Vyhľadávanie podľa kategórií: geografia regionálna – hydrogeografia, Ázia - Rusko

Zobrazené heslá 1 – 26 z celkového počtu 26 hesiel.

Zobrazujem:

Zoraďujem:

A - Z

Achtuba

Achtuba, oficiálny prepis Ahtuba — ľavé rameno rieky Volga v Rusku (oddeľuje sa nad Volgogradom); dĺžka 520 km, priemerný ročný prietok okolo 150 m3/s. Splavné len pri najvyšších vodných stavoch. Prístav Achtubinsk.

Ajan

Ajan — jazero tektonicko-ľadovcového pôvodu na severe ázijskej časti Ruska, 469 m n. m. Vyteká z neho rieka Ajan.

Ajan

Ajan — rieka na severe ázijskej časti Ruska, horný tok rieky Cheta (zdrojnica rieky Chatanga); dĺžka 181 km. Vyteká z jazera Ajan.

Alazeja

Alazeja — rieka v Rusku v Jakutsku. Dĺžka 1 590 km, rozloha povodia 64 700 km2, priemerný ročný prietok v ústí 320 m3/s. Vzniká sútokom dvoch riek prameniacich v juž. časti Alazejskej plošiny. Ústi viacerými ramenami do Východosibírskeho mora. Zamrznutá od konca septembra do konca mája, resp. do začiatku júna.

Aldan

Aldan — rieka v Rusku v Jakutsku, najväčší pravostranný prítok Leny; dĺžka 2 273 km, rozloha povodia 729-tis. km2, priemerný ročný prietok v ústí 5 060 m3/s. Pramení na sev. svahoch Stanového chrbta, v kamenistom koryte s častými prahmi preteká cez Aldanskú plošinu. Počas povodní stúpne hladina o 7 – 10 m. Splavná od prístavu Tommot v dĺžke 1 650 km. Dôležitý rybolov (jeseter). Zamrznutá 7 mesiacov. V povodí náleziská zlata a čierneho uhlia.

Amga

Amga — rieka v Rusku, najväčší prítok rieky Aldan; dĺžka 1 462 km, rozloha povodia 69,3 tis. km2, priemerný ročný prietok 178 m3/s. Pramení v Aldanskej plošine, kde preteká úzkou dolinou so skalnatým dnom. Charakteristické sú jarné povodne (hladina stúpne o 7 m) a nízky zimný vodný stav. Zamrznutá od polovice októbra do konca mája (ľadochod spojený s ľadovými bariérami). Na dolnom toku splavná.

Amguň

Amguň — rieka v Rusku, ľavostranný prítok Amuru; dĺžka 723 km, rozloha povodia 55 500 km2, priemerný ročný prietok 500 m3/s. Vzniká sútokom riek Ajakit a Suluk v oblasti Burejského chrbta. Má zväčša charakter rovinatej rieky s rozvetvenými ramenami a ostrovmi. Zamrznutá 5 – 6 mesiacov. Na str. a dolnom toku splavná.

Amur

Amur, čín. Chej-lung-ťiang, Heilongjiang, oficiálny prepis Heilong Jiang — veľtok vo vých. Ázii, hraničná rieka medzi Ruskom a Čínou; dĺžka 2 864 km (4 416 km so zdrojnicami Šilka a Onon), rozloha povodia 1,843 mil. km2, priemerný ročný prietok v ústí 10 800 m3/s. Vzniká sútokom riek Šilka a Arguň. Jeho povodie zasahuje okrem Ruska a Číny aj do Mongolska. Hydrografická sieť zaberá viac ako 10-tis. riek a 61-tis. jazier. Horný tok má charakter horskej rieky, stredný tok je pokojnejší s výnimkou 150 km dlhého prielomu cez Malý Chingan (Truba). Dolný tok pretína v širokej doline Dolnoamurskú nížinu, rozvetvuje sa na viac ramien a ústi cez Amurský liman do Sachalinského zálivu Ochotského mora. Prítoky: Zeja, Bureja, Amguň (ľavostranné), Sungari, Ussuri (pravostranné).

Amur je typická monzúnová rieka s povodňami počas letných a jesenných monzúnových dažďov. Rozsiahle oblasti trvalo zamrznutej pôdy a bohaté letné monzúnové zrážky spôsobujú vysoký povrchový odtok (400 – 600 l/s/km2) a vysoké kulminačné prietoky (maximálny 32,4 tis. m3/s). Dolný tok zamŕza na štyri mesiace. Jarné ľadochody spôsobujú bariéry so vzdutím hladiny až o 15 m. Významná rieka z hľadiska rybolovu (99 druhov rýb). Splavná po celom toku, dôležitá dopravná tepna Ďalekého východu (prístavy Chabarovsk, Blagoveščensk, Komsomoľsk na Amure).

Anabar

Anabar — rieka na severovýchode ázijskej časti Ruska v Jakutsku; dĺžka 939 km, rozloha povodia 100-tis. km2, priemerný ročný prietok 498 m3/s. Pramení v Anabarskom masíve ako Veľká Kuonamka. Tečie v doline so strmými svahmi, po prechode na Severosibírsku nížinu sa dolina rozširuje. Hlavné prítoky: Malá Kuonamka a Udža (pravostranné), Suolema (ľavostranný). Ústi do Anabarského zálivu Mora Laptevovcov. V povodí Anabaru mnoho jazier. Zamŕza na 8 mesiacov. V ústí rybolov, v povodí náleziská diamantov.

Anadyr

Anadyr — rieka na severovýchode ázijskej časti Ruska; dĺžka 1 150 km, rozloha povodia 191-tis. km2, priemerný roč. prietok v ústí 1 680 m3/s. Pramení v Anadyrskej vysočine, horný tok preteká úzkou horskou dolinou, str. a dolný tok má charakter nížinnej rieky s početnými ramenami. Ústi do Anadyrského zálivu v Beringovom mori 6 – 7 km širokým ústím. Hl. prítoky: Jablon, Majn (pravostranné), Belaja, Taňurer (ľavostranné). Zamŕza od novembra do mája. Splavná 570 km pre lode s nízkym ponorom. Na dolnom toku rybolov. V povodí ložiská čierneho uhlia a zlata. Ústie Anadyru objavené 1648 S. I. Dežňovom; v 18. stor. opísal rieku D. J. Laptev.

Angara

Angara — rieka v Rusku, pravostranný prítok Jeniseja; dĺžka 1 779 km, rozloha povodia 468-tis. km2 (s povodím Bajkalu 1,04 mil. km2), priemerný ročný prietok v ústí 4 500 m3/s. Vyteká z jazera Bajkal, má prudký sklon a kamenité riečisko. Prahy a katarakty str. toku sú zatopené vodami Bratskej vodnej nádrže. Dolný tok (nazýva sa Horná Tunguzka) je pokojnejší, len miestami prerušený prahmi. Šírka koryta v tejto časti dosahuje 1,5 – 2 km. Hlavné prítoky: Ilim, Čadobec (pravostranné), Irkut, Oka, Ija, Taseja (ľavostranné). Angara zamŕza v októbri, resp. v novembri (Bratská vodná nádrž), rozmŕza v polovici mája. Energeticky využívaná kaskádou hydroelektrární s vodnými nádržami (Irkutská, Bratská, Usťilimská a i.), ktoré spolu s jazerom Bajkal zabezpečujú pomerne vyrovnaný režim odtoku počas celého roka. V celej oblasti je rozšírený rybolov. Angara je splavná 700 km od Bajkalu po Bratsk.

Angrapa

Angrapa, poľ. Węgorapa — rieka v Poľsku a Rusku, jedna zo zdrojníc Pregole; dĺžka 140 km, rozloha povodia 3 535 km2. Vyteká z jazera Mamry v Poľsku.

Aňuj

Aňuj, Oňuj, Dondon — rieka v Rusku na Ďalekom východe, prítok Amuru; dĺžka 393 km, rozloha povodia 12 700 km2. Pramení v pohorí Sichote-Aliň. Na hornom toku je typickou horskou, na dolnom toku nížinnou riekou s močaristými brehmi. V ústí sa rozvetvuje.

Arguň

Arguň, čínsky E-er-ku-na-che, medzinárodný prepis E’ergu’nahe — rieka v severovýchodnej Číne a juhovýchodnom Rusku, zdrojnica Amuru; dĺžka 1 620 km, rozloha povodia 164-tis. km2, priemerný ročný prietok 340 m3/s. Pramení v Číne vo Vnútornom Mongolsku na svahoch pohoria Veľký Chingan ako Chaj-la-er-che, v dĺžke 965 km tečie ako hraničná rieka medzi Čínou (autonómna oblasť Vnútorné Mongolsko) a Ruskom (Zabajkalský kraj), na území Ruska vytvára pomerne širokú, pri ústí sa zužujúcu dolinu s rozsiahlou nivou. Jej sútokom s riekou Šilka vzniká Amur. Najväčšie prítoky: Urov, Gazimur (ľavostranné), Ken-che (pravostranný). V rokoch bohatých na zrážky sa Arguň spája s vodami jazera Dalaj-núr a rieka Kerulen, ktorá do jazera ústi, býva považovaná za prítok Arguňa. Zamŕza na šesť mesiacov. Na rieke je rozvinutý rybolov, dolný tok je občasne splavný. Dolina rieky je úrodnou poľnohospodárskou oblasťou (pestovanie repy, kukurice a i. obilnín); ložiská čierneho uhlia, rúd olova a i. Horným úsekom doliny vedie Čchangčchunská železnica.

Belaja

Belaja, baškirsky Agizel — rieka v európskej časti Ruska, najdlhší, ľavostranný prítok Kamy; dĺžka 1 430 km, rozloha povodia 142-tis. km2, priemerný ročný prietok v ústí 970 m3/s. Pramení v Južnom Urale, úzkou dolinou so strmými zalesnenými svahmi preteká územím Baškirska a po jeho hranici s Tatárskom. Poniže ústia rieky Ufa je typickou nížinnou riekou so zátočinami a ramenami. Prítoky Ufa, Bystryj Tanyp, Uršak a i. Zamrznutá od novembra do apríla. Splavná od mesta Ufa.

Dvinský záliv

Dvinský záliv, rusky Dvinskaja guba — záliv v juhovýchodnej časti Bieleho mora na severozápade Ruska; dĺžka okolo 93 km, šírka pri vstupe 130 km, hĺbka na juhovýchode 15 – 26 m, na severozápade do 120 m. V zime zamŕza, teplota vrchných vrstiev vody v lete dosahuje 11 – 12 °C (najvyššia teplota Bieleho mora). Ústi doň Severná Dvina. Významné prístavy: Archangeľsk, Severodvinsk.

Faddejov záliv

Faddejov záliv, rus. zaliv Faddeja — záliv v juhozápadnej časti Mora Laptevovcov pri severovýchodnom pobreží Tajmýrskeho polostrova (ázijská časť Ruska); dĺžka 37 km, šírka vo vchode okolo 20 km, maximálna hĺbka 23 m. Zväčša nízke brehy. Väčšinu roka pokrytý ľadom. Do zálivu ústi rieka Faddeja.

Irtyš

Irtyš, čín. E-er-čchi-s’–che, E’erqisihe, oficiálny prepis Ertix He, kazašsky Ertis, rus. Irtyš — rieka v Číne, Kazachstane a ázijskej časti Ruska, najdlhší ľavostranný prítok Obu; dĺžka 4 248 km, rozloha povodia 1,643 mil. km2, priemerný ročný prietok v ústí 2 830 m3/s (maximálny 12 100 m3/s, minimálny 297 m3/s). Vyteká ako Čierny Irtyš z ľadovcov v juhozápadnej časti Mongolského Altaja v Číne v blízkosti hranice s Mongolskom a pod týmto názvom tečie severným okrajom Džungárskej panvy po jazero Zajsan (Kazachstan), preteká ním, ďalej tečie stepnou oblasťou a prelomovým úsekom cez západné výbežky Altaja a od mesta Semej až po ústie do Obu (pri meste Chanty-Mansijsk) tečie v širokej plytkej doline cez Západosibírsku nížinu. Väčšie prítoky: Om, Tara, Demianka (pravostranné), Išim, Tobol, Konda (ľavostranné). Zamrznutá od novembra do apríla. Splavná 3 784 km od ústia. Využívaná na zavlažovanie (viacero priehradných nádrží, kanál Irtyš – Karaganda v Kazachstane) a energeticky (hydroelektrárne Buchtarmianska, Usť-kamenogorská a Šuľbinská v Kazachstane); rybolov. Väčšie mestá a prístavy na Irtyši: Öskemen, Semej, Pavlodar (Kazachstan), Omsk, Toboľsk, Chanty-Mansijsk (Rusko).

Ižma

Ižma — rieka v Rusku v Komijsku, ľavostranný prítok Pečory; dĺžka 531 km, rozloha povodia 31 000 km2, priemerný ročný prietok 154 km od ústia 203 m3/s. Pramení v juž. časti pohoria Timany. Hlavné prítoky: Uchta (ľavostranný), Ajjuva, Sebys (pravostranné). Zamrznutá od novembra do polovice mája. Splavná od mesta Sosnogorsk.

Jana

Jana — rieka v ázijskej časti Ruska v Jakutsku; dĺžka 872 km, rozloha povodia 238 000 km2, priemerný ročný prietok v ústí 1 000 m3/s. Vzniká sútokom riek Dulgalach (dĺžka 507 km) a Sartang (620 km) vytekajúcich z Verchojanského chrbta. Tečie širokou plytkou dolinou, úzkou dolinou s prahmi prerezáva horský chrbát Kular a nadobúda horský charakter, na dolnom toku má charakter nížinnej rieky, tvorí deltu (rozloha okolo 5 000 km2), ústi do Mora Laptevovcov. Hlavné prítoky: Adiča (pravostranný), Bytantaj (ľavostranný). Zamrznutá od októbra do apríla na hornom a do júna na dolnom toku. Väčšie mesto na Jane: Verchojansk. Rybolov (najmä treskovité a lososovité druhy). Splavná od ústia po Verchojansk. V povodí náleziská rúd olova a volfrámu.

Jenisej

Jenisej, Enisej, po evenkovsky Joanesi (Veľká rieka) — rieka v ázijskej časti Ruska v strednej Sibíri; dĺžka od sútoku Veľkého Jeniseja a Malého Jeniseja 3 487 km (dĺžka od prameňa Malého Jeniseja 4 090 km), rozloha povodia 2 580 000 km2 (podľa veľkosti povodia 2. najväčšia rieka Ruska, po rieke Ob), priemerný ročný prietok v ústí 19 800 m3/s (najvodnatejšia rieka Sibíri). Vzniká v Tuviansku pri jeho hlavnom meste Kyzyl sútokom Veľkéh Jeniseja a Malého Jeniseja (väčšina toku preteká Krasnojarským krajom), na hornom úseku preteká Tuvianskou kotlinou ako Horný Jenisej (188 km, po Sajansko-šušenskú priehradu), vetví sa na ramená, úzkymi strmými prielomami preteká cez Západný Sajan a severozáp. okraj Východného Sajanu; od ústia Angary tečie vých. okrajom Západosibírskej nížiny a popri úpätí Stredosibírskej plošiny, šírka doliny 15 – 20 km (miestami do 40 km); v oblasti dolného toku sa koryto rozširuje na 2 – 3 km, asi 300 km od ústia sa začína delta Jeniseja, rieka sa delí na viac ramien ústiacich do Jenisejského zálivu Karského mora. Má prevažne pravostranné prítoky, pravostranná časť povodia je 5,6-krát väčšia ako ľavostranná. Hlavné prítoky: Kan, Angara, Podkamenná Tunguzka, Dolná Tunguzka, Kurejka (pravostranné), Abakan, Turuchan (ľavostranné). V nížinách je Jenisej zamrznutý od začiatku októbra do začiatku júna, vo vyšších polohách od polovice novembra do konca apríla. Rieka je využívaná energeticky (Sajansko-šušenská hydroelektráreň s výkonom 6 300 MW, Majnská hydroelektráreň s výkonom 321 MW, Krasnojarská hydroelektráreň s výkonom 6 000 MW), dopravne (významná vodná cesta s pravidelnou dopravou na úseku od ústia po Sajanogorsk v dĺžke 3 013 km, pre námorné lode dostupná po Igarku v dĺžke 970 km), na splavovanie dreva, na rybolov (najmä na dolnom toku, kde sa loví jeseter, sleď, vyza, belica a i.), v lete turisticky (plavba parníkmi). Väčšie prístavy na Jeniseji: Abakan, Krasnojarsk, Strelka, Jenisejsk, Turuchansk, Igarka, Usť-Port.

Kama

Kama, tatársky Čulman, udmurtsky Kam — rieka na východe európskej časti Ruska, najdlhší, ľavostranný prítok Volgy; dĺžka 1 805 km, rozloha povodia 507 000 km2, priemerný ročný prietok na dolnom toku (v Čistopoli) 4 100 m3/s. Pramení v centrálnej časti Hornokamskej vrchoviny, na hornom toku tečie prevažne širokou močaristou dolinou, následne pozdĺž záp. predhoria Stredného Uralu, Kamskou vodnou nádržou, Votkinskou nádržou a na dolnom toku Dolnokamskou vodnou nádržou, ústi do Kamského zálivu Kujbyševskej vodnej nádrže. Hlavné prítoky: Kosa, Inva, Obva, Iž, Viatka (pravostranné), Vesľana, Višera, Jajva, Kosva, Čusovaja, Belaja, Ik (ľavostranné).

Zamrznutá od konca novembra do apríla. Významná dopravná tepna využívaná na prepravu surovín, tovarov (na hornom a strednom toku i na splavovanie dreva) i osôb (od mesta Perm pravidelná osobná lodná doprava do Moskvy, Nižného Novgorodu, Astrachánu a Ufy). Splavná 966 km (po prístav Kerčevskij), pri vysokých vodných stavoch (v čase jarných záplav) okolo 1 550 km, splavnú hĺbku je na dolnom toku nutné udržiavať prehlbovacími prácami. Kama je využívaná i energeticky (Kamská, Votkinská a Dolnokamská hydroelektráreň). Väčšie prístavy na rieke: Solikamsk, Beriozniki, Perm, Krasnokamsk, Čajkovskij, Sarapul, Naberežnyje Čelny, Nižnekamsk, Čistopoľ.

Kamčatka

Kamčatka — rieka na severovýchode ázijskej časti Ruska na polostrove Kamčatka; dĺžka 758 km, rozloha povodia 55 900 km2, priemerný ročný prietok na dolnom toku pri Nižnekamčatsku (35 km od ústia) 965 m3/s. Pramení v horskej oblasti centrálnej časti polostrova ako Oziornaja Kamčatka a pod týmto názvom tečie po sútok s riekou Pravaja, na hornom toku má charakter horskej rieky s viacerými skalnými prahmi a perejami, na Stredokamčatskej nížine meandruje a rozvetvuje sa na viacero ramien, obteká masív Kľučevskej sopky, stáča sa na východ, na dolnom toku pretína horský chrbát Kumroč a deltou ústi do Kamčatského zálivu (Beringovo more). Zamŕza od novembra do apríla až mája (v miestach výverov horúcich prameňov nezamŕza). Splavná 486 km od ústia; vyhľadávaná vodákmi. Neresisko lososových rýb. Väčšie mestá na Kamčatke: Usť-Kamčatsk (v ústí).

Kaspické more

Kaspické more — bezodtokové slané jazero, najväčšie jazero na svete ležiace v rozsiahlej, tektonicky podmienenej depresii na hranici medzi Európou a Áziou, jeho pobrežie patrí Rusku, Azerbajdžanu, Iránu, Turkménsku a Kazachstanu. Kaspické more je pretiahnutého tvaru v smere sever – juh; dĺžka 1 030 km, šírka 435 km, rozloha 371 000 km2, priemerná hĺbka 184 m, maximálna hĺbka 1 026 m (v juž. časti), objem okolo 78 000 km3 (40 – 44 % objemu jazernej vody na svete). Jeho hladina leží 28 m pod úrovňou mora a jeho pobrežie je najnižším miestom európskeho svetadielu (→ Kaspická preliačina). Teplota vrchných vrstiev vody v zime od 0 °C na severe cez 2 – 3 °C v strede do 12 – 13 °C na juhu, sev. časť zamŕza od konca decembra do apríla; teplota v lete od 22 – 25 °C pri vých. pobreží do 27 – 30 °C pri záp. pobreží.

Do Kaspického mora sa vlieva viac ako 130 riek, najväčšia je Volga (80 % z celkového objemu pritekajúcej vody), ďalej Ural, Terek a Kura. Viacero menších ostrovov najmä na severe (rozloha okolo 2 000 km2). Slanosť 12,6 – 13,2 ‰, na severe len 1 – 8 ‰ (pri ústí Volgy 0,3 ‰), v zálivoch spojených s Kaspickým morom len úzkymi prielivmi oveľa vyššia (v zálive Kara-Bogaz-Gol 305 ‰).

Kaspické more je reliktné jazero, zvyšok historického oceána Téthys, jeho rozloha sa zmenšuje (424 300 km2, 1930; 371 000 km2 v súčasnosti), k poslednému výraznému zmenšeniu došlo 1929 – 77 (hladina klesla o 3,1 m) najmä v dôsledku antropogénnej činnosti (zvýšenému využívaniu vôd Volgy na zavlažovanie a priemyselnú výrobu), 1977 – 95 hladina stúpala, odvtedy dochádza iba k menším osciláciám.

Rozvinutý rybolov (lovisko najväčšej jeseterovitej ryby vyzy, významného zdroja kaviáru), na pobreží a z jeho dna ťažba ropy (náleziská Tengiz, Uzeň, Karačaganak – Kazachstan; Apšeronský polostrov – Azerbajdžan; Machačkala – Rusko) a zemného plynu (Astrachánske nálezisko – Rusko; Karačaganak – Kazachstan), mirabilitu (záliv Kara-Bogaz-Gol); dôležitá dopravná funkcia (sústavou vodných diel spojené s Azovským morom, Čiernym morom, Bielym morom a Baltským morom), hlavné prístavy: Astrachán, Machačkala (Rusko), Türkmenbašy (Turkménsko), Aqtaw (Kazachstan), Baku (Azerbajdžan), Enzeli, Bandar-e Torkeman (Irán).

Právny štatút Kaspického mora, t. j. či ide o more alebo o medzinárodné jazero, je predmetom sporov medzi krajinami, ktoré k nemu majú prístup. Ak by po vyriešení týchto sporov bolo považované za jazero, bolo by rozdelené na príslušné zóny patriace jednotlivým štátom (existujú tri princípy delenia medzinárodných jazier), ak za more, podliehalo by morskému právu a príslušným krajinám by patrili teritoriálne vody (prímorské pásmo medzi základnou líniou pobrežia štátu a otvoreným morom s maximálnou šírkou 12 námorných míľ) a výhradná hospodárska zóna (časť mora do vzdialenosti 200 námorných míľ od pobrežia štátu, v ktorom má daný štát výlučné právo využívať všetky prírodné zdroje na dne, pod ním, vo vode, na hladine i vo vzduchu, ako aj právo na vedecký výskum a organizovanie ochrany). Doriešenie tejto otázky by pomohlo vyriešiť i problémy zúčastnených krajín vo viacerých oblastiach, najmä prístup k ložiskám nerastných surovín (najmä k rope a zemnému plynu), možnosť rybolovu a prístup k medzinárodným vodám (prostredníctvom Volgy a prieplavov k Baltskému a Čiernemu moru).

Katuň

Katuň — rieka na juhu ázijskej časti Ruska v Altajsku, ľavostranná zdrojnica Obu; dĺžka 688 km, rozloha povodia 60 900 km2, priemerný ročný prietok 53 km od ústia 626 m3/s. Katuň vyteká z Katunského ľadovca rozprestierajúceho sa na juž. svahoch vrchu Belucha v Katunských vrchoch. Na hornom toku preteká Altajom a jeho predhorím a má typicky horský charakter, str. tok tečie širokou dolinou a miestami sa rozvetvuje na viacero ramien, na dolnom toku sa striedajú užšie úseky doliny so širšími, na poslednom úseku (asi 70 km) tečie rozľahlou rovinou a pri meste Bijsk sa zlieva s riekou Bija (dĺžka 301 km, rozloha povodia 37 000 km2, priemerný ročný prietok pri Bijsku 477 m3/s), s ktorou vytvára veľtok Ob. Hlavné prítoky: Argut, Čuja, Kadrin, Iša (pravostranné), Koksa, Ursul, Kamenka a Sema (ľavostranné). Zamrznutá od prelomu novembra a decembra do apríla. Splavná 75 km od ústia, vyhľadávaná domácimi i zahraničnými vyznávačmi raftingu. Dolinou Katune vedie významná cestná komunikácia Čujský trakt (z Novosibirska cez Bijsk do Mongolska).

Longov prieliv

Longov prieliv, rus. proliv Longa — prieliv medzi severovýchodným pobrežím ázijskej časti Ruska a Wrangelovým ostrovom, spájajúci Východosibírske more s Čukotským morom; dĺžka 128 km, šírka 141 –146 km, hĺbka 36 – 50 m. Je súčasťou Severnej morskej cesty, pre šelfový (pobrežný) a driftujúci (unášaný) ľad je však plavba cez prieliv značne obmedzená.

Prieliv je nazvaný po americkom kapitánovi veľrybárskej lode Thomasovi Longovi, ktorý sa ním plavil v roku 1867, v mnohých starších prameňoch sa však uvádza, že je nazvaný po polárnom bádateľovi Georgeovi Washingtonovi de Longovi.