Königssee [-zé] — jazero ľadovcového pôvodu v juhovýchodnej časti Nemecka na juhovýchode spolkovej krajiny Bavorsko v Berchtesgadenských Alpách v blízkosti hranice s Rakúskom; plocha 5,22 km², maximálna hĺbka 190 m (jedno z najhlbších jazier Nemecka). Je pretiahnutého tvaru (dĺžka 7,2 km, šírka 1,2 km) v smere sever – juh. Jazero je obkolesené vysokými štítmi (napr. Watzmann-Mittelspitze, 2 713 m n. m., 3. najvyšší vrch Nemecka). V jeho severnej časti je ostrov Christlieger (0,126 ha). Väčšia časť Königssee patrí do národného parku Berchtesgaden (vyhlásený 1978, rozloha 208 km²), ktorý je súčasťou biosférickej rezervácie Berchtesgaden. Jazero je považované za najčistejšie jazero v Nemecku.

Borkum — ostrov Nemecka v spolkovej krajine Dolné Sasko v blízkosti ústia rieky Emža do Severného mora 20 km od pobrežia Nemecka a 12 km od pobrežia Holandska, najzápadnejší a najväčší ostrov Východofrízskych ostrovov; rozloha 31 km², 5,1 tisíc obyvateľov (2019), administratívne stredisko Borkum. Vďaka priaznivým klimatickým podmienkam a piesočným plážam je ostrov vyhľadávanou rekreačnou lokalitou s tradičným kúpeľníctvom, ktorého rozvoj sa začal v 1. polovici 19. stor. Je súčasťou národného parku Nationalpark Niedersächsisches Wattenmeer (vyhlásený 1986, rozloha 346 km²). Ostrov má trajektové (Emden v Nemecku, Eemshaven v Holandsku) a letecké (Emden, Hamburg) spojenie s pevninou.

Fulda — mesto v strednej časti Nemecka v spolkovej krajine Hesensko medzi pohoriami Vogelsberg a Rhön na rieke Fulda severovýchodne od Frankfurtu nad Mohanom, súčasť metropolitnej oblasti Rýn-Mohan; 69-tis. obyvateľov (2020). Politické a kultúrne stredisko východného Hesenska. Z priemyselných odvetví sú zastúpené najmä textilný, gumársky, chemický, kovoobrábací, strojársky a elektrotechnický priemysel. Mesto je dopravnou križovatkou s významným železničným uzlom na vysokorýchlostnej železničnej trati Hannover – Würzburg (prestupný bod medzi miestnou a diaľkovou železničnou dopravou). Prechádza ním federálna cesta B27 spájajúca mesto Blankenburg (Sasko-Anhaltsko) s obcou Lottstetten (Bádensko-Württembersko) pri hranici so Švajčiarskom, má napojenia na diaľnicu A7 (najdlhšia diaľnica v Európe vedúca zo severu krajiny na juh) a diaľnicu A66 (vedúca z východu Hesenska na západ). V meste sa nachádza viacero vysokých škôl, múzeí a galérií. Je tiež sídlom katolíckeho biskupstva, katolíckej Biskupskej konferencie a Nemeckého evanjelického cirkevného snemu.

Na základe pôvodného germánsko-keltského osídlenia vznikol okolo roku 500 franský dvorec, ktorý bolo okolo roku 700 zničený. V roku 744 tam sv. Sturmius (aj sv. Sturmi alebo Sturm, *okolo 705, †779) na podnet sv. Bonifáca – apoštola Germánov založil benediktínsky kláštor. Keďže tam bol v roku 754 sv. Bonifác pochovaný, kláštorný kostol sa stal významným pútnickým miestom. Mesto Fulda sa vyvinulo v 8. stor. z osídlenia pri kláštore. Trhové, mincové a colné právo dostalo v roku 1019 a mestom sa stalo v roku 1114.

Kláštor postupne získal významné kráľovské a pápežské privilégiá, v roku 751 bol bezprostredne podriadený pápežovi, v roku 765 sa stal ríšskym opátstvom a v roku 774 získal od Karola Veľkého imunitu. Opáti kláštora boli od roku 968 prímasmi benediktínskych opátov Germánie a Galie a od roku 1220 ríšskymi kniežatami, v roku 1752 sa kláštorný kostol stal katedrálou (→ význam 1). Kláštor bol od svojho založenia jedným z najdôležitejších cirkevných a kultúrnych centier. V rokoch 822 – 842 bol opátom kláštora Hraban z Fuldy, ktorý z neho utvoril významné stredisko vzdelanosti. Miestna kláštorná škola bola jednou z najvýznamnejších vo vtedajšej Európe. Vznikli tam tzv. Fuldské anály. V 10. stor. tu boli aj významné iluminátorské dielne. Po roku 1571 sa Fulda stala centrom protireformácie. V roku 1734 bola tamojšia kláštorná škola pretvorená na univerzitu, ktorá pretrvala do roku 1805. Kláštor bol zrušený v roku 1803.

Pôvodný (prvý) kláštorný kostol bol postavený v polovici 8. stor. a zasvätený Kristovi Spasiteľovi a Panne Márii, nazýval sa aj Sturmiov kostol (nezachoval sa). Okolo roku 790 sa začala jeho monumentálna prestavba na karolovskú dvojchórovú trojloďovú baziliku s výrazne rozšíreným západným transeptom. Kostol nazývaný Ratgarova bazilika (podľa Ratgara, ktorý tam 802 – 17 bol opátom) bol posvätený v roku 819 a patril k najvýznamnejším príkladom karolovského umenia. Pod oboma chórmi sa nachádzali krypty, v západnom transepte bol hrob sv. Bonifáca. Kostol, ktorý vychádzal z rímskych prototypov (starý Chrám sv. Petra), patril niekoľko storočí k najväčším kostolom severne od Álp a bol vzorom pre viaceré významné stavby (napr. pre kostol Sankt Michael v Hildesheime). Pôvodné budovy kláštora boli postavené západne od kostola, v 10. stor. bol pred východný chór pristavaný rajský dvor.

Kostol aj kláštor boli počas stredoveku viackrát upravované, ale v podstate sa vo svojej stredovekej podobe (známe sú ich veduty zo 16. – 17. stor.) zachovali až do začiatku 18. stor., keď boli stredoveké stavby deštruované a začala sa monumentálna baroková prestavba celého areálu. Nový barokový kostol, od 1752 Katedrálu (dóm) Krista Spasiteľa a sv. Bonifáca (nemecky Dom Sankt Salvator und Bonifatius), navrhol a 1704 – 12 postavil Johann Dientzenhofer. Je to trojloďová bazilika s kupolou v hlavnej lodi a s dvojvežovým východným (hlavným) priečelím. V barokovom slohu boli v západnej časti v 18. stor. nanovopostavené aj budovy kláštora (dnes biskupský kňazský seminár). V budove dekanátu sa nachádza múzeum. Z pôvodného komplexu sa zachovala pohrebná kaplnka Michaelskirche, ktorá je jedným z najstarších zachovaných kostolov v Nemecku (posvätená 822). Pôvodne to bola rotunda postavená podľa vzoru rotundy Anastasis (zmŕtvychvstania) v Chráme Božieho hrobu v Jeruzaleme, v stredoveku bola prestavaná v románskom slohu.

Vo Fulde sa nachádza viacero ďalších kostolov a kláštorov, napr. barokový mestský kostol Sankt Blasius (1771 – 85), ktorý bol pôvodne románsky a založený začiatkom 12. stor. Na území mesta sa nachádzajú aj štyri kláštory symbolizujúce štyri konce kríža: františkánsky Frauenberg (založený 809), benediktínsky Petersberg (posvätený 836), Johannesberg (811) a Andreasberg (nazývaný aj Neunenberg, založený 1023), v ktorého kláštornom kostole Sankt Andreas sa zachovala krypta s nástennými maľbami z 11. stor.

K najvýznamnejším profánnym stavbám patrí barokový kniežací palác (nazývaný aj mestský palác, 1706 – 14), postavený J. Dientzenhoferom na mieste staršieho paláca zo 14. stor. a neskôr (v 19. stor.) klasicisticky upravený. Palác bol rezidenciou opátov ako ríšskych kniežat a je jedným z najvýznamnejších diel nemeckého baroka. V jeho komplexe sa nachádza aj oranžéria (1722 – 30), vybudovaná podľa plánov M. Welscha. Ďalšie významné profánne stavby sú napr. barokové budovy univerzity z 18. stor., viacero barokových mestských palácov a zvyšky mestských hradieb.

Feldberg — vrch v Nemecku, najvyšší vrch pohoria Schwarzwald, 1 493 m n. m. Je budovaný rulami. Reliéf nesie stopy pleistocénneho zaľadnenia (viacero karov a jazier ľadovcového pôvodu). Na plochom vrchole je meteorologická stanica. Vrch s priľahlým okolím je chránenou prírodnou oblasťou.

Na juhovýchodne ležiacom vrchole Seebuck (1 450 m n. m.) je bývalá rozhlasová veža, ktorá slúži ako rozhľadňa a od roku 2013 je tam umiestnené Múzeum schwarzwaldskej šunky, tradičnej údeniny regiónu s chráneným zemepisným označením.

Augsburg — mesto v juž. časti Nemecka v spolkovej krajine Bavorsko na rieke Lech (prítok Dunaja); 286-tis. obyvateľov (2015). Priemysel textilný, strojársky, presnej mechaniky, letecký, chemický, elektrotechnický, pivovarnícky, polygrafický, výroba umeleckých predmetov. Významný železničný uzol (križuje sa v ňom 7 tratí). Stredisko turistiky a už od stredoveku aj významné stredisko umenia. Nachádza sa tu univerzita (založená 1970), múzeá, obrazárne, divadlá, astronomické a meteorologické observatórium, zoologická a botanická záhrada. Každoročne sa tu koná festival hudby W. A. Mozarta.

Augsburg vznikol na mieste rímskeho vojenského tábora založeného v roku 15 pred n. l., v období 1. stor. n. l. bol nazývaný Augusta Vindelicum (Vindelicorum, podľa keltského kmeňa Vindelikov). Od roku 95 bol hlavným mestom provincie Raetia et Vindelitia, v roku 121 počas vlády Hadriána oficiálne vyhlásený za mesto, od konca 3. stor. sídlo provincie Raetia secunda. V 4. stor. tu bolo založené biskupstvo. Raný rozvoj bol urýchlený aj vďaka výhodnej polohe na ceste cez Alpy do Norimbergu. Mesto bolo viackrát vyplienené (Germánmi aj Húnmi), ale kontinuita osídlenia sa čiastočne uchovala. V roku 1156 mu boli potvrdené mestské práva Fridrichom I. Barbarossom, od 1316 bolo ríšskym mestom. V 14. – 17. stor. významné stredisko remeselníckej výroby (najmä zlatníctva, až do konca 18. stor.), finančníctva a svetového obchodu (patricijské rodiny Fuggerovci a Welserovci), miesto konania ríšskych snemov (1518, 1530, 1548, 1555). V roku 1534 prešiel Augsburg na stranu protestantov; 1530 tam bolo vyhlásené Augsburské vyznanie viery a 1555 uzavretý Augsburský náboženský mier. V šmalkaldskej vojne bol 1547 – 48 podrobený Karolom V., 1806 pripadol Bavorsku. Poškodený počas 2. svetovej vojny, po vojne však obnovený.

Stavebné pamiatky:

Dóm navštívenia Panny Márie (nemecky Hoher Dom Mariä Heimsuchung), postavený na mieste neskoroantických stavieb zo 4. stor. Prvá doložená sakrálna stavba na jeho mieste pochádza z karolovského obdobia (→ karolovské umenie), keď bola vybudovaná bazilika (posvätená 805; písomne doložená 822). Počas vlády biskupa Liutolda (vládol 988 – 96) prestavaná na dvojchórovú baziliku s transeptom a s dvoma vežami na západnej strane (najstaršie zachované časti), neskôr prestavaná v románskom slohu počas vlády biskupa Heinricha II. (vládol 1047 – 63), posvätená 1065, upravená v 2. polovici 12. stor. Gotická prestavba sa začala 1331 (päťloďová dispozícia, rebrové klenby), východný neskorogotický vysoký katedrálny chór v podobe trojloďového halového kostola ukončeného vencom radiálnych kaplniek s ambitom bol postavený 1343 alebo 1356 – 1431 pravdepodobne podľa návrhu H. Parlera st. V druhej polovici 15. stor. bol pri dóme postavený neskorogotický rajský dvor s ambitmi. Veže dómu vybudované v 15. – 16. stor. Barokovo upravený v 17. – 18. stor. (1720 – 21 vybudovaná centrálna baroková kaplnka Panny Márie), neogoticky reštaurovaný v 19. stor., znovu reštaurovaný v 20. stor. Zachovala sa tam bronzová brána zdobená figurálnymi výjavmi v otonskom štýle (→ otonské výtvarné umenie) z 1065 (v súčasnosti umiestnená v Diecéznom múzeu sv. Afry), súbor 5 vitráží s postavami biblických prorokov zo začiatku 12. stor. (pravdepodobne ide o najstaršie vitráže zachované v pôvodnom prostredí). Sochárska výzdoba je sústredená na severnom a južnom portáli, ikonograficky sa viaže k Panne Márii a pochádza zo 14. stor., južný portál budovaný od 1356 v štýle parlerovského umenia (→ P. Parler). V budovách biskupského sídla pri katedrále sa nachádza Diecézne múzeum sv. Afry (otvorené 2000).

Bazilika sv. Ulricha a Afry (nemecky Basilika Sankt Ulrich und Afra; počas stredoveku významné pútnické miesto a od 1937 je to pápežská bazilika). Pôvodne neskoroantické martýrium kresťanskej mučeníčky sv. Afry (umučenej 304), ktoré bolo prestavané v 7. stor. a okolo roku 800 znovu prestavané v karolovskom štýle. V roku 1012 sa kostol stal súčasťou benediktínskeho kláštora, v druhej polovici 11. stor. bol ranorománsky prestavaný a od 1187 zasvätený aj sv. Ulrichovi z Augsburgu, ktorý bol augsburským biskupom 923 – 73. Kostol bol koncom 15. stor. úplne neskorogoticky prestavaný. Na stavbe pôsobil významný neskorogotický majster Burkhart Engelberg (*okolo 1447, †1512), ktorý tam o. i. vybudoval baldachýn nad hrobom sv. Simperta, tzv. Simpertov oblúk. Základy neskorogotického chóru položil v roku 1500 cisár Maximilián I., chór bol dostavaný 1537, úplne dokončený začiatkom 17. stor., poškodený počas 2. svetovej vojny a reštaurovaný v 20. stor. V tesnej blízkosti baziliky stojí evanjelický kostol sv. Ulricha (Ulrichskirche), ktorý bol založený v 15. stor. a do súčasnej barokovej podoby upravený začiatkom 18. stor.

Kostol svätej Anny (nemecky Sankt Anna) bol pôvodne súčasťou karmelitánskeho kláštora založeného v prvej polovici 14. stor., ktorý bol prestavaný v 15. – 16. stor. a barokovo upravený v 17. stor. Jeho súčasťou je ranorenesančná pohrebná kaplnka Fuggerovcov, vybudovaná 1509 – 12 na západnej strane kostola, ktorá je považovaná za jednu z prvých renesančných stavieb v Nemecku. Na jej návrhu a výzdobe interiéru sa podieľali najvýznamnejší súdobí umelci (napr. A. Dürer, ktorému niektorí historici umenia pripisujú aj architektonický návrh kaplnky).

Kostol svätého Mórica (nemecky Sankt Moritz) bol založený 1019, viackrát prestavaný v stredoveku a úplne barokovo prestavaný v 18. stor., zničený pri bombardovaní 1944 a rekonštruovaný v 2. polovici 20. stor. Pôvodne kláštorný Kostol svätého Štefana (nemecky Sankt Stephan) bol postavený v 2. polovici 10. stor. ako súčasť benediktínskeho kláštora. V stredoveku bol viackrát prestavaný a následne renesančne prestavaný začiatkom 17. stor. Bol zničený pri bombardovaní 1944 a rekonštruovaný v 2. polovici 20. stor. Kostol svätého Petra na Perlachu (nemecky Sankt Peter am Perlach), nazývaný aj Perlachkirche, bol postavený v 2. polovici 11. stor. a v 2. polovici 12. stor. bol prestavaný v románskom slohu. Kostol svätého Juraja (nemecky Sankt Georg) bol postavený v 11. stor., v 1. polovici 12. stor. sa stal súčasťou kláštora augustiniánov a bol prestavaný. Na prelome 15. – 16. stor. bol znovu prestavaný v neskorogotickom štýle a v 2. polovici 20. stor. bol rekonštruovaný. Ranorenesančný Kostol svätej Kataríny (nemecky Sankt Katharina), postavený 1516 – 17, bol pôvodne súčasťou kláštora dominikánok založeného v 13. stor., dnes slúži ako galéria.

Profánne stavby: renesančná radnica (1615 – 20, E. Holl; poškodená 1944, rekonštruovaná v 2. polovici 20. stor.), strážna veža Perlachturm (pôvodne z 10. stor., slúžila zároveň ako zvonica pre kostol Sankt Peter am Perlach, renesančne prestavaná a nadstavaná E. Hollom, 1614 – 16), rezidencia Fuggerovcov (1512 – 15, jedna z prvých renesančných stavieb severne od Álp), zbrojnica (1602 – 07, E. Holl), Gymnázium sv. Anny (1613, E. Holl), Nemocnica Sv. Ducha (1626 – 31, E. Holl), unikátna obytná kolónia Fuggerei (najstaršie zachované sociálne ubytovanie na svete, vybudovaná Fuggerovcami pre chudobných obyvateľov mesta, 1516 – 23), zvyšky mestského opevnenia a i.

Falcká vrchovina, nem. Pfälzer Bergland, Nordpfälzer Bergland — vrchovina v juhozápadnom Nemecku západne od údolia Rýnu. Budovaná pieskovcami, na ktorých vznikli zarovnané povrchy, nad ktorými vyčnievajú kopce budované vulkanickými horninami (porfýry, melafýry), najvyšší Donnersberg, 686 m n. m. Od Hornorýnskej nížiny ohraničená príkrym zlomovým svahom.

Pestovanie obilnín; chov ošípaných a hovädzieho dobytka. Viacero turistických trás. Vidiecky charakter osídlenia.

Falcký les, nemecky Pfälzer Wald, Pfälzerwald — pohorie v juhozápadnom Nemecku medzi Falckou vrchovinou a Vogézami tiahnuce sa západnou stranou Hornorýnskej nížiny. Budované triasovými pieskovcami, maximálna výška 673 m n. m. V nižších polohách pestovanie viniča. Pre jedinečnosť prírodných a kultúrnych lokalít je Falcký les vyhľadávanou turistickou oblasťou, rozvoj cestovného ruchu nastal v polovici 20. stor. Súčasť prírodného parku (vyhlásený 1958, rozloha 1 799 km²). Pohorie je biosférickou rezerváciou UNESCO (vyhlásená 1992, rozloha 1 770 km²) a s pohorím Vogézy na území Francúzska tvorí cezhraničnú biosférickú rezerváciu UNESCO Pfälzerwald-Vosges du Nord (vyhlásená 1998, rozloha 3 020 km²).

Falkensee [-zé] — mesto vo východnej časti Nemecka v spolkovej krajine Brandenbursko západne od Berlína; 44-tis. obyvateľov (2019). Plní predovšetkým obytnú funkciu, priemysel strojársky, elektrotechnický, chemický, výroba bižutérie. Množstvo parkov. Železničná stanica na trati Berlín – Hamburg.

Vzniklo v 2. polovici. 19. stor., od 1961 štatút mesta.

Děčínská vrchovina, nem. Elbsandsteingebirge, zaužívaný český ľudový názov Českosaské Švýcarsko — pohorie v severnej časti Česka (Ústecký kraj) a vo východnej časti Nemecka (spolková krajina Sasko) pozdĺž rieky Labe medzi mestami Děčín (Česko) a Pirna (Nemecko); rozloha okolo 700 km² (z toho na území Česka 278 km²). Priemerná výška územia je 358 m n. m., najvyšší vrch Děčínský Sněžník, 723 m n. m., sa nachádza na území Česka, najvyšší vrch na území Nemecka je Grosser Zschirnstein, 561 m n. m.

Pohorie sa nachádza v zlomovej zóne medzi žulovým masívom Lausitzer na severovýchode a Krušnými horami budovanými kryštalickými horninami na juhozápade, kde v druhohorách v období kriedy došlo v dôsledku poklesu morského dna k ukladaniu hornín (pieskovcov, prachovcov a zlepencov), vo vrchnej kriede more ustúpilo a sedimentácia bola ukončená. Počas treťohôr bola pieskovcová tabuľa vyzdvihnutá a rozlámaná, na povrch vystúpili prvohorné a druhohorné čadičové horniny, následne bola vodnou eróziou pozdĺž puklín rozčlenená na hustú sieť dolín, ktoré sú v súčasnosti väčšinou suché.

Územie je charakteristické veľkými teplotnými rozdielmi, priemerná ročná teplota v južnej časti je okolo 7 °C, priemerný ročný úhrn zrážok okolo 800 mm, smerom na východ zrážky narastajú. Oblasť je relatívne chudobná na povrchové vody, významnejšie sú zásoby podzemných vôd. Vodné toky pretekajú často dolinami kaňonovitého charakteru, rieka Labe vytvára kaňon hlboký do 300 m (NPR Kaňon Labe), ďalšími riekami sú Kamenice, Biela a Lachsbach.

V zachovalých lesoch sú zastúpené borovice, brezy, smreky, buky a javory, na území je výskyt deväťsilu bieleho, vresu obyčajného, chlpane hájnej, zvončeka konáristého a i. Fauna je zastúpená výrom veľkým, krkavcom veľkým, bocianom čiernym, rysom ostrovidom.

Děčínská vrchovina je geomorfologicky atraktívne pohorie (skalné mestá, skalné okná, výklenky, jaskyne a i.), na území Česka sú chránené územia CHKO Labské pískovce a národný park Národní park České Švýcarsko, na území Nemecka národný park Nationalpark Sächsische Schweiz.

Českosaské Švýcarsko — zaužívaný, hovorový názov pre oblasť pieskovcových skál pozdĺž rieky Labe v severnej časti Česka a východnej časti Nemecka. Územie zodpovedá pohoriu Děčínská vrchovina (nem. Elbsandsteingebirge). Na nemeckej strane národný park Nationalpark Sächsische Schweiz, na českej strane národný park Národní park České Švýcarsko.

Ingolstadt [-štat] — mesto v južnej časti Nemecka v spolkovej krajine Bavorsko na Dunaji 70 km severne od Mníchova (súčasť jeho aglomerácie); 135-tis. obyvateľov (2017). Rozvinutý petrochemický (viacero rafinérií na významnej križovatke ropovodov) a automobilový (sídlo automobilky Audi) priemysel, ďalej strojársky (výroba textilných strojov a i.), elektrotechnický, chemický, textilný, potravinársky, tabakový, energetický (vodná elektráreň), letecký a zbrojársky (výroba bojových lietadiel) priemysel. Železničný uzol, vojenské letisko s civilnou dopravou. Turistické stredisko.

Písomne doložené 806, od 1180 súčasť vojvodstva Bavorsko-Wittelsbach. Pravdepodobne od 1250 mesto, asi 1300 – 03 sídlo bavorského vojvodstva. V 14. stor. významné obchodné centrum. R. 1392 – 1447 sídlo vojvodstva Bavorsko-Ingolstadt. Veľký význam z hľadiska rozvoja mesta malo založenie univerzity (1472), ktorá sa stala centrom humanizmu (pôsobili tam napr. K. Celtis, Aventinus a i.) a po príchode jezuitov (1549) sa stala jedným z centier protireformácie v Nemecku. R. 1632 počas tridsaťročnej vojny bolo mesto obsadené vojskami švédskeho kráľa Gustáva II. Adolfa, 30. apríla tam zomrel vojenský vodca Katolíckej ligy J. T. von Tilly na poranenie, ktoré utrpel v bitke pri rieke Lech (15. apríla 1632). R. 1800 bola univerzita preložená do Landshutu a 1826 do Mníchova (dnes Ludwig-Maximilians-Universität München), čo zapríčinilo čiastočný úpadok mesta. Počas 2. svetovej vojny bolo mesto 1945 niekoľkokrát bombardované.

Stavebné pamiatky: mestská brána Kreuztor (1385), neskorogotický Kostol Panny Márie (Liebenfrauenmünster, 1425 – polovica 16. stor., manieristický hlavný oltár, 1572), farský kostol Sankt Moritz (13. – 14. stor.), šľachtické sídlo Herzogkasten (nazývaný aj Starý zámok, 13. stor.), neskorogotický hrad Neues Schloss (15. stor., dnes múzeum), radnica (14. stor., neorenesančne prestavaná koncom 19. stor.), barokový kostol Sankta Maria de Victoria (1732 – 36, s freskovou výzdobou od C. D. Asama), barokový palác Alten Anatomie (1723 – 35, dnes múzeum dejín medicíny) a i. Viaceré vysoké školy, múzeá a galérie.

Ilmenau — mesto v Nemecku v spolkovej krajine Durínsko asi 40 km južne od Erfurtu na rieke Ilm (ľavostranný prítok Sály) na úpätí Durínskeho lesa; 37-tis. obyvateľov (2018).

Vzniklo pravdepodobne v 13. stor., písomne doložené 1341. Tradičné stredisko výroby porcelánu (1777 bola založená manufaktúra na výrobu porcelánu, ktorá existuje dodnes, jej výrobky boli spočiatku ovplyvnené vzormi porcelánu z Meissenu, okolo 1800 sa tam vyrábali portrétne medailóny podľa wedgwoodskej kameniny) a sklárskeho priemyslu (od 1852, od 2014 v útlme), ďalej strojársky priemysel a výroba hračiek. V 15. – 17. stor. ťažba rúd medi a striebra a v 19. – 20. stor. mangánu. Dopravná križovatka.

Stavebné pamiatky: farský kostol Sankt Jakob (1603, prestavaný po 1752), neskorobaroková radnica (2. polovica 18. stor.), baroková fontána (1752). Technická univerzita (založená 1953, jej predchodcom bola súkromná škola Thüringisches Technicum založená 1894), múzeum J. W. Goetheho (GoetheStadtMuseum, sídli v mestskom dome Amtshaus z 18. stor.).

Turistické stredisko (zimné športy, v 19. stor. klimatické kúpele).

Idar-Oberstein [-štajn] — mesto v západnej časti Nemecka v spolkovej krajine Porýnie-Falcko v pohorí Hunsrück na rieke Nahe (prítok Rýna); 28-tis. obyvateľov (2017). Vzniklo 1933 zlúčením miest Idar, Tiefenstein a Algenrodt, súčasnú podobu nadobudlo 1969 po zlúčení s ďalšími okolitými obcami. Tradičné stredisko spracovania drahých kameňov a výroby bižutérie (od rímskej doby ťažba drahých kameňov, po vyčerpaní ložísk v polovici 19. stor. brusiarne afrických, austrálskych a juhoamerických drahých kameňov), burza drahých kameňov; ďalej kovoobrábací, kožiarsky a potravinársky priemysel.

Stavebné pamiatky: v časti Oberstein neskorogotický kostol Felsenkirche (1482, čiastočne zabudovaný do úbočia skaly), nad kostolom ruiny stredovekého hradu Burg Bosselstein (koniec 12. stor., od 17. stor. v ruinách), ruiny hradu Oberstein (1. polovica 14. stor.) so zvyškami stredovekého bergfriedu. Múzeum drahokamov (Deutsches Edelsteinmuseum), mestské múzeum, Výskumný ústav drahých kameňov, vysoké školy. Turistické stredisko.

Ibbenbüren — mesto v severozápadnom Nemecku v spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko na úpätí Teutoburského lesa na Dortmundsko-emžskom kanáli; 52-tis. obyvateľov (2017). Priemysel strojársky, chemický, energetický (tepelná elektráreň, výkon 848 MW). V blízkosti ťažba čierneho uhlia.

Vzniklo pravdepodobne koncom 8. alebo začiatkom 9. stor., písomne doložené 1146. R. 1724 mesto.

Stavebné pamiatky: evanjelický farský kostol (od 1523, trojloďová hala s neskorogotickou kazateľnicou), rímskokatolícky Kostol sv. Maurícia (1829 – 33, klasicistická hala s expresionistickými nástennými maľbami z 1927).

Viaceré múzeá, napr. múzeum motocyklov. Botanická záhrada.

Karl-Marx-Stadt [štat] → Chemnitz

Chemnitz [-nic], 1953 – 90 Karl-Marx-Stadt — mesto v juhovýchodnej časti Nemecka v spolkovej krajine Sasko na rieke Chemnitz na úpätí Krušných hôr; 247-tis. obyvateľov (2018). Priemyselné a obchodné stredisko. Priemysel hutnícky, strojársky, elektronický, elektrotechnický, chemický, automobilový, kovoobrábací, textilný, odevný, potravinársky. Významná dopravná križovatka, letisko.

Pôvodne osada (locus Kamenicz, slovanský názov Kamenica), ktorá sa vyvinula v 12. stor. pri benediktínskom kláštore (založený 1136), 1165 alebo 1170 kráľovské mesto. Od 14. stor. centrum textilnej výroby (1799 tam bola založená prvá pradiareň v Nemecku) a obchodu, v 16. stor. rozvoj baníctva, v 20. rokoch 20. stor. strojárskeho priemyslu. Mesto výrazne poškodené počas 2. svetovej vojny, po vojne čiastočne obnovené.

Stavebné pamiatky: Červená veža (začiatok 13. stor.), mestský Kostol sv. Jakuba (Jacobikirche, 13. – 15. stor., s neskorogotickým halovým chórom), neskorogotická Stará radnica (1496 – 98, s ranorenesančným portálom z 1559), Zámocký kostol (Schlosskirche, 15. – 16. stor., pôvodne kláštorný kostol benediktínskeho opátstva založený 1136), neogotický Petrikirche (1885 – 88), secesná Vila Esche (1902 – 11, podľa návrhu H. C. van de Veldeho, dnes múzeum H. C. van de Veldeho), budova opery (1906 – 09), historizujúca Nová radnica (1907 – 11, v interiéri nástenná maľba od M. Klingera, 1918), obchodný dom Tietz (1912 – 13), obchodný dom Schocken (1928 – 30, E. Mendelsohn), evanjelický kostol Kreuzkirche (1936, O. Bartning), pomník K. Marxa (1971). V mestskej časti Ebersdorf neskorogotický Stiftskirche (začiatok 15. stor.). Technická univerzita (1836), viaceré múzeá a galérie.

Homburg — mesto v západnej časti Nemecka v spolkovej krajine Sársko severozápadne od mesta Saarbrücken; 42-tis. obyvateľov (2018). Priemysel hutnícky, kovoobrábací, strojársky (výroba valivých ložísk a i.), gumársky (výroba pneumatík), pivovarnícky.

Vyvinulo sa na mieste pôvodného rímskeho osídlenia (založeného na prelome letopočtov, 275 n. l. zničeného Keltmi) na križovatke obchodných ciest pri hrade Hohenburg (založenom v 10. stor.), 1330 dostalo mestské práva. R. 1679 pripadlo spolu s hradom Francúzsku a 1679 – 92 bolo S. Vaubanom prebudované na mohutnú pevnosť (1697 – 1714 zbúraná).

Stavebné pamiatky: zvyšky rímskeho mesta (dnes múzeum v prírode Römermuseum Schwarzenacker), na hradnom kopci (Schlossberg) ruiny hradu Hohenburg, pod kopcom viacúrovňové umelo vyhĺbené pieskovcové jaskyne Schlossberghöhlen (najväčšie v Európe). Sídlo lekárskej fakulty Sárskej univerzity.

Hof — mesto v Nemecku v spolkovej krajine Bavorsko; 46-tis. obyvateľov (2018). Priemysel textilný, strojársky, pivovarnícky, elektrotechnický. Dopravná križovatka, letisko. Založené okolo 1200, prvýkrát spomínané 1214.

Stavebné pamiatky: evanjelický mestský farský kostol Sankt Lorenz (doložený 1214, viackrát prestavaný), pôvodne gotický kostol Sankt Michaeliskirche (2. polovica 15. stor., prestavaný v 19. stor.), renesančná radnica (1563 – 66), divadlo, múzeum.

Höchstädt an der Donau [-štet] — mesto v Nemecku v spolkovej krajine Bavorsko na severnom brehu Dunaja; 6,7 tis. obyvateľov (2018). Priemysel strojársky, kovoobrábací (vodárenské potrubie), drevársky (píla), výroba hračiek.

Písomne doložené 1081, od 1280 mesto. Počas vojny o španielske dedičstvo tam 20. 9. 1703 bavorské a francúzske oddiely zvíťazili nad rakúskou armádou. Boje na hornom toku Dunaja boli ukončené rozhodujúcou bitkou 13. 8. 1704, v ktorej boli bavorsko-francúzske oddiely porazené spojenou rakúskou a anglicko-nizozemskou armádou pod vedením princa Eugena Savojského a vojvodu z Marlborough. Táto bitka vošla do britských dejín pod označením Battle of Blenheim (bitka pri Blenheime) podľa skomoleného názvu dediny Blindheim, pri ktorej Angličania bojovali.

Stavebné pamiatky: renesančný zámok (16. stor.), neskorogotický farský kostol (prelom 15. – 16. stor.), neogotická radnica (polovica 19. stor., dnes vlastivedné múzeum), pomník na pamiatku bitky 1704 (1954).

Iserlohn [ízerlón] — mesto v západnej časti Nemecka v spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko na východnom okraji Porúria juhovýchodne od Dortmundu; 93-tis. obyvateľov (2018). Priemysel kovoobrábací, strojársky, elektrotechnický, potravinársky, textilný. Prvýkrát písomne doložené 1150 ako Lon, 1237 získalo mestské práva (potvrdené 1278). Od 1614 patrilo Prusku (Západné Prusko). V 18. a 19. stor. dôležité priemyselné centrum, v 19. stor. najväčšie priemyselné mesto vo Vestfálsku a jedno z najbohatších obchodných miest v Prusku. Súčasnú podobu nadobudlo 1975, keď boli k nemu pričlenené priľahlé obce. Stavebné pamiatky: zvyšky mestských hradieb (13. stor.), románsky kostol Sankt Pankratiuskirche (nazývaný aj Bauernkirche, okolo 1000, neskorogoticky prestavaný v 15. stor.), gotický kostol Oberste Stadtkirche (nazývaný aj Marienkirche, 13./14. stor.), viaceré kostoly z 19. stor. v štýle historizmu, radnica (1875 – 76), Bismarckova veža (1911), vyhliadková veža Danzturm (1908 – 09) a i. Viaceré múzeá a galérie (napr. mestské múzeum, ktoré sídli v barokovom dome z 1720; priemyselné múzeum Maste-Barendorf, ktoré sídli v komplexe továrenských budov z 19. stor. a od 2006 je súčasťou Európskej cesty priemyselného dedičstva), jaskyňa Dechenhöhle, divadlo a i.

Isar — rieka v Rakúsku a Nemecku, pravostranný prítok Dunaja; dĺžka 295 km, rozloha povodia 8 370 km², priemerný ročný prietok v ústí 175 m³/s. Pramení v Rakúsku v Tirolsku v horskej skupine Karwendel, tečie predpolím Álp, do Dunaja ústi v Nemecku v Bavorsku južne od mesta Deggendorf. Väčšie prítoky: Loisach, Amper (ľavostranné). Využívaná energeticky a na splavovanie dreva. Väčšie mestá na Isare: Mníchov, Freising, Landshut.

Itzehoe [icehó] — mesto v severnom Nemecku v spolkovej krajine Šlezvicko-Holštajnsko na rieke Stör (prítok Labe); 32-tis. obyvateľov (2018). Cementársky priemysel. Významné stredisko obchodu. Riečny prístav. Vzniklo pri opevnení postavenom (začiatkom 9. stor.) na ochranu pred Vikingmi, 1238 získalo mestské práva. R. 1657 počas poľsko-švédskej vojny (1655 – 60) bolo takmer úplne zničené Švédmi. Od 19. stor. významné priemyselné mesto. Stavebné pamiatky: mestský kostol Sankt-Laurentius-Kirche (15. stor., barokovo prestavaný 1716 – 18), baroková kaplnka Sankt-Jürgen-Kapelle (1657 – 72), radnica (1695, neskôr prestavaná), šľachtická rezidencia Prinzesshof (16. stor., v 17. stor. barokovo prestavaná, dnes múzeum Kreismuseum Prinzesshof), múzeá, asi 4 km od mesta zámok Breitenburg (18. – 19. stor., dnes múzeum).

Jena — mesto v str. časti Nemecka v spolkovej krajine Durínsko na rieke Sála; 110-tis. obyvateľov (2017). Tradičné stredisko priemyslu jemnej mechaniky a optického priemyslu, ďalej farmaceutický, polygrafický a sklársky priemysel. Dopravná križovatka, letisko.

Mesto prvýkrát písomne doložené medzi 830 – 850, od 1236 mesto, v 13. stor. bola jeho ekonomika založená najmä na produkcii vína. R. 1286 sa tam usadili dominikáni a 1301 cisterciáni. R. 1523 sa v Jene začala šíriť reformácia, patrila k jej prvým centrám. Počas tridsaťročnej vojny bola 1636 – 37 vyplienená švédskymi vojskami. R. 1558 tam bola založená univerzita (dnes Friedrich-Schiller-Universität Jena), vďaka ktorej sa Jena stala významným univerzitným mestom; kurátorom univerzity sa 1807 stal J. W. Goethe, pôsobili na nej F. Schiller (podľa neho 1934 nazvaná), J. G. Fichte, G. W. F. Hegel a i. V bitke pri Jene a Auerstedte 14. 10. 1806 porazil Napoleon I. Bonaparte pruské vojská. Koncom 19. stor. sa Jena stala centrom strojárstva, optiky (Carl Zeiss Jena) a sklárstva. Veľká časť starého mesta bola na konci 2. svetovej vojny (1945) zničená bombardovaním, v 2. polovici 20. stor. znovuvybudovaná. Stavebné pamiatky: kostol Stadtkirche Sankt Michael (neskorogotický, vybudovaný vo dvoch fázach 1380 – 1450 a 1474 – 1557, upravovaný v 17. stor., reštaurovaný koncom 20. – začiatkom 21. stor.), kostol Sankt Johannes Baptist (založený v 9. stor., prestavaný v 13. stor., reštaurovaný v 19. – 20. stor.), neskorogotický kostol Unserer Lieben Frau (nazývaný Schillerkirche, 14. stor. – 1557, reštaurovaný v 20. stor.), gotická radnica (1377 – 1413, rekonštruovaná 1999 – 2001, dnes múzeum), Vila Zuckerkandl (1927 – 29, W. Gropius), Vila Auerbach (1924, W. Gropius), výšková budova JenTower (nazývaná aj Intershop Tower, 1970 – 72, rekonštruovaná 1999 – 2001), hlavná budova univerzity (1905 – 08, T. Fischer). Viaceré múzeá, napr. mestské (historické), optiky (založené 1922), významné muzeálne zbierky má aj univerzita (mineralogickú; botanickú, zoologicko-paleontologickú; numizmatickú, a i.), ktorej patria aj Schillerov záhradný dom (spisovateľ tam začas žil), Dom E. Haeckela, botanická záhrada (založená 1586, druhá najstaršia v Nemecku) a i.

Jutský polostrov, dánsky Jylland, nemecky Jütland — polostrov v strednej časti sev. Európy na západe obmývaný Severným morom a na východe Baltským morom, od Škandinávskeho polostrova oddelený prielivmi Skagerrak a Kattegat; rozloha okolo 40-tis. km². Sev. časť polostrova (asi dve tretiny) patrí Dánsku, juž. časť Nemecku. Nížinný povrch, max. výška 171 m n. m. Záp. pobrežie je málo členité, ploché a bez prirodzených prístavov na rozdiel od vých. pobrežia, ktoré je členité, s úrodnými pôdami a hustou sieťou malých a stredne veľkých miest. Podnebie mierne prímorské. Väčšie mestá: Århus, Ålborg, Frederikshavn (Dánsko).

Kerpen — mesto v záp. časti Nemecka v spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko v rýnskom hnedouhoľnom revíre na rieke Erft (prítok Rýna) v blízkosti Kolína nad Rýnom; 65-tis. obyvateľov (2013). Priemysel banský, koksárenský, automobilový. Cestný uzol. Mesto prvýkrát písomne doložené 871 ako Kerpinna. R. 1288 sa stalo enklávou Brabantského vojvodstva, neskôr (spolu s okolím) majetkom burgundských vojvodov, po smrti Karola Smelého (1477) pripadlo Habsburgovcom. R. 1522 súčasť Španielska (majetok španielskej vetvy Habsburgovcov), po vojne o španielske dedičstvo (1701 – 14) samosprávna súčasť ríšskeho grófstva Schaesberg. Počas Francúzskej revolúcie stratilo nezávislosť, od 1798 sídlo novozriadeného kantónu Kerpen, ktorý bol súčasťou francúzskeho departementu Roer (nem. Rur). Po Viedenskom kongrese 1815 súčasť Pruska a od 1871 Nemeckej ríše. Od 1941 mesto. Stavebné pamiatky: farský kostol Sankt Martin (13. stor., hlavná loď a veža z 15. stor.), zámky (tzv. vodné hrady) Bergerhausen (14. stor., prebudovaný v 19. stor.), Blatzheim (veliteľský hrad, 16. stor.), Mödrath (1830), Loersfeld (16. – 18. stor., prebudovaný v 19. stor., s rozľahlým anglickým parkom) a Türnich (1756 – 66 prebudovaný na panské sídlo); technické pamiatky: vodné mlyny na rieke Erft a na jej prítoku Neffelbach (začiatok 18. stor.).

Kempten — mesto v juž. časti Nemecka v spolkovej krajine Bavorsko v regióne Allgäu na rieke Iller v predhorí Álp; 62-tis. obyvateľov (2012). Priemysel strojársky, kovoobrábací, elektronický, farmaceutický, potravinársky (mliekarský priemysel nadregionálneho významu). Stredisko chovu dobytka mliečneho typu. Dopravná križovatka.

Pôvodne keltské sídlo Kambodounon, ktoré koncom 1. stor. pred n. l. zničili Rimania a na začiatku 1. stor. n. l. na jeho mieste vybudovali rímske mesto Cambodunum (ponechali mu keltský názov), ktoré sa stalo jedným z centier rímskej provincie Raetia. R. 233 čiastočne zničené a 450 obsadené Alamanmi, 683 zničené Frankmi. Ďalšie dejiny Kemptenu boli ovplyvnené existenciou benediktínskeho kláštora (založený 752); opátstvo malo rozsiahle privilégiá a 1213 bolo povýšené na kniežatstvo-opátstvo (opáti boli ríšskymi kniežatami). Privilégiom z 1289 bolo staré mesto Kempten vyňaté zo zvrchovanosti opáta a stalo sa slobodným ríšskym mestom súperiacim s opátstvom. R. 1525 počas roľníckeho povstania bol kláštor vyplienený vlastnými poddanými, čo mesto využilo, od opátstva odkúpilo zvyšné práva nad mestom a stalo sa od neho úplne nezávislým. Následne sa priklonilo k reformácii, čo viedlo k vyostreniu konfliktov s opátstvom (začiatkom 17. stor. sa mesto stalo členom Protestantskej únie, opátstvo členom Katolíckej ligy). Počas tridsaťročnej vojny mesto aj opátstvo vyplienili Švédi (1632 – 34 a 1646). Na mieste zničeného opátstva vzniklo nové sídlo opátstva s obcou, ktorá 1712 – 28 získala mestské práva. Mesto Kempten viackrát vydrancovali tadiaľ prechádzajúce vojská. R. 1802 – 03 boli obidve mestá pripojené k Bavorsku a 1811 – 18 administratívne zlúčené. Stavebné pamiatky: zvyšky rímskeho mesta Cambodunum (dnes archeologický park, otvorený 1983), neskorogotická radnica (1474), baroková bazilika Sankt Lorenz (1652) s kláštorným komplexom (1651 – 74), baroková sýpka (1700, od 1999 múzeum), kostol Sankt Magnus (1767 – 68, na mieste pôvodného z 1426), novoklasicistické Mestské divadlo (1828), dom Zumsteinovcov (Zumsteinhaus, 1802, obnovený 1959; dnes prírodovedné múzeum).

Koblenz [-lenc] — mesto v záp. časti Nemecka v spolkovej krajine Porýnie-Falcko pri ústí rieky Mosela do Rýna; 106-tis. obyvateľov (2013). Priemysel potravinársky (najmä vinársky a pivovarnícky), kovoobrábací, strojársky, chemický, jemnej mechaniky, papiernický. Dopravná križovatka, riečny prístav. Turistické stredisko. V okolí pestovanie viniča.

Osídlenie na sútoku Rýna a Mosely bolo založené medzi 12. – 9. stor. pred n. l. Počas vlády cisára Augusta (27 – 14 pred n. l.) tam vznikol rímsky kastel, v 1. polovici 1. stor. n. l. rímsky vojenský tábor (Castellum apud Confluentes; z lat. confluens = sútok) a bol postavený most cez Rýn a začiatkom 4. stor. rímska pevnosť, ktorá tvorila centrum neskoršieho stredovekého mesta rozloženého vnútri pôvodných rímskych hradieb. Po zániku Západorímskej ríše (476) si ho podmanili Frankovia a stalo sa kráľovským sídlom (jedna z kráľovských falcí), po rozpade Franskej ríše (843) súčasť tzv. cisárskeho léna Lotara I. (Itália, Burgundsko, Lotrinsko, Alsasko, Frízsko), 882 vyplienené Normanmi. Od 1018 majetok a sídlo arcibiskupov z Trieru. R. 1214 získalo mestské práva. Počas tridsaťročnej vojny viackrát obsadené francúzskymi a švédskymi vojskami a čiastočne zničené, po 1652 znova opevnené, 1688 utrpelo značné škody ostreľovaním počas vojny o falcké dedičstvo. Po vypuknutí Francúzskej revolúcie (1789) bolo centrom emigrovaných francúzskych rojalistov, 1794 si ho podmanil Napoleon I. Bonaparte. Od 1815 súčasť Pruska, administratívne centrum pruskej provincie Rýn, sídlo hlavného úradu a generálneho veliteľstva. Po skončení 1. svetovej vojny súčasť rýnskej demilitarizovanej zóny (do 1924 pod americkou a do 1929 pod francúzskou kontrolou). Počas 2. svetovej vojny silno poškodené bombardovaním americkými a britskými vojskami. R. 1946 – 50 sídlo vlády spolkovej krajiny Porýnie-Falcko. Stavebné pamiatky: bazilika Sankt Kastor (pôvodne karolovský kostol vysvätený 836, románsky prestavaný koncom 12. stor., vysvätený 1208, prestavaný v 13. stor., neskorogoticky zaklenutý koncom 15. stor., reštaurovaný v 19. – 20. stor.), kostol Liebfrauenkirche (pôvodne neskororománsky z 12. – 13. stor., neskorogoticky prestavaný v 15. stor.), románsky kostol Florinskirche (pôvodne kláštorný, 1100, goticky prestavaný v 14. stor., prestavaný v 16. – 17. stor.), ranobarokový jezuitský kostol (Jesuitenkirche, 1613 – 17, rekonštruovaný v 20. stor.), s budovou bývalého jezuitského kolégia (16. – 17. stor., dnes súčasť mestskej radnice), ranoklasicistický arcibiskupský a kniežací palác (Kurfürstliches Schloss, 1777 – 93, zničený 1944, začiatkom 50. rokov 20. stor. obnovený, koncom 20. stor. rekonštruovaný; pozostáva z hlavnej budovy s dvoma polkruhovými krídlami lemujúcimi vnútorné nádvorie) s priľahlým parkom, divadlo (1786 – 87), gotický kamenný most cez Moselu (Balduinbrücke, 1342 – 43), hrad Alte Burg (pôvodne vodný hrad založený okolo 1185 na mieste rímskej veže, ktorá bola súčasťou mestských hradieb, prestavaný v 13. – 18. stor., dnes archív), neskorogotická mestská tržnica a tančiareň (Alte Kauf- und Tanzhaus, 1419 – 25, 1724 zbarokizovaná, viackrát rekonštruovaná), komenda Rádu nemeckých rytierov (Deutschordenkommende, 13. stor., od 1992 Ludwig Museum), viaceré stredoveké (napr. hostinec Zum Deutschen Kaiser, koniec 15. stor.), renesančné (cechový dom Krämerzunfthaus, koniec 16. stor.) i barokové domy (Stará mincovňa, 1761 – 63; rodný dom kniežaťa C. Metternicha, 1674; Dreikönigenhaus, začiatok 18. stor.) a i. Pri ústí Mosely do Rýna (Deutsches Eck) pamätník s jazdeckou sochou Wilhelma I. (1897, zničený 1945, rekonštruovaný 1993). Čiastočne zachovaný systém vojenských pevností, ktorého súčasťou je aj pevnosť Ehrenbreitstein (na mieste rímskej vojenskej pevnosti z 3. – 5. stor. vznikol okolo 1000 hrad, v stredoveku viackrát prestavaný, v 16. stor. premenený na pevnosť, ktorá bola 1801 zničená a po 1815 – 86 postupne prestavovaná). Neogotický Christuskirche (1901 – 04), neorománsky kostol Herz-Jesu-Kirche (1900 – 03, rekonštruovaný v 2. polovici 20. stor.), neorománska vládna budova (1902 – 06) a i. Viacero stavieb súčasnej architektúry (napr. Forum Confluentes, 2013). Množstvo múzeí a galérií, univerzita (založená 1990), sídlo ústredného nemeckého archívu (→ Bundesarchiv Koblenz). V blízkosti mesta viacero hradov a zámkov, napr. asi 7 km juž. neogotický zámok Schloss Stolzenfels (pôvodne stredoveký hrad z 12. stor., koncom 17. stor. poškodený, v 19. stor. rekonštruovaný a prestavaný). Kultúrne pamiatky Koblenzu s priľahlou kultúrnou krajinou v údolí Rýna boli 2002 pod názvom Horné údolie Stredného Rýna zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO ako súčasť 65 km úseku údolia str. Rýna so zámkami, historickými mestami a vinicami.

Helmstedt [-štet] — mesto v str. časti Nemecka v spolkovej krajine Dolné Sasko vých. od mesta Braunschweig; 26-tis. obyvateľov (2017). Priemysel banský (ťažba čierneho uhlia), gumársky, kovoobrábací, textilný, drevársky, stavebných materiálov, briketáreň. Dopravná križovatka.

Vzniklo v pol. 10. stor. pri benediktínskom kláštore Sankt Ludgeri (založený 795 prvým münsterským biskupom Ludgerom, resp. Liudgerom), v 11. stor. rozvoj obchodu a mincovníctva, 1247 mestské práva, 1426 – 1518 hanzové mesto. R. 1576 – 1810 tam pôsobila protestantská univerzita Academia Julia (jedna z najväčších v Nemecku). Od 1945 do otvorenia hraníc 1989 významný hraničný priechod medzi NSR a NDR.

Stavebné pamiatky: barokový areál bývalého benediktínskeho kláštora Sankt Ludgeri (2. pol. 17. stor.) s dvojitou románskou kaplnkou Sankt Peter und Johannes (okolo 1050), trojloďovým románskym kostolom Sankt Ludgerikirche (11. alebo pol. 12. stor.; v ňom v prízemí krypta Felicitas z 11. stor.) a s Tureckou vežou (Türkentor, 1716); pôvodne augustiniánsky kláštor Sankt Marienberg (založený 1176, dnes slúži evanjelickej diakonii) s románskym kostolom (vysvätený 1256); secesná radnica (1904 – 06). Divadlo, múzeum.

Hessen → Hesensko

Hesensko, nem. Hessen — spolková krajina v strednej časti Nemecka medzi riekami Neckar (na juhu), Vesera a Diemel (na severe) a dolinou Rýna (na západe); rozloha 21 114 km², 6,213 mil. obyvateľov (2017), administratívne stredisko Wiesbaden. Väčšinu územia vypĺňajú náhorné plošiny obkolesené horskými pásmami, južná časť zasahuje do Hornorýnskeho úvalu. Rieky: Rýn, Mohan, Neckar, Lahn, Werra, Fulda, Vesera, Eder. Na tektonických zlomoch vývery mnohých liečivých prameňov (početné kúpele). Rôznorodá klíma, priemerná ročná teplota od 6,2 °C vo vyššie položených oblastiach do 8,7 °C v nižších nadmorských výškach; ročný úhrn zrážok klesá z 1 300 mm v horských oblastiach na 500 – 600 mm v kotlinách. Značne zalesnené územie (takmer 40 %). Najvýznamnejším hospodárskym regiónom je rýnsko-mohanská oblasť medzi Giessenom (na severe) a Darmstadtom (na juhu) a Wiesbadenom (na západe) a Hanau (na východe). Významný chemický priemysel je sústredený vo Frankfurte nad Mohanom, Darmstadte a Wiesbadene, ďalej banský (ťažba hnedého uhlia, draselných solí, fosforitov, rúd mangánu a medi), strojársky (výroba dopravných prostriedkov), elektrotechnický a hutnícky priemysel. Pestovanie obilia, cukrovej repy, na juhozápade viniča, ovocných stromov a tabaku; chov hovädzieho dobytka, ošípaných a hydiny; lesníctvo. Významnými dopravnými tepnami sú Mohan a Rýn.

Územie Hesenska tvorilo pôvodne povodie Mohanu a stredného toku Rýna. Počas sťahovania národov severnú časť Hesenska obsadil germánsky kmeňový zväz Chattov (jeho súčasťou boli Hesovia, odtiaľ názov Hesensko) a južné územia dobyli Rimania, ktorých odtiaľ následne vytlačili Alamani. V 6. storočí si obidve časti podmanila Franská ríša a začala sa christianizácia obyvateľstva, ktorá sa skončila v 8. storočí Hesensko bolo súčasťou Austrázie a od 9. storočia Franska so strediskom v Mohuči (Mainz). V tom čase sa najmocnejším rodom na území dnešného Hesenska stali Konrádovci, ktorí sa po vymretí Karolovcov začiatkom 10. storočia dostali na nemecký trón (Konrád I.). R. 1263 získal po dlhých bojoch titul landgrófa Henrich I. Dieťa, ktorý sa stal zakladateľom hesenského kniežacieho rodu. R. 1292 bolo Hesensko povýšené na ríšske kniežatstvo a začal sa jeho rozmach. V nasledujúcich dvoch storočiach však muselo čeliť vnútorným rozbrojom a územným nárokom susedov. Po dočasnom rozdelení na Hesensko-Marbursko a Hesensko-Kasselsko sa 1500 kniežatstvo opäť spojilo a stalo sa jednou z najvýznamnejších krajín ríše. Reformácia tam bola prijatá už 1526 a Hesensko sa dostalo do čela opozície proti cisárovi Karolovi V. Koncom 16. storočia došlo k opätovnému dedičskému deleniu krajiny a 1604 zostali len hesensko-kasselská a hesensko-darmstadtská línia, ktoré mali samostatný vývoj a ich existenciu potvrdil 1648 aj Vestfálsky mier. Hesensko-Kasselsko, ktoré zdedilo polovicu bývalých území, predstavovalo hlavnú líniu. Jeho význam spočíval vo vojenskej sile a jeho vojaci bojovali až do konca 18. storočia vo všetkých väčších vojnách v Európe (hesensko-kasselská dynastia sa dostala 1720 – 51 aj na švédsky trón). R. 1803 bolo povýšené na kurfirstvo a tento štatút si s prestávkou udržalo až do 1867. V prusko-rakúskej vojne (1866) bojovalo na strane Rakúska, bolo porazené a včlenené do Pruska (provincia Hesensko-Nasavsko, do 1944). Landgrófstvo Hesensko-Darmstadtsko hralo v nemeckom vývoji menšiu úlohu pre vnútornú nestabilitu a hospodársko-finančné problémy. R. 1806 získalo štatút veľkovojvodstva, počas prusko-rakúskej vojny stratilo viaceré územia a od 1871 bolo súčasťou Nemeckej ríše. V septembri 1945 americká okupačná správa vytvorila z Hesenska-Darmstadtska a časti provincie Hesensko-Nasavsko krajinu Veľké Hesensko (neskôr Hesensko), ktoré sa 1949 stalo súčasťou NSR.

Herne — mesto v západnej časti Nemecka v spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko v Ruhrskej panve; 157-tis. obyvateľov (2017). Priemysel banícky (čiernouhoľná baňa), energetický (elektráreň, 600 MW), strojársky (najmä výroba banských strojov), chemický, petrochemický, sklársky (výroba optického skla), textilný, odevný. Železničný uzol, prístav na Rýnsko-hernskom prieplave. Založené okolo 890, od 1897 mesto. Stavebné pamiatky: vodný hrad (zámok) Strünkede (16. – 17. stor. dnes múzeum); príkladom modernej architektúry je budova vzdelávacieho inštitútu ministerstva vnútra Akademie Mont-Cenis (1999) s jedným z najväčších slnečných kolektorov na svete.

Herford — mesto v Nemecku v spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko; 67-tis. obyvateľov (2017). Priemysel nábytkársky, chemický (výroba plastov), potravinársky, kovoobrábací, textilný, odevný, výroba kobercov. Vzniklo pri ženskom kláštore založenom koncom 8. stor., asi od 12. stor. mesto, v 14. – 16. stor. člen Hanzy. Stavebné pamiatky: dóm Sankt Marien und Pusinna (okolo 1220 – 80; jeden z najstarších veľkých vetsfálskych halových kostolov), kostoly Jakobikirche (14. stor.; barokový inventár) a Johanniskirche (gotické okná, vyrezávaná empora zo 17. stor.), gotický kláštor s kostolom Marienkirche (1011, okolo 1290 – 1350 prestavané). Divadlo, filharmónia, múzeá.

Herborn — mesto v Nemecku v spolkovej krajine Hesensko severne od Frankfurtu nad Mohanom na východnom svahu pohoria Westerwald v doline rieky Dill; 20-tis. obyvateľov (2017). Priemysel hutnícky, strojársky, nábytkársky. Mesto od 1251, 1584 – 1817 tam pôsobila protestantská (kalvínska) vysoká škola (Hohe Schule Herborn), na ktorú nadviazal dnešný Evanjelický teologický seminár. Stavebné pamiatky: hrad (15. stor., dnes sídlo teologického seminára), budova bývalej vysokej školy (1590, dnes múzeum a knižnica), radnica (1589 – 91), budova bývalej tlačiarne (Corvin’sche Druckerei, 16./17. stor.), gotický evanjelický kostol (14. – 17. stor.) a i.

Hemmoor [-mór] — mesto v Nemecku v spolkovej krajine Dolné Sasko neďaleko Cuxhavenu pri pobreží Severného mora; 8,7 tis. obyvateľov (2017). Priemysel kovoobrábací, potravinársky, polygrafický. Riečny prístav na Oste.

Archeologická lokalita, dve pohrebiská z mladšej rímskej doby skúmané od 1892. Bohaté žiarové urnové hroby z konca 2. – 4. stor. n. l. boli v niektorých prípadoch ukladané do charakteristických mosadzných vedier hemmoorskeho typu. Za strediská ich výroby sa považujú porýnske provinciálno-rímske dielne. Vedrá mali valcový tvar, smerom ku dnu sa zužovali k nízkej prstencovej nôžke. Niektoré boli pod okrajom zdobené ozdobným pásom so zvieracími (jeleň, panter, divý kôň, diviak, býk) a rastlinnými motívmi, objavujú sa na nich aj poľovníci, niekedy sú zdobené strieborným tauzovaním alebo emailom. Najväčšia koncentrácia vedier hemmoorskeho typu je v strednej a severnej Európe.

Helgoland — ostrov v Severnom mori oproti pevnine v miestach ústí riek Labe a Vesera asi 65 km severozápadne od Cuxhavenu administratívne patriaci Nemecku, súčasť spolkovej krajiny Šlezvicko-Holštajnsko (od pevniny najvzdialenejší nemecký ostrov); 2,09 km² (spolu s ostrovom Düne ležiacim 1,5 km východne, do 1720 spojeným s ostrovom Helgoland, spojenie prerušené v dôsledku silnej búrky), okolo 2-tis. obyvateľov. Helgoland sa skladá z dvoch častí: zo skalnatého príkro sa dvíhajúceho Oberlandu (do 61 m n. m.) budovaného dočervena sfarbenými pieskovcami (maják) a z nížinatého, piesočnými dunami pokrytého Unterlandu. Mierne oceánske podnebie. Vyhľadávaná turistická oblasť s prímorskými kúpeľmi (sústredené v oblasti Unterlandu, založené 1826, 1947 – 52 cvičný cieľ britského a amerického letectva, po 1952 obnovené). Celoročné lodné spojenie s Cuxhavenom, rybársky prístav, letisko (na ostrove Düne). Bezcolná zóna. Ornitologická stanica, biologická výskumná stanica s morským akváriom, seizmologická stanica, meteorologická služba. Dôležitý navigačný bod.

Havel → Havola

Havola, nem. Havel — rieka v severových. Nemecku, najdlhší prítok Labe; dĺžka 325 km, rozloha povodia 24 096 km², priemerný ročný prietok v ústí 115 m³/s. Pramení na Meklenburskej jazernej pahorkatine, preteká viacerými jazerami (Schwielow, Trebel, Plauer a i.), ústi pod mestom Havelberg. Splavná 243 km. Hlavný prítok: Spréva (ľavostranný).

Prostredníctvom viacerých prieplavov (Odriansko-havolský prieplav, prieplavy Finow, Labe – Havola a Teltowkanal) je Havola spojená s Odrou a umožňuje spojenie medzi Labe a Odrou. R. 1951 – 52 bol medzi mestami Henningsdorf a Ketzin vybudovaný Havolský prieplav (nem. Havelkanal, dĺžka 34,9 km) slúžiaci na obchvat záp. Berlína. Väčšie mestá na Havole: Berlín, Postupim, Brandenburg. Na dolnom toku v blízkosti mesta Havelberg sa rozkladá Westhavelland (1 315 km²), najväčší prírodný park spolkovej krajiny Brandenbursko.

Heidelberg [haj-] — mesto v západnej časti Nemecka v spolkovej krajine Bádensko-Württembersko na východnom okraji Hornorýnskej nížiny na rieke Neckar; 160-tis. obyvateľov (2017). Priemysel strojársky (výroba dopravných prostriedkov a i.), jemnej mechaniky, elektrotechnický, chemický, kožiarsky, potravinársky, drevársky, papiernický, polygrafický. Dopravná križovatka.

Osídlené už v prehistorickom období (nález sánky Homo heidelbergensis; asi spred 500-tis. rokov), okolo 800 pred n. l. keltské opevnenie, od polovice 1. – 2. storočia rímsky kastel (most cez rieku Neckar). V 3. storočí vznikli na mieste Germánmi zničenej rímskej osady dve nové (naposledy uvádzané 769), na ktorých mieste vzniklo v 11. storočí mesto Heidelberg (prvýkrát písomne doložené 1196) a hrad patriaci falckej línii Wittelsbachovcov (1225). Prvý veľký rozkvet Heidelbergu nastal v 14. storočí, keď sa falcký gróf Ruprecht I. (→ Falcko) stal jedným zo 7 kurfirstov (Heidelberg sa stal jeho rezidenčným mestom) a 1386 založil v Heidelbergu univerzitu (dnes Ruprecht-Karls-Universität). Heidelberg a jeho univerzita sa stali významným kultúrnym a vedeckým centrom. Počas tridsaťročnej vojny nastal úpadok mesta (1622 ho obsadil J. T. von Tilly, 1633 ho dobyli Švédi). R. 1689 dobyté, 1693 zničené francúzskymi vojskami. Po prenesení rezidencie kurfirstov do Mannheimu (1720) stratil Heidelberg dovtedajší hospodársky význam. Od 1803 kúpeľné mesto.

V súčasnosti jedno z najvýznamnejších centier vedy, školstva a kultúry v Nemecku. Sídlo viacerých vysokých škôl, z ktorých najvýznamnejšia je Ruprecht-Karls-Universität založená 1386 ako jedna z prvých troch univerzít na území Svätej rímskej ríše (po pražskej a viedenskej univerzite) a prvá na území dnešného Nemecka. Stala sa jedným z centier humanizmu, dôležitú úlohu zohrala v období reformácie, v 2. polovici 16. storočia jedno z centier európskej vedy a kultúry a centrum kalvinizmu (→ Heidelberský katechizmus). Počas tridsaťročnej vojny utrpela veľké straty, jej knižnica Bibliotheca Palatina bola 1622 ukoristená Maximiliánom I. Bavorským, na žiadosť pápeža Gregora XV. 1623 odoslaná do Vatikánu, odvtedy vo Vatikánskej apoštolskej knižnici (→ Palatina). Po zničení Heidelbergu 1693 bola univerzita niekoľko rokov zatvorená. Nový rozkvet nastal po 1803, keď bola zreorganizovaná, od 1805 súčasný názov. Od 19. storočia jedna z najvýznamnejších svetových univerzít, pôsobili (resp. študovali) na nej napr. R. W. Bunsen, G. R. Kirchhoff, H. L. Helmholtz, M. Weber, K. Jaspers, H.-G. Gadamer i viacerí nositelia Nobelovej ceny (napr. C. Bosch, G. Wittig, O. F. Meyerhof, Ph. Lenard). V súčasnosti má 16 fakúlt a sú k nej pričlenené viaceré významné vedecké ústavy (napr. Centrum molekulárnej biológie, Nemecké centrum pre výskum rakoviny, Astronomické centrum a i.). V Heidelbergu pôsobí viacero vedeckých ústavov, napr. štyri ústavy Inštitútu Maxa Plancka (astronomický, lekársky, právnický a jadrovej fyziky). Knižnice, napr. univerzitná knižnica (vyše 3 mil. zväzkov, z toho vyše 6-tis. rukopisov, ako aj archeologické a umeleckohistorické zbierky; sídli v budove z 1903 – 05), početné múzeá, napr. Kurpfälzisches Museum otvorené 1908 (archeológia, história mesta, maliarstvo od 15. a sochárstvo od 12. storočia, grafické zbierky, umelecké remeslá, zbierka bábik a i.), sídliace v barokovom Palais Morass (1716), galérie, divadlá. Sídlo viacerých vydavateľstiev a mediálnych spoločností.

Stavebné pamiatky: bývalé sídlo falckých Wittelsbachovcov Heidelberský hrad (pôvodne pevnosť z 11. storočia, 1398 – 1410 a 1544 prestavaná na hrad, ktorý bol 1693 a 1764 zničený, odvtedy v ruinách, jedna z najväčších zrúcanín hradu v Nemecku; 1897 – 1900 zreštaurovaný); Starý most (Alte Brücke, aj Carl-Theodor-Brücke, jeden z najstarších zachovaných kamenných mostov v Nemecku, prvýkrát spomínaný 1248) s Neckarskou bránou (1786 – 88); neskorogotický kostol Heiliggeistkirche (1400 – 11; bola v ňom uschovávaná Bibliotheca Palatina); neskorogotický kostol Peterskirche (15. storočie, dokončený 1864 – 70; v stredoveku univerzitná kaplnka, sú v ňom pochovaní viacerí univerzitní profesori), renesančný Haus der Ritter (1592; dnes hotel); baroková radnica (1701 – 05); jezuitský kostol (1712 – 51), jezuitské kolégium (1703 – 11) a i.

Významné turistické a rekreačné stredisko nadštátneho významu, kúpele pri minerálnych prameňoch. Botanická a zoologická záhrada. V Heidelbergu je sídlo hlavného veliteľstva amerických vojsk v Európe. Na vrch Königstuhl (568 m n. m.) s rozhľadňou vedie lanová dráha. Východne od Heidelbergu v doline rieky Neckar sa rozprestiera malebná krajina Neckartal s lesmi striedajúcimi sa s vinicami, hradmi a hradnými zrúcaninami.

Heilbronn [hajl-] — mesto v juhozápadnej časti Nemecka v spolkovej krajine Bádensko-Württembersko na rieke Neckar; 124-tis. obyvateľov (2017). Hospodárske a kultúrne stredisko strednej časti údolia rieky Neckar. Priemysel banský (ťažba kamennej soli), strojársky, automobilový (výroba karosérií, súčiastok), elektronický, potravinársky (najmä vinársky), chemický, papiernický, obuvnícky. Dopravná križovatka, významný riečny prístav. V okolí pestovanie viniča. Prvýkrát písomne doložené 741, 1281 mesto, 1371 ríšske mesto. Stavebné pamiatky: zvyšky pôvodného mestského opevnenia, radnica (okolo 1300, 1579 – 82 renesančne prestavaná), ranorenesančný kostol Kilianskirche (koniec 15. stor.) a i. Divadlo, múzeá.

Heiligenkreuz [haj- -krojc] — obec v Rakúsku v spolkovej krajine Dolné Rakúsko; 1,5 tis. obyvateľov (2017). Pútnické miesto, cez Heiligenkreuz vedie stará pútnická cesta (Via Sacra) z Viedne do Mariazellu. Cisterciánsky kláštor (založený 1133, budovaný od 1150, vysvätený 1187, v 17. a 18. storočí barokovo prestavaný) s kláštorným kostolom (pôvodne románska trojloďová bazilika z 12. storočia, v 13. storočí rozšírená o gotický chór, veže z 1774), románsko-gotickou krížovou chodbou (okolo 1240) a i. Kláštorná knižnica uschováva o. i. rukopisy z 11. – 13. storočia. V Heiligenkreuzi sa nachádza Filozoficko-teologická vysoká škola (založená 1802, štatút vysokej školy od 1976).

Bádensko-Württembersko, nem. Baden–Württemberg — spolková krajina v juhozáp. časti Nemecka medzi riekami Rýn na západe, Iller a Wornitz na východe, pohorím Odenwald na severe a Švajčiarskom na juhu; 35 752 km², 10,880 mil. obyvateľov (2015), administratívne stredisko Stuttgart.

Územie vyplnené pohoriami Schwarzwald, Odenwald a Švábska Jura, predhorím Allgauských Álp a nížinami pozdĺž Rýna (pravobrežná časť Hornorýnskej nížiny) a Neckaru. Významnejšie toky: Rýn (tvorí hranicu s Francúzskom), Neckar a horný tok Dunaja; na juhu Bodamské jazero. Lesy zaberajú asi 36 % rozlohy územia. Menšie zásoby surovín (rudy železa, zinku a olova, ropa, zemný plyn, kamenná a draselná soľ). Výrazne rozvinutý priemysel, najmä strojársky (automobilový v Stuttgarte, výroba vagónov, obrábacích strojov, lietadiel a rakiet), elektrotechnický (Stuttgart, Mannheim), chemický, petrochemický, textilný, kožiarsky, papiernický, polygrafický, hodinársky. Pestovanie pšenice, jačmeňa, zemiakov, cukrovej repy, raže, ovsa, chmeľu, tabaku, v doline Rýna a pri Bodamskom jazere viniča a ovocia; chov dobytka (na mlieko) a ošípaných. Rozvinutá doprava s diaľkovými trasami; na Rýne, Neckare a Bodamskom jazere intenzívna lodná doprava. Dopravné centrá a dôležité mestá regiónu: Stuttgart, Mannheim, Heilbronn, Karlsruhe, Heidelberg. Na úpätí Schwarzwaldu známe rekreačné strediská (Baden-Baden, Mingolsheim). Bádensko-Württembersko vzniklo 1952 zlúčením Bádenska, Württemberska-Bádenska a Württemberska-Hohenzollernska.

Kassel, do 1926 Cassel — mesto v str. časti Nemecka na severe spolkovej krajiny Hesensko na rieke Fulda; 196-tis. obyvateľov, aglomerácia 323-tis. obyvateľov (2012). Hlavné hospodárske stredisko sev. Hesenska, priemysel strojársky (výroba dopravných prostriedkov a i.), kovoobrábací, zbrojársky, elektrotechnický, presnej mechaniky, optický. Dopravná križovatka. Kassel sa vyvinul okolo kráľovskej falce, prvýkrát písomne doložený 913, pred 1170 sa spomína ako mesto, od 1277 sídlo landgrófstva Hesensko. Jeho hospodársky a ekonomický význam postupne narastal, vyrábali sa tam fajansa a porcelán (→ kasselský porcelán). R. 1866 sa stal súčasťou Pruska, do 1944 bol hlavným mestom provincie Hesensko-Nasavsko. Koncom 19. a zač. 20. stor. sa rozšíril pričlenením niekoľkých susedných obcí. Počas 2. svetovej vojny bolo mesto značne deštruované (najmä 1943, keď zahynulo okolo 10 -tis. obyvateľov), väčšina historických budov bola v 2. pol. 20. stor. zrekonštruovaná.

Stavebné pamiatky: centrum mesta je považované za jedno z najmalebnejších historických mestských jadier v Nemecku. K najvýznamnejším pamiatkam patria kostoly Sankt Martinskirche (14. – 15. stor.) a Brüderkirche (1292 – 1376, pôvodne kostol karmelitánskeho kláštora), bývalá nemocnica Elisabethhospital (1586 – 87), krytá tržnica Markthalle (1591 – 93, pôvodne nazývaná Marstall), kostol Karlskirche (1698 – 1710), zámok Schloss Bellevue (nazývaný aj Palais Bellevue, pôvodne vybudovaný ako observatórium, 1714, prestavaný 1790, dnes Múzeum bratov Grimmovcov), kostol Elisabethkirche (1770 – 74), Múzeum Fridericianum (1769 – 76, jedno z prvých múzeí v Európe, dnes výstavná hala Kunsthalle Fridericianum), radnica (1909), Štátne múzeum (1923), kostol Sankt Bonifatius (1956 – 57), kostol Maria-Kirche (aj Fatima-Kirche, 1958 – 59) a i. V centre mestský park Karlsaue (dĺžka okolo 3 km, pôvodne renesančná zámocká záhrada založená v 16. stor., v 17. – 18. stor. premenená na barokový krajinársky park), v ktorej sa okrem iného nachádzajú reprezentatívny barokový zámok Orangerieschloss (1702 – 10, deštruovaný 1944, 1977 zrekonštruovaný), zámocký pavilón Marmorbad (1722 – 28, dnes múzeum), zámocký pavilón Küchenpavillon (1765 – 66) a neorenesančná obrazáreň Neue Galerie (1871 – 77, významná zbierka moderného umenia).

Na záp. okraji mesta komplex Bergpark Wilhelmshöhe (anglický krajinársky horský park, Bergpark, so zámkom Wilhelmshöhe a s ďalšími stavbami, ako aj s prvkami záhradnej architektúry) 2013 zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Zámocký krajinársky park založený okolo 1700 ako baroková záhrada a v 2. pol. 18. stor. prebudovaný do súčasnej podoby je považovaný za jeden z najväčších v Európe (rozloha 2,4 km²). Na najvyššom bode parku sa nachádza najstaršia časť komplexu, oktogonálny pavilón Riesenschloss nazývaný aj Herkulov pamätník (1718), na ktorého vrchole stojí monumentálna socha Herkula vytvorená 1713 – 17, symbol mesta. Stavba je s dolnou časťou parku spojená 350 m dlhou stupňovitou kaskádovou fontánou (1701 – 18). Na vých. okraji parku sa nachádza monumentálny trojkrídlový zámok Wilhelmshöhe budovaný od 1786 v štýle klasicizmu (centrálna časť 1791 – 1801, prestavaná 1829, zrekonštruovaná v 60. rokoch 20. stor., v časti dnes sídli Štátna galéria s významnou zbierkou antického umenia a starých európskych majstrov). V parku bolo vybudovaných aj viacero menších stavieb, najvýznamnejšia je Löwenburg (umelá zrúcanina stredovekého hradu, 1793 – 1806, dnes múzeum), divadlo (1808 – 09, podľa návrhu Lea von Klenze, 1828 premenené na tanečnú sálu), Vergíliova hrobka (okolo 1775), Sokratova pustovňa (1780), Merkúrov chrám (1782 – 83), skleník (1822, významný príklad použitia oceľovej konštrukcie), viaceré sochy, ako aj fontány a vodné nádrže.

Kassel je významným kultúrnym strediskom s množstvom múzeí a galérií, univerzita (založená 1971). Od 1955 sa tam každých 5 rokov koná jedna z najvýznamnejších svetových prehliadok súčasného výtvarného umenia documenta (v júni-septemberi 2017 sa uskutočnil 14. ročník).

Halle, Halle an der Saale — mesto v strednej časti Nemecka v spolkovej krajine Sasko-Anhaltsko na pravom brehu rieky Sála; 238-tis. obyvateľov (2017). Sídlo viacerých spolkových a krajinských úradov. Priemysel chemický, polygrafický, strojársky (o. i. výroba dopravných prostriedkov — osobné vagóny), kovoobrábací, elektronický, cementársky, potravinársky Významná dopravná križovatka, riečny prístav Halle-Trotha (začiatok vodnej cesty na Sále). Turistické stredisko, liečivé kúpele Wittekind pri slaných prameňoch. V blízkosti bohaté ložiská hnedého uhlia, vápenca a soli (ťažila sa od železnej doby).

Vzniklo na mieste starého osídlenia (od stredného a mladého paleolitu), prvýkrát písomne doložené 806 ako Halla (priestor, kde sa dobýva soľ), po 1150 mesto, od 1260 člen Hanzy, 1503 – 1680 rezidencia magdeburských arcibiskupov. V 16. stor. prevažne protestantské mesto, v 17. stor. centrum pietizmu.

Stavebné pamiatky: štvorvežový neskorogotický kostol Marktkirche Unser Lieben Frauen (Marienkirche; 1529 – 37; postavený na mieste dvoch starých románskych kostolov, z ktorých sa zachovali dve veže), neskorogotická zvonica Rote Turm (1418 – 1509), dóm (ranogotické jadro od 1280, 1520 – 23 neskorogoticky prestavaný, portál sakristie je z jedným z prvých ranorenesančných v strednom Nemecku), bývalé arcibiskupské sídlo Neue Residenz (od 1529), štvorkrídlový neskorogotický zámok Moritzburg (1484 – 1517, 1637 zničený, 1901 – 13 prestavaný; dnes Štátna galéria so zbierkami umenia 19. – 20. stor.), neskorogotický kostol Moritzkirche (1388 – 1511), neskorogotický kostol Ulrichskirche (od 1975 koncertná sála), hrad Giebichenstein (doložený 961, pôvodne rezidencia magdeburských biskupov, v súčasnosti sídlo Vysokej školy umenia a dizajnu).

Stredisko vedy s dlhoročnou tradíciou: viaceré vysoké školy, napr. univerzita (založená 1694), ktorá sa 1817 zlúčila s univerzitou vo Wittenbergu (založená 1502), v súčasnosti ako Martin-Luther-Universität Halle-Wittenberg, od svojho vzniku významné duchovné centrum (študovali na nej aj viacerí významní Slováci); najstaršia nemecká prírodovedecká spoločnosť Deutsche Akademie der Naturforscher Leopoldina (založená 1652 v Schweinfurte, od 1878 sídli v Halle); niekoľko ústavov Inštitútu Maxa Plancka a viacero iných vedeckovýskumných ústavov; vzdelávacia nadácia Franckesche Stiftungen (založená v 90. rokoch 17. stor. nemeckým evanjelickým teológom a pedagógom A. H. Franckem) a Cansteinov biblický ústav (založený v 90. rokoch 17. stor. A. H. Franckem a právnikom Carlom Hildebrandom von Canstein, *1667, †1719), ktorý sa venuje tlačeniu a šíreniu Biblie, v súčasnosti obidva pričlenené k univerzite; knižnice (napr. univerzitná a krajinská knižnica; Marienbibliothek — najstaršia a najväčšia evanjelická cirkevná knižnica v Nemecku); opera a viaceré divadlá; múzeá (napr. Händlovo múzeum v jeho rodnom dome, solivarské múzeum, archeologické múzeum a i.). Viaceré festivaly, napr. od 1952 každoročne usporadúvané Händlove slávnosti. Botanická a zoologická záhrada, planetárium.

Hiddensee [-zé] — ostrov v Baltskom mori západne od ostrova Rujana administratívne patriaci Nemecku (spolková krajina Meklenbursko-Predpomoransko); 18,6 km², 977 obyvateľov (2016). Nížinatý povrch, jadrom ostrova je moréna Dornbusch, 72 m n. m., na severe a západe klifové pobrežie. Rybolov. Viacero prímorských kúpeľov s piesočnými plážami (Kloster, Vitte). Veľká časť Hiddensee je vtáčou rezerváciou.

Hannover — mesto v severnom Nemecku na rieke Leine (prítok rieky Aller) a na Stredonemeckom kanáli, administratívne stredisko spolkovej krajiny Dolné Sasko; 533-tis. obyvateľov (2017). Významné priemyselné, obchodné, vedecké a kultúrne stredisko. Priemysel dopravných prostriedkov (výroba automobilov, lokomotív a vagónov), gumársky, strojársky, elektrotechnický, chemický, textilný, odevný, potravinársky (výroba čokolády a cukroviniek, pivovary). Významná dopravná križovatka, medzinárodné letisko. Pôvodne trhová osada, 1241 mestské práva. R. 1636 sa Hannover stal rezidenčným mestom a hlavným mestom Hannoverska; 1866 anektovaný Pruskom. Počas 2. svetovej vojny silno poškodený. Od 1946 administratívne stredisko Dolného Saska.

Stavebné pamiatky: evanjelický a. v. kostol Marktkirche (14. stor.) a Stará radnica (15. stor.) v štýle severonemeckej tehlovej gotiky, barokové rímskokatolícke kostoly Johanniskirche (1666 – 70) a Sankt-Clemenskirche (1711 – 18), barokový zámok Leineschloss (1742 – 46, 1817 – 42 klasicisticky prestavaný, 1958 – 61 obnovený, dnes sídlo dolnosaského snemu), klasicistický palác Wangenheim (1829 – 33), Nová radnica (1903 – 08), mestská hala (1912 – 13), budova firmy Continental (1913 – 14, P. Behrens), Anzeiger-Hochhaus (1927 – 28, Fritz Höger; vrcholná stavba expresionizmu, jedna z prvých výškových budov v Hannoveri), správna budova firmy Bahlsen (1910 – 12, 1972 – 74), Gehry-Tower (2000 – 2001, F. O. Gehry) a i.

Viaceré vysoké školy (univerzita založená 1831, od 1879 sídli v zámku Welfenschloss) a výskumné ústavy (napr. jeden z ústavov Inštitútu Maxa Plancka), knižnice, krajinský archív, múzeá a galérie, napr. Dolnosaské krajinské múzeum (o. i. prírodopisné a etnografické zbierky), Kestner-Museum (umelecké zbierky od staroveku po renesanciu), Wilhelm Busch Museum (zbierky karikatúr; sídli v zámku Georgenpalais v záhrade Georgengarten) a i. Vyše 20 divadiel, opera (vznikla vyčlenením zo zámockého divadla, ktoré hralo operné predstavenia už 1689; sídli v neskoroklasicistickej budove z 1852). Kongresové a veľtrhové mesto, napr. Hannover Messe (od 1947; najväčší priemyselný veľtrh na svete na jednej z najväčších výstavných plôch v Európe), veľtrh informačnej a telekomunikačnej techniky CeBIT (od 1986), 2000 sa v Hannoveri konala svetová výstava EXPO 2000 a i. Viaceré parky a záhrady, z ktorých najvýznamnejšie sú Herrenhausen Gärten (založené pri zámku Herrenhausen, 1665 – 66; zničený počas 2. svetovej vojny) tvorené štyrmi záhradami: Grosser Garten (založená 1666, jedna z najvýznamnejších zachovaných barokových záhrad v Európe), Berggarten (založená 1666, tropické skleníky), Georgengarten (1770, anglický park) a Welfengarten (1717) so zámkom Welfenschloss (1857, sídlo univerzity). Zoologická záhrada.

Hamburg, Slobodné a hanzové mesto Hamburg, nem. Freie und Hansestadt Hamburg — prístavné mesto a spolková krajina v severnej časti Nemecka pri ústí riek Alster a Bille do Labe. Vlastný Hamburg (vnútorné mesto) je vzdialený asi 110 km od ústia Labe do Helgolandského zálivu (Severné more); 755 km², 1,821 mil. obyvateľov, metropolitná oblasť 5,300 mil. obyvateľov (2017). Podľa počtu obyvateľov aj podľa rozlohy 2. najväčšie mesto Nemecka (po Berlíne). Stredisko priemyslu, obchodu, vedy, školstva a kultúry. Sídlo krajinských a mnohých spolkových úradov (riaditeľstvo lodnej dopravy, hlavné finančné riaditeľstvo, hlavné riaditeľstvo pôšt, spolkových dráh), konzuláty. Významný lodný, strojársky, letecký, chemický, petrochemický a elektrotechnický priemysel, ďalej hutnícky (farebná aj čierna metalurgia), potravinársky (mlynársky, olejársky, mäsový, mliekarský, lúparne ryže, výroba čokolády), tabakový, textilný, optický a polygrafický priemysel. Významná dopravná križovatka, medzinárodné letisko, tretí najväčší prístav Európy dostupný pre námorné lode do 100 000 BRT (89 km², 57 prístavných zátok, okolo 900 žeriavov), najväčšie kontajnerové prístavisko Európy; Hamburg má mestskú dráhu (S-Bahn), visutú dráhu (Hochbahn) a podzemnú dráhu (U-Bahn), popod Labe vedie starý secesný tunel (postavený 1907 – 11) a nový tunel (sprevádzkovaný 1975); počtom mostov (vyše 2 500) cez množstvo kanálov patrí Hamburg na popredné miesta v Európe (nazývaný aj Benátky severu), k najvýznamnejším patria Lombardský most (1865 – 68) a Kennedyho most (1952), ktoré sa klenú nad rozhraním vodných plôch Binnenalster a Aussenalster vytvorených prehradením rieky Alster.

Založené v 1. pol. 9. stor. na zabezpečenie územia dobytého Franskou ríšou, od 831 sídlo biskupstva, od 848 arcibiskupstva. Začiatok rozmachu mesta nastal počas vlády rodu Schauenburgovcov (od 1111), rozsiahle obchodné, colné a námorné privilégiá mu 1189 udelil cisár Fridrich I. Barbarossa. Vďaka obchodu sa vyvinulo na významnú súčasť severonemeckej Hanzy (od 1241 jej člen), koncom stredoveku malo okolo 13-tis. obyvateľov. R. 1510 získalo štatút ríšskeho a slobodného hanzového mesta. Reformácia preň znamenala ďalší rozmach: 1588 tam bola založená prvá nemecká a severoeurópska burza a 1665 prvá nemecká obchodná komora. Počas napoleonských vojen Hamburg obsadili francúzske jednotky (1806 – 14) a po ich odchode sa konštituoval ako slobodný mestský štát, ktorý sa stal členom Nemeckého spolku (1815). Po zjednotení Nemecka (1871) si zachoval samostatnú obchodnú a colnú politiku a k ríši sa (s výnimkou voľnej zóny prístavu) pripojil až 1888 colnou úniou. R. 1842 zničil veľkú časť starého mesta požiar, počas 2. svetovej vojny (1943 – 45) bol Hamburg takmer zničený spojeneckými náletmi a po jej skončení sa stal súčasťou britského okupačného pásma. Do NSR vstúpil 1949 ako samostatné slobodné a hanzové mesto.

Stavebné pamiatky: radnica (1886 – 97) v štýle severonemeckej neorenesancie s bronzovými plastikami nemeckých cisárov a s vežou (112 m); štvorhalový neogotický tehlový kostol Sankt Petrikirche (1844 – 49, veža 1873 – 77), v jeho interiéri krídlový hlavný oltár (1379 – 83) od Bertrama z Mindenu (dnes v Kunsthalle); gotický trojloďový pseudohalový kostol Sankt Katarinenkirche (1350 – 1425, baroková zvonica zo 17. stor.); gotický tehlový kostol Sankt Jacobi (14./15. stor., organ 1689 – 93); z pôvodného neogotického kostola Sankt Nikolai (1846 – 74) sa po bombardovaní 1945 zachovala 145 m vysoká veža Nikolaiturm (1882); barokový kostol Sankt Michaeliskirche (1786 na mieste staršieho; najväčší hamburský kostol) so 132 m vysokou západnou vežou (Michael); burza (založená 1558; dnešná budova 1839 – 41, 1950 zreštaurovaná); administratívna budova Chilehaus (1922 – 24, Fritz Höger), vrcholné dielo expresionistickej tehlovej architektúry. K významným dielam súčasnej architektúry patrí napr. televízna veža Heinrich-Hez-Turm (1965 – 68), výšková budova firmy Unilever (1959 – 64), multifunkčná hala Aréna (Color Line Arena, otvorená 2002, kapacita 16-tis. divákov; slúžiaca na športové, ale aj na kultúrne podujatia), súbor administratívnych budov Berliner Tor-Center (2004), budova Labskej filharmónie (Elbphilharmonie, 2007 – 17) a i. Významné kultúrne a vedecké centrum.

Viacero významných hudobných scén a telies, napr. → Hamburská štátna opera s Hamburským štátnym filharmonickým orchestrom a s baletným súborom (Hamburg Ballet), početné koncertné sály, napr. Laeiszhalle (Musikhalle Hamburg, 1904 – 08), činoherné divadlá, napr. Deutsches Schauspielhaus (1900; podľa projektov F. Fellnera a H. Helmera), Thalia-Theater (založené 1843), ľudové divadlo Ohnsorg-Theater (založené 1902), Ernst-Deutsch-Theater (1951, divadelný komplex v priestoroch bývalej továrne Kampnagel, v 20. rokoch 20. stor. centrum moderného expresionistického divadla, v súčasnosti početné festivaly a výstavy súč. výtv. umenia), Operettenhaus (význ. muzikálové divadlo), početné kabarety a varieté. Viaceré múzeá, napr. Múzeum hamburských dejín (1912, F. Schumacher), Altonaer Museum (etnografické, botanické, zoologické a geologické zbierky, zbierky lodí a i.), technické múzeá (lodí, ponoriek) a i. Vyše 80 galérií, napr. galéria umenia Kunsthalle (1863 – 68, prístavby 1914 – 19 a 1956; európske umenie 19. stor. s dôrazom na nemeckých romantikov), pri nej Galéria súčasnosti (Galerie der Gegenwart; 1978 – 82, O. M. Ungers), Deichtorhallen (1911 – 14, o. i. fotografické výstavy) a i.

Niekoľko univerzít a vysokých škôl, napr. Hamburská univerzita (založená 1919) patriaca k najväčším v Nemecku, technická univerzita (založená 1978), vedeckovýskumné ústavy, napr. viacero ústavov Inštitútu Maxa Plancka, nemecké výskumné stredisko fyziky častíc (DESY, Deutsches Elektronen-Synchrotron; založené 1959), jedno z najvýznamnejších na svete a i. Početné knižnice (najstaršia Commerzbibliothek založená 1735). Kongresové centrum (Congress Centrum Hamburg; 1973). Botanická (založená 1821) a zoologická (1907) záhrada, planetárium. V časti Sankt Pauli známa ulica Reeperbahn s početnými barmi, nočnými klubmi a diskotékami.

Hettstedt [hetštet] — mesto v strednej časti Nemecka v spolkovej krajine Sasko-Anhaltsko severne od Eislebenu vo východnom predhorí Harzu na rieke Wipper; 14-tis. obyvateľov (2017). Stredisko ťažby a hutníctva neželezných kovov (najmä medi a olova). Vzniklo v 11. stor., 1334 mestské práva. Od začiatku 13. stor. ťažba medi, rozkvet najmä v 15. stor. Stavebné pamiatky: neskorogotický kostol Sankt-Gangolf-Kirche (zač.13. stor.), neskorogotický trojloďový halový kostol Sankt-Jakobi-Kirche (1418 – 1517), radnica s vežou (1667, na mieste staršej, neskôr viackrát prestavaná). Technické múzeum (Mansfeld-Museum; najmä dejiny baníctva).

Heide [haj-] — mesto v Nemecku v spolkovej krajine Šlezvicko-Holštajnsko; 22-tis. obyvateľov (2017). Strojársky priemysel. Prvýkrát písomne doložené 1404, 1447 – 1559 hlavné mesto slobodnej sedliackej republiky Dithmarschen, na hlavnom námestí (Marktplatz; 4,7 ha) sa každú sobotu konali krajinské zhromaždenia (v súčasnosti trhy). Od 1870 mesto. Stavebné pamiatky: neskorogotický kostol Sankt Jürgen (14. – 15. stor., v 16. – 17. stor. upravený), vodná veža (1903). Vysoké školy, múzeá.

Harz [harc] — asymetrické hrasťové pohorie v strednom Nemecku medzi riekami Leina a Sála; dĺžka 95 km, šírka 30 km. Od severozápadu klesá z priemerných výšok 800 – 900 m n. m. (Horný Harz, Oberharz, od 1960 prírodný park, rozloha 950 km²) na juhovýchod do 350 – 500 m n. m. (Dolný Harz, Unterharz), najvyšší vrch Brocken, 1 142 m n. m., západná časť územia je rozčlenená hlbokými dolinami tiahnucimi sa hlboko dovnútra pohoria. Je budovaný najmä vápencami a pieskovcami, najvyššie polohy kremencami a granitmi. Mierne podnebie, ročný. úhrn zrážok 1 000 – 1 700 mm (jedna z najvlhších oblastí Nemecka). Najväčšie rieky územia sú Bode a Oker prameniace na severnom a severovýchodnom okraji úbočia Brockenu. Ihličnaté a zmiešané lesy, v nižších polohách bučiny, miestami rašeliniská, sčasti odlesnené stráne sú využívané ako horské lúky. V dolinách riek viacero riečnych priehrad s vodnými nádržami zásobujúcimi úžitkovou a pitnou vodou i vzdialenejšie severonemecké mestá. Riedko osídlená krajina. V stredoveku ťažba rúd olova, zinku, medi, železa a striebra (ložiská striebornej rudy okolo Goslaru boli najbohatšie v Európe), v súčasnosti je ťažba medi, hnedého uhlia, kamennej a draselnej soli sústredená v podhorí. Lesné hospodárstvo, v nižších polohách poľnohospodárstvo. Vyhľadávaná oblasť rekreácie a turistiky (viacero kúpeľov, strediská zimnej a letnej turistiky) so strediskami Braunlage, Sankt Andreasberg, Bad Harzburg, Altenau, Bad Grund, Blankenburg, Thale, Schierke a i.

Hanau — mesto v strednej časti Nemecka v spolkovej krajine Hesensko na pravom brehu Mohanu pri ústí rieky Kinzig 17 km východne od Frankfurtu nad Mohanom; 95-tis. obyvateľov (2017). Priemysel gumársky (výroba automobilových pneumatík), elektrotechnický, chemický, strojársky, kovoobrábací, klenotnícka výroba. Dopravná križovatka, riečny prístav. Prvýkrát písomne doložené 1143, 1303 získalo mestské práva. Významným impulzom rozvoja mesta bol príchod flámskych a valónskych protestantov (koniec 16. stor.), ktorých zásluhou sa najmä od 2. pol. 18. stor. rozvinulo zlatníctvo. Počas 2. svetovej vojny bolo mesto značne poškodené. Stavebné pamiatky: renesančný Nemecký zlatnícky dom (Deutsches Goldschmiedehaus, 1537 – 38; pôvodne radnica, dnes múzeum, o. i. stála výstava zlatníckych prác), barokový zámok Philippsruhe (1701 – 12, 1875 – 80 prestavaný; dnes historické múzeum, o. i. so zbierkami fajansy z manufaktúry založenej 1661), baroková radnica (1723 – 33), pred ňou národný pamätník bratov Grimmovcov (1896), ktorí sa v meste Hanau narodili, zakonzervované ruiny holandsko-valónskeho dvojkostola (1600 – 1608, 1945 zničený) a i.