Åbenrå [óbenró] — prístavné mesto v Dánsku v administratívnej oblasti Syddanmark (Juž. Dánsko); 16-tis. obyvateľov (2013). Priemysel strojársky, potravinársky.

Ålborg [olborj] — prístavné mesto v Dánsku na severe Jutského polostrova, administratívne stredisko oblasti Nordjylland (Severné Jutsko); 112-tis. obyvateľov (3. najväčšie mesto štátu, 2016). Priemysel strojársky (lodiarsky), hutnícky, textilný, cementársky, liehovarnícky, výroba keramiky. Univerzita (zal. 1974).

Kangerlussuaq [-ak], dánsky Søndre Strømfjord — obec na záp. pobreží Grónska (Dánsko) vo fjorde Kangerlussuaq (dĺžka 160 km); 558 obyvateľov (2011). Hlavný uzol vzdušnej dopravy, hlavné obchodné letisko Grónska. Založené 1941 ako americká letecká základňa Bluie West Eight. Zač. 90. rokov 20. stor. postupne vyraďovaná z prevádzky, od 1992 pod správou grónskej vlády, premenovaná na Kangerlussuaq. Neďaleko obce vedeckovýskumné zariadenia.

Kalundborg — mesto v Dánsku na záp. brehu ostrova Sjælland v zálive Kalundborg Fjord (súčasť prielivu Veľký Belt) v regióne Sjælland, administratívne stredisko okresu (kommune) Kalundborg; 16-tis. obyvateľov (2010). Priemysel petrochemický (rafinérie ropy), energetický (najväčšia uhoľná elektráreň Dánska). Sídlo rozhlasového vysielača. Konečná stanica na železničnej trati z Roskilde, prístav (trajektové spojenie s mestom Århus).

Mesto vzniklo ako opevnené sídlo pravdepodobne okolo 1170, od 13. stor. dôležité obchodné, námorné a správne centrum, pravdepodobne od 1485 mesto. V 19. stor. sa urbanizovalo a v pol. 20. stor. sa stalo významným priemyselným centrom.

Stavebné pamiatky: Kostol Panny Márie (Vor Frue Kirke; tehlový s centrálnym pôdorysom gréckeho kríža s 5 oktogonálnymi vežami, pravdepodobne z 1. pol. 13. stor. alebo 1170 – 90, reštaurovaný v 2. pol. 19. – 1. pol. 20. stor.), ruiny hradu (14. stor., 1658 zničený Švédmi). Múzeum (1910).

Kielska zátoka [kíl-], nem. Kieler Bucht, dán. Kiel Bugt — záliv v juhozáp. časti Baltského mora ohraničený pobrežím Jutského polostrova a ostrovom Fehmarn (územie Nemecka) a ostrovmi Als, Ærø a Langeland (Dánsko), prielivmi Malý Belt a Veľký Belt spojený s prielivom Kattegat; hĺbka 10 – 20 m (silný vietor spôsobuje výkyvy hladiny až o 3,2 m).

Als — ostrov v Baltskom mori v úžine Malý Belt patriaci Dánsku; 321 km², 51-tis. obyvateľov (2010), administratívne stredisko Sønderborg. Mostom spojený s Jutským polostrovom. Priemysel strojársky, textilný, potravinársky. Pestovanie pšenice a jačmeňa. Intenzívny chov dobytka a ošípaných; rybolov. Morské kúpele. Letisko.

Ammasalik, predtým Angmagssalik — ostrov pri juhovýchodnom pobreží Grónska; 772 km², 2-tis. obyvateľov (2013). Rybolov. Meteorologická stanica. Strediskom ostrova je sídlo Tasiilaq.

Århus — prístavné mesto vo vých. Dánsku na pobreží Jutského polostrova v administratívnej oblasti Midtjylland (Stredné Jutsko); 265-tis. obyvateľov (2. najväčšie mesto krajiny, 2016). Známe ako obchodné stredisko a hlavné mesto Jutska. Priemysel lodiarsky, strojársky (lokomotívy), metalurgický, chemický, textilný, potravinársky (tukový), tabakový. Dopravná križovatka.

Jedno z najstarších dánskych miest. Prvá zmienka 948 (ako sídlo biskupstva), od 1441 mesto. Rozvoj až v 19. stor. Stavebné pamiatky: dóm z prelomu 12. a 13. stor., v 15. stor. prestavaný, gotický kostol (13. – 15. stor.), zámok Marselisborg (1899 – 1902), radnica (1938 – 41). Univerzita (založená 1928). Významné kultúrne centrum. Stredisko turistiky, skanzen Den Gamble By (viac ako 75 historických budov zo 17. – 19. stor., niekoľko stavieb z 20. stor. zhromaždených z rôznych častí Dánska).

Helsingør [-sengőr] — prístavné mesto v Dánsku v administratívnej oblasti Hovedstaden (Región hlavného mesta) na severovýchode ostrova Sjælland na pobreží prielivu Øresund, administratívne stredisko okresu (kommune) Helsingør; 47-tis. obyvateľov (2017). Priemysel lodný, strojársky, chemický, textilný, potravinársky. Cestný uzol, hlavný dánsky prístav pre trajekty prevážajúce železničné súpravy do Švédska (do Helsingborgu ležiacom na náprotivnej strane prielivu vzdialenom 3,8 km).

Prvýkrát písomne doložené 1231, 1426 dostalo trhové právo. Jeho význam vzrástol po 1420, keď mu dánsky kráľ Erik VII. Pomoranský udelil mestské práva a dal postaviť pevnosť Krogen (neskorší hrad Kronborg), ktorá strážila vchod do prielivu (zohrávala významnú strategickú úlohu v dejinách severnej Európy) a slúžila ako colná stanica (vyberalo sa v nej clo za vstup do prielivu). Ďalší rozvoj mesta nastal po prebudovaní (1776) a rozšírení (1824) prístavu. Po zrušení vyberania cla (1857) sa Helsingør rozvíjal ako priemyselné mesto.

Stavebné pamiatky: renesančný hrad Kronborg postavený 1574 – 85 dánskym kráľom Frederikom II. (na mieste staršej pevnosti Krogen), po požiari 1629 (zachovala sa len kaplnka) znovuvybudovaný a zmodernizovaný Kristiánom IV., koncom 17. stor. bol vybudovaný rozsiahly fortifikačný systém s kazematami, ktorý sa stal jednou z najsilnejších pevností v Európe. Od 1. tretiny 18. do polovice 19. stor. slúžil ako kasárne a väznica. V súčasnosti múzeum obchodu a námornej dopravy, sústreďuje aj zbierky nábytku a gobelínov; miesto konania letných hamletovských hier; na zámku Kronborg v Helsingøre (angl. Elsinore) sa odohráva dej najvýznamnejšej drámy W. Shakespeara Hamlet. R. 2000 bol zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Ďalšie stavebné pamiatky: katedrála (od 1961) Sankt Olav Kirke (okolo 1200, 1480 – 1559 prestavaná na trojloďovú baziliku); kláštor karmelitánov (založený 1430, okolo 1450 – 1500 postavený ako štvorkrídlový gotický komplex) s kostolom Sankt Maria Kirke (1430) a domom karmelitánov (1516 – 90, slúžil o. i. ako chudobinec, nemocnica, knižnica, dnes múzeum); zámok Marienlyst (1588), v zámockom parku (Marienlyst Slotspark) v štýle francúzskej záhrady je údajný Hamletov hrob; v centre zachovaná neskorostredoveká uličná sieť a staršia architektúra (meštianske domy, 17. – 18. stor., napr. dom D. Buxtehudeho), radnica (1854 – 55), neorenesančná železničná stanica (1890 – 91) a i.

Viaceré múzeá. Morské akvárium s faunou žijúcou vo vodách Øresundu. Prímorské kúpele, vyhľadávané turistické stredisko.

Herning — mesto v Dánsku v strednej časti Jutského polostrova v administratívnej oblasti Midtjylland (Stredné Jutsko) na rieke Storå, administratívne stredisko okresu (kommune) Herning; 49-tis. obyvateľov (2017). Priemysel textilný, strojársky (výroba textilných strojov). Stredisko poľnohospodárskej oblasti. Dopravná križovatka. Vzniklo koncom 19. stor., rozvíjať sa začalo po dokončení železnice z Aarhusu, od 1913 mesto. Po 2. svetovej vojne jedno z najvýznamnejších veľtrhových a kongresových miest Škandinávie (prvé výstavné haly vybudované 1954). Viaceré galérie a múzeá, o. i. dánske fotografické múzeum (založené 1984), múzeum umenia (1976) a múzeum maliara Carla-Henninga Pedersena (*1913, †1993).

Kodaň, København — hlavné mesto Dánska vo vých. časti krajiny v administratívnom regióne Hovedstaden (Región hlavného mesta) rozkladajúce sa na ostrovoch v prielive Øresund – na vých. pobreží ostrova Sjælland, malá časť v sev. časti ostrova Amager; 590-tis. obyvateľov, aglomerácia 1,968 mil. obyvateľov (jej súčasťou je i enkláva nachádzajúca sa v centre Kodane samosprávne mesto Frederiksberg), konurbácia Kodaň-Malmö (súčasť medzihraničného regiónu Øresund rozkladajúceho sa na obidvoch brehoch prielivu Øresund na území Dánska a Švédska) 2,415 mil. obyvateľov (2013). Stredisko priemyslu, finančníctva, obchodu, služieb, turistiky, vzdelanosti a kultúry. Priemysel farmaceutický, lodný, strojársky (o. i. výroba dopravných prostriedkov), informačný, potravinársky (mliekarský, pivovarnícky, sídlo spoločnosti Carlsberg Group a i.), elektrotechnický, odevný, nábytkársky, výroba porcelánu (Kráľovská továreň na porcelán, Royal Copenhagen, založená 1775). Centrum vedy a výskumu, v blízkosti (na pobreží prielivu Øresund) sa nachádza jedno z najsilnejších zoskupení vedeckých klastrov, centrum biologických, farmaceutických a lekárskych vied i biotechnológií Medicon Valley. Významná dopravná križovatka krajiny, cestný a železničný uzol (6 železničných tratí spájajúcich Kodaň s krajinou), medzinárodné letisko (na ostrove Amager, najväčšie letisko škandinávskych krajín), námorný prístav, trajektové spojenie so Švédskom, s Nórskom, Nemeckom, Poľskom a so Spojeným kráľovstvom, so susednými ostrovmi a Škandinávskym polostrovom spojenie 5 mostami (od 2000 cestným a železničným mostom s Malmö vo Švédsku), množstvo cyklotrás, metro. Kodaň je považovaná za najohľaduplnejšie mesto na svete k životnému prostrediu, vo svojej komunálnej politike má zakotvené znižovanie emisií oxidu uhličitého CO₂ s cieľom stať sa do 2025 CO₂ neutrálnym miestom; v blízkosti mesta bola 2001 dobudovaná veterná elektráreň zabezpečujúca 4 % elektrickej energie mesta, kvalita vody v prístave sa výrazne zlepšila po dobudovaní čistiarne odpadových vôd, recykluje sa dažďová voda, realizujú sa strechy čiastočne alebo úplne prekryté vegetáciou (tzv. zelené strechy), projektujú sa ulice a námestia so zreteľom na cyklistov a peších, čo vedie k eliminácii automobilov v meste ap. Kodaň a priľahlé okolie majú pobrežie s piesočnými plážami (dĺžka 8 km) so systémom rekreačných kúpalísk a s plážovým parkom na ostrove Amager.

Na území dnešného mesta existovala začiatkom 10. stor. rybárska osada, ktorá sa vďaka výhodnej polohe stala strediskom obchodu (najmä so sleďmi). Písomne doložené 1043. R. 1167 založil roskildský biskup Absalon pevnosť na ostrove Slotsholmen (nazývaná aj Absalonov zámok, Absalons borg, na mieste dnešného paláca Christiansborg), okolo ktorej sa začalo rozvíjať stredoveké mesto známe ako Købmændenes Havn (prístav obchodníkov; nem. Kaufmannshafen, ľudovo Kopenhagen; lat. Hafnæ, Hafnia). V stredoveku významné obchodné centrum, 1248 takmer zničené lübeckými vojskami (z toho dôvodu boli vybudované prvé hradby), 1254 získalo prvé mestské privilégiá. Do 1416 v držbe roskildského biskupstva, potom kráľovské mesto, 1443 Krištofom III. Bavorským povýšené na hlavné mesto Dánskeho kráľovstva. Od 1479 tam sídli Kodanská univerzita (založená Kristiánom I.) patriaca k najstarším univerzitám v severnej Európe. V 1. polovici 16. stor. sa tam šírili myšlienky reformácie. Začiatkom 17. stor. zaznamenalo mesto nebývalý stavebný rozvoj, v dôsledku ktorého sa jeho plocha zdvojnásobila. Kráľ Kristián IV. (vládol 1588 – 1648) poveril nizozemského inžiniera Johana Semsa (*1572, †1635, v Dánsku pôsobil 1616 – 20) založením novej, opevnenej štvrte Christianshavn (1618) na umelom ostrove (mala pravidelnú sieť ulíc a kanál), ktorá slúžila ako obytná štvrť a vojenské opevnenie. Vznikli aj viaceré stavby v štýle severskej renesancie, ktoré do súčasnosti patria k dominantám mesta, napr. burza (Børsen, 1619 – 40), Okrúhla veža (Rundetårn, 1637 – 42) s astronomickým observatóriom, kostol Trinitatis Kirke (1656), zámok Rosenborg (1613 – 34, do 1710 kráľovské sídlo), kostol Holmens Kirke (1619 – 41), ako aj pevnosť Kastellet (Citadellet Frederikshavn, od 1625). Za odhodlanie, ktoré obyvatelia mesta preukázali počas švédskeho vpádu (1658), získali od Frederika III. nezávislosť od šľachty (1660). Vďaka získaným slobodám a prevažne neutrálnej zahraničnej politike nastal rozmach obchodu (o. i. vybudovaný kanál Nyhavn, 1671 – 73) a populačný rast Kodane (1674 mala 40 tis. obyvateľov). Mesto bolo viackrát zničené požiarmi (1728, 1794, 1795), najväčší 1728 zničil približne tretinu mesta a viedol k prijatiu stavebných regulatív s protipožiarnym zámerom (bola regulovaná šírka ulíc, vyžadovali sa murované priečelia a i.), a tým aj k výstavbe typizovaných meštianskych domov (sčasti zachované). R. 1749 kráľ Frederik V. inicioval založenie novej mestskej štvrte – Frederiksstad, ktorej hlavným architektom bol Niels (Nicolai) Eigtved (*1701, †1754). Má pravouhlú uličnú sieť, ktorej 2 kolmé osi sa pretínajú na centrálnom námestí s jazdeckým pomníkom Frederika V. v strede a so 4 rovnakými šľachtickými palácmi po stranách (1750 – 55, dnes dánsky kráľovský palácový komplex Amalienborg), v tesnej blízkosti námestia kostol Frederiks Kirke (aj Mramorový kostol, Marmorkirken, 1749, dokončený 1894). Po 1754 pokračoval vo výstavbe štvrte architekt Lauritz de Thurah (*1706, †1759). Počas napoleonských vojen bolo mesto ostreľované britským loďstvom (1801, 1807) a časť bola zničená požiarom. Od 18. stor. bola Kodaň centrom medzinárodného obchodu, čo viedlo k rozšíreniu prístavu, k výstavbe skladísk a dokov, ale aj k založeniu kultúrnych a vedeckých inštitúcií (Kráľovské dánske divadlo, založené 1748; Kráľovská dánska akadémia výtvarných umení, 1754, dnes súčasť Kráľovskej dánskej akadémie umení), v 19. stor. centrum vedy a kultúry. R. 1847 bolo vybudované železničné spojenie s mestom Roskilde a 1852 – 56 stratila Kodaň pevnostný charakter, čím sa uvoľnili rozsiahle územia na zriadenie parkov (o. i. botanická záhrada, skleník, 1871 – 74, inšpirovaný Krištáľovým palácom v Hyde Parku v Londýne). R. 1857 získala samosprávny štatút, 1894 bol otvorený slobodný prístav. S industrializáciou nastal demografický rozvoj Kodane (1860 mala 155-tis. obyvateľov), ktorý si v 2. polovici 19. stor. vynútil nové urbanistické riešenia, výstavbu nájomných domov (priekopníckou bola radová zástavba stavebného spolku pracujúcich vo štvrti Østerbro, 1873 – 89) a vznik kolektívnej dopravy. Vznikli aj nové verejné inštitúcie, na objektoch sa odrazili voľne interpretovaný historicizmus a monumentálny eklektizmus, napr. Univerzitná knižnica (1857 – 61), Mestská nemocnica (1859 – 63; H. CH. Hansen), nová budova Kráľovského dánskeho divadla (1872 – 74), Národná galéria (1889 – 96), glyptotéka Ny Carlsberg Glyptotek (dve budovy, 1890 – 97 a 1901 – 06; Vilhelm Dahlerup, *1836, †1907, a Hack Kampmann, *1856, †1920). Od konca 19. stor. sa výrazne rozrastali prístavné zóny s priemyselnou výstavbou. Po 1900, keď boli do Kodane začleňované okolité komúny a dediny, vznikla potreba komplexného urbanistického plánovania a regulácie infraštruktúry. Počas 2. svetovej vojny sídlila v Kodani okupačná nemecká správa. V povojnovom období nastal rozvoj turizmu, počas hospodárskych recesií (napr. v 70. rokoch 20. stor.) sa objavili sociálne nepokoje (mládežnícke subkultúry si utvorili centrum vo štvrti Christiania). Nastal aj rozmach bytovej výstavby s podporou štátnych inštitúcií a bol prijatý prvý urbanistický plán (tzv. Prstový plán, Fingerplanen, 1947) oblasti tzv. Veľkej K. (Storkøbenhavn). Podľa neho sa mesto budovalo pozdĺž piatich prstov – osí vytýčených dopravnými tepnami a železnicou so zelenými areálmi medzi nimi, pričom sa regulovali komplexné potreby od zásobovania po rekreáciu. Priekopnícke bolo prvé sídlisko výškových domov Bellahøj (súťaž 1944, realizácia 1951 – 56), pri ktorom sa vychádzalo z princípov Le Corbusiera s využitím experimentálnych stavebných metód. Od polovice 50. rokov 20. stor. vzniklo v Kodani množstvo objektov modernej architektúry. R. 1994 sa začalo s výstavbou novej štvrte Ørestad na ostrove Amager, ktorá pokračuje do súčasnosti. Buduje sa pozdĺž novej linky metra a trate rýchlovlaku do Švédska prechádzajúcej tunelovo-mostným spojením cez úžinu Øresund (Øresundsbron, stavba ukončená 2000). Vzniklo tam mnoho významných stavieb od popredných svetových architektov (koncertný dom Dán. rozhlasu DR Koncerthuset od J. Nouvela, 2009). R. 1996 bola Kodaň vyhlásená za Európske mesto kultúry. Od konca 20. stor. intenzívne prebieha aj revitalizácia prístavných a priemyselných oblastí (štvrte Nordhavn a Sydhavn) vrátane ich rozširovania zeminou zo stavby nových liniek metra. Dôraz sa kladie na energetickú efektívnosť a kvalitu trvalo udržateľného rozvoja (napr. prvá CO₂ neutrálna verejná budova v Dánsku nazvaná Zelený maják, Green Lighthouse, 2008 – 09, súčasť Prírodovedeckej fakulty Kodanskej univerzity).

Stavebné pamiatky: kostol Sankt Petri Kirke (okolo 1450, neskôr prestavaný), kostol Helligåndskirken (14. stor.), kostol Sankt Nikolaj Kirke (1912, na mieste pôvodného z 13. stor., ktorý 1795 vyhorel, s pôvodnou renesančnou vežou, 1591; dnes výstavný priestor), renesančné meštianske domy (Magstræde, okolo 1640), radová zástavba Nyboder (1631 – 41; pre príslušníkov kráľovského námorníctva, približne 200 domov, ktoré vysoko prevyšovali dobový štandard), budova burzy (Børsen, 1619 – 40), Okrúhla veža (Rundetårn, 1637 – 42) s astronomickým observatóriom, kostol Trinitatis Kirke (1656), zámok Rosenborg (1613 – 34, do 1710 kráľovské sídlo, obklopený kráľovskou záhradou; dnes kultúrno-historické múzeum), kostol Holmens Kirke (1619 – 41), pevnosť Kastellet (Citadellet Frederikshavn, od 1625) s pôdorysom päťcípej hviezdy (jedna z najlepšie zachovaných pevností na severe Európy), ranobarokový palác Charlottenborg (1672 – 86), reformovaný kostol v štýle holandského baroka (1688 – 89), kostol Vor Frelsers Kirke (1682 – 96, veža 1752), zámok Frederiksberg inšpirovaný talianskymi barokovými vilami (1699 – 1703, letné sídlo kráľovskej rodiny, obklopený parkom vo francúzskom barokovom štýle), barokový palác Christiansborg (1733 – 45, sídlo dánskej kráľovskej rodiny, 1794 vyhorel, zachované jazdiareň, stajne, vstupný most a budova divadla z 1767, klasicisticky obnovený 1803 – 28, Ch. F. Hansen, 1884 vyhorel, zachoval sa klasicistický kostol z 1826; dnešná podoba palácového komplexu je z 1907 – 28; sídlo dánskeho parlamentu – Folketingu, Úradu vlády a ďalších inštitúcií), Princov palác (Prinsens palæ, 1743 – 44, dnes Národné múzeum), kostol Frederiks Kirke (1749 – 1894), klasicistické paláce Thotts palæ (1763), Harsdorffs palæ (1779 – 80) a Erichsens palæ (1799), kostol Vor Frue Kirke (1817 – 29, Ch. F. Hansen, dnes katedrála), Thorvaldsenovo múzeum (1839 – 48); budovy v historizujúcom a eklektickom štýle: Univerzitná knižnica (1857 – 61), Mestská nemocnica (1859 – 63; H. CH. Hansen), Kráľovské dánske divadlo (1872 – 74), Národná galéria (1889 – 96); budovy v štýle národného romantizmu: radnica (1892 – 1905), hlavná stanica (1904 – 11), secesný hotel Palace (1906 – 10), secesné administratívne sídlo pivovaru Tuborg (1912 – 04); neoklasicistické budovy: Policajná centrála (1918 – 24), nájomný dom Hornbækhus (1923), kostol Grundtvigs Kirke (1921 – 40; P. V. Jensen-Klint), funkcionalistické budovy: nájomný komplex Bellavista (1934), laboratóriá firmy Novo Nordisk (1935), divadlo a reštaurácia Bellevue (1937), hotel Astoria (1934 – 35), administratívna budova Vesterport (1930 – 32), viaceré nájomné domy (napr. Vestersøhus, 1935 – 39; Ryparken, 1931; a i.), Ľudový dom (1935 – 36), radnica v štvrti Gladsaxe (1936 – 37), hlavné sídlo rozhlasu (1936 – 41), prvý terminál letiska v Kastrupe (1937 – 39); moderná architektúra: radnica vo štvrti Rødovre (1954 – 56), hotel SAS Royal (1956 – 61, prvý mrakodrap v Dánsku so zavesenými fasádami), sídlo Národnej banky (1971), kostol vo štvrti Vangede (1974), kostol vo štvrti Farum (1979 – 81), prístavba kráľovskej knižnice nazývaná Čierny diamant (1997 – 98), nové budovy opery (2004) a činohry (2007) Kráľovského dánskeho divadla.

København [kö- -haun] → Kodaň

Køge [köje] — prístavné mesto v Dánsku vo vých. časti ostrova Køge Bugt v administratívnej oblasti Sjælland na brehu zálivu Køge, administratívne stredisko okresu (kommune) Køge; 37-tis. obyvateľov (2018). Priemysel chemický, potravinársky, celulózovo-papiernický. Obchodné, turistické a rekreačné stredisko. Dopravná križovatka, námorný prístav (jeden z najstarších v Dánsku, modernizovaný).

Mesto bolo založené v 12. stor., 1288 získalo mestské práva, v tomto období vznikol aj prístav na rieke Køge, ktorý sa postupne presunul k ústiu rieky do zálivu Køge (1411). Predstavovalo významné trhové centrum, neskôr (predovšetkým v 16. a 17. stor.) bolo základňou na lov sleďov. Počas 4. dánsko-švédskej vojny (1657 – 60) bolo značne poškodené. Počas napoleonských vojen a ostreľovania Kodane britským loďstvom (august-september 1807) sa v Køge a v okolí odohrali boje medzi britskými a dánskymi vojskami, ktoré sa skončili víťazstvom Britov. R. 1913 – 16 bola asi 20 km sev. od mesta postavená obranná pevnosť Mosede Fort ako súčasť dánskeho pobrežného opevnenia (v prevádzke do 1922, od 2014 múzeum) aktívne využívaná počas 1. svetovej vojny. Stavebné pamiatky: kostol Sankt Nicolai Kirke (1324, prestavaný v 15. stor.), vodná veža (14. stor.), radnica (1552) a mnoho hrazdených domov (16. a 17. stor., najstarší 1527; v dome z 1619 je dnes mestské múzeum); asi 1 km záp. od mesta neoklasicistický zámok Gammel Køgegård (1791, prestavaný v 2. polovici 19. stor.) a 7 km juž. (v obci Stevns) neorenesančný zámok Vallø Slot (13. – 14. stor., prestavaný v 80. rokoch 16. stor., rekonštruovaný začiatkom 20. stor.).

Jutský polostrov, dánsky Jylland, nemecky Jütland — polostrov v strednej časti sev. Európy na západe obmývaný Severným morom a na východe Baltským morom, od Škandinávskeho polostrova oddelený prielivmi Skagerrak a Kattegat; rozloha okolo 40-tis. km². Sev. časť polostrova (asi dve tretiny) patrí Dánsku, juž. časť Nemecku. Nížinný povrch, max. výška 171 m n. m. Záp. pobrežie je málo členité, ploché a bez prirodzených prístavov na rozdiel od vých. pobrežia, ktoré je členité, s úrodnými pôdami a hustou sieťou malých a stredne veľkých miest. Podnebie mierne prímorské. Väčšie mestá: Århus, Ålborg, Frederikshavn (Dánsko).

Hillerød [-rőd] — mesto v Dánsku v severovýchodnej časti ostrova Sjællandu 30 km severozápadne od Kodane v administratívnej oblasti Hovedstaden (Región hlavného mesta), administratívne stredisko okresu (kommune) Hillerød ; 33-tis. obyvateľov (2019). Stredisko obchodu a finančníctva. Priemysel strojársky, potravinársky, drevársky, farmaceutický. Dopravná križovatka. Turistické stredisko. Vzniklo v 15. stor., rozvíjať sa začalo v 17. stor. po vybudovaní kráľovského zámku Frederiksborg.

Hjørring [jöreng] — mesto v severnej časti Dánska v administratívnej oblasti Nordjylland (Severné Jutsko), administratívne stredisko okresu (kommune) Hjørring; 26-tis. obyvateľov (2019). Priemysel potravinársky, textilný, kovoobrábací, strojársky. Dopravná križovatka. Osídlené už v prehistorickom a ranohistorickom období. Okolo 1150 dostalo mincové právo, 1243 mestské práva. Viacero požiarov, posledný 1819 narušil pôvodný vzhľad mesta.

Stavebné pamiatky: zachované stredoveké centrum s hustou sieťou uličiek, kostoly Sankt Olai Kirke (pôvodne 1. polovica 11. stor.), Sankt Catharinæ Kirke (pôvodne okolo 1240) a Sanct Hans Kirke (polovica 14. stor.), remeselný dom Håndværkenes Hus (dnes múzeum), sedliacky dom Odden Manor (15. – 16. stor.), radnica (1834) a i. Viacero múzeí, o. i. historické múzeum regiónu Vendsyssel (1989). Juhozápadne od Hjørringu kúpeľné mestečko Løkken s vyhľadávanými plážami.

Holbæk [-bek] — prístavné mesto v Dánsku v zátoke zálivu Isefjord v regióne Sjælland, administratívne stredisko okresu (kommune) Holbæk; 29-tis. obyvateľov (2019). Priemysel potravinársky (mäsový, mliekarenský), strojársky, lodný, papiernický, nábytkársky, stavebných materiálov. Pôvodne trhové mestečko založené 1250 alebo 1288. Obyvatelia sa zaoberali rybolovom a stavbou lodí. Neorománsky kostol (1869 – 72), múzeum (hrazdená budova, 1670), staré farmárske domy.

Ilulissat, dán. Jakobshavn — prístavné mesto na západnom pobreží Grónska v zálive Disko 200 km severne od polárnej kružnice; 4,6 tis. obyvateľov (3. najväčšie mesto ostrov, 2017). Rybný priemysel. Významný rybársky a prekládkový prístav, letisko.

Založené 1741 na mieste pôvodnej inuitskej osady (v čase prvej dánskej expedície 1727 predstavovala najväčšie osídlenie na ostrove), do 1979 nazývané Jakobshavn (podľa zakladateľa Jakoba Severina, *1691, †1753). Jeho význam vzrástol až v 19. stor.

Múzeum umenia a Múzeum K. Rasmussena (v Ilulissate sa narodil). Najpopulárnejšie turistické stredisko Grónska (cestovný ruch je najvýznamnejšou ekonomickou aktivitou mesta). V blízkosti (2 km severne) ústie fjordu Ilulissat (2004 zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO) do zálivu Disko.

Falster — ostrov v Dánskych úžinách, najjužnejší ostrov Dánska, súčasť administratívnej oblasti Sjælland ; rozloha 514 km², 43-tis. obyvateľov (2020), administratívne stredisko Nykøbing. Nížinatý povrch s morénovými vyvýšeninami. Významný región pestovania cukrovej repy, ďalej pšenice, jačmeňa, tabaku; intenzívny chov dobytka a hydiny; rybolov. Priemysel potravinársky (cukrovarnícky, mäsový, mliekarský), tabakový. Na južnom pobreží kúpeľné strediská.

Falster je mostami spojený s ostrovmi Møn, Lolland a Sjælland (cestno-železničný most Farøbroen dlhý 3 210 m, dokončený 1937 bol 30 rokov najdlhší most Európy), z najjužnejšieho prístavu Dánska Gedser na najjužnejšom cípe ostrova trajektové spojenie s Nemeckom (smer Rostock – Warnemünde železničná preprava, smer Lübeck – Travemünde automobilová preprava).

Bornholm — ostrov v juhozápadnej časti Baltského mora patriaci Dánsku, súčasť administratívnej oblasti Hovedstaden; 588 km², 39-tis. obyvateľov (2020), administratívne stredisko Rønne. Je budovaný kryštalickými horninami (najmä žulou), povrch je rovinný, maximálna výška 162 m n. m. Na ostrove je potravinársky (najmä rybný, mliekarský) priemysel a priemysel stavebných materiálov a kameňolomy na žulu; rozvinuté sú i umelecké remeslá (výrobky zo skla, keramika). Chová sa hovädzí dobytok, ošípané a hydina; rozšírený je i rybolov. Bornholm predstavuje významné turistické stredisko poskytujúce možnosti na cykloturistiku, windsurfing, potápanie a skalolezenie. V meste Rønne je prístav s letisko.

Bornholm, pôvodne nazývaný Burgundarholm, predstavoval obchodné centrum Vikingov, v 11. stor. obyvatelia prijali kresťanstvo. V rokoch 1658 – 60 patril Švédsku, potom Dánsku.

Stavebné pamiatky: ruiny pevnosti Hammershus (13. stor.), štyri rotundy (12. – 13. stor.).