Aare [á-] — najdlhšia rieka Švajčiarska, ľavostranný prítok Rýna; dĺžka 295 km, rozloha povodia 17 779 km2 (z toho 423 km2 zaľadnených). Vyteká z ľadovca Aare v Bernských Alpách, tečie cez Brienzer See, Thunské jazero a Bielske jazero. Preteká mestami Brienz, Thun, Bern a Aarau. Energeticky využívaná.
Abaja [-bá-], amharsky Abaya Hayk — sladkovodné jazero v juž. Etiópii v Etiópskej priekope, 1 268 m n. m.; rozloha 1 256 km2, hĺbka 13 m. Rybolov.
Abaya Hayk [-ja hajk] → Abaja
Abbé, francúzsky Lac Abbé, amharsky Abhe Bid Hayk — bezodtokové slané jazero vo východnej Afrike v Afarskej panve na hranici Etiópie a Džibutska; plocha 340 km2 (z toho 110 km2 v Džibutsku), dĺžka 25 km, priemerná hĺbka 8,6 km. Prítokom je rieka Awaš.
Aksuat — slané jazero na severozápade Kazachstanu v strede Turgajskej brány vo výške okolo 100 m n. m. Jeho plocha kolíše od 50 do 150 km2, hĺbka asi 3 m. Skladá sa z Veľkého Aksuatu a Malého Aksuatu spojených 700 m dlhým kanálom. Do jazera ústi rieka Karasu.
Alabama — rieka v USA vznikajúca sútokom Coosy a Tallapoosy prameniacich v Apalačských vrchoch. Dĺžka (od prameňa Coosy) 1 183 km, rozloha povodia 58 500 km2. Po sútoku s Tombigbee vzniká tok Mobile, ktorý sa vlieva do Mexického zálivu. Priemerný ročný prietok v ústí 1 790 m3/s. Dôležitá dopravná cesta, splavná od mesta Montgomery.
Alakoľ, Alakuľ — bezodtokové slané jazero v Kazachstane v polopúšťovej tektonickej zníženine Balchašsko-alakoľskej kotliny vo výške 343 m n. m.; plocha okolo 2 220 km2, hĺbka 45 m. Ročné kolísanie hladiny asi 1,2 m, zamŕza od januára do apríla. S jazerami Ujaly, Asykkoľ a Želanaškoľ tvorí jazernú sústavu s rozlohou povodia do 55-tis. km2. Do Alakoľa sa vlieva rieka Emeľ. Rybolov.
Alaotra — najväčšie jazero na Madagaskare, 750 m n. m.; plocha 220 km2, hĺbka 1 až 2 m. Meliorovaním močiarneho pobrežia sa získavajú ryžové polia. Rybolov.
Eğirdir Gölü, pôvodne Eğridir Gölü — jazero tektonického pôvodu v záp. Turecku juhozáp. od Anatólskej plošiny, severových. od mesta İsparta, 924 m n. m.; plocha 520 km2, dĺžka 35 km, šírka 16 km. Jeho sev. časť sa nazýva Hoyran. Z jazera vyteká rieka Aksu.
Adda — rieka v sev. Taliansku, ľavostranný prítok Pádu; dĺžka 313 km, rozloha povodia 7 979 km2. Pramení v Rétskych Alpách, preteká cez Comské jazero. Čiastočne splavná, energeticky využívaná.
Adenský záliv — záliv v Arabskom mori medzi Arabským polostrovom a Somálskym polostrovom. Prielivom Báb el-Mandeb spojený s Červeným morom. Dĺžka okolo 900 km, šírka do 300 km, max. hĺbka 4 525 m. Nepravidelné prílivy do 3 m. Hlavný prístav: Aden.
Adour [adúr] — rieka v juhozáp. Francúzsku; dĺžka 335 km. Pramení v Pyrenejach, preteká Akvitánskou panvou a severozápadne od mesta Bayonne ústi do Biskajského zálivu. Splavná v dĺžke 128 km, energeticky využívaná.
Africko-antarktická panva, Atlanticko-antarktická panva — najväčšia podmorská panva juž. časti Atlantického oceána. Na juhu je ohraničená Antarktídou, na severe Africko-antarktickým chrbtom, na východe Kerguelenským chrbtom a na západe Juhoantilským chrbtom, podľa niektorých autorov sa spája s juhozáp. časťou Indického oceána. Maximálna hĺbka 5 872 m (podľa iných údajov 6 973 m) sa viaže na výraznú depresiu nachádzajúcu sa južne od vulkanickej vyvýšeniny vo vých. časti panvy. Jej najvyššie časti sú guyoty Ob a Lena. Priemerná hĺbka 5-tis. m. Centrálna časť panvy predstavuje plochú hlbokomorskú rovinu, smerom na juh postupne prechádzajúcu do naklonenej roviny kontinentálneho úpätia. Na dne sú dočervena sfarbené ílovité sedimenty s hrúbkou 500 – 1 000 m.
Africko-antarktický chrbát, Atlanticko-indický chrbát — pretiahnutý oceánsky chrbát v južnej časti Atlantického a Indického oceána severne od Antarktídy, od ktorej ho oddeľuje Africko-antarktická panva, a južne od Afriky, od ktorej ho oddeľuje Agulhaská panva. Je pokračovaním Stredoatlantického chrbta. Na západe sa z neho vynára Bouvetov ostrov a na východe Ostrov princa Eduarda. Má riftovú dolinu, strmé svahy a porušujú ho priečne zlomové línie.
Agulhaský prúd [aguľa-] — teplý povrchový prúd v juhových. časti Indického oceána pri vých. pobreží juž. Afriky medzi 25 – 40° juž. zemepisnej šírky. Vzniká spojením Mozambického prúdu a Madagaskarského prúdu. Teplota vrchných vrstiev vody v lete 22 – 26 °C, v zime 16 – 22 °C. Rýchlosť prúdu sa sezónne mení od 20 do 60 cm/s. Juž. časť prúdu sa pripája k Západnému príhonu.
Achelóos, Aspropotamos — rieka v záp. Grécku; dĺžka 223 km. Pramení v pohorí Pindos, ústi do Iónskeho mora. Využívaná energeticky a na zavlažovanie.
Achtuba, oficiálny prepis Ahtuba — ľavé rameno rieky Volga v Rusku (oddeľuje sa nad Volgogradom); dĺžka 520 km, priemerný ročný prietok okolo 150 m3/s. Splavné len pri najvyšších vodných stavoch. Prístav Achtubinsk.
Ain [en] — rieka vo Francúzsku, pravostranný prítok Rhôny; dĺžka 160 km. Pramení v pohorí Jura, preteká pozdĺž jeho záp. predhoria a pri Lyone ústi do Rhôny.
Aire [ér] — rieka vo Francúzsku, pravostranný prítok Aisne; dĺžka 131 km. Pramení v Argonách.
Aire [ér] — rieka v Spojenom kráľovstve v sev. Anglicku, pravostranný prítok rieky Ouse; dĺžka 113 km. Pramení v Penninských vrchoch. Splavná 37 km.
Aisne [en] — rieka v severových. Francúzsku, ľavostranný prítok Oise; dĺžka 300 km. Pramení v záp. časti pahorkatiny Argony. Splavná 160 km, z toho 57 km kanalizovaných. Ústi pri Compiègne. Prieplavom spojená s riekami Oise, Mása (Ardenský prieplav) a Marna.
Ajaguz — rieka v Kazachstane; dĺžka 492 km, rozloha povodia 15 700 km2. Pramení na svahoch pohoria Tarbagataj. Preteká polopúšťovou oblasťou, stráca veľa vody a vsakuje do pôdy. Do Balchašského jazera vteká len v období vysokých povodňových stavov.
Akabský záliv, Khalíj al ’Aqubah — záliv v sev. časti Červeného mora medzi Arabským a Sinajským polostrovom. Dlhý asi 180 km, široký 16 – 28 km. Od Červeného mora ho oddeľuje vysoký podmorský prah. Centrálnu časť zaberá výrazná zníženina s max. hĺbkou 1 828 m. Teplota vrchných vrstiev vody sa pohybuje od 18 °C v zime po 25 °C v lete. Slanosť vody okolo 42 ‰. Prístavy: Akaba v Jordánsku, Eilat v Izraeli.
Aksu, čín. A-kche-su-che, oficiálny prepis Akesuhe — rieka v Kirgizsku a Číne, jedna zo zdrojníc rieky Tarim; dĺžka 400 km, rozloha povodia 28 500 km2. Vyteká z ľadovcov str. Ťanšanu. Na hornom úseku v Kirgizsku názov Sarydžaz.
Alazeja — rieka v Rusku v Jakutsku. Dĺžka 1 590 km, rozloha povodia 64 700 km2, priemerný ročný prietok v ústí 320 m3/s. Vzniká sútokom dvoch riek prameniacich v juž. časti Alazejskej plošiny. Ústi viacerými ramenami do Východosibírskeho mora. Zamrznutá od konca septembra do konca mája, resp. do začiatku júna.
Albano, tal. Lago di Albano — kráterové jazero v Taliansku v sopečnom pohorí Albanské vrchy; plocha 6 km2, maximálna hĺbka 170 m.
Albany [elbe-] — rieka v Kanade v provincii Ontário; dĺžka 480 km. Vzniká sútokom viacerých riek (Ogoki, Little, Cutrent, Kenogami), ústi do Jamesovej zátoky v Hudsonovom zálive. Na hornom toku energeticky využívaná.
Albertovo jazero, fr. Lac Mobutu-Sese-Seco, angl. Lake Albert — tektonické jazero v Afrike na hranici Konžskej demokratickej republiky a Ugandy vo Východoafrickej priekopovej prepadline vo výške 620 m n. m.; plocha 5 350 km2, dĺžka 150 km, maximálna hĺbka 63 m. Od východu doň vteká Viktóriin Níl, ktorý z neho vyteká ako Albertov Níl. Od juhu vteká rieka Semliky odvodňujúca Eduardovo jazero. Albertovo jazero bolo objavené 1862 britskými cestovateľmi J. H. Spekom a J. A. Grantom. Rybolov a lodná doprava.
Albertov prieplav, Albertkanaal — prieplav v severových. Belgicku; vodná cesta medzi Másou a Šeldou; dĺžka 130 km, hĺbka 4 m (pre lode s výtlakom do 2-tis. t). Preprava uhlia a stavebných látok. Od 1940 spája veľké priemyselné centrá Belgicka.
Albertkanaal → Albertov prieplav
Kábul — rieka vo vých. Afganistane a v severozáp. Pakistane, pravostranný prítok Indusu; dĺžka okolo 460 km, rozloha povodia okolo 66 000 km2, priemerný ročný prietok na dolnom toku 200 m3/s. Pramení v Afganistane v pohorí Kúhe Bábá asi 70 km záp. od hlavného mesta Kábul, do Indusu ústi v Pakistane severozáp. od Islamabadu v blízkosti mesta Attock. Využívaná energeticky (viacero hydroelektrární) a na zavlažovanie; splavná 120 km. Väčšie mestá na rieke: Kábul, Džalálábád (Afganistan). Dolinou rieky Kábul vedie automobilová cesta spájajúca Afganistan a Pakistan (Kábul – Džalálábád – Péšávar).
Kačský záliv, angl. Gulf of Kachchh — záliv v severových. časti Arabského mora pri záp. pobreží Indie medzi severozáp. pobrežím polostrova Káthijávár a juž. pobrežím Kačského regiónu; dĺžka okolo 180 km, šírka 16 – 65 km, hĺbka do 122 m. Členité pobrežie, na juhu niekoľko menších ostrovov. Nízke bahnité brehy. Na pobreží ležia prístavné mestá Bedi, Okha a Kandla.
Kaduna — rieka v Nigérii, ľavostranný prítok Nigeru; dĺžka 580 km. Pramení v záp. časti náhornej plošiny Jos, na hornom toku má charakter periodickej rieky. Splavná na dolnom toku počas vysokých vodných stavov. Väčšie mestá na Kadune: Kaduna, Zungeru. V Kadune a v priľahlej oblasti žijú krokodíly, podľa ktorých je rieka nazvaná (v hauskom jazyku kada = krokodíl).
Kafue — rieka v Zambii, ľavostranný prítok Zambezi; dĺžka okolo 960 km, rozloha povodia 155 000 km2, priemerný ročný prietok na dolnom toku 320 m3/s. Pramení na hranici s Konžskou demokratickou republikou záp. od mesta Lubumbashi (Konžská demokratická republika), do Zambezi sa vlieva 70 km sev. od hrádze vodnej nádrže Kariba na hranici Zambie a Zimbabwe. Najväčšie prítoky: Lufupa, Mushingoshi, Lunga (pravostranné). Využívaná energeticky (dve hydroelektrárne s priehradnými nádržami) a na zavlažovanie (najmä malých fariem pestujúcich cukrovú trstinu). Splavná 240 km od ústia. Okolo stredného toku sa rozkladá národný park Kafue (→ Kafue National Park), rieka preteká územiami mokradí Lukanga Swamp a Kafue Flats (na jej území dva národné parky: Lochinvar National Park a Blue Lagoon National Park) zaradenými pre svoju jedinečnosť medzi lokality Ramsarského dohovoru. Väčšie mestá na rieke Kafue: Chingola, Kitwe, Kafue, Mazabuka. Napriek tomu, že rieka preteká urbanizovanými oblasťami a významným banským regiónom v provincii Copperbelt, čo zvyšuje riziko znečistenia, opakovane vykonávané testy vody nezaznamenávajú jej kontamináciu.
Kagul, ukr. Kahul — jazero v juhozáp. časti Ukrajiny pri hraniciach s Moldavskom (zasahuje doň malou sev. časťou) a Rumunskom v Odeskej oblasti na Čiernomorskej nížine v blízkosti Dunaja, od ktorého je oddelené hrádzou; plocha 82 – 93,5 km2, hĺbka do 7 m. Ústi doň rieka Kagul, vyteká z neho vodný tok ústiaci do Dunaja. Pri vysokých vodných stavoch sa vody jazera Kagul zlievajú s Dunajom. Využívané na zavlažovanie (moldavská časť) a na rybolov.
Kahiwa Falls [fóls] — vodopád na Havajských ostrovoch na sev. brehu ostrova Molokai pozostávajúci zo 6 výrazných stupňov; výška 660 m. Dá sa pozorovať len z mora alebo zo vzduchu.
Kalamitský záliv, ukr. Kalamitska zatoka, oficialny prepis Kalamits’ka zatoka — záliv Čierneho mora pri pobreží Ukrajiny v záp. časti Krymského polostrova; dĺžka okolo 13 km, šírka v ústí 41 km, hĺbka okolo 30 m, maximálna hĺbka 100 m. Nížinné pobrežie s početnými slanými jazerami. Do Kalamitského zálivu ústi rieka Alma. V sev. časti zálivu leží kúpeľné mesto Jevpatorija.
Kaledónsky prieplav, angl. Caledonian Canal — prieplav v Spojenom kráľovstve v Škótsku spájajúci zálivy Moray Firth (Severné more) na východe a Firth of Lorne (Atlantický oceán) na západe; dĺžka 100 km. Vedie od severozápadu na juhozápad dnom tektonicky podmienenej doliny Glen More nan Albin z mesta Inverness cez jazerá Loch Dochfour, Loch Ness, Loch Oich a Loch Lochy do zálivu Firth of Lorn, ústi neďaleko mesta Fort William. Prekonanie výškového rozdielu je vyriešené systémom 29 vzdúvadiel, súčasťou plavebného kanála sú štyri akvadukty a desať mostov. Kaledónsky prieplav bol vybudovaný 1803 – 22.
Kalifornský prúd — studený povrchový morský prúd v severových. časti Tichého oceána, súčasť systému anticyklonálnych morských prúdov, vetva Severného tichomorského prúdu, od ktorého smeruje na juhovýchod, tečie pozdĺž záp. pobrežia Severnej Ameriky od približne 45° sev. zemepisnej šírky po približne 20° sev. zemepisnej šírky, v smere pasátov sa stáča na juh až západ a splýva so Severným rovníkovým prúdom; rýchlosť okolo 1 – 2 km/h, teplota vrchných vrstiev vody v lete od 17 °C na severe do 26 °C na juhu, v zime 12 – 25 °C, slanosť 30,0 – 34,5 ‰.
Kalifornský záliv, špan. Golfo de California — záliv Tichého oceána medzi pevninou Severnej Ameriky (Mexikom) a Kalifornským polostrovom; dĺžka 1 240 km, šírka do 220 km, plocha 177 000 km2, priemerná hĺbka 818 m, maximálna hĺbka 3 400 m. Viacero ostrovov, najväčšie Tiburón a Ángel de la Guarda. Do Kalifornského zálivu ústi rieka Colorado. Rybolov (najmä žralokov, makrel a tuniakov). Prístavy: La Paz, Guaymas, Topolobampo, Puerto Peñasco. V januári až v marci plávajú do zálivu veľryby, aby tam priviedli na svet mláďatá. Kalifornský záliv unikátny svojou biologickou rozmanitosťou bol 2005 zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Kalmarsund — prieliv Baltského mora medzi vých. pobrežím Švédska a švédskym ostrovom Öland; dĺžka 130 km, šírka 5 – 25 km. Ponad prieliv je vybudovaný cestný most spájajúci mesto Kalmar na pevnine s mestom Färjestaden na ostrove (dobudovaný 1972, dĺžka 6 072 m).
Kama, tatársky Čulman, udmurtsky Kam — rieka na východe európskej časti Ruska, najdlhší, ľavostranný prítok Volgy; dĺžka 1 805 km, rozloha povodia 507 000 km2, priemerný ročný prietok na dolnom toku (v Čistopoli) 4 100 m3/s. Pramení v centrálnej časti Hornokamskej vrchoviny, na hornom toku tečie prevažne širokou močaristou dolinou, následne pozdĺž záp. predhoria Stredného Uralu, Kamskou vodnou nádržou, Votkinskou nádržou a na dolnom toku Dolnokamskou vodnou nádržou, ústi do Kamského zálivu Kujbyševskej vodnej nádrže. Hlavné prítoky: Kosa, Inva, Obva, Iž, Viatka (pravostranné), Vesľana, Višera, Jajva, Kosva, Čusovaja, Belaja, Ik (ľavostranné).
Zamrznutá od konca novembra do apríla. Významná dopravná tepna využívaná na prepravu surovín, tovarov (na hornom a strednom toku i na splavovanie dreva) i osôb (od mesta Perm pravidelná osobná lodná doprava do Moskvy, Nižného Novgorodu, Astrachánu a Ufy). Splavná 966 km (po prístav Kerčevskij), pri vysokých vodných stavoch (v čase jarných záplav) okolo 1 550 km, splavnú hĺbku je na dolnom toku nutné udržiavať prehlbovacími prácami. Kama je využívaná i energeticky (Kamská, Votkinská a Dolnokamská hydroelektráreň). Väčšie prístavy na rieke: Solikamsk, Beriozniki, Perm, Krasnokamsk, Čajkovskij, Sarapul, Naberežnyje Čelny, Nižnekamsk, Čistopoľ.
Kokosový prah, Kokosový chrbát — aseizmický podmorský chrbát vo vých. časti Tichého oceána oddeľujúci Panamskú panvu a Guatemalskú panvu; dĺžka 1 000 km, šírka 250 – 500 km. Budovaný bazaltovými lávovými prúdmi miestami dosahujúcimi hrúbku až 2 km.
Kokosový chrbát → Kokosový prah
Bahr al-Džabal, Bahr al Jábal — názov úseku Nílu od výtoku z Albertovho jazera (na krátkom úseku názov Albert Nile) po sútok s Bahr al-Ghazál.
Aksu — rieka vo vých. časti Kazachstanu, jedna z riek Sedemriečia; dĺžka 316 km, rozloha povodia 5 040 km2. Vyteká z ľadovcov Džungarského Alataua, ústi do vých. časti Balchašského jazera. Využívaná na zavlažovanie.