Abaya Hayk [-ja hajk] → Abaja

Abbé, francúzsky Lac Abbé, amharsky Abhe Bid Hayk — bezodtokové slané jazero vo východnej Afrike v Afarskej panve na hranici Etiópie a Džibutska; plocha 340 km² (z toho 110 km² v Džibutsku), dĺžka 25 km, priemerná hĺbka 8,6 km. Prítokom je rieka Awaš.

Abesínia — zastaraný názov Etiópie.

Addis Abeba — hlavné mesto Etiópie na Etiópskej vysočine, 2 500 m n. m., predstavuje samostatnú administratívnu jednotku a je hlavným mestom etnického štátu Oromíya; 3,273 mil. obyvateľov (2015).

Založené 1887 cisárom Menelikom II. ako hlavné mesto kráľovstva Šoa. Po zjednotení krajiny od 1889 hlavné mesto Etiópie. R. 1936 okupované talianskymi vojskami, 1936 – 41 hlavné mesto Talianskej východnej Afriky, 5. 4. 1941 oslobodené britskou špeciálnou jednotkou a etiópskymi partizánmi, 5. 5. 1941 sa doň vrátil cisár Haile Selassie I. Po 2. svet. vojne rýchly rozvoj a modernizácia, v súčasnosti politické, hospodárske a kultúrne stredisko štátu. Priemysel strojársky (výroba dopravných prostriedkov), textilný, garbiarsky, obuvnícky, pivovarnícky, mlynársky, tabakový, cementársky, stavebných látok. Centrum cestovného ruchu. Dopravná križovatka (železnica do Džibuti), medzinárodné letisko. Knižnice, múzeá, univerzita (založená 1950), vedeckovýskumné ústavy. Sídlo metropolitu etiópskej cirkvi, Africkej únie (angl. African Union) a Hospodárskej komisie OSN pre Afriku (angl. United Nations Economic Commission for Africa).

Adwa, tal. Adua — mesto v sev. Etiópii v etnickom štáte Tigray, 1 900 m n. m.; 61-tis. obyvateľov (2015). Umelecké remeslá. V rozhodujúcej bitke taliansko-etiópskej vojny 1. 3. 1896 tam bola na hlavu porazená talianska armáda (20-tis. mužov) generála Oresteho Baratieriho (*1841, †1901) na africké pomery dobre vyzbrojeným vojskom etiópskeho cisára Menelika II. (100-tis. mužov). Porážka pri Adwe viedla k pádu talianskeho premiéra F. Crispiho a nová vláda markíza A. S. di Rudiniho vzápätí podpísala mierovú zmluvu v Addis Abebe (26. 10. 1896), podľa ktorej Taliansko muselo uznať plnú nezávislosť Etiópie.

Afarská panva, Afarský trojuholník — rozsiahla tektonicky podmienená depresia vo východnej Afrike vo Východoafrickej priekopovej prepadline na území východnej Etiópie, strednej Eritrey, južného Džibutska a severozápadného Somálska. Má zhruba trojuholníkový tvar a rozlohu približne 4-tisíc km². Územie je seizmicky aktívne a má mnoho aktívnych (Erta Ale) aj neaktívnych (stratovulkán Ajälu Tärara) sopiek a horúcich prameňov. Veľkú plochu pokrýva Danakilská púšť rozkladajúca sa v severovýchodnej časti Etiópie, južnej časti Eritrey a na veľkej časti Džibutska. V jej severnej časti leží Danakilská prelačina, jedna z najteplejších a najsuchších oblastí na svete. Na území Džibutska leží Asalská preliačina so slaným jazerom Lac Assal, ktorého depresia je najnižším miestom v Afrike (155 m pod hladinou mora). Najväčším vodným tokom územia je rieka Awaš, ktorá pramení v Etiópskej vysočine, tečie na sever, preteká viacerými slanými jazerami a ústi do jazera Abbé.

Afarská panva je osídlená zväčša Afarmi živiacimi sa pastierstvom a ťažbou draselných solí, chloridu sodného a síry.

Územie je významnou antropologickou oblasťou s paleontologickými nálezmi (→ Afar).

Awaš, Awash — rieka v severovýchodnej Etiópii; dĺžka asi 1 200 km, najdlhšia rieka štátu. Pramení v Etiópskej vysočine, preteká Afarskou panvou, na dolnom toku preteká viacerými jazerami a ústi do bezodtokového jazera Abbé na hranici s Džibutskom. Rieka je využívaná energeticky (vodná elektráreň pri priehrade Koka) a na zavlažovanie (vodné nádrže Koka, Tendaho). Na jej strednom toku v lokalite Stredný Awaš (Middle Awash) sú významné vrchnomiocénne a spodnopleistocénne paleoantropologické náleziská (Bodo d’Ar, Aramis a i.), na dolnom toku paleoantropologická lokalita Hadar – jadro územia zapísaného v roku 1980 do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO pod názvom Dolné údolie rieky Awaš. V doline rieky sú národné parky Awaš a Yangudi Rassa.

Awaš, Awash — národný park vo vých. Etiópii v doline rieky Awaš a pozdĺž jej menších prítokov; rozloha 720 km². Od 1961 rezervácia, 1964 národný park. Prevažne hornaté územie (1 200 – 1 829 m n. m.), v sev. časti sopka Fantalle (2 155 m n. m.) na úpätí s početnými teplými prameňmi. Priemerné januárové teploty 6 – 24 °C, v júli maximálne 21 °C, minimálne 10 °C, ročný úhrn zrážok 1 250 mm (suché obdobie október – február, obdobie dažďov júl – september, menšia intenzita zrážok marec – jún). Väčšina územia je pokrytá savanou s ostrovčekmi tŕnitých akácií, v blízkosti prameňov a riečnych brehov dažďová vegetácia. Územie s veľkým počtom cicavcov (malá antilopa dik-dik, kudu veľký, východoafrický priamorožec, gazela, pavián pláštikový, leopard, šakal), a vtákov (pštros, drop veľký, marabu, bociany, dravce – luniak červený, sup).

Danakilská preliačina, amharsky Denakil — bezodtoková tektonická zníženina v severovýchodnej Afrike v severnej časti Afarskej panvy v severnej Etiópii v blízkosti hranice s Eritreou na styku troch litosférických dosiek v najsevernejšej africkej časti Východoafrickej priekopovej prepadliny; dĺžka okolo 200 km, šírka okolo 50 km. Na západe je ohraničená Etiópskou vysočinou, na východe Danakilskými Alpami. Jej najnižšie miesto leží asi 125 m pod hladinou mora. V preliačine sa nachádzajú aktívne sopky Erta Ale (najaktívnejšia sopka Etiópie) a Dallol a jedinečné sírne a termálne pramene v lokalite Dallol. Z hľadiska priemerných ročných teplôt je najteplejším územím na svete s maximálnou priemernou ročnou teplotou 35 °C (lokalita Dallol), priemerný ročný úhrn zrážok je do 200 mm. Preliačina je súčasťou Danakilskej púšte (rozkladá sa v severovýchodnej časti Etiópie, južnej časti Eritrey a na veľkej časti Džibutska), ktorej veľké plochy (1,2 tis. km²) zaberá soľná púšť (zásoby viac ako 1 mil. ton soli).

Danakilská preliačina je riedko osídlené územie, zväčša Afarmi živiacimi sa pastierstvom a ťažbou draselných solí, chloridu sodného a síry.

Územie je významnou antropologickou oblasťou s paleontologickými nálezmi (→ Afar).

Habeš — zastaraný hovorový názov Etiópie.

Harar, Harer — mesto vo východnej Etiópii na plošine Ogaden, 1 960 m n. m., administratívne stredisko etnického štátu Harari; 152-tis. obyvateľov (2013). Priemysel potravinársky (olejársky), textilný, drevársky. Stredisko obchodu a remesiel. Založené pravdepodobne v 7. stor. arabskými prisťahovalcami z Hadramautu. Svojím strategickým postavením sa na stáročia stalo centrom kultúry najvýchodnejšej časti Afriky, Afrického rohu. V 16. stor., v čase najväčšej slávy, hlavné mesto východoafrického sultanátu Adal. R. 1577 pre nezhody medzi kresťanskými Etiópčanmi a Oromami však bolo hlavné mesto premiestnené severnejšie do Aussy. R. 1875 stratil Harar egyptskou okupáciou nezávislosť a 1887 ho Menelik II., kráľ Šoy (Šoa, Shewa) a neskorší panovník Etiópie, začlenil do svojej ríše. Správcom územia Harar sa stal Ras Makonnen a po ňom jeho syn, neskorší panovník Haile Selassie I. Dominantné postavenie stratilo mesto koncom 19. stor. a jeho štatút prebralo mesto Addis Abeba. V súčasnosti je centrom etiópskych moslimov, etiópskej islamskej kultúry a náboženského života a je považované za jedno z posvätných miest islamu. Opevnené staré mesto so šiestimi bránami bolo 2006 zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Mestské múry (13. – 16. stor.) obklopujú jedinečný komplex mešít (vyše 80, z toho 3 z 10. stor.) a osobitných typov obytných domov. R. 1854 Harar navštívil anglický geograf a cestovateľ R. F. Burton a opísal ho v diele Prvé kroky vo východnej Afrike (First Footsteps in East Africa, 1856), 1880 – 91 tam žil francúzsky básnik A. Rimbaud (dom, v ktorom žil, je dnes múzeom).

Harer → Harar

Kassala — mesto vo východnom Sudáne v blízkosti hranice s Etiópiou, hlavné mesto federálneho štátu Kassala; 510-tis. obyvateľov (2012). Obchodné stredisko zavlažovanej poľnohospodárskej oblasti (pestovanie bavlníka, ovocných stromov, zeleniny, akácie senegalskej – zber arabskej gumy); remeslá (výroba mečov). Cestný uzol, letisko.

Založené 1834 ako vojenský tábor egyptskej posádky Muhammada Alího (Mehmeta) počas vojenskej ofenzívy v Sudáne. V rokoch 1885 – 94 obsadené mahdistami a 1894 – 97 Talianmi, od 1899 až do vzniku nezávislého Sudánu (1956) bolo súčasťou Anglo-egyptského kondomínia. Počas 2. svetovej vojny nakrátko obsadené Talianskom.

V blízkosti Kassaly sa nachádza lokalita Chatmíja, kde sa okolo 1840 usadil syn a nástupca zakladateľa sudánskej súfijskej islamskej sekty chatmíja sídí al-Hasan al-Mírghaní (†1869) a stala sa centrom sekty. Je tam mešita a al-Hasanovo mauzóleum (po 1869, 1885 deštruované mahdistami, po 1956 obnovené). Univerzita (1990).