Abymes [abim], Les Abymes — mesto v Guadeloupe (zámorský department Francúzska) vo vých. časti ostrova Guadeloupe v mestskom zoskupení Pointe-è-Pitre; 58-tis. obyvateľov (2013). Obchodné stredisko. Pestovanie a spracovanie cukrovej trstiny.

Adamstown [edmstaun] — administratívne stredisko a jediná trvalo osídlená osada Pitcairnových ostrovov v Polynézii (zámorské územie Spojeného kráľovstva); 56 obyv. (2013). Leží vnútri ostrova Pitcairn. Obyvatelia sú potomkovia vzbúrencov z britskej lode Bounty a devätnástich Polynézanov, ktorí sa usídlili na ostrove 1789. Živia sa najmä lovom rýb. Nazvaný podľa britského námorníka z lode Bounty Johna Adamsa (*1767, †1829).

Alandy [ó-], fínsky Ahvenanmaa, švédsky Åland — súostrovie viac ako 6 500 nízkych malých ostrovov (80 obývaných) oddeľujúce Baltské more od Botnického zálivu; autonómna provincia Fínska; rozloha 1 505 km², 29-tis. obyvateľov (2016). Budované najmä žulou a rulou. Maximálna výška 132 m n. m., pod hladinou početné skaly. Hlavné mesto a prístav Maarianhamina na najväčšom ostrove Fasta Åland (650 km²). Chladné mierne morské podnebie. Obyvatelia (98 % tvoria Švédi) sa zaoberajú rybolovom, chovom dobytka a roľníctvom (zelenina, jarná pšenica).

Do 1809 súčasť Švédska, 1809 ho mierovou zmluvou spolu s Fínskom získalo Rusko, od 1917 patrí Fínsku; po sporoch so Švédskom 1921 vyhlásená jeho demilitarizácia (potvrdená 1947 v mierovej zmluve s Fínskom); 1951 – 52 získalo autonómiu.

Anguilla [engvile alebo angvila] — zámorské územie Spojeného kráľovstva v Karibskom mori na ostrovoch Anguilla (91 km²) a Sombrero (5 km²) v Malých Antilách. Hlavné mesto The Valley leží na vápencovom ostrove Anguilla lemovanom koralovými útesmi, výška do 70 m n. m. Tropické vlhké pasátové podnebie. Pestovanie bavlníka, kokosovníka, sisalu. Chov dobytka; rybolov. Ťažba soli z mora, turistika. Obyvateľstvo: černosi a mulati; úradný jazyk: angličtina; náboženstvo: anglikáni a metodisti.

Anguillu objavil 1493 K. Kolumbus. Od 1650 anglická kolónia, od 19. stor. pod spoločnou správou s ostrovmi Svätý Krištof a Nevis. Keď sa Svätý Krištof a Nevis 1967 stali pridruženým územím Spojeného kráľovstva, Anguilla pridruženie odmietla a po pokuse o osamostatnenie (7. 2. 1969 vyhlásenie republiky), ktorého dôsledkom bola intervencia britských vojsk, zostala Anguilla priamo podriadená britskej korune. Štatút samosprávneho britského územia jej bol priznaný 1976; od 1980 zámorské britské územie s vnútornou autonómiou (1982 prijatá prvá ústava). Hlavou štátu je britská kráľovná zastupovaná guvernérom. Jednokomorový parlament má 12 členov (z toho 7 volených na 5 rokov).

Kangerlussuaq [-ak], dánsky Søndre Strømfjord — obec na záp. pobreží Grónska (Dánsko) vo fjorde Kangerlussuaq (dĺžka 160 km); 558 obyvateľov (2011). Hlavný uzol vzdušnej dopravy, hlavné obchodné letisko Grónska. Založené 1941 ako americká letecká základňa Bluie West Eight. Zač. 90. rokov 20. stor. postupne vyraďovaná z prevádzky, od 1992 pod správou grónskej vlády, premenovaná na Kangerlussuaq. Neďaleko obce vedeckovýskumné zariadenia.

Kingston [kinkstn] — prístavné mesto a administratívne stredisko ostrova Norfolk, austrálskeho teritória v Tichom oceáne; 917 obyvateľov (2013). Sídlo vlády, historické a kultúrne stredisko ostrova (jeho ekonomickým centrom je mesto Burnt Pine).

Založené ako britská trestanecká kolónia, 1788 sa tam vylodil poručík Philip Gidley King (*1758, †1808) s 23 členmi posádky a 15 trestancami, ktorí sa stali prvými osadníkmi. R. 1788 – 1868 slúžilo ako trestanecká kolónia. Areál pôvodnej trestaneckej kolónie (rozloha 250 ha) bol 2010 ako Kingston and Arthur’s Vale Historic Area zapísaný do Zoznamu svet. dedičstva UNESCO spolu s ďalšími 10 trestaneckými osadami založenými v Austrálii pre britských odsúdencov pod názvom Austrálske trestanecké osady (Australian Convict Sites).

Alofi — mesto a administratívne stredisko ostrova Niue predstavujúceho pridružený štát Nového Zélandu; 1,6 tis. obyvateľov (2011). Leží v centre záp. pobrežia ostrova, kde je prerušená koralová bariéra obklopujúca ostrov. Je jediným prístavom ostrova. Asi 5 km na juh od mesta malé letisko. R. 1979 a 2004 Alofi zničené silným hurikánom.

Kajmanie ostrovy, angl. Cayman Islands — zámorské územie Spojeného kráľovstva, súostrovie vo Veľkých Antilách v Karibskom mori juž. od Kuby a severozápadne od Jamajky. Skladá sa z 3 ostrovov: Grand Cayman, Cayman Brac, Little Cayman.

Ostrovy budované prevažne vápencami sú lemované koralovými útesmi. Nížinný reliéf, najvyšším bodom je The Bluff vo vých. časti Cayman Brac, 43 m n. m. Tropické oceánske podnebie s obdobím dažďov v máji až októbri a obdobím sucha v novembri až apríli; v období júl – november riziko hurikánov. Slabo rozvinutá riečna sieť, ostrovy trpia nedostatkom sladkej vody. Prirodzenú vegetáciu tvoria rovníkové lesy.

Dominantnými sektormi ekonomiky sú cestovný ruch (územie vyhľadávané najmä potápačmi, ostrovy navštívi okolo 700-tis. turistov ročne) a finančný sektor (ostrovy majú zvláštny daňový režim, vďaka ktorému je tam registrovaných viac ako 550 bánk, množstvo poisťovacích spoločností ap., zakladajú sa tam firmy a uzatvárajú zmluvy), ktoré sa na tvorbe HDP podieľajú 70 – 80 %. Ich postavenie bolo podmienené rozvojom a modernizáciou telekomunikácií a dopravy uskutočňujúcich sa od 2. pol. 20. stor. Tradičnými odvetviami hospodárstva sú rybolov (najmä lov žralokov), stavba lodí, pestovanie bavlníka, ovocia a zeleniny, chov dobytka mliečneho typu a korytnačiek (na export) i produkcia mahagónového dreva. Na ostrovy sa dováža až 90 % potravín a spotrebného tovaru. Životná úroveň patrí medzi najvyššie v karibskej oblasti. Väčšina obyvateľov, viac než 90 %, žije na ostrove Grand Cayman, kde leží i hlavné mesto Georgetown. Obyvatelia: 40 % miešancov, 20 % belochov, 20 % černochov, 20 % ostatných. Náboženstvo: 34 % anglikánov, 32 % protestantov. Mena: kajmanský dolár. Úradný jazyk: angličtina.

Pôvodne neobývané ostrovy objavil 1503 K. Kolumbus a dostali sa pod zvrchovanosť španielskej a 1670 britskej koruny (pod administratívnu správou Jamajky, jej dependencia). Od polovice 18. stor. príchod osadníkov. Po vyhlásení nezávislosti Jamajky (1962) samostatná britská korunná kolónia s čiastočnou samosprávou, 2002 zámorské územie Spojeného kráľovstva.

Aitutaki — atol v juž. časti Cookových ostrovov (Polynézia), ktoré sú pridruženým štátom Nového Zélandu; 2-tis. obyvateľov (2012). Jeho vnútrozemie dosahuje výšku 86 m n. m. Okraje lagúny širokej do 12 km lemuje na východe viac ako 10 ostrovčekov. Pestovanie tropického ovocia. Prítomnosť letiska podporuje rozvoj cestovného ruchu.

Hamilton [he-] — hlavné mesto a prístav Bermúd (zámorské územie Spojeného kráľovstva) na ostrove Great Bermuda; 1-tis. obyvateľov (2010). Doky. Obchodné a turistické stredisko. Založené 1790, od 1815 správne stredisko Bermúd, od 1897 mesto.

Ammasalik, predtým Angmagssalik — ostrov pri juhovýchodnom pobreží Grónska; 772 km², 2-tis. obyvateľov (2013). Rybolov. Meteorologická stanica. Strediskom ostrova je sídlo Tasiilaq.

Apataki — ostrov v súostroví Tuamotu.

Henderson, angl. Henderson Island — koralový ostrov v juhovýchodnej časti Tichého oceána v blízkosti obratníka Kozorožca, najväčší z Pitcairnových ostrovov v Polynézii (administratívne patriace Spojenému kráľovstvu); 36 km² (dĺžka 9,6 km, šírka 5,1 km), neobývaný. Typický atol, maximálna výška 33 m n. m. Vďaka civilizáciou neporušenej flóre a faune s mnohými endemitmi sa Henderson stal prírodnou rezerváciou zapísanou 1988 do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Americká Samoa, Teritórium Americkej Samoy, angl. American Samoa, Territory of American Samoa — zámorské autonómne územie USA v juhozáp. časti Tichého oceána pri záp. okraji Polynézie. Patria k nemu sopečné ostrovy Tutuila (135 km²), Aunu’u, súostrovie Manu’a, atoly Rose a Swains. Hornaté ostrovy sopečného pôvodu s koralovými útesmi. Tropické podnebie s priemernými teplotami 25 – 27 °C, ročný úhrn zrážok 80 – 450 mm. Tropické rastlinstvo a živočíšstvo, polovica ostrovov pokrytá lesmi. Pestovanie kokosovníka, cukrovej trstiny, banánovníka; rybolov. Základom ekonomiky je potravinársky priemysel (konzervovanie rýb, kreviet, sušenie kopry). Turistický ruch. Obyvateľstvo: Polynézania, zväčša Samojčania; náboženstvo: protestanti, katolíci, metodisti, mormóni; úradné jazyky: samojčina, angličtina. Na ostrove Tutuila americká námorná základňa.

Samosprávne zámorské územie USA zriadené 1899 na základe zmluvy medzi Spojeným kráľovstvom, Nemeckom a USA. Od 1951 čiastočná vnútorná samospráva, 1960 vytvorený zákonodarný zbor (Fono), výkonnú moc má guvernér od 1977 volený priamo obyvateľmi.

Americké Panenské ostrovy, angl. Virgin Islands of the United States — zámorské autonómne územie USA v záp. časti Panenských ostrovov v Malých Antilách v Karibskom mori; hlavné ostrovy: Saint Thomas (tam hlavné mesto Charlotte Amalie), Saint Croix, Saint John. Tropické oceánske podnebie; pestovanie kokosovníka, cukrovej trstiny, tropického ovocia, zeleniny; rybolov. Spracúvanie dovážaného bauxitu a ropy, výroba rumu. Turistický ruch; americká vojenská základňa. Obyvatelia: prevažne černosi a mulati; náboženstvo: protestantské, anglikánske, katolícke; úradný jazyk: angličtina.

Objavené 1493 K. Kolumbom, neskôr sa časť ostrovov stala dánskou a časť britskou kolóniou. R. 1917 bola dánska časť predaná USA. Výkonnú moc má guvernér volený priamo obyvateľmi.

Hagåtña [-ňa], do 1998 Agaña — hlavné mesto ostrova a zámorského autonómneho územie USA Guam ležiace v zálive v strednej časti západného pobrežia; 1,1 tis. obyvateľov (2010). Bývalé stredisko španielskej koloniálnej vlády v Mikronézii. Viaceré stavebné pamiatky (katedrála, námestie, pevnosti) a Latta Stone Park (skalné stavby dávnych kultúr). Asi 10 km juhozápadne v zálive Apra hlavná základňa americkej tichomorskej flotily. Významné medzinárodné letisko.

Heardov ostrov [hér-], angl. Heard Island — sopečný ostrov v južnej časti Indického oceána juhovýchodne od súostrovia Kergueleny administratívne patriaci Austrálii (súčasť zámorského teritória Heardov ostrov a McDonaldove ostrovy); dĺžka 43 km, šírka 21 km, rozloha 368 km², trvalo neobývaný (občasne obývaný vedcami a výskumníkmi). Hornatý reliéf, činná sopka Mawson Peak (Big Ben), 2 745 m n. m., je najvyšším austrálskym vrchom. Dva polostrovy (Azorella, Laurens) s lávovými jaskyňami. Nad 300 m n. m. večný sneh a ľadovce (zaľadnených okolo 80 % územia). Početné ľadovcové jazerá.

Heardov ostrov a McDonaldove ostrovy, Teritórium Heardovho ostrova a McDonaldových ostrovov, angl. Heard Island and McDonald Islands, Territory of Heard Island and Mc Donald Islands — subantarktické ostrovy v juž. časti Indického oceána juhových. od súostrovia Kergueleny, zámorské teritórium Austrálie; 412 km², trvalo neobývané. Pozostávajú z Heardovho ostrova (368 km²), 44 km záp. ležiacich McDonaldových ostrovov (okolo 18 km²; ostrovy Flat, Mayers Rock a McDonaldov ostrov) a okolo 10 km sev. ležiacej skupiny ostrovčekov a skál (ostrovy Shag, Sail Rock, Morgan Island, Black Rock). Väčšinou sú budované sopečnými horninami a vápencami. Zaľadnené územie, maximálnu výšku dosahuje činná sopka Mawson Peak, 2 745 m n. m., na Heardovom ostrove, druhá činná sopka je na McDonaldovom ostrove. Skromná vegetácia zastúpená trávami, riasami, machmi (42 druhov) a lišajníkmi (52 druhov). Pestrá živočíšna ríša: 7 druhov plutvonožcov (najmä uškatcov), 34 druhov vtákov, vo vodnom prostredí 24 druhov rýb. Vďaka neporušenému ekosystému ostrovov chránených pred vonkajšími vplyvmi bolo územie 1997 zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Juan de Nova [chu-], francúzsky Île Juan de Nova — ostrov v Indickom oceáne v najužšom mieste Mozambického prielivu 140 km záp. od Madagaskaru a 300 km vých. od Mozambiku, súčasť Francúzskych južných území, zámorského územia Francúzska; dĺžka asi 6 km, maximálna šírka 1,6 km, rozloha 4,4 km², trvalo neobývaný (dočasne obývaný členmi francúzskej vojenskej posádky z ostrova Réunion). Rovinný ostrov obkolesený koralovými útesmi; asi polovica územia je zalesnená. Na severových. pobreží kotvisko lodí; pristávacia dráha lietadiel; meteorologická stanica. Od začiatku 20. stor. do 1970 ťažba guána. Ostrov je nazvaný podľa galícijského moreplavca Joãa da Nova (*1460, †1509), ktorý ho v službách Portugalska 1501 objavil. Od 1897 patrí Francúzsku. Na Juan de Nova s jeho výlučnou ekonomickou zónou (pásmo morských vôd maximálne 200 námorných míľ od základnej línie pobrežia daného územia, t. j. od línie najväčšieho odlivu, v ktorej má vlastniaci štát zákonnú právomoc na využívanie nerastného bohatstva, na rybolov, reguláciu znečistenia, výskum a i.) si nárokuje Madagaskar.

Jarvis [džár-], angl. Jarvis Island, pôvodne Brown Island — koralový ostrov v juž. časti Tichého oceána v blízkosti rovníka asi v polovici cesty z Havajských ostrovov na Cookove ostrovy patriaci USA, súčasť Menších odľahlých ostrovov USA; rozloha 4,5 km², neobývaný. Rovinný povrch, maximálna výška 7 m n. m.; tropické podnebie; bez zdrojov pitnej vody; skromná vegetácia; hniezdisko vtákov, v okolitých pobrežných vodách hojnosť morských živočíchov. Na záp. pobreží denný maják.

Jarvis bol objavený 1821 posádkou britskej lode Eliza Francis patriacej rodine Jarvisovcov a nazvaný podľa jej kapitána Browna. R. 1857 si ostrov na základe zákona o guánových ostrovoch (Guano Islands Act; podľa neho môže akýkoľvek ostrov s ložiskami guána, ktorý bol objavený občanom USA, obsadený nenásilným spôsobom, nepatrí v tom čase pod jurisdikciu iného štátu a nemá obyvateľov iných národností, pripadnúť USA) privlastnili USA a po masívnej ťažbe guána ho 1879 opustili. R. 1889 ho obsadili Briti, guáno sa ťažilo do konca 19. stor. USA sa k vlastníctvu ostrova opätovne prihlásili 1935 a pokúsili sa ho osídliť. Od 1974 Jarvis s príbrežnými vodami predstavuje prírodnú rezerváciu Jarvis Island National Wildlife Refuge a je súčasťou národnej pamiatky Pacific Remote Islands Marine National Monument. Vstup naň je umožnený len vedcom a výskumníkom na základe zvláštneho povolenia.

Jersey [džerzi], Bailiwick of Jersey — korunná dependencia Spojeného kráľovstva (nie je súčasťou jeho územia ) v Lamanšskom prielive tvorené ostrovom Jersey, najväčším a najjužnejším z Normanských ostrovov, a neďaleko od neho ležiacimi skupinami drobných neobývaných ostrovov. Administratívne sa člení na 12 farností. Ostrovy sú budované granitmi a rulami, reliéf ostrova Jersey tvorí náhorná plošina rozčlenená riečnymi dolinami v smere sever – juh, klesajúca na juh k pobrežiu s piesočnými plážami, na severe klifové pobrežie, maximálna výška 148 m n. m. Oceánska klíma s miernymi zimami a chladnými letami, priemerná ročná teplota 11,6 °C, ročný úhrn zrážok okolo 800 mm. Najvýznamnejším odvetvím hospodárstva sú služby (tvoria 93,4 % celkového objemu ekonomiky ostrova, 2015), a to najmä finančné (40 % objemu služieb, 2015), založené na využívaní tamojších daňových špecifík. Pestovanie zeleniny (najmä rajčiakov), špeciálnych odrôd zemiakov a kvetín; chov hovädzieho dobytka mliečneho typu (známy jerseyský dobytok). Vyhľadávaná turistická oblasť. Ostrov má jedno letisko s pevnou pristávacou dráhou, 576 km ciest a prístavy a terminály v Saint Helier, Gorey a Saint Aubin. Väčšina obyvateľov žije na vidieku, podiel mestského obyvateľstva 31,4 % (2014). Na Jersey žije 49,7 % rodených Jerseyčanov, 30,9 % obyvateľov narodených v Spojenom kráľovstve, na Guernsey a ostrove Man, 7,2 % Portugalčanov, 3,2 % Poliakov, 1,9 % Írov a 7,1 % ostatných (2012). Náboženstvo: 87,0 % kresťanov (z toho 44,1 % anglikánov, 42,9 % rímskych katolíkov a iných kresťanov), 12,4 % bez vyznania a ateistov, 0,6 % ostatných (2015). Väčšie mestá: Saint Helier, Saint Saviour, Saint Brélade. Mena: jerseyská libra. Úradný jazyk: angličtina, francúzština; jerseyským jazykom (jerseyčina, jèrriais), ktorý patrí do skupiny severných dialektov francúzštiny (langues d’oïl) a na ostrove bol prevládajúcim jazykom v 10. (resp. v 11.) až 19. stor., hovoria v súčasnosti asi len 3 % obyvateľov, pričom úsilie o jeho obnovu narastá.

Ostrov bol osídlený v staršej kamennej dobe (paleolite), čoho dokladom sú viaceré významné archeologické náleziská, napr. La Cotte de Saint-Brélade z obdobia stredného paleolitu (250-tis. pred n. l.) s jaskyňou s neandertálskym osídlením, a niekoľko dolmenov (4800 – 2250 pred n. l.), z ktorých dolmen v lokalite La Hougue Bie patrí k najväčším v Európe (dĺžka 18,6 m) a k najlepšie zachovaným tzv. chodbovým dolmenom (resp. rituálnym chodbovým hrobom) neolitickej armorickej skupiny chodbových hrobov slúžiacich ako obradné miesta (pochovávanie bolo iba sekundárne). Chodba orientovaná v smere východ – západ bola postavená na pôvodnom (neupravovanom) povrchu iba z nepravidelných masívnych kamenných kvádrov (najťažšie dosahovali hm. až 20 ton) a ústila do hlavnej komory, okolo ktorej boli tri menšie komory rozmiestnené v tvare kríža (dve bočné a tretia koncová). V zadnej časti hlavnej komory bola mierne vyvýšená svätyňa. V dolmene sa našli pozostatky najmenej ôsmich osôb, ako aj fragmenty keramiky i hrobových milodarov. Stavba, ktorá vznikala a bola postupne upravovaná medzi 4000 a 3250 pred n. l., bola zastrešená kameňmi (→ cairn) a konečnú vysokú mohylovitú podobu dostala navŕšením zeminy medzi 2900 – 2500 pred n. l. (priemer pahorka 58 m, výška 12,2 m). V 12. a 16. stor. boli na navŕšenom mohylovom kopci postavené dve kaplnky. V ranom stredoveku sa Jersey stal súčasťou Franskej ríše (od začiatku 6. stor. časť Neustrie). V 9. stor. franskí králi nedokázali čeliť nájazdom Vikingov a kontrolu nad ostrovom prevzali vojvodovia Británie. R. 933 Jersey v rámci Normanských ostrovov pripojil k svojim dŕžavám vojvoda Normandie William Longsword (†942). Po dobytí Anglicka Viliamom I. Dobyvateľom (1066) sa územie stalo súčasťou Normandského vojvodstva, ktoré bolo doménou anglických kráľov (navzdory francúzskym nárokom). R. 1204 anglický kráľ Ján I. Bezzemok stratil Normandiu v prospech francúzskeho kráľa Filipa II. Augusta, zostal však vlastníkom Normanských ostrovov vrátane Jersey, ktoré sa stalo posledným pozostatkom stredovekého Normandského vojvodstva. Pre blízkosť francúzskeho pobrežia slúžil ostrov najmä počas konfliktov medzi Anglickom a Francúzskom ako obranná línia Anglicka, boli tam postavené viaceré hrady a pevnosti. K najvýznamnejším patria stredoveký hrad Mont Orgueil (1. štvrtina 13. stor., prestavaný v 14. – 15. stor., upravený počas 2. svetovej vojny) a renesančná pevnosť Elizabeth Castle (prelom 16. a 17. stor., dnes vojenské múzeum) vybudovaná na mieste staršieho kláštora na tzv. prílivovom ostrove (ostrovom sa stáva len počas prílivu) v zátoke Saint Aubin’s Bay. V 2. polovici 18. – 1. polovici 19. stor. tam bol vybudovaný pevnostný systém pozostávajúci z 30 obranných veží kruhového pôdorysu (tzv. Martello Tower; zachovalo sa 24). Po napoleonských vojnách sa začiatkom 19. stor. usadila na ostrove početná skupina po anglicky hovoriacich vojakov i politických utečencov z Európy. Počas 2. svet. vojny bol spolu s ostatnými Normanskými ostrovmi okupovaný fašistickým Nemeckom ako jediná časť Spojeného kráľovstva (1. 7. 1940 – 9. 5. 1945). Na Jersey sa nachádza zoologická záhrada špecializujúca sa na ohrozené druhy zvierat založená 1959 spisovateľom, zoológom a popularizátorom ochrany prírody G. Durrellom.

Právny systém Jersey je založený na normanskom zvykovom a anglickom práve. Parlament, v ktorom nie sú zastúpené žiadne politické strany, má 58 členov, z toho 53 volených (12 senátorov na 6-ročné, 12 constablov na 3-ročné a 29 poslancov na 3-ročné obdobie) a 5 vymenovaných kráľom/kráľovnou: bailiff (kráľovský správca), deputy bailiff (šéf parlamentu), 3 členovia; kráľ/kráľovná má formálny titul normandský vojvoda.

Charlotte Amalie [šárlot -li] — hlavné mesto Amerických Panenských ostrovov, zámorského autonómneho územia USA, v južnej časti ostrova Saint Thomas na pobreží Karibského mora; 19-tis. obyvateľov (2012). Výroba rumu, umelecké remeslá (šperkárstvo). Prístav, letisko.

Založené 1672 Dánmi a nazvané podľa Charlotte Amalie, manželky dánskeho kráľa Kristiána V. (Amalienborg alebo Charlotte Amalie). Od 1917 hlavné mesto Panenských ostrovov, 1921 – 36 nazývané Saint Thomas (Svätý Tomáš).

Stavebné pamiatky: pevnosť Christian (17. – 19. stor., pôvodne vybudovaná Dánmi), Legislature Building (1874), evanjelický kostol (1793).

Turistické stredisko (v minulosti známe ako prístavisko pirátov), v súčasnosti kotvisko plavidiel ponúkajúcich výletné plavby.

Ilulissat, dán. Jakobshavn — prístavné mesto na západnom pobreží Grónska v zálive Disko 200 km severne od polárnej kružnice; 4,6 tis. obyvateľov (3. najväčšie mesto ostrov, 2017). Rybný priemysel. Významný rybársky a prekládkový prístav, letisko.

Založené 1741 na mieste pôvodnej inuitskej osady (v čase prvej dánskej expedície 1727 predstavovala najväčšie osídlenie na ostrove), do 1979 nazývané Jakobshavn (podľa zakladateľa Jakoba Severina, *1691, †1753). Jeho význam vzrástol až v 19. stor.

Múzeum umenia a Múzeum K. Rasmussena (v Ilulissate sa narodil). Najpopulárnejšie turistické stredisko Grónska (cestovný ruch je najvýznamnejšou ekonomickou aktivitou mesta). V blízkosti (2 km severne) ústie fjordu Ilulissat (2004 zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO) do zálivu Disko.

Crozetove ostrovy [kro-], francúzsky Îles Crozet — súostrovie v južnej časti Indického oceána medzi Madagaskarom a Antarktídou patriace Francúzsku, jeden z dištriktov Francúzskych južných území (medzi 45° 55‘ a 46° 50‘ južnej zemepisnej dĺžky a 50° 33‘ a 52° 58‘ východnej zemepisnej dĺžky); rozloha 352 km², bez trvalého osídlenia. Súostrovie sa skladá z piatich ostrovov (najväčšie Île de la Possession, 150 km²; Île de l’Est, 130 km²; Île aux Cochons, 67 km²) a viacerých skalných útesov zoskupených do západnej a východnej ostrovnej skupiny.

Je budované vulkanickými horninami (bazalty, tufy). Reliéf je hornatý, najvyšší vrch Mont Marion-Dufresne (1 050 m n. m.) je na ostrove Île de l’Es. Podnebie je veterné a vlhké, 100 dní ročne fúka vietor s rýchlosťou presahujúcou 100 km/h, prší priemerne 300 dní ročne, ročný úhrn zrážok je viac 2 500 mm. Teploty v zime sa pohybujú v priemere okolo 3 °C, zriedka klesajú pod −5 °C, v lete v priemere okolo 8 °C, zriedka vystupujú na 18 °C. Vegetácia je zastúpená trávami, machmi a lišajníkmi. Na ostrovoch žije niekoľko druhov tuleňov, morské vtáky (kolónie tučniakov, albatrosy a i.), v okolitých vodách viacero druhov veľrýb (napr. vráskavec obrovský, vorvaň tuponosý, kosatka dravá) a rýb. Od roku 1938 je územie prírodnou rezerváciou, od roku 2006 je súčasťou chráneného územia Národná prírodná rezervácia Francúzske južné územia (→ Francúzske južné územia), ktorá bolo v roku 2008 zaradená medzi lokality Ramsarského dohovoru a v roku 2019 zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Na ostrove Île de la Possession je vedecká stanica Alfred-Faure.

Ostrovy boli objavené v roku 1772 francúzskymi moreplavcami – kapitánom Marcom Josephom Marionom du Fresne (známy i ako Marion-Dufresne, *1724, †1772) a jeho dôstojníkom Julienom Marie Crozetom (*1728, †1782). Pôvodne boli pomenované anglickým moreplavcom Jamesom Cookom podľa obidvoch moreplavcov, neskôr sa však ujal názov Crozetove ostrovy a po Marionovi du Fresne bol nazvaný iný ostrov v južnej časti Indického oceána – Marionov ostrov (→ Marionov ostrov a Ostrov princa Eduarda).

V období 1924 – 55 boli ostrovy spravované Francúzskom ako závislé územie Madagaskaru, od roku 1955 sú súčasťou Francúzskych južných území.

Adelina zem — územie vo východnej časti Antarktídy, jeden z dištriktov Francúzskych južných území; rozloha 431 888 km², bez trvalého osídlenia. Leží medzi Wilkesovou zemou na východe a Viktóriinou zemou na západe, je obmývané D’Urvillovým morom. Má tvar takmer rovnoramenného trojuholníka, ktorého základňa (dĺžka asi 270 km) leží medzi 136° až 142° východnej zemepisnej dĺžky, tretí vrchol trojuholníka je na južnom póle. Je súčasťou Východnej Antarktídy predstavujúcej prekambrický štít – jadro kontinentu. Pri pobreží je niekoľko drobných ostrovov. Územie je pokryté kontinentálnym ľadovcom (priemerná hrúbka 2 160 m). Má antarktické podnebie s prudkými vetrami a s extrémne nízkymi teplotami, teploty v januári -1 °C až 7 °C, v júli -15 °C až -20 °C. Na území sú ložiská kovov (meď, rudy železa a i.). Na ostrove Île des Pétrels v priľahlom súostroví Archipel de Pointe-Géologie (Ostrovy geológie) je polárna výskumná stanica Dumont d’Urville.

Pobrežnú časť Adelinej zeme – Adelino pobrežie objavil 20. januára 1840 francúzsky moreplavec Jules Sébastien César Dumont d’Urville, ktorý ho nazval po svojej manželke. V roku 1893 vyhlásilo Francúzsko Adelino pobrežie za svoje územie, v roku 1924 oficiálne vyhlásilo zvrchovanosť nad týmto územím a podriadilo ho guvernérovi Madagaskaru. Hranice Adelinej zeme boli zadefinované v roku 1938 po dlhých rokovaniach s Austráliou. Územie je od roku 1955 jedným z dištriktov Francúzskych južných území. Avšak podľa medzinárodnej Zmluvy o Antarktíde prijatej v roku 1959 nárok Francúzska na Adelinu zem nie je jej signatármi ani uznaný, ani uprený.

Îles Éparses, Îles Éparses de l'océan Indien, Rozptýlené ostrovy — päť ostrovov v západnej časti Indického oceána v blízkosti Madagaskaru patriacich Francúzsku, jeden z dištriktov Francúzskych južných území; rozloha 38,6 km², bez trvalého osídlenia. Medzi africkou pevninou a Madagaskarom v Mozambickom prielive ležia ostrovy Europa, Bassas da India, Juan de Nova a Glorieuses, východne od Madagaskaru ostrov Tromelin.

Od roku 2005 sú ostrovy spravované správcom Francúzských južných území so sídlom na Réunione. V roku 2007 sa stali piatym dištriktom Francúzskych južných území.

Rozptýlené ostrovy → Îles Éparses

Caicos [kejkes], angl. Caicos Islands — skupina ostrovov v Atlantickom oceáne v južnej časti súostrovia Bahamy, súčasť zámorského územia Spojeného kráľovstva Turks a Caicos. Ostrovy majú plochý povrch a sú budované koralovými vápencami. Majú relatívne suché a slnečné prímorské tropické podnebie s pomerne stálymi teplotami v priebehu roka. Ekonomika územia je založená na cestovnom ruchu, offshore na finančnom podnikaní a rybolove.