Abeokuta — mesto v juhozáp. Nigérii asi 100 km na sever od Lagosu a 80 km na západ od Ibadanu, hlavné mesto členského štátu Ogun; 452-tis. obyvateľov (2006). Leží na dôležitom železničnom ťahu smerom na sever od Lagosu. Okolie pokrýva savana. Priemysel potravinársky (konzervovanie ovocia), pivovarnícky, textilný, chemický (výroba plastov), cementárne. Stredisko oblasti pestovania kakaovníka. Hlavným zamestnaním obyvateľov je roľníctvo. Podľa miestnej tradície bola Abeokuta (Abeokuta = pod kameňom) osídlená okolo 1830 ľuďmi kmeňa Egba z ibadanskej oblasti, ktorí museli opustiť svoje otrokármi zničené obydlia. Obyvatelia Abeokuty spolupracovali pri potláčaní obchodu s otrokmi. K britskej korune sa pripojili po príchode kresťanských misionárov 1842, 1914 prešlo mesto formálne pod britskú ochranu.

Abia — členský štát Nigérie.

Abuja [-dža] — hlavné mesto Nigérie sev. od ústia Benue do Nigeru, administratívne stredisko federálneho teritória Federal Capital Territory; 1,236 mil. obyvateľov, aglomerácia 2,440 mil. obyvateľov (2011). Založené 1828, od 1983 budované ako budúce hlavné mesto krajiny, ktoré tam bolo formálne prenesené 12. 12. 1991 z Lagosu.

Adamauská vysočina, angl. Adamawa, fr. Adamaoua — pohorie v Kamerune, čiastočne v Nigérii a Stredoafrickej republike. Stupňovitá náhorná plošina budovaná najmä prekambrickými rulami a mladšími vyvretými horninami. Nad zarovnaným povrchom (1 000 – 1 500 m n. m.) sa týčia osamotené vrchy, najmä vyhasnuté sopky (Bamboutos, 2 740 m n. m.). Rovníkové podnebie. Pramenná oblasť riek Benue, Sanaga, Logone. Na juhu vždyzelené lesy, na severe savany. Významné ložiská bauxitu.

Adamawa — členský štát Nigérie.

Adamawa — historická ríša na území dnešnej vých. Nigérie a sev. Kamerunu na hornom toku rieky Benue. Začiatkom 19. stor. dobyli územie islamizovaní Fulbovia a založili tam štát s hlavným mestom Yola. Zakladateľom a prvým vládcom emirátu bol syn jedného z fulbských vodcov, bojovník a učenec Modibbo (Učený) Adama (*1771, †1848), podľa ktorého bola nazvaná ríša, predtým nazývaná Fumbina (Fombina). R. 1806 dostal Adama od islamského reformátora, šejka Usmana dan Fodia, zástavu a titul lamido fombina (vládca juhu) a 1809 začal fulbský džihád (svätú vojnu) proti nemoslimskému obyvateľstvu. Po Adamovej smrti prešla vláda na jeho 4 synov, ich moc však bola oslabená. Ríša platila tribút sultánom zo Sokota. Po 1901 ju dobyli britskí, nemeckí a francúzski kolonizátori, v nasledujúcom období bola časť územia začlenená do britskej kolónie a protektorátu Nigéria (provincia Yola, ktorú spravoval Adamov syn lamido Bobbo Ahmadu), časť do Britského Kamerunu a Francúzskeho Kamerunu. R. 1926 bola z provincie Yola vytvorená Adamawa (Gongola), tretia najväčšia provincia Nigérie. Po referende 1961 k nej bolo pričlenené aj územie ležiace na severe Britského Kamerunu.

Akure — mesto v juhozáp. Nigérii, hlavné mesto členského štátu Ondo; 571-tis. obyvateľov (2011). Stredisko oblasti pestovania ryže, palmy olejnej, spracovania kakaového zrna a obchodu s ním. Drevársky priemysel, remeslá (tkáčstvo). Obchodná a poľnohospodárska škola.

Akwa Ibom — členský štát Nigérie.

Ado-Ekiti — mesto v juhozáp. Nigérii, 503 m n. m., hlavné mesto členského štátu Ekiti; 424-tis. obyvateľov (2015). Priemysel bavlnársky, obuvnícky, keramický. Poľnohospodárske stredisko (pestovanie kakaovníka). Univerzita (1982).

Kaduna — mesto v strednej časti Nigérie na rieke Kaduna, hlavné mesto spolkového štátu Kaduna; 2,128 mil. obyvateľov (2010). Priemysel textilný (najmä bavlnársky), potravinársky (výroba nealkoholických nápojov, pivovarníctvo a i.), strojársky (výroba dopravných prostriedkov, ložísk, železničné dielne a i.), hutnícky (výroba železa a hliníka), kovoobrábací, petrochemický, chemický (výroba priemyselných hnojív), kožiarsky, drevársky, gumársky, odevný, papiernický; remeslá (hrnčiarstvo). Obchodné stredisko poľnohospodárskej oblasti. Dopravná križovatka na železničnej trati Lagos – Kano, dve letiská. Veľká dostihová dráha.

Kaduna bola založená 1913, od 1917 hlavné mesto Severnej provincie (dnes spolkový štát Kaduna). Po odtrhnutí sa Biafry od Nigérie a počas následnej občianskej vojny (1967 – 70) prišlo do Kaduny ležiacej na prevažne moslimskom severe množstvo utečencov, dôsledkom čoho sa tam vytvorili sociálne, náboženské a etnicky rôznorodé skupiny obyvateľov, medzi ktorými neustále vznikajú nepokoje a zrážky (najmä medzi moslimami a kresťanmi pre zavedenie islamského práva šaría; od 2001). Mesto je dodnes segregované, v sev. časti žijú moslimovia, v juž. časti kresťania.

Sídlo rímskokatolíckeho arcibiskupstva, anglikánskeho biskupstva, viacerých univerzít, napr. vojenskej akadémie (Nigerian Defence Academy, založená 1964), polytechniky (Kaduna Polytechnic, 1968), štátnej univerzity (Kaduna State University, 2007) a pobočky Ahmadu Bello University (založená 1962 so sídlom v Zarii), ako aj výskumných ústavov, napr. inštitútu pre výskum trypanozomiázy (Nigerian Institute for Trypanosomiasis Research, založený 1947); archeologické a etnologické múzeum, knižnice a i.

Kaduna — rieka v Nigérii, ľavostranný prítok Nigeru; dĺžka 580 km. Pramení v záp. časti náhornej plošiny Jos, na hornom toku má charakter periodickej rieky. Splavná na dolnom toku počas vysokých vodných stavov. Väčšie mestá na Kadune: Kaduna, Zungeru. V Kadune a v priľahlej oblasti žijú krokodíly, podľa ktorých je rieka nazvaná (v hauskom jazyku kada = krokodíl).

Kafanchan — mesto v strednej časti Nigérie v spolkovom štáte Kaduna; 33-tis. obyvateľov (2010). Dopravná križovatka. Sídlo rímskokatolíckej diecézy (1995).

Kainji Lake [-dži lejk] — vodná nádrž v záp. Nigérii na rieke Niger na hranici štátov Niger a Kebbi; plocha 1 300 km². Vznikla vybudovaním priehradného múru 1968 – 69. Využívaná energeticky (Kainji Dam je najväčšou hydroelektrárňou na Nigeri, výkon 720 MW), ako aj na zavlažovanie a intenzívny rybolov. Priľahlé okolie predstavuje národný park Kainji Lake National Park (vyhlásený 1979, rozloha 5 341 km²) s rôznorodým živočíšstvom.

Kano — mesto v severnej Nigérii, hlavné mesto členského štátu Kano; 2,395 mil. obyvateľov, aglomerácia 4,957 mil. obyvateľov (2011). Hlavné hospodárske a kultúrne stredisko severnej časti krajiny s dobre vybudovanou infraštruktúrou. Priemysel textilný, potravinársky (výroba oleja z podzemnice olejnej, nealkoholických nápojov, konzervovanie najmä hovädzieho mäsa), kožiarsky, obuvnícky, chemický, cementársky, automobilový; remeslá (garbiarstvo, farbiarstvo, hrnčiarstvo). Obchodné stredisko poľnohospodárskej oblasti (pestovanie ryže, bavlníka, podzemnice olejnej; chov dobytka) s viacerými veľkými trhoviskami. Cestný uzol, železničné spojenie s Lagosom na pobreží Guinejského zálivu, medzinárodné letisko. Mesto je zásobované vodou z veľkej priehradnej nádrže Challawa Gorge Dam ležiacej 90 km juhozápadne.

Kano vzniklo okolo vrchu Dala, kde boli náleziská železnej rudy (najstaršie osídlenie pravdepodobne už okolo 7. stor. n. l.) a pod menom Dala bolo známe až do konca 15. stor. Postupne sa rozvinulo na jeden z najvýznamnejších hauských mestských štátov (→ Hausovia) – kráľovstvo Kano, ktorého prvým vládcom bol podľa pôvodnej, po arabsky napísanej a do angličtiny preloženej Kroniky Kana kráľ Bagauda (vládol 999 – 1063), potomok mýtického zakladateľa štátov princa Bajadžidu. Stalo sa významným centrom výroby indigom farbených látok a spracovania koží (typické jamy, v ktorých sa farbili látky a kože a patria k najstarším v Afrike, sa zachovali dodnes a patria k turistickým atrakciám), ako aj kováčstva i dôležitým obchodným strediskom a východiskovou alebo konečnou stanicou na karavánových cestách vedúcich cez Saharu k Stredozemnému moru, ovládalo aj cesty do údolia Nílu. Kontakt so severnou Afrikou uľahčilo skoré prijatie islamu, ktorý tam začal prenikať z Mali v 14. stor. Vrchol rozkvetu Kana nastal v 14. – 15. stor., najmä v období vlády Muhammada Rumfu (vládol 1463 – 99), ktorý podporoval šírenie islamu, uskutočnil administratívne reformy, dal prestavať mestské hradby a postavil palác Gidan Sarki (Gidan Rumfa). Počas fulbského džihádu 1805 bolo dobyté Usmanom Dan Fodiom a ako emirát Kano sa stalo súčasťou Sokotskej ríše (jej najväčšou, najrozvinutejšou a najprosperujúcejšou provinciou). V roku 1903 bolo dobyté Britmi, ktorí v poradí 7. fulbského emira poslali do exilu do mesta Lokoja, kde 1926 zomrel. Britská koloniálna politika takzvanej nepriamej vlády (Indirect Rule) umožnila zachovanie vlády emirov v Kane (s oklieštenými právomocami) aj počas britskej nadvlády (do 1960) a v rámci nezávislej Nigérie až do súčasnosti. Od 1967 hlavné mesto členského štátu Nigérie Kano.

Stavebné pamiatky: čiastočne zachované hradby (pôvodne z 12. stor., prebudované v 2. polovici 15. stor., neskôr opravované; dĺžka 17 km, výška 9 m), palác Gidan Sarki (aj Gidan Rumfa; 2. polovica 15. stor.), z ktorého sa zachovala len pôvodná vstupná brána, v centre mesta množstvo zachovaných príkladov tradičnej obytnej architektúry Hausov z nepálených tehál (tradičný typ islamského obytného domu s vnútornými dvormi), trh Kurmi (15. stor.), Piatková mešita (Džámí masdžid, založená v 2. polovici 15. stor., prestavaná v 16. a v 19. stor., súčasná stavba vznikla po 1950). Univerzita Bayero University Kano (založená 1977), múzeum Gidan Makama (sídli v budove z 15. stor.).

Anambra — členský štát v juhových. časti Nigérie.

Katsina [-ci-] — mesto v severnej časti Nigérie na rieke Katsina 20 km od hranice s Nigerom, hlavné mesto členského štátu Katsina; 22-tis. obyvateľov (2012). Priemysel hutnícky (oceliareň), obuvnícky, kožiarsky, potravinársky; remeslá (tkáčstvo, garbiarstvo, farbiarstvo). Obchodné stredisko poľnohospodárskej oblasti (pestovanie podzemnice olejnej, bavlníka, ciroku, prosa; chov hovädzieho dobytka, kôz, oviec). Cestný uzol.

Podľa legendy mesto založil jeden z potomkov mýtického zakladateľa hauských štátov princa Bajadžidu (Hausovia). Pravdepodobne vzniklo v 10. – 11. stor., v 13. stor. sa rozvinulo na mestský štát, v 14. stor. dôležité obchodné centrum na karavánových cestách; od 14. stor. islamizované, prvým islamským panovníkom bol Muhammadu Korau (†1398; vládol od 1348), ktorý dal v meste vybudovať minaret Gobarau a panovnícky palác (nazývaný aj Gidan Korau). R. 1513 – 54 bola Katsina súčasťou Songhajskej ríše, v 17. a 18. stor. jeden z najväčších hauských mestských štátov, významné obchodné a ekonomické centrum, stredisko islamskej vzdelanosti. S cieľom očisty islamu vyhlásil začiatkom 19. stor. fulbský vodca Usman dan Fodio sv. vojnu (džihád) hauským vládcom v severnej Nigérii (Fulbovia) a 1807 dobyl aj Katsinu, ktorá sa stala ako emirát Katsina súčasťou ním vytvoreného sultanátu Sokoto (Sokotskej ríše). Správy o vtedajšej Katsine priniesol H. Barth, ktorý 1853 tadiaľ cestoval. R. 1903 sa Katsina dostala pod tzv. nepriamu vládu Britov (Indirect Rule); fulbský emir Abubakar (†1940; vládol 1887 – 1905) sa vzdal bez boja a podriadil sa, napriek tomu však bol poslaný do vyhnanstva, kde aj zomrel. R. 1906 sa pod britským patronátom stal novým emirom Alhadži (Alhaji) Muhammadu Dikko (*1865, †1944), ktorého dynastia vládne v Katsine do súčasnosti; od 2008 je emirom Alhadži (Alhaji) Abdulmúmini Kábir Usmán (*1951).

Stavebné pamiatky: zvyšky mestských hradieb (pôvodne pravdepodobne z 12. stor., dlhé 21 km, so siedmimi bránami, v 14. alebo 16. stor. opravované), panovnícky palác (sídlo vládcov Katsiny nazývané aj Gidan Korau; 14. stor., veľká časť komplexu postavená v tradičnom architektonickom štýle), mešita (18. stor.) s 15 m vysokým minaretom Gobarau (14. stor.; významný príklad tradičnej lokálnej architektúry). Dve univerzity.

Jos [džos] — mesto v strednej časti Nigérie, hlavné mesto štátu Plateau na náhornej plošine Jos, 1 238 m n. m.; 816-tis. obyvateľov (2018). Priemysel chemický, hutnícky (výroba ocele), polygrafický, potravinársky (výroba nealkoholických nápojov a i.), textilný. Stredisko banskej oblasti (ťažba cínu a kolumbitu). Cestný uzol, letisko. Vyhľadávané horské letovisko.

Oblasť bola osídlená už okolo 500 pred n. l. ľudom kultúry Nok. Dnešné mesto Jos vzniklo začiatkom 20. stor. počas britskej koloniálnej vlády po objavení ložísk cínu a kolumbitu a stalo sa významným centrom ich ťažby (1905 – 60). Od 1967 hlavné mesto novovytvoreného nigérijského štátu Benue-Plateau, od 1976 štátu Plateau. V dôsledku prílevu obyvateľstva pochádzajúceho z rozličných etník a vyznávajúceho rozličné náboženstvá tam dochádzalo k častým zrážkam medzi kresťanmi a moslimami (2001, 2008, 2010, 2011). Sídlo rímskokatolíckeho biskupstva. Univerzita (založená 1975), archeologické múzeum (založené 1952; najmä zbierky kultúry Nok), múzeum so skanzenom tradičnej nigérijskej architektúry, ZOO, safari park.

Jalingo [dža-] — mesto vo východnej Nigérii, hlavné mesto štátu Taraba; 499-tis. obyvateľov (2013). Potravinársky priemysel (najmä mliekarský). Obchodné stredisko. Letisko.

Iwo — mesto v juhozápadnej Nigérii v štáte Osun medzi mestami Ibadan a Osogbo; 131-tis. obyvateľov (2012). Priemysel potravinársky (olejársky, spracovanie kakaových bôbov), textilný, drevársky, stavebných materiálov; remeslá (tkáčstvo, garbiarstvo, hrnčiarstvo). Obchodné stredisko poľnohospodárskej oblasti. Cestný uzol pri železničnej trati Lagos – Kano. Založené asi v 16. stor., od 17. stor. hlavné mesto jorubského kráľovstva Iwo. Stavebné pamiatky: kráľovský palác (17. – 20. stor., dnes vládna budova), zvyšky tradičnej obytnej architektúry Jorubov s charakteristickým pravouhlým vnútorným dvorom. Univerzita.

Ilesha [-ša] — mesto v juhozápadnej Nigérii v štáte Osun severovýchodne od Ibadanu; 341-tis. obyvateľov (2018), aglomerácia 751-tis. obyvateľov (2015). Priemysel banský (ťažba rúd zlata), potravinársky (olejársky), drevársky, polygrafický; remeslá. Obchodné stredisko poľnohospodárskej oblasti (obchod s kakaovými bôbmi). Cestný uzol. V okolí ťažba rúd zlata.

Založené okolo 1500 ako hlavné mesto jedného z jorubských kráľovstiev (Ijesha), vazalského štátu ríše Oyo. Bolo strediskom karavánového obchodu. Podľa tradície ho založil Owa Ojibogun, jeden zo 16 synov boha Oduduwu. Od 1817 predstavovalo vojenské centrum v období občianskych vojen (vojenský vodca Ogedengbe, *začiatok 19. stor., †1910), ktoré viedli k úpadku a rozpadu ríše Oyo; Ilesha sa dostala do područia štátu Ibadan. Od 1893 súčasť britského protektorátu a od 1914 (po zjednotení severnej a južnej časti dnešnej Nigérie) kolónie Nigéria, ktorá získala nezávislosť 1960.