Vyhľadávanie podľa kategórií: geografia regionálna – Európa - Švajčiarsko

Zobrazené heslá 1 – 19 z celkového počtu 19 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

Aare

Aare [á-] — najdlhšia rieka Švajčiarska, ľavostranný prítok Rýna; dĺžka 295 km, rozloha povodia 17 779 km2 (z toho 423 km2 zaľadnených). Vyteká z ľadovca Aare v Bernských Alpách, tečie cez Brienzer See, Thunské jazero a Bielske jazero. Preteká mestami Brienz, Thun, Bern a Aarau. Energeticky využívaná.

Aargau

Aargau [ár-] — kantón v sev. Švajčiarsku pri hraniciach s Nemeckom; 1 404 km2, 654-tis. obyvateľov (2015). Administratívne stredisko Aarau, úradný jazyk nemčina. Zvlnené územie s dolinami rieky Aare a jej prítokov, hospodársky rozvinuté s vyspelým priemyslom a intenzívnou poľnohospodárskou výrobou. Aargau patrí k najlesnatejším švajčiarskym kantónom. Hustá dopravná sieť.

Aletschský ľadovec

Aletschský ľadovec [aleč-], nem. Aletschgletscher — dolinný ľadovec vo Švajčiarsku v Bernských Alpách v horskej skupine Finsteraarhorn; rozloha 129 km2, dĺžka 24 km, šírka 1 800 m. Najväčší dolinný ľadovec v Alpách a v celej kontinentálnej Európe. Spolu s priľahlým územím bol 2001 zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Alpy

Alpy, fr. Alpes, nem. Alpen, tal. Alpi, slovin. Alpe — najvyššie pohorie Európy tvoriace okolo 1 200 km dlhé a 135 – 260 km široké horské pásmo tiahnuce sa severne od Apeninského polostrova územím Francúzska, Švajčiarska, Lichtenštajnska, Talianska, Nemecka, Rakúska a Slovinska.

Približne na hraniciach Rakúska a Švajčiarska sa priečnou zníženinou delia na dve hlavné časti: vyššie a mohutnejšie Západné Alpy s najvyššími vrcholmi Mont Blanc, 4 808 m n. m., a Monte Rosa (→ Rosa), 4 634 m n. m., a nižšie, ale členitejšie Východné Alpy, ktorých vrcholy nepresahujú 4 000 m n. m. Dôležité priesmyky: Veľký svätý Bernard (2 472 m n. m.), Simplonský priesmyk (2 009 m n. m.), Svätý Gotthard (2 112 m n. m.), Brennerský priesmyk (1 370 m n. m.).

Pohorie začalo vznikať koncom druhohôr (v kriede) počas alpínskeho vrásnenia, keď časť Africkej litosférickej dosky (Apeninský polostrov) narazila na okraj Európskej dosky, pričom sa mohutné vrstvy morských sedimentov zvrásnili a presunuli na veľké vzdialenosti. Utvorila sa tak súčasná prevažne vrásovo-príkrovová geologická stavba Álp. Sedimentárne horniny dnes budujú najmä okrajové časti pohoria, v jeho centrálnych častiach vplyvom treťohorného a štvrtohorného tektonického zdvihu došlo k odnosu týchto hornín a na povrch sa na mnohých miestach dostali staršie (prvohorné) kryštalické horniny. Súčasný vzhľad začali Alpy nadobúdať až od mladších treťohôr, keď došlo k ich vyklenovaniu a dvíhaniu sa pozdĺž zlomov, na ktorých si rieky utvorili hlboké doliny. Vo štvrtohorách poznačili reliéf Álp studené obdobia – glaciály, keď ľadovec prekryl celú ich centrálnu časť, modeloval ľadovcové štíty, kotly a doliny. V súčasnosti je zaľadnených vyše 3 500 km2 územia. Tektonickým poklesom, ale najmä činnosťou ľadovcov, sa v pohorí utvorili mnohé jazerá, najväčšie na okrajoch (Ženevské jazero, Bodamské jazero, Comské jazero, Gardské jazero).

Vďaka svojej výške zachytávajú Alpy vlahonosné vetry, takže ročné zrážky dosahujú vo Východných Alpách 2 500 – 3 000 mm, v Západných Alpách okolo 3 000 mm, miestami až 4 000 mm. Priemerné teploty sú najvyššie na úpätí Álp (v zime na juhozápade 8 °C, na východe len -2 °C, v lete na juhozápade 24°C, na východe 19 °C), s nadmorskou výškou klesajú (vo výške 2 500 m n. m. v zime -2 °C, v lete 5 °C). Vzhľadom na strmé svahy a nízke teploty sa väčšina zrážok (60 – 90 %) dostáva do povrchových tokov, a Alpy tak bohato zásobujú vodou horné toky viacerých veľkých riek (Rýn, Dunaj, Rhôna, Pád). Tie majú vďaka topeniu snehu a ľadovcov dostatok vody i počas leta.

Prirodzená vegetácia Álp je usporiadaná stupňovito (v súlade so zmenou klímy vplyvom zmeny nadmorskej výšky). Najnižší stupeň (asi do 500 m n. m.) tvoria na juhu teplomilné dúbravy a gaštanové lesy, na východe lesostepná vegetácia a na severe dubo-hrabiny až bučiny, nad nimi sú na okrajoch pohoria jedľo-bučiny a ešte vyššie smrekové porasty. V okolí hornej hranice lesa (na okrajoch pohoria vo výške 1 600 – 2 000 m n. m., v centre pohoria 2 000 – 2 400 m n. m.) prevládajú smrekovec a limba. Vyššie je pásmo kosodreviny, nad ním pásmo alpínskych lúk, ktoré prechádza do niválneho pásma skál, večného snehu a ľadovcov.

Asi 10 mil. obyvateľov sa sústreďuje najmä v dolinách a na úpätí pohoria. Tradičné hospodárske aktivity, pasienkarsky orientované poľnohospodárstvo a ťažbu nerastých surovín (železné rudy pri Erzbergu a kamenná soľ pri Salzburgu v Rakúsku, bauxit vo francúzskych Alpách), dnes významom jednoznačne predstihol turistický ruch. Rekreačné centrá sú zamerané na zimné športy, turistiku a kúpeľné i liečebné pobyty viazané na bohatstvo minerálnych prameňov. Cestovný ruch napomáha na veľhorské podmienky mimoriadne dobre rozvinutá dopravná infraštruktúra (železničné a diaľničné trate s tisíckami mostov a tunelov – Simplonský tunel dlhý 19,7 km, tunel pod Mont Blancom 11,6 km, stovky lanoviek a lyžiarskych vlekov), ale i množstvo ubytovacích a stravovacích zariadení. Energetika alpských krajín je do značnej miery založená na využití vodných elektrární. Alpy boli prvým vedecky skúmaným pohorím (overená teória o príkrovovej stavbe pohoria).

Altdorf

Altdorf — mesto v str. Švajčiarsku, administratívne stredisko kantónu Uri; 9,2 tis. obyvateľov (2016). Priemysel gumársky. Turistické centrum. Miesto, kde podľa povesti W. Tell zostrelil jablko zo synovej hlavy.

Appenzell

Appenzell [-cel] — mesto vo Švajčiarsku na rieke Sitter, administratívne stredisko kantónu Appenzell Innerrhoden, 780 m n. m.; 5,8 tis. obyvateľov (2015). Prvýkrát písomne doložené 1071. Farský kostol z 11. stor. (založený kláštorom Sankt Gallen) s neskorogotickým chórom, radnica (1561 – 63), maľované drevené domy. Cestovný ruch kultúrno-poznávacieho charakteru. Umelecké remeslá.

Appenzell Ausserrhoden

Appenzell Ausserrhoden [-cel -roden]— kantón v severových. Švajčiarsku; rozloha 243 km2, 55-tis. obyvateľov (2015), administratívne stredisko Herisau. Úradný jazyk nemčina. Väčšina obyvateľov je rímskokatolíckeho vyznania. Základom ekonomiky je poľnohospodárstvo, prevláda chov dobytka na mlieko, pestovanie krmovín, zemiakov, menej obilia. Turistika.

Appenzell Innerrhoden

Appenzell Innerrhoden [-cel -roden] — kantón v severových. časti Švajčiarska; 173 km2, 16-tis. obyvateľov (2015), administratívne stredisko Appenzell. Úradný jazyk: nemčina. Väčšina obyvateľov je rímskokatolíckeho vyznania. Textilný priemysel; umelecké remeslá (výroba čipky). Chov dobytka (najmä na mlieko), pestovanie krmovín, zemiakov, menej obilia. Turistika.

Bazilej-mesto

Bazilej-mesto, nemecky Basel-Stadt — kantón v sev. Švajčiarsku pri hranici s Nemeckom a Francúzskom; rozloha 37 km2, 192-tis. obyv. (2015), administratívne stredisko Bazilej. Úradný jazyk nemčina. Kantón zaberá rozlohy mesta Bazilej a obcí Bettingen a Riehen. Územím preteká Rýn. Ekonomické a dopravné väzby s Nemeckom a Francúzskom. Hlavnými hospodárskymi aktivitami sú bankovníctvo, chemický a farmaceutický priemysel. V minulosti polkantón bývalého kantónu Bazilej.

Bazilej-vidiek

Bazilej-vidiek, nemecky Basel-Landschaft — kantón v sev. Švajčiarsku pri hranici s Nemeckom a Francúzskom; rozloha 518 km2, 283-tis. obyvateľov (2015), administratívne stredisko Liestal. Úradný jazyk nemčina. Hornaté územie vypĺňa pohorie Švajčiarska Jura, pretekajú ním rieky Ergolz a Birs (prítoky Rýna tvoriaceho hranicu medzi kantónom a Nemeckom). Priemysel metalurgický, chemický, strojársky, textilný, jemnej mechaniky (výroba hodiniek), ťažba kuchynskej soli; vodné elektrárne na Rýne. Pestovanie obilia, krmovín, ovocia; chov dobytka (najmä na mlieko). Rozvinutá turistika. Hustá dopravná sieť, dopravné tepny spájajúce juhových. Francúzsko a juhozáp. Nemecko s Talianskom. V minulosti polkantón bývalého kantónu Bazilej.

Bernina

Bernina — horský masív na hranici Švajčiarska a Talianska v Rétskych Alpách medzi dolinami horného toku Innu a Addy, maximálna výška 4 049 m n. m. – Piz Bernina (najvyšší štít Východných Álp). Budovaný žulami, syenitmi, rulami a kryštalickými bridlicami; trvalý sneh a ľadovce.

Bernské Alpy

Bernské Alpy, nemecky Berner Alpen, francúzsky Alpes Bernoises — pohorie v Západných Alpách v juhozápadnom Švajčiarsku medzi dolinami riek Rhôna a Reuss a Švajčiarskou plošinou. Západná časť je budovaná vápencami (najvyšší vrch Wildhorn, 3 248 m n. m.), východná časť kryštalickými horninami (najvyšší vrch Finsteraarhorn, 4 274 m n. m.). Južné svahy sú asymetrické a strmé, severné svahy majú mierny sklon. V pohorí sú početné ľadovce. Územie s vyvinutou výškovou zonálnosťou vegetácie je porastené bukovými lesmi prechádzajúcimi do bukovo-jedľových lesov, nad ktorými sú lesy so zastúpením limby a smrekovca, v subalpínskom stupni sú porasty kosodreviny, vo výškach nad 2 000 m n. m. alpínske lúky a subniválna vegetácia.

Turisticky atraktívne územie s mnohými rekreačnými strediskami (Interlaken, Grindelwald, Lauterbrunnen, Mürren, Kandersteg a i.) je navštevované celoročne, obľúbené je najmä alpinistami (štíty Mönch, Eiger, Schreckhorn, Jungfrau a i.).

Eiger

Eiger [aj-] — štít vo Švajčiarsku v Bernských Alpách v horskom masíve Jungfrau 60 km juhovýchodne od Bernu, výška 3 970 m n. m. Je budovaný najmä druhohornými vápencami. Jeho Severná stena (nemecky Nordwand) vysoká 1 650 m je jednou z najvyšších európskych stien a svojou obťažnosťou lezenia jednou z najťažších alpinistických ciest. Výskyt padajúcich kameňov, časté zlé počasie, ľad a sneh zvyšujú nebezpečenstvo jej zdolávania, čo naznačuje i vysoký počet obetí na tejto stene. Možno preto sa zvykne stena Nordwand nazývať i ako Mordwand (Vražedná stena). Štít bol prvýkrát zdolaný v roku 1858 (západným krídlom), Severnou stenou až v roku 1938 .

Emmental

Emmental — kopcovitá krajina vo Švajčiarsku vo východnej časti kantónu Bern v doline rieky Emme. Poľnohospodársky využívaná oblasť s lúkami a pasienkami je orientovaná najmä na chov dobytka mliečneho typu. Rozvinutý je potravinársky priemysel (výroba syra ementál) a remeslá, najmä tradičná výroba keramiky, ktorá sa od svojho vzniku v 17. stor. takmer nezmenila. V doline rieky Emme sa vďaka elektrifikovanej železničnej trati (jedna z prvých plne elektrifikovaných železníc na svete, od roku 1899), hojnej vodnej energii a lacnej pracovnej sile sformoval začiatkom 20. stor. strojársky priemysel s viacerými významnými podnikmi. Hlavnými osadami sú Burgdorf a Langnau.

Finsteraarhorn

Finsteraarhorn — vrch vo Švajčiarsku, najvyšší štít Bernských Álp v horskom masíve Finsteraarhorngruppe. Výrazný ostrý skalný vrch (z geomorfologického hľadiska karling) tiahnuci a v smere severozápad – juhovýchod má výšku 4 274 m n. m. Je budovaný najmä amfibolitmi. Prvé zdokumentované zdolanie vrchu bolo v roku 1829.

Herisau

Herisau [-zau] — mesto v severovýchodnom Švajčiarsku na rieke Glatt (prítok rieky Thur), administratívne stredisko kantónu Appenzell Ausserrhoden; 15-tis. obyvateľov (2017). Priemysel strojársky, kovoobrábací, chemický (výroba plastov), drevársky, textilný, sklársky. Železničný uzol. Prvýkrát písomne doložené 837. Stavebné pamiatky: evanjelický reformovaný kostol Sankt Laurentius (prvýkrát spomínaný 907, dnešná stavba je z 1516 – 20, rokoková štukatúra 1782), stará radnica (pôvodne 1601, prestavaná 1827; dnes múzeum), rímskokatolícky farský kostol Sankt Peter und Paul (1937), meštianske domy (18. stor.).

Chur

Chur [kúr], rétorománsky Cuera, tal. Coira, fr. Coire — mesto vo východnom Švajčiarsku v Rétskych Alpách pri ústí rieky Plessur do Rýna, administratívne stredisko kantónu Graubünden; 37-tis. obyvateľov (2017). Priemysel jemnej mechaniky, strojársky, potravinársky. Dopravná križovatka.

Osídlené od bronzovej doby, od 1. stor. rímske sídlo známe ako Curia Raetorum, centrum rímskej provincie Raetia Prima, na prelome 3. a 4. stor. tam vznikla pevnosť na obranu proti útokom germánskych kmeňov. Od 452 sídlo biskupstva (zachovali sa základy viacerých ranokresťanských kostolov, napr. Sankt Stephan, okolo 500). Od 6. stor. súčasť Franskej ríše. Od začiatku 11. stor. mali zemepanské práva biskupi, ktorí vykonávali aj svetskú vládu (boli členmi ríšskeho kniežacieho kolégia a disponovali virilným hlasom). Od 14. stor. bol Chur súčasťou Chrámového spolku na území Graubündenu, od 1471 člen Večného spolku Horná Raetia. R. 1489 štatút slobodného ríšskeho mesta. Od 1498 člen Švajčiarskeho sprisahanectva. Po prijatí reformácie 1526 stratili biskupi definitívne nad mestom vládu.

Stavebné pamiatky: zvyšky mestských hradieb, neskororománska Katedrála nanebovstúpenia Panny Márie (12. – 13. stor., v 2. polovici 15. stor. pristavaná Kaplnka sv. Vavrinca, okolo 1515 Kaplnka sv. Lukáša, veže reštaurované 1828 – 29; v interiéri sochárska výzdoba, napr. reliéfy z karolovského obdobia, sochy apoštolov z 12. – 13. stor., neskorogotický hlavný oltár z 1464 – 91, v klenotnici katedrály sa nachádzajú románske a gotické zlatnícke práce a ranokresťanské textílie), kostol Sankt Martin (neskorogotický z 1464 – 91, prebudovaný zo staršieho karolovského kostola z 8. stor.), kláštorný kostol Sankt Luzius (pôvodne polovica 8. stor., románsky a goticky prestavaný, unikátna kruhová krypta z karolovského obdobia), radnica (15. stor.), biskupský palác (17. – 18. stor.), meštianske domy (pôvodne 15. stor., neskôr prestavované).

Viaceré múzeá (Bünder Kunstmuseum, Rätisches Museum). Významné turistické stredisko, východisko k šiestim alpským priesmykom.

Kloten

Kloten — mesto v sev. Švajčiarsku asi 20 km od hranice s Nemeckom v kantóne Zürich v aglomerácii Zürichu (fakticky jeho predmestie); 18-tis. obyvateľov (2013). Na územie mesta zasahuje čiastočne zürišské medzinárodné letisko (Flughafen Zürich AG), jedno z najväčších letísk Európy.

Mesto prvýkrát písomne doložené 1188. R. 1424 – 52 súčasť Zürichu. Ešte v 19. stor. predstavovalo malú vidiecku obec, od 1970 mesto. Stavebné pamiatky: neskororokokový reformovaný kostol (1785 – 86). Regionálne múzeum (Ortsmuseum Büecheler-Hus, 1983, sídli v budove z 1548).