Zobraziť kategórie Skryť kategórie

Kategórie

Vyhľadávanie podľa kategórií: biológia

Zobrazené heslá 1 – 50 z celkového počtu 2239 hesiel.

Zobrazujem:

Zoraďujem:

kotúľkovité

kotúľkovité, Planorbidae — čeľaď z triedy ulitníky (Gastropoda), vetva (v niektorých zoologických systémoch podtrieda) pľúcnatce (Pulmonata). Veľké mäkkýše vyskytujúce sa prevažne v Európe, Ázii a Severnej Amerike. Majú šošovkovitú, zvyčajne hladkú tenkú hnedú alebo sivú, 2 – 40 mm dlhú ľavotočivú ulitu (pri lezení sa javí ako pravotočivá, podľa stavby tela je však ľavotočivá), malé telo a malú hlavu s dlhými nitkovitými tykadlami, prívesky v okolí dýchacieho otvoru (slúžia na doplnkové dýchanie) a hemolymfu obsahujúcu hemoglobín. Sú obojpohlavné, živia sa najmä riasami a tzv. bakteriálnym filtrom z hladiny.

Patrí sem 45 rodov približne s 300 druhmi. K najznámejším rodom patrí kotúľka približne s 50 druhmi, z toho 20 sa vyskytuje na Slovensku, napr. v hlbších stojatých a mierne prúdiacich vodách kotúľka veľká (Planorbarius corneus, v starších zoologických systémoch Planorbis corneus), v zarastených stojatých nížinných vodách kotúľka obrúbená (Planorbis planorbis, v starších zoologických systémoch Tropidiscus planorbis), v stojatých vodách veľmi vzácna kotúľka pobrežná (Gyraulus riparius), v lesných mlákach kotúľka Rossmässlerova (Gyraulus rossmaessleri) a vo vodách v oblastiach veľkých nížin európsky významný druh (→ Natura 2000) kotúľka štíhla (Anisus vorticulus).

košovky

košovky, Hexactinellida — trieda z podríše mnohobunkovce (Polycytozoa), kmeň hubky. Nepohyblivé mnohobunkové živočíchy žijúce solitérne prevažne na dne chladných morí, ale i v sladkých vodách. Nemajú žiadne orgány, svalovú a nervovú sústavu, telesnú symetriu a ani oddelené časti tela, ich larva je vždy parenchymula. Pevná kostra (pseudoskelet) udržiavajúca tvar tela pozostáva z trojosových kremičitých ihlíc – spikúl so sklovitým povrchom (pod ním je mäkké tkanivo), ktoré sú navzájom zrastené a vytvárajú zložitú štruktúru. Košovky získavajú potravu filtrovaním planktónu z vody nasávanej vstupnými otvormi (pórmi) roztrúsenými po celom tele.

Patrí sem asi 600 druhov, napr. Venušin kôš (Euplectella aspergillum) s priemerom tela až 60 cm, ktorý žije v Tichom oceáne.

kôstovka

kôstovka — v starších zoologických systémoch názov niektorých druhov z rodov Musculium a Sphaerium (→ kôstka).

kôstka

kôstka — spoločný názov rodov Musculium a Sphaerium z triedy lastúrniky, rad Veneroida, čeľaď kôstkovité (Sphaeriidae). Drobné sladkovodné mäkkýše s malými okrúhlymi rovnomerne vypuklými, 8 – 22 mm veľkými lastúrami podobnými ovocným kôstkam (odtiaľ názov) a s dobre vyvinutými, na báze zrastenými dýchacími rúrami (sifónmi) na zadnej strane tela, ktoré sa vyskytujú v stojatých, ako aj v mierne alebo vo výrazne prúdiacich vodách takmer na celom svete. Potravu získavajú filtráciou čiastočiek z vodného stĺpca alebo prerývaním usadenín. Sú hermafrodity s vnútorným oplodnením, rodia živé mláďatá.

Patrí sem 16 druhov, na Slovensku žije 5: v oblastiach veľkých riek a vo väčších pokojnejších potokoch sa vyskytuje kôstka bahenná (Sphaerium corneum, v starších zoologických systémoch aj kôstovka okrúhla), vo vodných tokoch bohatších na živiny kôstka riečna (Sphaerium rivicola, v starších zoologických systémoch kôstovka riečna), v nížinných riekach kôstka rebierková (Sphaerium solidum, v starších zoologických systémoch kôstka riečna; využíva sa ako bioindikátor pri monitorovaní čistoty tečúcich vôd), v slatinných biotopoch pomerne vzácna kôstka čerešňová (Sphaerium nucleus; tvarom podobná čerešňovej kôstke) a v zarastených stojatých alebo len mierne tečúcich vodách s bahnitým dnom kôstka pupáčiková (Musculium lacustre, v starších zoologických systémoch kôstovka pupáčiková alebo Sphaerium lacustre; z hľadiska tvaru lastúr veľmi premenlivý druh).

kosec

koseczool. jednotný názov okolo 300 rodov (napr. Opilio, Mitopus, Zacheus) z radu kosce.

kosce

kosce, Opilionida — rad z kmeňa článkonožce (Arthropoda), trieda pavúkovce (Arachnoidea). Najpočetnejší rad dravých živočíchov zvyčajne solitérne žijúcich v rôznych biotopoch na celom svete (okrem Antarktídy). Majú 1 – 22 mm dlhé oválne alebo guľovité zreteľne článkované telo, hlavohruď po celej šírke zrastenú s bruškom, v strede hlavohrude jeden pár očí a štyri páry zvyčajne veľmi dlhých (až do 160 mm) tenkých, na konci druhotne členených nôh; v nebezpečenstve sú schopné končatinovej autotómie, príp. zaujmú polohu mŕtvoly. Telo majú pokryté kutikulou, nemajú snovacie bradavice. Sú oddeleného pohlavia (samice majú kladielko, samce penis), samičky po oplodnení kladú zvyčajne do pôdy a pod lístie desiatky až stovky vajíčok, vyliahnuté mladé kosce podobné dospelým jedincom dospejú až po 5 – 7 zvliekaniach. Živia sa prevažne rôznymi bezstavovcami, ale aj rastlinnou potravou (najmä hnijúcou), aktívne sú najmä v noci, dožívajú sa 1 – 12 rokov (najdlhšie žijú druhy v tropických oblastiach).

Patrí sem asi 7-tis. druhov, na Slovensku sa vyskytuje okolo 35, napr. v lesoch, parkoch a v blízkosti obydlí 5 – 8 mm dlhý kosec domový (Opilio parietinus), v lužných lesoch 6 – 8 mm dlhý kosec člnkovitý (Platybunus bucephalus), 4 – 11 mm dlhý kosec pestrý (Mitopus morio) a 8 – 11,5 mm dlhý kosec klepietkar (Zacheus crista) s tmavohnedým telom s bledým pozdĺžnym stredovým pruhom.

kôrovnica

kôrovnica — jednotný slovenský názov rodov Gilletteella, Pineus, Dreyfusia a Sacchiphantes z triedy hmyz (Insecta), podrad vošky (Aphidoidea), čeľaď kôrovnicovité (Adelgidae). Drobné vošky vyskytujúce sa v Európe a Severnej Amerike. Žijú na kôre kmeňov a konárov alebo na ihliciach ihličnatých stromov, pričom vylučujú voskové vlákna v podobe vatových chumáčikov. Škodia cicaním rastlinných štiav, čím napadnuté stromy výrazne oslabujú.

Na Slovensku sa vyskytuje viacero druhov, napr. hnedozelená, tmavosivá alebo zelenosivá, 1,7 – 2,0 mm dlhá kôrovnica smreková (Sacchiphantes abietis), ktorá cicaním poškodzuje púčiky a mladé výhonky smreka, následkom čoho sa púčik mení na zelenú alebo červenkastú hálku, červenohnedá alebo čiernohnedá, 1,0 – 1,5 mm dlhá kôrovnica borovicová (Pineus pini), ktorá cicia šťavy z mladých výhonkov borovíc každého veku a poškodzuje semenáčiky a mladé sadenice borovíc v škôlkach, a zo Severnej Ameriky pochádzajúca čiernohnedá, 0,8 – 1,0 mm dlhá kôrovnica duglasová (Gilletteella coolleyi), ktorá sa vyskytuje na duglaskách rôzneho veku a cicia šťavy z tohtoročných aj starších ihlicíc, značne poškodzuje najmä mladšie jedince.

kôrovnicovité

kôrovnicovité, Adelgidae — čeľaď z triedy hmyz (Insecta), podrad vošky (Aphidoidea). Drobné, morfologicky veľmi ťažko rozlíšiteľné vošky vyskytujúce sa v ihličnatých lesoch Európy a Severnej Ameriky; na Slovensku najvýznamnejšie škodce lesných drevín, najmä smreka. Majú červenkasté hruškovité telo, krátke 3- až 5-článkové tykadlá a v pokoji vodorovne nad telom zložené krídla; oči lariev a bezkrídlych samičiek sú zložené z troch očiek. Rozmnožujú sa partenogeneticky (→ partenogenéza) aj amfigónne (→ amfigónia). Patrí sem viacero rodov približne so 70 druhmi; → kôrovnica.

kôrovcovky

kôrovcovky, Remipedia, remipédie — trieda z kmeňa článkonožce (Arthropoda), podkmeň kôrovce (Branchiata, Crustacea). Primitívne kôrovce (pokladané za najstaršie) vyskytujúce sa v morských jaskyniach neotropickej oblasti; relikt mora Téthys (objavené 1981). Majú 10 – 40 mm dlhé telo zložené z hlavohrude (hlava je zrastená s prvým hrudným článkom) s voľnými hrudnými článkami (maximálne 40) a s dvojvetvovými končatinami po celom tele, pomocou ktorých si k ústam posúvajú potravu (planktón), a z bruška zakončeného kaudálnou vidlicou (furka) a telzónom (telson); všetkým dnes žijúcim druhom chýbajú oči. Plávajú obrátené chrbtovou stranou k dnu. Sú oddeleného pohlavia. Ich embryonálny vývin nie je známy.

Patrí sem okolo 40 druhov, napr. v morom zatopených jaskyniach na Bahamách endemicky žijúci Cryptocorynectes haptodiscus, na Kanárskych ostrovoch Speleonectes ondinae a na západnom pobreží Austrálie Lasionectes entrichoma.

kôrovka

kôrovka — jednotný názov asi 15 rodov (napr. Alcis, Ascotis a Peribatodes) z triedy hmyz (Insecta), rad motýle (Lepidoptera), čeľaď piadivkovité. Motýle žijúce najmä v listnatých, menej v ihličnatých a zmiešaných lesoch Ázie a Európy. Ochranné sfarbenie a štruktúra kresby na krídlach pripomína kôru stromov, na ktorých odpočívajú.

Na Slovensku sa vyskytuje okolo 20 druhov, napr. kôrovka fľakatá (Alcis bastelbergeri) so sivohnedými krídlami s hnedou kresbou a s rozpätím 38 – 43 mm, ktorá žije v krovinách a v listnatých i zmiešaných lesoch najmä v podhorských a horských oblastiach, kôrovka palinová (Ascotis selenaria) s béžovosmotanovými krídlami s hnedou kresbou a s rozpätím 38 – 48 mm, ktorá žije na suchých rúbaniskách a stráňach i v krovinách v nížinách a teplých pahorkatinách, a kôrovka trnková (Peribatodes rhomboidaria) so šedohnedými krídlami s hnedočiernou kresbou s bielym lemom na vnútornej strane a s rozpätím 40 – 48 mm, ktorá žije na viniči a ovocných i okrasných drevinách najmä v nížinách a teplejších horských oblastiach.

kôrnik

kôrnik, Dryocoetes, Cryphalus, kôrohlod — rod z triedy hmyz (Insecta), rad chrobáky (Coleoptera), čeľaď nosáčikovité. Drobné, 1 – 9 mm dlhé chrobáky vyskytujúce sa takmer na celom svete. Majú valcovité alebo oválne telo čiernej alebo hnedastej farby, zriedkavo sú škvrnité alebo pásikavé. Žijú v kôre alebo v dreve prevažne chorých, poranených, zoťatých alebo vyvrátených, pri premnožení aj zdravých stromov.

Na Slovensku sa vyskytujú napr. druhy kôrnik pňový (Dryocoetes autographus) s červenohnedým alebo s hnedým, 3,0 – 4,3 mm dlhým valcovitým telom a s hlavou ukrytou pod štítom, ktorý žije pod kôrou ihličnatých stromov a pri premnožení spôsobuje kalamity, a kôrnik smrekový (Cryphalus abietis) s čiernym alebo s tmavohnedým, 1,2 – 1,7 mm dlhým telom a so žltými nohami, ktorý žije v lyku tenkých konárov chradnúcich, vyvrátených alebo zoťatých smrekov, jedlí a borovíc. Kôrnik máva 1 – 2 generácie ročne.

korunkárovité

korunkárovité [gr. > lat.], Stephanidae — čeľaď z triedy hmyz (Insecta), rad blanokrídlovce (Hymenoptera). Kozmopolitne rozšírené chrobáky žijúce v subtropických oblastiach sveta, najmä v Afrike (v Európe žijú len tri druhy). Majú štíhle, 3 – 35 mm dlhé tmavohnedé alebo čierne telo s bielou alebo so žltou kresbou, zreteľne oddelenú guľatú hlavu s vyvýšeninou okolo predného okraja oka pripomínajúcou korunku (odtiaľ názov), zvyčajne dlhostopkatý prvý článok bruška, nápadne dlhé kladielko, zuby na zadnom stehne a redukovanú žilnatinu krídel. Sú to parazity chrobákov živiacich sa drevom (→ xylofág); vyvíjajú sa v larvách chrobákov z čeľadí fuzáčovité a krasoňovité.

Patrí sem asi 350 druhov, na Slovensku sa vyskytuje jediný vzácny druh korunkár pílkatý (Stephanus serrator) približne so 17 mm dlhým, prevažne čiernym telom (časť bruška a konce nôh má červené) a s troma zubmi na zadnom stehne.

korunovky

korunovky [gr. > lat.], Coronatida — rad z vývojového stupňa eumetazoa (v starších zoologických systémoch oddelenie), skupina mechúrniky (v starších zoologických systémoch pododdelenie), podkmeň medúzovníky (v starších zoologických systémoch medúzovce). Morské živočíchy zvyčajne sa vyskytujúce v hlbokých moriach na celom svete. Majú pestrofarebné zvonovité rôsolovité telo s koronárnou ryhou uprostred (vonkajšia strana zvona je oddelená od vnútornej strany hlbokým zárezom), laloky s pohyblivými chápadlami a 4 – 8 ramien (ich počet je vždy násobkom čísla štyri).

Patrí sem 35 druhov, napr. do 18 cm dlhá korunovka karibská (Linuche unguiculata), ktorá sa bežne vyskytuje v plytkých vodách, a do 20 cm dlhá, purpurovo sfarbená korunovka purpurová (Periphylla periphylla, v niektorých systémoch Carybdea periphylla, Periphylla dodecabostrycha, Periphylla hyacinthata alebo Periphylla regina) s hrdzavohnedým zvonom a purpurovými ramenami, ktorá sa vyskytuje prevažne v hlbokých otvorených moriach, ale napr. aj v Stredozemnom mori a vo fjordoch.

korýtko

korýtko, Unio — rod z triedy lastúrniky (Bivalvia), rad Unionoida, čeľaď korýtkovité. Veľké lastúrniky s hrubostennými lastúrami s mohutnými zámkovými zubmi v oblasti spojenia lastúr.

Na Slovensku žijú tri druhy: okolo 10 cm dlhé korýtko maliarske (Unio pictorum, v niektorých zoologických systémoch korýtko potočné, mušľa maliarska, škľabka maliarska, škľabka potočná alebo veľavrub maliarsky) s úzkymi jazykovitými lastúrami vyskytujúce sa v nížinných tečúcich i stojatých vodách, okolo 9 cm dlhé korýtko rybničné (Unio tumidus) s trojuholníkovitými, jazykovitými alebo oválnymi lastúrami vyskytujúce sa v nížinných tečúcich vodách a asi 7 cm dlhé korýtko riečne (Unio crassus, v niektorých zoologických systémoch Unio batavus, korýtko tupé alebo velevrub holandský) s obličkovitými lastúrami vyskytujúce sa v tečúcich vodách so štrkovitým alebo s piesčitým dnom od chladných potokov po nížinné rieky (bioindikátor čistoty vody).

korýtkovité

korýtkovité, Unionidae — čeľaď z triedy lastúrniky (Bivalvia), rad Unionoida. Veľké sladkovodné živočíchy žijúce v stojatých, mierne prúdiacich alebo v prúdiacich vodách. Majú vajcovitú, 7 – 30 cm dlhú hrubostennú schránku zloženú z dvoch rovnakých lastúr s vráskavým povrchom, dobre vyvinutú svalnatú nohu, pomocou ktorej sa plazia a rýpu na dne, na zadnom konci tela k sebe voľne primknuté okraje plášťa vytvárajúce dva zreteľne ohraničené otvory – žiabrový a análny, a v mieste zrastu okrajov plášťa menšiu štrbinu (tzv. supraanálny otvor). Sú obojpohlavné, z vajíčok, ktoré kladú do vlastných medzižiabrových priestorov, sa liahnu voľne plávajúce, 0,2 – 0,35 mm dlhé larvy (glochídiá), ktoré parazitujú na žiabrach rýb.

Patrí sem 120 rodov, na Slovensku sa vyskytujú štyri rody, napr. korýtko a škľabka, a sedem druhov.

Korbel, Ladislav

Korbel, Ladislav, 8. 6. 1912 Čachtice, okres Nové Mesto nad Váhom – 6. 2. 2006 Bratislava — slovenský zoológ a entomológ.

V roku 1949 pôsobil v Biologickom ústave SAV, v rokoch 1950 – 51 vo Výskumnom ústave agrochemickej technológie, v rokoch 1952 – 81 na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave (1957 – 59 vedúci Katedry zoológie, 1975 – 79 riaditeľ Zoologického ústavu); v roku 1965 sa stal profesorom.

Zaoberal sa hmyzom, najmä chrobákmi (Coleoptera), osobitne myrmekofilnými druhmi z čeľadí drobčíkovité (Staphylinidae) a bystruškovité (Carabidae), spracoval faunu chrobákov mnohých slovenských lokalít, napr. Malej Fatry (oblasť Rozsutca), Vtáčnika, Malých Karpát (oblasť Devínskej Kobyly a Šúra), Považského Inovca a okolia Trenčína. Bol autorom a spoluautorom okolo 120 vedeckých článkov a odborných prác, riešiteľom 18 vedeckovýskumných úloh. Bol spoluzakladateľom a prvým predsedom Československej spoločnosti entomologickej na Slovensku (1957) pri SAV, spoluzakladateľom Slovenskej entomologickej spoločnosti (1966) pri SAV (1970 – 77 predseda). Je podľa neho nazvaných viacero druhov chrobákov, napr. Thinobius korbeli a Duvalius microphthalmus korbeli.

kormidlové perie

kormidlové perie, rectrices — typ obrysového peria vtákov, ktoré sa nachádza na chvoste a pomocou ktorého menia smer a rýchlosť letu, pri niektorých druhoch (napr. pri ďatľoch) aj opora pri pohybe po zvislých kmeňoch stromov. Kormidlové perie pozostáva z párneho počtu kormidlových pier, pri väčšine druhov z 5 – 6 párov, napr. pri hrabavcoch z 12 – 16 párov; tučniaky ho majú výrazne redukované, potápkam i niektorým druhom bežcov úplne chýba. Stredný pár kormidlových pier je zakotvený v chvostových svaloch odstupujúcich od pygostylu (skrátená chvostová kosť vzniknutá zrastením posledných chvostových stavcov), ostatné kormidlové perá sú pevne zasadené v tukovom a vo svalovom tkanive, ktoré obklopujú stavce. Dĺžka, tvar a sfarbenie kormidlových pier sú zvyčajne významnými determinačnými znakmi vtákov.

korčuliarkovité

korčuliarkovité [tal. > maď.], Gerridae — čeľaď z triedy hmyz (Insecta), rad bzdochy (Heteroptera). Vodné bzdochy žijúce na hladine stojatých a mierne tečúcich vôd celého sveta. Majú štíhle pretiahnuté vretenovité alebo valcovité, 2 – 35 mm dlhé, zvyčajne hnedé alebo čierne telo pokryté jemnými chĺpkami, ktoré odpudzujú vodu, vyvinuté alebo zakrpatené polymorfné krídla, veľmi krátky prvý pár nôh slúžiaci na zachytávanie a pridržiavanie koristi, ktorá padá na vodnú hladinu, a veľmi dlhý druhý (stredný, odrážací) a tretí (zadný, kormidlovací) pár nôh, ktorými sa trhavo pohybujú po povrchu vodnej hladiny (na nej sa udržiavajú jemnými chĺpkami na konci chodidiel, jediným odrazom sa presunú až o 1 m). Žijú zvyčajne vo väčších skupinách, živia sa drobnými článkonožcami (registrujú ich pomocou vibroreceptorov).

Patrí sem 8 podčeľadí s viac ako 1 700 druhmi (okolo 170 morských druhov), na Slovensku sa vyskytujú napr. 10 – 15 mm dlhá korčuliarka obyčajná (Gerris lacustris) tmavohnedej farby a 10 – 13 mm dlhá korčuliarka vrchovská (Gerris gibbifer) hnedosivej farby s dvoma generáciami ročne (dospelé jedince prezimujú na zemi pod zvyškami rastlín alebo pod kôrou stromov pri brehu vôd).

koreňonožce

koreňonožce, Rhizopoda, Sarcodina — v starších zoologických systémoch podkmeň zvyčajne heterotrofných jednobunkových organizmov obsahujúci množstvo fylogeneticky nepríbuzných skupín, ktoré sú v súčasnosti na základe analýz molekulárnej biológie roztriedené medzi všetky evolučné línie eukaryontov, najčastejšie sa zaraďujú do skupín meňavkovce (Amoebozoa), Heterolobosea a Rhizaria. Žijú v slaných a sladkých vodách a v pôde, niektoré parazitujú (v ústach, črevách) alebo sú komenzálmi rôznych skupín živočíchov vrátane stavovcov; známe sú od karbónu (mladšie prvohory). Povrch tela majú pokrytý pelikulou, niektoré (napr. bochníčky, Arcella) vytvárajú schránky (vápenaté, chitínové). Na povrchu bunky majú spravidla panôžky (výbežky cytoplazmy), pomocou ktorých sa pohybujú, niektoré môžu mať v rôznych životných štádiách aj jeden alebo dva bičíky, ktoré im v pohybe pomáhajú. Väčšina druhov žije v bentose. Živia sa mikroorganizmami (baktériami, larvami, riasami a pod.). Rozmnožujú sa nepohlavne delením, ale aj pohlavne kopuláciou.

Medzi koreňonožce boli zaraďované napr. dierkavce (Foraminifera) a mrežovce (Radiolaria), ktoré sú v súčasnosti zaradené v skupine Rhizaria.

koreňonožcobičíkovce

koreňonožcobičíkovce, Sarcomastigophora — v starších zoologických systémoch kmeň heterotrofných, mixotrofných alebo autotrofných jednobunkových organizmov zahŕňajúci fylogeneticky nepríbuzné, v súčasnej systematike už neexistujúce (v starších zoologických systémoch platné) podkmene bičíkovce (Mastigophora, Flagellata), opalíny (Opalinida) a koreňonožce (Sarcodina, Rhizopoda); vznikol zlúčením podkmeňov bičíkovce a koreňonožce. Na základe analýz molekulárnej biológie boli koreňonožcobičíkovce roztriedené medzi všetky evolučné línie eukaryontov. Charakteristickým znakom spájajúcim jednotlivé skupiny koreňonožcobičíkovcov bol pohyb pomocou jedného alebo viacerých bičíkov (bičíkovce a opalíny) alebo pomocou panôžok (koreňonožce).

kôrárovité

kôrarovité, Issidae — čeľaď z triedy hmyz (Insecta), rad cikády (Auchenorrhyncha). Drobný hmyz vyskytujúci sa na celom svete, najmä v suchých tropických a subtropických oblastiach. Má krátke zavalité telo, krátku širokú hlavu a široké krídla; povrch tela a krídla sú zvyčajne kožovité.

Patrí sem asi 1 000 druhov, na Slovensku sa vyskytuje 7, napr. 6,1 – 7,7 mm dlhý kôrar hnedý (Issus coleoptratus) s výrazne klenutými širokými krídlami a s kužeľovito pretiahnutým temenom, ktorý sa od júna do októbra vyskytuje na listnatých drevinách, najmä na duboch, kde z mladých vetvičiek vyciciava šťavu; larvy majú predné nohy hrabavé, prezimujú v hrabanke.

kopýtko

kopýtko, Dreissena — rod z triedy lastúrniky (Bivalvia, Pelecypoda), rad Veneroida, čeľaď kopýtkovité (Dreissenidae). Sladkovodné živočíchy žijúce aj v brakických vodách. Majú schránku z dvoch lastúr člnkovitého alebo trojhranného tvaru spojených pružným väzom, na zahrotenom konci s byssovými žľazami vylučujúcimi vo vode tvrdnúci cementový výlučok, ktorým sa prichytávajú na pevný podklad (napr. aj na lode) pozdĺž vodných tokov. Živia sa planktónom, ktorý filtrujú z vody prijímacím otvorom.

Patrí sem 9 druhov, napr. do 30 mm dlhé kopýtko prirastené (Dreissena polymorpha) s trojhrannou lastúrou, ktoré pochádza z oblasti okolo Čierneho mora, na Slovensku sa vyskytuje v pomaly tečúcich alebo v stojatých nížinných vodách. Vytvára početné populácie najmä v umelých nádržiach (priehrady, štrkoviská, pieskovne). Ako invázny druh spôsobuje problémy v priemysle znečisťovaním a blokovaním prívodných potrubí na odčerpávanie vody. V roku 2014 sa v slovenskom úseku Dunaja objavil druh Dreissena rostriformis bugensis s člnkovitou lastúrou, ktorý pochádza z povodia Dnepra a z oblasti okolo Kaspického mora.

kopijovce

kopijovce, Cephalochordata, Acrania — podkmeň z kmeňa chordáty (Chordata). Malé morské živočíchy vyskytujúce sa v pobrežných plytčinách teplých morí. Majú polopriesvitné kopijovité, 5 – 10 cm dlhé telo podobné vo viacerých znakoch telu stavovcov (majú napr. chrbtovú strunu, chrbtovú plutvu, otvory podobné žiabrovým štrbinám a svalovinu článkovanú v tvare písmena V), preto sú dôležité z vývojového hľadiska, ďalej uzavretú cievnu sústavu a namiesto srdca pulzujúcu časť brušnej cievy. Vylučovací orgán tvorí asi 100 párov nefrídií. Sú oddeleného pohlavia, oplodnenie je vonkajšie, vývin lariev trvá niekoľko mesiacov (obrvené larvy tvoria súčasť planktónu). Žijú zaryté v piesku alebo v štrku, vyčnieva im len predná časť. Živia sa drobným planktónom, ktorý získavajú filtrovaním vody.

Patrí sem okolo 30 druhov, napr. 5 – 7 cm dlhý kopijovec rybkovitý (Branchiostoma lanceolatum) vyskytujúci sa v severovýchodných oblastiach Atlantického oceána a v Stredozemnom mori.

koprofág

koprofág [gr.] — ekol., zool. živočích (napr. larvy múch a chrobáky), ktorý sa živí výkalmi iných živočíchov, napr. chrobák lajniak obyčajný (Geotrupes stercorarius) trusom bylinožravcov.

kotingovité

kotingovité [tupijské jazyky], Cotingidae — čeľaď z triedy vtáky (Aves), rad spevavce (Passeriformes). Malé až stredne veľké vtáky (dĺžka tela 8 – 50 cm, hmotnosť 6 – 400 g) žijúce v mangrovoch a tropických lesoch Strednej a Južnej Ameriky. Majú krátky silný, mierne zahnutý, často sploštený zobák, krátke silné nohy s veľkým chodidlom a dvoma prednými prstami zrastenými na báze, zaoblené krídla a krátky chvost. Niektoré druhy majú nezvyčajne tvarované ručné letky, na hlave chochol alebo laloky. Vyznačujú sa výrazným pohlavným dimorfizmom (samce sú zvyčajne bizarne pestro sfarbené), polygamiou a ritualizovaným tokaním (zvláštne zvuky vydávané pri ňom pripomínajú zvonenie zvončeka alebo búchanie kladiva). Hniezdia zvyčajne na stromoch, kde si stavajú pomerne veľké otvorené hniezda. Samica znáša 1 – 4 sivohnedé alebo svetlozelené vajcia s bodkami, mláďatá sa liahnu po 15 – 28 dňoch. Živia sa prevažne plodmi, menej hmyzom.

Patrí sem 25 rodov a 65 druhov, napr. 30 cm dlhý oranžovo-čierny skalniak peruánsky (Rupicola peruvianus) a rovnako veľký žiarivo oranžový skalniak pomarančový (Rupicola rupicola), ktoré sa vyskytujú v Južnej Amerike, ako aj 19 cm dlhá tyrkysová kotinga pôvabná (Cotinga amabilis) a 20 cm dlhá kotinga snehobiela (Carpodectes nitidus), ktoré sa vyskytujú v Strednej Amerike.

kotrmeliaky

kotrmeliaky — skupina plemien športových holubov (→ letúny), ktoré počas hladkého letu predvádzajú 1 – 2 letové figúry, a to najčastejšie 1 – 2 premety (kotrmelce; odtiaľ názov). Kotrmeliaky lietajú v malej výške, zvyčajne relatívne krátko (10 – 15 min). Pri predvádzaní akrobatických figúr na pretekoch môžu strácať letovú výšku, nie je však žiaduce predvádzanie viac ako dvoch za sebou spojených premetov; ich akrobacia by mala byť častá a razantná. Na Slovensku sa chovajú národné plemená košický kotrmeliak a komárňanský kotrmeliak.

košický kotrmeliak

košický kotrmeliak — plemeno športových holubov (→ letúny) vyšľachtené v roku 1913 v Košiciach. Má menšie stredne dlhé telo, nízko klenutú mierne predĺženú hlavu so šikmým čelom a s menším lastúrovitým chocholíkom na záhlaví, 12 – 14 mm dlhý kužeľovitý ružovočervený zobák, široko nasadený, kolmo nesený krk, širšiu hruď, krátky, úzko zložený chvost, krátke neoperené nohy so svetlými pazúrikmi, k telu priliehajúce krídla ležiace na chvoste a dobre priliehajúce krátke lesklé pružné perie siahajúce až po päty.

Chová sa v štyroch farebných a kresbových skupinách: kotrmeliak bielohrotý (čierny, sivohnedý, modrý, červený alebo žltý; s bielymi letkami prvého radu, pričom maximálne tri letky môžu byť sfarbené inak), kotrmeliak fŕkaný tmavý (čierny, sivohnedý, modrý, červený alebo žltý; vo farebnom operení s rozloženými bielymi pierkami), kotrmeliak fŕkaný svetlý (čierny, sivohnedý, modrý, červený alebo žltý; s rozloženými farebnými pierkami v bielom operení), kotrmeliak sedlatý (čierny, sivohnedý, strieborný, modrý, červený alebo žltý; s bielou hlavou, krídlami, bruchom a chrbtom a s farebným krkom, prsiami, chocholíkom, sedlom a chvostom). Počas letu je typický rôznymi akrobatickými figúrami a kotrmelcami dozadu okolo svojej priečnej osi. Patrí k národným plemenám Slovenska.

košický vysokoletún

košický vysokoletún — plemeno športových holubov (→ letúny) vyšľachtené v Košiciach pod názvom košický letún a v 90. rokoch 20. stor. premenované na súčasný názov. Má malé štíhle, dozadu sa zvažujúce telo, malú úzku hlavu, perlové oči, stredne dlhý tenký čierny alebo svetlý zobák, štíhly, kolmo nesený krk, širokú hruď, široké, pomerne dlhé krídla, úzky chvost, stredne dlhé neoperené červené nohy s pazúrikmi vo farbe zobáka a priliehavé hladké, pevné a pružné perie v základných farbách okrem bielej a modrej; fŕkané a strakaté rázy majú mať biele pierka alebo farebné polia rovnomerne rozložené, modré čiernopásavé rázy nie sú prípustné. Vyznačuje sa lietaním v malých skupinách do výšky 1 km, v krúživom pohybe dokáže zotrvať vo vzduchu aj niekoľko hodín. Patrí k národným plemenám Slovenska.

košoa

košoa, fr. cauchois — plemeno úžitkových holubov vyšľachtené vo Francúzsku v Normandii v oblasti Pays de Caux (fr. cauchois = pochádzajúci z Caux, odtiaľ názov) na produkciu dobre osvalených vykŕmených mláďat. Má robustnejšie telo (hmotnosť okolo 800 g), stredne veľkú hlavu so zaobleným čelom, oranžovočervené oči, stredne dlhý, pri koreni hrubší, na konci mierne zahnutý zobák, stredne dlhý krk, široké zaguľatené dobre osvalené prsia, okolo 150 mm dlhý široký chvost, stredne dlhé hrubšie nohy, pomerne dlhé krídla ležiace na chvoste a dlhšie pevné perie s dlhšími letkami. Chová sa v troch základných farebných a kresbových rázoch, pričom pri jednofarebných sú typické sýte, rovnomerne rozložené a lesklé farby, pri šupinatých je základná farba modrá alebo striebristá a pri pásavých modrá s bronzovými, ružovými alebo s bielymi pásmi; jedince všetkých farebných rázov majú zvyčajne bielu dolnú časť chrbta a biely polmesiac na prednej časti krku. Košoa sa vyznačuje dobrou plodnosťou, vzornou starostlivosťou o mláďatá a výbornou lietavosťou.

kostnaté ryby

kostnaté ryby, Osteichthyes — parafyletická skupina (→ parafyletizmus) stavovcov vyznačujúcich sa aspoň sčasti osifikovanou kostrou, žijúcich v sladkých i v slaných vodách na celom svete; spoločný názov tŕňoplutvovcov, lúčoplutvovcov a tých skupín násadcoplutvovcov, ktoré sú pokladané za ryby; v niektorých starších zoologických systémoch: 1. trieda, podtrieda alebo nadtrieda čeľustnatcov, 2. označenie pravých rýb. Patrí sem viac ako 45 radov so 400 čeľaďami, podľa niektorých vedeckých názorov patria medzi kostnaté ryby aj štvornožce, ktoré sú však podľa iných názorov len ich príbuznou taxonomickou skupinou.

kostrnka

kostrnka, rhachiszool. horná, dlhšia časť perového stvola, z ktorej po obidvoch jej stranách vyrastá zástavica, v dolnej časti prechádza do brka (časť perového stvola, ktorou je pero upevnené v koži); → pero. Kostrnka je na rozdiel od brka plná.

kosieriky

kosieriky, aj kosiere —

1. poľov., zool. stredné alebo okrajové kosákovito ohnuté či zatočené chvostové perá, príp. časť nadchvostových kroviek samcov niektorých druhov vtákov napr. z radu kurotvaré (Galliformes; napr. z čeľade bažantovité) alebo husotvaré (Anseriformes), napr. vytočené okrajové perá na chvoste tetrova alebo kosákovito zatočené čierne pierka samca kačice divej (Anas platyrhynchos; slúžia ako trofej);

2. dlhšie lýrovité perá z hlavovej, chrbtovej a chvostovej časti tela kohúta; v ľudovom odievaní sa v minulosti používali ako ozdoba mužského klobúka.

kosmáčovité

kosmáčovité, Callithricidae — čeľaď z triedy cicavce (Mammalia), rad primáty (Primates), taxonomická skupina Platyrrhini (ploskonosovce; v niektorej odbornej literatúre ploskonosé opice). Malé opice (dĺžka bez chvosta 14 – 30 cm, hmotnosť 100 – 250 g) vyskytujúce sa v tropických lesoch Strednej a Južnej Ameriky. Majú hustú, zaujímavo sfarbenú srsť, výrazne ochlpenú hlavu (hriva, fúzy, ušnice) s plochou tvárou a s dopredu smerujúcimi očami, na všetkých prstoch okrem palcov pazúry a neovíjavý chvost (po stromoch takmer neskáču, ale lezú). Živia sa prevažne plodmi stromov, rastlinnými semenami a bezstavovcami. Žijú na stromoch v malých teritoriálnych skupinách do 10 jedincov, v ktorých sa nachádza niekoľko dospelých samcov a samíc, sexuálne aktívna je však len jedna samica, ktorá zvyčajne rodí dve mláďatá, o ktoré sa spoločne starajú všetci členovia skupiny.

Patrí sem 7 rodov približne so 40 druhmi, napr. najmenšia opica kosmáč trpasličí (Cebuella pygmaea, v niektorých zoologických systémoch Callithrix pygmaea) so žltohnedou zlatistou srsťou, na chvoste s čiernymi pásikmi a s pazúrmi špeciálne prispôsobenými na lezenie po stromoch, kosmáč zlatohlavý (Leontopithecus rosalia, v niektorých zoologických systémoch levík zlatý, kosmáč hrivnatý, Leontocebus rosalia) so zlatou až s oranžovozlatou srsťou a s výraznou hrivou na vrchole hlavy, lícach a hrdle, kosmáč striebristý (Calithrix argentata) so striebristobielou srsťou a kosmáč fúzatý (Saguinus imperator) s hnedozelenou srsťou a výraznými bielymi fúzmi.

V niektorých systémoch je do čeľade kosmáčovité zaradený aj kosmáč kalimiko (Callimico goeldi, aj kalimiko skákavý) s leskločiernou srsťou, hovorovo nazývaný kalimiko.

kosatka

kosatka [rus.], Orcinus — rod z triedy cicavce (Mammalia), rad veľryby (Cetacea), podrad veľryby zubaté (Odontoceti), čeľaď delfínovité.

Patrí sem jediný druh kosatka dravá (Orcinus orca) žijúca vo všetkých oceánoch sveta, prispôsobená trvalému životu vo vode. Má silné zavalité, do 9,8 m (samica do 8,5 m) dlhé telo s lesklou kožou s charakteristickým čierno-bielym sfarbením (vrch hlavy, chrbát a boky sú čierne, brucho, pás za chrbtovou plutvou, spodok chvosta, dolná čeľusť a pozdĺžna škvrna nad okom biele), asymetrickú lebku s echolokačným orgánom (pomocou neho sa orientuje a lokalizuje korisť; → echolokácia) a s čeľusťami s 10 – 12 pármi veľkých kužeľovitých mierne zahnutých zubov, oblé prsné čierne plutvy a špicatú trojhrannú, do 2 m vysokú čiernu chrbtovú plutvu. Dýcha pomocou jediného dýchacieho otvoru na temene hlavy. Je veľmi rýchly plavec (okolo 60 km/h). Živí sa najmä rybami, veľrybami, tuleňmi, uškatcami, korytnačkami a vtákmi. O rozmnožovaní kosatiek je málo informácií, samica pravdepodobne po 1 – 1,5 roku gravidity rodí jedno mláďa (dĺžka okolo 2 m, hmotnosť asi 180 kg). Kosatky žijú a lovia v stálych matriarchálnych mnohogeneračných skupinách.

kôrovníkovité

kôrovníkovité, Certhiidae — čeľaď z triedy vtáky (Aves), rad spevavce (Passeriformes). Malé vtáky (dĺžka 12 – 18 cm, hmotnosť 7 – 16 g) vyskytujúce sa v lesných oblastiach Ázie, Európy a Severnej Ameriky. Majú dlhý tenký mierne zahnutý zobák, krátke nohy s dlhými prstami a dlhými zahnutými pazúrmi, krátke krídla a dlhý chvost so silnými končistými kormidlovými perami, ktorými sa podopierajú pri šplhaní po kôre. Vrchnú časť tela majú hnedo sfarbenú s pásikavým vzorom pripomínajúcim kôru, spodnú časť tela zvyčajne bielu. Žijú zvyčajne samotársky, hniezdia v štrbinách kôry, samica znáša 5 – 6 vajec, na ktorých sedí 14 – 15 dní, hniezdi raz až dvakrát do roka. Živia sa hmyzom a pavúkmi, ktoré vyhľadávajú v kôre stromov, alebo rôznymi semenami a bobuľami (najmä v zime).

Patrí sem 9 druhov, na Slovensku sa vyskytujú dva, 12 – 13 cm dlhý kôrovník dlhoprstý (Certhia familiaris) s belavým bruškom a bielym pásikom na krídle smerujúcim k hlave, ktorý obýva najmä ihličnaté a zmiešané lesy, vyskytuje sa však aj v parkoch a záhradách, a vzhľadovo veľmi podobný kôrovník krátkoprstý (Certhia brachydactyla), ktorý obýva najmä listnaté lesy v južných oblastiach.

kôrnatec

kôrnatec, Heloderma — rod jedovatých jašterov z čeľade kôrnatcovité; v starších zoologických systémoch názov heloderma. Patria doň druhy kôrnatec gila (Heloderma suspectum) a kôrnatec mexický (Heloderma horridum); → kôrnatcovité.

kôrokožec bezzubý

kôrokožec bezzubý, Hydrodamalis gigas, Dugong gigas — vyhynutý morský živočích z triedy cicavce (Mammalia), rad sirény (Sirenia), čeľaď dugongovité (Dugongidae). Mal zavalité, 7 – 10 m dlhé telo hydrodynamického tvaru s niekoľko cm hrubou kožou pripomínajúcou drsnú kôru stromov (odtiaľ názov), ktorá ho chránila pred chladom, a hmotnosť okolo 4-tis. kg. Žil v chladných vodách v severných oblastiach Tichého oceána, živil sa prevažne riasami pri pobreží. Bol objavený v roku 1741 vo vodách okolo Komandorských ostrovov výpravou moreplavca Vitusa Jonassena Beringa a vyhubený v roku 1768. Bol najbližším príbuzným dugonga indooceánskeho.

kôrolezec

kôrolezec — v najnovších zoologických systémoch jednotný názov rodov Certhiasomus, Deconychura, Dendrocincla, Glyphorynchus a Sittasomus z triedy vtáky (Aves), čeľaď hrnčiarikovité. Malé hnedé alebo sivé vtáky (dĺžka 13 – 35 cm, hmotnosť 8 – 44 g), ktoré sa vyskytujú v lesoch Južnej a Strednej Ameriky. Majú krátky rovný alebo nadol zahnutý zobák, stredne veľké nohy s prednými prstami zrastenými na báze a chvost s tvrdými končistými perami, ktorými sa podopierajú pri pohybe po kmeňoch stromov. Hniezdia v dutinách stromov, samička znáša 2 – 3 biele vajcia; živia sa hmyzom.

Patrí sem 10 druhov, napr. hnedý, 16 – 17 cm dlhý kôrolezec škvrnitohrdlý (Certhiasomus stictolaemus, aj Deconychura stictolaema) so škvrnitou hlavou a bruchom, olivovosivý, 13 – 19 cm dlhý kôrolezec sivohlavý (Sittasomus griseicapillus) so sivastou hlavou a hornou časťou tela a s hrdzavohnedým chvostom, krídlami a spodnou časťou tela, hrdzavohnedý, 17 – 22 cm dlhý kôrolezec dlhochvostý (Deconychura longicauda) so škvrnitou hlavou a s hrdzavohnedým chvostom, olivovohnedý, 24 – 27 cm dlhý kôrolezec kráľovský (Dendrocincla tyrannina) s hrdzavogaštanovým chvostom a krídlami a svetlohnedý, 14 cm dlhý kôrolezec ostrozobý (Glyphorynchus spirurus, v niektorých zoologických systémoch dlátnik ostrozobý) s oranžovohnedou bradou, so žltohnedou nadočnou páskou a žltohnedými škvrnkami na hlave a hrudi.

kôrnatcovité

kôrnatcovité, Helodermatidae — čeľaď jedovatých jašterov žijúcich v polopúšťových a púšťových oblastiach na juhozápade USA, v Mexiku a Guatemale. Majú robustné, kontrastne sfarbené telo s tzv. korálikovitými šupinami, mohutný krátky chvost a štyri vývody jedovej žľazy, ktorá vznikla premenou podjazykovej slinnej žľazy ústiacej do blízkosti ryhovaných zubov dolnej čeľuste (zuby nie sú duté, jed sa dostáva do rany až pri dlhotrvajúcom zovretí). Samotárske vajcorodé živočíchy s dennou aktivitou. Živia sa bezstavovcami, drobnými stavovcami a vtáčími vajcami.

Patria sem dva druhy, do 60 cm dlhý kôrnatec gila (Heloderma suspectum, v niektorých zoologických systémoch kôrnatec jedovatý) s ružovo-čiernou kresbou, ktorý sa vyskytuje na juhozápade USA a na severe Mexika (hovorovo gila; nazvaný podľa rieky Gila v Arizone), a okolo 80 cm dlhý kôrnatec mexický (Heloderma horridum) so zvyčajne čierno-žltou kresbou (poddruh Heloderma horridum alvarezi je celý čierny), ktorý sa vyskytuje v Mexiku a južnej Guatemale.

korytnačky

korytnačky, Testudinata — jedna z najstarších skupín plazov. Suchozemské i vodné živočíchy (suchozemské sa vyskytujú od suchých oblastí až po vlhké pralesy, vodné žijú v stojatých i v tečúcich sladkých vodách, ako aj v teplých moriach a oceánoch), ktoré majú telo uzavreté v dvojdielnom kostenom pancieri (vrchnú časť tvorí vyklenutý karapax, spodnú časť plochý plastrón) vpredu s otvorom na hlavu a dve predné nohy, vzadu s otvorom na chvost a dve zadné nohy. Karapax zrastá s väčšou časťou chrbtových stavcov, s hrudnými i s brušnými rebrami a s časťou končatín. Korytnačky majú mohutnú hlavu s bezzubými zobákovitými čeľusťami a so svalnatým jazykom prirasteným k spodine úst, zvyčajne osem nezávisle od seba pohyblivých krčných stavcov, krátke silné päťprsté končatiny, ktoré majú okrem kráčavej i hrabavú, príp. veslovaciu funkciu, a veľké pľúca s hubovitou štruktúrou (mechanizmus dýchania je zabezpečený pohybmi hlavy a končatín, príp. špeciálnymi dýchacími svalmi, ktoré tlačia vnútornosti na pľúcne tkanivo, vodné korytnačky využívajú aj doplnkové dýchanie ústnou sliznicou, príp. dýchanie konečníkom prostredníctvom dvoch pomocných dýchacích análnych vakov). Rozmnožujú sa vajíčkami (s vápenatou škrupinou), ktoré samica kladie do vyhrabaných jám a nestará sa o ne.

Korytnačky obývajú teplé oblasti. Suchozemské druhy sa zvyčajne živia rastlinami, príp. malými bezstavovcami, vodné druhy sú zvyčajne dravé, sladkovodné druhy lovia ryby, žaby, vodný hmyz a larvy, morské druhy sa živia morskými živočíchmi, chaluhami a riasami. Podľa spôsobu vťahovania krku do panciera sa korytnačky rozdeľujú na skrytohrdlé (Cryptodira), ktoré dokážu vtiahnuť hlavu pod pancier priamo dozadu aj s esovito prehnutým krkom (okrem druhov z čeľade karetovité), a skrytohlavé (Pleuirodira), ktoré hlavu s krkom schovávajú pod pancier nabok na ľavú alebo na pravú stranu.

Podľa najnovších poznatkov molekulárnej biológie sem patrí 14 čeľadí (napr. korytnačkovité, karetovité, kožatkovité, matamatovité, hovorovo dlhokrčky) približne s 300 druhmi, na Slovensku žije len jediný, ohrozený druh korytnačka močiarna (Emys orbicularis) z čeľade vodnice.

koryfénovité

koryfénovité [gr.], Coryphaenidae — čeľaď z triedy lúčoplutvovce (Actinopterygii), rad ostriežotvaré (Perciformes). Dravé, rýchlo plávajúce ryby vyskytujúce sa v teplých moriach celého sveta. Majú pretiahnuté, 1 – 2 m dlhé, zboku sploštené telo, žlté až oranžové boky, žiarivozelenozlatý alebo modrastozlatý chrbát s tmavými a so zlatými škvrnami, striebornobiele brucho s výrazným zlatým leskom a žltkasté plutvy; najvýraznejšia je chrbtová plutva tiahnuca sa od konca hlavy po začiatok vidlicovitého chvosta, hmotnosť 3 – 40 kg.

Patria sem dva druhy: koryféna veľká (Coryphaena hippurus, hovorovo mahi-mahi, dorado alebo doráda) a koryféna malá (Coryphaena equiselis), ktoré sa lovia pre jemné, chutné mäso.

korytnačkovité

korytnačkovité, Testudinidae — čeľaď plazov zo skupiny korytnačky (Testudinata). Suchozemské korytnačky žijúce v stepiach a polopúšťach na všetkých kontinentoch okrem Austrálie a Antarktídy. Majú 6 – 187 cm dlhé telo, zvyčajne vysoký klenutý karapax (mostom spojený s plastrónom) a päťprsté končatiny. Samotárske, zvyčajne cez deň aktívne zvieratá. Živia sa rastlinnou potravou, niektoré druhy sú všežravé. Pri mnohých druhoch sa prejavuje pohlavný dimorfizmus (samice bývajú väčšie ako samce, samce majú plastrón klenutý dovnútra, samice zvyčajne dlhší chvost). Samica znáša do jamky vyhrabanej v piesku 1 – 3 vajcia (zvyčajne v noci ich zahrabáva), z ktorých sa po 60 – 120 dňoch (podľa druhu) vyliahnu mláďatá.

Patrí sem 57 druhov, o. i. najväčšie suchozemské korytnačky: korytnačka slonia (Chelonoidis nigra) približne so 180 cm dlhým telom (hmotnosť 200 – 400 kg) a s tmavosivým alebo s čiernosivým pancierom s typickým širokootvoreným a zdvihnutým karapaxom (umožňuje jej vztýčiť dlhý krk a obhrýzať vyššiu vegetáciu), ktorá žije na súostroví Galapágy a dožíva sa okolo 100 rokov, a korytnačka obrovská (Aldabrachelys gigantea, v starších zoologických systémoch Dipsochelys dussumieri) so 120 cm dlhým telom (hmotnosť okolo 250 kg) s tmavosivým alebo s čiernosivým pancierom a tmavohnedým karapaxom v tvare vysokej kopuly, ktorá žije na Seychelách a dožíva sa okolo 100 rokov.

kormoránovité

kormoránovité [fr.], Phalacrocoracidae — čeľaď z triedy vtáky (Aves), rad veslonožce (Suliformes, v starších zoologických systémoch rad pelikánotvaré). Stredne veľké (dĺžka 50 – 100 cm, hmotnosť 0,9 – 4,9 kg) vodné vtáky žijúce na celom svete okrem polárnych oblastí. Majú štíhle, zvyčajne čierne, hnedé alebo sivé telo, malú hlavu, zelenú očnú dúhovku, dlhý rúrkovitý zobák s pílkovitým okrajom a so silným hákom na konci, dlhý krk, pomerne krátke široké krídla a krátke, dozadu posunuté nohy s veľkým chodidlom a s plávacou blanou medzi všetkými prstami; zmáčavé perie (chýba im nadchvostová žľaza) si sušia s typicky roztiahnutými krídlami. Živia sa najmä rybami, potravu lovia pod vodou, dobre sa potápajú (niektoré druhy, napr. kormorán čierno-biely, kvôli lepšiemu potopeniu sa zvyšujú pred lovom svoju hmotnosť konzumáciou kameňov). Hniezdia zvyčajne vo veľkých kolóniách, hniezda si stavajú na zemi alebo na stromoch. Samica znáša 3 – 6 vajec, o ktoré sa 22 – 26 dní starajú obidvaja rodičia.

Patria sem dva rody (Microcarbo a Phalacrocorax) so 40 druhmi: napr. kormorán veľký (Phalacrocorax carbo) s 90 cm dlhým čiernym telom, s čierno-hnedými krídlami s rozpätím 120 – 160 cm, bielymi lícami a bradou, bielymi škvrnami na stehnách, so žltou škvrnou nad okom a so sivým (na vrchnej strane) a žltkastým (na spodnej strane) zobákom so žltým pásom, ktorý pravidelne hniezdi na Slovensku, kormorán čierno-biely (Microcarbo melanoleucos) s 56 – 58 cm dlhým telom, s čiernymi krídlami, zadnou časťou hlavy, krkom a nohami, bielymi lícami, bradou a bruchom a s krátkym žltým zobákom, ktorý sa vyskytuje v Austrálii a na Novom Zélande, a zvrchu čiernosivý a zospodu hnedosivý, 85 – 100 cm dlhý kormorán nelietavý (Phalacrocorax harrisi) pochádzajúci z Galapág, ktorý ako jediný druh čeľade stratil schopnosť lietať (pre neprítomnosť suchozemských predátorov).

korunáče

korunáče [gr. > lat.] — hovorový názov holubov s charakteristickým operením na hlave žijúcich v pralesoch Novej Guiney a na blízkych ostrovoch. Patria k najväčším holubom na zemeguli (dĺžka 70 – 80 cm, hmotnosť 2 – 3,5 kg). Majú sivomodré operenie, červené oči a chochol tiahnuci sa od čela až po zátylok, tvoriaci výraznú plochú korunu (odtiaľ názov). Žijú v malých skupinách zvyčajne na zemi, hradujú (→ hradovanie) a hniezdia vysoko v korunách stromov. Samica znáša vždy len jedno vajce, na sedení sa 28 – 30 dní podieľajú obidvaja rodičia a spoločne sa starajú i o mláďa. Živia sa prevažne rastlinnými plodmi, mäkkýšmi a kôrovcami. Pre svoj exotický vzhľad sa bežne chovajú v klietkach, zvyčajne v zoologických záhradách, kde sa dožívajú 20 – 50 rokov.

Patria sem tri vyhynutím ohrozené druhy: sivo-modrofialovo-fialový korunáč modrý (Goura cristata; v niektorej odbornej literatúre korunáč západný alebo korunáč šedomodrý) s tmavomodrou maskou okolo červených očí, oceľovomodrý korunáč veľký (Goura scheepmakeri; v niektorej odbornej literatúre korunáč červenoprstý alebo korunáč guinejský, Sclaterov či Scheepmakerov) s tmavomodrou maskou okolo červených očí a s nápadne sfarbenou gaštanovohnedou hruďou a korunáč vejárový (Goura victoria; v niektorej odbornej literatúre korunáč severný) s korunou s bielym lemom.

koruškovité

koruškovité [fínsky > rus.], Osmeridae — čeľaď z triedy lúčoplutvovce (Actinopterygii), rad koruškotvaré (Osmeriformes). Malé ryby žijúce v húfoch v jazerách severnej Európy, severnej Ázie a Severnej Ameriky a v priľahlých moriach. Majú štíhle valcovité, 10 – 70 cm dlhé telo s jemnými striebristými šupinami a s čeľusťami s množstvom drobných zúbkov.

Patrí sem okolo 30 sladkovodných alebo tzv. ťažných (migrujúcich z morí do riek na neres) hospodársky významných druhov, napr. sivostrieborná alebo červenkastostrieborná, 10 – 45 cm dlhá koruška európska (Osmerus eperlanus) s hornými ústami s ústnou štrbinou siahajúcou až za oči a so špicatou chrbtovou plutvou, ktorá žije prevažne v Severnom a Baltskom mori a v jazerách na severe Európy a je cennou priemyselnou rybou s veľmi mastným mäsom.

koralovec

koralovec [gr.] — jednotný názov rodov Micrurus, Micruroides a Leptomicrurus z čeľade koralovcovité. Skupina jedovatých hadov vyskytujúcich sa v Severnej, Strednej a Južnej Amerike. Majú zvyčajne žlto, bielo, červeno a čierno pruhované telo (podobné, tzv. aposematické sfarbenie sa evolučne vyvinulo na ochranu pred predátormi aj pri nejedovatých hadoch z čeľade užovkovité, zvyčajne však v inom poradí farieb). Kladú vajcia, živia sa plazmi (najmä menšími hadmi) a žabami.

Patria sem napr. 80 – 120 cm dlhý koralovec žltkastý (Micrurus fulvius, aj koralovec severoamerický) so širokými čiernymi a červenými pruhmi oddelenými úzkymi žltými pruhmi, ktorý sa vyskytuje na juhovýchode Severnej Ameriky a severovýchode Mexika, 30 – 60 cm dlhý koralovec arizonský (Micruroides euryxanthus) s červenými, žltými alebo smotanovými a čiernymi pruhmi, ktorý sa vyskytuje v Severnej Amerike a Mexiku, a 30 – 45 cm dlhý druh Leptomicrurus scutiventris so žltými a čiernymi pruhmi, ktorý sa vyskytuje v Kolumbii, Brazílii a vo Venezuele.

korat

korat [vl. m.] — plemeno mačiek pochádzajúce z provincie Nakhon Ráččasima (nazývanej aj Korat, odtiaľ názov) v Thajsku, ako samostatné plemeno (v skupine orientálnych plemien, v súčasnosti v skupine krátkosrsté a somálske mačky) oficiálne uznané Medzinárodnou federáciou chovateľov mačiek (Fédération internationale féline, FIFe) až v roku 1983. Má stredne veľké svalnaté mierne zavalité telo, silné nohy (predné trocha kratšie), stredne dlhý, do zaguľatenej špičky sa zužujúci chvost, srdcovitú hlavu, dlhý okrúhly nos, veľké široké vysoko posadené uši s guľatými hrotmi, veľké guľaté, zvyčajne žiarivo zelené oči a jemnú lesklú krátku alebo stredne dlhú priliehavú striebristomodrú srsť. Spoločenská, prítulná, inteligentná a hravá mačka nedôverčivá k cudzím ľuďom, neznášajúca hluk a nevhodná do domácností s malými deťmi.