Konkouré [-ku-] — rieka v Guinei; dĺžka 303 km, rozloha povodia 10 250 km², priemerný ročný prietok v ústí 288 m³/s. Pramení v západnej časti centrálnej Guiney na centrálnej plošine hornatej oblasti Futa Džalon v blízkosti mesta Konkouré, tečie smerom na západ, ústi do zátoky Atlantického oceána Baie de Sangaréa 30 km severne od hlavného mesta Konakry. Je energeticky využívaná (sústava vodných priehrad s hydroelektrárňami – Garafiri, Kaléta, Souapiti). Pre množstvo vodopádov, kaskád a strmých skalných útesov nie je vhodná na vodnú turistiku. V minulosti predstavovala rieka prírodnú prekážku v pozemnej doprave medzi mestom Konakry a ďalšími mestami, v súčasnosti je premostená. Väčším mestom ležiacim v blízkosti rieky je Konkouré (okolo 14-tis. obyvateľov).

Königssee [-zé] — jazero ľadovcového pôvodu v juhovýchodnej časti Nemecka na juhovýchode spolkovej krajiny Bavorsko v Berchtesgadenských Alpách v blízkosti hranice s Rakúskom; plocha 5,22 km², maximálna hĺbka 190 m (jedno z najhlbších jazier Nemecka). Je pretiahnutého tvaru (dĺžka 7,2 km, šírka 1,2 km) v smere sever – juh. Jazero je obkolesené vysokými štítmi (napr. Watzmann-Mittelspitze, 2 713 m n. m., 3. najvyšší vrch Nemecka). V jeho severnej časti je ostrov Christlieger (0,126 ha). Väčšia časť Königssee patrí do národného parku Berchtesgaden (vyhlásený 1978, rozloha 208 km²), ktorý je súčasťou biosférickej rezervácie Berchtesgaden. Jazero je považované za najčistejšie jazero v Nemecku.

Kongo, fr. Congo, v minulosti aj Zair, Zaïre — rieka v Konžskej demokratickej republike ústiaca do Atlantického oceána, na dolnom toku hraničný tok so štátmi Kongo a Angola (s jej exklávou Cabinda); dĺžka 4 374 km (2. najdlhšia rieka Afriky, po Níle), rozloha povodia okolo 3 700 000 km² (2. najväčšie povodie na svete, po Amazonke), priemerný ročný prietok v ústí 41 000 m³/s (2. najvodnatejšia rieka na svete, po Amazonke). Do povodia patria takmer celé územie Konžskej demokratickej republiky, významná časť území Konga a Stredoafrickej republiky a menšie časti Zambie, Angoly, Tanzánie a Kamerunu.

Kongo pramení na juhovýchode krajiny v pohorí Mitumba v blízkosti hranice so Zambiou vo výške 1 435 m n. m. ako Lualaba (názov toku po mesto Kisangani); niekedy je za pramenný tok považovaná rieka Chambezi (dĺžka Konga od tohto prameňa 4 835 km), ktorá pramení v severovýchodnej Zambii v blízkosti jazera Tanganika vo výške 1 590 m n. m. (po pretečení jazerom Bangwelo má názov Luapula, po pretečení jazerom Mweru názov Luvua) a vlieva sa do Lualaby (Konga). Kongo tečie na hornom toku hornatým územím smerom na sever, ďalej Konžskou panvou, kde prekonáva viacero skalných prahov; na strednom toku od Stanleyho vodopádov po Kinshasu tečie širokou (do 20 km), miestami močaristou dolinou na severozápad, následne na západ a juhozápad, vytvára početné ostrovy, stredný úsek rieky sa končí jej rozšírením nazývaným Pool Malebo s dvoma výraznými ramenami (vytvárajú rozsiahly neobývaný ostrov), na jeho juhozápadnom konci sa na protiľahlých brehoch nachádzajú hlavné mestá Konžskej demokratickej republiky a Konga – Kinshasa a Brazzaville, medzi ktorými existuje iba trajektové spojenie; na dolnom úseku rieka opäť vytvára jeden tok a je na nej viacero sérií väčších a menších vodopádov a výrazne zúžených miest prerušených úsekmi s pokojnejším tokom, následne sa okrajom náhornej plošiny prelamuje hlbokou a úzkou tiesňavou (dĺžka 350 km, šírka 220 – 500 m), prekonáva viacero skalných prahov (Livingstonove vodopády), pri meste Matadi vteká na pobrežnú nížinu a estuárom (šírka do 17 km) ústi pri meste Banana na hranici Konžskej demokratickej republiky a Angoly do Atlantického oceána. Hlavné prítoky: Luvua, Aruwimi, Ubangi, Sangha (pravostranné); Lomami, Tshuapa (nazývaná aj Ruki alebo Rouki), Kasai (ľavostranné).

Pozdĺž rieky sú porasty mangrovov a galériové lesy, v zamokrených územiach krovinaté a trávnaté porasty. Pre územie v okolí rieky je charakteristické množstvo hmyzu (veľa druhov motýľov, vážok i komárov), v rieke žije približne 230 druhov rýb, priamo v rieke alebo na jej brehoch (vrátane viacerých rozsiahlych močaristých území) sú rozšírené plazy (o. i. krokodíly a korytnačky), v okolí rieky žije 265 druhov vtákov (volavky, bociany, pelikány, kačice), menej rozšírené sú cicavce (hrochy, vydry, lamantín africký). Významné chránené oblasti sú priamo spojené s tokom rieky: na hornom toku (na Lualabe) národný park Parc national de l’Upemba (rozloha 11 730 km², vyhlásený 1939), v bezprostrednej blízkosti ústia chránené územie Parc marin des mangroves (rozloha 768 km², vyhlásené 1992).

Ekonomický potenciál Konga je využívaný vo veľmi malej miere (chýbajúca infraštruktúra, nedostatok finančných prostriedkov, politické napätie, nedôvera zahraničných investorov, náročné prírodné podmienky). Aj napriek tomu, že súvislá plavba riečnych lodí po Kongu a jeho prítokoch je znemožnená viacerými kataraktmi, sú rieky povodia dôležité z hľadiska vnútrozemskej dopravy i ekonomického rozvoja priľahlých oblastí, splavné úseky Konga a jeho prítokov slúžia na dopravu surovín a poľnohospodárskych plodín (najmä dreva, palmového oleja, kávy a rúd farebných kovov). Dĺžka vodných ciest povodia je okolo 16-tis. km; hlavné splavné úseky Bukama – Kongolo (645 km), Kindu – Ubundu (300 km), Kisangani – Kinshasa (1 742 km) a Matadi – ústie (138 km, úsek dostupný pre námorné lode) sú na Kongu, ďalšie na Kasai s prítokmi, na Ubangi a Tshuape. Splavné úseky sú navzájom pospájané železnicami. Na úseku Isangi – Matadi (takmer celý stredný tok a väčšia časť dolného toku vrátane dvojmestia Kinshasa-Brazzaville) nie sú brehy rieky prepojené cestným ani železničným mostom. Na mnohých miestach rieky funguje preprava ľudí, zvierat a tovarov pomocou jednoduchých motorových člnov. Najvýznamnejšie prístavy na Kongu a prítokoch: Boma, Matadi, Kinshasa, Brazzaville, Mbandaka, Kisangani, Ubundu, Kindu, Kongolo, Kabalo, Bukama (na Kongu); Bangui (na Ubangi); Ilebo (na Kasai). V povodí Konga je okolo 40 hydroelektrární (najväčšie dve hydroelektrárne Inga I a Inga II v Konžskej demokratickej republike v blízkosti Matadi i napriek tomu, že plnohodnotne nevyužívajú inštalovanú kapacitu, pokrývajú spolu s menšími hydroelektrárňami domácu spotrebu elektriny a umožňujú ju aj exportovať), pričom hydroenergetický potenciál riek povodia Konga sa odhaduje na 132 mil. kWh/rok. Väčšie koncentrácie obyvateľstva v blízkosti Konga sú na severe (mestá Kisangani, Bumba, Lisala) a na juhozápade (Kinshasa a okolie) krajiny.

Ústie Konga bolo objavené v roku 1482 portugalským moreplavcom Diogom Cãom, horná časť povodia Lualaby v roku 1871 anglickým cestovateľom Davidom Livingstonom, značnú časť toku preskúmal v období 1876 – 77 americký cestovateľ Henry Morton Stanley.

Kladská Nisa, poľ. Nysa Kłodzka — rieka v juhozáp. časti Poľska, ľavostranný prítok Odry; dĺžka 182 km, rozloha povodia 4 566 km², priemerný ročný prietok v blízkosti ústia 42 m³/s. Pramení v blízkosti hranice s Českom pod Králickým Sněžníkom, preteká väčšinou pahorkatinnou krajinou, na dolnom toku Sliezskou nížinou. Využívaná energeticky (na hornom toku dve veľké priehradné nádrže s hydroelektrárňami). Väčšie mestá na rieke: Kłodzko, Nysa.

Kilijské rameno, rum. Braţul Chilia, ukr. Kilijske hyrlo — rameno Dunaja na jeho dolnom toku na hranici medzi Rumunskom a Ukrajinou, najsevernejšie z troch ramien, ktorými Dunaj ústi do Čierneho mora; dĺžka 116 km, odvádza sa ním okolo 70 % vody Dunaja. Vo svojej dolnej časti sa rozvetvuje na 25 hlavných a niekoľko desiatok vedľajších ramien. Prístavy na Kilijskom ramene: Izmail, Kilija, Vylkove (všetky Ukrajina).

Kemijoki — rieka v sev. Fínsku; 512 km (najdlhšia rieka krajiny), rozloha povodia 51 400 km², priemerný ročný prietok v ústí 515 m³/s. Pramení na juž. svahoch horského chrbta Maanselkä v blízkosti hranice s Ruskom, preteká jazerom Kemijärvi, ústi do Botnického zálivu Baltského mora. Využívaná energetický (najbohatší hydroenergetický zdroj Fínska s viacerými hydroelektrárňami podieľajúcimi sa okolo 35 % na celkovej produkcii elektrickej energie štátu získanej vodnými elektrárňami), na splavovanie dreva a rybolov, na dolnom úseku splavná. Mestá na rieke: Kemijärvi, Rovaniemi, Kemi (v ústí).

Kávérí, angl. Kaveri, v staršej transkripcii Cauvery — rieka v južnej Indii v členských štátoch Karnátaka a Tamilnádu; dĺžka 764 km, rozloha povodia 72 500 km². Pramení na svahoch Západného Ghátu, preteká južnou časťou Dekanskej plošiny, Východným Ghátom a južnou časťou Koromandelského pobrežia, na hornom a strednom toku vytvára početné vodopády, z ktorých najväčšie sú Kávérí (Čivačamuttiram) v blízkosti mesta Maisúr, na dolnom toku vytvára rozsiahlu deltu (šírka 120 km, rozloha 10 300 km²), ústi dvoma hlavnými ramenami do Bengálskeho zálivu. Hlavné prítoky: Bhavání a Amarávatí (pravostranné). Rieka je využívaná energeticky (viacero vodných elektrární) a na zavlažovanie. V blízkosti ústia i na viacerých neveľkých úsekoch na strednom toku je splavná. Veľké mestá na rieke: Erode, Tiruččirappalli, Taňčávúr, Kumbakonam. Pre hinduistov predstavuje posvätnú rieku, často nazývanú Ganga juhu.

Kávérí, angl. Kaveri Falls, v staršej transkripcii Cauvery Falls, aj Čivačamuttiram, angl. Shivanasamudra Falls — vodopád na rieke Kávérí v Indii v členskom štáte Karnátaka vo Východnom Gháte východne od mesta Maisúr; výška 98 m. Ostrovom Čivačamuttiram (častý cieľ pútnikov) je rozdelený na dve časti.

Katuň — rieka na juhu ázijskej časti Ruska v Altajsku, ľavostranná zdrojnica Obu; dĺžka 688 km, rozloha povodia 60 900 km², priemerný ročný prietok 53 km od ústia 626 m³/s. Katuň vyteká z Katunského ľadovca rozprestierajúceho sa na juž. svahoch vrchu Belucha v Katunských vrchoch. Na hornom toku preteká Altajom a jeho predhorím a má typicky horský charakter, str. tok tečie širokou dolinou a miestami sa rozvetvuje na viacero ramien, na dolnom toku sa striedajú užšie úseky doliny so širšími, na poslednom úseku (asi 70 km) tečie rozľahlou rovinou a pri meste Bijsk sa zlieva s riekou Bija (dĺžka 301 km, rozloha povodia 37 000 km², priemerný ročný prietok pri Bijsku 477 m³/s), s ktorou vytvára veľtok Ob. Hlavné prítoky: Argut, Čuja, Kadrin, Iša (pravostranné), Koksa, Ursul, Kamenka a Sema (ľavostranné). Zamrznutá od prelomu novembra a decembra do apríla. Splavná 75 km od ústia, vyhľadávaná domácimi i zahraničnými vyznávačmi raftingu. Dolinou Katune vedie významná cestná komunikácia Čujský trakt (z Novosibirska cez Bijsk do Mongolska).

Kasumigaura — jazero v Japonsku vo vých. časti ostrova Honšu na nížine Kantó severových. od Tokia; dĺžka 16 km, šírka do 8 km, plocha 168 km² (druhé najväčšie jazero Japonska), maximálna hĺbka 7,3 m. Do jazera vteká viac ako 30 riek (najväčšie Sakura a Naka), vyteká z neho rieka Tone. Je využívané rekreačne, na zavlažovanie, rybárčenie a rybolov.

Kaspické more — bezodtokové slané jazero, najväčšie jazero na svete ležiace v rozsiahlej, tektonicky podmienenej depresii na hranici medzi Európou a Áziou, jeho pobrežie patrí Rusku, Azerbajdžanu, Iránu, Turkménsku a Kazachstanu. Kaspické more je pretiahnutého tvaru v smere sever – juh; dĺžka 1 030 km, šírka 435 km, rozloha 371 000 km², priemerná hĺbka 184 m, maximálna hĺbka 1 026 m (v juž. časti), objem okolo 78 000 km³ (40 – 44 % objemu jazernej vody na svete). Jeho hladina leží 28 m pod úrovňou mora a jeho pobrežie je najnižším miestom európskeho svetadielu (→ Kaspická preliačina). Teplota vrchných vrstiev vody v zime od 0 °C na severe cez 2 – 3 °C v strede do 12 – 13 °C na juhu, sev. časť zamŕza od konca decembra do apríla; teplota v lete od 22 – 25 °C pri vých. pobreží do 27 – 30 °C pri záp. pobreží.

Do Kaspického mora sa vlieva viac ako 130 riek, najväčšia je Volga (80 % z celkového objemu pritekajúcej vody), ďalej Ural, Terek a Kura. Viacero menších ostrovov najmä na severe (rozloha okolo 2 000 km²). Slanosť 12,6 – 13,2 ‰, na severe len 1 – 8 ‰ (pri ústí Volgy 0,3 ‰), v zálivoch spojených s Kaspickým morom len úzkymi prielivmi oveľa vyššia (v zálive Kara-Bogaz-Gol 305 ‰).

Kaspické more je reliktné jazero, zvyšok historického oceána Téthys, jeho rozloha sa zmenšuje (424 300 km², 1930; 371 000 km² v súčasnosti), k poslednému výraznému zmenšeniu došlo 1929 – 77 (hladina klesla o 3,1 m) najmä v dôsledku antropogénnej činnosti (zvýšenému využívaniu vôd Volgy na zavlažovanie a priemyselnú výrobu), 1977 – 95 hladina stúpala, odvtedy dochádza iba k menším osciláciám.

Rozvinutý rybolov (lovisko najväčšej jeseterovitej ryby vyzy, významného zdroja kaviáru), na pobreží a z jeho dna ťažba ropy (náleziská Tengiz, Uzeň, Karačaganak – Kazachstan; Apšeronský polostrov – Azerbajdžan; Machačkala – Rusko) a zemného plynu (Astrachánske nálezisko – Rusko; Karačaganak – Kazachstan), mirabilitu (záliv Kara-Bogaz-Gol); dôležitá dopravná funkcia (sústavou vodných diel spojené s Azovským morom, Čiernym morom, Bielym morom a Baltským morom), hlavné prístavy: Astrachán, Machačkala (Rusko), Türkmenbašy (Turkménsko), Aqtaw (Kazachstan), Baku (Azerbajdžan), Enzeli, Bandar-e Torkeman (Irán).

Právny štatút Kaspického mora, t. j. či ide o more alebo o medzinárodné jazero, je predmetom sporov medzi krajinami, ktoré k nemu majú prístup. Ak by po vyriešení týchto sporov bolo považované za jazero, bolo by rozdelené na príslušné zóny patriace jednotlivým štátom (existujú tri princípy delenia medzinárodných jazier), ak za more, podliehalo by morskému právu a príslušným krajinám by patrili teritoriálne vody (prímorské pásmo medzi základnou líniou pobrežia štátu a otvoreným morom s maximálnou šírkou 12 námorných míľ) a výhradná hospodárska zóna (časť mora do vzdialenosti 200 námorných míľ od pobrežia štátu, v ktorom má daný štát výlučné právo využívať všetky prírodné zdroje na dne, pod ním, vo vode, na hladine i vo vzduchu, ako aj právo na vedecký výskum a organizovanie ochrany). Doriešenie tejto otázky by pomohlo vyriešiť i problémy zúčastnených krajín vo viacerých oblastiach, najmä prístup k ložiskám nerastných surovín (najmä k rope a zemnému plynu), možnosť rybolovu a prístup k medzinárodným vodám (prostredníctvom Volgy a prieplavov k Baltskému a Čiernemu moru).

Kasai, fr. Kasaï, port. Cassai — rieka v Angole a Konžskej demokratickej republike, najväčší ľavostranný prítok Konga; dĺžka 2 272 km, rozloha povodia 881 890 km², priemerný ročný prietok (pri ústí do Konga) 9 873 m³/s. Pramení v Angole, preteká Konžskou panvou, vytvára početné pereje a vodopády, na dolnom toku sa jej koryto viackrát rozširuje, do Konga ústi v Konžskej demokratickej republike v blízkosti mesta Kwamouth (jej úsek v blízkosti ústia sa nazýva Kwa). Hlavné prítoky: Lulua, Sankuru (pravostranné), Cuango (ľavostranný). V povodí veľké náleziská diamantov. Kasai je využívaná energeticky (hydroelektrárne v miestach ťažby diamantov) a na rybolov; jedna z najdôležitejších vodných ciest v povodí Konga, na dolnom toku splavná 790 km od ústia. Prvým Európanom, ktorý rieku a jej povodie preskúmal, bol 1854 D. Livingstone.

Kárún — rieka v juhozáp. Iráne, ľavostranný prítok rieky Šatt al-Arab; dĺžka 820 km, rozloha povodia okolo 60 000 km², priemerný ročný prietok v blízkosti mesta Ahváz 770 m³/s. Pramení v pohorí Zagros záp. od Isfahánu, na hornom a str. toku preteká roklinami a medzihorskými kotlinami, na dolnom toku Mezopotámskou nížinou. Hlavný prítok: Dez (pravostranný). Splavná od ústia po Ahváz, kde prekonáva pereje, nad týmto úsekom je splavná po Šúštar. Časť vody odvádzanej na hornom toku tunelom slúži na zásobovanie Isfahánu a zavlažovanie Isfahánskej oázy, na dolnom toku sa využíva na zavlažovanie Mezopotámskej nížiny. Väčšie mestá na rieke: Šúštar, Ahváz, Chorramšahr (v ústí).

Kárún, arab. Birkit Kárún, oficiálny prepis Birkat Qárún — slané jazero v severnom Egypte v tektonickej preliačine (45 m pod hladinou mora) v oáze Fajjúm; maximálna hĺbka 10 m, dĺžka 42 km, šírka 9 km, rozloha 233 km². Je zvyškom veľkého sladkovodného jazera, v antike nazývaného Moeris, ktoré malo rozlohu okolo 1 270 – 1 700 km². Jazero sa stále zmenšuje, mesto Fajjúm ležiace v minulosti na jeho brehu sa dnes nachádza asi 20 km od brehu. Rybolov; na brehoch množstvo vtáctva. Rozvíjajúca sa turistická oblasť.

Kárnali — názov horného toku rieky Ghágra.

Karche — rieka v záp. a juhozáp. Iráne, čiastočne v Iraku, ľavostranný prítok Tigrisu; dĺžka 560 km, rozloha povodia 42 000 km², priemerný ročný prietok okolo 220 m³/s. Pramení v pohorí Zagros sev. od mesta Kermánšáh, na dolnom toku preteká Mezopotámskou nížinou. Ústi do mokraďového územia v doline Tigrisu, pri vysokých vodných stavoch do Tigrisu. Využívaná na zavlažovanie.

Karakumský prieplav — vodný kanál v Turkménsku v juž. časti púšte Karakum začínajúci sa v blízkosti mesta Kerki a odvádzajúci vody Amudarje na juž. časť územia; dĺžka 1 445 km, prietok v hornej časti kanála 600 m³/s. Budovaný 1954 – 88. Slúži na zavlažovanie (zásobuje zavlažovacie systémy riek Murgab, Tedžen a i., jeden z najdlhších zavlažovacích kanálov na svete), na zásobovanie vodou na ňom ležiacich miest, na prepravu (splavný 450 km) i na rybolov. Na jeho hornom úseku vznikla začiatkom 21. stor. najväčšia priehrada Turkménska. Popri kanáli vedie významná železničná trať krajiny. Na Karakumskom prieplave leží hlavné mesto Turkménska Ašchabad.

Kara-Kuľ — bezodtokové slané jazero v severovýchodnom Tadžikistane v severnej časti Pamíru v medzihorskej kotline vo výške 3 914 m n. m.; dĺžka 33 km, šírka 24 km, plocha 380 km². Polostrovom je rozdelené na dve časti: väčšiu a hlbšiu západnú (okolo 200 km², hĺbka do 236 m) a menšiu a plytšiu východnú časť (hĺbka do 35 m). Zamŕza od konca novembra do apríla.

Na základe geologických výskumov a vyhodnocovaní kozmických snímok územia sa predpokladá, že depresia jazera môže byť impaktným kráterom.

Kara-Bogaz-Gol, turkménsky Garabogazköl — záliv (lagúna) pri vých. pobreží Kaspického mora v severozáp. časti Turkménska; plocha 12 000 km², maximálna hĺbka 3,5 m. Od Kaspického mora je oddelený kosou prerušenou úzkym prielivom (šírka 200 – 1 000 m, dĺžka 11 km), ktorý sa v dôsledku nižšej vodnej hladiny Kara-Bogaz-Golu oproti moru (4,5 m) zmenil na stálu rieku tvoriacu jediný prítok lagúny (rýchlosť toku 1 – 3 m/s). Kara-Bogaz-Gol nemá žiaden odtok, má však silný výpar vody z hladiny. Od 1980 po oddelení od Kaspického mora priehradnou hrádzou do 1983 úplne vyschol, od 1984 sa začala morská voda opäť privádzať cez priepusť v hrádzi, od 1992 preteká prielivom voda v množstve približne 2 km³/rok a v lagúne sa silno odparuje, v dôsledku čoho je veľmi slaná (280 – 305 ‰). Na území slaniska Kara-Bogaz-Gol sú najväčšie ložiská mirabilitu na svete.

Kapuas — rieka v Indonézii, najdlhšia rieka ostrova Kalimantan považovaná i za najdlhšiu ostrovnú rieku sveta; dĺžka 1 143 km, rozloha povodia 97 000 km². Pramení v pohorí Kapuas, ústi deltou do Juhočínskeho mora. Splavná okolo 900 km, využívaná najmä na splavovanie dreva a rybolov. V delte je veľké prístavné mesto Pontianak.

Kansas — rieka v USA v štáte Kansas, pravostranný prítok Missouri; dĺžka 274 km, priemerný ročný prietok v ústí 184 m³/s. Vzniká sútokom riek Republican (679 km) a Smoky Hill (900 km) prameniacich v oblasti Veľkých prérií. Do Missouri ústi pri metropolitnej oblasti Kansas City. Väčším prítokom je Big Blue River (ľavostranný). Väčším mestom na rieke je Topeka a metropolitná oblasť Kansas City.

Kamyšsko-samarské jazerá — systém jazier na severzápade Kazachstanu v severových. časti Kaspickej nížiny; plocha okolo 6 km², hĺbka do 2,5 m. Jazerá sa rozkladajú na území dlhom okolo 100 km v smere východ – západ a širokom okolo 60 km v smere sever – juh; navzájom sú pospájané. Väčšinou sú bezodtokové, niektoré prietokové. Do systému ústia rieky Veľký Uzeň a Malý Uzeň. Voda jazier je sladká alebo slabo slaná.

Kamčija — rieka v Bulharsku; dĺžka 245 km. Pramení vo vých. časti Starej planiny, ústi do Čierneho mora južne od Varny. Vytvára početné meandre, na dolnom toku tečie v širokej doline.

Kamčatka — rieka na severovýchode ázijskej časti Ruska na polostrove Kamčatka; dĺžka 758 km, rozloha povodia 55 900 km², priemerný ročný prietok na dolnom toku pri Nižnekamčatsku (35 km od ústia) 965 m³/s. Pramení v horskej oblasti centrálnej časti polostrova ako Oziornaja Kamčatka a pod týmto názvom tečie po sútok s riekou Pravaja, na hornom toku má charakter horskej rieky s viacerými skalnými prahmi a perejami, na Stredokamčatskej nížine meandruje a rozvetvuje sa na viacero ramien, obteká masív Kľučevskej sopky, stáča sa na východ, na dolnom toku pretína horský chrbát Kumroč a deltou ústi do Kamčatského zálivu (Beringovo more). Zamŕza od novembra do apríla až mája (v miestach výverov horúcich prameňov nezamŕza). Splavná 486 km od ústia; vyhľadávaná vodákmi. Neresisko lososových rýb. Väčšie mestá na Kamčatke: Usť-Kamčatsk (v ústí).

Kama, tatársky Čulman, udmurtsky Kam — rieka na východe európskej časti Ruska, najdlhší, ľavostranný prítok Volgy; dĺžka 1 805 km, rozloha povodia 507 000 km², priemerný ročný prietok na dolnom toku (v Čistopoli) 4 100 m³/s. Pramení v centrálnej časti Hornokamskej vrchoviny, na hornom toku tečie prevažne širokou močaristou dolinou, následne pozdĺž záp. predhoria Stredného Uralu, Kamskou vodnou nádržou, Votkinskou nádržou a na dolnom toku Dolnokamskou vodnou nádržou, ústi do Kamského zálivu Kujbyševskej vodnej nádrže. Hlavné prítoky: Kosa, Inva, Obva, Iž, Viatka (pravostranné), Vesľana, Višera, Jajva, Kosva, Čusovaja, Belaja, Ik (ľavostranné).

Zamrznutá od konca novembra do apríla. Významná dopravná tepna využívaná na prepravu surovín, tovarov (na hornom a strednom toku i na splavovanie dreva) i osôb (od mesta Perm pravidelná osobná lodná doprava do Moskvy, Nižného Novgorodu, Astrachánu a Ufy). Splavná 966 km (po prístav Kerčevskij), pri vysokých vodných stavoch (v čase jarných záplav) okolo 1 550 km, splavnú hĺbku je na dolnom toku nutné udržiavať prehlbovacími prácami. Kama je využívaná i energeticky (Kamská, Votkinská a Dolnokamská hydroelektráreň). Väčšie prístavy na rieke: Solikamsk, Beriozniki, Perm, Krasnokamsk, Čajkovskij, Sarapul, Naberežnyje Čelny, Nižnekamsk, Čistopoľ.

Kallavesi — jazero vo Fínsku v provincii Východné Fínsko pri meste Kuopio; dĺžka 90 km, šírka 15 km, plocha 473 km² (10. najväčšie jazero Fínska), priemerná hĺbka 5 – 10 m, max. hĺbka 60 m. Kallavesi je súčasťou jazerného systému Iso-Kalla pozostávajúceho zo 6 jazier a tvoriaceho súvislú vodnú plochu (890 km²).

Kalixälven — rieka v sev. časti Švédska; dĺžka 450 km, rozloha povodia 17 900 km², priemerný ročný prietok na dolnom toku 290 m³/s. Pramení v Škandinávskych vrchoch na svahoch najvyššieho vrchu krajiny Kebnekaise. Na hornom toku preteká viacerými jazerami, vytvára vodopády a ústi do Botnického zálivu (Baltské more). Vyhľadávaná vodákmi.

Kaledónsky prieplav, angl. Caledonian Canal — prieplav v Spojenom kráľovstve v Škótsku spájajúci zálivy Moray Firth (Severné more) na východe a Firth of Lorne (Atlantický oceán) na západe; dĺžka 100 km. Vedie od severozápadu na juhozápad dnom tektonicky podmienenej doliny Glen More nan Albin z mesta Inverness cez jazerá Loch Dochfour, Loch Ness, Loch Oich a Loch Lochy do zálivu Firth of Lorn, ústi neďaleko mesta Fort William. Prekonanie výškového rozdielu je vyriešené systémom 29 vzdúvadiel, súčasťou plavebného kanála sú štyri akvadukty a desať mostov. Kaledónsky prieplav bol vybudovaný 1803 – 22.

Kalambo Falls [fóls] — kaskádový vodopád na rieke Kalambo na hranici Zambie a Tanzánie v blízkosti juhovýchodného brehu jazera Tanganika; výška 215 m (jeden z najvyšších vodopádov Afriky). V blízkosti archeologická lokalita s odkrytým prehistorickým osídlením (kamenné nástroje) staropaleolitickej acheuléenskej kultúry (300-tis. – 150-tis. pred n. l.) a mladších kultúr (sangoanská 100-tis. – 80-tis. pred n. l., lupembanská 30-tis. – 12-tis. pred n. l. a magosianska 10-tis. pred n. l.).

Kainji Lake [-dži lejk] — vodná nádrž v záp. Nigérii na rieke Niger na hranici štátov Niger a Kebbi; plocha 1 300 km². Vznikla vybudovaním priehradného múru 1968 – 69. Využívaná energeticky (Kainji Dam je najväčšou hydroelektrárňou na Nigeri, výkon 720 MW), ako aj na zavlažovanie a intenzívny rybolov. Priľahlé okolie predstavuje národný park Kainji Lake National Park (vyhlásený 1979, rozloha 5 341 km²) s rôznorodým živočíšstvom.

Kaieteur Falls [-tur fóls] — vodopády na rieke Potaro v záp. časti Guyany v blízkosti hranice s Venezuelou; výška 226 m, šírka 90 – 105 m, priemerný ročný prietok 663 m³/s. Ležia v národnom parku Kaieteur National Park. Vyhľadávaná turistická atrakcia krajiny, Európanom známe od 1870 po ich objavení britským geológom Charlesom Barringtonom Brownom (*1839, †1917).

Kahiwa Falls [fóls] — vodopád na Havajských ostrovoch na sev. brehu ostrova Molokai pozostávajúci zo 6 výrazných stupňov; výška 660 m. Dá sa pozorovať len z mora alebo zo vzduchu.

Kagul, ukr. Kahul — jazero v juhozáp. časti Ukrajiny pri hraniciach s Moldavskom (zasahuje doň malou sev. časťou) a Rumunskom v Odeskej oblasti na Čiernomorskej nížine v blízkosti Dunaja, od ktorého je oddelené hrádzou; plocha 82 – 93,5 km², hĺbka do 7 m. Ústi doň rieka Kagul, vyteká z neho vodný tok ústiaci do Dunaja. Pri vysokých vodných stavoch sa vody jazera Kagul zlievajú s Dunajom. Využívané na zavlažovanie (moldavská časť) a na rybolov.

Kafue — rieka v Zambii, ľavostranný prítok Zambezi; dĺžka okolo 960 km, rozloha povodia 155 000 km², priemerný ročný prietok na dolnom toku 320 m³/s. Pramení na hranici s Konžskou demokratickou republikou záp. od mesta Lubumbashi (Konžská demokratická republika), do Zambezi sa vlieva 70 km sev. od hrádze vodnej nádrže Kariba na hranici Zambie a Zimbabwe. Najväčšie prítoky: Lufupa, Mushingoshi, Lunga (pravostranné). Využívaná energeticky (dve hydroelektrárne s priehradnými nádržami) a na zavlažovanie (najmä malých fariem pestujúcich cukrovú trstinu). Splavná 240 km od ústia. Okolo stredného toku sa rozkladá národný park Kafue (→ Kafue National Park), rieka preteká územiami mokradí Lukanga Swamp a Kafue Flats (na jej území dva národné parky: Lochinvar National Park a Blue Lagoon National Park) zaradenými pre svoju jedinečnosť medzi lokality Ramsarského dohovoru. Väčšie mestá na rieke Kafue: Chingola, Kitwe, Kafue, Mazabuka. Napriek tomu, že rieka preteká urbanizovanými oblasťami a významným banským regiónom v provincii Copperbelt, čo zvyšuje riziko znečistenia, opakovane vykonávané testy vody nezaznamenávajú jej kontamináciu.

Kaduna — rieka v Nigérii, ľavostranný prítok Nigeru; dĺžka 580 km. Pramení v záp. časti náhornej plošiny Jos, na hornom toku má charakter periodickej rieky. Splavná na dolnom toku počas vysokých vodných stavov. Väčšie mestá na Kadune: Kaduna, Zungeru. V Kadune a v priľahlej oblasti žijú krokodíly, podľa ktorých je rieka nazvaná (v hauskom jazyku kada = krokodíl).

Kábul — rieka vo vých. Afganistane a v severozáp. Pakistane, pravostranný prítok Indusu; dĺžka okolo 460 km, rozloha povodia okolo 66 000 km², priemerný ročný prietok na dolnom toku 200 m³/s. Pramení v Afganistane v pohorí Kúhe Bábá asi 70 km záp. od hlavného mesta Kábul, do Indusu ústi v Pakistane severozáp. od Islamabadu v blízkosti mesta Attock. Využívaná energeticky (viacero hydroelektrární) a na zavlažovanie; splavná 120 km. Väčšie mestá na rieke: Kábul, Džalálábád (Afganistan). Dolinou rieky Kábul vedie automobilová cesta spájajúca Afganistan a Pakistan (Kábul – Džalálábád – Péšávar).

Južný Buh, ukrajinsky Pivdennyj Buh — rieka na juhozápade Ukrajiny ústiaca do Dneperského limanu (Čierne more); dĺžka 806 km, rozloha povodia 63 700 km², priemerný ročný prietok na dolnom toku 127 m³/s. Pramení vo Volynsko-podolskej vrchovine, preteká juhozáp. a juž. časťou Ukrajiny prevažne juhových. smerom, na strednom toku tečie v hlbokej doline, na dolnom toku preteká Čiernomorskou nížinou. Väčšie prítoky: Siňucha, Ingul (ľavostranné), Kodyma (pravostranný). Splavná pre riečne lode asi 150 km od ústia. Väčšie mestá na Južnom Buhu: Chmeľnyckyj, Vinnycia, Pervomajsk, Mykolajiv.

Jutaí [žutai], portugalsky Rio Jutaí — rieka v záp. Brazílii v členskom štáte Amazonas, pravostranný prítok Amazonky; dĺžka 1 200 km. Pramení na Amazonskej nížine. Na dolnom toku rozvinutá lodná doprava.

Juruá [churua], portugalsky Rio Juruá — rieka v Peru a v záp. Brazílii, pravostranný prítok Amazonky; dĺžka 3 280 km, rozloha povodia 225 800 km², priemerný ročný prietok v ústí 8 440 m³/s. Pramení v Peru vo vých. predhorí Peruánskych Ánd, ústi pri meste Fonte Boa v Brazílii. Najväčší prítok Tarauacá (pravostranný). Splavná 1 823 km od ústia po mesto Cruzeiro do Sul.

Júcar [chukar], katalánsky Xúquer — rieka vo vých. Španielsku; dĺžka 498 km, rozloha povodia 21 600 km². Pramení v Iberských vrchoch v horskom pásme Sierrania de Cuenca, preteká územím La Mancha, ústi do Valencijského zálivu (Stredozemné more). Hlavný prítok: Cabriel (ľavostranný). Využívaná na zavlažovanie a energetiku (viacero vodných elektrární). Väčšie mestá na Júcare: Cuenca, Alzira.

Jostedalsbreen [-brén] — ľadovec na záp. pobreží juž. Nórska v kraji (fylke) Sogn og Fjordae; rozloha 487 km², dĺžka 60 km, hrúbka do 300 m, najväčší ľadovec pevninskej Európy. Do okolitých dolín z neho vybieha 24 ľadovcových splazov. Časť územia predstavuje národný park Jostedalsbreen nasjonalpark (vyhlásený 1991, rozloha 1 310 km²).

Jökulsá á Fjöllum [-sau au] — rieka na Islande; dĺžka 206 km (2. najdlhšia rieka ostrova), rozloha povodia 7 380 km², priemerný ročný prietok na dolnom toku 183 m³/s. Vyteká z ľadovca Vatnajökull, tečie na sever, ústi do Grónskeho mora. Na rieke sú početné vodopády, z ktorých najväčšie sú Selfoss, Dettifoss (považovaný za najmohutnejší vodopád Európy; šírka 100 m, výška 44 m, prietok 200 – 500 m³/s) a Hafragilsfoss. Kaňon Jökulsárgljúfur, ktorým rieka preteká, je s priľahlým okolím súčasťou národného parku Vatnajökull (1973 – 2008 samostatný národný park Jökulsárgljúfur).

Jizera, poľsky Izera — rieka v Česku a Poľsku, pravostranný prítok Labe; dĺžka 164 km, rozloha povodia 2 193 km², priemerný ročný prietok na dolnom toku 24 m³/s. Pramení na poľskej strane Jizerských hôr pod vrchom Smrk v tesnej blízkosti hranice s Českom (niekedy je za začiatok rieky považovaný prameň na českom území), na hornom toku na úseku 15 km tvorí štátnu hranicu, preteká po hranici Krkonošského národného parku, Podkrkonoším, pretína Ještědsko-kozákovský chrbát, pri Turnove vteká do oblasti Českej tabule, na dolnom toku meandruje, do Labe sa vlieva pri kúpeľnom mestečku Lázně Toušeň. Najväčšie prítoky: Mumlava, Oleška, Libuňka (ľavostranné), Jizerka, Kamenice, Mohelka (pravostranné). Mestá na Jizere: Jablonec nad Jizerou, Semily, Železný Brod, Turnov, Mnichovo Hradiště, Bakov nad Jizerou, Mladá Boleslav, Benátky nad Jizerou.

Jiu [žiu] — rieka v juhozáp. Rumunsku, ľavostranný prítok Dunaja; dĺžka 331 km, rozloha povodia 10 070 km², priemerný ročný prietok v ústí 86 m³/s. Vzniká v medzihorskej kotline Južných Karpát pri meste Petroşani sútokom Jiu de Vest a Jiu de Est, tečie na juh a kaňonom Surduk preteká Južnými Karpatmi, na dolnom toku tečie Rumunskou nížinou. Veľké výkyvy výšky vodnej hladiny. Mestá na Jiu: Petroşani (Jiu de Est), Lupeni (Jiu de Vest), Bumbeşti-Jiu, Turcineşti, Târgu Jiu, Filiaşi, Craiova.

Jihlava — rieka v Česku na juž. Morave; dĺžka 185 km, rozloha povodia 3 117 km², priemerný prietok na dolnom toku 12 m³/s. Pramení v Javořickej vrchovine (časť Českomoravskej vrchoviny), ústi do Věstonickej nádrže v sústave Novomlýnskych nádrží (pred ich vybudovaním bola pravostranným prítokom Svratky). Juhových. od Třebíča je na Jihlave vybudované vodné dielo Dalešice (prečerpávacia vodná nádrž a elektráreň), ktorej súčasťou je aj vodná nádrž Mohelno. Hlavné prítoky: Oslava (ľavostranný), Brtnice, Rokytná (pravostranné). Väčšie mestá na Jihlave: Jihlava, Třebíč.

Jeziorak [-žo] — jazero ľadovcového pôvodu v sev. časti Poľska; plocha 32,19 km², dĺžka 27,4 km (najdlhšie jazero krajiny), šírka 2,4 km, maximálna hĺbka 13 m. Členité pobrežie s viacerými zátokami a polostrovmi, 16 ostrovov. Na juž. brehu leží mesto Iława.

Jequitinhonha [žekitiňoňa], port. Rio Jequitinhonha — rieka vo vých. Brazílii; dĺžka 1 030 km, rozloha povodia 73 000 km². Pramení v pohorí Serra do Espinhaço v Brazílskej vysočine v blízkosti mesta Diamantina, tečie severových. smerom a ústi do Atlantického oceána v blízkosti mesta Belmonte. Početné vodopády. Využívaná energeticky, splavná na dolnom toku 100 km od ústia.

Jenisej, Enisej, po evenkovsky Joanesi (Veľká rieka) — rieka v ázijskej časti Ruska v strednej Sibíri; dĺžka od sútoku Veľkého Jeniseja a Malého Jeniseja 3 487 km (dĺžka od prameňa Malého Jeniseja 4 090 km), rozloha povodia 2 580 000 km² (podľa veľkosti povodia 2. najväčšia rieka Ruska, po rieke Ob), priemerný ročný prietok v ústí 19 800 m³/s (najvodnatejšia rieka Sibíri). Vzniká v Tuviansku pri jeho hlavnom meste Kyzyl sútokom Veľkéh Jeniseja a Malého Jeniseja (väčšina toku preteká Krasnojarským krajom), na hornom úseku preteká Tuvianskou kotlinou ako Horný Jenisej (188 km, po Sajansko-šušenskú priehradu), vetví sa na ramená, úzkymi strmými prielomami preteká cez Západný Sajan a severozáp. okraj Východného Sajanu; od ústia Angary tečie vých. okrajom Západosibírskej nížiny a popri úpätí Stredosibírskej plošiny, šírka doliny 15 – 20 km (miestami do 40 km); v oblasti dolného toku sa koryto rozširuje na 2 – 3 km, asi 300 km od ústia sa začína delta Jeniseja, rieka sa delí na viac ramien ústiacich do Jenisejského zálivu Karského mora. Má prevažne pravostranné prítoky, pravostranná časť povodia je 5,6-krát väčšia ako ľavostranná. Hlavné prítoky: Kan, Angara, Podkamenná Tunguzka, Dolná Tunguzka, Kurejka (pravostranné), Abakan, Turuchan (ľavostranné). V nížinách je Jenisej zamrznutý od začiatku októbra do začiatku júna, vo vyšších polohách od polovice novembra do konca apríla. Rieka je využívaná energeticky (Sajansko-šušenská hydroelektráreň s výkonom 6 300 MW, Majnská hydroelektráreň s výkonom 321 MW, Krasnojarská hydroelektráreň s výkonom 6 000 MW), dopravne (významná vodná cesta s pravidelnou dopravou na úseku od ústia po Sajanogorsk v dĺžke 3 013 km, pre námorné lode dostupná po Igarku v dĺžke 970 km), na splavovanie dreva, na rybolov (najmä na dolnom toku, kde sa loví jeseter, sleď, vyza, belica a i.), v lete turisticky (plavba parníkmi). Väčšie prístavy na Jeniseji: Abakan, Krasnojarsk, Strelka, Jenisejsk, Turuchansk, Igarka, Usť-Port.

Javari [ža-; portugalsky], španielsky Yavarí — rieka na hranici Brazílie a Peru, pravostranný prítok Amazonky; dĺžka 1 180 km, rozloha povodia 91 000 km², priemerný ročný prietok v ústí do Amazonky 2 463 m³/s. Pramení v predhorí Peruánskych Ánd, tečie Amazonskou nížinou, do Amazonky sa vlieva pri meste Benjamin Constant (Brazília). Splavná okolo 500 km od ústia.

Jarmúk, arab. Nahr al-Jarmúk, hebr. Nahar ha-Jarmuch — rieka v juhozáp. Ázii, najväčší, ľavostranný prítok Jordánu; dĺžka 80 km. Vzniká sútokom viacerých prevažne periodických riek prameniacich v juž. časti Sýrie. Pretína bazaltové a vápencové plošiny vých. od Tiberiadskeho jazera, tvorí hranicu medzi Sýriou a Jordánskom, následne na malom úseku juž. ohraničenie Golanských výšin a na krátkom úseku hranicu medzi Jordánskom a Izraelom. Do Jordánu sa vlieva juž. od Tiberiadskeho jazera. Asi 30 km od ústia je vybudovaná (2003 – 07) priehradná nádrž určená na zavlažovanie a zásobovanie pitnou vodou časti Jordánska, 10 km od ústia je prostredníctvom kanála zavlažovacieho systému Jordánska odvádzaných 90 % vody využívanej na zúrodnenie 12-tis. ha pôdy vo vých. časti doliny Jordánu. R. 636 sa pri rieke Jarmúk odohrala významná bitka (po Mohamedovej smrti prvá expanzia arabských moslimských vojsk mimo Arabského polostrova), v ktorej arabské moslimské vojská pod vedením Chálida ibn al-Valída zvíťazili nad byzantskými vojskami cisára Herakleia. Víťazstvo Arabov prispelo k rozšíreniu islamu do Sýrie, Palestíny a Egypta a znamenalo koniec byzantskej nadvlády v týchto krajinách, islam sa začal rýchlo šíriť aj v dovtedy kresťanských krajinách na celom Strednom východe.