Aare [á-] — najdlhšia rieka Švajčiarska, ľavostranný prítok Rýna; dĺžka 295 km, rozloha povodia 17 779 km² (z toho 423 km² zaľadnených). Vyteká z ľadovca Aare v Bernských Alpách, tečie cez Brienzer See, Thunské jazero a Bielske jazero. Preteká mestami Brienz, Thun, Bern a Aarau. Energeticky využívaná.

Abaja [-bá-], amharsky Abaya Hayk — sladkovodné jazero v juž. Etiópii v Etiópskej priekope, 1 268 m n. m.; rozloha 1 256 km², hĺbka 13 m. Rybolov.

Abaya Hayk [-ja hajk] → Abaja

Abbé, francúzsky Lac Abbé, amharsky Abhe Bid Hayk — bezodtokové slané jazero vo východnej Afrike v Afarskej panve na hranici Etiópie a Džibutska; plocha 340 km² (z toho 110 km² v Džibutsku), dĺžka 25 km, priemerná hĺbka 8,6 km. Prítokom je rieka Awaš.

Aksuat — slané jazero na severozápade Kazachstanu v strede Turgajskej brány vo výške okolo 100 m n. m. Jeho plocha kolíše od 50 do 150 km², hĺbka asi 3 m. Skladá sa z Veľkého Aksuatu a Malého Aksuatu spojených 700 m dlhým kanálom. Do jazera ústi rieka Karasu.

Alabama — rieka v USA vznikajúca sútokom Coosy a Tallapoosy prameniacich v Apalačských vrchoch. Dĺžka (od prameňa Coosy) 1 183 km, rozloha povodia 58 500 km². Po sútoku s Tombigbee vzniká tok Mobile, ktorý sa vlieva do Mexického zálivu. Priemerný ročný prietok v ústí 1 790 m³/s. Dôležitá dopravná cesta, splavná od mesta Montgomery.

Alakoľ, Alakuľ — bezodtokové slané jazero v Kazachstane v polopúšťovej tektonickej zníženine Balchašsko-alakoľskej kotliny vo výške 343 m n. m.; plocha okolo 2 220 km², hĺbka 45 m. Ročné kolísanie hladiny asi 1,2 m, zamŕza od januára do apríla. S jazerami Ujaly, Asykkoľ a Želanaškoľ tvorí jazernú sústavu s rozlohou povodia do 55-tis. km². Do Alakoľa sa vlieva rieka Emeľ. Rybolov.

Alaotra — najväčšie jazero na Madagaskare, 750 m n. m.; plocha 220 km², hĺbka 1 až 2 m. Meliorovaním močiarneho pobrežia sa získavajú ryžové polia. Rybolov.

Eğirdir Gölü, pôvodne Eğridir Gölü — jazero tektonického pôvodu v záp. Turecku juhozáp. od Anatólskej plošiny, severových. od mesta İsparta, 924 m n. m.; plocha 520 km², dĺžka 35 km, šírka 16 km. Jeho sev. časť sa nazýva Hoyran. Z jazera vyteká rieka Aksu.

Adda — rieka v sev. Taliansku, ľavostranný prítok Pádu; dĺžka 313 km, rozloha povodia 7 979 km². Pramení v Rétskych Alpách, preteká cez Comské jazero. Čiastočne splavná, energeticky využívaná.

Adige [-dže] → Adiža

Adour [adúr] — rieka v juhozáp. Francúzsku; dĺžka 335 km. Pramení v Pyrenejach, preteká Akvitánskou panvou a severozápadne od mesta Bayonne ústi do Biskajského zálivu. Splavná v dĺžke 128 km, energeticky využívaná.

Achelóos, Aspropotamos — rieka v záp. Grécku; dĺžka 223 km. Pramení v pohorí Pindos, ústi do Iónskeho mora. Využívaná energeticky a na zavlažovanie.

Achtuba, oficiálny prepis Ahtuba — ľavé rameno rieky Volga v Rusku (oddeľuje sa nad Volgogradom); dĺžka 520 km, priemerný ročný prietok okolo 150 m³/s. Splavné len pri najvyšších vodných stavoch. Prístav Achtubinsk.

Ain [en] — rieka vo Francúzsku, pravostranný prítok Rhôny; dĺžka 160 km. Pramení v pohorí Jura, preteká pozdĺž jeho záp. predhoria a pri Lyone ústi do Rhôny.

Aire [ér] — rieka vo Francúzsku, pravostranný prítok Aisne; dĺžka 131 km. Pramení v Argonách.

Aire [ér] — rieka v Spojenom kráľovstve v sev. Anglicku, pravostranný prítok rieky Ouse; dĺžka 113 km. Pramení v Penninských vrchoch. Splavná 37 km.

Aisne [en] — rieka v severových. Francúzsku, ľavostranný prítok Oise; dĺžka 300 km. Pramení v záp. časti pahorkatiny Argony. Splavná 160 km, z toho 57 km kanalizovaných. Ústi pri Compiègne. Prieplavom spojená s riekami Oise, Mása (Ardenský prieplav) a Marna.

Ajaguz — rieka v Kazachstane; dĺžka 492 km, rozloha povodia 15 700 km². Pramení na svahoch pohoria Tarbagataj. Preteká polopúšťovou oblasťou, stráca veľa vody a vsakuje do pôdy. Do Balchašského jazera vteká len v období vysokých povodňových stavov.

Ajan — jazero tektonicko-ľadovcového pôvodu na severe ázijskej časti Ruska, 469 m n. m. Vyteká z neho rieka Ajan.

Ajan — rieka na severe ázijskej časti Ruska, horný tok rieky Cheta (zdrojnica rieky Chatanga); dĺžka 181 km. Vyteká z jazera Ajan.

Aksu, čín. A-kche-su-che, oficiálny prepis Akesuhe — rieka v Kirgizsku a Číne, jedna zo zdrojníc rieky Tarim; dĺžka 400 km, rozloha povodia 28 500 km². Vyteká z ľadovcov str. Ťanšanu. Na hornom úseku v Kirgizsku názov Sarydžaz.

Alazeja — rieka v Rusku v Jakutsku. Dĺžka 1 590 km, rozloha povodia 64 700 km², priemerný ročný prietok v ústí 320 m³/s. Vzniká sútokom dvoch riek prameniacich v juž. časti Alazejskej plošiny. Ústi viacerými ramenami do Východosibírskeho mora. Zamrznutá od konca septembra do konca mája, resp. do začiatku júna.

Albano, tal. Lago di Albano — kráterové jazero v Taliansku v sopečnom pohorí Albanské vrchy; plocha 6 km², maximálna hĺbka 170 m.

Albany [elbe-] — rieka v Kanade v provincii Ontário; dĺžka 480 km. Vzniká sútokom viacerých riek (Ogoki, Little, Cutrent, Kenogami), ústi do Jamesovej zátoky v Hudsonovom zálive. Na hornom toku energeticky využívaná.

Albertovo jazero, fr. Lac Mobutu-Sese-Seco, angl. Lake Albert — tektonické jazero v Afrike na hranici Konžskej demokratickej republiky a Ugandy vo Východoafrickej priekopovej prepadline vo výške 620 m n. m.; plocha 5 350 km², dĺžka 150 km, maximálna hĺbka 63 m. Od východu doň vteká Viktóriin Níl, ktorý z neho vyteká ako Albertov Níl. Od juhu vteká rieka Semliky odvodňujúca Eduardovo jazero. Albertovo jazero bolo objavené 1862 britskými cestovateľmi J. H. Spekom a J. A. Grantom. Rybolov a lodná doprava.

Albertov prieplav, Albertkanaal — prieplav v severových. Belgicku; vodná cesta medzi Másou a Šeldou; dĺžka 130 km, hĺbka 4 m (pre lode s výtlakom do 2-tis. t). Preprava uhlia a stavebných látok. Od 1940 spája veľké priemyselné centrá Belgicka.

Albertkanaal → Albertov prieplav

Kábul — rieka vo vých. Afganistane a v severozáp. Pakistane, pravostranný prítok Indusu; dĺžka okolo 460 km, rozloha povodia okolo 66 000 km², priemerný ročný prietok na dolnom toku 200 m³/s. Pramení v Afganistane v pohorí Kúhe Bábá asi 70 km záp. od hlavného mesta Kábul, do Indusu ústi v Pakistane severozáp. od Islamabadu v blízkosti mesta Attock. Využívaná energeticky (viacero hydroelektrární) a na zavlažovanie; splavná 120 km. Väčšie mestá na rieke: Kábul, Džalálábád (Afganistan). Dolinou rieky Kábul vedie automobilová cesta spájajúca Afganistan a Pakistan (Kábul – Džalálábád – Péšávar).

Kaduna — rieka v Nigérii, ľavostranný prítok Nigeru; dĺžka 580 km. Pramení v záp. časti náhornej plošiny Jos, na hornom toku má charakter periodickej rieky. Splavná na dolnom toku počas vysokých vodných stavov. Väčšie mestá na Kadune: Kaduna, Zungeru. V Kadune a v priľahlej oblasti žijú krokodíly, podľa ktorých je rieka nazvaná (v hauskom jazyku kada = krokodíl).

Kafue — rieka v Zambii, ľavostranný prítok Zambezi; dĺžka okolo 960 km, rozloha povodia 155 000 km², priemerný ročný prietok na dolnom toku 320 m³/s. Pramení na hranici s Konžskou demokratickou republikou záp. od mesta Lubumbashi (Konžská demokratická republika), do Zambezi sa vlieva 70 km sev. od hrádze vodnej nádrže Kariba na hranici Zambie a Zimbabwe. Najväčšie prítoky: Lufupa, Mushingoshi, Lunga (pravostranné). Využívaná energeticky (dve hydroelektrárne s priehradnými nádržami) a na zavlažovanie (najmä malých fariem pestujúcich cukrovú trstinu). Splavná 240 km od ústia. Okolo stredného toku sa rozkladá národný park Kafue (→ Kafue National Park), rieka preteká územiami mokradí Lukanga Swamp a Kafue Flats (na jej území dva národné parky: Lochinvar National Park a Blue Lagoon National Park) zaradenými pre svoju jedinečnosť medzi lokality Ramsarského dohovoru. Väčšie mestá na rieke Kafue: Chingola, Kitwe, Kafue, Mazabuka. Napriek tomu, že rieka preteká urbanizovanými oblasťami a významným banským regiónom v provincii Copperbelt, čo zvyšuje riziko znečistenia, opakovane vykonávané testy vody nezaznamenávajú jej kontamináciu.

Kagul, ukr. Kahul — jazero v juhozáp. časti Ukrajiny pri hraniciach s Moldavskom (zasahuje doň malou sev. časťou) a Rumunskom v Odeskej oblasti na Čiernomorskej nížine v blízkosti Dunaja, od ktorého je oddelené hrádzou; plocha 82 – 93,5 km², hĺbka do 7 m. Ústi doň rieka Kagul, vyteká z neho vodný tok ústiaci do Dunaja. Pri vysokých vodných stavoch sa vody jazera Kagul zlievajú s Dunajom. Využívané na zavlažovanie (moldavská časť) a na rybolov.

Akagera → Kagera

Kahiwa Falls [fóls] — vodopád na Havajských ostrovoch na sev. brehu ostrova Molokai pozostávajúci zo 6 výrazných stupňov; výška 660 m. Dá sa pozorovať len z mora alebo zo vzduchu.

Kaledónsky prieplav, angl. Caledonian Canal — prieplav v Spojenom kráľovstve v Škótsku spájajúci zálivy Moray Firth (Severné more) na východe a Firth of Lorne (Atlantický oceán) na západe; dĺžka 100 km. Vedie od severozápadu na juhozápad dnom tektonicky podmienenej doliny Glen More nan Albin z mesta Inverness cez jazerá Loch Dochfour, Loch Ness, Loch Oich a Loch Lochy do zálivu Firth of Lorn, ústi neďaleko mesta Fort William. Prekonanie výškového rozdielu je vyriešené systémom 29 vzdúvadiel, súčasťou plavebného kanála sú štyri akvadukty a desať mostov. Kaledónsky prieplav bol vybudovaný 1803 – 22.

Kama, tatársky Čulman, udmurtsky Kam — rieka na východe európskej časti Ruska, najdlhší, ľavostranný prítok Volgy; dĺžka 1 805 km, rozloha povodia 507 000 km², priemerný ročný prietok na dolnom toku (v Čistopoli) 4 100 m³/s. Pramení v centrálnej časti Hornokamskej vrchoviny, na hornom toku tečie prevažne širokou močaristou dolinou, následne pozdĺž záp. predhoria Stredného Uralu, Kamskou vodnou nádržou, Votkinskou nádržou a na dolnom toku Dolnokamskou vodnou nádržou, ústi do Kamského zálivu Kujbyševskej vodnej nádrže. Hlavné prítoky: Kosa, Inva, Obva, Iž, Viatka (pravostranné), Vesľana, Višera, Jajva, Kosva, Čusovaja, Belaja, Ik (ľavostranné).

Zamrznutá od konca novembra do apríla. Významná dopravná tepna využívaná na prepravu surovín, tovarov (na hornom a strednom toku i na splavovanie dreva) i osôb (od mesta Perm pravidelná osobná lodná doprava do Moskvy, Nižného Novgorodu, Astrachánu a Ufy). Splavná 966 km (po prístav Kerčevskij), pri vysokých vodných stavoch (v čase jarných záplav) okolo 1 550 km, splavnú hĺbku je na dolnom toku nutné udržiavať prehlbovacími prácami. Kama je využívaná i energeticky (Kamská, Votkinská a Dolnokamská hydroelektráreň). Väčšie prístavy na rieke: Solikamsk, Beriozniki, Perm, Krasnokamsk, Čajkovskij, Sarapul, Naberežnyje Čelny, Nižnekamsk, Čistopoľ.

Bahr al-Džabal, Bahr al Jábal — názov úseku Nílu od výtoku z Albertovho jazera (na krátkom úseku názov Albert Nile) po sútok s Bahr al-Ghazál.

Aksu — rieka vo vých. časti Kazachstanu, jedna z riek Sedemriečia; dĺžka 316 km, rozloha povodia 5 040 km². Vyteká z ľadovcov Džungarského Alataua, ústi do vých. časti Balchašského jazera. Využívaná na zavlažovanie.

Aldan — rieka v Rusku v Jakutsku, najväčší pravostranný prítok Leny; dĺžka 2 273 km, rozloha povodia 729-tis. km², priemerný ročný prietok v ústí 5 060 m³/s. Pramení na sev. svahoch Stanového chrbta, v kamenistom koryte s častými prahmi preteká cez Aldanskú plošinu. Počas povodní stúpne hladina o 7 – 10 m. Splavná od prístavu Tommot v dĺžke 1 650 km. Dôležitý rybolov (jeseter). Zamrznutá 7 mesiacov. V povodí náleziská zlata a čierneho uhlia.

Aletschský ľadovec [aleč-], nem. Aletschgletscher — dolinný ľadovec vo Švajčiarsku v Bernských Alpách v horskej skupine Finsteraarhorn; rozloha 129 km², dĺžka 24 km, šírka 1 800 m. Najväčší dolinný ľadovec v Alpách a v celej kontinentálnej Európe. Spolu s priľahlým územím bol 2001 zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Alfeios — rieka v Grécku, najdlhšia rieka Peloponézu; dĺžka 120 km. Pramení v pohorí Taygetos a ústi do Iónskeho mora. Nesplavná.

Aliakmon, Vistrilsca — rieka v sev. Grécku; dĺžka 314 km. Pramení v pohorí Grámmos, vlieva sa do Solúnskeho zálivu. Využívaná energeticky a na závlahy.

Arc [ark] — rieka vo Francúzsku, ľavostranný prítok Isère; dĺžka 135 km. Ľadovcový alpský tok prameniaci v blízkosti Val d’Isère a ústiaci 25 km pod Albertville.

Arda, gr. Ardas, tur. Arda Nehri — rieka v Bulharsku, Grécku a Turecku, pravostranný prítok Marice; dĺžka 272 km (v Bulharsku 241 km). Tečie zníženinou vo vých. časti Rodop striedavo zúženými profilmi a rozšírenými úsekmi. Využívaná na zavlažovanie, na str. toku priehrady a vodné elektrárne. Dôležité mesto na rieke Kărdžali.

Ardenský prieplav — prieplav v severových. Francúzsku spájajúci Másu (pod mestom Sedan) s Aisne (povodie Seiny) v blízkosti Vailly-sur-Aisne. Dĺžka 99 km, v prevádzke od 1883; preprava uhlia a železných rúd.

Angrapa, poľ. Węgorapa — rieka v Poľsku a Rusku, jedna zo zdrojníc Pregole; dĺžka 140 km, rozloha povodia 3 535 km². Vyteká z jazera Mamry v Poľsku.

Angelov vodopád [anche-], špan. Salto del Angel, indiánske jazyky Churún-Meru — najvyšší vodopád sveta na juhu Venezuely v autonómnom štáte Bolívar na riečke Churún (prítok toku Carrao) v povodí rieky Caroní pretínajúcej Guyanskú vysočinu. Výška 979 m. Objavil ho 1933 americký letec a hľadač zlata Jimmie Angel (*1899, †1956). Patrí k turistickým atrakciám Venezuely; pre zlú prístupnosť navštevovaný len letecky.

Ångermanälven [on-] — rieka v strednom Švédsku; dĺžka 463 km, rozloha povodia 31 860 km², priemerný ročný prietok v ústí 500 m³/s. Pramení v Škandinávskych vrchoch na hranici s Nórskom (hlavnou zdrojnicou je rieka Ransarån prameniaca na území Nórska), preteká viacerými jazerami, je na nej viacero vodopádov a perejí, estuárom ústi do Botnického zálivu Baltského mora. Významné prítoky: Fjällsjöälven, Faxälven (pravostranné), Vojman (ľavostranný). Rieka je využívaná na splavovanie dreva, na energetické účely (na rieke a jej prítokoch je viacero vodných elektrární), je splavná 80 km od ústia. Väčšie mestá na rieke: Vilhelmina, Sollefteå, Kramfors.

Kainji Lake [-dži lejk] — vodná nádrž v záp. Nigérii na rieke Niger na hranici štátov Niger a Kebbi; plocha 1 300 km². Vznikla vybudovaním priehradného múru 1968 – 69. Využívaná energeticky (Kainji Dam je najväčšou hydroelektrárňou na Nigeri, výkon 720 MW), ako aj na zavlažovanie a intenzívny rybolov. Priľahlé okolie predstavuje národný park Kainji Lake National Park (vyhlásený 1979, rozloha 5 341 km²) s rôznorodým živočíšstvom.

Kamyšsko-samarské jazerá — systém jazier na severzápade Kazachstanu v severových. časti Kaspickej nížiny; plocha okolo 6 km², hĺbka do 2,5 m. Jazerá sa rozkladajú na území dlhom okolo 100 km v smere východ – západ a širokom okolo 60 km v smere sever – juh; navzájom sú pospájané. Väčšinou sú bezodtokové, niektoré prietokové. Do systému ústia rieky Veľký Uzeň a Malý Uzeň. Voda jazier je sladká alebo slabo slaná.