Vyhľadávanie podľa kategórií: poľnohospodárstvo – agrotechnika

Zobrazené heslá 1 – 50 z celkového počtu 129 hesiel.

Zobrazujem:

Zoraďujem:

abaka

abaka [tagalsky > špan.], manilské konope — biele alebo jemne žlté vlákna získavané z nepravého dužinatého kmeňa banánovníka textilného (Musa textilis). Sú pevné, ľahké a trvanlivé vo vode; používajú sa v lodiarskom priemysle.

agrobiocenóza

agrobiocenóza [gr.], agrocenóza — spoločenstvo rastlín (kultúrnych i burinových), živočíchov a mikroorganizmov vyskytujúcich sa na poľnohospodársky obhospodarovaných pôdach. Udržiava sa len opakovanými technickými zásahmi. Ak sa agrobiocenóza ponechá bez zásahov, začnú sa v nej uplatňovať autoregulačné mechanizmy a ich ďalší vývoj smeruje k obnove pôvodného spoločenstva. Pre vegetáciu a faunu poľných agrobiocenóz sú charakteristické tieto znaky: 1. povrchové živočíšstvo má na poliach vplyvom pravidelnej agrotechnickej údržby a zberu zabezpečenú potravu a úkryty len dočasne; 2. agrobiocenóza sa vyznačuje jednoduchou druhovou štruktúrou; 3. zoocenózy sa môžu skladať nielen z domácich a pôvodných, ale aj z cudzích a zo zavlečených druhov (napr.: pásavka zemiaková, Leptinotarsa decemlineata); 4. agrobiocenóza ako monokultúra umožňuje existenciu len obmedzeného počtu druhov; 5. druhovo ochudobnené zoocenózy sa môžu vyznačovať veľkou početnosťou jedincov. Niektoré druhy sa masovo premnožujú a stávajú sa významnými hospodárskymi škodcami; 6. striedanie plodín sa v zoocenózach prejavuje tým, že polyfágne druhy sú ovplyvňované menej ako druhy oligofágne a monofágne. Takéto druhy sa môžu udržať v agrobiocenóze len vtedy, ak majú krátke obdobie vývoja a dostatočnú pohyblivosť, takže môžu prenikať do iných vhodných porastov.

agroekotyp

agroekotyp [gr.] — typ rastliny trvalo a účelne prispôsobenej podmienkam kultúrneho prostredia, ktoré vytvára predpoklad na uplatnenie genetického potenciálu rastliny.

agrochémia

agrochémia [gr.] — odbor chémie skúmajúci chemické procesy v poľnohospodárstve, najmä v rastlinnej výrobe. Zaoberá sa napr. obsahom biogénnych prvkov v prostredí (pôde, vode, ovzduší), zabezpečením optimálnych podmienok rastu a vývinu poľnohospodárskych plodín a kultúr, výživou kultúrnych rastlín, možnosťou zvýšenia úrodnosti vplyvom rôznych chemických procesov, určením dávok hnojív pre jednotlivé plodiny a pôdu, sleduje sorpčnú schopnosť pôdy a i.

agrotechnický termín

agrotechnický termín — obdobie, v ktorom je potrebné urobiť agrotechnický zákrok (hnojenie, sejbu, ošetrenie v priebehu vegetácie, zber a i.), aby sa dosiahli priaznivé podmienky na rast a vývin rastlín a tvorbu úrody.

agrotechnika

agrotechnika [gr.] — súbor technických opatrení používaných pri obrábaní poľnohospodárskej pôdy a pestovaní plodín. Sústava agrotechnických opatrení sa upravuje na základe skúseností získaných z praxe a vedeckých poznatkov a je zameraná najmä na zvyšovanie úrodnosti pôdy ako hlavného faktora na dosiahnutie vysokých úrod. Vlastné agrotechnické opatrenia závisia od druhu plodiny (od prípravy pôdy na sejbu až po zber) a od účelu, na ktorý sa produkty pestujú (napr. ľan na vlákno a semeno, kukurica na zeleno a siláž). Sú to: 1. zavádzanie poľných a krmovinárskych osevných postupov podľa špeciálnych podmienok (zeleninárskych, prifarmových, semenárskych, závlahových, protieróznych a i.), ktoré sa zostavujú podľa osevného plánu, vnútropodnikových a trhových podmienok, ako aj podľa zásad striedania plodín; 2. systém správneho obrábania pôdy (podmietka, orba, podrývanie pôdy, príprava pôdy na sejbu, smykovanie, bránenie, valcovanie a i.) a trvalého ničenia burín agrotechnickými a chemickými prostriedkami; 3. systém správneho hnojenia, pri ktorom sa využívajú najmä organické hnojivá, a podľa pôdnych rozborov hnojenie priemyselnými hnojivami a vápnenie; 4. súbor vodohospodárskych opatrení (odvodňovanie, zavlažovanie), ktorých cieľom je zlepšenie vodného režimu, a rôznych terénnych úprav zlepšujúcich mikroklimatické podmienky odvodňovania pôdy a porastov proti erózii. Okrem týchto opatrení, ktoré majú zlepšiť podmienky prostredia, sa do pestovania zaraďujú úrodné rajonizované odrody osvedčené v aktuálnych podmienkach. Agrotechnika sa prispôsobuje povahe rôznych druhov pestovaných plodín.

agronómia

agronómia [gr.] — náuka zaoberajúca sa poľnohospodárskou výrobou. Zahŕňa rastlinnú výrobu a agrotechniku.

alelopatia

alelopatia [gr.] — vzájomný vzťah medzi organizmami, keď jeden jedinec vytvára a vylučuje do prostredia toxické látky negatívne vplývajúce na jedinca iného druhu. Pri vyšších rastlinách vylučovanie fyziologicky účinných látok väčšinou nepriamo pôsobiacich na ostatné druhy rastlín. Podľa účinku pôsobenia sa tieto látky delia na alelopatiká (kolíny), ktoré pôsobia nepriaznivo na vyššie rastliny, a fytoncídy, ktoré pôsobia toxicky na mikroorganizmy. Známe sú alelopatické vzťahy medzi kultúrnymi rastlinami a burinami (→ amenzalizmus).

kabačka

kabačka — hovorový názov valcovitého plodu tekvice obyčajnej kabačkovej (Cucurbita pepo convarieta giromontiina).

Kabina, Pavol

Kabina, Pavol, 20. 6. 1932 Nitra – 27. 2. 2015 Nitra — slovenský poľnohospodársky odborník. R. 1955 – 60 pôsobil v Agroprojekte Nitra, od 1960 na Agronomickej fakulte (dnes Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov), 1964 – 67 zakladateľ a dočasný vedúci Katedry poľnohospodárskych meliorácií, ktorá bola neskôr premenovaná na Katedru krajinného inžinierstva a 1995 začlenená do novovzniknutej Fakulty záhradníctva a krajinného inžinierstva Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre (SPU, 1995 – 2001 prodekan pre medzinárodnú spoluprácu), 1992 – 94 prorektor SPU; 1994 profesor. Zaoberal sa poľnohospodárskymi melioráciami, najmä problematikou odvodňovania poľnohospodársky využívaných pôd, podieľal sa na zavedení výroby drenážnych potrubí z plastov i na zavedení bezvýkopovej technológie ukladania drenážnych potrubí, inicioval výrobu netkaných textilných filtrov používaných pri ochrane drenáží a podieľal sa na zavedení strojného obaľovania flexibilných drenážnych rúr netkanými textilnými filtrami v jednej pracovnej operácii pri výrobe drenážnych flexibilných rúrok. Zaslúžil sa o vytvorenie študijného odboru poľnohospodárske meliorácie (1963) a zavedenie novej študijnej disciplíny teória tvorivej práce. Autor a spoluautor 27 patentov z oblasti hydromeliorácií a iných technických odborov, 2 učebných textov a 10 odborných článkov publikovaných v časopisoch a zborníkoch. Nositeľ viacerých ocenení.

kaleráb

kaleráb [lat. > tal. > nem.] — hovorový názov poddruhu kapusta obyčajná kalerábová (Brassica oleracea convarieta gongylodes) z dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď kapustovité. Má zväzkovitý, pomerne slabo vyvinutý koreň, dlhostopkaté mierne laločnaté na okraji vrúbkované listy a krátku stonku, ktorá postupne hrubne a dužnatie do tvaru guľovitej alebo sploštenej stonkovej jedlej hľuzy (nepravá buľva), plod dvojpuzdrová šešuľa. Podľa sfarbenia hľuzy sa rozlišujú dve základné formy, a to biely a modrý kaleráb.

Kaleráb sa pestuje z predpestovanej priesady. Skoré odrody sa vysádzajú koncom marca až začiatkom apríla do sponu 0,25 m × 0,25 – 0,30 m (odrody s väčšími hľuzami do sponu 0,30 m × 0,30 m), neskoré odrody v máji až júni do sponu 0,3 – 0,4 m × 0,4 m. Vegetačné obdobie skorých odrôd je 60 – 70 dní, neskorých odrôd okolo 130 dní. Pri pestovaní kalerábu je dôležitá pravidelná závlaha, pretože pri nedostatku vody hľuzy drevnatejú a pri nadbytku praskajú. Kaleráb je obľúbenou hlúbovitou zeleninou. Má vysoký obsah vitamínov (A, B1, B2, C, PP) a minerálnych látok (vápnik, fosfor a železo), je ľahko stráviteľný a výraznej chuti. Môže sa konzumovať čerstvý alebo tepelne upravený.

kalvily

kalvily [vl. m.] — súborné pomenovanie odrôd jabloní, ktorých plody majú chutnú a jemnú aromatickú dužinu, otvorené komôrky jadrovníka a mastnú šupku. Zo známych odrôd sem patria napr. zimné odrody Kalvil biely zimný a Kalvil aderslebenský, Kalvil červený jesenný a i.

kamenáče

kamenáče — skupina odrôd orecha kráľovského, ktorého plody majú tvrdú hrubostennú ťažko lúpateľnú škrupinu.

agronomická služba

agronomická služba — služby v oblasti rastlinnej výroby zvyčajne zahŕňajúce agrotechniku, hnojenie a ochranu rastlín, zber a pozberovú úpravu. V našom právnom poriadku v minulosti komplexne upravené zákonom o rozvoji rastlinnej výroby (zrušený od 2001), v súčasnosti napr. zákonom o rastlinolekárskej starostlivosti.

kapia

kapia [tur. > bulh.] — odroda zeleninovej hrubostennej neštipľavej papriky zvyčajne červenej (zriedkavejšie žltej) farby; je vhodná na nakladanie.

karotka

karotka [gr. > lat. > fr.] — hovorový názov pestovanej formy poddruhu mrkvy (mrkvy obyčajnej siatej) s tupozakončeným valcovitým, mierne kónickým koreňom a s jemnejšou, rovnomernejšie vyfarbenou dužinou. Má jemnú sladkastú chuť a vyšší obsah karotenoidov.

klas

klas — vrchná časť stebla obilnín (alebo tráv) obsahujúca zrná (semená);

bot. 1. spica — jednoduché strapcovité súkvetie zvyčajne s predĺženým vretenom, v ktorého pazuche listeňov sedia kvety s charakteristickým akropetálnym rozkvitaním (odspodu dohora), napr. pri skorocele (Plantago). Aj zložené súkvetie (zložený klas) niektorých tráv (t. j. klas kláskov);

2. strobilus — zoskupenie výtrusných listov (sporofylov), na ktorých sa vytvárajú výtrusnice (výtrusnicový klas), napr. pri rodoch plavúň (Lycopodium) a praslička (Equisetum).

klasenie

klasenie, metanie — fenologická fáza (vývinové štádium) obilnín (alebo tráv) charakteristická prenikaním súkvetia (klasu alebo metliny) z listovej pošvy. Nastupuje po diferenciácii súkvetia, keď sa listová pošva posledného listu zdurí, neskôr pukne a následne sa objaví súkvetie. Dôležitými faktormi normálneho priebehu klasenia sú množstvo vody a teplota prostredia (optimálne 16 – 20 °C); vysoké teploty a nedostatok vody zapríčiňujú, že klasy sú krátke a často sa len čiastočne vyťahujú z listovej pošvy, čo znižuje úrodu zrna aj slamy. Klasenie je dôležitým ukazovateľom skorosti odrody.

klíčenie

klíčenie

1. germinácia, germinatio — začiatočná fáza rastu semenných rastlín, obnovenie rastu embrya (klíčka) v semene. Je charakteristická fyzikálnymi, fyziologickými a biochemickými procesmi (semeno pri dostatočnom množstve vody nasaje vodu z prostredia, pri vhodnej teplote napučí, rozprúdia sa v ňom enzýmové procesy, pri ktorých sa rozkladajú prítomné zásobné látky a syntetizujú sa najmä proteíny a nukleové kyseliny za súčasnej iniciácie a diferenciácie pletív na tvorbu orgánov novej rastliny). Z fyziologického hľadiska sa za klíčenie považuje roztrhnutie osemenia, z ktorého sa dostávajú von hypokotyl, klíčne listy, korienok a rastový púčik (z ktorého sa vyvíjajú stonka, listy a reprodukčné orgány rastlín). Klíčenie semien ovplyvňujú rôzne faktory prostredia (teplota, dostatok vody, kyslíka a pri semenách niektorých druhov i svetla; klíčenie semien citlivých na svetlo stimulujú giberelíny). Rastliny môžu klíčiť jedným klíčnym listom (jednoklíčnolistové rastliny) alebo dvoma klíčnymi listami (dvojklíčnolistové rastliny), pričom klíčne listy môžu byť vynášané nad povrch pôdy (epigeické klíčenie) alebo zostávajú pod jej povrchom (hypogeické klíčenie). V poľnohospodárskej praxi sa ako klíčenie nesprávne označuje rast vegetatívnych púčikov hľúz niektorých rastlín, napr. zemiakov;

2. klíčenie peľového zrnka — proces, ktorý nastáva po prichytení peľového zrnka na blizne krytosemenných rastlín (z peľového zrnka vyrastá peľové vrecúško, ktoré prerastá cez bliznu a čnelku semenníka k vajíčku);

3. klíčenie výtrusu — časť vývinu machorastov a papraďorastov, pri ktorom sa bunka výtrusu začne deliť a vzniká pohlavná generácia (prvoklík a celá zelená časť pri machorastoch, zelený alebo nezelený prvorast pri papraďorastoch).

Klimo, Emil

Klimo, Emil, 23. 12. 1930 Lubina, okres Nové Mesto nad Váhom – 28. 10. 2016 Brno — český lesný inžinier slovenského pôvodu. Od 1955 pôsobil na Katedre pedológie a geológie Lesníckej fakulty Vysokej školy zemědělskej v Brne (dnes Lesnícka a drevárska fakulta Mendelovej univerzity), od 2011 ako emeritný profesor; 1983 DrSc., 1984 profesor. Zaoberal sa lesníckou pedológiou, najmä kolobehom prvkov v lesných ekosystémoch a recentnými pôdnymi procesmi, ako aj ekológiou lesa, predovšetkým ekosystémami lužného lesa a umelo založenými smrekovými porastmi. Autor a spoluautor 5 monografií, napr. Ekosystémy lužného lesa pred úpravou vodného režimu (Floodplain Forest Ecosystem: Before Water Management Measures, 1985), Lužné lesy Európy (The Floodplain Forests in Europe, 2001), Lužné lesy mierneho pásma Európy (The Floodplain Forests of Temperate Zone of Europe, 2008), viacerých učebných textov a vyše 100 pôvodných vedeckých publikácií. Člen redakčných rád viacerých medzinárodných časopisov, 1994 – 2000 člen rady Európskeho lesníckeho ústavu (European Forest Institute), 1997 – 2005 vedúci pracovnej skupiny Lesné ekosystémy Medzinárodnej únie lesníckych výskumných organizácií (International Union of Forest Research Organizations), od 2005 čestný člen Chorvátskej akadémie lesníckych vied. Nositeľ viacerých ocenení.

Klopček, Anton

Klopček, Anton, 28. 10. 1929 Nedožery, dnes Nedožery-Brezany, okres Prievidza – 4. 3. 2003 Nitra — slovenský vodohospodársky odborník. R. 1967 – 99 pôsobil na Vysokej škole poľnohospodárskej (dnes Slovenská poľnohospodárska univerzita) v Nitre, spočiatku na Katedre poľnohospodárskych meliorácií Agronomickej fakulty, neskôr na Katedre krajinného inžinierstva Fakulty záhradníctva a krajinného inžinierstva; DrSc. 1989. Zaoberal sa teoretickými otázkami hydrauliky tlakového i beztlakového potrubia a prúdenia vody v kanáloch, zostavil metodické postupy použitia drenážnych a závlahových potrubí a melioračných kanálov v poľnohospodárskej praxi. Autor a spoluautor viac ako 160 prác z oblasti hydrauliky a hydrológie publikovaných v domácich a zahraničných časopisoch a zborníkoch, spoluautor viacerých učebných textov, ako aj monografie Hydraulické výpočty odvodňovacích a zavlažovacích sietí (1990). Nositeľ viacerých ocenení.

agrokomplex NÁRODNÉ VÝSTAVISKO

agrokomplex NÁRODNÉ VÝSTAVISKO, štátny podnik — slovenská veľtrhová a výstavnícka spoločnosť so sídlom v Nitre. Organizuje veľtrhy a výstavy vo vlastnom areáli, ako aj národné expozície na výstavách v zahraničí a prostredníctvom nich podporuje komunikáciu medzi spoločnosťami a podnikateľmi na národnej i medzinárodnej úrovni, ako aj rozvíjanie obchodu a medzinárodnej ekonomickej i vedecko-technickej spolupráce. Povinným predmetom jej činnosti je uspokojovanie verejnoprospešných záujmov, ktoré zabezpečuje prostredníctvom Slovenského poľnohospodárskeho múzea v Nitre so zameraním na dokumentáciu agrárnych dejín Slovenska.

Založená 1973 ako Výstavníctvo poľnohospodárstva a potravinárskeho priemyslu so sídlom v Nitre so zameraním na podporu agropotravinárskeho komplexu a na zvýšenie účinnosti propagácie rezortu poľnohospodárstva. R. 1974 začlenená do majetku stálej celoslovenskej poľnohospodárskej výstavy, 1976 bola zriadená účelová organizácia Agrokomplex – Výstavníctvo stálej celoštátnej poľnohospodárskej výstavy v Nitre, ktorá sa 1989 pretransformovala na príspevkovú organizáciu Agrokomplex – Výstavníctvo Nitra, od 2008 pôsobila v novej právnej forme ako Agrokomplex – Výstavníctvo Nitra, štátny podnik, od 2017 súčasný názov.

Prvotným cieľom bolo organizovanie výstavy Agrokomplex s poľnohospodárskym zameraním, pričom sprievodné semináre, súťaže a prednášky pomáhali zdokonaľovať odvetvie poľnohospodárstva. Významná bola i propagácia progresívnych projektov sadovej architektúry a starostlivosti o pôdu, moderných foriem v rastlinnej a živočíšnej výrobe i najnovších vynálezov poľnohospodárskej mechanizácie. Na prvom ročníku výstavy Agrokomplex (1973) sa zúčastnilo 53, na štyridsiatomštvrtom (2017) viac ako 600 vystavovateľov. Od 1989 sa postupne pripravovali nové témy výstav a veľtrhov a ich pôvodné, náučné zameranie sa menilo na komerčné s cieľom vytvoriť moderné, trhovo orientované informačné výstavné a veľtrhové podujatia. Najúspešnejšie z nich sú tematicky zamerané na nábytok a bývanie, strojárstvo, zváranie, zlievanie a elektrotechniku, automobily a dopravnú techniku, stavebníctvo, záhradkárstvo, lesníctvo a drevospracujúce technológie, rybárstvo, poľovníctvo, včelárstvo, farmárske trhy, svadobnú módu a vzdelávanie. Rozloha výstavného areálu je v súčasnosti (2018) 143 ha. Súčasťami výstaviska sú Slovenské poľnohospodárske múzeum (s knižnicou a so skanzenom s Nitrianskou poľnou železnicou), výstavné políčka a 4 jazerá.

drnovka

drnovka — ľudový názov záhradníckej zeminy pripravenej kompostovaním mačín (prízemná časť trávneho porastu tvorená nadzemnými i podzemnými výbežkami tráv, ďatelinovín a iných lúčnych bylín). Drnovka obsahuje 5 – 12 % humusu, má priaznivé fyzikálne vlastnosti, dostatočnú zásobu živín a vysokú biologickú činnosť.

drobné ovocie

drobné ovocie — súborné pomologické označenie rôznych druhov maloplodého ovocia, ktorého plody sú bobule (ríbezle, egreše, vinič hroznorodý), botanicky rôznorodé druhy kôstkovíc (maliny, černice, moruše, drienky) alebo nažky (jahody).

druženie

druženie, kopulácia — najjednoduchší spôsob vrúbľovania ovocných drevín, ktorý sa používa vždy, keď je vrúbeľ rovnako hrubý ako podpník. Vrúbeľ i podpník sa šikmo zrežú, obidve časti sa priložia reznými plochami k sebe a oviažu sa lykom alebo páskou.

duzén

duzén [fr.], Malus pumila varieta praecox — forma jablone používaná ako podpník najmä pre nižšie tvary jabloní (zákrpok, štvrťkmeň).

celina

celina [rus.] — neobrábaná panenská pôda porastená trvácimi trávami, kríkmi alebo stromami vhodná na rozoranie a trvalé poľnohospodárske využívanie.

cibuľoviny

cibuľoviny — viaceré rastlinné druhy, ktoré pretrvávajú nepriaznivé obdobie cibuľou. Zastúpené prevažne jednoklíčnolistovými rastlinami z čeľade ľaliovité, amarylkovité, áronovité a iné.

chmeliarstvo

chmeliarstvo — odvetvie rastlinnej výroby, ktoré sa zaoberá pestovaním chmeľu.

geobiont

geobiont [gr.] — organizmus adaptovaný na pôdu, pôdotvorný substrát alebo na horninové prostredie, ktorý v takomto prostredí prežíva celý život a je na takýto spôsob života prispôsobený. Napr. živočíchy trvaložijúce v pôde majú valcovité telo, zakrpatené orgány zraku a dobre vyvinutý čuch.

hnojovka

hnojovka — tmavo sfarbená tekutina s rôznym obsahom živín, ktorá sa uvoľňuje z uloženého maštaľného hnoja vplyvom pôsobenia dažďovej vody. Používa sa na hnojenie plodín, a najmä trvalých trávnych porastov (lúky, pasienky).

hort.

hort. — skratka pridávaná za názov pestovanej rastliny (z lat. hortulanorum = záhradný), pri ktorej meno autora (šľachtiteľa) nie je známe.

Kliment, Jozef

Kliment, Jozef, 3. 7. 1928 Čierny Balog, okres Brezno – 30. 6. 2007 Nitra — slovenský poľnohospodársky odborník. R. 1952 – 55 pôsobil na Povereníctve pôdohospodárstva v Bratislave, 1955 – 60 na Správe štátnych plemenárskych staníc v Bratislave, 1960 – 61 ako vedúci odboru živočíčnej výroby Slovenskej národnej rady, od 1961 na Agronomickej fakulte (dnes Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov) Vysokej školy poľnohospodárskej (dnes Slovenská poľnohospodárska univerzita, SPU) v Nitre, 1963 – 66 dekan fakulty, 1967 – 78 a 1980 – 85 vedúci Katedry genetiky a plemenárskej biológie, 1970 – 80 rektor SPU; 1970 mimoriadny profesor, 1976 DrSc. a riadny profesor. Zaoberal sa plemenárstvom, najmä šľachtením hovädzieho dobytka a medzidruhovým krížením zubra európskeho s hovädzím dobytkom. Autor a spoluautor mnohých odborných článkov, viacerých mnonografií a vysokoškolských učebníc, napr. Základy chovu hospodárskych zvierat (1962), Špeciálna zootechnika I (1963), Chov hovädzieho dobytka (1967), Reprodukcia hospodárskych zvierat (1983), Všeobecná zootechnika (1985). Člen viacerých odborných spoločností, nositeľ mnohých ocenení, Dr. h. c. Univerzity Martina Luthera v Halle (1978).

jadroviny

jadroviny — ovocné dreviny patriace do čeľade ružovité, ktorých plodom je malvica. K najvýznamnejším jadrovinám pestovaným na Slovensku patria jabloň a hruška, menej sa vyskytujú dula, jarabina, mišpuľa a oskoruša.

jarina

jarina — plodina, ktorej porast sa zakladá v jarnom období, zvyčajne obilnina siata na jar, napr. jačmeň siaty ap.

ježkovanie

ježkovanie — obrábanie pôdy klincovými valcami, ktorého cieľom je drobenie hrúd po orbe alebo rozrušovanie pôdneho prísušku pri ošetrovaní porastov; → valcovanie pôdy.

ampelografia

ampelografia [gr.] — náuka, ktorá sa zaoberá štúdiom a opisom morfologických a biologických charakteristík druhov a kultivarov viniča hroznorodého (Vitis vinifera). Existujú rôzne systémy klasifikácie: podľa príslušnosti ku geograficko-ekologickej skupine, podľa fenologickej a pestovateľskej charakteristiky, z hľadiska úrody a kvality, pôvodu a areálu rozšírenia, taxonomických znakov. Ampelografia uvádza škodlivé činitele, najmä odolnosť proti chorobám a škodcom, ako aj využiteľnosť druhov a kultivarov z hospodárskeho hľadiska. Rozlišuje sa všeobecná a špeciálna ampelografia.

Andraščík, Michal

Andraščík, Michal, 18. 1. 1919 Kamenica nad Torysou, okres Prešov – 28. 8. 1986 Nitra — slovenský poľnohospodársky inžinier. R. 1956 – 86 pôsobil na Agronomickej fakulte Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre (dnes Slovenská poľnohospodárska univerzita), 1970 – 72 prorektor; 1973 mimoriadny profesor, 1977 DrSc., 1979 riadny profesor. Zaoberal sa obilninárstvom, najmä zvyšovaním úrod, odrodovou agrotechnikou, delenou výživou, ako aj biologickou hodnotou osiva pšenice. R. 1969 – 76 pôsobil v medzinárodných postgraduálnych kurzoch UNESCO. Autor vyše 75 pôvodných vedeckých prác a štúdií, spoluautor viacerých celoštátnych učebníc, napr. Základy rastlinnej výroby pre poľnohospodárskych mechanizátorov a zootechnikov (1970) a Úvod do štúdia poľnohospodárskeho inžinierstva (1978). Člen viacerých vedeckých rád vysokých škôl a výskumných pracovísk, nositeľ viacerých ocenení.

antifytopatogénny potenciál pôdy

antifytopatogénny potenciál pôdy — schopnosť pôdy ničiť alebo výrazne obmedzovať výskyt a šírenie škodlivých činiteľov, choroboplodných zárodkov a parazitov vyvolávajúcich rôzne ochorenia, ktoré sa podieľajú na znižovaní úrody a kvality produkcie.

dlátovanie pôdy

dlátovanie pôdy — agrotechnické opatrenie, ktorého cieľom je hlboko prekypriť obrábanú, častými prejazdmi mechanizačných prostriedkov uľahnutú pôdu a pripraviť optimálne podmienky na rozvoj a činnosť koreňového systému kultúrnych rastlín. Dlátovanie pôdy priaznivo ovplyvňuje prevzdušnenie, vodný režim a mikrobiálnu činnosť pôdy. Na dlátovanie pôdy sa používajú kypriče s úzkymi dlátovitými radličkami, ktoré sú namontované na spoločnom ráme. Dlátovanie pôdy sa robí do hĺbky 0,35 – 0,40 metra alebo aj hlbšie.

drobenie hrúd

drobenie hrúd — rozpad veľkých pôdnych agregátov (hrúd) na štruktúrne agregáty rôznej veľkosti vplyvom poveternostných podmienok alebo agrotechnickými zásahmi, napr. orbou, tanierovaním, bránením ap. Drobenie hrúd závisí od pôdneho typu a druhu, fyzikálneho a chemického zloženia pôdy, typu použitého náradia a jeho pojazdovej rýchlosti i od ďalších faktorov.

duranzia

duranzia — plod slivky guľatoplodej duranziovej (Prunus insititia convarieta praecox). Je modrej farby, veľmi sladký, stredne veľký, guľatý alebo oválny, so zlatistou až žltohnedou dužinou prirastenou ku kôstke. Dozrieva v 2. polovici septembra. Slivka guľatoplodá duranziová sa používala ako podpník pre marhule. Nazvaná podľa talianskeho názvu albánskeho mesta Drač (Durazzo).

arašid

arašid [gr. > fr.] — valcovitý plod (nepukavý kožovitý struk) druhu podzemnica olejná (Arachis hypogaea). Z jeho nepražených semien sa lisuje veľmi kvalitný olej, pražené sú tzv. búrske oriešky. Arašidy dozrievajú iba pod zemou, k opeleniu a oplodneniu dochádza na nadzemnej časti rastliny. Semeno obaľuje hnedá blanka osemenia, ktorú treba z upraženého orieška pred jedením olúpať.

farma

farma [angl.] — poľnohospodárska usadlosť, ktorej činnosť je zameraná na pestovanie rastlín a chov zvierat, pričom jednotlivé činnosti sa vykonávajú spolu alebo oddelene. Farmy sú často úzko špecializované na jeden alebo na niekoľko druhov produkcie, napr. na pestovanie obilnín, zeleniny, produkciu mlieka, chov oviec, kôz ap. V súčasnosti sa aj chov divej zveri v oborách nazýva farmový (napr. bažanty, jelene, daniele ap.).