Zobraziť kategórie Skryť kategórie

Kategórie

Vyhľadávanie podľa kategórií: biológia

Zobrazené heslá 1 – 50 z celkového počtu 2040 hesiel.

Zobrazujem:

Zoraďujem:

koky

koky [gr.], lat. cocci, jednotné číslo coccus — guľôčkovité, vajcovité, obličkovité alebo sploštené baktérie s priemerom buniek okolo 0,5 – 1 μm. Môžu sa deliť v jednej, vo dvoch alebo v troch rovinách, pričom dcérske bunky sa buď úplne oddelia, alebo ostávajú spojené. Delením v jednej rovine vznikajú dvojice buniek (diplokoky; najznámejšie sú gonokoky, napr. Neisseria, a pneumokok Streptococcus pneumoniae) alebo retiazky (streptokoky; napr. Streptococcus pyogenes). Pravidelným delením vo dvoch navzájom kolmých rovinách vznikajú štvorice (tetrakoky; napr. Micrococcus luteus) a v troch na seba kolmých rovinách skupiny ôsmich buniek podobné balíčkom (→ sarcina). Nepravidelným delením vo dvoch alebo v troch rovinách vznikajú strapcovité zoskupenia (typické pri stafylokokoch; napr. Staphylococcus aureus), prípadne nepravidelné zhluky buniek.

koronavírusy

koronavírusy [lat.] — vírusy z čeľade Coronaviridae, rad Nidovirales, ktoré majú genetickú informáciu uloženú v jednovláknovej RNA pozitívnej polarity; vírusové častice (virióny) sú tvarovo variabilné (od guľovitých až po podlhovasté), majú veľkosť 80 – 120 nm a sú zložené z vnútorného kapsidu, resp. nukleokapsidu, a z obalových glykoproteínov vytvárajúcich charakteristický vzhľad slnečnej koróny (odtiaľ názov). Patria sem štyri rody: Alphacoronavirus, Betacoronavirus, Gammacoronavirus a Deltacoronavirus.

Koronavírusy boli identifikované v 60. rokoch 20. stor. Pri cicavcoch (najmä pri hovädzom dobytku a ošípaných) spôsobujú gastrointestinálne a respiračné ochorenia, pri myšiach a mačkách aj hepatidídu, pri vtákoch (najmä pri hydine) infekčnú bronchitídu, u ľudí prevažne ochorenia respiračného systému s miernymi až ťažkými formami priebehu sprevádzané horúčkou, kašľom, bolesťou svalov či sťaženým dýchaním. Medzi bežné ľudské koronavírusy patria vírusy označované ako 229E, NL63, OC43 a HKU1.

Z rodu Betacoronavirus bol v roku 2002 identifikovaný pôvodca ochorenia SARS (ťažký akútny respiračný syndróm, angl. Severe Acute Respiratory Syndrome) a v roku 2012 pôvodca ochorenia MERS (blízkovýchodný respiračný syndróm, angl. Middle East Respiratory Syndrome). Pri obidvoch agensoch išlo pôvodne o zvieracie vírusy, ktoré dokázali prekročiť medzidruhovú bariéru a rozšíriť sa aj v ľudskej populácii. Za ich pôvodné hostitele sú pokladané netopiere, pri prenose na ľudí zohrali však úlohu aj ďalšie zvieracie medzihostitele – pri koronavíruse spôsobujúcom SARS to boli cibetky, pri koronavíruse spôsobujúcom MERS ťavy (jednohrbé). V roku 2003 sa šírenie koronavírusu spôsobujúceho SARS v ľudskej populácii podarilo zastaviť, infekcie ľudí koronavírusom spôsobujúcim MERS však na Arabskom polostrove pretrvávajú naďalej.

Na konci 2019 bol v Číne v meste Wu-chan (provincia Chu-pej) objavený koronavírus spôsobujúci ochorenie covid-19 (aj COVID-19, angl. Coronavirus Disease 2019) sprevádzané podobnými príznakmi, akými sa prejavuje SARS. V úvodných fázach epidémie bol označovaný ako nCoV-2019, neskôr na základe toho, že geneticky je veľmi podobný koronavírusu spôsobujúcemu SARS, a patrí teda do toho istého druhu, bol stanovený oficiálny názov SARS-CoV-2. Tento vírus je schopný rýchlo a intenzívne sa šíriť kvapôčkovou infekciou v ľudskej populácii, čím pripomína vírus chrípky. Spôsobuje však závažnejšie ochorenie, ktoré okrem bežných príznakov infekcie dýchacích ciest (horúčka, kašeľ, dýchacie ťažkosti) môže viesť k ťažkým zápalom pľúc a v dôsledku zlyhania pľúc i ďalších vnútorných orgánov až k smrti. Aj napriek bezprecedentným izolačným a karanténnym opatreniam sa v prvých mesiacoch 2020 rozšíril z Číny do celého sveta.

konzorcium

konzorcium [lat.] —

1. biol. fyziologicky i morfologicky vysokoorganizované spoločenstvo pri lichenizovaných hubách (lišajníkoch) vytvorené spolužitím mykobiontu (huby), fykobiontu (riasy) a ďalších organizmov. V stielkach alebo na nich môžu byť prítomné baktérie, lichenikolné huby a i.;

2. ekol. zoskupenie rôznych druhov organizmov (rastlín a živočíchov) na určitom území združených ekologicky a priestorovo pri určitej ekologickej dominante (napr. okolo stromu alebo kra, na brehu rieky, v mokradi a pod.);

3. ekon. dočasné združenie podnikateľských subjektov s cieľom uskutočniť podnikateľskú činnosť, na ktorej realizáciu by jej členovia jednotlivo nemali dostatočný kapitál. Členovia, resp. účastníci konzorcia, sa nazývajú konzorti. V bankovníctve predstavuje konzorcium združenie bánk napr. na poskytnutie syndikovaného (syndikalizovaného) úveru, ktorý by pre jeho výšku a s ním spojené riziko nebola schopná poskytnúť jedna banka. Jedna z bánk konzorcia vystupuje ako vodcovská, organizačne zabezpečuje celú akciu, poskytuje najvyšší objem úveru a najvyššou mierou sa podieľa na prípadnom zisku alebo strate z danej operácie. Ostatné banky sú pridružené a vystupujú ako investori (poskytovatelia úverov; → bankové konzorcium).

konvergencia

konvergencia [lat.] — vzájomné zbližovanie; smerovanie k tomu istému bodu, cieľu alebo výsledku, zbiehavosť; opak: divergencia;

1. biol. proces, ktorého výsledkom je výskyt podobných vlastností a znakov pri fylogeneticky nepríbuzných druhoch (→ fylogenéza) žijúcich v podobných alebo v rovnakých životných podmienkach, napr. prúdnicovitého tvaru tela a plutvy podobných vzhľadom a funkciou pri žralokoch (drsnokožce) a delfínoch (cicavce) alebo hrabavých nôh pri krtoch (cicavce, rad piskorotvaré) a vakokrtoch (cicavce, podtrieda vačkovce), ktorými sa prispôsobili životu pod zemou;

2. lek. zbiehanie a pretínanie sa zrakových osí na predmete umiestnenom v malej vzdialenosti (do 20 m); čím je predmet bližšie, tým je zbiehavosť väčšia. Bod, od ktorého vyšetrovaný začína vidieť pozorovaný predmet pri približovaní k očiam dvojmo, sa nazýva blízky bod konvergencie (s vekom sa vzďaľuje). Konvergencia je vždy spojená s akomodáciou oka.

kontaminácia

kontaminácia [lat.] —

1. znečistenie, zamorenie priestoru alebo prostredia (vrátane životného prostredia) škodlivými (toxickými) látkami, rádioaktívnymi látkami, mikroorganizmami (→ mikrobiálna kontaminácia) a i. kontaminantmi (→ znečistenie ovzdušia, → znečistenie pôdy, → znečistenie vody); prítomnosť takýchto látok v priestore alebo v prostredí; → zamorenie. Odstránenie kontaminácie sa dosahuje dekontamináciou, resp. odmorovaním;

2. geol. aj hybridizácia — miešanie magiem, ako aj zmena ich zloženia (chemického, minerálneho) spôsobená asimiláciou cudzorodého materiálu;

3. jaz. → kríženie väzieb.

krab

krab [nem.] —

1. archit. v gotickej architektúre ozdobný prvok v tvare štylizovaného listu umiestňovaný v pravidelných rozostupoch na hrany fiál a vimperkov, na okraje štítov, oporných oblúkov, ostení portálov, hlavíc a pod. V ranej podobe mal tvar bobule alebo puku, neskôr prehýbaného a dekoratívne stvárneného zoschnutého plaziaceho sa listu. Okrem architektúry sa uplatnil aj vo výzdobe nábytku a v zlatníctve;

2. zool. → kraby.

kraby

kraby [nem.], Brachyura — skupina zvyčajne morských živočíchov z kmeňa článkonožce (Arthropoda), oddelenie hryzadlovce (Mandibulata), podkmeň kôrovce (Branchiata, Crustacea), trieda rakovce (Malacostraca), rad desaťnožce (Decapoda), podrad lozivce (Reptantia). Žijú na dne a v piesku morí a oceánov, výnimočne aj v riekach a potokoch (do nadmorskej výšky 2 000 m n. m.) alebo na súši mierneho, subtropického a tropického pásma.

Majú článkované rôzne veľké telo zložené z hlavohrude so širokým okrúhlym, štvorhranným alebo trojuholníkovým karapaxom a z krátkeho bruška ohnutého pod karapaxom. Na hlavohrudi majú 2 páry tykadiel, 1 pár zložených očí na pohyblivých stopkách, ústny otvor s 1 párom hryzadiel a s 2 pármi čeľustí a 5 párov článkovaných nôh (prvý pár má posledné články premenené na mohutné klepetá slúžiace najmä na chytanie potravy a na obranu, 4 páry sú kráčavé, zakončené malými klepietkami a slúžia na charakteristický pohyb doboku alebo na dýchanie, žiabre sú iba na prvom páre), na brušku pleopody (5 – 7 párov), ktoré pri samiciach slúžia na prichytávanie vajíčok, pri samcoch sú 1 – 2 páry modifikované na pomocný páriaci orgán. Sú oddeleného pohlavia, larválnym štádiom je larva typu zoëa (na dospelého jedinca sa podobá až po štvrtom zvlečení). Samica kraba môže byť oplodnená len krátko po zvliekaní, kým je ešte karapax mäkký, samec vystrekne semeno do jej tela, kde zostáva uchované do vytvorenia vajíčok, po čom dôjde k ich oplodneniu; oplodnené vajíčka sú prichytené pod bruškom, po určitom čase sa z nich vyliahnu larvy, ktoré žijú niekoľko týždňov ako súčasť planktónu. Kraby sú všežravé, živia sa najmä mäkkýšmi, inými kôrovcami a rybami, niektoré druhy napr. aj kokosovými orechmi. Dožívajú sa zvyčajne 10, niektoré druhy však aj okolo 100 rokov.

Patrí sem okolo 4 500 druhov, k najznámejším patria napr. rôznofarebný, 6 – 8 cm dlhý krab plážový (Carcinus maenas, v niektorých zoologických systémoch Ocypode ceratophthalma), ktorý sa vyskytuje v tropických oblastiach na pobrežiach Indického a Tichého oceána (v jeho západnej a centrálnej časti), zelený alebo zeleno-tmavohnedý, 6 – 7 cm dlhý krab čínsky (Eriocheir sinensis, v niektorých zoologických systémoch krab riečny) s chlpatými klepetami (pri samcoch), ktorý sa pôvodne vyskytoval v sladkých vodách Ázie, odkiaľ bol lodnou dopravou zavlečený aj do severoamerických a európskych riek (napr. do povodia Labe a Vltavy), ružovo-oranžovo-biely, 40 – 60 cm dlhý veľkrab japonský (Macrocheira kaempferi), ktorý sa vyskytuje v mori južne od ostrova Honšu a v Severnom a Stredozemnom mori, je najväčším (rozpätie klepiet 3 – 4 m, hmotnosť do 20 kg) a najdlhšie žijúcim druhom (do 100 rokov) a loví sa pre chutné mäso, červenohnedý, do 25 cm dlhý (hmotnosť 3 kg) krab piesočný (Cancer pagurus) s charakteristickými klepetami na konci sfarbenými dočierna, ktorý sa vyskytuje v severných oblastiach Atlantického oceána a v Severnom, Baltskom i v Stredozemnom mori a tiež sa loví pre chutné mäso, červená alebo červenohnedá, do 20 cm dlhá maja pavúkovitá (Maja squinado), ktorá sa vyskytuje v Stredozemnom mori a v severovýchodných oblastiach Atlantického oceána, a červenofialový, do 20 cm dlhý (hmotnosť 1 – 5 kg) krab kamčatský (Paralithodes camtschatica), ktorý sa vyskytuje v severozápadných oblastiach Tichého oceána.

konvívium

konvívium [lat.] — skupina genotypovo špecifických jedincov v rámci druhu, ktoré sa nikdy nekrížia s jeho ostatnými jedincami.

koprofilné organizmy

koprofilné organizmy — organizmy žijúce na výkaloch, napr. koprofilné huby (hnojník chlpatý, Coprinopsis lagopus; lajnovec obyčajný, Cheilymenia stercorea).

koralové ryby

koralové ryby — malé, do 20 cm dlhé, nápadne sfarbené ryby z rôznych čeľadí žijúce v moriach s výskytom koralových útesov.

kôra

kôra — vrchná tvrdšia alebo hrubšia vrstva pokrývajúca niečo (kôra rastlín, plodov, zemská kôra, mozgová kôra, ľadová kôra a pod.);

1. bot. cortex — všeobecný termín na označenie vonkajších pletív stonky alebo koreňa rastlín nachádzajúcich sa medzi povrchom rastliny a cievnymi zväzkami. Kôra má predovšetkým ochrannú funkciu. Rozlišuje sa prvotná, primárna kôra a druhotná kôra periderm. Prvotná kôra vzniká činnosťou prvotného delivého pletiva, periblému (→ meristematické pletivá). Tvorí ju parenchymatické pletivo (→ parenchým) bohaté na chlorofyl, vypĺňajúce priestor medzi pokožkou a cievnymi zväzkami. Druhotná kôra vzniká pri druhotnom (sekundárnom) hrubnutí stonky a nahrádza odumretú pokožku. Vzniká činnosťou druhotného delivého pletiva, felogénu, ktoré sa zakladá v primárnej kôre a produkuje smerom dovnútra stonky zelenú kôru (feloderm) a smerom von ochranné pletivo felém, ktoré býva často skorkovatené (→ korok). Činnosť prvotného felogénu časom zaniká a felogén odumiera, pri viacročných rastlinách sa však vytvorí vždy nový, následný felogén, ktorého činnosťou sa tvoria ďalšie vrstvy druhotnej kôry. Druhotná kôra je spolu s odumretými vrstvami lyka (floému) súčasťou borky;

2. drev. povrchová vrstva stonky drevín (borka) predstavujúca 10 – 20 % objemu kmeňa a až 35 % objemu celého stromu. Má ochrannú funkciu a pri jednotlivých drevinách charakteristickú štruktúru (vzhľad). Kôra má v porovnaní s drevom vyšší obsah extraktívnych látok (20 – 35 %) a lignínu (45 – 53 %). Získava sa ako vedľajší odpadový produkt pri spracovaní dreva (pri odkôrňovaní). Využíva sa ako zdroj tepla (na spaľovanie) a je dôležitou surovinou na výrobu lepidiel na báze kondenzovaných tanínov, ktoré sa používajú pri výrobe preglejok a drevovláknitých dosiek, kde môžu nahradiť až 70 % fenolformaldehydových lepidiel. Extrakty z kôry s vysokým obsahom kondenzovaných tanínov sa aplikujú pri ochrane stromov ako inhibítory hubových ochorení. Niektoré taníny z kôry majú dezinfekčné a protirakovinové vlastnosti, inhibujú tvorbu adrenalínu, a preto sa využívajú vo farmácii a v medicíne. Pre vysoký obsah trieslovín sa kôra v minulosti využívala na výrobu triesla na činenie koží. V súčasnosti sa hojne využíva na dekoračné účely a na mulčovanie.

kozorožec

kozorožec — párnokopytník z rodu koza (Capra), trieda cicavce (Mammalia), rad párnokopytníky (Artiodactyla), podrad prežúvavce (Ruminantia), čeľaď turovité. Prežúvavé párnokopytníky s raticami prispôsobenými na pohyb po strmých skalách žijúce vo vysokých skalnatých pohoriach Ázie, Afriky a Európy. Majú mohutné šabľovito zahnuté rohy s hrboľatým povrchom (dĺžka do 150 cm pri samcoch, do 40 cm pri samiciach; samce ich používajú na obranu pred predátormi alebo na boj o samice) a 10 – 20 cm dlhý chvost, samce majú briadku (mladšie jedince kratšiu); pachové žľazy pod chvostom chýbajú. Zvieratá s dennou aktivitou žijúce v čriedach, samice s mláďatami zvyčajne v desať- až dvadsaťčlenných skupinách, samce vo vlastných skupinách, k čriede so samicami sa pripájajú len na jeseň v čase ruje. Samica rodí zvyčajne jedno mláďa (výnimočne dve). Kozorožce sa živia rastlinnou potravou. Dožívajú sa okolo 15 rokov.

V horských oblastiach Kaukazu v nadmorskej výške 800 – 4 000 m n. m. žije kozorožec kaukazský (Capra caucasica) s gaštanovohnedou srsťou, so žltým bruchom a s tmavšími nohami (dĺžka rohov do 70 cm, výška v kohútiku do 1 m, hmotnosť okolo 65 kg) a kozorožec dagestanský (Capra cylindricornis) s gaštanovohnedou srsťou, so žltým bruchom a s tmavšími nohami (dĺžka rohov do 70 cm, výška v kohútiku do 1 m, hmotnosť okolo 65 kg), ktorý je ohrozený vyhynutím, v pohorí Simen v Etiópii kozorožec walia (Capra walie) s viacfarebnou, v lete so svetlohnedou alebo sivou, v zime s tmavohnedou srsťou so žltobielymi plochami na zadku (dĺžka rohov do 100 cm, výška v kohútiku okolo 1 m, hmotnosť do 117 kg) a v skalnatých pohoriach (do nadmorskej výšky 6 700 m n. m.) južnej Európy, ako aj v západnej a južnej Ázii a v severnej Afrike veľmi podobný kozorožec vrchovský (Capra ibex); v niektorých zoologických systémoch sú uvedené aj jeho ďalšie poddruhy, napr. kozorožec vrchovský sibírsky (Capra ibex sibirica), kozorožec vrchovský núbijský (Capra ibex nubiana) a kozorožec vrchovský alpský (Capra ibex ibex).

kozobrada

kozobrada, Tragopogon, kozia brada — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď astrovité. Dvojročné alebo trváce byliny pochádzajúce z Európy a Ázie; niektoré druhy boli druhotne zavlečené aj do Severnej Ameriky a Austrálie. Majú priame, nerozkonárené alebo len málo rozkonárené oblé, pod zákrovom zhrubnuté byle, striedavé prisadnuté celistvookrajové čiarkovité alebo úzkokopijovité listy a žlté, bronzové alebo purpurové jazykovité kvety usporiadané v jednotlivých vrcholových úboroch, plod nažka zvyčajne s chocholom; v pletivách majú mliečnice, preto pri poranení ronia biele mlieko.

Patrí sem okolo 150 druhov, na Slovensku sa vyskytujú napr. 30 – 80 cm vysoká kozobrada východná (Tragopogon orientalis, v niektorých botanických systémoch Tragopogon pratensis, Tragopogon revolutus, Tragopogon undulatus, Tragopogon rumelicus) s výraznými žltými kvetmi, ktorá rastie na lúkach a pasienkoch alebo v trávnatých priekopách pozdĺž ciest, 20 – 80 cm vysoká kozobrada kyjačikovitá (Tragopogon dubius, v niektorých botanických systémoch Tragopogon campestris, Tragopogon tauricus, Tragopogon livescens, Tragopogon desertorum, Tragopogon tesquicola, Tragopogon major) so sírovožltými kvetmi, ktorá rastie na výslnných stráňach, rumoviskách a medziach, 20 – 50 cm vysoká kozobrada chumáčikovitá (Tragopogon floccosus, v niektorých botanických systémoch Tragopogon brevirostre) so svetložltými kvetmi, ktorá rastie na pieskoch Podunajskej nížiny, 30 – 100 cm vysoká kozobrada lúčna (Tragopogon pratensis agg., → agregátny druh; v niektorých botanických systémoch Tragopogon micranthes, Tragopogon minor, Tragopogon parviflorus) so sírovožltými alebo svetložltými kvetmi, ktorá rastie na lúkach, pasienkoch, medziach a rumoviskách, a 50 – 120 cm vysoká kozobrada pórolistá (Tragopogon porrifolius, v starších botanických systémoch kozobrada pravá alebo kozobrada siata, hovorovo ovosný koreň, Tragopogon angustifolius, Tragopogon australis, Tragopogon coelesyriacus, Tragopogon longirostris, Tragopogon sinuatus) s ružovofialovými kvetmi, ktorá rastie na suchých lúkach, v okolí ľudských sídel, okolo ciest, na rumoviskách a úhoroch (napr. vo Francúzsku, v Nemecku, Spojenom kráľovstve a USA sa pestuje ako okrasná rastlina alebo ako koreňová zelenina, korene obsahujúce inulín, draslík, vápnik a vitamíny skupiny B sa používajú do polievok, mladé sa konzumujú v šalátoch, vhodné sú najmä pre diabetikov).

korkovník

korkovník, Phellodendron — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď rutovité. Opadavé dvojdomé stromy pochádzajúce z vlhkých oblastí vých. Ázie. Majú protistojné nepárnoperovité tmavozelené, na jeseň žltkasté listy zložené z 5 – 13 vrúbkovaných lístkov, malé zelené čiaškovité kvety usporiadané vo zväzočkoch alebo v chocholíkoch a korkovitú borku (odtiaľ názov), plod malá čierna guľovitá kôstkovica.

Patrí sem 10 druhov, na Slovensku sa v parkoch ako solitérna drevina pestuje do 14 m vysoký korkovník amurský (Phellodendron amurense) s rozložitou korunou a s listami dlhými do 35 cm, zloženými z 13 vajcovitých alebo kopijovitých lístkov.

koriander

koriander [gr. > lat.], Coriandrum — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď mrkvovité. Jednoročné alebo dvojročné byliny pochádzajúce z oblasti okolo Stredozemného mora. Majú jednoducho až dvojito perovito laločnaté spodné listy (jednotlivé lístky sú širokovajcovité), dva- až trikrát perovito strihané byľové listy (jednotlivé lístky sú úzkočiarkovité) a biele alebo červenkasté kvety so srdcovitými korunnými lupienkami usporiadané v zložených okolíkoch, plod guľovitá nerozpadavá dvojnažka s dvoma semenami (dvojnažky sú tvrdé a ťažko oddeliteľné).

Patrí sem napr. do 50 cm vysoký jednoročný koriander siaty (Coriandrum sativum) s bielymi až ružovkastými, okolo 8 mm veľkými kvetmi v okolíku zloženom z 3 – 5 okolíčkov, ktorý sa pestuje ako korenina a liečivá rastlina. Plody koriandra povzbudzujú tvorbu slín a vylučovanie tráviacich štiav, uvoľňujú kŕče a zmierňujú plynatosť, sušené zrelé plody sa používajú v potravinárstve (do koreniacich zmesí, napr. do karí a medovníkového korenia, pri výrobe likérov) a vo farmaceutickom priemysle (do čajových zmesí, preháňadiel, mastí), čerstvé listy a zrelé plody ako korenina pri kuchynskej úprave pokrmov.

kozmopolitizmus

kozmopolitizmus [gr.] —

1. biol. rozšírenie organizmov (napr. rastlín a živočíchov) takmer na celej zemeguli; → kozmopolit;

2. filoz., politol. — politicko-filozofický názor, podľa ktorého treba človeka pokladať predovšetkým za predstaviteľa ľudského rodu ako takého, za občana sveta (gr. kosmos = harmonický, dobre usporiadaný svet, polités = občan), a až potom za príslušníka nejakého iného spoločenstva (národného, kultúrneho, náboženského). Kozmopolitizmus sa pokladá za protiklad nacionalizmu, šovinizmu a regionalizmu. Jeho filozofické základy položili stoici a Cicero, podľa ktorých človek patrí do celku ľudského spoločenstva a nielen do obce, v ktorej sa narodil. Človek sa práve prostredníctvom konkrétneho spoločenstva, v ktorom žije, môže začleniť do svetovej či univerzálnej obce. Významným míľnikom v uvažovaní o kozmopolitizme bolo dielo I. Kanta K večnému mieru. Filozofický návrh (Zum ewigen Frieden. Ein philosophischer Entwurf, 1795; slov. 1963), v ktorom hovorí o voľnom združovaní národov, pričom toto združovanie neznamená popieranie národnej, kultúrnej či náboženskej príslušnosti, ale jej prekročenie. Kozmopolitné právo sa má obmedziť na určenie podmienok všesvetovej pohostinnosti, čiže princípu, podľa ktorého sa s človekom prichádzajúcim na cudzie územie, do cudzej krajiny nemá zaobchádzať ako s nepriateľom. To znamená, že kozmopolitným sa stáva právo a národy sa nevzdávajú ani svojich tradícií, ani politickej suverenity.

V priebehu histórie vzniklo veľké množstvo názorov na to, čo by malo tvoriť základ celosvetového spoločenstva: môžu to byť morálne normy (morálny kozmopolitizmus), politické štruktúry (politický kozmopolitizmus), kultúrne hodnoty (kultúrny kozmopolitizmus) alebo ekonomické postupy (ekonomický kozmopolitizmus). Aktuálne kozmopolitné koncepcie nadväzujú na univerzalistické tradície v dejinách západného myšlienkového okruhu. Vychádzajú najmä z ideálu rovnosti, ktorý je v západnej filozofickej tradícii prítomný v rozličných podobách. Súčasní teoretici kozmopolitizmu vysvetľujú svoju pozíciu v súlade s myšlienkami I. Kanta, pričom vychádzajú predovšetkým z jeho osvietenského chápania človeka. Preferujú indivíduum, svetoobčana ako fundamentálny element, na ktorý sa vzťahuje určitý rozsah práv a povinností na národnej i nadnárodnej úrovni. Argumentujú existenciou určitých univerzálne platných morálnych noriem (morálny kozmopolitizmus), ktoré možno za istých okolností aplikovať na princípy spravodlivosti, pričom východiskovým predpokladom akejkoľvek koncepcie globálnej spravodlivosti by mala byť ochrana ľudských práv. Kozmopolitizmus tak zahŕňa štyri odlišné, ale prekrývajúce sa hľadiská: identifikáciu so svetom alebo s ľudstvom, ktorá presahuje miestne väzby (v niektorých prípadoch je však dôvodom na odmietanie povinností voči miestnym inštitúciám verejnej moci), otvorenosť a toleranciu k myšlienkam a hodnotám iných, očakávanie dejinného vývoja smerom k svetovému mieru a normatívny postoj obhajujúci kozmopolitné ciele a činnosti. S morálnou rovinou úzko súvisí politická rovina (politický kozmopolitizmus), pre ktorú je typické presvedčenie, že všetci ľudia majú právo na rovnaký rešpekt a úctu bez ohľadu na svoj spoločenský alebo akýkoľvek iný status, ako aj snaha o prekročenie rámca vlastného štátu vytvorením medzinárodných politických inštitúcií (modelom pri vzniku medzinárodných organizácií na zač. 20. stor., napr. Spoločenstva národov, bol Kantov projekt spoločenstva národov opierajúci sa o rozmanitosť štátov), podľa iných teórií vytvorením federálneho systému s ústredným orgánom, ale aj centralizovaného svetového štátu (svetoobčianstvo by malo prevážiť nad národným občianstvom). V oblasti kultúry (kultúrny kozmopolitizmus) kozmopolitizmus odmieta výlučné pripútanie sa k určitej forme kultúry, podporuje kultúrnu rozmanitosť v presvedčení, že jestvujú rozdielne formy kultúrnych prejavov, o ktoré sa delia všetci. Pri ekonomických postupoch (ekonomický kozmopolitizmus) propaguje voľný obchod a globálny trh. Globalizovaná obchodná výmena a nadnárodné komunikačné systémy však v súčasnom svete oslabili suverénnosť národných štátov, takže ich spôsoby vlády a definície občianstva sa stali prekonanými. Je však otázne, či sa prípadné svetové spoločenstvo môže opierať iba o paradigmu obchodnej výmeny. Zároveň jednotlivé štáty uplatňujú rôzne hodnotové kritériá a ich postoje k otázke ľudských a občianskych práv sa často veľmi odlišujú. Preto dnešné úvahy o kozmopolitizme kladú nové nároky na uvažovanie o témach ako demokracia, všeobecné dobro, občianstvo, politická subjektivita či štátna suverenita. Z praktického hľadiska je problémom kozmopolitizmu skutočnosť, že nevenuje dostatočnú pozornosť spoločenskému významu jazyka, neberie do úvahy rozmanitosť jazykov a pri nevyhnutnosti vzájomnej komunikácie medzi ľuďmi vytvára požiadavku na všeobecné používanie spoločného jazyka.

kozmopolit

kozmopolit [gr.], kozmopolitný organizmus — organizmus so širokým areálom výskytu na celej zemeguli alebo takmer na celej zemeguli (na všetkých kontinentoch okrem Antarktídy, resp. pri morských druhoch vo všetkých oceánoch); vyšší taxón (napr. čeľaď alebo rad), z ktorého sa na každom kontinente vyskytuje aspoň jeden druh. Typické kozmopolity žijú v morskom prostredí (vzhľadom na relatívnu vyrovnanosť podmienok vodného prostredia, kde je menej prekážok rozširovania sa druhov), napr. rastliny z čeľade žaburinkovité a zo živočíchov napr. druh kosatka dravá (Orcinus orca). V blízkosti človeka žijú napr. myš domová (Mus musculus), mucha domáca (Musca domestica), včela medonosná (Apis mellifera) a mnohé druhy hospodárskych zvierat. Ku kozmopolitom patria aj kultúrne rastliny (pšenica, kukurica) a buriny (napr. kapsička pastierska, Capsella bursa-pastoris) alebo dvojklíčnolistové rastliny z čeľade fialkovité. Kozmopolitné sú aj mnohé druhy mikroskopických organizmov, výtrusných rastlín a machorastov, napr. machy rodu brvinka (Weissia).

kozonoha

kozonoha, Aegopodium, kozia noha — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď mrkvovité. Trváce byliny pochádzajúce z Európy a priľahlých západných oblastí Ázie. Majú duté hranaté, v hornej časti slabo rozkonárené stonky, striedavé dlaňovito zložené trojpočetné alebo dvakrát trojpočetné listy zložené z vajcovitých alebo zo širokotrojuholníkovitých, na okrajoch pílkovitých lístkov a obojpohlavné malé biele kvety usporiadané v zložených okolíkoch, plod dvojnažka.

Patrí sem asi 7 druhov, napr. okolo 1 m vysoká kozonoha hostcová (Aegopodium podagraria), ktorá najčastejšie rastie na vlhkých tienistých miestach (v krovinách, záhradách, na okrajoch lesov, na lúkach, popri potokoch). Mladé listy obsahujú vitamín C a niekedy sa používajú do šalátov a polievok, vňať sa používa v ľudovom liečiteľstve na obklady pri ochoreniach kĺbov a pri dne. Nebezpečná burina; jej vyšľachtený, do 10 cm vysoký kultivar Aegopodium podagraria variegatum alebo variegata s krémovobielymi rozlične panašovanými lístkami sa pestuje ako okrasná trvalka vhodná na tienisté miesta alebo ako podrast drevín.

korepresor

korepresor [lat.] — molekula pôsobiaca ako inhibítor expresie génu. V dôsledku vytvorenia väzby medzi korepresorom a regulačným proteínom – represorom, nastáva konformačná zmena represora (alostéria); takto modifikovaný represor sa viaže na špecifickú sekvenciu DNA (→ operátor), následkom čoho nemôže dôjsť k naviazaniu RNA-polymerázy na promótor transkribovaného génu, a transkripcia je preto v iniciačnej fáze prerušená.

koreňový vrchol

koreňový vrchol — vegetačný vrchol koreňa, na ktorom sú uložené meristematické bunky, ktorých činnosťou koreň rastie. Rozlišujú sa na ňom 3 zóny: meristematická (embryonálna zóna delivého rastu; → apikálny meristém), v ktorej prebieha intenzívne delenie buniek a ktorá je chránená koreňovou čiapočkou, predlžovacia, v ktorej sa bunky zväčšujú a rastú v smere pozdĺžnej osi (rast koreňa), a diferenciačná (zóna dozrievania; → diferenciačné pásmo), v ktorej sa bunky postupne diferencujú a špecializujú na vykonávanie rôznych funkcií.

koreňový výtlak

koreňový výtlak, koreňový vztlak — tlak vody, ktorý sa tvorí v xyléme cievnatých rastlín v prípade, ak pôda obsahuje dostatočné množstvo vody (najmä v noci) alebo ak je veľmi malá denná transpirácia. Je spôsobený osmotickým transportom vody a jej akumuláciou v xyléme vyvolávajúcou tlak na pevné bunky xylému a stúpanie vodného stĺpca z xylému koreňa do nadzemnej časti rastliny. V skorom jarnom období spôsobuje začiatok prúdenia miazgy.

koretra

koretra [gr.], Chaoborus — rod z triedy hmyz (Insecta), rad dvojkrídlovce (Diptera), podrad komáre (Nematocera), čeľaď koretrovité (Chaoboridae). Dvojkrídlovce vyskytujúce sa takmer na celom svete. Majú 1,4 – 10 mm dlhé, zvyčajne svetložlté, sivé alebo hnedé priehľadné telo s tracheálnymi mechúrikmi a s dobre vyvinutou hlavou s uchopovacím orgánom. Dravé larvy sú súčasťou planktónu stojatých vôd, dospelé jedince niekedy tvoria niekoľko metrov vysoké stĺpovité roje v blízkosti vôd.

Na Slovensku žije 6 druhov, napr. koretra obyčajná (Chaoborus crystallinus), ktorej dospelé jedince majú krátke, čiastočne redukované ústne orgány, tmavé bruško a telo pokryté štetinkami; dravé, 5 – 7 mm dlhé larvy sa vodorovne vznášajú v stojatých vodách.

korkovitosť

korkovitosť — výskyt pletív podobných korku, tvoriacich na rastlinných orgánoch (napr. na listoch, plodoch) spevnené miesta či výplne prasklín.

korkovkovité

korkovkovité, Bankeraceae — čeľaď z kmeňa (v staršej systematike z oddelenia) bazídiové huby (Basidiomycota), trieda Basidiomycetes, rad plesňovkotvaré (Thelephorales). Huby rastúce v lesoch takmer na celom svete v mykoríze s ihličnatými aj s listnatými drevinami. Majú jednoročné mäsité alebo tuhé korkovité plodnice so zvyčajne šupinatým, v strede plytko až zreteľne preliačeným, na okraji zvlneným, sústredne zvrásneným a súčasne pásikavým plstnatým klobúkom a s hlúbikom, ktorý môže byť skrátený na minimum, ostnatú výtrusorodú vrstvu a drobné výtrusy s ostnatým alebo s bradavičnatým povrchom; plodnice často zrastajú.

Patrí sem asi 5 rodov, napr. vzácne a ohrozené rody korkovec (Phellodon) a korkovka (Bankera), ktoré sa vyskytujú najmä v ihličnatých lesoch. Do rodu korkovec patrí 15 druhov, na Slovensku rastú štyri, napr. korkovec čierny (Phellodon niger) s plstnatým, nepravidelne okrúhlym hrboľatým klobúkom, ktorý má priemer okolo 2,5 – 7 cm, biely okraj a čiernu dužinu (v dospelosti je celá plodnica čierna), a s 1 – 2 cm dlhým čiernym hlúbikom s plstnatou bázou, korkovec čiaškovitý (Phellodon tomentosus) s okrovým alebo s hnedým, v mladom veku hladkým, neskôr hrboľatým klobúkom, ktorý má priemer 2 – 6 cm a biely okraj, a s holým svetlo- alebo tmavohnedým hlúbikom s dĺžkou do 1 cm a častejšie v listnatých lesoch sa vyskytujúci korkovec zrastený (Phellodon confluens) s nepravidelným žltohnedým alebo sivohnedým, na okraji bielym hrboľatým klobúkom s priemerom 3 – 10 cm a s kratším plstnatým hlúbikom, ktorého zaschýnajúca dužina má výraznú vôňu. Do rodu korkovka patria dva druhy, na Slovensku sa vyskytuje veľmi vzácne korkovka pleťová (Bankera violascens) so šupinatým, zvyčajne sivohnedým klobúkom, ktorý má priemer 5 – 12 cm a biely okraj, a s hnedosivým alebo s tmavohnedým jemne plstnatým hlúbikom.

korienok

korienok, radikula — embryonálny základ koreňa, ktorý počas prvej fázy klíčenia prerastá jazvičkou semena a vyvíja sa z neho koreňová sústava.

hrebeň

hrebeň

1. plochý úžitkový predmet na jednej strane (niekedy obojstranne) so zubmi slúžiaci na česanie vlasov, resp. na ich spevňovanie, ako ozdoba dámskych účesov, ale aj na česanie zvierat. Zhotovuje sa z rozličných materiálov (rohovina, slonovina, korytnačina, drevo, rôzne kovy, v súčasnosti aj plasty). Najstaršie hrebene sú známe z archeologických nálezov z neolitu, náročnejšie zdobené pochádzajú z prostredia vyspelých starovekých kultúr (napr. z Perzie, staré viac ako 5-tis. rokov). Vo východnej Európe existovala v období medzi 3. tisícročím a 1. polovicou 2. tisícročia veľká kultúrna oblasť, kde sa keramika zdobila odtlačkami hrebeňa (jamkovo-hrebeňovaná keramika). V stredovekých mestách sa zhotovovaniu hrebeňov venovalo špecializované remeslo hrebenárstvo. V západnej Európe počas celého stredoveku existovali liturgické hrebene, ktoré sa používali pri príprave kňazov na svätú omšu (napr. slonovinový hrebeň zdobený scénami zo života a martýria sv. Thomasa Becketa, Anglicko, 1200 – 10). V 15. a 16. stor. boli hrebene u nás často importovaným artiklom. Vzhľad hrebeňov ovplyvnili jednotlivé slohové obdobia, pričom sa často stávali dekoratívnymi objektmi. Veľmi zaujímavé umelecké kreácie sú známe z obdobia secesie a art déca;

2. poľnohosp. hrebeň brázdy — najvrchnejšia časť brázdového odvalu;

3. geomorfol. úzka pretiahnutá vrcholová časť vyvýšeniny vyznačujúca sa relatívne menším sklonom v porovnaní so strmými svahmi, do ktorých prechádza. Na rozdiel od chrbta, s ktorým sa často nesprávne zamieňa, sa vyznačuje väčším kontrastom oproti svahom, šírkou prevažne len niekoľko metrov a častými skalnými výstupmi. Hrebene prechádzajúce osou pohoria sú hlavné hrebene, hrebene vybiehajúce smerom k okrajom pohoria bočné hrebene (→ rázsocha). Najvyššie časti hrebeňov spája hrebeňová čiara. Výrazné hrebene sa formujú intenzívnymi exogénnymi procesmi, najmä rozširovaním dolín glaciálnou činnosťou či intenzívnou riečnou eróziou. Výrazný ostrý hlavný hrebeň je charakteristický pre hrebeňové pohoria (napr. Tatry, Krivánska Malá Fatra);

4. meteorol. → hrebeň vysokého tlaku vzduchu;

5. stav. vodorovná priesečnica dvoch sklonených strešných plôch, po ktorých steká dažďová voda na odkvap strechy;

6. stroj. stierací hrebeň — v zlievarenstve plochá doska s výrezom zodpovedajúcim obvodu modelu na odliatky slúžiaca na presné odobratie formy z modelu. Po natlačení piesku sa hrebeň podopierajúci piesok formy zdvihne i s formou zdvíhacími čapmi formovacieho stroja, čím sa zabráni trhaniu formy;

7. zool. kožovitý alebo perovitý výrastok na hlave vtákov. Kožovitý hrebeň sa vyskytuje najmä pri druhoch z radu hrabavce (Galliformes), perovitý hrebeň (pohyblivý alebo nepohyblivý) napr. pri niektorých papagájoch, holuboch a bahniakoch. Hrebeň je zvyčajne väčší a výraznejší pri samcoch.

exot

exot [gr.] —

1. biol. rastlinný alebo živočíšny organizmus pochádzajúci z geograficky vzdialených (exotických) krajín; cudzorodý druh v danom životnom prostredí. Môže byť aklimatizovaný (úplne zdomácnený, napr. agát biely, borovica čierna, gaštan jedlý), čiastočne aklimatizovaný (s istými negatívnymi vývojovými vlastnosťami, napr. douglaska tisolistá, smrek pichľavý, smrek Engelmannov) alebo neaklimatizovaný (vyžadujúci sústavnú osobitnú starostlivosť, napr. tuje, sekvoje);

2. ekon. tovary alebo iné hodnoty, ktoré bežne nie sú na burzách. Napr. cenný papier nízkej kvality, ktorý nie je kótovaný na burzách, jeho cena (kurz) sa neuvádza v úradnom kurzovom liste. Obchody s exotmi sa i napriek tomu na burzách mlčky trpia a prebiehajú zvyčajne formou priameho dopytu a ponuky. Tieto cenné papiere sú lákavé na špekulácie, pretože pri nich dochádza k značným výkyvom kurzov. V bankovom slangu sa exotmi nazývajú aj valuty, ktoré nie sú zaznačené v kurzovom lístku príslušnej krajiny a ktoré banka nekupuje, ale ich prijíma od zákazníkov v rámci inkasa;

3. geomorfol. malá vypuklá forma georeliéfu, element tvarovo, geneticky a štruktúrne odlišný od geomorfologickej jednotky vyššieho rádu, v ktorej leží. Najčastejšie sa vyskytujú vulkanické exoty (vypreparované sopúchy, dajky, trosky lávových prúdov), na Slovensku napr. v prostredí fluviálnej Východoslovenskej roviny. Exotické bloky sú bloky cudzorodých hornín v sedimentoch istého typu, ktoré sa do nich dostali pomocou zosúvania, turbiditnými prúdmi a pod.

bilaterálne súmerný

bilaterálne súmerný, bilaterálny — súmerný podľa jednej roviny súmernosti. Napr. dve časti orgánu, ktoré sa javia ako predmet a jeho zrkadlový obraz (struk pri hrachu).

dreň

dreň

1. anat. medulla, pulpa — bunkové retikulárne alebo riedke väzivové tkanivo vnútri niektorých orgánov, napr. zubov (→ zubná dreň, pulpa dentis), sleziny (pulpa lienis), kostí (→ kostná dreň, medulla ossium), nadobličiek (medulla glanduale suprarenalis), obličiek (medulla renalis), vaječníkov (medulla ovarii);

2. bot. stržeň;

3. potrav. chemicky konzervovaný polotovar vyrábaný rozdrvením a prepasírovaním ovocia s následnou konzerváciou, používaný na výrobu marmelád. V súčasnosti sa chemické konzervovanie nahrádza termosterilizáciou alebo mrazením a pojem dreň pojmom ovocný pretlak. Podiel drene na celkovom objeme je doteraz dôležitým ukazovateľom kvality prírodných a zahustených štiav pri výrobe ovocných a zeleninových nápojov.

endoparazit

endoparazit [gr.] — vnútorný parazit; parazit žijúci vnútri tela iného organizmu (medzihostiteľa, hostiteľa), ktorého tkanivá a produkty metabolizmu potrebuje na svoj život alebo na rozmnožovanie, čím poškodzuje zdravie hostiteľa a oslabuje ho, spravidla ho však neusmrcuje.

Podľa miesta výskytu sa endoparazity rozdeľujú na črevné (napr. škrkavky v tráviacej sústave), krvné (napr. malarické plazmódiá v červených krvinkách), tkanivové (vo vnútorných orgánoch), kožné a podkožné (napr. larvy motolíc v podkožných tkanivách) a dutinové (napr. v ústnej dutine).

Opak: ektoparazit.

dyzentéria

dyzentéria, bacilárna úplavica, črevná úplavica — vysoko nákazlivé črevné ochorenie človeka a zvierat, ktorého pôvodcom sú baktérie rodu Shigella (bacilárna dyzentéria), na Slovensku najčastejšie Shigella sonnei, v menšej miere Shigella flexneri; najťažší priebeh má dyzentéria vyvolaná baktériou Shigella dysenteriae. V tropických a subtropických oblastiach sa vyskytuje amébová dyzentéria (→ amébiáza).

Dyzentéria je typickým ochorením z nedodržania základných hygienických noriem, prenáša ju výlučne človek špinavými rukami, potravinami, vodou a pod. Inkubačná doba je 1 – 7 dní, najčastejšie 3 dni. Ochorenie sa začína bolesťami brucha s bolestivým nutkaním na stolicu (tenezmus) 10- až 30-krát denne a horúčkou. Stolica je vodnatá, často s prímesou hlienu a krvi. V súčasnosti má dyzentéria zväčša ľahký, u oslabených, starých alebo malých jedincov však môže mať ťažký priebeh.

Liečba spočíva v podávaní dostatočného množstva tekutín a diéte, pri ktorej v ľahších prípadoch príznaky ochorenia ustúpia o 1 – 2 dni, v ťažších prípadoch je nevyhnutná rehydratácia organizmu infúziami, podávanie chemoterapeutík určených na dezinfekciu čriev, prípadne spazmolytík na zmiernenie tenezmu.

cytolýza

cytolýza [gr.] — rozpad buniek, ktorého bezprostrednou príčinou je strata prirodzenej schopnosti cytoplazmatickej membrány zabraňovať voľnej výmene látok medzi bunkou a vonkajším prostredím.

Cytolýzu môžu vyvolávať toxické látky (cytolyzíny) produkované rôznymi druhmi baktérií. Ich účinkom sa narúša štruktúra cytoplazmatickej membrány a nastáva strata jej permeability. Následkom neregulovaného vstupu vody dovnútra bunky zväčšuje bunka svoj objem, až nakoniec praskne, pričom sa do okolia uvoľní jej vnútorný obsah pôvodne ohraničený cytoplazmatickou membránou.

kompatibilita

kompatibilita [fr. > angl.] — vzájomná zlučiteľnosť, spájateľnosť, použiteľnosť napr. prístrojov, systémov a pod.; opak: inkompatibilita;

1. biol. znášanlivosť látok, tkanív a pod. dvoch rôznych organizmov, napr. kompatibilita antigénov darcu a príjemcu pri transfúzii krvi a transplantácii tkanív (→ histokompatibilita), ako aj znášanlivosť živých tkanív s náhradami (protézy, zubné implantáty, náhrady kĺbov) z biomateriálov (→ biokompatibilita, → biokompatibilná keramika);

2. inform.

a) hardvérová kompatibilita — možnosť nahradiť komponent počítača iným komponentom spĺňajúcim rovnaké požiadavky (napr. pevný disk iným diskom s rovnakým rozhraním). Ak sa starší komponent nahradí novším, ide o spätnú kompatibilitu novšieho komponentu;

b) softvérová kompatibilita — schopnosť počítača vybaveného určitým operačným systémom vykonávať program vytvorený pre iný počítač vybavený iným operačným systémom. Ak program možno spúšťať bez potreby jeho kompilácie, ide o kompatibilitu na binárnej úrovni (binárnu kompatibilitu), ak program treba najskôr skompilovať, ide o kompatibilitu na zdrojovej úrovni. Príkladom binárne kompatibilných operačných systémov sú operačné systémy MS Windows, príkladom operačných systémov kompatibilných na zdrojovej úrovni sú rôzne varianty operačného systému linux;

c) kompatibilita softvérových licencií — softvérové licencie A a B sú kompatibilné, ak licencia B neobsahuje klauzuly, ktoré by odporovali klauzulám licencie A. Kompatibilita softvérových licencií umožňuje kombinovať softvérové komponenty s rôznymi licenciami a ďalej ich distribuovať ako celok. Ak je licencia A kompatibilná s licenciou B, komponent s licenciou A možno použiť ako súčasť softvéru s licenciou B a celok možno distribuovať za podmienok stanovených licenciou B. Kompatibilita licencií súvisí najmä s verejnými licenciami, ktoré na rozdiel od proprietárnych licencií umožňujú kombinovanie komponentov a ich ďalšie spoločné šírenie;

3. kyb. kompatibilita systémov → systém.

Čiba, Štefan

Čiba, Štefan, aj Csiba Stephan alebo Csiba István Mihály, 28. 10. 1673 Suchá nad Parnou, okres Trnava – 9. 8. 1719 Košice — slovenský prírodovedec, jezuita. V rokoch 1698 – 1700 bol učiteľom na kolégiách v Györi a Trnave, 1706 – 08 profesorom prírodopisu a humanitných predmetov na univerzite v Trnave, 1709 – 11 na akadémii v Košiciach, 1712 – 14 na univerzite v Trnave, 1715 – 19 prednášal teológiu a filozofiu na akadémii v Košiciach. Zaoberal sa najmä prírodovedou a filozofiou, je autorom dvoch kompilačných prác o minerálnych vodách v Uhorsku (Dissertatio historico-physica de admirandis Hungariae aquis, 1713) a o geologickej skladbe minerálov, nerastnom bohatstve a zriedkavo sa vyskytujúcich rastlinách a živočíchoch uhorských Karpát (Dissertatio historico-physica de montibus Hungariae, metallis et lapidibus, 1714).