Vyhľadávanie podľa kategórií: dejiny – Ázia - Irán

Zobrazené heslá 1 – 3 z celkového počtu 3 hesiel.

Zobrazujem:

Zoraďujem:

A - Z

Abadan

Abadan, perzsky Ábádán — mesto v Iráne na ostrove Abadan na rieke Šatt al-Arab 53 km od ústia do Perzského zálivu, administratívne stredisko provincie Chúzestan; 218-tis. obyv. (2006). Založené v 8. stor., po 1909 v dôsledku výstavby ropovodov a rafinérie ropy rýchly rast. Značne poškodené počas iracko-iránskej vojny 1980. Centrum spracovania ropy. Medzinárodné letisko, technologický inštitút, múzeum.

Hamadán

Hamadán, ant. Ekbatana — mesto v západnom Iráne v pohorí Zagros 260 km od Teheránu, administratívne stredisko provincie Hamadán; 554-tis. obyvateľov (2016). Priemysel textilný, kožiarsky, drevársky, keramický, kovoobrábací, tabakový; remeslá (jedno z najväčších centier krajiny): výroba medených a kožených predmetov, tkanín, kobercov. Obchodné a kultúrne stredisko západnej časti štátu. Cestný uzol, letisko.

Založené Médmi, asi 700 – 559 pred n. l. hlavné mesto ich ríše, po jej dobytí Peržanmi jedno zo sídelných miest ríše Achajmenovcov, potom kráľov Partskej ríše Arsakovcov. Po jej zániku 224 n. l. ho ovládli Sásánovci, 644 Arabi, 1100 Seldžukovci, 1220 a po obnovení 1386 zničené Mongolmi. Počas archeologických vykopávok bolo objavených množstvo významných nálezov (napr. tabuľky s nápismi a nádoby zo zlata z achajmenovského obdobia). Stavebné pamiatky: kolosálna socha leva (4. stor. pred n. l.), ktorú dal postaviť Alexander III. Veľký ako pamätník svojmu zosnulému priateľovi Héfaistionovi, mauzóleum islamského učenca Avicennu (11. stor.), hrobka perzského mystického básnika Bábu Táhira Urjána (11. stor.), mauzóleum biblickej Ester (židovskej manželky perzského kráľa Xerxa I.; 13. stor.) a i.

Kášán

Kášán, Káshán — mesto v strednom Iráne v provincii Isfahán pri severozápadnom úpätí pohoria Kohrúdske vrchy na západnom okraji Veľkej soľnej púšte; 276-tis. obyvateľov (2012). Priemysel textilný (vlnársky, hodvábnický), potravinársky, stavebných materiálov; stredisko tradičných remesiel (výroba kobercov, hodvábnych tkanín, medených predmetov a i.). Obchodné stredisko.

Oblasť okolo Kášánu bola osídlená už v 2. polovici 5. tisícročia pred n. l. (→ Tepe Sialk). V sásánovskom období sa na mieste dnešného Kášánu pravdepodobne nachádzal zoroastristický chrám, ktorý je spomínaný aj v období rozšírenia islamu v Perzii (7. stor.). Za zakladateľku Kášánu (v 8. stor.) je považovaná Zubajda (†asi 832), manželka kalifa Hárúna ar-Rašída. Postupne sa Kášán stal významným mestom s remeselnou a umeleckou výrobou, vďaka polohe na križovatke obchodných ciest vzrástol jeho význam v diaľkovom obchode na Blízkom východe. V 9. stor. (v období Bújovcov) je tam doložená razba mincí (kášánske dináre). V 11. stor. bolo mesto opevnené hradbami na príkaz seldžuckého sultána Malikšáha a bola postavená Piatková mešita. R. 1222 bolo zničené nájazdmi Mongolov, čoskoro však bolo obnovené a stalo sa opäť prosperujúcim mestom. R. 1272 navštívil Kášán Marco Polo a 1320 alebo 1321 taliansky františkánsky mních Odorik z Pordedone (*medzi 1271 – 86, †1331). Najväčší rozvoj mesta nastal počas vlády Safíjovcov, stalo sa významným obchodným strediskom (malo 20-tis. obyvateľov) a obľúbenou rezidenciou šáha Abbása I. Veľkého, ktorý v jeho okolí dal vystavať záhradu Bágh-e Fín. R. 1778 postihlo mesto veľké zemetrasenie, naďalej však zostalo významným obchodným centrom s vývozom výrobkov (spracovanie hodvábu, bavlny, výroba luxusných kobercov, meditepectvo) najmä do Osmanskej ríše a Ruska. V 2. polovici 19. stor. sa tam začali dovážať európske výrobky a nastal jeho úpadok. V 50. rokoch 20. stor. sa stalo centrom strojovej výroby kobercov.

Stavebné pamiatky: počas zemetrasenia 1778 bola deštruovaná väčšina architektonických pamiatok, k najvýznamnejším zachovaným patrí Piatková mešita (Džámí masdžid, založená v 11. stor., neskôr viackrát prestavaná, minaret, 1073 – 74), minaret Zajn al-Din (11. stor.), Mejdánová mešita (1263 – 64, pôvodne architektonický komplex, ktorého súčasťami boli madrasa, nemocnica a chánika; prestavaná v 2. polovici 15. stor.), mauzóleum Pirúza Náhavandího (11. stor., neskôr viackrát prestavané), ktorý 644 v Medine zavraždil kalifa Umara ibn al-Chattába a posledné roky žil v Kášáne, záhrada Bágh-e Fín (založená šáhom Abbásom I. Veľkým, prestavaná v 17. stor., značne rozšírená a upravená v 1. pol. 19. stor., reštaurovaná 1935; jeden z najvýznamnejších príkladov perzskej záhrady, obľúbené letovisko panovníkov z dynastie Safíjovcov), Madrasa-je Sultáni (1806 – 14), Mešita Ághá Bozorg (1846 – 51), bazár (založený v 11. stor., prestavaný v 16. – 19. stor.) a i. Viaceré zachované príklady tradičnej iránskej obytnej architektúry – niekoľko prepychových rezidencií bohatých rodín z 19. stor., ktoré pozostávajú z miestností zoskupených okolo dvorov, v interiéroch bohatá štuková i fresková ornamentálna výzdoba (napr. rezidencia rodiny Borudžerdiovcov, 2. polovica 19. stor.; rezidencia rodiny Tabátabá’íovcov, 40. roky 19. stor., dnes múzeum; rezidencia rodiny Ámerianovcov, polovica 19. stor.).