Antverpy, hol. Antwerpen, fr. Anvers — prístavné mesto v Belgicku v regióne Flámsko na dolnom toku rieky Šelda pri ústí Albertovho prieplavu asi 85 km od Severného mora, administratívne stredisko provincie Antverpy; 517-tis. obyvateľov (2016). Priemysel lodiarsky, petrochemický, automobilový, hutnícky, textilný, sklársky, gumársky, potravinársky; brusiarne diamantov. Dopravná križovatka. Najväčší belgický prístav, jeden z najväčších v Európe. Riečnou aj kanálovou lodnou dopravou spojený s belgickými mestami a so susednými štátmi. Medzinárodné letisko.
Založené v 7. stor., zač. 11. stor. sídlo markgrófa, od 12. stor. stredisko remeselnej výroby a obchodu, 1291 mestské privilégiá, od 1315 člen Hanzy. V pol. 16. stor. najvýznamnejšie centrum medzinárodného obchodu využívajúce výhodnú polohu na križovatke obchodných ciest z pribaltských oblastí do záp. Európy s cestou z Britských ostrovov do strednej Európy, najbohatšie mesto Európy a veľké kultúrne stredisko. R. 1579 – 85 člen utrechtskej únie. Po dobytí Španielmi 1585, pričlenení k Španielskemu Nizozemsku (od 1714 k Rakúskemu Nizozemsku) a uzavretí ústia Šeldy Holanďanmi postupne strácalo význam. R. 1794 – 1814 súčasť Francúzska, od 1815 Spojeného nizozemského kráľovstva, od 1830 Belgicka. Nový rozkvet až od otvorenia ústia Šeldy 1863. Začiatkom 1. svet. vojny obliehané a 1914 dobyté nemeckými vojskami. V súčasnosti stredisko cestovného ruchu medzinárodného významu. Kultúrne stredisko Flámov.
Stavebné pamiatky: zvyšky hradu (Steen, spomínaný 726), katedrála zo 14. – 16. stor., najvýznamnejšie dielo flámskej neskorej gotiky, neskorogotický kostol Sint-Jacobs s pohrebnou kaplnkou rodiny Rubensovcov, Rubensov dom, na námestí Grote Markt radnica (1561 – 65) a renesančné domy, barokové kostoly a i.
Akadémia výtvarných umení, námorné múzeum, galérie s dielami P. P. Rubensa, A. van Dycka, J. Jordaensa, ktorí tu žili a tvorili. Univerzita (založená 2003 zlúčením troch univerzít založených 1852, 1965 a 1971). Zoologická záhrada (založená 1843) R. 1920 dejisko VII. LOH.