Zobraziť kategórie Skryť kategórie

Kategórie

Vyhľadávanie podľa kategórií: literatúra – Ázia - gruzínska literatúra

Zobrazené heslá 1 – 12 z celkového počtu 12 hesiel.

Zobrazujem:

Zoraďujem:

Ioane Petrici

Ioane Petrici [jo-], koniec 11. stor. – začiatok 12. stor. — gruzínsky filozof, novoplatonik. Pochádzal zo šľachtickej rodiny, študoval v Konštantínopole, žiak a stúpenec Michaela Psella a Ióanna Itala. Po Italovom vyhnaní z Konštantínopola (1082) pôsobil v Petriconskom kláštore (dnes pri obci Bačkovo v Bulharsku) a istý čas v Kláštore Gruzíncov na Čiernej hore v Sýrii, potom sa vrátil do Gruzínska, kde viedol Gelatskú akadémiu. Do gruzínčiny preložil diela antických i kresťanských filozofov. Jeho preklad diela Základy teológie od Prokla je považovaný za najstarší (obsahuje 211 kapitol, úvod, záver i odborný komentár). Preložil aj spis Ióanna Klimaka (Ióannés Klimax) Rebrík do raja a historické dielo Jozefa Flavia Židovské starožitnosti, venoval sa aj prekladu Biblie. Autor filozofického diela Výklad Prokla a platónskej filozofie (Ganmarteba proklesthvis diadochosisa da platonurisa philosophiisad), asketicko-mysticko poetického traktátu Schody dobročinnosti (Sathnoebatha kibe) a poetického diela Mesačné synaxárium (Sathveo svinakhsari). Jeho dielo ovplyvnilo neskoršie gruzínske filozofické myslenie, poéziu a historickú prózu.

Ioane-Zosime

Ioane-Zosime [jo-], 2. a 3. tretina 10. stor. — gruzínsky mních a hagiograf. Venoval sa všestrannej knihovnícko-literárnej činnosti, rekonštruoval poškodené časti textov, viazal knihy, prepisoval texty, zostavoval tematické zborníky. Počas pobytu v Kláštore svätého Sávu v Jeruzaleme zostavil rukopis Paschalie (Paskhalia, 949), v ktorom opisuje metodiku výpočtu dátumu Veľkej noci, dielo encyklopedického charakteru významné z hľadiska hagiografie a dejín liturgiky Chóry (Sagalobelni, 954), ktoré okrem súdobých redakcií obsahuje aj staršie gruzínske a grécke redakcie, Zborník oslavných piesní (Sagalobelni iadgarni, 956) a cirkevný kalendár Súbor mesiacov roka (Khebaj thuethaj celicdisathaj), ktorý obsahuje obsiahle informácie o kláštoroch a svätých miestach Palestíny, o jej topografii, hagiografii a liturgike, ako aj životopisy gréckych a gruzínskych svätých. V Kláštore svätej Kataríny na Sinaji prepísal patriotické diela Óda na gruzínsky jazyk (Khebaj da didebaj kharthulisa enisaj, 70. – 80. roky 10. stor.) a O gruzínskom jazyku (Kharthulisa enisathuis), v ktorých považoval gruzínsky a grécky jazyk za rovnocenné.

Ioseliani, Otia

Ioseliani [jo-], Otia, 16. 6. 1930 Gvištibi, západné Gruzínsko – 14. 7. 2011 Cchaltubo — gruzínsky spisovateľ a scenárista. V prvom diele, v zbierke poviedok Susedia (Karis mezoblebi, 1957), sa zameral na medziľudské vzťahy a morálne hodnoty. Autor románov Padanie hviezd (Varskvlavthcvena, 1962) a Čierna a biela rieka (Šavi da thethri mdinare, 1975) s vojnovou a Bola raz jedna žena (Lqo erthi khali, 1970) s morálno-etickou tematikou, divadelných hier, ktoré mali úspech aj za hranicami Gruzínska, Človek sa rodí jedenkrát (Adamiani erthchel ibadeba) a Skôr než sa rebrinák prevráti (Sanam uremi gadabrundeba), zbierok pre deti Za deviatimi horami (Cchra mtas ikhith, 1969) a Dačiho rozprávky (Dačis zghaprebi, 1973), ako aj filmových scenárov Rýchlik (Čkhari matarebeli, 1960) a Skoro príde jar (Male gazaphchuli mova, 1967). Niektoré jeho poviedky a divadelné hry boli preložené do viacerých jazykov.

História Kartli

História Kartli, aj Život Kartli, gruz. Kartlis cchovreba, Kharthlis cchovreba — zborník gruzínskych letopisov zachytávajúci politické dejiny Gruzínska od najstarších čias po 18. stor., ako aj niektoré udalosti z histórie Arménska, Kaukazskej Albánie, národov sev. Kaukazu, Byzancie a Iránu i turkických kmeňov. Jeho historickú autenticitu potvrdzujú diela gréckych, latinských, perzských i arabských autorov, ako aj archeologické vykopávky. Bol napísaný v rôznych obdobiach viacerými autormi. Delí sa na starú a novú Históriu Kartli. Stará História Kartli zostavená v 11. stor. Leontim Mrovelim opisuje dejiny Gruzínska od najstarších čias. Patria k nej letopis Leontiho Mroveliho Život gruzínskych kráľov a prvých predkov a potomkov (Cchovreba kharthveltha mephetha da pirvelthagantha mamatha da nathesavtha), ktorý obsahuje pasáže zo zborníka Pokresťančenie Kartli (Mokhcevaj Kharthlisaj), ďalej Džuanšeriho (žil v 11. stor.) Život Vachtanga Gorgasaliho (Cchovreba Vachtang Gorgaslisa) a letopisy iných historikov. Je zachovaná v niekoľkých rukopisoch z 15., 16. a 17. stor. i jej arménsky preklad v rukopise z 13. stor. V novej Histórii Kartli zostavenej v 18. stor. na žiadosť kráľa Vachtanga VI. Bagrationiho komisiou učencov pod vedením mnícha Egnatašviliho (žil v 18. stor.) sú opísané dejiny od 14. do 18. stor.

Amirani

Amirani — hrdina gruzínskeho národného eposu, syn lovca Sulkamacha a bohyne lesnej zveri, ktorý sa vzoprel proti bohu (chránil ľudí pred záhubou, naučil ich používať oheň, spracúvať kovy) a bol za trest prikovaný v jaskyni v horách Kaukazu. Na rozdiel od gréckeho Prométhea bol Amirani človek obdarený fyzickou silou. Jeho oslobodenie je podmienené morálnym vývojom ľudí, preto je odsúdený na večné muky. Epos vznikol asi v 5. stor. pred n. l., po prijatí kresťanstva priberal kresťanské motívy, známy je v množstve variantov a literárnych spracovaní (najstaršie z 12. stor.). Postava Amiraniho je známa aj v osetskom a abcházskom folklóre (Abrskil).

Kldiašvili, David

Kldiašvili, David, 11. 9 1862 Simoneti, región Imereti – 24. 4. 1931 tamže — gruzínsky spisovateľ. Pochádzal zo zemianskej rodiny, čo neskôr poznamenalo jeho literárnu tvorbu. Po absolvovaní vojenskej školy v Moskve (1882) pôsobil ako dôstojník v Batumi. Po Ruskej revolúcii 1905 – 1907 z vojenskej služby odišiel, ale po vypuknutí 1. svetovej vojny bol mobilizovaný, od 1917 žil vo svojom rodisku.

Autor poviedok Solomon Morbeladze (1894), Samadašviliho macocha (Samadašvilis dedinacvali, 1897) a Kamušadzeho ťažkosti (Khamušadzis gačirveba, 1900), v ktorých realisticky vykreslil každodenný život upadajúceho zemianstva v Imereti (ekonomický a morálny úpadok, poverčivosť a neschopnosť prispôsobiť sa novým spoločenským pomerom privádzajú predstaviteľov kedysi váženej spoločenskej vrstvy do tragikomických až beznádejných situácií), a Bakulove svine (Bakulas ghorebi, 1920), divadelných hier Irinino šťastie (Irines bedniereba, 1897) a Darispaniho nešťastie (Darispanis gasačiri, 1903), ktoré sa vyznačujú láskavým humorom. Kldiašviliho pamäti vyšli pod názvom Na mojej životnej ceste (Čemi cchovrebis gzaze, 1925).

Kazbegi, Alexandre

Kazbegi, Alexandre, gruz. Qazbegi, 20. 1. 1848 Stepancminda, región Mccheta-Mtianeti – 22. 12. 1893 Tbilisi — gruzínsky spisovateľ a dramatik. Pochádzal zo šľachtickej rodiny. Po štúdiách v Moskve žil od 1879 v Tbilisi, pôsobil ako novinár a herec. V tvorbe realisticky opísal život, tradície, zvyklosti a morálne hodnoty horalov, ktorí sa v 2. polovici 19. stor. dostali do konfliktu so spoločensko-ekonomickými zmenami. Jeho literárny štýl sa vyznačuje dynamickosťou deja, ktorý je plný konfliktov a emócií.

Autor poviedok Elgudža (1881), Starejšina Goča (Chevisberi Goča, 1884) a Duchovný otec (Modzghvari, 1885), románu Otcov vrah (Mamis mkvleli, 1882), historickej divadelnej hry Martýrium kráľovnej Ketevan (Cameba Khethevan dedophlisa, 1883), ako aj etnografických a kriticko-publicistických článkov.

Karčchadze, Džemal

Karčchadze, Džemal, aj Kharčchadze, 13. 5. 1936 Uchuti, región Imereti – 8. 11. 1998 Tbilisi — gruzínsky spisovateľ. Hrdinovia jeho diel sú nositeľmi trvalých morálnych hodnôt, často vnútorne rozpoltení, hľadajúci miesto v pragmatickej spoločnosti. Vo svojej tvorbe niekedy Karčchadze ironicky analyzoval vnútorný svet človeka. Autor zbierok poviedok Zázrak (Sascauli, 1967) a Jedenáste prikázanie (Metherthmete mcneba, 1979), románov z hereckého prostredia Podnájomník (Mdgmuri, 1979; čes. 1983) a Karavána (Kharavani, 1983; čes. 1988) a románu Rozmer (Ganzomileba, 1999); viaceré boli preložené do niekoľkých jazykov.

Kalandadzeová, Ana

Kalandadzeová (Kalandadze), Ana, 15. 12. 1924 Chidistavi, oblasť Guria, záp. Gruzínsko – 11. 3. 2008 Tbilisi — gruzínska poetka. Študovala kaukazské jazyky na Tbiliskej štátnej univerzite Ivane Džavachišviliho, od 1952 pôsobila v Jazykovednom ústave Arnolda Stepanoviča Čikobavu Gruzínskej akadémie vied v Tbilisi. Jej poetický štýl sa vyznačuje jednoduchosťou a harmonickou formou, do gruzínskej poézie 20. stor. vniesla nehu a krehkosť. Popularitu si získala básnickou zbierkou Básne (Leksebi, 1953). Autorka básnických zbierok Ty hlboké gruzínske nebo (Šen ise ghrma char, kharthulo cao, 1945), v ktorom stvárnila témy národných dejín, Gruzínsko krásne (Sakharthvelo lamazo, 1952) a Tomu alaverdskému slávnemu chrámu (Mas alaverdis didebul tadzars, 1959) s nádychom patriotizmu, Dakedy zamilované vetry (Šeqvarebuli odes kharebi, 1954) s témou lásky ako smutného romantického citu a Opäť otvor moje srdce (Isev gachseni guli čemi, 1961), v ktorom obraňuje morálne hodnoty človeka. Niektoré básne boli zhudobnené. Kalandadzeovej básne boli preložené do viacerých jazykov, v slovenčine vyšiel výber jej básní Spievam slnku (1983) v preklade Juraja Andričíka (*1937, †2017). Nositeľka viacerých literárnych ocenení.

Abašidze, Grigol

Abašidze, Grigol, 19. 7. 1914 Zeda Rgani, Gruzínsko – 29. 7. 1994 Tbilisi — gruzínsky básnik a prozaik, verejný činiteľ. Pôsobil ako redaktor literárnych a humoristických časopisov. Jeho poézia sa vyznačuje hlbokým patriotizmom. Autor poémy s historickou tematikou Giorgi IV. (1942), historických románov Veľká noc (Didi ghame, 1963), Králova milostnice (Lašarela, 1965, čes. 1979) a Královnina noc (Dolgaja noč, 1972, čes. 1976). V roku 1981 vyšiel v slovenčine súbor jeho básní pod názvom Tri orechy. Prekladal diela A. Mickiewicza, J. Nerudu, S. Petőfiho a i.