Vyhľadávanie podľa kategórií: geografia regionálna – Severná a Stredná Amerika, Európa - Spojené kráľovstvo

Zobrazené heslá 1 – 6 z celkového počtu 6 hesiel.

Zobrazujem:

Zoraďujem:

A - Z

Adamstown

Adamstown [edmstaun] — administratívne stredisko a jediná trvalo osídlená osada Pitcairnových ostrovov v Polynézii (zámorské územie Spojeného kráľovstva); 56 obyv. (2013). Leží vnútri ostrova Pitcairn. Obyvatelia sú potomkovia vzbúrencov z britskej lode Bounty a devätnástich Polynézanov, ktorí sa usídlili na ostrove 1789. Živia sa najmä lovom rýb. Nazvaný podľa britského námorníka z lode Bounty Johna Adamsa (*1767, †1829).

Anguilla

Anguilla [engvile alebo angvila] — zámorské územie Spojeného kráľovstva v Karibskom mori na ostrovoch Anguilla (91 km2) a Sombrero (5 km2) v Malých Antilách. Hlavné mesto The Valley leží na vápencovom ostrove Anguilla lemovanom koralovými útesmi, výška do 70 m n. m. Tropické vlhké pasátové podnebie. Pestovanie bavlníka, kokosovníka, sisalu. Chov dobytka; rybolov. Ťažba soli z mora, turistika. Obyvateľstvo: černosi a mulati; úradný jazyk: angličtina; náboženstvo: anglikáni a metodisti.

Anguillu objavil 1493 K. Kolumbus. Od 1650 anglická kolónia, od 19. stor. pod spoločnou správou s ostrovmi Svätý Krištof a Nevis. Keď sa Svätý Krištof a Nevis 1967 stali pridruženým územím Spojeného kráľovstva, Anguilla pridruženie odmietla a po pokuse o osamostatnenie (7. 2. 1969 vyhlásenie republiky), ktorého dôsledkom bola intervencia britských vojsk, zostala Anguilla priamo podriadená britskej korune. Štatút samosprávneho britského územia jej bol priznaný 1976; od 1980 zámorské britské územie s vnútornou autonómiou (1982 prijatá prvá ústava). Hlavou štátu je britská kráľovná zastupovaná guvernérom. Jednokomorový parlament má 12 členov (z toho 7 volených na 5 rokov).

Anguilla
Rozloha: 96 km2
Počet obyvateľov: 14 000 (2011)
Hlavné mesto: The Valley

Caicos

Caicos [kejkes], angl. Caicos Islands — skupina ostrovov v Atlantickom oceáne v južnej časti súostrovia Bahamy, súčasť zámorského územia Spojeného kráľovstva Turks a Caicos. Ostrovy majú plochý povrch a sú budované koralovými vápencami. Majú relatívne suché a slnečné prímorské tropické podnebie s pomerne stálymi teplotami v priebehu roka. Ekonomika územia je založená na cestovnom ruchu, offshore na finančnom podnikaní a rybolove.

Henderson

Henderson, angl. Henderson Island — koralový ostrov v juhovýchodnej časti Tichého oceána v blízkosti obratníka Kozorožca, najväčší z Pitcairnových ostrovov v Polynézii (administratívne patriace Spojenému kráľovstvu); 36 km2 (dĺžka 9,6 km, šírka 5,1 km), neobývaný. Typický atol, maximálna výška 33 m n. m. Vďaka civilizáciou neporušenej flóre a faune s mnohými endemitmi sa Henderson stal prírodnou rezerváciou zapísanou 1988 do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Jersey

Jersey [džerzi], Bailiwick of Jersey — korunná dependencia Spojeného kráľovstva (nie je súčasťou jeho územia ) v Lamanšskom prielive tvorené ostrovom Jersey, najväčším a najjužnejším z Normanských ostrovov, a neďaleko od neho ležiacimi skupinami drobných neobývaných ostrovov. Administratívne sa člení na 12 farností. Ostrovy sú budované granitmi a rulami, reliéf ostrova Jersey tvorí náhorná plošina rozčlenená riečnymi dolinami v smere sever – juh, klesajúca na juh k pobrežiu s piesočnými plážami, na severe klifové pobrežie, maximálna výška 148 m n. m. Oceánska klíma s miernymi zimami a chladnými letami, priemerná ročná teplota 11,6 °C, ročný úhrn zrážok okolo 800 mm. Najvýznamnejším odvetvím hospodárstva sú služby (tvoria 93,4 % celkového objemu ekonomiky ostrova, 2015), a to najmä finančné (40 % objemu služieb, 2015), založené na využívaní tamojších daňových špecifík. Pestovanie zeleniny (najmä rajčiakov), špeciálnych odrôd zemiakov a kvetín; chov hovädzieho dobytka mliečneho typu (známy jerseyský dobytok). Vyhľadávaná turistická oblasť. Ostrov má jedno letisko s pevnou pristávacou dráhou, 576 km ciest a prístavy a terminály v Saint Helier, Gorey a Saint Aubin. Väčšina obyvateľov žije na vidieku, podiel mestského obyvateľstva 31,4 % (2014). Na Jersey žije 49,7 % rodených Jerseyčanov, 30,9 % obyvateľov narodených v Spojenom kráľovstve, na Guernsey a ostrove Man, 7,2 % Portugalčanov, 3,2 % Poliakov, 1,9 % Írov a 7,1 % ostatných (2012). Náboženstvo: 87,0 % kresťanov (z toho 44,1 % anglikánov, 42,9 % rímskych katolíkov a iných kresťanov), 12,4 % bez vyznania a ateistov, 0,6 % ostatných (2015). Väčšie mestá: Saint Helier, Saint Saviour, Saint Brélade. Mena: jerseyská libra. Úradný jazyk: angličtina, francúzština; jerseyským jazykom (jerseyčina, jèrriais), ktorý patrí do skupiny severných dialektov francúzštiny (langues d’oïl) a na ostrove bol prevládajúcim jazykom v 10. (resp. v 11.) až 19. stor., hovoria v súčasnosti asi len 3 % obyvateľov, pričom úsilie o jeho obnovu narastá.

Ostrov bol osídlený v staršej kamennej dobe (paleolite), čoho dokladom sú viaceré významné archeologické náleziská, napr. La Cotte de Saint-Brélade z obdobia stredného paleolitu (250-tis. pred n. l.) s jaskyňou s neandertálskym osídlením, a niekoľko dolmenov (4800 – 2250 pred n. l.), z ktorých dolmen v lokalite La Hougue Bie patrí k najväčším v Európe (dĺžka 18,6 m) a k najlepšie zachovaným tzv. chodbovým dolmenom (resp. rituálnym chodbovým hrobom) neolitickej armorickej skupiny chodbových hrobov slúžiacich ako obradné miesta (pochovávanie bolo iba sekundárne). Chodba orientovaná v smere východ – západ bola postavená na pôvodnom (neupravovanom) povrchu iba z nepravidelných masívnych kamenných kvádrov (najťažšie dosahovali hm. až 20 ton) a ústila do hlavnej komory, okolo ktorej boli tri menšie komory rozmiestnené v tvare kríža (dve bočné a tretia koncová). V zadnej časti hlavnej komory bola mierne vyvýšená svätyňa. V dolmene sa našli pozostatky najmenej ôsmich osôb, ako aj fragmenty keramiky i hrobových milodarov. Stavba, ktorá vznikala a bola postupne upravovaná medzi 4000 a 3250 pred n. l., bola zastrešená kameňmi (→ cairn) a konečnú vysokú mohylovitú podobu dostala navŕšením zeminy medzi 2900 – 2500 pred n. l. (priemer pahorka 58 m, výška 12,2 m). V 12. a 16. stor. boli na navŕšenom mohylovom kopci postavené dve kaplnky. V ranom stredoveku sa Jersey stal súčasťou Franskej ríše (od začiatku 6. stor. časť Neustrie). V 9. stor. franskí králi nedokázali čeliť nájazdom Vikingov a kontrolu nad ostrovom prevzali vojvodovia Británie. R. 933 Jersey v rámci Normanských ostrovov pripojil k svojim dŕžavám vojvoda Normandie William Longsword (†942). Po dobytí Anglicka Viliamom I. Dobyvateľom (1066) sa územie stalo súčasťou Normandského vojvodstva, ktoré bolo doménou anglických kráľov (navzdory francúzskym nárokom). R. 1204 anglický kráľ Ján I. Bezzemok stratil Normandiu v prospech francúzskeho kráľa Filipa II. Augusta, zostal však vlastníkom Normanských ostrovov vrátane Jersey, ktoré sa stalo posledným pozostatkom stredovekého Normandského vojvodstva. Pre blízkosť francúzskeho pobrežia slúžil ostrov najmä počas konfliktov medzi Anglickom a Francúzskom ako obranná línia Anglicka, boli tam postavené viaceré hrady a pevnosti. K najvýznamnejším patria stredoveký hrad Mont Orgueil (1. štvrtina 13. stor., prestavaný v 14. – 15. stor., upravený počas 2. svetovej vojny) a renesančná pevnosť Elizabeth Castle (prelom 16. a 17. stor., dnes vojenské múzeum) vybudovaná na mieste staršieho kláštora na tzv. prílivovom ostrove (ostrovom sa stáva len počas prílivu) v zátoke Saint Aubin’s Bay. V 2. polovici 18. – 1. polovici 19. stor. tam bol vybudovaný pevnostný systém pozostávajúci z 30 obranných veží kruhového pôdorysu (tzv. Martello Tower; zachovalo sa 24). Po napoleonských vojnách sa začiatkom 19. stor. usadila na ostrove početná skupina po anglicky hovoriacich vojakov i politických utečencov z Európy. Počas 2. svet. vojny bol spolu s ostatnými Normanskými ostrovmi okupovaný fašistickým Nemeckom ako jediná časť Spojeného kráľovstva (1. 7. 1940 – 9. 5. 1945). Na Jersey sa nachádza zoologická záhrada špecializujúca sa na ohrozené druhy zvierat založená 1959 spisovateľom, zoológom a popularizátorom ochrany prírody G. Durrellom.

Právny systém Jersey je založený na normanskom zvykovom a anglickom práve. Parlament, v ktorom nie sú zastúpené žiadne politické strany, má 58 členov, z toho 53 volených (12 senátorov na 6-ročné, 12 constablov na 3-ročné a 29 poslancov na 3-ročné obdobie) a 5 vymenovaných kráľom/kráľovnou: bailiff (kráľovský správca), deputy bailiff (šéf parlamentu), 3 členovia; kráľ/kráľovná má formálny titul normandský vojvoda.

Jersey
Rozloha: 116 km2
Počet obyvateľov: 103 000 (2015)
Hlavné mesto: Saint Helier

Kajmanie ostrovy

Kajmanie ostrovy, angl. Cayman Islands — zámorské územie Spojeného kráľovstva, súostrovie vo Veľkých Antilách v Karibskom mori juž. od Kuby a severozápadne od Jamajky. Skladá sa z 3 ostrovov: Grand Cayman, Cayman Brac, Little Cayman.

Ostrovy budované prevažne vápencami sú lemované koralovými útesmi. Nížinný reliéf, najvyšším bodom je The Bluff vo vých. časti Cayman Brac, 43 m n. m. Tropické oceánske podnebie s obdobím dažďov v máji až októbri a obdobím sucha v novembri až apríli; v období júl – november riziko hurikánov. Slabo rozvinutá riečna sieť, ostrovy trpia nedostatkom sladkej vody. Prirodzenú vegetáciu tvoria rovníkové lesy.

Dominantnými sektormi ekonomiky sú cestovný ruch (územie vyhľadávané najmä potápačmi, ostrovy navštívi okolo 700-tis. turistov ročne) a finančný sektor (ostrovy majú zvláštny daňový režim, vďaka ktorému je tam registrovaných viac ako 550 bánk, množstvo poisťovacích spoločností ap., zakladajú sa tam firmy a uzatvárajú zmluvy), ktoré sa na tvorbe HDP podieľajú 70 – 80 %. Ich postavenie bolo podmienené rozvojom a modernizáciou telekomunikácií a dopravy uskutočňujúcich sa od 2. pol. 20. stor. Tradičnými odvetviami hospodárstva sú rybolov (najmä lov žralokov), stavba lodí, pestovanie bavlníka, ovocia a zeleniny, chov dobytka mliečneho typu a korytnačiek (na export) i produkcia mahagónového dreva. Na ostrovy sa dováža až 90 % potravín a spotrebného tovaru. Životná úroveň patrí medzi najvyššie v karibskej oblasti. Väčšina obyvateľov, viac než 90 %, žije na ostrove Grand Cayman, kde leží i hlavné mesto Georgetown. Obyvatelia: 40 % miešancov, 20 % belochov, 20 % černochov, 20 % ostatných. Náboženstvo: 34 % anglikánov, 32 % protestantov. Mena: kajmanský dolár. Úradný jazyk: angličtina.

Pôvodne neobývané ostrovy objavil 1503 K. Kolumbus a dostali sa pod zvrchovanosť španielskej a 1670 britskej koruny (pod administratívnu správou Jamajky, jej dependencia). Od polovice 18. stor. príchod osadníkov. Po vyhlásení nezávislosti Jamajky (1962) samostatná britská korunná kolónia s čiastočnou samosprávou, 2002 zámorské územie Spojeného kráľovstva.

generálni guvernéri
1971 – 1972 Athelstan Charles Ethelwulf Long
1972 – 1974 Kenneth Roy Crook
1974 – 1981 Thomas Russell
1982 – 1987 George Peter Lloyd
1987 – 1992 Alan James Scott
1992 – 1995 Michael Edward John Gore
1995 – 1999 John Wynne Owen
1999 – 2002 Peter Smith
2002 James Ryan
2002 – 2005 Bruce Harry Dinwiddy
2005 George McCarthy
2005 – 2009 Stuart Duncan Macdonald Jack
2009 – 2010 Donovan Ebanks
2010 – 2013 Duncan John Rushworth Taylor
2013 Franz Manderson
2013 – 2018 Helen Marjorie Kilpatricková (Kilpatrick)
od 2018 Anwar Choudhury

Kajmanie ostrovy
Rozloha: 259 km2
Počet obyvateľov: 57 000 (2012)
Hlavné mesto: Georgetown