Vyhľadávanie podľa kategórií: archeológia, etnológia

Zobrazené heslá 1 – 2 z celkového počtu 2 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

intarzia

intarzia [arab. > tal.] —

1. technika zdobenia plôch drevených predmetov, vykladanie drevom odlišnej farebnosti alebo textúry alebo inými kontrastnými materiálmi, napr. slonovinou, rohovinou, korytnačinou, perleťou, cínom a mosadzou; mozaika v dreve. Na rozdiel od inkrustácie pri intarzii sa dekor skladá na povrchu dreva a spravidla sa naň lepí. Intarzie sa môžu vytvárať niekoľkými spôsobmi, napr. z dreveného základu sa vyrezáva určitý výzdobný prvok, ktorý sa dopĺňa výzdobným prvkom z iného, odlišne sfarbeného dreva, alebo sa na celú základnú plochu nanášajú navzájom spojené platničky. Vyrezávané (a často aj morené, prifarbované či vypaľované) kúsky rôznych druhov dreva (hruška, orech, javor, mahagón, ružové drevo, palisander, eben) sa zostavujú do rôznych geometrických tvarov, figurálnych zobrazení, obrazcov perspektívnych architektúr, krajín, zátiší, kvetín alebo portrétov (zložité kompozície, tzv. tarsia pittorica). Intarzované motívy sa niekedy dopĺňajú ďalšími ozdobnými technikami: vypaľovaním, pripaľovaním, gravírovaním ap. Špeciálnou formou sú reliéfne intarzie, pri ktorých vkladané časti presahujú výšku základnej plochy (→ chebská práca).

Najstaršia intarzia, realizovaná na drobných predmetoch a neskôr (2600 – 2480 pred n. l.) i na nábytku s využitím dreva a slonoviny, je známa už z hrobov z obdobia 1. dynastie v Egypte (3100 – 2930 pred n. l.). V Mezopotámii sumerské umenie preferovalo geometrickú výzdobu s použitím lazuritu a perlete napr. na hudobných nástrojoch. Obzvlášť náročne vypracované intarzie (staré takmer 3-tis. rokov) sa našli v ruinách mesta Nimrud (Kalchu) v dnešnom Iraku. Tradícia Blízkeho východu ovplyvnila prostredníctvom importov aj územie antického Grécka (5. stor. pred n. l.), a to najmä pri výzdobe nábytku, a v mladšom období aj umenie Rímskej ríše. V Taliansku sa intarzia využívala už v 13. stor. (najstaršou intarziou zdobený európsky nábytok pochádza zo Sieny), najväčší vrchol však dosiahla až v období renesancie, známe sú klasické techniky tarsia a secco (suchá intarzia, pri ktorej boli kúsky dreva poskladané do obrazca bez použitia lepidla) a certosina. V tom období sa rozšírila aj do ostatných európskych krajín. Rozvoj intarzie podmienilo zdokonalenie techniky výroby dýh. Uplatňovala sa nielen v sakrálnych interiéroch (pri obkladoch stien alebo chórových lavíc a čítacích pultov), ale vo veľkej miere sa používala aj na výzdobu svetského nábytku (truhlice, stoly, stoličky). Slávne sú holandské a anglické marketérie, pri ktorých sa pracovalo s nákladnými materiálmi (napr. perleť a slonovina). Vo Francúzsku sa v období vlády Ľudovíta XIV. používali okrem dreva aj iné materiály, napr. cín, mosadz, perleť a korytnačina. Najvýznamnejšími majstrami v tejto technike boli ebenisti André Charles Boulle, David Roentgen (*1743, †1807), Jean-Henri Riesener (*1734, †1806) a Jean-François Oeben (*1721, †1763). Výzdoba zavedená Boullom (→ Boullova technika) bola obľúbená najmä v rokoku a používala sa pri výzdobe luxusného nábytku (skrinky, komody, písacie stoly). Módna bola najmä ornamentálna, figurálna a kvetinová dekorácia vychádzajúca z dobových grafických návrhov. Slonovinová intarzia bola okrem toho veľmi rozšírená aj vo výzdobe pažieb strelných zbraní. Intarzia sa v nábytkárstve, ale už v skromnejšej forme, používala až do obdobia empíru a biedermeiera (tzv. pásiková intarzia), zdobili sa ňou však aj menšie umeleckoremeselné predmety, kazety, šperkovnice, hodinové skrinky ap.;

2. text. pletenina s pozdĺžnymi farebnými vzormi tvorená farebnými niťami, ktoré sa navzájom prepletajú a každá z nich vytvára len očká určitej pracovnej šírky (zodpovedajúcej vytváranému vzoru), čím vznikajú kontrastné farebné vzory (väčšinou sú to vzory obojlícne v zmysle obrátených farieb).

kadlub

kadlub

1. prenosná zásobnica valcového tvaru na uskladnenie obilia zhotovená z kmeňa zoťatého stromu alebo jeho časti, v ktorej je vydlabaná priehlbina alebo dutina. Na výrobu kadluba sa využívali aj bútľavé kmene stromov (jedľa, topoľ, čerešňa, buk), ktorých vnútro sa vydlabalo až po zdravé drevo a na jednom, príp. na obidvoch koncoch sa vsadilo dno. Kadluby bývali stojaté s otvoreným horizontálnym ústím alebo ležaté s otvorom v strede kmeňa (ich výhodou bolo, že sa pri požiari dali odkotúľať). Vyrábali sa najmä na severovýchode a západe Slovenska a používali sa v celej horskej oblasti Slovenska, a to až do začiatku 20. stor., ojedinele až do 50. rokov 20. stor. Podobným spôsobom (dlabaním, dávnejšie pravdepodobne aj vypaľovaním) sa na území Slovenska vyrábali aj člny (odborne nazývané monoxyly), korytá, válovy na napájanie dobytka, stupy, úle (dlabáky) a mažiare;

2. forma na odlievanie alebo na formovanie predmetov (→ forma, význam 11). Kadluby sa zhotovovali z mäkkého kameňa (jemnozrnné pieskovce, bridlice, mastenec), z hliny (tzv. stratené formy na jednorazové odlievanie unikátov), ale najčastejšie z vosku. Najjednoduchšie boli jednodielne jednostranné kadluby na odlievanie jednoduchých kusov alebo surových hrivien. Dvojdielne kadluby boli podľa tvaru požadovaného výrobku jednostranné alebo dvojstranné. Na presné a pevné spájanie viacdielnych kadlubov boli na nich otvory na čapovacie nity, rysky na lícovanie a zárezy na šnúry. Roztavený kov sa lial zhora cez jeden alebo cez viac otvorov, v bočných a dolných partiách kadluba boli kanáliky na odvod plynov. Umožňovali odlievanie predmetov s dutinou (sekerky, hroty oštepov s tuľajkou), neskôr aj zložitejších výrobkov (výroba kovových kolies so spicami). Prvýkrát sa kadluby použili na juhovýchode Európy okolo polovice 4. tisícročia pred n. l. na odlievanie medených sekeromlatov (typ Vydra a Varna). Na území Slovenska pochádzajú najstaršie nálezy kadlubov už z bronzovej doby. Väčší počet kadlubov sa našiel v Pobedime (sídlisko lužickej kultúry). V ľudovom prostredí sa kadluby používali najmä pri odlievaní šperkov. Okrem hliny, bridlice alebo mastenca sa zhotovovali aj z dreva (na olovené a cínové predmety), príp. zo zemiaka. Sadrové a kovové kadluby sa používali vo fajkárstve;

3. obruba studne;

4. prieruba v ľade.