Aalst [álst], francúzsky Alost, holandsky Aalst — mesto v Belgicku v regióne Flámsko v provincii Východné Flámsko na rieke Dender v str. časti krajiny 30 km od od Bruselu; 84-tis. obyvateľov (2016). Priemysel textilný (bavlnársky, ľanársky) a kožiarsky. Obchod s chmeľom a kvetinami.
Albertkanaal → Albertov prieplav
Albertov prieplav, Albertkanaal — prieplav v severových. Belgicku; vodná cesta medzi Másou a Šeldou; dĺžka 130 km, hĺbka 4 m (pre lode s výtlakom do 2-tis. t). Preprava uhlia a stavebných látok. Od 1940 spája veľké priemyselné centrá Belgicka.
Antverpy, hol. Antwerpen, fr. Anvers — prístavné mesto v Belgicku v regióne Flámsko na dolnom toku rieky Šelda pri ústí Albertovho prieplavu asi 85 km od Severného mora, administratívne stredisko provincie Antverpy; 517-tis. obyvateľov (2016). Priemysel lodiarsky, petrochemický, automobilový, hutnícky, textilný, sklársky, gumársky, potravinársky; brusiarne diamantov. Dopravná križovatka. Najväčší belgický prístav, jeden z najväčších v Európe. Riečnou aj kanálovou lodnou dopravou spojený s belgickými mestami a so susednými štátmi. Medzinárodné letisko.
Založené v 7. stor., zač. 11. stor. sídlo markgrófa, od 12. stor. stredisko remeselnej výroby a obchodu, 1291 mestské privilégiá, od 1315 člen Hanzy. V pol. 16. stor. najvýznamnejšie centrum medzinárodného obchodu využívajúce výhodnú polohu na križovatke obchodných ciest z pribaltských oblastí do záp. Európy s cestou z Britských ostrovov do strednej Európy, najbohatšie mesto Európy a veľké kultúrne stredisko. R. 1579 – 85 člen utrechtskej únie. Po dobytí Španielmi 1585, pričlenení k Španielskemu Nizozemsku (od 1714 k Rakúskemu Nizozemsku) a uzavretí ústia Šeldy Holanďanmi postupne strácalo význam. R. 1794 – 1814 súčasť Francúzska, od 1815 Spojeného nizozemského kráľovstva, od 1830 Belgicka. Nový rozkvet až od otvorenia ústia Šeldy 1863. Začiatkom 1. svet. vojny obliehané a 1914 dobyté nemeckými vojskami. V súčasnosti stredisko cestovného ruchu medzinárodného významu. Kultúrne stredisko Flámov.
Stavebné pamiatky: zvyšky hradu (Steen, spomínaný 726), katedrála zo 14. – 16. stor., najvýznamnejšie dielo flámskej neskorej gotiky, neskorogotický kostol Sint-Jacobs s pohrebnou kaplnkou rodiny Rubensovcov, Rubensov dom, na námestí Grote Markt radnica (1561 – 65) a renesančné domy, barokové kostoly a i.
Akadémia výtvarných umení, námorné múzeum, galérie s dielami P. P. Rubensa, A. van Dycka, J. Jordaensa, ktorí tu žili a tvorili. Univerzita (založená 2003 zlúčením troch univerzít založených 1852, 1965 a 1971). Zoologická záhrada (založená 1843) R. 1920 dejisko VII. LOH.
Ardeny, fr. Ardennes, nem. Ardennen — vrchovina v juhových. Belgicku, v Luxembursku a v sev. Francúzsku, ktorá je pokračovaním Porýnskej bridličnatej vrchoviny. Tvorí výrazný starý masív s najvyšším vrchom na severe (Botrange, 694 m n. m.). Budovaná prvohornými horninami, najmä bridlicami a vápencami. Vo vyšších častiach Arden budovaných z nepriepustných hornín sú časté vresoviská, nižšie časti sú porastené hustými lesmi. Chudobné poľnohospodárske pôdy sú využívané ako lúky a pasienky. Veľké ložiská uhlia (doliny riek Mása a Sambre), zinkovej, železnej a olovenej rudy. Kontrast medzi slabo osídlenými vrchovinami a husto zaľudnenými dolinami najmä rieky Mása.
Počas 2. svet. vojny v decembri 1944 – januári 1945 neúspešná vojenská ofenzíva nacistického Nemecka proti spojeneckým vojskám (→ Ardenská bitka).
Hainaut [ino; fr.], hol. Henegouwen, nem. Hennegau, hist. Hennegavsko —
1. historické územie na severnom okraji Parížskej panvy západne od pohoria Ardeny (dnes na území južného Belgicka), menšia časť na území západného Francúzska. Nazvané podľa riečky Haine. V pol. 9. stor. tam na území Dolného Lotrinska vzniklo grófstvo, od 10. stor. súčasť Rímsko-nemeckej ríše, fakticky nezávislý feudálny štát. Od 1051 bol Hainaut dynasticky spojený so susedným Flámskom, od 1299 s Hollandom a od 1323 so Seelandom. R. 1433 pripadol po smrti poslednej dedičky Jacqueline (dcéra Margaréty Burgundskej) Burgundskému vojvodstvu. Po smrti Karola Smelého 1477 ho najskôr získalo Francúzsko, 1482 však pripadlo (ako ostatné burgundské dŕžavy) Habsburgovcom. Zač. 16. stor. patrilo ich španielskej vetve, počas Nizozemskej revolúcie bol Hainaut jednou z južných katolíckych provincií, ktoré 1579 uzatvorili arraskú úniu a potom sa stalo súčasťou Španielskeho Nizozemska. R. 1659 bola južná časť Hainautu pripojená k Francúzsku (potvrdené mierom z Nijmegenu 1678). Zvyšok sa stal po vojnách o španielske dedičstvo 1713/14 súčasťou Rakúskeho Nizozemska, neskôr rozhodnutím Viedenského kongresu 1814/15 súčasťou Spojeného nizozemského kráľovstva, od 1830 jedna z provincií Belgického kráľovstva;
2. provincia v juhozápadnom Belgicku vo Valónsku pri hranici s Francúzskom; 3 786 km2, 1,340 mil. obyvateľov (2017), administratívne stredisko Mons. Priemyselný región, 1850 – 1950 významná uhoľná oblasť zásobujúca palivom hutnícky, chemický a textilný priemysel v okolí najväčších miest Charleroi, Mons a Tournai. Po vyťažení uhlia v 70. rokoch 20. stor. pokles tradičnej priemyselnej výroby, v súčasnosti rozvoj petrochemického, strojárskeho a elektrotechnického priemyslu. Pestovanie obilia.
Hasselt — mesto v severovýchodnom Belgicku na rieke Demer (prítok Šeldy), administratívne stredisko provincie Limburg; 77-tis. obyvateľov (2017). Významný potravinársky (pivovarnícky, olejársky) a tabakový priemysel, ďalej elektrotechnický, chemický a drevársky priemysel. Dopravná križovatka, vnútrozemský prístav spojený Albertovým prieplavom s Antverpami. Stredisko športu a cestovného ruchu. Založené v 7. stor., od 1252 mesto a člen Hanzy. Stavebné pamiatky: gotická katedrála Sint Quintinuskathedraal (začiatok stavby 1292, kaplnky z 14./15. stor., chórová ochodza zo 16. stor.) s vežou (11. stor.) a zvonkohrou; radnica (1675, klasicisticky prestavaná), dvor beginiek (Beginenhof; najstaršie časti z 1245, 1707 – 62 prestavaný), japonská záhrada (najväčšia v Európe). Univerzita. Viaceré múzeá. Sídlo katolíckeho biskupstva.
Ixelles [iksel; fr.], holandsky Elsene — obec v Belgicku, jedna z 19 administratívnych jednotiek tvoriacich región hlavného mesta Brusel; okolo 87-tis. obyvateľov (2018). Leží v centrálnej časti aglomerácie Bruselu. Priemysel potravinársky, informačný (výroba počítačového softvéru). Vyvinula sa pri cisterciánskom opátstve (fr. Abbaye de la Cambre, hol. Abdij Ter Kameren) založená 1196, 1864 pripojená k Bruselu. Stavebné pamiatky: pôvodne cisterciánske opátstvo bolo počas Francúzskej revolúcie zničené, dnešné budovy sú z 18. stor. (dnes sídlo geografického inštitútu a umeleckej školy založenej H. C. van de Veldem), gotický kostol zo 14. stor., francúzske záhrady pôvodne z 18. stor. boli 1924 zreštaurované; prvá výšková budova v Bruseli Résidence de la Cambre (v štýle art déco, 1938 – 39), budovy v štýle art déco z 1. polovice 20. stor. na námestí Place Eugène Flagey, viaceré secesné súkromné obytné domy navrhnuté V. Hortom, galérie, múzeá (napr. Múzeum C. Meuniera), dve univerzity a i.