Vyhľadávanie podľa kategórií: náboženstvo, právo – právne dejiny

Zobrazené heslá 1 – 2 z celkového počtu 2 hesiel.

Zobrazujem:

Zoraďujem:

A - Z

koblina

koblina — druh naturálnej cirkevnej dane uplatňovanej v minulosti v gréckokatolíckej cirkvi na území dnešného vých. Slovenska a Zakarpatskej Ukrajiny, vychádzajúcej z uhorského obyčajového práva. Odvádzal sa gréckokatolíckym kňazom a učiteľom-kantorom v súvislosti s dekrétom cisára Leopolda I. z 1692, ktorý sa snažil zabezpečiť sociálne zrovnoprávnenie kňazov byzantského a latinského obradu. S koblinou sa zvyčajne spája pojem rokovina. Niektorí autori pokladajú tieto výrazy za synonymné, pričom ich považujú za označenie naturálnej dávky odvádzanej cirkevníkmi podľa určitej miery (koblina) alebo za ročný výnos zo žatvy (rokovina). Väčšia časť autorov zastáva názor, že koblina a rokovina majú rozdielny význam: koblina predstavuje naturálne dávky (resp. ich ročný súhrn) odvádzané príslušníkmi cirkvi (pôvod slova sa odvodzuje od názvu dutej miery – kobel, koblik, korec, slúžiacej na odmeranie naturálnej dávky) a rokovina roboty a služby (resp. ich ročný súhrn), ktoré príslušníci cirkvi poskytovali svojim duchovným (názov odvodený pravdepodobne od slova rok); ich výška závisela od miestnych hospodárskych podmienok a tradície. Koblina a rokovina majú rovnaký právny základ ako ložné.

Na vých. Slovensku a na Zakarpatskej Ukrajine sa v gréckokatolíckej cirkvi odvádzali koblina a rokovina ešte na začiatku 20. stor. Počas 1. svet. vojny a po vzniku ČSR (1918) časť veriacich odmietala ich odvádzanie, preto niekedy dochádzalo k ich vymáhaniu aj za pomoci četníctva, čo spôsobilo odpor a prestup časti gréckokatolíckych veriacich (najmä na Zakarpatskej Ukrajine) do pravoslávnej cirkvi. R. 1920 boli koblina a rokovina v naturálnej podobe zrušené, strany sa mali dohodnúť na peňažnom plnení. Gréckokatolícki veriaci však odmietali dohodu, preto štát poskytol učiteľom finančné kompenzácie formou tzv. štátneho doplnku k učiteľskému platu a kňazi dostávali štátne príspevky (od 1926 upravené novým zákonom o kongrue).

konvent

konvent [lat.] —

1. náb. a) obytný trakt kláštora zväčša neprístupný laikom, najmä príslušníkom opačného pohlavia. Jeho jadrom je otvorený rajský dvor, ktorý je po obvode obklopený krížovými chodbami (ambitmi) a jednou stranou prilieha ku kostolu (vo veľkých a významných kláštoroch môže byť aj viac rajských dvorov). V strede alebo na západnej strane rajského dvora, zväčša priamo oproti vstupu do kláštornej jedálne (refektára), sa zvyčajne nachádza studňa alebo fontána (lavatórium), niekedy krytá; kaplnka so studňou sa niekedy nazýva tonzúra (slúžila nielen na umývanie rúk pred jedlom, ale aj na rituálne vyholenie vlasov; → tonzúra). Vo východnom krídle konventu sa na prízemí obvykle nachádzajú kapitulná sieň, sakristia (so vstupom do kostola), knižnica, pisárska dielňa (skriptórium) i vnútorná hovorňa (parlatórium); niektoré kláštory mali aj vonkajšiu hovorňu určenú na kontakt s laikmi, prístupnú priamo z rajského dvora. Na poschodí sa nachádzala spoločná spálňa (dormitár) alebo samostatné mníšske cely, súčasťou obytných priestorov bol aj priestor na zahriatie sa (kalefaktórium). V spoločnej spálni bolo súkromie mníchov zabezpečené závesmi alebo drevenými stenami, v jej blízkosti sa nachádzali toalety. V južnom krídle konventu bol refektár (niektoré veľké kláštory mali zimný i letný refektár), v západnom krídle boli kuchyne, sklady, zásobárne a pivnice. Niekedy sa ako konvent označuje rehoľné spoločenstvo kláštora a jeho zasadnutie alebo (nesprávne) samotný kláštor;

b) v anglikánskej cirkvi ženský kláštor alebo ženské rehoľné spoločenstvo;

c) v Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku (ECAV) najvyšší orgán cirkevného zboru (zborový konvent), seniorátu (seniorálny konvent) a cirkevného dištriktu (dištriktuálny konvent); v období 1774 – 1993 bol najvyšším správnym orgánom cirkvi každoročný generálny konvent ECAV (resp. do roku 1918 generálny konvent Evanjelickej a. v. cirkvi v Uhorsku). Spočiatku sa konal iba za účasti svetských predstaviteľov cirkvi (prvý v roku 1774 v Pešti, dnes súčasť Budapešti), od roku 1860 bol spolupredsedom aj predstaviteľ z radov duchovných. V 2. polovici 19. stor. boli generálne konventy aj nástrojom maďarizácie (zrušenie patronátnych gymnázií v Revúcej a Martine na generálnom konvente v roku 1874, vyhlásenie panslavizmu za kánonický priestupok v roku 1882, úprava hraníc dištriktov na oslabenie slovenskej väčšiny v roku 1893). Po vzniku Československa a osamostatnení sa ECAV na Slovensku sa prvý generálny konvent uskutočnil v roku 1922 v Modre, od roku 1993 nahradila generálny konvent ako najvyšší orgán ECAV synoda;

2. práv. conventus — v antickom Ríme zhromaždenie, zasadnutie; conventus collegii – zhromaždenie, na ktorom sa prerokúvali otázky týkajúce sa všetkých členov určitého spolku; conventus iuridicus – zhromaždenie všetkého ľudu v provincii na súdne konanie; conventus civium Romanorum – stála organizácia rímskych občanov v provincii;

3. politický orgán; → Konvent (→ Francúzska revolúcia, časť Národný konvent); → Konvent o budúcnosti Európy.