzorcium [lat.] —

1. biol. fyziologicky i morfologicky vysokoorganizované spoločenstvo pri lichenizovaných hubách (lišajníkoch) vytvorené spolužitím mykobiontu (huby), fykobiontu (riasy) a ďalších organizmov. V stielkach alebo na nich môžu byť prítomné baktérie, lichenikolné huby a i.;

2. ekol. zoskupenie rôznych druhov organizmov (rastlín a živočíchov) na určitom území združených ekologicky a priestorovo pri určitej ekologickej dominante (napr. okolo stromu alebo kra, na brehu rieky, v mokradi a pod.);

3. ekon. dočasné združenie podnikateľských subjektov s cieľom uskutočniť podnikateľskú činnosť, na ktorej realizáciu by jej členovia jednotlivo nemali dostatočný kapitál. Členovia, resp. účastníci konzorcia, sa nazývajú konzorti. V bankovníctve predstavuje konzorcium združenie bánk napr. na poskytnutie syndikovaného (syndikalizovaného) úveru, ktorý by pre jeho výšku a s ním spojené riziko nebola schopná poskytnúť jedna banka. Jedna z bánk konzorcia vystupuje ako vodcovská, organizačne zabezpečuje celú akciu, poskytuje najvyšší objem úveru a najvyššou mierou sa podieľa na prípadnom zisku alebo strate z danej operácie. Ostatné banky sú pridružené a vystupujú ako investori (poskytovatelia úverov; → bankové konzorcium).

konvívium

konvívium [lat.] — skupina genotypovo špecifických jedincov v rámci druhu, ktoré sa nikdy nekrížia s jeho ostatnými jedincami.

konvergencia

konvergencia [lat.] — vzájomné zbližovanie; smerovanie k tomu istému bodu, cieľu alebo výsledku, zbiehavosť; opak: divergencia;

1. biol. proces, ktorého výsledkom je výskyt podobných vlastností a znakov pri fylogeneticky nepríbuzných druhoch (→ fylogenéza) žijúcich v podobných alebo v rovnakých životných podmienkach, napr. prúdnicovitého tvaru tela a plutvy podobných vzhľadom a funkciou pri žralokoch (drsnokožce) a delfínoch (cicavce) alebo hrabavých nôh pri krtoch (cicavce, rad piskorotvaré) a vakokrtoch (cicavce, podtrieda vačkovce), ktorými sa prispôsobili životu pod zemou;

2. lek. zbiehanie a pretínanie sa zrakových osí na predmete umiestnenom v malej vzdialenosti (do 20 m); čím je predmet bližšie, tým je zbiehavosť väčšia. Bod, od ktorého vyšetrovaný začína vidieť pozorovaný predmet pri približovaní k očiam dvojmo, sa nazýva blízky bod konvergencie (s vekom sa vzďaľuje). Konvergencia je vždy spojená s akomodáciou oka.

kontaminácia

kontaminácia [lat.] —

1. znečistenie, zamorenie priestoru alebo prostredia (vrátane životného prostredia) škodlivými (toxickými) látkami, rádioaktívnymi látkami, mikroorganizmami (→ mikrobiálna kontaminácia) a i. kontaminantmi (→ znečistenie ovzdušia, → znečistenie pôdy, → znečistenie vody); prítomnosť takýchto látok v priestore alebo v prostredí; → zamorenie. Odstránenie kontaminácie sa dosahuje dekontamináciou, resp. odmorovaním;

2. geol. aj hybridizácia — miešanie magiem, ako aj zmena ich zloženia (chemického, minerálneho) spôsobená asimiláciou cudzorodého materiálu;

3. jaz. → kríženie väzieb.

koncha

koncha [gr.] —

1. archit. druh klenby tvaru polgule alebo štvrťgule zvyčajne sa uplatňujúcej v priestore apsidy polkruhového pôdorysu, v nike, edikule alebo v exedre. Koncha niky býva často zdobená žliabkami (kanelúrou), ktoré sú usporiadané v tvare mušle; nesprávne sa niekedy ako koncha označuje celá apsida alebo chór;

2. zastarano konchýlie.

kompatibilita

kompatibilita [fr. > angl.] — vzájomná zlučiteľnosť, spájateľnosť, použiteľnosť napr. prístrojov, systémov a pod.; opak: inkompatibilita;

1. biol. znášanlivosť látok, tkanív a pod. dvoch rôznych organizmov, napr. kompatibilita antigénov darcu a príjemcu pri transfúzii krvi a transplantácii tkanív (→ histokompatibilita), ako aj znášanlivosť živých tkanív s náhradami (protézy, zubné implantáty, náhrady kĺbov) z biomateriálov (→ biokompatibilita, → biokompatibilná keramika);

2. inform.

a) hardvérová kompatibilita — možnosť nahradiť komponent počítača iným komponentom spĺňajúcim rovnaké požiadavky (napr. pevný disk iným diskom s rovnakým rozhraním). Ak sa starší komponent nahradí novším, ide o spätnú kompatibilitu novšieho komponentu;

b) softvérová kompatibilita — schopnosť počítača vybaveného určitým operačným systémom vykonávať program vytvorený pre iný počítač vybavený iným operačným systémom. Ak program možno spúšťať bez potreby jeho kompilácie, ide o kompatibilitu na binárnej úrovni (binárnu kompatibilitu), ak program treba najskôr skompilovať, ide o kompatibilitu na zdrojovej úrovni. Príkladom binárne kompatibilných operačných systémov sú operačné systémy MS Windows, príkladom operačných systémov kompatibilných na zdrojovej úrovni sú rôzne varianty operačného systému linux;

c) kompatibilita softvérových licencií — softvérové licencie A a B sú kompatibilné, ak licencia B neobsahuje klauzuly, ktoré by odporovali klauzulám licencie A. Kompatibilita softvérových licencií umožňuje kombinovať softvérové komponenty s rôznymi licenciami a ďalej ich distribuovať ako celok. Ak je licencia A kompatibilná s licenciou B, komponent s licenciou A možno použiť ako súčasť softvéru s licenciou B a celok možno distribuovať za podmienok stanovených licenciou B. Kompatibilita licencií súvisí najmä s verejnými licenciami, ktoré na rozdiel od proprietárnych licencií umožňujú kombinovanie komponentov a ich ďalšie spoločné šírenie;

3. kyb. kompatibilita systémov → systém.

komisúra

komisúra [lat.], commissura

1. bot. aj komisurálny šev — miesto zrastu plodolistov (zvyčajne dvoch) v piestiku kvetu a na plode;

2. anat., zool. spojka, resp. miesto spojenia dvoch rovnakých častí (alebo útvarov); u človeka napr. predné priečne spojenie obidvoch hemisfér mozgu uložené pri prednej strane tretej mozgovej komory (c. anterior cerebri) alebo miesto v ústnom kútiku, kde sa stretávajú horná a dolná pera (spojka pier, c. labiorum); pri obrúčkavcoch priečne spojky rebríčkovej nervovej sústavy, pri hmyze vlákna spájajúce vedľa seba ležiace gangliá (→ ganglion) umiestnené v jednom článku.

komfortné správanie živočíchov

komfortné správanie živočíchov — vrodená forma správania živočíchov, ktorá súvisí so starostlivosťou o telo (škrabanie, česanie, lízanie, vzájomné olizovanie, vyhrýzanie srsti a nečistôt, odstraňovanie nečistôt z peria, kúpanie sa vo vode, v piesku alebo v bahnisku, otriasanie sa a i.) a s odpočinkovými aktivitami (zívanie a naťahovanie sa, odpočinkové postoje, spánok a spánkové polohy a i.) a má význam z hľadiska prežívania živočíchov; napr. telesný povrch plní svoju ochrannú funkciu len v prípade pravidelnej starostlivosti oň. Komfortné správanie je známe najmä pri stavovcoch, napr. pri rybách, žabách a vtákoch, ale aj pri iných živočíchoch, napr. pri hmyze (muchy, včely alebo šváby venujú veľkú pozornosť najmä tykadlám a zloženým očiam). Prejavy komfortného správania sú dôležité aj zo sociálneho hľadiska, niektoré (napr. čistenie srsti pri vyšších primátoch) sa stali prostriedkom na nadviazanie sociálneho kontaktu a na tlmenie napätia a agresivity medzi jedincami tvoriacimi sociálnu skupinu.

komenzalizmus

komenzalizmus [lat.] — vzájomné spolužitie dvoch druhov organizmov, pri ktorom jeden druh (komenzál) má zo spolužitia s druhým organizmom (hostiteľom) úžitok bez toho, že by ho nepriaznivo ovplyvňoval. Komenzál využíva zvyšky potravy (napr. roztoče živiace sa zvyškami potravy v mraveniskách alebo v hniezdach vtákov a cicavcov), ochranu iného živočícha (→ parekia; trvalo sa vyskytuje v jeho blízkosti) alebo úkryt v jeho hniezde či nore (→ synekia) alebo sa usídľuje na tele hostiteľa (entekia; napr. spolužitie rýb a krabov s kolóniami hubiek) alebo v ňom (epiekia) bez toho, že by mu škodil. Podobne mikroorganizmus využíva hostiteľa ako vhodné prostredie a zdroj výživy bez toho, aby ho ovplyvňoval (kladne alebo záporne). Opak: parazitizmus.

kombucha

kombucha [-ča; jap.], kombuča —

1. mierne perlivý fermentovaný nápoj pripravený zo sladeného čaju a symbiotických kultúr kvasiniek a baktérií. Má medovú až tmavočervenú farbu (podľa druhu čaju, z ktorého bol vyrobený) a sladkokyslú chuť (závisí od dĺžky fermentácie). Obsahuje kyselinu glukurónovú a kyselinu mliečnu. Používa sa v ľudovom liečiteľstve pri črevných ochoreniach, predpokladá sa, že jeho pravidelné pitie podporuje trávenie, napomáha úpravu črevnej mikroflóry, posilňuje imunitný systém, podporuje celkovú vitalitu a odbúrava stres (vedecky to však nie je dokázané). Kombucha pochádza z vých. Ázie, podľa niektorých zdrojov z Japonska alebo z Ruska, v Európe bola rozšírená najmä v stredoveku, jej popularita opäť vzrástla v 2. pol. 20. stor.;

2. kultúra baktérií a kvasiniek rôsolovitej konzistencie na domácu výrobu nápoja kombucha.

kombretovité

kombretovité [lat.], Combretaceae — čeľaď dvojklíčnolistových rastlín. Vždyzelené alebo opadavé, do 50 m vysoké stromy, kry, polokry alebo liany vyskytujúce sa v tropických oblastiach, kde sú dôležitou zložkou lesov a saván alebo mangrovovej vegetácie. Majú holé, chlpaté alebo tŕnité stonky, jednoduché, striedavé alebo protistojné chlpaté celistvookrajové listy a biele, žltkasté, zelenkasté alebo červené štvorpočetné alebo päťpočetné kvety (pri niektorých druhoch bez korunných lupienkov) zvyčajne s výrazne dlhšími nápadnými tyčinkami, usporiadané v pazušných alebo vo vrcholových súkvetiach klas alebo metlina, plod nepukavá jednosemenná kôstkovica, oriešok alebo krídlatá nažka.

Patrí sem okolo 20 rodov približne so 600 druhmi, napr. rod kombret (Combretum), ktorého druhy sú významnými medonosnými rastlinami alebo sa používajú v ľudovom liečiteľstve, napr. listy a plody druhov Combretum micranthum a Combretum glutinosum na zníženie krvného tlaku alebo horúčky, proti kašľu, bolesti chrbtice a hnisaniu rán, odvar z koreňa, semien a plodov druhu Combretum indicum proti hnačke a na liečbu reumatizmu, a rody mangrovník a vrcholiak.

komba

komba [swahilsky] — jednotný názov rodov Euoticus, Galago, Galagoides, Otolemur a Sciurocheirus z radu primáty (Primates), podrad členitonosoblížne (→ Strepsirrhini), čeľaď Galagidae, v niektorých zoologických systémoch Galagonidae. Primáty, v starších zoologických systémoch zaradené medzi poloopice (Prosimii, synonymum Prosimiae), obývajúce rôzne lesné spoločenstvá tropickej Afriky. Majú menšie telo (hmotnosť 60 – 1 130 g) pokryté hustou srsťou, zadné končatiny oveľa dlhšie ako predné, veľké oči, veľké pohyblivé holé uši a chvost zvyčajne dlhší ako telo, ktorý im slúži pri dlhých skokoch (až 4 m) na udržiavanie rovnováhy. Sú to živočíchy s nočnou aktivitou. Živia sa prevažne hmyzom, drobnými bezstavovcami, rastlinnými plodmi a živicou stromov. Žijú v korunách stromov, samce samotársky, samice v malých skupinách s mláďatami. Väčšinu dňa prespia na stromoch v hniezdach postavených z konárov a vystlaných lístím alebo v dutinách stromov. Na zemi sa pohybujú skokmi iba na zadných končatinách. Samica asi po 90-dňovej gravidite rodí (dvakrát do roka) zvyčajne 1 – 3 mláďatá, ktoré sú spočiatku ukryté v hniezde alebo v dutine, neskôr ich nosí prichytené na srsti. Komby sa dorozumievajú plačlivým volaním, svoje teritórium si značkujú močom. Ich predátormi sú najmä sovy, leopardy, hady a väčšie primáty, napr. paviány a šimpanzy, ľudia ich lovia pre kožušinu.

Patrí sem 19 druhov, napr. svetlosivá, 13 cm dlhá komba veľkouchá (Galago senegalensis) žijúca na juh od Sahary vrátane ostrova Zanzibar a sivá, 30 cm dlhá komba hrubochvostá (Otolemur crassicaudatus) žijúca v južnej Afrike od Angoly po Tanzániu, ktorá je najväčším predstaviteľom čeľade.

komárožrútovité

komárožrútovité, Conopophagidae — čeľaď z triedy vtáky (Aves), rad vrabcotvaré (Passeriformes). Malé vtáky (dĺžka 11 – 14 cm, hmotnosť 20 – 23 g), ktoré sa vyskytujú prevažne vo vlhkých lesoch Strednej a Južnej Ameriky. Majú zavalité telo so zvyčajne hnedým, ale aj s bielym alebo s čiernym perím (mnohé druhy s bielym chumáčom peria za očami), dlhé tenké nohy s dlhými prstami, z ktorých tri sú na báze zrastené, a veľmi krátky chvost a zobák. Živia sa hmyzom, prevažne pavúkmi, larvami hmyzu, rovnokrídlovcami a chrobákmi. Hniezdia na stromoch v kalichovitých hniezdach. Samica spravidla znáša dve žltohnedé vajcia, na ktorých sedí spolu so samcom.

Patria sem dva rody, komárožrút (Conopophaga) s 9 druhmi, napr. komárožrút škoricový (Conopophaga lineata) vyskytujúci sa v Brazílii a Argentíne, a tororo (Pittasoma) s dvoma druhmi vyskytujúcimi sa v tropických a subtropických vlhkých lesoch Južnej a Strednej Ameriky.

komárovkovité

komárovkovité, Bittacidae — čeľaď z triedy hmyz (Insecta), rad srpice (Mecoptera). Drobný hmyz žijúci najmä v tropických oblastiach. Má štíhle, 10 – 30 mm dlhé telo s dvoma pármi krídel a troma pármi dlhých nôh, posledné články chodidiel sú premenené na chytací orgán. Komárovkovité sú dravé, živia sa inými druhmi hmyzu.

Patrí sem 172 druhov, na Slovensku sa vyskytujú dva: okolo 22 mm dlhá komárovka lúčna (Bittacus italica, v niektorých zoologických systémoch Bittacus tipularius) má hnedasté sfarbenie a dlhé úzke krídla bez škvŕn, lieta od mája do októbra, najmä podvečer, samček po ulovení koristi vylučuje páchnucu látku, ktorá láka samičku na párenie (samička počas párenia požiera korisť), samička kladie vajíčka, ktoré zvyčajne jednotlivo voľne padajú na zem a po prezimovaní sa z nich liahnu larvy živiace sa uhynutými článkonožcami, po zakuklení lariev sa spravidla v lete liahnu dospelé jedince; druh Bittacus hageni sa vyskytuje na južnom Slovensku.

komárovité

komárovité, Culicidae — čeľaď z triedy hmyz (Insecta), rad dvojkrídlovce (Diptera), podrad komáre (Nematocera). Drobný hmyz vyskytujúci sa od arktických až po tropické oblasti. Má štíhle, 0,3 – 20 mm (zvyčajne 3 – 6 mm) dlhé telo, guľovitú hlavu s veľkými zloženými očami, s bodavo-cicavými ústnymi orgánmi, ktoré tvoria úzky cuciak, a s dlhými (spravidla dlhšími ako telo) 15-článkovými tykadlami, tri páry dlhých nôh a jeden pár blanitých krídel, pričom druhý pár je premenený na kyvadielka dôležité pri riadení letu. Hmyz s úplnou premenou (→ holometabólia).

Komárovité sa rozmnožujú oplodnenými vajíčkami, pričom pred ich kladením (100 – 400, najmä do mlák a stojatých vôd) sa musia samičky nacicať krvi; larválny vývin trvá 3 týždne, larvy žijú vo vode, kyslík však prijímajú zo vzduchu tracheami vyúsťujúcimi na poslednom bruškovom článku (spôsob vyústenia tracheí je jedným z diferenciálnych diagnostických znakov rodov). Sú beznohé, majú hryzavé ústne orgány (okrem lariev z čeľade byľomorovité, ktoré majú cicavé ústne orgány) a voľné (múmiovité) kukly. Samičky sa živia krvou stavovcov, najmä cicavcov, samčeky počas krátkeho života (žijú len niekoľko dní, samičky až rok) cicajú rastlinné šťavy alebo potravu neprijímajú vôbec. Väčšina druhov sa zaraďuje medzi nočný hmyz obťažujúci človeka aj zvieratá, mnohé druhy sú prenášačmi viacerých infekčných ochorení (napr. malárie, dengue, žltej horúčky a zápalu mozgu).

Patrí sem približne 3 100 druhov z 34 rodov, z ktorých najvýznamnejšie sú Anopheles, Culex a Aedes (všetky tri rody môžu prenášať filárie psov, pôvodcu malárie vtákov a rôzne vírusy vyvolávajúce zápaly mozgu zvierat a človeka; ľudskú maláriu prenáša len rod Anopheles, žltú zimnicu rod Aedes, všetky tri rody prenášajú aj ľudské filárie Wuchereria a Brugia). Na Slovensku sa vyskytuje okolo 50 druhov, k najbežnejším patria 5 – 6 mm dlhý kalamitný druh komár útočný (Aedes vexans), ktorého dospelé jedince sa od mája do jesene vyskytujú v lesoch a na lúkach prevažne v nížinách a pahorkatinách, larvy sa vyvíjajú najmä v mlákach a plytkých vodách záplavových zón riek a samičky napádajú prevažne teplokrvné živočíchy, ale aj človeka, a 3,5 – 5 mm dlhý komár dotieravý (Culex molestus), ktorého larvy sa vyvíjajú najmä v malých nádržiach, kanáloch a teplovodoch a samičky napádajú človeka prevažne vo večerných a v nočných hodinách, zriedkavejším druhom je napr. okolo 6 mm dlhý komár obrúčkavý (Theobaldia annulata, v niektorých zoologických systémoch Culuseta annulata), ktorého larvy sa vyvíjajú vo vodách znečistených organickými látkami, dospelé jedince sa od júna do jesene vyskytujú najmä na severe Slovenska a samičky napádajú človeka aj hospodárske zvieratá.

komárolovkovité

komárolovkovité, Polioptilidae — v starších zoologických systémoch čeľaď z triedy vtáky (Aves), rad vrabcotvaré (Passeriformes), v najnovších zoologických systémoch čeľaď sivuškovité.

koky

koky [gr.], lat. cocci, jednotné číslo coccus — guľôčkovité, vajcovité, obličkovité alebo sploštené baktérie s priemerom buniek okolo 0,5 – 1 μm. Môžu sa deliť v jednej, vo dvoch alebo v troch rovinách, pričom dcérske bunky sa buď úplne oddelia, alebo ostávajú spojené. Delením v jednej rovine vznikajú dvojice buniek (diplokoky; najznámejšie sú gonokoky, napr. Neisseria, a pneumokok Streptococcus pneumoniae) alebo retiazky (streptokoky; napr. Streptococcus pyogenes). Pravidelným delením vo dvoch navzájom kolmých rovinách vznikajú štvorice (tetrakoky; napr. Micrococcus luteus) a v troch na seba kolmých rovinách skupiny ôsmich buniek podobné balíčkom (→ sarcina). Nepravidelným delením vo dvoch alebo v troch rovinách vznikajú strapcovité zoskupenia (typické pri stafylokokoch; napr. Staphylococcus aureus), prípadne nepravidelné zhluky buniek.

kokosovník

kokosovník [port.], Cocos — rod jednoklíčnolistových rastlín, čeľaď arekovité. Jednodomé vždyzelené, 5 – 30 m vysoké medonosné stromy pochádzajúce z juhových. Ázie, ktoré patria medzi najvýznamnejšie kultúrne rastliny a v súčasnosti sa pre plody (nazývané kokosové orechy, kokosy) plantážnicky pestujú v tropických oblastiach na celom svete. Patrí sem jediný druh, kokosovník obyčajný (Cocos nucifera, palma kokosová), ktorý má štíhly stĺpovitý kmeň s krátkymi internódiami pokrytý listovými jazvami, nepárnoperovito zložené, 3 – 6 m dlhé tmavozelené listy vyrastajúce v ružici na vrchole kmeňa a drobné oranžové alebo svetložlté kvety usporiadané v pazušných vrcholíkoch, plod oválna alebo vajcovitá kôstkovica s priemerom okolo 30 cm a hmotnosť 2,5 kg.

Kokosovník obyčajne plodí zvyčajne okolo 60, výnimočne aj 100 rokov, pričom na jednom strome sa urodí každoročne okolo 80 plodov. Plody majú trojvrstvové oplodie (vonkajšiu, blanitú vrstvu tvorí exokarp, strednú, vláknitú mezokarp, vnútornú, sklerenchymatickú endokarp) a biely, 1 – 2 cm hrubý dužinatý endosperm s centrálnou dutinou; pri nezrelých plodoch je dutina vyplnená tzv. kokosovou vodou, ktorá je cennou potravinou. Endosperm (tzv. kokosová dreň) sa konzumuje čerstvý alebo sa z neho sušením získava kopra (obsahuje 60 – 70 % tuku), z ktorej sa lisuje olej (kokosový tuk) alebo sa využíva v potravinárstve (kokos); výlisky sa používajú na kŕmenie hospodárskych zvierat. Lisovaním čerstvého endospermu sa získava kokosové mlieko (biela olejnatá tekutina používaná ako prísada do jedál alebo do pečiva).

Pevné hrubé vlákna mezokarpu sú výbornou surovinou napr. na výrobu kobercov, vriec, rohoží a lán; sú odolné proti mechanickému opotrebeniu a vlhku (morskej vode), sklerenchymatický endokarp slúži domorodcom na zhotovovanie nádob alebo ho spracúvajú na drevné uhlie, prípadne ho používajú ako palivo. Z kvetov sa získava miazga (okolo 50 l z jedného stromu), ktorá obsahuje 12 – 15 % sacharidov; vyrába sa z nej palmový sirup, ktorý sa ďalej spracúva na cukor a palmové víno (jeho destiláciou sa vyrába arak). Drevo kokosovníka obyčajného sa používa napr. v stavebníctve a stolárstve na výrobu nábytku a rôznych ozdôb, listy ako stavebný materiál.

kokorík

kokorík, Polygonatum — rod jednoklíčnolistových rastlín, čeľaď ľaliovité. Trváce byliny s plazivým podzemkom vyskytujúce sa v Európe, Ázii a Sev. Amerike. Majú oblú alebo hranatú byľ, jednoduché sediace alebo krátkostopkaté striedavé, protistojné alebo v mnohopočetných praslenoch vyrastajúce čiarkovité, kopijovité alebo vajcovité listy a jednoduché alebo v chudobných súkvetiach usporiadané zelenkastobiele rúrkovité alebo zvončekovité kvety vyrastajúce v pazuchách listov na previsnutých stopkách, plod čiernofialová bobuľa.

Patrí sem okolo 50 druhov, z toho na Slovensku v listnatých a zmiešaných lesoch alebo v tienistých krovinách teplejších oblastí rastú štyri druhy: 15 – 40 cm vysoký kokorík voňavý (Polygonatum odoratum) so sediacimi striedavými kopijovitými až vajcovitými listami a s rúrkovitými kvetmi, 30 – 80 cm vysoký kokorík mnohokvetý (Polygonatum multiflorum) so sediacimi striedavými vajcovitými listami a s rúrkovitými kvetmi, 20 – 45 cm vysoký kokorík širokolistý (Polygonatum latifolium) so sediacimi striedavými vajcovitými, na rube chlpatými listami a s rúrkovitými kvetmi a do 1 m vysoký kokorík praslenatý (Polygonatum verticillatum) s čiarkovitými listami vyrastajúcimi v praslenoch po 3 – 7 lístkoch a so zvončekovitými kvetmi.

Odvar z podzemku kokoríka mnohokvetého sa v minulosti používal v tradičnom liečiteľstve (v tradičnej čínskej medicíne sa používa aj v súčasnosti) pri ochoreniach priedušiek, pľúc a zápaloch hltana a mandlí, tinktúra pri stavoch úzkosti a napätia i pri zápaloch kože a reumatizme. Mladé výhonky niektorých ázijských druhov sa konzumujú varené ako zelenina. Niektoré druhy a krížence sa pestujú ako okrasné rastliny.

kokón

kokón [provensalsky > fr.] — zool. zámotok.

kokolity

kokolity [gr.] — drobné (priemer okolo 0,01 mm) doštičky (šupinky) z uhličitanu vápenatého (z kalcitu, vzácne z aragonitu) rozličného tvaru tvoriace schránku morských, ojedinele aj sladkovodných bičíkatých žltohnedých rias z radu Coccolithophoridales, ktorých výskyt je doložený od triasu, predpokladá sa však, že žili už v silúre.

Podľa stavby sa kokolity rozdeľujú na diskolity (bez centrálneho otvoru) a tremality (s centrálnym otvorom). Kokolity nie sú ploché, môžu mať okraje vyvýšené do tvaru misky (lopadolit) či smerujúce k povrchu bunky (kalyptrolit) alebo môžu mať tvar hviezdy (asterolit). Diskolity môžu mať v spodnej časti drobné, nepravidelne usporiadané póry, ktorých splynutím vzniká centrálny otvor tremalitov. Centrálny otvor je buď jednoduchý (tremalit sa potom nazýva plakolit), alebo rúrkovitý (tremalit sa nazýva rhabdolit). Pre veľkú citlivosť na zmenu životného prostredia (najmä na zmenu teploty a slanosti vody) sú kokolity dôležitým indikátorom pri riešení stratigrafických a paleoklimatologických problémov.

kokcidióza

kokcidióza [gr.] — parazitárne ochorenie vyvolané rôznymi druhmi kokcídií, ktoré parazitujú v epitelových bunkách čreva, pečene, obličiek, pohlavných orgánov a v krvinkách rôznych druhov domácich a voľne žijúcich zvierat, zriedkavo aj človeka. Najviac sú postihnuté mláďatá, ktoré sa nakazia už niekoľko dní po narodení najmä vo vlhkom počasí a prostredí (pri odchove na vlhkej podstielke). Ochorenie prebieha zvyčajne akútne, prejavuje sa smädom, dehydratáciou, nechutenstvom, silnou hnačkou, nervovými poruchami (kŕče) a poruchami činnosti životne dôležitých orgánov; zvieratá hynú spravidla v dôsledku vnútorného krvácania. Po prekonaní ochorenia získavajú preimunitu, stávajú sa však bezpríznakovými nositeľmi a šíriteľmi kokcídií i zdrojom nákazy vnímavých mláďat. Diagnóza sa určuje na základe mikroskopického vyšetrenia výkalov (výkaly hostiteľov obsahujúce oocysty kokcídií a sú hlavným zdrojom šírenia a prenosu kokcidiózy). Liečba: podávanie antikokcidík; z hľadiska výskytu a šírenia choroby je veľmi dôležitá hygiena chovu.

kokcidiomykóza

kokcidiomykóza [gr.], kokcidioidomykóza, coccidioidomycosis — mykotické ochorenie (→ mykózy) človeka a zvierat (postihuje hovädzí dobytok, kone, mulice, ovce, psy, ošípané) vyznačujúce sa granulomatóznymi zmenami na pľúcach s tendenciou k rozsevu do ostatných tkanív a orgánov. Vyskytuje sa najmä v teplých a suchých púšťových oblastiach amerického kontinentu. Pôvodcom ochorenia je dimorfná mikromycéta Coccidioides immitis z kmeňa vreckaté huby (Ascomycota), ktorá v endemických oblastiach prežíva v pôde, odkiaľ sa dostáva artrospórami predovšetkým aerogénnou cestou (vdýchnutím) do organizmu. Inkubačná doba ochorenia je 7 – 30 dní. Infekcia môže byť asymptomatická alebo vedie k akútnemu respiračnému ochoreniu, ktoré sa prejavuje ako chrípka, bronchopneumónia, resp. atypický zápal pohrudnice. Pri hovädzom dobytku primárna infekcia vyvoláva chronické ochorenie tráviaceho traktu, pri psoch ochorenie s príznakmi chudnutia a dýchacích ťažkostí, neskôr s vracaním a hnačkou. Primárna infekcia môže prejsť do progresívnej kokcidiomykózy, ktorá má chronický priebeh (trvá mesiace až roky) a zvyčajne sa končí smrťou, pri rozseve sú granulomatóznymi zmenami postihnuté kosti, kĺby, koža, podkožie, vnútorné orgány a centrálny nervový systém. Zriedkavou formou primárnej kokcidiomykózy je kožná forma lokalizovaná spravidla na tvári alebo v šijovej oblasti.

Liečba: podávanie antimykotík, antifugálnych azolov (ketokonazol) a amfotericínu B.

kokcídie

kokcídie [gr.], Coccidia — trieda z kmeňa výtrusovce (Apicomplexa, Sporozoa). Jednobunkové obligatórne vnútrobunkové parazity stavovcov a článkonožcov. Ich životný cyklus prebieha zvyčajne v jednom hostiteľovi (jednohostiteľské kokcídie patriace napr. do rodov eimeria a izospóra), vyskytujú sa však aj dvoj- alebo trojhostiteľské druhy (viachostiteľské kokcídie, napr. patriace do rodu Sarcocystis). Infekcia sa začína prehltnutím oocýst, ktoré obsahujú jednojadrové sporozoity (infekčné štádium kokcídií), ktoré sa v čreve hostiteľa uvoľnia, preniknú zvyčajne do epitelových buniek tráviacich orgánov, začnú rásť a menia sa na trofozoity, ktoré sa ďalej rozmnožujú. Pri kokcídiách je charakteristická rodozmena (striedanie pohlavnej a nepohlavnej generácie); pohlavne sa rozmnožujú gamogóniou (splynutím gamét vzniká zygota), nepohlavne schizogóniou (jadro sa rozpadá na niekoľko menších jadier, ktoré sa obalia plazmou a vnikajú do ďalších buniek, preto sa nákaza šíri veľmi rýchlo). Sporulácia zvyčajne prebieha vo vonkajšom prostredí, potom ako oocysty opustia s výkalmi telo hostiteľa. Patrí sem vyše 2 000 druhov, z ktorých mnohé spôsobujú ochorenie domácich i voľne žijúcich zvierat nazývané kokcidióza. Pre človeka nie sú kokcídie nebezpečné okrem Toxoplasma gondii, ktorá vyvoláva toxoplazmózu.

kokarda

kokarda [fr.], Gaillardia, gaillardia — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď astrovité. Jednoročné, dvojročné alebo trváce byliny pochádzajúce z prérií Severnej Ameriky. Majú chlpaté jednoduché celistvookrajové alebo zúbkaté elipsovité, kopijovité alebo perovitolaločnaté striedavé sediace alebo v prízemnej ružici usporiadané listy a červené, oranžové alebo žlté kvety usporiadané v jednotlivých úboroch s tmavopurpurovými, hnedými, červenými alebo so žltými terčmi, plod nažka.

Patrí sem okolo 30 druhov, napr. trváca, do 60 cm vysoká kokarda ostitá (Gaillardia aristata) s celistvookrajovými alebo so zúbkatými plytkolaločnatými kopijovitými sivastozelenými listami a so žltými úbormi s červenooranžovým terčom s priemerom do 10 cm a jednoročná, do 45 cm vysoká kokarda rozkošná (Gaillardia pulchella) s celistvookrajovými alebo so zúbkatými kopijovitými sivozelenými listami a s červenožltými alebo s červenými úbormi s purpurovým terčom s priemerom do 8 cm, ktoré sa pestujú ako okrasné rastliny.