Vyhľadávanie podľa kategórií: geografia regionálna – Európa - Nemecko

Zobrazené heslá 1 – 50 z celkového počtu 96 hesiel.

Zobrazujem:

Zoraďujem:

Königssee

Königssee [-zé] — jazero ľadovcového pôvodu v juhovýchodnej časti Nemecka na juhovýchode spolkovej krajiny Bavorsko v Berchtesgadenských Alpách v blízkosti hranice s Rakúskom; plocha 5,22 km2, maximálna hĺbka 190 m (jedno z najhlbších jazier Nemecka). Je pretiahnutého tvaru (dĺžka 7,2 km, šírka 1,2 km) v smere sever – juh. Jazero je obkolesené vysokými štítmi (napr. Watzmann-Mittelspitze, 2 713 m n. m., 3. najvyšší vrch Nemecka). V jeho severnej časti je ostrov Christlieger (0,126 ha). Väčšia časť Königssee patrí do národného parku Berchtesgaden (vyhlásený 1978, rozloha 208 km2), ktorý je súčasťou biosférickej rezervácie Berchtesgaden. Jazero je považované za najčistejšie jazero v Nemecku.

Koblenz

Koblenz [-lenc] — mesto v záp. časti Nemecka v spolkovej krajine Porýnie-Falcko pri ústí rieky Mosela do Rýna; 106-tis. obyvateľov (2013). Priemysel potravinársky (najmä vinársky a pivovarnícky), kovoobrábací, strojársky, chemický, jemnej mechaniky, papiernický. Dopravná križovatka, riečny prístav. Turistické stredisko. V okolí pestovanie viniča.

Osídlenie na sútoku Rýna a Mosely bolo založené medzi 12. – 9. stor. pred n. l. Počas vlády cisára Augusta (27 – 14 pred n. l.) tam vznikol rímsky kastel, v 1. polovici 1. stor. n. l. rímsky vojenský tábor (Castellum apud Confluentes; z lat. confluens = sútok) a bol postavený most cez Rýn a začiatkom 4. stor. rímska pevnosť, ktorá tvorila centrum neskoršieho stredovekého mesta rozloženého vnútri pôvodných rímskych hradieb. Po zániku Západorímskej ríše (476) si ho podmanili Frankovia a stalo sa kráľovským sídlom (jedna z kráľovských falcí), po rozpade Franskej ríše (843) súčasť tzv. cisárskeho léna Lotara I. (Itália, Burgundsko, Lotrinsko, Alsasko, Frízsko), 882 vyplienené Normanmi. Od 1018 majetok a sídlo arcibiskupov z Trieru. R. 1214 získalo mestské práva. Počas tridsaťročnej vojny viackrát obsadené francúzskymi a švédskymi vojskami a čiastočne zničené, po 1652 znova opevnené, 1688 utrpelo značné škody ostreľovaním počas vojny o falcké dedičstvo. Po vypuknutí Francúzskej revolúcie (1789) bolo centrom emigrovaných francúzskych rojalistov, 1794 si ho podmanil Napoleon I. Bonaparte. Od 1815 súčasť Pruska, administratívne centrum pruskej provincie Rýn, sídlo hlavného úradu a generálneho veliteľstva. Po skončení 1. svetovej vojny súčasť rýnskej demilitarizovanej zóny (do 1924 pod americkou a do 1929 pod francúzskou kontrolou). Počas 2. svetovej vojny silno poškodené bombardovaním americkými a britskými vojskami. R. 1946 – 50 sídlo vlády spolkovej krajiny Porýnie-Falcko. Stavebné pamiatky: bazilika Sankt Kastor (pôvodne karolovský kostol vysvätený 836, románsky prestavaný koncom 12. stor., vysvätený 1208, prestavaný v 13. stor., neskorogoticky zaklenutý koncom 15. stor., reštaurovaný v 19. – 20. stor.), kostol Liebfrauenkirche (pôvodne neskororománsky z 12. – 13. stor., neskorogoticky prestavaný v 15. stor.), románsky kostol Florinskirche (pôvodne kláštorný, 1100, goticky prestavaný v 14. stor., prestavaný v 16. – 17. stor.), ranobarokový jezuitský kostol (Jesuitenkirche, 1613 – 17, rekonštruovaný v 20. stor.), s budovou bývalého jezuitského kolégia (16. – 17. stor., dnes súčasť mestskej radnice), ranoklasicistický arcibiskupský a kniežací palác (Kurfürstliches Schloss, 1777 – 93, zničený 1944, začiatkom 50. rokov 20. stor. obnovený, koncom 20. stor. rekonštruovaný; pozostáva z hlavnej budovy s dvoma polkruhovými krídlami lemujúcimi vnútorné nádvorie) s priľahlým parkom, divadlo (1786 – 87), gotický kamenný most cez Moselu (Balduinbrücke, 1342 – 43), hrad Alte Burg (pôvodne vodný hrad založený okolo 1185 na mieste rímskej veže, ktorá bola súčasťou mestských hradieb, prestavaný v 13. – 18. stor., dnes archív), neskorogotická mestská tržnica a tančiareň (Alte Kauf- und Tanzhaus, 1419 – 25, 1724 zbarokizovaná, viackrát rekonštruovaná), komenda Rádu nemeckých rytierov (Deutschordenkommende, 13. stor., od 1992 Ludwig Museum), viaceré stredoveké (napr. hostinec Zum Deutschen Kaiser, koniec 15. stor.), renesančné (cechový dom Krämerzunfthaus, koniec 16. stor.) i barokové domy (Stará mincovňa, 1761 – 63; rodný dom kniežaťa C. Metternicha, 1674; Dreikönigenhaus, začiatok 18. stor.) a i. Pri ústí Mosely do Rýna (Deutsches Eck) pamätník s jazdeckou sochou Wilhelma I. (1897, zničený 1945, rekonštruovaný 1993). Čiastočne zachovaný systém vojenských pevností, ktorého súčasťou je aj pevnosť Ehrenbreitstein (na mieste rímskej vojenskej pevnosti z 3. – 5. stor. vznikol okolo 1000 hrad, v stredoveku viackrát prestavaný, v 16. stor. premenený na pevnosť, ktorá bola 1801 zničená a po 1815 – 86 postupne prestavovaná). Neogotický Christuskirche (1901 – 04), neorománsky kostol Herz-Jesu-Kirche (1900 – 03, rekonštruovaný v 2. polovici 20. stor.), neorománska vládna budova (1902 – 06) a i. Viacero stavieb súčasnej architektúry (napr. Forum Confluentes, 2013). Množstvo múzeí a galérií, univerzita (založená 1990), sídlo ústredného nemeckého archívu (→ Bundesarchiv Koblenz). V blízkosti mesta viacero hradov a zámkov, napr. asi 7 km juž. neogotický zámok Schloss Stolzenfels (pôvodne stredoveký hrad z 12. stor., koncom 17. stor. poškodený, v 19. stor. rekonštruovaný a prestavaný). Kultúrne pamiatky Koblenzu s priľahlou kultúrnou krajinou v údolí Rýna boli 2002 pod názvom Horné údolie Stredného Rýna zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO ako súčasť 65 km úseku údolia str. Rýna so zámkami, historickými mestami a vinicami.

Kloten

Kloten — mesto v sev. Švajčiarsku asi 20 km od hranice s Nemeckom v kantóne Zürich v aglomerácii Zürichu (fakticky jeho predmestie); 18-tis. obyvateľov (2013). Na územie mesta zasahuje čiastočne zürišské medzinárodné letisko (Flughafen Zürich AG), jedno z najväčších letísk Európy.

Mesto prvýkrát písomne doložené 1188. R. 1424 – 52 súčasť Zürichu. Ešte v 19. stor. predstavovalo malú vidiecku obec, od 1970 mesto. Stavebné pamiatky: neskororokokový reformovaný kostol (1785 – 86). Regionálne múzeum (Ortsmuseum Büecheler-Hus, 1983, sídli v budove z 1548).

Kielska zátoka

Kielska zátoka [kíl-], nem. Kieler Bucht, dán. Kiel Bugt — záliv v juhozáp. časti Baltského mora ohraničený pobrežím Jutského polostrova a ostrovom Fehmarn (územie Nemecka) a ostrovmi Als, Ærø a Langeland (Dánsko), prielivmi Malý Belt a Veľký Belt spojený s prielivom Kattegat; hĺbka 10 – 20 m (silný vietor spôsobuje výkyvy hladiny až o 3,2 m).

Kerpen

Kerpen — mesto v záp. časti Nemecka v spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko v rýnskom hnedouhoľnom revíre na rieke Erft (prítok Rýna) v blízkosti Kolína nad Rýnom; 65-tis. obyvateľov (2013). Priemysel banský, koksárenský, automobilový. Cestný uzol. Mesto prvýkrát písomne doložené 871 ako Kerpinna. R. 1288 sa stalo enklávou Brabantského vojvodstva, neskôr (spolu s okolím) majetkom burgundských vojvodov, po smrti Karola Smelého (1477) pripadlo Habsburgovcom. R. 1522 súčasť Španielska (majetok španielskej vetvy Habsburgovcov), po vojne o španielske dedičstvo (1701 – 14) samosprávna súčasť ríšskeho grófstva Schaesberg. Počas Francúzskej revolúcie stratilo nezávislosť, od 1798 sídlo novozriadeného kantónu Kerpen, ktorý bol súčasťou francúzskeho departementu Roer (nem. Rur). Po Viedenskom kongrese 1815 súčasť Pruska a od 1871 Nemeckej ríše. Od 1941 mesto. Stavebné pamiatky: farský kostol Sankt Martin (13. stor., hlavná loď a veža z 15. stor.), zámky (tzv. vodné hrady) Bergerhausen (14. stor., prebudovaný v 19. stor.), Blatzheim (veliteľský hrad, 16. stor.), Mödrath (1830), Loersfeld (16. – 18. stor., prebudovaný v 19. stor., s rozľahlým anglickým parkom) a Türnich (1756 – 66 prebudovaný na panské sídlo); technické pamiatky: vodné mlyny na rieke Erft a na jej prítoku Neffelbach (začiatok 18. stor.).

Kempten

Kempten — mesto v juž. časti Nemecka v spolkovej krajine Bavorsko v regióne Allgäu na rieke Iller v predhorí Álp; 62-tis. obyvateľov (2012). Priemysel strojársky, kovoobrábací, elektronický, farmaceutický, potravinársky (mliekarský priemysel nadregionálneho významu). Stredisko chovu dobytka mliečneho typu. Dopravná križovatka.

Pôvodne keltské sídlo Kambodounon, ktoré koncom 1. stor. pred n. l. zničili Rimania a na začiatku 1. stor. n. l. na jeho mieste vybudovali rímske mesto Cambodunum (ponechali mu keltský názov), ktoré sa stalo jedným z centier rímskej provincie Raetia. R. 233 čiastočne zničené a 450 obsadené Alamanmi, 683 zničené Frankmi. Ďalšie dejiny Kemptenu boli ovplyvnené existenciou benediktínskeho kláštora (založený 752); opátstvo malo rozsiahle privilégiá a 1213 bolo povýšené na kniežatstvo-opátstvo (opáti boli ríšskymi kniežatami). Privilégiom z 1289 bolo staré mesto Kempten vyňaté zo zvrchovanosti opáta a stalo sa slobodným ríšskym mestom súperiacim s opátstvom. R. 1525 počas roľníckeho povstania bol kláštor vyplienený vlastnými poddanými, čo mesto využilo, od opátstva odkúpilo zvyšné práva nad mestom a stalo sa od neho úplne nezávislým. Následne sa priklonilo k reformácii, čo viedlo k vyostreniu konfliktov s opátstvom (začiatkom 17. stor. sa mesto stalo členom Protestantskej únie, opátstvo členom Katolíckej ligy). Počas tridsaťročnej vojny mesto aj opátstvo vyplienili Švédi (1632 – 34 a 1646). Na mieste zničeného opátstva vzniklo nové sídlo opátstva s obcou, ktorá 1712 – 28 získala mestské práva. Mesto Kempten viackrát vydrancovali tadiaľ prechádzajúce vojská. R. 1802 – 03 boli obidve mestá pripojené k Bavorsku a 1811 – 18 administratívne zlúčené. Stavebné pamiatky: zvyšky rímskeho mesta Cambodunum (dnes archeologický park, otvorený 1983), neskorogotická radnica (1474), baroková bazilika Sankt Lorenz (1652) s kláštorným komplexom (1651 – 74), baroková sýpka (1700, od 1999 múzeum), kostol Sankt Magnus (1767 – 68, na mieste pôvodného z 1426), novoklasicistické Mestské divadlo (1828), dom Zumsteinovcov (Zumsteinhaus, 1802, obnovený 1959; dnes prírodovedné múzeum).

Kelheim

Kelheim [-hajm] — mesto v Nemecku v spolkovej krajine Bavorsko pri ústí rieky Altmühl do Dunaja; 16-tis. obyvateľov (2013). Priemysel potravinársky (o. i. pivovar), elektronický, chemický. Konečný prístav prieplavu Rýn – Mohan – Dunaj. Osídlené od mladšej laténskej doby. Kelheim (resp. jeho časti Altmühl a Donau) prvýkrát písomne doložený v 9. stor., od 10. stor. patril Wittelsbachovcom, od 1151 mesto. Jeho rozvoj nastal po otvorení kanála Dunaj – Mohan (aj Starý kanál, 1846), resp. prieplavu Rýn – Mohan – Dunaj (1960 – 92).

Archeologické nálezy: v ústí rieky Altmühl do Dunaja na úpätí vrchu Michelsberg rozsiahle keltské oppidum Alkimoennis (aj Alcimoennis) z mladšej laténskej doby. Opevnenie (asi 3 000 × 3 500 m) tvorí dvojica valov s predsunutou priekopou, vonkajší val (3 300 m) má tri brány kliešťovitého tvaru, vnútorný val (900 m) jednu, vnútorná plocha je 60 ha, vonkajšie opevnenie obkolesuje plochu 630 ha; jedno z najväčších opevnení svojho druhu v Európe. Pôvodne hradba vysoká 5 – 6 m bola postavená z mohutných drevených kolov zapustených v zemi vo vzdialenosti 1 – 2 m od seba, priestor medzi nimi bol vyplnený vápencovými platňami. Za hradbou sa nachádzal hlinený násyp (šírka 11 m, výška 4 m). Opevnenie bolo postavené na neúrodnej pôde a slúžilo najmä na stráženie riečnych a cestných priechodov. V súčasnosti archeologický park.

Stavebné pamiatky: zvyšky mestských hradieb (13./14. stor.), mestské brány Altmühltor a Donautor (pol. 13. stor.), rezidencia Wittelsbachovcov (15. stor., na mieste hradu doloženého 1050, dnes administratívna budova), kláštor (15. stor., dnes archeologicko-historické múzeum) a kostol františkánov (15. stor., dnes múzeum organov), renesančná radnica (1548), Starý kanál (1836 – 46) s prístavom, Befreiungshalle (od 1836; antikizujúca kruhová stavba, ktorú dal postaviť bavorský kráľ Ľudovít I. na oslavu porážok Napoleona I. Bonaparta 1813 – 15). V blízkosti mesta benediktínske opátstvo Weltenburg založené okolo 760, kláštorný kostol (okolo 1716 – 39) patrí k najvýznamnejším dielam neskorého európskeho baroka (architektonický návrh a fresky C. D. Asam, štuky E. Q. Asam).

Kaufbeuren

Kaufbeuren [-boj-] — mesto v juž. časti Nemecka v spolkovej krajine Bavorsko v blízkosti hranice s Rakúskom v doline rieky Wertach; 42-tis. obyvateľov (2013). Priemysel potravinársky (o. i. pivovarnícky), textilný, papiernický, strojársky (výroba hydraulických zariadení), elektronický, výroba bižutérie.

Mesto sa vyvinulo z franského kráľovského dvorca (falc), ktorý vznikol okolo 740 ako správne centrum oblasti na bavorskej hranici, koncom 11. stor. bolo sídlom šľachtického rodu pánov z Beurenu. Prvýkrát písomne doložené 1126, koncom 12. stor. sa dostalo pod právomoc Štaufovcov, od 1286 slobodné mesto (potvrdené 1348). Počas tridsaťročnej vojny niekoľkokrát vyplienené a vypálené. Od 1802 súčasť Bavorska. Počas 2. svet. vojny bola na sever od mesta zriadená muničná továreň (pobočka koncentračného tábora Dachau), v ktorej pracovali vojnoví zajatci. V rámci tzv. akcie T4 bolo na psychiatrickom oddelení miestnej nemocnice zavraždených asi 2-tis. postihnutých ľudí (detí i dospelých). Po 2. svet. vojne (1946) vybudovali v Kaufbeurene sudetskí Nemci odsunutí z Jablonca nad Nisou štvrť Neugablonz a priniesli tam výrobu bižutérie.

Stavebné pamiatky: mestské hradby so strážnymi vežami (Fünfknopfturm, Gerberturm; 1420), pri hradbách kostol Sankt Blasius (15. stor.), ktorého veža (1420) bola pôvodne strážnou vežou mestských hradieb, gotický kostol Sankt Martin (pôvodne románsky, 1438 – 43 prebudovaný), Kostol Najsvätejšej Trojice (1604), novorenesančná radnica (1879 – 81); múzeá.

Kassel

Kassel, do 1926 Cassel — mesto v str. časti Nemecka na severe spolkovej krajiny Hesensko na rieke Fulda; 196-tis. obyvateľov, aglomerácia 323-tis. obyvateľov (2012). Hlavné hospodárske stredisko sev. Hesenska, priemysel strojársky (výroba dopravných prostriedkov a i.), kovoobrábací, zbrojársky, elektrotechnický, presnej mechaniky, optický. Dopravná križovatka. Kassel sa vyvinul okolo kráľovskej falce, prvýkrát písomne doložený 913, pred 1170 sa spomína ako mesto, od 1277 sídlo landgrófstva Hesensko. Jeho hospodársky a ekonomický význam postupne narastal, vyrábali sa tam fajansa a porcelán (→ kasselský porcelán). R. 1866 sa stal súčasťou Pruska, do 1944 bol hlavným mestom provincie Hesensko-Nasavsko. Koncom 19. a zač. 20. stor. sa rozšíril pričlenením niekoľkých susedných obcí. Počas 2. svetovej vojny bolo mesto značne deštruované (najmä 1943, keď zahynulo okolo 10 -tis. obyvateľov), väčšina historických budov bola v 2. pol. 20. stor. zrekonštruovaná.

Stavebné pamiatky: centrum mesta je považované za jedno z najmalebnejších historických mestských jadier v Nemecku. K najvýznamnejším pamiatkam patria kostoly Sankt Martinskirche (14. – 15. stor.) a Brüderkirche (1292 – 1376, pôvodne kostol karmelitánskeho kláštora), bývalá nemocnica Elisabethhospital (1586 – 87), krytá tržnica Markthalle (1591 – 93, pôvodne nazývaná Marstall), kostol Karlskirche (1698 – 1710), zámok Schloss Bellevue (nazývaný aj Palais Bellevue, pôvodne vybudovaný ako observatórium, 1714, prestavaný 1790, dnes Múzeum bratov Grimmovcov), kostol Elisabethkirche (1770 – 74), Múzeum Fridericianum (1769 – 76, jedno z prvých múzeí v Európe, dnes výstavná hala Kunsthalle Fridericianum), radnica (1909), Štátne múzeum (1923), kostol Sankt Bonifatius (1956 – 57), kostol Maria-Kirche (aj Fatima-Kirche, 1958 – 59) a i. V centre mestský park Karlsaue (dĺžka okolo 3 km, pôvodne renesančná zámocká záhrada založená v 16. stor., v 17. – 18. stor. premenená na barokový krajinársky park), v ktorej sa okrem iného nachádzajú reprezentatívny barokový zámok Orangerieschloss (1702 – 10, deštruovaný 1944, 1977 zrekonštruovaný), zámocký pavilón Marmorbad (1722 – 28, dnes múzeum), zámocký pavilón Küchenpavillon (1765 – 66) a neorenesančná obrazáreň Neue Galerie (1871 – 77, významná zbierka moderného umenia).

Na záp. okraji mesta komplex Bergpark Wilhelmshöhe (anglický krajinársky horský park, Bergpark, so zámkom Wilhelmshöhe a s ďalšími stavbami, ako aj s prvkami záhradnej architektúry) 2013 zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Zámocký krajinársky park založený okolo 1700 ako baroková záhrada a v 2. pol. 18. stor. prebudovaný do súčasnej podoby je považovaný za jeden z najväčších v Európe (rozloha 2,4 km2). Na najvyššom bode parku sa nachádza najstaršia časť komplexu, oktogonálny pavilón Riesenschloss nazývaný aj Herkulov pamätník (1718), na ktorého vrchole stojí monumentálna socha Herkula vytvorená 1713 – 17, symbol mesta. Stavba je s dolnou časťou parku spojená 350 m dlhou stupňovitou kaskádovou fontánou (1701 – 18). Na vých. okraji parku sa nachádza monumentálny trojkrídlový zámok Wilhelmshöhe budovaný od 1786 v štýle klasicizmu (centrálna časť 1791 – 1801, prestavaná 1829, zrekonštruovaná v 60. rokoch 20. stor., v časti dnes sídli Štátna galéria s významnou zbierkou antického umenia a starých európskych majstrov). V parku bolo vybudovaných aj viacero menších stavieb, najvýznamnejšia je Löwenburg (umelá zrúcanina stredovekého hradu, 1793 – 1806, dnes múzeum), divadlo (1808 – 09, podľa návrhu Lea von Klenze, 1828 premenené na tanečnú sálu), Vergíliova hrobka (okolo 1775), Sokratova pustovňa (1780), Merkúrov chrám (1782 – 83), skleník (1822, významný príklad použitia oceľovej konštrukcie), viaceré sochy, ako aj fontány a vodné nádrže.

Kassel je významným kultúrnym strediskom s množstvom múzeí a galérií, univerzita (založená 1971). Od 1955 sa tam každých 5 rokov koná jedna z najvýznamnejších svetových prehliadok súčasného výtvarného umenia documenta (v júni-septemberi 2017 sa uskutočnil 14. ročník).

Kamenz

Kamenz [-menc], hornolužickosrbsky Kamjenc — mesto vo vých. časti Nemecka v spolkovej krajine Sasko na rieke Schwarze Elster 50 km severových. od Drážďan; 17-tis. obyvateľov (2011). Priemysel textilný, strojársky, chemický (výroba plastov), liehovarnícky (tradičná výroba destilátu Jägermeister), elektronický, sklársky, v okolí ťažba žuly.

Mesto ležiace v historickej oblasti Lužica (Horná Lužica) pôvodne osídlenej Lužickými Srbmi vzniklo okolo 1190 na mieste pôvodného hradiska na významnej obchodnej ceste z Belgicka do Sliezska, prvýkrát písomne doložené 1225 (mestské práva získalo pred 1225), od 1346 člen obranného spolku Šesťmestie, 1635 pripojené k Sasku, 1707 a 1842 poškodené požiarmi. Počas 2. svet. vojny tam bol od októbra 1944 do apríla 1945 zriadený tábor nútených prác.

Stavebné pamiatky: neskorogotický halový kostol Sankt Marien (1275 – 1479), neskorogotický kostol Sankt Annen (pôvodne františkánsky, okolo 1510), gotický Katechismuskirche (1358), gotický kostol Sankt Just (okolo 1400), neorenesančná radnica (1847 – 48), renesančná fontána Andreasbrunnen (1570), mestská veža Roter Turm (zvyšok mestských hradieb, 14. stor., reštaurovaná v 19. stor.), vyhliadková veža Lessingturm (1868). Múzeum G. E. Lessinga (v jeho rodnom dome, založené 1931), Múzeum záp. Lužice (založené 1887) a i.

Kaiserslautern

Kaiserslautern [kajzers-] — mesto v záp. časti Nemecka na juhu spolkovej krajiny Porýnie-Falcko na severozápadnom okraji Falckého lesa; 97-tis. obyvateľov (2010). Priemysel strojársky (tradičná výroba šijacích strojov firmy Pfaff), automobilový (automobily Opel), hutnícky, textilný, potravinársky, tabakový. Dopravná križovatka.

Vyvinulo sa pri franskom dvorci prvýkrát písomne doloženom okolo 830 ako Villa Luthra, po 1152 tam Fridrich I. Barbarossa dal postaviť hrad, 1276 slobodné ríšske mesto, od 1322 Kaiserslautern. Počas tridsaťročnej vojny niekoľkokrát dobyté a obsadené, počas vojen o falcké (1688 – 97) a španielske dedičstvo (1701 – 14) obsadené Francúzmi. R. 1713 boli hrad a mesto zničené, 1793 znova obsadené Francúzmi, a to až do 1816, keď Falcko (a s ním aj Kaiserslautern) pripadlo Bavorsku. Po 1. svet. vojne až do 1930 bolo mesto okupované Francúzskom, počas 2. svet. vojny (1944 – 45) z veľkej časti zničené. V marci 1945 ho obsadila americká armáda, americké jednotky (v rámci NATO) sú tam umiestnené aj v súčasnosti.

Stavebné pamiatky: ruiny bývalej cisárskej rezidencie Pfalzgrafensaal (založená 1152 Fridrichom I. Barbarossom, 1570 – 80 na jej mieste vybudovaný renesančný zámok, deštruovaný v 18. stor.), protestantský farský kostol (pôvodne kostol premonštrátskeho kláštora založený 1176 Fridrichom I. Barbarossom, ranogoticky prestavaný 1250 – 90, goticky prestavaný v 14. stor., kláštor zrušený 1511), kostol Sankt Martinskirche (pôvodne súčasť františkánskeho kláštora, začiatok 14. stor., prestavaný v 15. stor., interiér barokovo upravený začiatkom 18. stor.), barokový kostol Kleine Kirche (1711 – 17), neorenesančná Fruchthalle (1843 – 46, pôvodne tržnica, po viacerých prestavbách v súčasnosti využívaná na koncerty a iné kultúrne podujatia), barokový hrazdený dom Spinnrädl (bývalý hostinec, 1740), výšková budova Novej radnice (1964 – 68), vyhliadková veža Humbergturm (1900).

Viaceré výskumné ústavy, technická univerzita (Technische Universität Kaiserslautern, založená 1970), divadlá, galérie, napr. Pfalzgalerie Kaiserlautern (založená 1874, sídli v neorenesančnej budove z 1875 – 80), múzeá, napr. Theodor-Zink-Museum (založené 1926), botanická a zoologická záhrada.

Kahla

Kahla [kála] — mesto v Nemecku v spolkovej krajine Durínsko; 7,3 tis. obyvateľov (2012). Prvýkrát písomne doložené 876 ako Calo, medzi 1283 – 1333 získalo mestské práva. R. 1844 tam bola založená továreň na výrobu porcelánu (dnes KAHLA/Thüringen Porzellan GmbH). Počas 2. svet. vojny (1944 – 45) bola na okraji mesta (Walpersberg) zriadená podzemná vojenská letecká továreň na výrobu stíhacích lietadiel Messerschmitt (Me 262), v ktorej pracovali vojnoví zajatci.

Stavebné pamiatky: v centre mesta zachovaná pôvodná stredoveká uličná sieť (13. stor.), zvyšky hradieb (13. – 15. stor.), kostol Sankt Margarethen (neskorogotický chór z 15. stor., loď zo 17. stor.) a meštianske domy zo 16. – 19. stor. (napr. hrazdený dom Metznersches Haus, 16. stor., prestavaný v 17. stor., dnes mestské múzeum), v blízkosti mesta hrad Leuchtenburg (12. – 13. stor., reštaurovaný v 19. stor., hradné múzeum, 1906).

Jutský polostrov

Jutský polostrov, dánsky Jylland, nemecky Jütland — polostrov v strednej časti sev. Európy na západe obmývaný Severným morom a na východe Baltským morom, od Škandinávskeho polostrova oddelený prielivmi Skagerrak a Kattegat; rozloha okolo 40-tis. km2. Sev. časť polostrova (asi dve tretiny) patrí Dánsku, juž. časť Nemecku. Nížinný povrch, max. výška 171 m n. m. Záp. pobrežie je málo členité, ploché a bez prirodzených prístavov na rozdiel od vých. pobrežia, ktoré je členité, s úrodnými pôdami a hustou sieťou malých a stredne veľkých miest. Podnebie mierne prímorské. Väčšie mestá: Århus, Ålborg, Frederikshavn (Dánsko).

Jena

Jena — mesto v str. časti Nemecka v spolkovej krajine Durínsko na rieke Sála; 110-tis. obyvateľov (2017). Tradičné stredisko priemyslu jemnej mechaniky a optického priemyslu, ďalej farmaceutický, polygrafický a sklársky priemysel. Dopravná križovatka, letisko.

Mesto prvýkrát písomne doložené medzi 830 – 850, od 1236 mesto, v 13. stor. bola jeho ekonomika založená najmä na produkcii vína. R. 1286 sa tam usadili dominikáni a 1301 cisterciáni. R. 1523 sa v Jene začala šíriť reformácia, patrila k jej prvým centrám. Počas tridsaťročnej vojny bola 1636 – 37 vyplienená švédskymi vojskami. R. 1558 tam bola založená univerzita (dnes Friedrich-Schiller-Universität Jena), vďaka ktorej sa Jena stala významným univerzitným mestom; kurátorom univerzity sa 1807 stal J. W. Goethe, pôsobili na nej F. Schiller (podľa neho 1934 nazvaná), J. G. Fichte, G. W. F. Hegel a i. V bitke pri Jene a Auerstedte 14. 10. 1806 porazil Napoleon I. Bonaparte pruské vojská. Koncom 19. stor. sa Jena stala centrom strojárstva, optiky (Carl Zeiss Jena) a sklárstva. Veľká časť starého mesta bola na konci 2. svetovej vojny (1945) zničená bombardovaním, v 2. polovici 20. stor. znovuvybudovaná. Stavebné pamiatky: kostol Stadtkirche Sankt Michael (neskorogotický, vybudovaný vo dvoch fázach 1380 – 1450 a 1474 – 1557, upravovaný v 17. stor., reštaurovaný koncom 20. – začiatkom 21. stor.), kostol Sankt Johannes Baptist (založený v 9. stor., prestavaný v 13. stor., reštaurovaný v 19. – 20. stor.), neskorogotický kostol Unserer Lieben Frau (nazývaný Schillerkirche, 14. stor. – 1557, reštaurovaný v 20. stor.), gotická radnica (1377 – 1413, rekonštruovaná 1999 – 2001, dnes múzeum), Vila Zuckerkandl (1927 – 29, W. Gropius), Vila Auerbach (1924, W. Gropius), výšková budova JenTower (nazývaná aj Intershop Tower, 1970 – 72, rekonštruovaná 1999 – 2001), hlavná budova univerzity (1905 – 08, T. Fischer). Viaceré múzeá, napr. mestské (historické), optiky (založené 1922), významné muzeálne zbierky má aj univerzita (mineralogickú; botanickú, zoologicko-paleontologickú; numizmatickú, a i.), ktorej patria aj Schillerov záhradný dom (spisovateľ tam začas žil), Dom E. Haeckela, botanická záhrada (založená 1586, druhá najstaršia v Nemecku) a i.

Itzehoe

Itzehoe [icehó] — mesto v severnom Nemecku v spolkovej krajine Šlezvicko-Holštajnsko na rieke Stör (prítok Labe); 32-tis. obyvateľov (2018). Cementársky priemysel. Významné stredisko obchodu. Riečny prístav. Vzniklo pri opevnení postavenom (začiatkom 9. stor.) na ochranu pred Vikingmi, 1238 získalo mestské práva. R. 1657 počas poľsko-švédskej vojny (1655 – 60) bolo takmer úplne zničené Švédmi. Od 19. stor. významné priemyselné mesto. Stavebné pamiatky: mestský kostol Sankt-Laurentius-Kirche (15. stor., barokovo prestavaný 1716 – 18), baroková kaplnka Sankt-Jürgen-Kapelle (1657 – 72), radnica (1695, neskôr prestavaná), šľachtická rezidencia Prinzesshof (16. stor., v 17. stor. barokovo prestavaná, dnes múzeum Kreismuseum Prinzesshof), múzeá, asi 4 km od mesta zámok Breitenburg (18. – 19. stor., dnes múzeum).

Iserlohn

Iserlohn [ízerlón] — mesto v západnej časti Nemecka v spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko na východnom okraji Porúria juhovýchodne od Dortmundu; 93-tis. obyvateľov (2018). Priemysel kovoobrábací, strojársky, elektrotechnický, potravinársky, textilný. Prvýkrát písomne doložené 1150 ako Lon, 1237 získalo mestské práva (potvrdené 1278). Od 1614 patrilo Prusku (Západné Prusko). V 18. a 19. stor. dôležité priemyselné centrum, v 19. stor. najväčšie priemyselné mesto vo Vestfálsku a jedno z najbohatších obchodných miest v Prusku. Súčasnú podobu nadobudlo 1975, keď boli k nemu pričlenené priľahlé obce. Stavebné pamiatky: zvyšky mestských hradieb (13. stor.), románsky kostol Sankt Pankratiuskirche (nazývaný aj Bauernkirche, okolo 1000, neskorogoticky prestavaný v 15. stor.), gotický kostol Oberste Stadtkirche (nazývaný aj Marienkirche, 13./14. stor.), viaceré kostoly z 19. stor. v štýle historizmu, radnica (1875 – 76), Bismarckova veža (1911), vyhliadková veža Danzturm (1908 – 09) a i. Viaceré múzeá a galérie (napr. mestské múzeum, ktoré sídli v barokovom dome z 1720; priemyselné múzeum Maste-Barendorf, ktoré sídli v komplexe továrenských budov z 19. stor. a od 2006 je súčasťou Európskej cesty priemyselného dedičstva), jaskyňa Dechenhöhle, divadlo a i.

Isar

Isar — rieka v Rakúsku a Nemecku, pravostranný prítok Dunaja; dĺžka 295 km, rozloha povodia 8 370 km2, priemerný ročný prietok v ústí 175 m3/s. Pramení v Rakúsku v Tirolsku v horskej skupine Karwendel, tečie predpolím Álp, do Dunaja ústi v Nemecku v Bavorsku južne od mesta Deggendorf. Väčšie prítoky: Loisach, Amper (ľavostranné). Využívaná energeticky a na splavovanie dreva. Väčšie mestá na Isare: Mníchov, Freising, Landshut.

Ingolstadt

Ingolstadt [-štat] — mesto v južnej časti Nemecka v spolkovej krajine Bavorsko na Dunaji 70 km severne od Mníchova (súčasť jeho aglomerácie); 135-tis. obyvateľov (2017). Rozvinutý petrochemický (viacero rafinérií na významnej križovatke ropovodov) a automobilový (sídlo automobilky Audi) priemysel, ďalej strojársky (výroba textilných strojov a i.), elektrotechnický, chemický, textilný, potravinársky, tabakový, energetický (vodná elektráreň), letecký a zbrojársky (výroba bojových lietadiel) priemysel. Železničný uzol, vojenské letisko s civilnou dopravou. Turistické stredisko.

Písomne doložené 806, od 1180 súčasť vojvodstva Bavorsko-Wittelsbach. Pravdepodobne od 1250 mesto, asi 1300 – 03 sídlo bavorského vojvodstva. V 14. stor. významné obchodné centrum. R. 1392 – 1447 sídlo vojvodstva Bavorsko-Ingolstadt. Veľký význam z hľadiska rozvoja mesta malo založenie univerzity (1472), ktorá sa stala centrom humanizmu (pôsobili tam napr. K. Celtis, Aventinus a i.) a po príchode jezuitov (1549) sa stala jedným z centier protireformácie v Nemecku. R. 1632 počas tridsaťročnej vojny bolo mesto obsadené vojskami švédskeho kráľa Gustáva II. Adolfa, 30. apríla tam zomrel vojenský vodca Katolíckej ligy J. T. von Tilly na poranenie, ktoré utrpel v bitke pri rieke Lech (15. apríla 1632). R. 1800 bola univerzita preložená do Landshutu a 1826 do Mníchova (dnes Ludwig-Maximilians-Universität München), čo zapríčinilo čiastočný úpadok mesta. Počas 2. svetovej vojny bolo mesto 1945 niekoľkokrát bombardované.

Stavebné pamiatky: mestská brána Kreuztor (1385), neskorogotický Kostol Panny Márie (Liebenfrauenmünster, 1425 – polovica 16. stor., manieristický hlavný oltár, 1572), farský kostol Sankt Moritz (13. – 14. stor.), šľachtické sídlo Herzogkasten (nazývaný aj Starý zámok, 13. stor.), neskorogotický hrad Neues Schloss (15. stor., dnes múzeum), radnica (14. stor., neorenesančne prestavaná koncom 19. stor.), barokový kostol Sankta Maria de Victoria (1732 – 36, s freskovou výzdobou od C. D. Asama), barokový palác Alten Anatomie (1723 – 35, dnes múzeum dejín medicíny) a i. Viaceré vysoké školy, múzeá a galérie.

Ilmenau

Ilmenau — mesto v Nemecku v spolkovej krajine Durínsko asi 40 km južne od Erfurtu na rieke Ilm (ľavostranný prítok Sály) na úpätí Durínskeho lesa; 37-tis. obyvateľov (2018).

Vzniklo pravdepodobne v 13. stor., písomne doložené 1341. Tradičné stredisko výroby porcelánu (1777 bola založená manufaktúra na výrobu porcelánu, ktorá existuje dodnes, jej výrobky boli spočiatku ovplyvnené vzormi porcelánu z Meissenu, okolo 1800 sa tam vyrábali portrétne medailóny podľa wedgwoodskej kameniny) a sklárskeho priemyslu (od 1852, od 2014 v útlme), ďalej strojársky priemysel a výroba hračiek. V 15. – 17. stor. ťažba rúd medi a striebra a v 19. – 20. stor. mangánu. Dopravná križovatka.

Stavebné pamiatky: farský kostol Sankt Jakob (1603, prestavaný po 1752), neskorobaroková radnica (2. polovica 18. stor.), baroková fontána (1752). Technická univerzita (založená 1953, jej predchodcom bola súkromná škola Thüringisches Technicum založená 1894), múzeum J. W. Goetheho (GoetheStadtMuseum, sídli v mestskom dome Amtshaus z 18. stor.).

Turistické stredisko (zimné športy, v 19. stor. klimatické kúpele).

Idar-Oberstein

Idar-Oberstein [-štajn] — mesto v západnej časti Nemecka v spolkovej krajine Porýnie-Falcko v pohorí Hunsrück na rieke Nahe (prítok Rýna); 28-tis. obyvateľov (2017). Vzniklo 1933 zlúčením miest Idar, Tiefenstein a Algenrodt, súčasnú podobu nadobudlo 1969 po zlúčení s ďalšími okolitými obcami. Tradičné stredisko spracovania drahých kameňov a výroby bižutérie (od rímskej doby ťažba drahých kameňov, po vyčerpaní ložísk v polovici 19. stor. brusiarne afrických, austrálskych a juhoamerických drahých kameňov), burza drahých kameňov; ďalej kovoobrábací, kožiarsky a potravinársky priemysel.

Stavebné pamiatky: v časti Oberstein neskorogotický kostol Felsenkirche (1482, čiastočne zabudovaný do úbočia skaly), nad kostolom ruiny stredovekého hradu Burg Bosselstein (koniec 12. stor., od 17. stor. v ruinách), ruiny hradu Oberstein (1. polovica 14. stor.) so zvyškami stredovekého bergfriedu. Múzeum drahokamov (Deutsches Edelsteinmuseum), mestské múzeum, Výskumný ústav drahých kameňov, vysoké školy. Turistické stredisko.

Ibbenbüren

Ibbenbüren — mesto v severozápadnom Nemecku v spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko na úpätí Teutoburského lesa na Dortmundsko-emžskom kanáli; 52-tis. obyvateľov (2017). Priemysel strojársky, chemický, energetický (tepelná elektráreň, výkon 848 MW). V blízkosti ťažba čierneho uhlia.

Vzniklo pravdepodobne koncom 8. alebo začiatkom 9. stor., písomne doložené 1146. R. 1724 mesto.

Stavebné pamiatky: evanjelický farský kostol (od 1523, trojloďová hala s neskorogotickou kazateľnicou), rímskokatolícky Kostol sv. Maurícia (1829 – 33, klasicistická hala s expresionistickými nástennými maľbami z 1927).

Viaceré múzeá, napr. múzeum motocyklov. Botanická záhrada.

Chemnitz

Chemnitz [-nic], 1953 – 90 Karl-Marx-Stadt — mesto v juhovýchodnej časti Nemecka v spolkovej krajine Sasko na rieke Chemnitz na úpätí Krušných hôr; 247-tis. obyvateľov (2018). Priemyselné a obchodné stredisko. Priemysel hutnícky, strojársky, elektronický, elektrotechnický, chemický, automobilový, kovoobrábací, textilný, odevný, potravinársky. Významná dopravná križovatka, letisko.

Pôvodne osada (locus Kamenicz, slovanský názov Kamenica), ktorá sa vyvinula v 12. stor. pri benediktínskom kláštore (založený 1136), 1165 alebo 1170 kráľovské mesto. Od 14. stor. centrum textilnej výroby (1799 tam bola založená prvá pradiareň v Nemecku) a obchodu, v 16. stor. rozvoj baníctva, v 20. rokoch 20. stor. strojárskeho priemyslu. Mesto výrazne poškodené počas 2. svetovej vojny, po vojne čiastočne obnovené.

Stavebné pamiatky: Červená veža (začiatok 13. stor.), mestský Kostol sv. Jakuba (Jacobikirche, 13. – 15. stor., s neskorogotickým halovým chórom), neskorogotická Stará radnica (1496 – 98, s ranorenesančným portálom z 1559), Zámocký kostol (Schlosskirche, 15. – 16. stor., pôvodne kláštorný kostol benediktínskeho opátstva založený 1136), neogotický Petrikirche (1885 – 88), secesná Vila Esche (1902 – 11, podľa návrhu H. C. van de Veldeho, dnes múzeum H. C. van de Veldeho), budova opery (1906 – 09), historizujúca Nová radnica (1907 – 11, v interiéri nástenná maľba od M. Klingera, 1918), obchodný dom Tietz (1912 – 13), obchodný dom Schocken (1928 – 30, E. Mendelsohn), evanjelický kostol Kreuzkirche (1936, O. Bartning), pomník K. Marxa (1971). V mestskej časti Ebersdorf neskorogotický Stiftskirche (začiatok 15. stor.). Technická univerzita (1836), viaceré múzeá a galérie.

Homburg

Homburg — mesto v západnej časti Nemecka v spolkovej krajine Sársko severozápadne od mesta Saarbrücken; 42-tis. obyvateľov (2018). Priemysel hutnícky, kovoobrábací, strojársky (výroba valivých ložísk a i.), gumársky (výroba pneumatík), pivovarnícky.

Vyvinulo sa na mieste pôvodného rímskeho osídlenia (založeného na prelome letopočtov, 275 n. l. zničeného Keltmi) na križovatke obchodných ciest pri hrade Hohenburg (založenom v 10. stor.), 1330 dostalo mestské práva. R. 1679 pripadlo spolu s hradom Francúzsku a 1679 – 92 bolo S. Vaubanom prebudované na mohutnú pevnosť (1697 – 1714 zbúraná).

Stavebné pamiatky: zvyšky rímskeho mesta (dnes múzeum v prírode Römermuseum Schwarzenacker), na hradnom kopci (Schlossberg) ruiny hradu Hohenburg, pod kopcom viacúrovňové umelo vyhĺbené pieskovcové jaskyne Schlossberghöhlen (najväčšie v Európe). Sídlo lekárskej fakulty Sárskej univerzity.

Höchstädt an der Donau

Höchstädt an der Donau [-štet] — mesto v Nemecku v spolkovej krajine Bavorsko na severnom brehu Dunaja; 6,7 tis. obyvateľov (2018). Priemysel strojársky, kovoobrábací (vodárenské potrubie), drevársky (píla), výroba hračiek.

Písomne doložené 1081, od 1280 mesto. Počas vojny o španielske dedičstvo tam 20. 9. 1703 bavorské a francúzske oddiely zvíťazili nad rakúskou armádou. Boje na hornom toku Dunaja boli ukončené rozhodujúcou bitkou 13. 8. 1704, v ktorej boli bavorsko-francúzske oddiely porazené spojenou rakúskou a anglicko-nizozemskou armádou pod vedením princa Eugena Savojského a vojvodu z Marlborough. Táto bitka vošla do britských dejín pod označením Battle of Blenheim (bitka pri Blenheime) podľa skomoleného názvu dediny Blindheim, pri ktorej Angličania bojovali.

Stavebné pamiatky: renesančný zámok (16. stor.), neskorogotický farský kostol (prelom 15. – 16. stor.), neogotická radnica (polovica 19. stor., dnes vlastivedné múzeum), pomník na pamiatku bitky 1704 (1954).

Hof

Hof — mesto v Nemecku v spolkovej krajine Bavorsko; 46-tis. obyvateľov (2018). Priemysel textilný, strojársky, pivovarnícky, elektrotechnický. Dopravná križovatka, letisko. Založené okolo 1200, prvýkrát spomínané 1214.

Stavebné pamiatky: evanjelický mestský farský kostol Sankt Lorenz (doložený 1214, viackrát prestavaný), pôvodne gotický kostol Sankt Michaeliskirche (2. polovica 15. stor., prestavaný v 19. stor.), renesančná radnica (1563 – 66), divadlo, múzeum.

Hiddensee

Hiddensee [-zé] — ostrov v Baltskom mori západne od ostrova Rujana administratívne patriaci Nemecku (spolková krajina Meklenbursko-Predpomoransko); 18,6 km2, 977 obyvateľov (2016). Nížinatý povrch, jadrom ostrova je moréna Dornbusch, 72 m n. m., na severe a západe klifové pobrežie. Rybolov. Viacero prímorských kúpeľov s piesočnými plážami (Kloster, Vitte). Veľká časť Hiddensee je vtáčou rezerváciou.

Hettstedt

Hettstedt [hetštet] — mesto v strednej časti Nemecka v spolkovej krajine Sasko-Anhaltsko severne od Eislebenu vo východnom predhorí Harzu na rieke Wipper; 14-tis. obyvateľov (2017). Stredisko ťažby a hutníctva neželezných kovov (najmä medi a olova). Vzniklo v 11. stor., 1334 mestské práva. Od začiatku 13. stor. ťažba medi, rozkvet najmä v 15. stor. Stavebné pamiatky: neskorogotický kostol Sankt-Gangolf-Kirche (zač.13. stor.), neskorogotický trojloďový halový kostol Sankt-Jakobi-Kirche (1418 – 1517), radnica s vežou (1667, na mieste staršej, neskôr viackrát prestavaná). Technické múzeum (Mansfeld-Museum; najmä dejiny baníctva).

Hesensko

Hesensko, nem. Hessen — spolková krajina v strednej časti Nemecka medzi riekami Neckar (na juhu), Vesera a Diemel (na severe) a dolinou Rýna (na západe); rozloha 21 114 km2, 6,213 mil. obyvateľov (2017), administratívne stredisko Wiesbaden. Väčšinu územia vypĺňajú náhorné plošiny obkolesené horskými pásmami, južná časť zasahuje do Hornorýnskeho úvalu. Rieky: Rýn, Mohan, Neckar, Lahn, Werra, Fulda, Vesera, Eder. Na tektonických zlomoch vývery mnohých liečivých prameňov (početné kúpele). Rôznorodá klíma, priemerná ročná teplota od 6,2 °C vo vyššie položených oblastiach do 8,7 °C v nižších nadmorských výškach; ročný úhrn zrážok klesá z 1 300 mm v horských oblastiach na 500 – 600 mm v kotlinách. Značne zalesnené územie (takmer 40 %). Najvýznamnejším hospodárskym regiónom je rýnsko-mohanská oblasť medzi Giessenom (na severe) a Darmstadtom (na juhu) a Wiesbadenom (na západe) a Hanau (na východe). Významný chemický priemysel je sústredený vo Frankfurte nad Mohanom, Darmstadte a Wiesbadene, ďalej banský (ťažba hnedého uhlia, draselných solí, fosforitov, rúd mangánu a medi), strojársky (výroba dopravných prostriedkov), elektrotechnický a hutnícky priemysel. Pestovanie obilia, cukrovej repy, na juhozápade viniča, ovocných stromov a tabaku; chov hovädzieho dobytka, ošípaných a hydiny; lesníctvo. Významnými dopravnými tepnami sú Mohan a Rýn.

Územie Hesenska tvorilo pôvodne povodie Mohanu a stredného toku Rýna. Počas sťahovania národov severnú časť Hesenska obsadil germánsky kmeňový zväz Chattov (jeho súčasťou boli Hesovia, odtiaľ názov Hesensko) a južné územia dobyli Rimania, ktorých odtiaľ následne vytlačili Alamani. V 6. storočí si obidve časti podmanila Franská ríša a začala sa christianizácia obyvateľstva, ktorá sa skončila v 8. storočí Hesensko bolo súčasťou Austrázie a od 9. storočia Franska so strediskom v Mohuči (Mainz). V tom čase sa najmocnejším rodom na území dnešného Hesenska stali Konrádovci, ktorí sa po vymretí Karolovcov začiatkom 10. storočia dostali na nemecký trón (Konrád I.). R. 1263 získal po dlhých bojoch titul landgrófa Henrich I. Dieťa, ktorý sa stal zakladateľom hesenského kniežacieho rodu. R. 1292 bolo Hesensko povýšené na ríšske kniežatstvo a začal sa jeho rozmach. V nasledujúcich dvoch storočiach však muselo čeliť vnútorným rozbrojom a územným nárokom susedov. Po dočasnom rozdelení na Hesensko-Marbursko a Hesensko-Kasselsko sa 1500 kniežatstvo opäť spojilo a stalo sa jednou z najvýznamnejších krajín ríše. Reformácia tam bola prijatá už 1526 a Hesensko sa dostalo do čela opozície proti cisárovi Karolovi V. Koncom 16. storočia došlo k opätovnému dedičskému deleniu krajiny a 1604 zostali len hesensko-kasselská a hesensko-darmstadtská línia, ktoré mali samostatný vývoj a ich existenciu potvrdil 1648 aj Vestfálsky mier. Hesensko-Kasselsko, ktoré zdedilo polovicu bývalých území, predstavovalo hlavnú líniu. Jeho význam spočíval vo vojenskej sile a jeho vojaci bojovali až do konca 18. storočia vo všetkých väčších vojnách v Európe (hesensko-kasselská dynastia sa dostala 1720 – 51 aj na švédsky trón). R. 1803 bolo povýšené na kurfirstvo a tento štatút si s prestávkou udržalo až do 1867. V prusko-rakúskej vojne (1866) bojovalo na strane Rakúska, bolo porazené a včlenené do Pruska (provincia Hesensko-Nasavsko, do 1944). Landgrófstvo Hesensko-Darmstadtsko hralo v nemeckom vývoji menšiu úlohu pre vnútornú nestabilitu a hospodársko-finančné problémy. R. 1806 získalo štatút veľkovojvodstva, počas prusko-rakúskej vojny stratilo viaceré územia a od 1871 bolo súčasťou Nemeckej ríše. V septembri 1945 americká okupačná správa vytvorila z Hesenska-Darmstadtska a časti provincie Hesensko-Nasavsko krajinu Veľké Hesensko (neskôr Hesensko), ktoré sa 1949 stalo súčasťou NSR.

Herzberg am Harz

Herzberg am Harz [herc- harc] — mesto v Nemecku v spolkovej krajine Dolné Sasko v pohorí Harz; 13-tis. obyvateľov (2017). Priemysel hutnícky, papierenický, chemický (výroba plastov). Klimatické kúpele. Renesančný zámok (16. – 18. storočie).

Herne

Herne — mesto v západnej časti Nemecka v spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko v Ruhrskej panve; 157-tis. obyvateľov (2017). Priemysel banícky (čiernouhoľná baňa), energetický (elektráreň, 600 MW), strojársky (najmä výroba banských strojov), chemický, petrochemický, sklársky (výroba optického skla), textilný, odevný. Železničný uzol, prístav na Rýnsko-hernskom prieplave. Založené okolo 890, od 1897 mesto. Stavebné pamiatky: vodný hrad (zámok) Strünkede (16. – 17. stor. dnes múzeum); príkladom modernej architektúry je budova vzdelávacieho inštitútu ministerstva vnútra Akademie Mont-Cenis (1999) s jedným z najväčších slnečných kolektorov na svete.

Hermsdorf

Hermsdorf — mesto v Nemecku v spolkovej krajine Durínsko; 7,8 tis. obyvateľov (2017). Priemysel stavebných materiálov, keramický.

Herford

Herford — mesto v Nemecku v spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko; 67-tis. obyvateľov (2017). Priemysel nábytkársky, chemický (výroba plastov), potravinársky, kovoobrábací, textilný, odevný, výroba kobercov. Vzniklo pri ženskom kláštore založenom koncom 8. stor., asi od 12. stor. mesto, v 14. – 16. stor. člen Hanzy. Stavebné pamiatky: dóm Sankt Marien und Pusinna (okolo 1220 – 80; jeden z najstarších veľkých vetsfálskych halových kostolov), kostoly Jakobikirche (14. stor.; barokový inventár) a Johanniskirche (gotické okná, vyrezávaná empora zo 17. stor.), gotický kláštor s kostolom Marienkirche (1011, okolo 1290 – 1350 prestavané). Divadlo, filharmónia, múzeá.

Herborn

Herborn — mesto v Nemecku v spolkovej krajine Hesensko severne od Frankfurtu nad Mohanom na východnom svahu pohoria Westerwald v doline rieky Dill; 20-tis. obyvateľov (2017). Priemysel hutnícky, strojársky, nábytkársky. Mesto od 1251, 1584 – 1817 tam pôsobila protestantská (kalvínska) vysoká škola (Hohe Schule Herborn), na ktorú nadviazal dnešný Evanjelický teologický seminár. Stavebné pamiatky: hrad (15. stor., dnes sídlo teologického seminára), budova bývalej vysokej školy (1590, dnes múzeum a knižnica), radnica (1589 – 91), budova bývalej tlačiarne (Corvin’sche Druckerei, 16./17. stor.), gotický evanjelický kostol (14. – 17. stor.) a i.

Hennigsdorf

Hennigsdorf — mesto vo východnej časti Nemecka v spolkovej krajine Brandenbursko na rieke Havola a Havolskom kanáli severozápadne od Berlína; 26-tis. obyvateľov (2017). Priemysel hutnícky (oceliareň a valcovňa), strojársky (dopravných prostriedkov – výroba elektrických lokomotív), elektrotechnický, stavebných materiálov, výroba porcelánu.

Hemmoor

Hemmoor [-mór] — mesto v Nemecku v spolkovej krajine Dolné Sasko neďaleko Cuxhavenu pri pobreží Severného mora; 8,7 tis. obyvateľov (2017). Priemysel kovoobrábací, potravinársky, polygrafický. Riečny prístav na Oste.

Archeologická lokalita, dve pohrebiská z mladšej rímskej doby skúmané od 1892. Bohaté žiarové urnové hroby z konca 2. – 4. stor. n. l. boli v niektorých prípadoch ukladané do charakteristických mosadzných vedier hemmoorskeho typu. Za strediská ich výroby sa považujú porýnske provinciálno-rímske dielne. Vedrá mali valcový tvar, smerom ku dnu sa zužovali k nízkej prstencovej nôžke. Niektoré boli pod okrajom zdobené ozdobným pásom so zvieracími (jeleň, panter, divý kôň, diviak, býk) a rastlinnými motívmi, objavujú sa na nich aj poľovníci, niekedy sú zdobené strieborným tauzovaním alebo emailom. Najväčšia koncentrácia vedier hemmoorskeho typu je v strednej a severnej Európe.

Helmstedt

Helmstedt [-štet] — mesto v str. časti Nemecka v spolkovej krajine Dolné Sasko vých. od mesta Braunschweig; 26-tis. obyvateľov (2017). Priemysel banský (ťažba čierneho uhlia), gumársky, kovoobrábací, textilný, drevársky, stavebných materiálov, briketáreň. Dopravná križovatka.

Vzniklo v pol. 10. stor. pri benediktínskom kláštore Sankt Ludgeri (založený 795 prvým münsterským biskupom Ludgerom, resp. Liudgerom), v 11. stor. rozvoj obchodu a mincovníctva, 1247 mestské práva, 1426 – 1518 hanzové mesto. R. 1576 – 1810 tam pôsobila protestantská univerzita Academia Julia (jedna z najväčších v Nemecku). Od 1945 do otvorenia hraníc 1989 významný hraničný priechod medzi NSR a NDR.

Stavebné pamiatky: barokový areál bývalého benediktínskeho kláštora Sankt Ludgeri (2. pol. 17. stor.) s dvojitou románskou kaplnkou Sankt Peter und Johannes (okolo 1050), trojloďovým románskym kostolom Sankt Ludgerikirche (11. alebo pol. 12. stor.; v ňom v prízemí krypta Felicitas z 11. stor.) a s Tureckou vežou (Türkentor, 1716); pôvodne augustiniánsky kláštor Sankt Marienberg (založený 1176, dnes slúži evanjelickej diakonii) s románskym kostolom (vysvätený 1256); secesná radnica (1904 – 06). Divadlo, múzeum.

Helgolandský záliv

Helgolandský záliv, nem. Helgoländer Bucht, Deutsche Bucht — morský záliv na juhovýchode Severného mora obmývajúci severozápadné pobrežie Nemecka. Teplota horných vrstiev vody vo februári 3 °C, v auguste a septembri 17 °C, salinita 32 – 34 ‰. Do Helgolandského zálivu ústia rieky Eider, Labe, Vesera a Jade. Dôležitá oblasť námornej plavby.

Helgoland

Helgoland — ostrov v Severnom mori oproti pevnine v miestach ústí riek Labe a Vesera asi 65 km severozápadne od Cuxhavenu administratívne patriaci Nemecku, súčasť spolkovej krajiny Šlezvicko-Holštajnsko (od pevniny najvzdialenejší nemecký ostrov); 2,09 km2 (spolu s ostrovom Düne ležiacim 1,5 km východne, do 1720 spojeným s ostrovom Helgoland, spojenie prerušené v dôsledku silnej búrky), okolo 2-tis. obyvateľov. Helgoland sa skladá z dvoch častí: zo skalnatého príkro sa dvíhajúceho Oberlandu (do 61 m n. m.) budovaného dočervena sfarbenými pieskovcami (maják) a z nížinatého, piesočnými dunami pokrytého Unterlandu. Mierne oceánske podnebie. Vyhľadávaná turistická oblasť s prímorskými kúpeľmi (sústredené v oblasti Unterlandu, založené 1826, 1947 – 52 cvičný cieľ britského a amerického letectva, po 1952 obnovené). Celoročné lodné spojenie s Cuxhavenom, rybársky prístav, letisko (na ostrove Düne). Bezcolná zóna. Ornitologická stanica, biologická výskumná stanica s morským akváriom, seizmologická stanica, meteorologická služba. Dôležitý navigačný bod.

Heiligenstadt

Heiligenstadt [haj- -štat] — mesto v Nemecku v spolkovej krajine Durínsko na rieke Leine; 17-tis. obyvateľov (2017). Priemysel textilný, hutnícky, tabakový, papiernický. Bahenné kúpele. Vzniklo pri kláštore založenom v 9. storočí, od 1227 mestské práva. Trojloďový kláštorný kostol Sankt Martin (1304 – 1487), bývalé jezuitské kolégium (1739 – 40) v barokovom štýle, barokový zámok (1736 – 38).

Heiligenkreuz

Heiligenkreuz [haj- -krojc] — obec v Rakúsku v spolkovej krajine Dolné Rakúsko; 1,5 tis. obyvateľov (2017). Pútnické miesto, cez Heiligenkreuz vedie stará pútnická cesta (Via Sacra) z Viedne do Mariazellu. Cisterciánsky kláštor (založený 1133, budovaný od 1150, vysvätený 1187, v 17. a 18. storočí barokovo prestavaný) s kláštorným kostolom (pôvodne románska trojloďová bazilika z 12. storočia, v 13. storočí rozšírená o gotický chór, veže z 1774), románsko-gotickou krížovou chodbou (okolo 1240) a i. Kláštorná knižnica uschováva o. i. rukopisy z 11. – 13. storočia. V Heiligenkreuzi sa nachádza Filozoficko-teologická vysoká škola (založená 1802, štatút vysokej školy od 1976).

Heiligenberg

Heiligenberg [haj-] — obec v Nemecku v spolkovej krajine Bádensko-Württembersko; 3,1 tis. obyvateľov (2016). Renesančný zámok (pôvodne stredoveký hrad, okolo 1260) budovaný od 1560, s veľkou, 32 m dlhou rytierskou sálou (okolo 1580 – 84) s vyrezávaným kazetovým stropom.

Heilbronn

Heilbronn [hajl-] — mesto v juhozápadnej časti Nemecka v spolkovej krajine Bádensko-Württembersko na rieke Neckar; 124-tis. obyvateľov (2017). Hospodárske a kultúrne stredisko strednej časti údolia rieky Neckar. Priemysel banský (ťažba kamennej soli), strojársky, automobilový (výroba karosérií, súčiastok), elektronický, potravinársky (najmä vinársky), chemický, papiernický, obuvnícky. Dopravná križovatka, významný riečny prístav. V okolí pestovanie viniča. Prvýkrát písomne doložené 741, 1281 mesto, 1371 ríšske mesto. Stavebné pamiatky: zvyšky pôvodného mestského opevnenia, radnica (okolo 1300, 1579 – 82 renesančne prestavaná), ranorenesančný kostol Kilianskirche (koniec 15. stor.) a i. Divadlo, múzeá.

Heidelberg

Heidelberg [haj-] — mesto v západnej časti Nemecka v spolkovej krajine Bádensko-Württembersko na východnom okraji Hornorýnskej nížiny na rieke Neckar; 160-tis. obyvateľov (2017). Priemysel strojársky (výroba dopravných prostriedkov a i.), jemnej mechaniky, elektrotechnický, chemický, kožiarsky, potravinársky, drevársky, papiernický, polygrafický. Dopravná križovatka.

Osídlené už v prehistorickom období (nález sánky Homo heidelbergensis; asi spred 500-tis. rokov), okolo 800 pred n. l. keltské opevnenie, od polovice 1. – 2. storočia rímsky kastel (most cez rieku Neckar). V 3. storočí vznikli na mieste Germánmi zničenej rímskej osady dve nové (naposledy uvádzané 769), na ktorých mieste vzniklo v 11. storočí mesto Heidelberg (prvýkrát písomne doložené 1196) a hrad patriaci falckej línii Wittelsbachovcov (1225). Prvý veľký rozkvet Heidelbergu nastal v 14. storočí, keď sa falcký gróf Ruprecht I. (→ Falcko) stal jedným zo 7 kurfirstov (Heidelberg sa stal jeho rezidenčným mestom) a 1386 založil v Heidelbergu univerzitu (dnes Ruprecht-Karls-Universität). Heidelberg a jeho univerzita sa stali významným kultúrnym a vedeckým centrom. Počas tridsaťročnej vojny nastal úpadok mesta (1622 ho obsadil J. T. von Tilly, 1633 ho dobyli Švédi). R. 1689 dobyté, 1693 zničené francúzskymi vojskami. Po prenesení rezidencie kurfirstov do Mannheimu (1720) stratil Heidelberg dovtedajší hospodársky význam. Od 1803 kúpeľné mesto.

V súčasnosti jedno z najvýznamnejších centier vedy, školstva a kultúry v Nemecku. Sídlo viacerých vysokých škôl, z ktorých najvýznamnejšia je Ruprecht-Karls-Universität založená 1386 ako jedna z prvých troch univerzít na území Svätej rímskej ríše (po pražskej a viedenskej univerzite) a prvá na území dnešného Nemecka. Stala sa jedným z centier humanizmu, dôležitú úlohu zohrala v období reformácie, v 2. polovici 16. storočia jedno z centier európskej vedy a kultúry a centrum kalvinizmu (→ Heidelberský katechizmus). Počas tridsaťročnej vojny utrpela veľké straty, jej knižnica Bibliotheca Palatina bola 1622 ukoristená Maximiliánom I. Bavorským, na žiadosť pápeža Gregora XV. 1623 odoslaná do Vatikánu, odvtedy vo Vatikánskej apoštolskej knižnici (→ Palatina). Po zničení Heidelbergu 1693 bola univerzita niekoľko rokov zatvorená. Nový rozkvet nastal po 1803, keď bola zreorganizovaná, od 1805 súčasný názov. Od 19. storočia jedna z najvýznamnejších svetových univerzít, pôsobili (resp. študovali) na nej napr. R. W. Bunsen, G. R. Kirchhoff, H. L. Helmholtz, M. Weber, K. Jaspers, H.-G. Gadamer i viacerí nositelia Nobelovej ceny (napr. C. Bosch, G. Wittig, O. F. Meyerhof, Ph. Lenard). V súčasnosti má 16 fakúlt a sú k nej pričlenené viaceré významné vedecké ústavy (napr. Centrum molekulárnej biológie, Nemecké centrum pre výskum rakoviny, Astronomické centrum a i.). V Heidelbergu pôsobí viacero vedeckých ústavov, napr. štyri ústavy Inštitútu Maxa Plancka (astronomický, lekársky, právnický a jadrovej fyziky). Knižnice, napr. univerzitná knižnica (vyše 3 mil. zväzkov, z toho vyše 6-tis. rukopisov, ako aj archeologické a umeleckohistorické zbierky; sídli v budove z 1903 – 05), početné múzeá, napr. Kurpfälzisches Museum otvorené 1908 (archeológia, história mesta, maliarstvo od 15. a sochárstvo od 12. storočia, grafické zbierky, umelecké remeslá, zbierka bábik a i.), sídliace v barokovom Palais Morass (1716), galérie, divadlá. Sídlo viacerých vydavateľstiev a mediálnych spoločností.

Stavebné pamiatky: bývalé sídlo falckých Wittelsbachovcov Heidelberský hrad (pôvodne pevnosť z 11. storočia, 1398 – 1410 a 1544 prestavaná na hrad, ktorý bol 1693 a 1764 zničený, odvtedy v ruinách, jedna z najväčších zrúcanín hradu v Nemecku; 1897 – 1900 zreštaurovaný); Starý most (Alte Brücke, aj Carl-Theodor-Brücke, jeden z najstarších zachovaných kamenných mostov v Nemecku, prvýkrát spomínaný 1248) s Neckarskou bránou (1786 – 88); neskorogotický kostol Heiliggeistkirche (1400 – 11; bola v ňom uschovávaná Bibliotheca Palatina); neskorogotický kostol Peterskirche (15. storočie, dokončený 1864 – 70; v stredoveku univerzitná kaplnka, sú v ňom pochovaní viacerí univerzitní profesori), renesančný Haus der Ritter (1592; dnes hotel); baroková radnica (1701 – 05); jezuitský kostol (1712 – 51), jezuitské kolégium (1703 – 11) a i.

Významné turistické a rekreačné stredisko nadštátneho významu, kúpele pri minerálnych prameňoch. Botanická a zoologická záhrada. V Heidelbergu je sídlo hlavného veliteľstva amerických vojsk v Európe. Na vrch Königstuhl (568 m n. m.) s rozhľadňou vedie lanová dráha. Východne od Heidelbergu v doline rieky Neckar sa rozprestiera malebná krajina Neckartal s lesmi striedajúcimi sa s vinicami, hradmi a hradnými zrúcaninami.

Heide

Heide [haj-] — mesto v Nemecku v spolkovej krajine Šlezvicko-Holštajnsko; 22-tis. obyvateľov (2017). Strojársky priemysel. Prvýkrát písomne doložené 1404, 1447 – 1559 hlavné mesto slobodnej sedliackej republiky Dithmarschen, na hlavnom námestí (Marktplatz; 4,7 ha) sa každú sobotu konali krajinské zhromaždenia (v súčasnosti trhy). Od 1870 mesto. Stavebné pamiatky: neskorogotický kostol Sankt Jürgen (14. – 15. stor., v 16. – 17. stor. upravený), vodná veža (1903). Vysoké školy, múzeá.

Havola

Havola, nem. Havel — rieka v severových. Nemecku, najdlhší prítok Labe; dĺžka 325 km, rozloha povodia 24 096 km2, priemerný ročný prietok v ústí 115 m3/s. Pramení na Meklenburskej jazernej pahorkatine, preteká viacerými jazerami (Schwielow, Trebel, Plauer a i.), ústi pod mestom Havelberg. Splavná 243 km. Hlavný prítok: Spréva (ľavostranný).

Prostredníctvom viacerých prieplavov (Odriansko-havolský prieplav, prieplavy Finow, Labe – Havola a Teltowkanal) je Havola spojená s Odrou a umožňuje spojenie medzi Labe a Odrou. R. 1951 – 52 bol medzi mestami Henningsdorf a Ketzin vybudovaný Havolský prieplav (nem. Havelkanal, dĺžka 34,9 km) slúžiaci na obchvat záp. Berlína. Väčšie mestá na Havole: Berlín, Postupim, Brandenburg. Na dolnom toku v blízkosti mesta Havelberg sa rozkladá Westhavelland (1 315 km2), najväčší prírodný park spolkovej krajiny Brandenbursko.

Hase

Hase [háze] — rieka v Nemecku, pravostranný prítok Emže; dĺžka 193 km. Pramení v Teutoburskom lese, ústi v meste Meppen. Na hornom toku západne od Melle bifurkáciou (prostredníctvom vodných tokov Else a Werre) spojená s Veserou.

Harz

Harz [harc] — asymetrické hrasťové pohorie v strednom Nemecku medzi riekami Leina a Sála; dĺžka 95 km, šírka 30 km. Od severozápadu klesá z priemerných výšok 800 – 900 m n. m. (Horný Harz, Oberharz, od 1960 prírodný park, rozloha 950 km2) na juhovýchod do 350 – 500 m n. m. (Dolný Harz, Unterharz), najvyšší vrch Brocken, 1 142 m n. m., západná časť územia je rozčlenená hlbokými dolinami tiahnucimi sa hlboko dovnútra pohoria. Je budovaný najmä vápencami a pieskovcami, najvyššie polohy kremencami a granitmi. Mierne podnebie, ročný. úhrn zrážok 1 000 – 1 700 mm (jedna z najvlhších oblastí Nemecka). Najväčšie rieky územia sú Bode a Oker prameniace na severnom a severovýchodnom okraji úbočia Brockenu. Ihličnaté a zmiešané lesy, v nižších polohách bučiny, miestami rašeliniská, sčasti odlesnené stráne sú využívané ako horské lúky. V dolinách riek viacero riečnych priehrad s vodnými nádržami zásobujúcimi úžitkovou a pitnou vodou i vzdialenejšie severonemecké mestá. Riedko osídlená krajina. V stredoveku ťažba rúd olova, zinku, medi, železa a striebra (ložiská striebornej rudy okolo Goslaru boli najbohatšie v Európe), v súčasnosti je ťažba medi, hnedého uhlia, kamennej a draselnej soli sústredená v podhorí. Lesné hospodárstvo, v nižších polohách poľnohospodárstvo. Vyhľadávaná oblasť rekreácie a turistiky (viacero kúpeľov, strediská zimnej a letnej turistiky) so strediskami Braunlage, Sankt Andreasberg, Bad Harzburg, Altenau, Bad Grund, Blankenburg, Thale, Schierke a i.