Longov prieliv, rus. proliv Longa — prieliv medzi severovýchodným pobrežím ázijskej časti Ruska a Wrangelovým ostrovom, spájajúci Východosibírske more s Čukotským morom; dĺžka 128 km, šírka 141 –146 km, hĺbka 36 – 50 m. Je súčasťou Severnej morskej cesty, pre šelfový (pobrežný) a driftujúci (unášaný) ľad je však plavba cez prieliv značne obmedzená.

Prieliv je nazvaný po americkom kapitánovi veľrybárskej lode Thomasovi Longovi, ktorý sa ním plavil v roku 1867, v mnohých starších prameňoch sa však uvádza, že je nazvaný po polárnom bádateľovi Georgeovi Washingtonovi de Longovi.

Konkouré [-ku-] — rieka v Guinei; dĺžka 303 km, rozloha povodia 10 250 km², priemerný ročný prietok v ústí 288 m³/s. Pramení v západnej časti centrálnej Guiney na centrálnej plošine hornatej oblasti Futa Džalon v blízkosti mesta Konkouré, tečie smerom na západ, ústi do zátoky Atlantického oceána Baie de Sangaréa 30 km severne od hlavného mesta Konakry. Je energeticky využívaná (sústava vodných priehrad s hydroelektrárňami – Garafiri, Kaléta, Souapiti). Pre množstvo vodopádov, kaskád a strmých skalných útesov nie je vhodná na vodnú turistiku. V minulosti predstavovala rieka prírodnú prekážku v pozemnej doprave medzi mestom Konakry a ďalšími mestami, v súčasnosti je premostená. Väčším mestom ležiacim v blízkosti rieky je Konkouré (okolo 14-tis. obyvateľov).

Königssee [-zé] — jazero ľadovcového pôvodu v juhovýchodnej časti Nemecka na juhovýchode spolkovej krajiny Bavorsko v Berchtesgadenských Alpách v blízkosti hranice s Rakúskom; plocha 5,22 km², maximálna hĺbka 190 m (jedno z najhlbších jazier Nemecka). Je pretiahnutého tvaru (dĺžka 7,2 km, šírka 1,2 km) v smere sever – juh. Jazero je obkolesené vysokými štítmi (napr. Watzmann-Mittelspitze, 2 713 m n. m., 3. najvyšší vrch Nemecka). V jeho severnej časti je ostrov Christlieger (0,126 ha). Väčšia časť Königssee patrí do národného parku Berchtesgaden (vyhlásený 1978, rozloha 208 km²), ktorý je súčasťou biosférickej rezervácie Berchtesgaden. Jazero je považované za najčistejšie jazero v Nemecku.

Kongo, fr. Congo, v minulosti aj Zair, Zaïre — rieka v Konžskej demokratickej republike ústiaca do Atlantického oceána, na dolnom toku hraničný tok so štátmi Kongo a Angola (s jej exklávou Cabinda); dĺžka 4 374 km (2. najdlhšia rieka Afriky, po Níle), rozloha povodia okolo 3 700 000 km² (2. najväčšie povodie na svete, po Amazonke), priemerný ročný prietok v ústí 41 000 m³/s (2. najvodnatejšia rieka na svete, po Amazonke). Do povodia patria takmer celé územie Konžskej demokratickej republiky, významná časť území Konga a Stredoafrickej republiky a menšie časti Zambie, Angoly, Tanzánie a Kamerunu.

Kongo pramení na juhovýchode krajiny v pohorí Mitumba v blízkosti hranice so Zambiou vo výške 1 435 m n. m. ako Lualaba (názov toku po mesto Kisangani); niekedy je za pramenný tok považovaná rieka Chambezi (dĺžka Konga od tohto prameňa 4 835 km), ktorá pramení v severovýchodnej Zambii v blízkosti jazera Tanganika vo výške 1 590 m n. m. (po pretečení jazerom Bangwelo má názov Luapula, po pretečení jazerom Mweru názov Luvua) a vlieva sa do Lualaby (Konga). Kongo tečie na hornom toku hornatým územím smerom na sever, ďalej Konžskou panvou, kde prekonáva viacero skalných prahov; na strednom toku od Stanleyho vodopádov po Kinshasu tečie širokou (do 20 km), miestami močaristou dolinou na severozápad, následne na západ a juhozápad, vytvára početné ostrovy, stredný úsek rieky sa končí jej rozšírením nazývaným Pool Malebo s dvoma výraznými ramenami (vytvárajú rozsiahly neobývaný ostrov), na jeho juhozápadnom konci sa na protiľahlých brehoch nachádzajú hlavné mestá Konžskej demokratickej republiky a Konga – Kinshasa a Brazzaville, medzi ktorými existuje iba trajektové spojenie; na dolnom úseku rieka opäť vytvára jeden tok a je na nej viacero sérií väčších a menších vodopádov a výrazne zúžených miest prerušených úsekmi s pokojnejším tokom, následne sa okrajom náhornej plošiny prelamuje hlbokou a úzkou tiesňavou (dĺžka 350 km, šírka 220 – 500 m), prekonáva viacero skalných prahov (Livingstonove vodopády), pri meste Matadi vteká na pobrežnú nížinu a estuárom (šírka do 17 km) ústi pri meste Banana na hranici Konžskej demokratickej republiky a Angoly do Atlantického oceána. Hlavné prítoky: Luvua, Aruwimi, Ubangi, Sangha (pravostranné); Lomami, Tshuapa (nazývaná aj Ruki alebo Rouki), Kasai (ľavostranné).

Pozdĺž rieky sú porasty mangrovov a galériové lesy, v zamokrených územiach krovinaté a trávnaté porasty. Pre územie v okolí rieky je charakteristické množstvo hmyzu (veľa druhov motýľov, vážok i komárov), v rieke žije približne 230 druhov rýb, priamo v rieke alebo na jej brehoch (vrátane viacerých rozsiahlych močaristých území) sú rozšírené plazy (o. i. krokodíly a korytnačky), v okolí rieky žije 265 druhov vtákov (volavky, bociany, pelikány, kačice), menej rozšírené sú cicavce (hrochy, vydry, lamantín africký). Významné chránené oblasti sú priamo spojené s tokom rieky: na hornom toku (na Lualabe) národný park Parc national de l’Upemba (rozloha 11 730 km², vyhlásený 1939), v bezprostrednej blízkosti ústia chránené územie Parc marin des mangroves (rozloha 768 km², vyhlásené 1992).

Ekonomický potenciál Konga je využívaný vo veľmi malej miere (chýbajúca infraštruktúra, nedostatok finančných prostriedkov, politické napätie, nedôvera zahraničných investorov, náročné prírodné podmienky). Aj napriek tomu, že súvislá plavba riečnych lodí po Kongu a jeho prítokoch je znemožnená viacerými kataraktmi, sú rieky povodia dôležité z hľadiska vnútrozemskej dopravy i ekonomického rozvoja priľahlých oblastí, splavné úseky Konga a jeho prítokov slúžia na dopravu surovín a poľnohospodárskych plodín (najmä dreva, palmového oleja, kávy a rúd farebných kovov). Dĺžka vodných ciest povodia je okolo 16-tis. km; hlavné splavné úseky Bukama – Kongolo (645 km), Kindu – Ubundu (300 km), Kisangani – Kinshasa (1 742 km) a Matadi – ústie (138 km, úsek dostupný pre námorné lode) sú na Kongu, ďalšie na Kasai s prítokmi, na Ubangi a Tshuape. Splavné úseky sú navzájom pospájané železnicami. Na úseku Isangi – Matadi (takmer celý stredný tok a väčšia časť dolného toku vrátane dvojmestia Kinshasa-Brazzaville) nie sú brehy rieky prepojené cestným ani železničným mostom. Na mnohých miestach rieky funguje preprava ľudí, zvierat a tovarov pomocou jednoduchých motorových člnov. Najvýznamnejšie prístavy na Kongu a prítokoch: Boma, Matadi, Kinshasa, Brazzaville, Mbandaka, Kisangani, Ubundu, Kindu, Kongolo, Kabalo, Bukama (na Kongu); Bangui (na Ubangi); Ilebo (na Kasai). V povodí Konga je okolo 40 hydroelektrární (najväčšie dve hydroelektrárne Inga I a Inga II v Konžskej demokratickej republike v blízkosti Matadi i napriek tomu, že plnohodnotne nevyužívajú inštalovanú kapacitu, pokrývajú spolu s menšími hydroelektrárňami domácu spotrebu elektriny a umožňujú ju aj exportovať), pričom hydroenergetický potenciál riek povodia Konga sa odhaduje na 132 mil. kWh/rok. Väčšie koncentrácie obyvateľstva v blízkosti Konga sú na severe (mestá Kisangani, Bumba, Lisala) a na juhozápade (Kinshasa a okolie) krajiny.

Ústie Konga bolo objavené v roku 1482 portugalským moreplavcom Diogom Cãom, horná časť povodia Lualaby v roku 1871 anglickým cestovateľom Davidom Livingstonom, značnú časť toku preskúmal v období 1876 – 77 americký cestovateľ Henry Morton Stanley.

Kokosový prah, Kokosový chrbát — aseizmický podmorský chrbát vo vých. časti Tichého oceána oddeľujúci Panamskú panvu a Guatemalskú panvu; dĺžka 1 000 km, šírka 250 – 500 km. Budovaný bazaltovými lávovými prúdmi miestami dosahujúcimi hrúbku až 2 km.

Kokosový chrbát → Kokosový prah

Kladská Nisa, poľ. Nysa Kłodzka — rieka v juhozáp. časti Poľska, ľavostranný prítok Odry; dĺžka 182 km, rozloha povodia 4 566 km², priemerný ročný prietok v blízkosti ústia 42 m³/s. Pramení v blízkosti hranice s Českom pod Králickým Sněžníkom, preteká väčšinou pahorkatinnou krajinou, na dolnom toku Sliezskou nížinou. Využívaná energeticky (na hornom toku dve veľké priehradné nádrže s hydroelektrárňami). Väčšie mestá na rieke: Kłodzko, Nysa.

King Sound [kink saund] — záliv Indického oceána pri záp. pobreží Austrálie hlboko prenikajúci do sev. časti štátu Západná Austrália; dĺžka 120 km, šírka 50 km. Ústi doň rieka Fitzroy River a viacero menších riek. Väčšie prístavy: Derby (v blízkosti Fitzroy River). King Sound patrí s výškou prílivu do 11,8 m (pri Derby) k miestam s najvyšším prílivom. Prvým Európanom, ktorý záliv preskúmal, bol 1688 anglický moreplavec W. Dampier.

Kilijské rameno, rum. Braţul Chilia, ukr. Kilijske hyrlo — rameno Dunaja na jeho dolnom toku na hranici medzi Rumunskom a Ukrajinou, najsevernejšie z troch ramien, ktorými Dunaj ústi do Čierneho mora; dĺžka 116 km, odvádza sa ním okolo 70 % vody Dunaja. Vo svojej dolnej časti sa rozvetvuje na 25 hlavných a niekoľko desiatok vedľajších ramien. Prístavy na Kilijskom ramene: Izmail, Kilija, Vylkove (všetky Ukrajina).

Kielska zátoka [kíl-], nem. Kieler Bucht, dán. Kiel Bugt — záliv v juhozáp. časti Baltského mora ohraničený pobrežím Jutského polostrova a ostrovom Fehmarn (územie Nemecka) a ostrovmi Als, Ærø a Langeland (Dánsko), prielivmi Malý Belt a Veľký Belt spojený s prielivom Kattegat; hĺbka 10 – 20 m (silný vietor spôsobuje výkyvy hladiny až o 3,2 m).

Khambátsky záliv, hindsky Khambhát kí Khárí, angl. Gulf of Khambhat, aj Gulf of Cambay — záliv v severových. časti Arabského mora (Indický oceán) pri záp. pobreží Indie oddeľujúci polostrov Káthijávár na západe od severových. časti členského štátu Gudžarát na východe; dĺžka 250 km, šírka 25 – 190 km, hĺbka do 36 m. Členité pobrežie, ktorého sev. časť je zamočiarená. Najväčšie rieky ústiace do zálivu: Narmada, Táptí.

V minulosti bol záliv významným obchodným centrom s prístavmi spájajúcimi vnútrozemie Indie s námornými obchodnými cestami Indického oceána. Historicky významné prístavy: Bharus, Surat, Khambát, Bhávnagar, Daman.

Kermadecká priekopa — oceánska priekopa v juhozáp. časti Tichého oceána tiahnuca sa paralelne s Kermadecovými ostrovmi; dĺžka okolo 1 000 km, hĺbka 10 047 m (jedna z najhlbších v Tichom oceáne). Vznikla pri subdukcii Tichooceánskej dosky pod Austrálsku dosku. Vypĺňajú ju sedimentárne horniny značnej hrúbky. Seizmicky veľmi aktívna oblasť.

Kerguelenský chrbát [-ge-] — podmorský chrbát v juž. časti Indického oceána tiahnuci sa v smere severozápad – juhovýchod; dĺžka 2 600 km, šírka 950 km. Nad hladinu z neho vystupujú viaceré ostrovy, o. i. súostrovie Kergueleny.

Kerčský prieliv, rusky Kerčenskij proliv, ukrajinsky Kerčenska protoka, v krymskej tatárčine Keriç boğazı, historicky Bosporus Cimmerius, aj Kimmerský Bospor — prieliv medzi Tamanským polostrovom na východe (patrí Rusku, súčasť Krasnodarského kraja) a Kerčským polostrovom na západe (súčasť Ruskom kontrolovanej autonómnej republiky Krym patriacej Ukrajine) spájajúci Azovské more a Čierne more; dĺžka 41 km, šírka 4 – 15 km, maximálna hĺbka 18 m. V zime je pokrytý plávajúcim ľadom. Významný prístav: Kerč. Prieliv je premostený mostným komplexom – železničným (otvorený v máji 2018, dĺžka 16,9 km) a cestným (otvorená v decembri 2019, dĺžka 18,1 km) mostom; v minulosti fungujúci železničný most postavený v roku 1944 bol nasledujúci rok zničený ľadochodom. Súčasná lodná doprava v prielive je poznamenaná rusko-ukrajinskými vzťahmi a fakticky je pod kontrolou Ruska.

Kemijoki — rieka v sev. Fínsku; 512 km (najdlhšia rieka krajiny), rozloha povodia 51 400 km², priemerný ročný prietok v ústí 515 m³/s. Pramení na juž. svahoch horského chrbta Maanselkä v blízkosti hranice s Ruskom, preteká jazerom Kemijärvi, ústi do Botnického zálivu Baltského mora. Využívaná energetický (najbohatší hydroenergetický zdroj Fínska s viacerými hydroelektrárňami podieľajúcimi sa okolo 35 % na celkovej produkcii elektrickej energie štátu získanej vodnými elektrárňami), na splavovanie dreva a rybolov, na dolnom úseku splavná. Mestá na rieke: Kemijärvi, Rovaniemi, Kemi (v ústí).

Keltské more — okrajové more v severových. časti Atlantického oceána medzi pobrežím Írska na severe a záp. pobrežím Veľkej Británie (pobrežie Walesu, Bristolský záliv a Cornwallský polostrov) na východe, na juhu prechádza do Biskajského zálivu, na západe do Atlantického oceána, Prielivom svätého Juraja na severe spojené s Írskym morom, Lamanšským prielivom na juhových. so Severným morom; plocha 45 000 km², hĺbka do 128 m. Rozvinutý rybolov (najmä makrel a kambál). Keltské more bolo pôvodne považované za súčasť Prielivu svätého Juraja, súčasný názov zaviedol 1921 anglický ichtyológ Ernest William Lyons Holt (*1864, †1922).

Kávérí, angl. Kaveri, v staršej transkripcii Cauvery — rieka v južnej Indii v členských štátoch Karnátaka a Tamilnádu; dĺžka 764 km, rozloha povodia 72 500 km². Pramení na svahoch Západného Ghátu, preteká južnou časťou Dekanskej plošiny, Východným Ghátom a južnou časťou Koromandelského pobrežia, na hornom a strednom toku vytvára početné vodopády, z ktorých najväčšie sú Kávérí (Čivačamuttiram) v blízkosti mesta Maisúr, na dolnom toku vytvára rozsiahlu deltu (šírka 120 km, rozloha 10 300 km²), ústi dvoma hlavnými ramenami do Bengálskeho zálivu. Hlavné prítoky: Bhavání a Amarávatí (pravostranné). Rieka je využívaná energeticky (viacero vodných elektrární) a na zavlažovanie. V blízkosti ústia i na viacerých neveľkých úsekoch na strednom toku je splavná. Veľké mestá na rieke: Erode, Tiruččirappalli, Taňčávúr, Kumbakonam. Pre hinduistov predstavuje posvätnú rieku, často nazývanú Ganga juhu.

Kávérí, angl. Kaveri Falls, v staršej transkripcii Cauvery Falls, aj Čivačamuttiram, angl. Shivanasamudra Falls — vodopád na rieke Kávérí v Indii v členskom štáte Karnátaka vo Východnom Gháte východne od mesta Maisúr; výška 98 m. Ostrovom Čivačamuttiram (častý cieľ pútnikov) je rozdelený na dve časti.

Katuň — rieka na juhu ázijskej časti Ruska v Altajsku, ľavostranná zdrojnica Obu; dĺžka 688 km, rozloha povodia 60 900 km², priemerný ročný prietok 53 km od ústia 626 m³/s. Katuň vyteká z Katunského ľadovca rozprestierajúceho sa na juž. svahoch vrchu Belucha v Katunských vrchoch. Na hornom toku preteká Altajom a jeho predhorím a má typicky horský charakter, str. tok tečie širokou dolinou a miestami sa rozvetvuje na viacero ramien, na dolnom toku sa striedajú užšie úseky doliny so širšími, na poslednom úseku (asi 70 km) tečie rozľahlou rovinou a pri meste Bijsk sa zlieva s riekou Bija (dĺžka 301 km, rozloha povodia 37 000 km², priemerný ročný prietok pri Bijsku 477 m³/s), s ktorou vytvára veľtok Ob. Hlavné prítoky: Argut, Čuja, Kadrin, Iša (pravostranné), Koksa, Ursul, Kamenka a Sema (ľavostranné). Zamrznutá od prelomu novembra a decembra do apríla. Splavná 75 km od ústia, vyhľadávaná domácimi i zahraničnými vyznávačmi raftingu. Dolinou Katune vedie významná cestná komunikácia Čujský trakt (z Novosibirska cez Bijsk do Mongolska).

Kattegat, švéd. Kattegatt — prieliv medzi Jutským polostrovom (Dánsko) a Škandinávskym polostrovom (Švédsko) spájajúci Baltské more (jeho súčasť) a Severné more, jedna z Dánskych úžin; rozloha okolo 22 000 km², dĺžka okolo 200 km, šírka 60 – 122 km, hĺbka do 124 m. V juž. časti sa člení na úžiny Veľký Belt, Malý Belt a Øresund. Teplota vrchných vrstiev vody od 2 °C v januári do 17 °C v júli, salinita od 18,5 ‰ na juhu do 29,6 ‰ na severe. Hlavné prítoky: Glomma, Göta älv, Nissan, Gudenå. Rozvinutý rybolov; intenzívna doprava, hlavnými prístavmi sú Göteborg (Švédsko), Ålborg a Århus (Dánsko). Veľká časť Kattegatu a jeho ostrovov je predmetom ochrany prírody, viacero lokalít je súčasťou sústavy Natura 2000, viacero mokradí patrí medzi Ramsarské lokality (→ Ramsarský dohovor).

Kasumigaura — jazero v Japonsku vo vých. časti ostrova Honšu na nížine Kantó severových. od Tokia; dĺžka 16 km, šírka do 8 km, plocha 168 km² (druhé najväčšie jazero Japonska), maximálna hĺbka 7,3 m. Do jazera vteká viac ako 30 riek (najväčšie Sakura a Naka), vyteká z neho rieka Tone. Je využívané rekreačne, na zavlažovanie, rybárčenie a rybolov.

Kaspické more — bezodtokové slané jazero, najväčšie jazero na svete ležiace v rozsiahlej, tektonicky podmienenej depresii na hranici medzi Európou a Áziou, jeho pobrežie patrí Rusku, Azerbajdžanu, Iránu, Turkménsku a Kazachstanu. Kaspické more je pretiahnutého tvaru v smere sever – juh; dĺžka 1 030 km, šírka 435 km, rozloha 371 000 km², priemerná hĺbka 184 m, maximálna hĺbka 1 026 m (v juž. časti), objem okolo 78 000 km³ (40 – 44 % objemu jazernej vody na svete). Jeho hladina leží 28 m pod úrovňou mora a jeho pobrežie je najnižším miestom európskeho svetadielu (→ Kaspická preliačina). Teplota vrchných vrstiev vody v zime od 0 °C na severe cez 2 – 3 °C v strede do 12 – 13 °C na juhu, sev. časť zamŕza od konca decembra do apríla; teplota v lete od 22 – 25 °C pri vých. pobreží do 27 – 30 °C pri záp. pobreží.

Do Kaspického mora sa vlieva viac ako 130 riek, najväčšia je Volga (80 % z celkového objemu pritekajúcej vody), ďalej Ural, Terek a Kura. Viacero menších ostrovov najmä na severe (rozloha okolo 2 000 km²). Slanosť 12,6 – 13,2 ‰, na severe len 1 – 8 ‰ (pri ústí Volgy 0,3 ‰), v zálivoch spojených s Kaspickým morom len úzkymi prielivmi oveľa vyššia (v zálive Kara-Bogaz-Gol 305 ‰).

Kaspické more je reliktné jazero, zvyšok historického oceána Téthys, jeho rozloha sa zmenšuje (424 300 km², 1930; 371 000 km² v súčasnosti), k poslednému výraznému zmenšeniu došlo 1929 – 77 (hladina klesla o 3,1 m) najmä v dôsledku antropogénnej činnosti (zvýšenému využívaniu vôd Volgy na zavlažovanie a priemyselnú výrobu), 1977 – 95 hladina stúpala, odvtedy dochádza iba k menším osciláciám.

Rozvinutý rybolov (lovisko najväčšej jeseterovitej ryby vyzy, významného zdroja kaviáru), na pobreží a z jeho dna ťažba ropy (náleziská Tengiz, Uzeň, Karačaganak – Kazachstan; Apšeronský polostrov – Azerbajdžan; Machačkala – Rusko) a zemného plynu (Astrachánske nálezisko – Rusko; Karačaganak – Kazachstan), mirabilitu (záliv Kara-Bogaz-Gol); dôležitá dopravná funkcia (sústavou vodných diel spojené s Azovským morom, Čiernym morom, Bielym morom a Baltským morom), hlavné prístavy: Astrachán, Machačkala (Rusko), Türkmenbašy (Turkménsko), Aqtaw (Kazachstan), Baku (Azerbajdžan), Enzeli, Bandar-e Torkeman (Irán).

Právny štatút Kaspického mora, t. j. či ide o more alebo o medzinárodné jazero, je predmetom sporov medzi krajinami, ktoré k nemu majú prístup. Ak by po vyriešení týchto sporov bolo považované za jazero, bolo by rozdelené na príslušné zóny patriace jednotlivým štátom (existujú tri princípy delenia medzinárodných jazier), ak za more, podliehalo by morskému právu a príslušným krajinám by patrili teritoriálne vody (prímorské pásmo medzi základnou líniou pobrežia štátu a otvoreným morom s maximálnou šírkou 12 námorných míľ) a výhradná hospodárska zóna (časť mora do vzdialenosti 200 námorných míľ od pobrežia štátu, v ktorom má daný štát výlučné právo využívať všetky prírodné zdroje na dne, pod ním, vo vode, na hladine i vo vzduchu, ako aj právo na vedecký výskum a organizovanie ochrany). Doriešenie tejto otázky by pomohlo vyriešiť i problémy zúčastnených krajín vo viacerých oblastiach, najmä prístup k ložiskám nerastných surovín (najmä k rope a zemnému plynu), možnosť rybolovu a prístup k medzinárodným vodám (prostredníctvom Volgy a prieplavov k Baltskému a Čiernemu moru).

Kasai, fr. Kasaï, port. Cassai — rieka v Angole a Konžskej demokratickej republike, najväčší ľavostranný prítok Konga; dĺžka 2 272 km, rozloha povodia 881 890 km², priemerný ročný prietok (pri ústí do Konga) 9 873 m³/s. Pramení v Angole, preteká Konžskou panvou, vytvára početné pereje a vodopády, na dolnom toku sa jej koryto viackrát rozširuje, do Konga ústi v Konžskej demokratickej republike v blízkosti mesta Kwamouth (jej úsek v blízkosti ústia sa nazýva Kwa). Hlavné prítoky: Lulua, Sankuru (pravostranné), Cuango (ľavostranný). V povodí veľké náleziská diamantov. Kasai je využívaná energeticky (hydroelektrárne v miestach ťažby diamantov) a na rybolov; jedna z najdôležitejších vodných ciest v povodí Konga, na dolnom toku splavná 790 km od ústia. Prvým Európanom, ktorý rieku a jej povodie preskúmal, bol 1854 D. Livingstone.

Kárún — rieka v juhozáp. Iráne, ľavostranný prítok rieky Šatt al-Arab; dĺžka 820 km, rozloha povodia okolo 60 000 km², priemerný ročný prietok v blízkosti mesta Ahváz 770 m³/s. Pramení v pohorí Zagros záp. od Isfahánu, na hornom a str. toku preteká roklinami a medzihorskými kotlinami, na dolnom toku Mezopotámskou nížinou. Hlavný prítok: Dez (pravostranný). Splavná od ústia po Ahváz, kde prekonáva pereje, nad týmto úsekom je splavná po Šúštar. Časť vody odvádzanej na hornom toku tunelom slúži na zásobovanie Isfahánu a zavlažovanie Isfahánskej oázy, na dolnom toku sa využíva na zavlažovanie Mezopotámskej nížiny. Väčšie mestá na rieke: Šúštar, Ahváz, Chorramšahr (v ústí).

Kárún, arab. Birkit Kárún, oficiálny prepis Birkat Qárún — slané jazero v severnom Egypte v tektonickej preliačine (45 m pod hladinou mora) v oáze Fajjúm; maximálna hĺbka 10 m, dĺžka 42 km, šírka 9 km, rozloha 233 km². Je zvyškom veľkého sladkovodného jazera, v antike nazývaného Moeris, ktoré malo rozlohu okolo 1 270 – 1 700 km². Jazero sa stále zmenšuje, mesto Fajjúm ležiace v minulosti na jeho brehu sa dnes nachádza asi 20 km od brehu. Rybolov; na brehoch množstvo vtáctva. Rozvíjajúca sa turistická oblasť.

Karský šelf — šelf (kontinentálny prah) Karského mora (súčasť Severného ľadového oceána) severozápadne od Sibíri, parciálna časť Sibírskeho šelfu. Prekrytý plytkým epikontinentálnym morom s maximálnou hĺbkou 200 m. Geologicky je pokračovaním pevninských štruktúr, má pevninskú kôru postupne sa stenčujúcu smerom do mora. Stopy po glaciálnej modelácii.

Karské vráta, rus. proliv Karskije Vorota — prieliv medzi súostrovím Nová zem a ostrovom Vajgač spájajúci Pečorské more (časť Barentsovho mora) a Karské more; dĺžka 33 km, šírka 45 – 55 km, hĺbka do 52 m. Skalnaté brehy. Väčšinu roka pokrytý ľadom. Súčasť Severnej morskej cesty.

Karské more — okrajové more Severného ľadového oceána pri sev. pobreží Ázie (záp. Sibír) medzi ostrovom Vajgač, súostroviami Nová zem a Zem Františka Jozefa na západe a súostrovím Severná zem a Tajmýrskym polostrovom na východe, prielivmi Karské vráta a Jugorská úžina spojené s Pečorským morom (časť Barentsovho mora), Viľkického prielivom, Sokaľského prielivom a Prielivom Červenej armády s Morom Laptevovcov; plocha 893 400 km², prevládajúca hĺbka 50 – 100 m, maximálna hĺbka 620 m (v sev. časti v priekope Svätá Anna). Väčšiu časť dna predstavuje šelf. Záp. pobrežie je vysoké a veľmi členité s mnohými fjordmi, juž. pobrežie prevažne nízke, vých. pobrežie vysoké, hornaté a členité. Najväčšie zálivy: Bajdaracký, Obský, Gydský, Jenisejský, Piasinský, Tajmýrsky. Najväčšie polostrovy: Jugorský, Gydský, Tajmýrsky, Jamal. Pri pobreží veľa ostrovov. Teplota vrchných vrstiev vody v zimných mesiacoch okolo –1,8 °C, v letných mesiacoch do 6 °C, v najsevernejších častiach 2 °C (jedno z najchladnejších ruskýh morí, v lete pokryté plávajúcimi ľadmi, v zime celé zamŕza), salinita 33 – 35 ‰, na juhu v ústiach veľkých riek 8 – 10 ‰. Do Karského mora ústia rieky Ob, Jenisej, Piasina, Tajmýra a viacero menších riek (more nazvané podľa jednej z nich – rieky Kara). Časté hmly a búrky. Juž. časťou vedie Severná morská cesta, hlavnými prístavmi sú Dikson a Novyj Port, hlboko vo vnútrozemí na Jeniseji prístavy Dudinka a Igarka dostupné námorným lodiam. Rozvinutý lov rýb (tresky, sibírske lososy a i.).

Karpentársky záliv, angl. Gulf of Carpentaria — záliv Arafurského mora (Tichý oceán) pri severových. pobreží Austrálie medzi Yorským polostrovom a Arnhemskou zemou; dĺžka okolo 800 km, šírka 700 km, maximálna hĺbka do 70 m. Teplota vrchných vrstiev vody 23 – 29 °C, salinita 34,5 – 35,5 ‰, výška prílivov 2,4 – 3,6 m. Viacero ostrovov (Groote Eylandt, Wellesleyho ostrovy a i.). Do zálivu ústia rieky Mitchell, Flinders a Leichhardt. Hlavný prístav Weipa. Pre Európanov objavil záliv W. Janszoon, ktorý do neho 1606 priplával. Nazvaný 1623 podľa vtedajšieho generálneho guvernéra územia v Indonézii spravovaného holandskou Východoindickou spoločnosťou Pietra Carpentiera (*asi 1586, †1659).

Kárnali — názov horného toku rieky Ghágra.

Karkinitský záliv, ukr. Karkinitska zatoka, oficiálny prepis Karkinits’ka zatoka — záliv v sev. časti Čierneho mora pri pobreží Ukrajiny medzi severozáp. pobrežím Krymského polostrova a pevninou; dĺžka 118,5 km, hĺbka od 10 m vo vých. časti do 36 m v záp. časti. Súčasťou Karkinitského zálivu lemovaného kosami a limanmi je záliv Džarylhačka zatoka s najväčším čiernomorským ostrovom Ukrajiny, ostrovom Džarylhač (56 km²). Nízke močaristé brehy. V drsných zimách záliv zamŕza. Prístavy: Skadovsk, Chorly.

Karimatský prieliv, indonézsky Selat Karimata — prieliv v Tichom oceáne medzi ostrovmi Kalimantan a Belitung spájajúci Juhočínske more a Jávske more; minimálna šírka 20 km, hĺbka do 36 m. Početné koralové útesy a menšie ostrovy.

Karibský prúd — teplý morský prúd v Karibskom mori, do ktorého priteká medzi pevninou Južnej Ameriky a ostrovmi Malých Antíl a odteká cez Yucatánsky prieliv. Rýchlosť prúdu závisí od pasátov, priemerne dosahuje asi 2 km/h, teplota vrchných vrstiev vody asi 25,0 °C v zime, 28,3 °C v lete, salinita 35,5 – 36,0 ‰.

Karibské more — okrajové polouzavreté more v záp. časti Atlantického oceána ohraničené sev. pobrežím Južnej Ameriky, vých. pobrežím Strednej Ameriky (po polostrov Yucatán) a ostrovmi Malých Antíl a Veľkých Antíl; Yucatánskym prielivom spojené s Mexickým zálivom, úžinou medzi ostrovmi Antíl s otvoreným oceánom a Panamským prieplavom s Tichým oceánom; plocha okolo 2,750 mil. km², str. hĺbka 2 429 m, maximálna hĺbka 7 686 m (v Kajmanskej priekope).

Skladá sa z Grenadskej panvy, Venezuelskej panvy, Kolumbijskej panvy, Yucatánskej panvy a Kajmanskej priekopy.

Teplota vrchných vrstiev vody od 28 – 29 °C v lete do 25 – 26 °C v zime (jedno z najteplejších morí na svete), salinita 35,5 – 36,0 ‰, výška prílivov do 1 m. Cez Karibské more prechádza teplý Karibský prúd. Ústia doň rieky Magdaléna, Atrato a i. Množstvo koralových ostrovov (najmä na juhu a západe). Časté búrky a uragány. Rybolov, športové rybárstvo, čulá lodná doprava. Hlavné prístavy: Maracaibo, La Guaira, Santo Domingo, Santiago de Cuba, Puerto Cortés, Kingston.

Karche — rieka v záp. a juhozáp. Iráne, čiastočne v Iraku, ľavostranný prítok Tigrisu; dĺžka 560 km, rozloha povodia 42 000 km², priemerný ročný prietok okolo 220 m³/s. Pramení v pohorí Zagros sev. od mesta Kermánšáh, na dolnom toku preteká Mezopotámskou nížinou. Ústi do mokraďového územia v doline Tigrisu, pri vysokých vodných stavoch do Tigrisu. Využívaná na zavlažovanie.

Karakumský prieplav — vodný kanál v Turkménsku v juž. časti púšte Karakum začínajúci sa v blízkosti mesta Kerki a odvádzajúci vody Amudarje na juž. časť územia; dĺžka 1 445 km, prietok v hornej časti kanála 600 m³/s. Budovaný 1954 – 88. Slúži na zavlažovanie (zásobuje zavlažovacie systémy riek Murgab, Tedžen a i., jeden z najdlhších zavlažovacích kanálov na svete), na zásobovanie vodou na ňom ležiacich miest, na prepravu (splavný 450 km) i na rybolov. Na jeho hornom úseku vznikla začiatkom 21. stor. najväčšia priehrada Turkménska. Popri kanáli vedie významná železničná trať krajiny. Na Karakumskom prieplave leží hlavné mesto Turkménska Ašchabad.

Kara-Kuľ — bezodtokové slané jazero v severovýchodnom Tadžikistane v severnej časti Pamíru v medzihorskej kotline vo výške 3 914 m n. m.; dĺžka 33 km, šírka 24 km, plocha 380 km². Polostrovom je rozdelené na dve časti: väčšiu a hlbšiu západnú (okolo 200 km², hĺbka do 236 m) a menšiu a plytšiu východnú časť (hĺbka do 35 m). Zamŕza od konca novembra do apríla.

Na základe geologických výskumov a vyhodnocovaní kozmických snímok územia sa predpokladá, že depresia jazera môže byť impaktným kráterom.

Karaginský záliv, rus. Karaginskij zaliv — záliv Beringovho mora pri severových. pobreží polostrova Kamčatka; dĺžka 117 km, hĺbka 30 – 60 m. Od decembra do júna pokrytý ľadom. Ležia v ňom Karaginský ostrov a Verchoturov ostrov. Ústi doň viacero riek.

Kara-Bogaz-Gol, turkménsky Garabogazköl — záliv (lagúna) pri vých. pobreží Kaspického mora v severozáp. časti Turkménska; plocha 12 000 km², maximálna hĺbka 3,5 m. Od Kaspického mora je oddelený kosou prerušenou úzkym prielivom (šírka 200 – 1 000 m, dĺžka 11 km), ktorý sa v dôsledku nižšej vodnej hladiny Kara-Bogaz-Golu oproti moru (4,5 m) zmenil na stálu rieku tvoriacu jediný prítok lagúny (rýchlosť toku 1 – 3 m/s). Kara-Bogaz-Gol nemá žiaden odtok, má však silný výpar vody z hladiny. Od 1980 po oddelení od Kaspického mora priehradnou hrádzou do 1983 úplne vyschol, od 1984 sa začala morská voda opäť privádzať cez priepusť v hrádzi, od 1992 preteká prielivom voda v množstve približne 2 km³/rok a v lagúne sa silno odparuje, v dôsledku čoho je veľmi slaná (280 – 305 ‰). Na území slaniska Kara-Bogaz-Gol sú najväčšie ložiská mirabilitu na svete.

Kapverdská panva — oceánska panva vo vých. časti Atlantického oceána záp. od Kapverdských ostrovov; hĺbka viac ako 7 000 m. Na západe je ohraničená Stredoatlantickým chrbtom, na juhu Guinejským prahom a Sierraleonským prahom, smerom na sever prechádza do Kanárskej panvy, s ktorou tvorí rozsiahlu Severoafrickú panvu.

Kapuas — rieka v Indonézii, najdlhšia rieka ostrova Kalimantan považovaná i za najdlhšiu ostrovnú rieku sveta; dĺžka 1 143 km, rozloha povodia 97 000 km². Pramení v pohorí Kapuas, ústi deltou do Juhočínskeho mora. Splavná okolo 900 km, využívaná najmä na splavovanie dreva a rybolov. V delte je veľké prístavné mesto Pontianak.

Kapský prah — menšia podmorská štruktúra v juhových. časti Atlantického oceána tvorená sústavou niekoľkých čiastkových vyvýšenín. Tiahne sa v smere severovýchod – juhozápad a oddeľuje Kapskú panvu od Panvy Strelkového mysu. Je pokračovaním jedného z transformných zlomov rozčleňujúcich juž. časť Stredoatlantického chrbta.

Kapská panva — rozsiahla podmorská panva v juhových. časti Atlantického oceána na severe ohraničená Veľrybím chrbtom, na juhu Kapským prahom, na východe pevninou Afriky a na západe Stredoatlantickým chrbtom; prevažná časť panvy má hĺbku viac než 5 000 m. Na jej formovaní sa podieľali najmä tektonické procesy (následne i procesy zvetrávania, erózie a akumulácie suchozemských usadenín, o. i. aj solí), na jej dne sú viaceré podmorské bazaltové vrchy. Vek panvy pozdĺž pobrežia kontinentu je 75 – 135 mil. rokov, t. j. dno zodpovedá obdobiu druhohôr (jure až spodnej kriede).

Kansas — rieka v USA v štáte Kansas, pravostranný prítok Missouri; dĺžka 274 km, priemerný ročný prietok v ústí 184 m³/s. Vzniká sútokom riek Republican (679 km) a Smoky Hill (900 km) prameniacich v oblasti Veľkých prérií. Do Missouri ústi pri metropolitnej oblasti Kansas City. Väčším prítokom je Big Blue River (ľavostranný). Väčším mestom na rieke je Topeka a metropolitná oblasť Kansas City.

Kane, zlomové pásmo Kane — transformné zlomové pásmo (→ transformný zlom) rozčleňujúce Stredoatlantický chrbát v centrálnej časti Atlantického oceána medzi Afrikou a Karibským morom juhových. od Bermudského prahu; dĺžka 2 300 km. Dolinu (hĺbka 0,5 – 1,2 km) sformovanú na pásme Kane vypĺňajú turbidity paleogénneho veku.

Kanársky prúd — studený morský prúd na východe sev. časti Atlantického oceána, vetva Golfského prúdu, od ktorého sa obracia na východ k pobrežiu Španielska a následne na juhu až juhozápade obmýva severozáp. pobrežie Afriky s Kanárskymi ostrovmi, juž. od obratníka Raka sa mieša s vodami Severného rovníkového prúdu. Rýchlosť prúdu je asi 8 – 9 km za deň, teplota vody 12 – 26 °C, slanosť okolo 36 ‰.

Kanárska panva — oceánska panva vo vých. časti Atlantického oceána záp. od Kanárskych ostrovov na severe ohraničená Azorsko-gibraltárskym chrbtom; hĺbka viac ako 6 000 m. Smerom na juh prechádza do Kapverdskej panvy, s ktorou tvorí rozsiahlu Severoafrickú panvu.

Kanadská panva — najväčšia oceánska panva v Severnom ľadovom oceáne, súčasť Americko-ázijskej panvy; najširší subbazén Severného ľadového oceána siahajúci od Beaufortovho šelfu po chrbát Alpha, ktorý ho oddeľuje od Makarovovej panvy; dĺžka okolo 1 600 km. S Tichým oceánom je spojená Beringovou šijou. Podložie tvorí oceánska kôra s hrúbkou 7 km. Kanadská panva sa formovala vo dvoch štádiách extenzie a rozpínania oceánskeho dna počas druhohôr v jure a v str. kriede. Tvorí ju niekoľko abysálnych rovín, napr. rovina Čukči (hĺbka 2 100 m), Mendelejevova rovina (2 900 m) a Kanadská rovina (3 850 m).

Kamyšsko-samarské jazerá — systém jazier na severzápade Kazachstanu v severových. časti Kaspickej nížiny; plocha okolo 6 km², hĺbka do 2,5 m. Jazerá sa rozkladajú na území dlhom okolo 100 km v smere východ – západ a širokom okolo 60 km v smere sever – juh; navzájom sú pospájané. Väčšinou sú bezodtokové, niektoré prietokové. Do systému ústia rieky Veľký Uzeň a Malý Uzeň. Voda jazier je sladká alebo slabo slaná.

Kamčija — rieka v Bulharsku; dĺžka 245 km. Pramení vo vých. časti Starej planiny, ústi do Čierneho mora južne od Varny. Vytvára početné meandre, na dolnom toku tečie v širokej doline.