Dora Baltea, historicky Duria Minor — rieka v severnom Taliansku, ľavostranný prítok Pádu; dĺžka 160 km. Pramení na stráňach masívu Mont Blanc, preteká údolím Aosta a úpätím Grajských Álp, ústi pri meste Crescentino. Rieka je využívaná energeticky a na zavlažovanie.
Demänovka — riečny tok na severe stredného Slovenska, ľavostranný prítok Váhu; dĺžka 19 km, plocha povodia 61 km2, priemerný ročný prietok v ústí 1,08 m3/s. Pramení v Nízkych Tatrách na severnom svahu masívu Ďumbiera pod Krúpovou hoľou vo výške okolo 1 570 m n. m., preteká Demänovskou dolinou, kde sa na vápencovej plošine Lúčky ponára do podzemia, tam sa zlieva s tokom Zadná voda, s ktorým vytvára sústavu Demänovských jaskýň a vo forme mohutnej krasovej vyvieračky sa dostáva na povrch. Do Váhu ústí v Liptovskom Mikuláši.
Darling [dályn] — rieka vo východnej Austrálii, najvýznamnejší, pravostranný prítok rieky Murray; dĺžka okolo 2 735 km, plocha povodia 650 000 km2, priemerný ročný prietok v ústí 113 m3/s (rozkolísané prietoky v závislosti od množstva zrážok). Pramení na západných svahoch hrebeňa New England (Veľké predelové vrchy) ako rieka Severn a postupne mení názov na Dumaresq, Macintyre a Barwon, od ústia prítoku Bogan má názov Darling. Preteká polopúšťovými oblasťami Nového Južného Walesu, ústi pri meste Wentworth. Rieka je čiastočne splavná, je využívaná na zavlažovanie, jej vodami je zásobované mesto Broken Hill.
Don, starogr. Tanais — rieka v európskej časti Ruska, prítok Azovského mora; dĺžka 1 870 km, plocha povodia 422 000 km2, priemerný ročný prietok na dolnom toku 935 m3/s. Vzniká sútokom zdrojníc Beriozka a Urvanka, prameniacich na severných svahoch Stredoruskej pahorkatiny, na hornom toku preteká úzkou dolinou s prahmi a ostrými meandrami, na strednom toku širokou dolinu so širokou nivou, dolný tok je výrazne zmenený vodnými dielami (napr. Cimľanská vodná nádrž vzdúva hladinu rieky o 26 m). Ústi deltou (rozloha 540 km2) do Taganrožského zálivu Azovského mora. Volžsko-donským prieplavom je spojená s Baltským morom, Bielym morom a Kaspickým morom. Hlavné prítoky: Bystrá, Sosna, Tichá Sosna, Čir, Severný Donec (pravostranné), Voronež, Biťug, Chopior, Medvedica, Ilovľa, Sal, Manyč (ľavostranné). Priemerne je zamrznutý okolo 160 dní v roku. Rýchly priebeh jarných povodní podmieňuje rozsiahlu eróziu v povodí (14 mil. t materiálu ročne).
Rieka je využívaná energeticky (Cimľanská hydroelektráreň, Nikolajevskij hydrouzol, Konstantinovskij hydrouzol a Kočetovskij hydrouzol), na zavlažovanie, je významnou dopravnou tepnou (splavná 1 604 km od ústia po prítok Sosna, pravidelná lodná preprava na úseku dlhom 1 355 km od mesta Liski), Využívaná je najmä na prepravu obilia, uhlia, kovov, cementu, stavebných materiálov, dreva a i.. Na Done je rozvinutý rybolov (zubáč, pleskáč, kapor, jeseter a i.).
Významné mestá na rieke: Liski, Volgodonsk, Rostov nad Donom, Azov.
Dneper, bielorus. Dňapro, rus. Dnepr, ukr. Dnipro — rieka v európskej časti Ruska, v Bielorusku a na Ukrajine; dĺžka 2 201 km (4. najdlhšia rieka Európy), plocha povodia 504 300 km2 (3. najväčšia rieka Európy podľa rozlohy povodia), priemerný ročný prietok v ústí 1 670 m3/s. Pramení vo Valdajskej pahorkatine, horný tok (po Kyjev) preteká lesným pásmom v širokej zamokrenej doline, koryto má mnoho perejí; stredný tok (medzi Kyjevom a Záporožím) tečie 35 – 40 km širokou dolinou s terasami fluvioglaciálneho a fluviálneho pôvodu, pravý breh je pomerne vysoký a prudko sa zvažuje k rieke; na dolnom toku pretekajúcom stepnou oblasťou Čiernomorskej nížiny je reťaz vodných nádrží (pred ich výstavbou nebola možná lodná doprava v dôsledku prahov a perejí). Ústi do Dneperského limanu Čierneho mora. Hlavné prítoky: Berezina, Pripiať, Inhulec (pravostranné), Sož, Desna, Psiol, Vorskla (ľavostranné). V povodí Dnepra je viac ako 9-tis. jazier a nádrží. Ľadochod na rieke je od decembra do marca (na hornom toku až do apríla). Počas rozsiahlych jarných povodní začínajúcich sa v marci pretečie až 60 % ročného odtoku.
Rieka je splavná 1 990 km od ústia (spojená umelými vodnými systémami s Baltským morom), prostredníctvom rozsiahlej sústavy hydroelektrární je využívaná energeticky, na zavlažovanie, na zásobovanie priemyselných odvetví vodou, na rekreačné účely, ako aj na rybolov. Je najvýznamnejšou riečnou cestou vodnej prepravy v Bielorusku a na Ukrajine, Prístavy na Dnepri: Smolensk (Rusko), Mahiľov (Bielorusko), Kyjev, Čerkasy, Kremenčuk, Dniprodzeržinsk, Dnepropetrovsk, Záporožie, Nikopol, Cherson (Ukrajina).
Dnester, ukrajinsky Dnister, moldavsky Nistru — rieka na Ukrajine a v Moldavsku; dĺžka 1 352 km, plocha povodia 72 100 km2, priemerný ročný prietok 339 m3/s. Pramení na severných svahoch Ukrajiských Karpát, na hornom toku tečie ako dravá horská rieka v hlbokej doline, na strednom toku vytvára hlbšie dolinové meandre, na dolnom toku presekáva výbežky Volynsko-podolskej vrchoviny, preteká Čiernomorskou nížinou a ústi do Dnesterského limanu Čierneho mora. Hlavné prítoky: Reut, Botna (pravostranné), Zbruč, Smotrič, Murafa (ľavostranné). Zamŕza maximálne na 60 dní, niektoré roky nezamŕza, charakteristické sú časté jarné záplavy.
Rieka je využívaná energeticky (Dubossarská vodná nádrž s hydroelektrárňou v Moldavsku) a na zavlažovanie. Splavná je od ústia po Halyč. Prístavy na Dnestri: Halyč, Mohyliv Podiľskyj (Ukrajina), Soroki, Tighina, Tiraspoľ (Moldavsko).
Desna — rieka na západe európskej časti Ruska a na juhu Ukrajiny, najdlhší, ľavostranný prítok Dnepra; dĺžka 1 130 km, plocha povodia 88 900 km2, priemerný ročný prietok v ústí 360 m3/s. Pramení v Rusku v Smolensko-moskovskej pahorkatine, tečie močiarnou dolinou s množstvom ramien a zarastajúcich jazier, na území Ukrajiny v blízkosti Kyjeva ústi do Kanevskej nádrže (na Dnepri). Hlavné prítoky: Sudosť, Snov (pravostranné), Bolva, Sejm, Osťor (ľavostranné). Desna je od decembra do apríla zamrznutá. Je splavná v dĺžke 535 km od mesta Novhorod-Siverskyj po ústie. Najdôležitejšie prístavné mestá: Briansk, Novhorod-Siverskyj, Černihiv.
Dijálá, arabsky Nahr Diyálá, perzsky Sírván, kurdsky Sîrwan — rieka v západnom Iráne a severovýchodnom Iraku, ľavostranný prítok rieky Tigris; dĺžka 440 km, plocha povodia 32 600 km2, priemerný ročný prietok 130 m3/s. Pramení na území Iránu v pohorí Zagros v blízkosti mesta Hamadán, na dolnom toku preteká Mezopotámskou nížinou, na území Iraku ústi deltou do Tigrisu južne od Bagdadu. Využíva sa na zavlažovanie. Na dolnom toku je čiastočne splavná.
Dojranské jazero, macedónsky Dojransko ezero, grécky Limni Doiranis — jazero tektonicko-sopečného pôvodu na hranici Severného Macedónska a Grécka v zníženine na úpätí horského pásma Belasica vo výške 148 m n. m.; dĺžka 8,9 km, šírka 7,1 km, rozloha 43,1 km2 (27,3 km2 v Severnom Macedónsku, 15,8 km2 v Grécku), hĺbka do 10 m. Jazero je odvodňované prítokom rieky Vardar.
Derwent [-ruent] — rieka v Spojenom kráľovstve v severnom Anglicku, ľavostranný prítok rieky Ouse; dĺžka 92 km. Pramení v pahorkatine North York Moors, tečie plytkou a širokou dolinou, do Ouse vteká v blízkosti jej ústia do Severného mora.
Derwent [-ruent] — rieka v Spojenom kráľovstve v severozápadnom Anglicku; dĺžka 55 km. Odvodňuje jazero District, ústi do zálivu Solway Firth (Írske more).
Derwent [-ruent] — rieka v Spojenom kráľovstve v strednom Anglicku, prítok rieky Trent; dĺžka 100 km. Pramení v Penninských vrchoch. Na hornom toku je vodárenská nádrž na zásobovanie miest Nottingham, Leicester a Sheffield.
Derwent Water [-ruent uote] — jazero v Spojenom kráľovstve v severozápadnom Anglicku v národnom parku Lake District National Park (→ Lake District); dĺžka 5 km, maximálna šírka 2 km. V jazere je množstvo malých ostrovov.
Derg [dörg], anglicky Lough Derg, írsky Loch Deirgdheirc — jazero v Írsku; plocha povodia okolo 130 km2, dĺžka 37 km, šírka 3,2 – 9,7 km, maximálna hĺbka 37 m. Preteká ním rieka Shannon.
Digul — rieka v Indonézii na juhu ostrova Nová Guinea; dĺžka okolo 640 km, plocha povodia 23 000 km2, priemerný ročný prietok 1 600 m3/s. Pramení v horskom pásme Jayawijaya v časti Maoke, preteká močaristou džungľou a ústi deltou do Arafurského mora. Je splavná od osady Tanahmerah.
Dlhý kanál — vodný tok v západnej časti Slovenska; dĺžka 52 km, plocha povodia 428 km2. Začína sa pri obci Veľké Zálužie, tečie paralelne s korytom rieky Váh, preteká Zálužianskou pahorkatinou a Nitrianskou tabuľou a pri Nových Zámkoch sa vlieva do rieky Nitra.
Devoll, Devolli — rieka v Albánsku, jedna zo zdrojníc rieky Seman; dĺžka 191 km, rozloha 3 240 km2, priemerný prietok v ústí 49,5 m3/s. Pramení v pohorí Grammos, tečie medzihorskou kotlinou Korçë, v blízkosti mesta Poshnja vytvára po sútoku s riekou Osum rieku Seman. Hlavným prítokom je Tomorrice. Rieka bola v 50. rokoch 20. stor. zregulovaná. Je využívaná energeticky a na zavlažovanie. Významné mestá na rieke: Bilisht, Maliqi, Gramshi.
Dolná Tunguzka, rus. Nižňaja Tunguska — rieka v ázijskej časti Ruska na Stredosibírskej plošine, pravostranný prítok Jeniseja; dĺžka 2 989 km, plocha povodia 473 000 km2, priemerný ročný prietok v ústí 3 680 m3/s, maximálny prietok 74 000 m3/s. Pramení na východných svahoch Angarskej plošiny, horný tok preteká širokou dolinou s prahmi na dne koryta, na dolnom toku sa koryto miestami značne rozširuje, pri prerezávaní sa horskými masívmi vytvára v niektorých častiach úzke až kaňonovité úseky doliny s kataraktmi. Hlavné prítoky: Kočečum, Vivi, Tutončana, Severnaja (pravostranné), Nepa, Boľšaja, Jerema, Ilimpeja, Tajmura (ľavostranné). Zamŕza od októbra do mája. Pri náhlych ľadochodoch sa v úzkych dolinách vytvárajú bariéry, v dôsledku ktorých sa hladina dvíha o 25 – 30 m. Pri vysokých vodných stavoch je splavná od ústia po mesto Tura. V ústí je prístavné mesto Turuchansk.
Doubs [du] — rieka vo východnom Francúzsku a v západnom Švajčiarsku, najdlhší, ľavostranný prítok Saôny; dĺžka 453 km, plocha povodia 7 710 km2 (z toho 1 310 km2 vo Švajčiarsku), priemerný ročný prietok 176 m3/s. Pramení vo Francúzsku v západnej časti pohoria Jura, tečie na severovýchod, v dĺžke asi 40 km tvorí hranicu medzi Francúzskom a Švajčiarskom, v blízkosti mesta Montbéliard sa stáča na juhozápad, pri meste Verdun-sur-le-Doubs ústi do Saôny. Rieka je súčasťou Rhônsko-rýnskeho prieplavu. Je energeticky využívaná. Významné mestá na Doubs: Besançon, Verdun-sur-le-Doubs (v ústí).
Bosna — rieka v Bosne a Hercegovine, pravostranný prítok Sávy; dĺžka 308 km (najdlhšia rieka štátu prameniaca na jeho území), rozloha povodia 10 500 km2, priemerný ročný prietok v ústí 174 m3/s (5. najvodnatejšia rieka štátu). Vzniká sútokom viacerých zdrojníc prameniacich v krasových horninách vrchu Igman v blízkosti Sarajeva (najväčším prameňom je krasová vyvieračka Vrelo Bosne vyhlásená za prírodnú pamiatku), tečie južne od Sarajeva smerom na sever a ústi do Sávy pri meste Bosanski Šamac. Je čiastočne splavná.
Dolinou rieky vedú najvýznamnejšie dopravné ťahy krajiny – železničná trať Bosanski Šamac – Sarajevo, hlavná diaľnica krajiny A1, hlavná cesta M17 (súčasť európkej medzinárodnej cesty E73). Podľa rieky je nazvaný historicko-geografický región.
Čirčik — rieka vo východnej časti Uzbekistanu, pravostranný prítok Syrdarje; dĺžka 155 km, plocha povodia 14 900 km2, priemerný ročný prietok v ústí 221 m3/s. Vyteká z vodnej nádrže Charvak, pred ktorej vybudovaním vznikala sútokom zdrojníc Pskem a Čatkal (pramenia v Ťanšane), predstavujúcich dnes prítoky vodnej nádrže. Tečie úzkou dolinou, ktorá sa od mesta Čirčik rozširuje. Väčšie prítoky: Ugom (pravostranný). Rieka je využívaná energeticky a na zavlažovanie. Väčšie mestá na rieke: Gazalkent a Čirčik, rieka tvorí východnú hranicu hlavného mesta Taškent.
Čerčen, čín. Čche-er-čchen-che, Che’erchenhe, medzinárodný prepis Qarqan He — rieka v západnej Číne v autonómnej oblasti Sin-ťiang; dĺžka okolo 470 km, plocha povodia 18 000 km2, priemerný ročný prietok pri vyústení z hôr 20 m3/s. Pramení v Przewalského vrchoch, tečie juhovýchodným smerom po okraji púšte Taklamakan. Počas vysokých vodných stavov dosahuje jazero Lobnor, inak na dolnom toku vyschýna. Je využívaná na zavlažovanie.
Čchondži, čín. Tchien-čch’, Tianchi — jazero sopečného pôvodu na hranici Číny a KĽDR v kráteri sopky Päktusan vo výške 2 189 m n. m.; rozloha 9,82 km2, dĺžka 4,85 km, šírka 3,35 km, obvod okolo 12 km, priemerná hĺbka 213 m, maximálna hĺbka 384 m.
Desaguadero, špan. Río Desaguadero — rieka v Bolívii v Andách na náhornej plošine Puna; dĺžka 320 km, rozloha povodia 35 000 km2. Vyteká z jazera Titicaca, prerezáva vysokohorskú rovinu predstavujúcu dno prehistorického jazera, z územia, ktorým preteká, vyplavuje sedimentované soli, na dolnom toku má preto slanú vodu, ústi do jazera Poopó.
Des Moines [d mojn] — rieka v USA, pravostranný prítok Mississippi; dĺžka 845 km (vrátane najdlhšej zdrojnice), plocha povodia 38 340 km2. Vzniká sútokom riek West Fork a East Fork v južnej časti štátu Minnesota, preteká zo severozápadu na juhovýchod štátom Iowa, na dolnom toku tvorí hranicu medzi štátmi Iowa a Missouri. Na rieke sú dve veľké priehradné nádrže využívané na reguláciu prietokov.
Delaware, Delaware River — rieka vo východnej časti USA; dĺžka 454 km, plocha povodia 35 070 km2, priemerný ročný prietok 350 m3/s, maximálny prietok 9 000 m3/s, minimálny prietok 35 m3/s. Vzniká sútokom riek West Branch a East Branch, prameniacich v pohorí Catskill, preteká Apalačskými vrchmi, ústi estuárom do zálivu Delaware Bay (Atlantický oceán). Hlavné prítoky: Lehigh, Neversink.
Rieka sa využíva energeticky a prostredníctvom prieplavu Delaware and Raritan Canal ako zdroj vody pre aglomeráciu New Jersey. Je splavná 210 km od ústia po miesto dosahu prílivovej vlny – po mesto Easton, pre námorné lode je prístupná po Philadelphiu. Prieplavom Chesapeake and Delaware Canal je spojená s Chesapeackou zátokou. Významné mestá na rieke: Trenton, Philadelphia, Wilmington.
Bistriţa [-ca] — rieka v severovýchodnom Rumunsku, pravostranný prítok rieky Siret; dĺžka 279 km, plocha 6 974 km2, priemerný ročný prietok v blízkosti ústia 66 m3/s. Pramení v pohorí Rodnei ako Bistriţa Aurie. Rieka je využívaná energeticky (sústava vodných elektrární), na zavlažovanie a na splavovanie dreva. Väčšie mestá na rieke: Piatra Neamț, Buhuși, Bacău.
Buchtarmianska vodná nádrž — vodná nádrž vo východnej časti Kazachstanu na rieke Irtyš; plocha 5 500 km2, objem 53 miliárd m3, dĺžka okolo 425 km, šírka do 35 km, priemerná hĺbka 10 m, maximálna hĺbka 59,6 m. Ústi do nej rieka Buchtarma. Je využívaná na energetické účely (Buchtarmianska vodná elektráreň), reguláciu prietokov, zlepšenie plavebných pomerov, zavlažovanie a rybolov. Napĺňaná bola v období 1960 – 67.
Cuando [kuan-], Kuando, Kwando, na dolnom toku Linyanti, Chobe — rieka v južnej Afrike, pravostranný prítok Zambezi; dĺžka 970 km, plocha povodia 380 000 km2. Pramení v Angole na svahoch náhornej plošiny Chileuque, na strednom toku tvorí hranicu medzi Angolou a Zambiou, na okraji púšte Kalahari sa otáča na východ a ako hraničná rieka medzi Namíbiou a Botswanou ústi nad Viktóriinými vodopádmi do Zambezi. Hlavný prítok: Quembro (pravostranný).
Corantijn [korantejn] → Courantyne
Courantyne [korentajn], hol. Corantijn — rieka v Južnej Amerike na hranici Guyany a Surinamu; dĺžka okolo 700 km, plocha povodia 56 000 km2, priemerný ročný prietok v ústí 1 200 m3/s. Pramení na severných svahoch Guyanskej vysočiny, tečie smerom na sever a estuárom ústi do Atlantického oceána. Prítoky: New, Lucie. Na hornom toku sú početné prahy a vodopády. Rieka je splavná okolo 70 km od ústia.
Colorado [kolerádou], angl. Colorado River — rieka na juhu USA v štáte Texas; dĺžka 1 438 km, rozloha povodia 107-tis. km2, priemerný ročný prietok v ústí 81 m3/s. Pramení na náhornej planine Llano Estacado, ústi do zálivu Matagorda Bay (Mexický záliv). Pre Colorado je charakteristické veľké kolísanie vodných stavov, v jeho doline je systém retenčných vodných nádrží. Rieka je využívaná na výrobu elektrickej energie a na zavlažovanie. Splavná je 500 km od mesta Austin.
Colorado [ko-], špan. Río Colorado — rieka v Argentíne; dĺžka 1 114 km, plocha povodia 350 000 km2, priemerný ročný prietok 148 m3/s. Vzniká sútokom riek Río Grande a Barrancas, prameniacich na východných svahoch Ánd pri hranici s Čile, ústi dvoma ramenami do zálivu Bahía Blanca (Atlantický oceán). Hlavné prítoky: Río Salado del Oeste (aj Río Desaguadero), Curacó. Rieka je využívaná na zavlažovanie a na energetické účely. Splavná je okolo 300 km od ústia.
Derwent [-ruent] — rieka na juhu ostrova Tasmánia v Austrálii; dĺžka 209 km, plocha povodia 9 600 km2. Vyteká z jazera Saint Clair, v blízkosti mesta Hobart ústi estuárom do zálivu Storm Bay (Tasmanovo more). V doline rieky sa pestujú ovocné stromy a chmeľ. Na hornom toku a prítokoch sú vodné elektrárne. Najvýznamnejším mestom na rieke je hlavné mesto Tasmánie – Hobart (7 km od ústia).
Čierny Hron — rieka na Slovensku, ľavostranný prítok Hrona; dĺžka 26 km, plocha povodia 292 km2, priemerný ročný prietok (v stanici Hronec) 3,06 m3/s, maximálny prietok 108,0 m3/s, minimálny prietok 0,420 m3/s. Pramení v Slovenskom rudohorí vo Veporských vrchoch, tečie severným, neskôr prevažne severozápadným smerom a pri obci Valaská sa vlieva do Hrona.
Červená rieka, čínsky Jüan-ťiang, Yuanjiang, medzinárodný prepis Yuan Jiang, vietnamsky Sông Hong — rieka v juhovýchodnej Číne a vo Vietname; dĺžka 1 280 km, rozloha povodia 158 000 km2. Pramení v západnej časti Jünnanskej plošiny, tečie smerom na juhovýchod úzkou hlbokou dolinou a deltovitým ústím vteká do Bacboského zálivu (Juhočínske more). V období dažďov sú na rieke časté povodne. Splavná je na dolnom toku, po Hanoj (175 km) pre námorné lode. Husto zaľudnená delta je významnou oblasťou pestovania ryže.
Ebro, lat. Iberus — rieka v severovýchodnom Španielsku; dĺžka 910 km (2. najdlhšia rieka Pyrenejského polostrova, po rieke Tajo), rozloha povodia 83 500 km2, priemerný ročný prietok v ústí 563 m3/s.
Pramení na južných svahoch Kantábrijských vrchov vo výške okolo 850 m n. m. Na hornom toku je hlboko zarezaná do náhornej plošiny, v ktorej vytvára početné tiesňavy, ďalej tečie juhovýchodným smerom, preteká Aragónskou kotlinou, kde od mesta Tudela odvádzajú vodu z koryta dva veľké kanály tiahnuce sa rovnobežne s riekou (slúžia na rozvod vody na zavlažovanie, južný kanál i na plavbu). Na dolnom toku Ebro tiesňavou prerezáva pobrežné pásmo Katalánskych vrchov, vteká na prímorskú nížinu a močaristou deltou ústi do Stredozemného mora. Najväčšie prítoky: Jalón, Guadalope (pravostranné), Aragón, Segre (ľavostranné). Rieka má nevyrovnané vodné stavy. Na viacerých ľavostranných prítokoch tečúcich z Pyrenejí sú vodné elektrárne. Významné mesto na rieke: Zaragoza.
Cauvery Falls [kóveri fólz] → Kávérí
Kongo, fr. Congo, v minulosti aj Zair, Zaïre — rieka v Konžskej demokratickej republike ústiaca do Atlantického oceána, na dolnom toku hraničný tok so štátmi Kongo a Angola (s jej exklávou Cabinda); dĺžka 4 374 km (2. najdlhšia rieka Afriky, po Níle), rozloha povodia okolo 3 700 000 km2 (2. najväčšie povodie na svete, po Amazonke), priemerný ročný prietok v ústí 41 000 m3/s (2. najvodnatejšia rieka na svete, po Amazonke). Do povodia patria takmer celé územie Konžskej demokratickej republiky, významná časť území Konga a Stredoafrickej republiky a menšie časti Zambie, Angoly, Tanzánie a Kamerunu.
Kongo pramení na juhovýchode krajiny v pohorí Mitumba v blízkosti hranice so Zambiou vo výške 1 435 m n. m. ako Lualaba (názov toku po mesto Kisangani); niekedy je za pramenný tok považovaná rieka Chambezi (dĺžka Konga od tohto prameňa 4 835 km), ktorá pramení v severovýchodnej Zambii v blízkosti jazera Tanganika vo výške 1 590 m n. m. (po pretečení jazerom Bangwelo má názov Luapula, po pretečení jazerom Mweru názov Luvua) a vlieva sa do Lualaby (Konga). Kongo tečie na hornom toku hornatým územím smerom na sever, ďalej Konžskou panvou, kde prekonáva viacero skalných prahov; na strednom toku od Stanleyho vodopádov po Kinshasu tečie širokou (do 20 km), miestami močaristou dolinou na severozápad, následne na západ a juhozápad, vytvára početné ostrovy, stredný úsek rieky sa končí jej rozšírením nazývaným Pool Malebo s dvoma výraznými ramenami (vytvárajú rozsiahly neobývaný ostrov), na jeho juhozápadnom konci sa na protiľahlých brehoch nachádzajú hlavné mestá Konžskej demokratickej republiky a Konga – Kinshasa a Brazzaville, medzi ktorými existuje iba trajektové spojenie; na dolnom úseku rieka opäť vytvára jeden tok a je na nej viacero sérií väčších a menších vodopádov a výrazne zúžených miest prerušených úsekmi s pokojnejším tokom, následne sa okrajom náhornej plošiny prelamuje hlbokou a úzkou tiesňavou (dĺžka 350 km, šírka 220 – 500 m), prekonáva viacero skalných prahov (Livingstonove vodopády), pri meste Matadi vteká na pobrežnú nížinu a estuárom (šírka do 17 km) ústi pri meste Banana na hranici Konžskej demokratickej republiky a Angoly do Atlantického oceána. Hlavné prítoky: Luvua, Aruwimi, Ubangi, Sangha (pravostranné); Lomami, Tshuapa (nazývaná aj Ruki alebo Rouki), Kasai (ľavostranné).
Pozdĺž rieky sú porasty mangrovov a galériové lesy, v zamokrených územiach krovinaté a trávnaté porasty. Pre územie v okolí rieky je charakteristické množstvo hmyzu (veľa druhov motýľov, vážok i komárov), v rieke žije približne 230 druhov rýb, priamo v rieke alebo na jej brehoch (vrátane viacerých rozsiahlych močaristých území) sú rozšírené plazy (o. i. krokodíly a korytnačky), v okolí rieky žije 265 druhov vtákov (volavky, bociany, pelikány, kačice), menej rozšírené sú cicavce (hrochy, vydry, lamantín africký). Významné chránené oblasti sú priamo spojené s tokom rieky: na hornom toku (na Lualabe) národný park Parc national de l’Upemba (rozloha 11 730 km2, vyhlásený 1939), v bezprostrednej blízkosti ústia chránené územie Parc marin des mangroves (rozloha 768 km2, vyhlásené 1992).
Ekonomický potenciál Konga je využívaný vo veľmi malej miere (chýbajúca infraštruktúra, nedostatok finančných prostriedkov, politické napätie, nedôvera zahraničných investorov, náročné prírodné podmienky). Aj napriek tomu, že súvislá plavba riečnych lodí po Kongu a jeho prítokoch je znemožnená viacerými kataraktmi, sú rieky povodia dôležité z hľadiska vnútrozemskej dopravy i ekonomického rozvoja priľahlých oblastí, splavné úseky Konga a jeho prítokov slúžia na dopravu surovín a poľnohospodárskych plodín (najmä dreva, palmového oleja, kávy a rúd farebných kovov). Dĺžka vodných ciest povodia je okolo 16-tis. km; hlavné splavné úseky Bukama – Kongolo (645 km), Kindu – Ubundu (300 km), Kisangani – Kinshasa (1 742 km) a Matadi – ústie (138 km, úsek dostupný pre námorné lode) sú na Kongu, ďalšie na Kasai s prítokmi, na Ubangi a Tshuape. Splavné úseky sú navzájom pospájané železnicami. Na úseku Isangi – Matadi (takmer celý stredný tok a väčšia časť dolného toku vrátane dvojmestia Kinshasa-Brazzaville) nie sú brehy rieky prepojené cestným ani železničným mostom. Na mnohých miestach rieky funguje preprava ľudí, zvierat a tovarov pomocou jednoduchých motorových člnov. Najvýznamnejšie prístavy na Kongu a prítokoch: Boma, Matadi, Kinshasa, Brazzaville, Mbandaka, Kisangani, Ubundu, Kindu, Kongolo, Kabalo, Bukama (na Kongu); Bangui (na Ubangi); Ilebo (na Kasai). V povodí Konga je okolo 40 hydroelektrární (najväčšie dve hydroelektrárne Inga I a Inga II v Konžskej demokratickej republike v blízkosti Matadi i napriek tomu, že plnohodnotne nevyužívajú inštalovanú kapacitu, pokrývajú spolu s menšími hydroelektrárňami domácu spotrebu elektriny a umožňujú ju aj exportovať), pričom hydroenergetický potenciál riek povodia Konga sa odhaduje na 132 mil. kWh/rok. Väčšie koncentrácie obyvateľstva v blízkosti Konga sú na severe (mestá Kisangani, Bumba, Lisala) a na juhozápade (Kinshasa a okolie) krajiny.
Ústie Konga bolo objavené v roku 1482 portugalským moreplavcom Diogom Cãom, horná časť povodia Lualaby v roku 1871 anglickým cestovateľom Davidom Livingstonom, značnú časť toku preskúmal v období 1876 – 77 americký cestovateľ Henry Morton Stanley.
Canadian [kenejdjen], Canadian River — rieka v centre USA, pravostranný prítok rieky Arkansas; dĺžka 1 458 km, rozloha 123 220 km2, priemerný ročný prietok v ústí 177 m3/s. Pramení v štáte Colorado v Skalnatých vrchoch v horskom pásme Sangre de Cristo, ďalej preteká štátmi Nové Mexiko, Texas a Oklahoma, kde ústi do Arkansasu. Väčší prítok North Canadian River (ľavostranný). Rieka nie je splavná, slúži na zavlažovanie, na dolnom toku je veľká retenčná nádrž Eufaula.
Königssee [-zé] — jazero ľadovcového pôvodu v juhovýchodnej časti Nemecka na juhovýchode spolkovej krajiny Bavorsko v Berchtesgadenských Alpách v blízkosti hranice s Rakúskom; plocha 5,22 km2, maximálna hĺbka 190 m (jedno z najhlbších jazier Nemecka). Je pretiahnutého tvaru (dĺžka 7,2 km, šírka 1,2 km) v smere sever – juh. Jazero je obkolesené vysokými štítmi (napr. Watzmann-Mittelspitze, 2 713 m n. m., 3. najvyšší vrch Nemecka). V jeho severnej časti je ostrov Christlieger (0,126 ha). Väčšia časť Königssee patrí do národného parku Berchtesgaden (vyhlásený 1978, rozloha 208 km2), ktorý je súčasťou biosférickej rezervácie Berchtesgaden. Jazero je považované za najčistejšie jazero v Nemecku.
Konkouré [-ku-] — rieka v Guinei; dĺžka 303 km, rozloha povodia 10 250 km2, priemerný ročný prietok v ústí 288 m3/s. Pramení v západnej časti centrálnej Guiney na centrálnej plošine hornatej oblasti Futa Džalon v blízkosti mesta Konkouré, tečie smerom na západ, ústi do zátoky Atlantického oceána Baie de Sangaréa 30 km severne od hlavného mesta Konakry. Je energeticky využívaná (sústava vodných priehrad s hydroelektrárňami – Garafiri, Kaléta, Souapiti). Pre množstvo vodopádov, kaskád a strmých skalných útesov nie je vhodná na vodnú turistiku. V minulosti predstavovala rieka prírodnú prekážku v pozemnej doprave medzi mestom Konakry a ďalšími mestami, v súčasnosti je premostená. Väčším mestom ležiacim v blízkosti rieky je Konkouré (okolo 14-tis. obyvateľov).
Bodva, maďarsky Bódva — rieka na juhovýchodnom Slovensku a v severovýchodnom Maďarsku, ľavostranný prítok rieky Slaná; dĺžka 113 km, z toho na území Slovenska 48,4 km, rozloha povodia 1 730 km2, z toho na území Slovenska 890,4 km2, priemerný ročný prietok na hranici s Maďarskom 5,2 m3/s. Pramení na južných svahoch Volovských vrchov juhozápadne od obce Štós, z východnej strany obteká celú oblasť Slovenského krasu, preteká južnými výbežkami Košickej kotliny, pri Hosťovciach opúšťa Slovensko a pri obci Sajó na území Maďarska ústi do Slanej.
Najväčšie prítoky sú Ida (ľavostranný) a Turňa (pravostranný). Na rieke ležia mestá Moldava nad Bodvou na území Slovenska a Szendrő a Edelény na území Maďarska.
Atrato, španielsky Río Atrato — rieka v západnej časti Kolumbie; dĺžka 750 km, rozloha povodia 38 500 km2, priemerný ročný prietok v ústí 4 900 m3/s. Pramení v Západnej Kordillere, tečie širokou dolinou tektonického pôvodu, ústi deltou do zálivu Urabá (súčasť Darienskeho zálivu Karibského mora). Je splavná 400 km od ústia po mesto Quibdó. V povodí rieky sú ťažené ložiská platiny a zlata.
Garonne [-ron; fr.], špan. Garona — rieka v severnom Španielsku a juhovýchodnom Francúzsku; dĺžka 572 km (z toho 528,6 km vo Francúzsku), rozloha povodia 55 000 km2. Pramení v Španielsku v Pyrenejach v horskom masíve Maladetta v blízkosti hranice s Francúzskom, preteká Akvitánskou panvou, sútokom s riekou Dordogne neďaleko Bordeaux vytvára estuár Gironde, ktorým obidve rieky ústia do Biskajského zálivu Atlantického oceána. Je charakteristická veľkými výkyvmi vodných stavov (priemerný ročný prietok na dolnom toku 680 m3/s, maximálny prietok okolo 8-tis. m3/s). Hlavné prítoky: Tarn, Lot (pravostranné). Garonne je využívaná na zavlažovanie, pre námorné lode je dostupná do Bordeaux. Pre rozkolísanosť vodných stavov je od Castets-en-Dorthe (v blízkosti Bordeaux) po Toulouse v prevádzke bočný prieplav Canal de Garonne (Canal Latéral à la Garonne) napomáhajúci splavnosť. Prieplavom Canal du Midi je spojená so Stredozemným morom. Väčšie mestá na rieke: Muret, Toulouse, Agen, Bordeaux.
Dordogne [-doň] — rieka v juhozápadnom Francúzsku; dĺžka 483 km, rozloha povodia 23 957 km2. Vzniká sútokom zdrojníc Dore a Dogne prameniacich v Centrálnom masíve pri obci Mont-Dore, sútokom s riekou Garonne neďaleko Bordeaux vytvára estuár Gironde, ktorým obidve rieky ústia do Biskajského zálivu Atlantického oceána. Je charakteristická veľkými výkyvmi vodných stavov (priemerný ročný prietok na dolnom toku 380 m3/s, maximálny prietok 5 700 m3/s). Dordogne je splavná 117 km (od mesta Bergerac), na toku je viacero priehradných nádrží s vodnými elektrárňami. Väčšie mestá na rieke: Bergerac, Libourne. Od roku 2012 je celé povodie rieky biosférickou rezerváciou UNESCO.
V doline Dordogne je slabšie rozvinutý priemysel, územie je však intenzívne poľnohospodársky využívané, pestujú sa obilniny, krmoviny, rozvinuté je sadovníctvo, vinohradníctvo (produkcia bieleho, červeného i ružového vína vo vinohradníckych oblastiach v okolí Bergeracu), chová sa dobytok a a hydina. Historický kraj Périgord je známy produkciou delikates – húb (hľuzovky, hríby smrekové, kuriatka jedlé), orechového oleja, foie gras (husacej a kačacej pečienky z vykŕmenej hydiny) a i., pestujú sa tam jahody vyvážané do celej Európy.
Rieka je vyhľadávaná milovníkmi vodných športov.
Džihlam [urdsky], hindsky Džhélam, anglicky Jihlam, Jhelum — rieka v severozápadnej Indii a severovýchodnom Pakistane, pravostranný prítok Čanábu; dĺžka 724 km, rozloha povodia 55 000 km2, priemerný ročný prietok 900 m3/s. Pramení na svahoch horského chrbta Pír Pandžál (západná časť Nízkych Himalájí). Rieka je využívaná energeticky a na zavlažovanie (priehrada a vodná elektráreň Mangla). Je splavná od stredného toku po ústie (160 km). Väčšie mestá na rieke: Šrínagar (India), Džihlam (Pakistan).