Aalen [á-] — mesto v Nemecku v spolkovej krajine Bádensko-Württembersko; 68-tis. obyvateľov (2014). Priemysel hutnícky, strojársky, textilný, optický, potravinársky (o. i. pivovarnícky).

Ahlen [álen] — mesto v Nemecku v spolkovej krajine Sev. Porýnie-Vestfálsko; 52-tis. obyvateľov (2015). Priemysel ťažobný (uhlie), strojársky, obuvnícky. Mestské práva 1224, od 19. stor. priemyselné mesto. Kostol Sankt Bartholomäus z 9. stor., v 15. stor. neskorogoticky prestavaný.

Ahrensburg [árenz-] — mesto v Nemecku v spolkovej krajine Šlezvicko-Holštajnsko neďaleko Hamburgu; 32-tis. obyvateľov (2015). Priemysel tabakový, polygrafický, elektrotechnický.

Aachen [á-], fr. Aix-la-Chapelle, hol. Aken — kúpeľné mesto v záp. Nemecku v spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko v blízkosti hraníc s Belgickom a Holandskom asi 65 km juhozáp. od Kolína nad Rýnom; 243-tis. obyvateľov (2014). Priemysel hutnícky, kovoobrábací, textilný, odevný, elektrotechnický, strojársky, chemický, gumársky, sklársky, potravinársky, spotrebný. V okolí ťažba uhlia. Dopravná križovatka; asi 30 km od centra mesta na území Holandska je medzinárodné letisko Maastricht-Aachen. Aachen je od 17. stor. známy ako kúpeľné mesto, kúpele zamerané najmä na liečbu reumatickej artritídy vznikli pri prameňoch liečivých termálnych vôd (teplota do 74 °C) využívaných už v období Rímskej ríše.

Miesto v blízkosti liečivých teplých sírnych prameňov bolo pôvodne obývané Keltmi a spojené s uctievaním keltského boha svetla a liečivých termálnych prameňov Granna (Grannus). V 1. stor. tam Rimania založili vojenský tábor a neskôr aj kúpele Aquisgranum (z lat. Aquae Granni; v centre mesta archeologické nálezy troch rímskych kúpeľov z 1. – 4. stor. n. l. ), ktoré sa používali aj po zániku Rímskej ríše. Vzhľadom na strategickú polohu miesta a liečivé pramene tam Pipin III. Krátky pravdepodobne začal budovať cisársku rezidenciu (falc). Karol Veľký si začiatkom 90. rokov 8. stor. zvolil Aquisgranum za hlavné mesto svojej ríše a pokračoval vo výstavbe falce. Jeho stavebná aktivita poukazuje na zámer vybudovať druhý, resp. nový Rím. V meste zhromaždil významných učencov a umelcov, ktorí sa podieľali na karolovskej renesancii, okolo 796 tam založil dielňu na odlievanie do kovu a skriptórium (existovalo do pol. 9. stor.), kde vznikli viaceré významné iluminované karolovské rukopisy. R. 1166 bolo Fridrichom I. Barbarossom vyhlásené za slobodné cisárske mesto. R. 1172 – 76 dal Fridrich I. Barbarossa mesto a falc opevniť hradbami. Od zač. 16. stor. mesto postupne upadalo (1562 boli korunovácie presunuté do Frankfurtu nad Mohanom). R. 1656 bola väčšina stavieb zničená pri požiari a následne barokovo prestavaná. R. 1794 bolo mesto okupované Francúzmi, stratilo postavenie slobodného cisárskeho mesta, 1801 – 15 súčasť Francúzska, 1815 pripadlo Prusku. Počas 2. svetovej vojny bola väčšina stavieb zničená, prestavaná v 2. pol. 20. stor.

Stavebné pamiatky: archeologické nálezy (od 19. stor.) cisárskej falce vybudovanej Karolom Veľkým, jednej z najvýznamnejších pamiatok karolovského umenia. Falc tvoril komplex viacerých budov, okrem reprezentačných stavieb z kameňa a tehál boli jej súčasťou aj obytné stavby z dreva, remeselnícke dielne a stajne. Jej najvýznamnejšou a najlepšie zachovanou stavbou je Palácová kaplnka (aj kaplnka falce alebo hradná kaplnka; 936 – 1531 v nej bolo korunovaných 31 nemeckých kráľov – cisárov) s dvoma menšími bazilikovými stavbami na stranách a s monumentálnym átriom s fontánou pred záp. fasádou. Na sever od kaplnky bola audienčná sieň s troma apsidami (aula regia; mala formu triklínia, resp. rímskej cisárskej baziliky a bola inšpirovaná Aulou Palatinou v Trieri) spojená s átriom kaplnky dvojpodlažnou krytou chodbou. Približne v strede krytej spojovacej chodby sa nachádzala monumentálna brána.
Palácová kaplnka, ktorá je zasvätená Panne Márii (dostavaná po 798, posvätená pápežom Levom III. 805; za jej architekta je pokladaný Odo z Metzu, *742, †814), bola v stredoveku včelenená (resp. prestavaná) do gotickej katedrály (dómu, nem. Aachener Dom, od 1802 biskupská katedrála). Kaplnka je dvojplášťová stavba, jej jadrom je oktogón (priemer 14,46 m) obkolesený ochodzou v tvare šestnásťstena, ktorá tvorí bočnú loď s emporami (galériami) na poschodí. Centrálny oktogón je zaklenutý osemdielnou kupolou na tambure. Na vých. strane sa nachádzala svätyňa štvorcového pôdorysu (nahradená neskorogotickým katedrálnym chórom) a na západe westwerk, ktorým sa do kaplnky vstupovalo (v prestavanej podobe sa čiastočne zachoval). Na poschodí westewerku oproti apside sa nachádza Cisársky trón. Centrálny oktogón (Hochmünster) dominuje interiéru stavby, v jeho spodnej časti je 8 masívnych pilierov nesúcich arkády horného podlažia, ktoré majú dvojnásobnú výšku a v strede sú stĺpmi rozdelené na dve podlažia. Interiér bol pôvodne obložený mramovými intarziami (opus sectile), v kupole sa nachádzala mozaika, ktorá zobrazovala Ježiša Krista v sláve so 4 evanjelistami a 24 starcami z Apokalypsy (súčasná mozaika je jej kópiou z 1880 – 81). Podľa Eginharda boli mramorové stĺpy aj obkladové materiály privezené z Ríma a Ravenny (niektoré stĺpy z kostola Sankt Gereon v Kolíne nad Rýnom). Súčasťou interiéru sú aj kovové dvere a mreže (pôvodne zlátené) zo 796 – 800 na galériách. Súčasná podoba interiéru pochádza zo začiatku 20. stor. Kaplnka symbolizuje Nebeský Jeruzalem a jej architektúra bola ovplyvnená najmä ranokresťanskou a byzantskou architektúrou (najmä kostolom San Vitale v Ravenne, ktorý dal vybudovať Justinián I. Veľký, ale aj Chrámom Sergia a Bakcha v Konštantínopole). Jej exteriér mal pôvodne červenú omietku, čo odkazuje na cisársku symboliku (cisársky purpur). R. 814 tam bol pravdepodobne v antickom sarkofágu pochovaný Karol Veľký (presné miesto nie je určené; Fridrich I. Barbarossa dal 1215 jeho pozostatky uložiť do skriňového relikviára nazývaného Karlsschrein, ktorý je umiestnený v kaplnke). V 13. stor. boli v exteriéri kaplnky nad tamburom vybudované trojuholníkové štíty. R. 1355 – 1414 k nej bol pristavaný vysoký neskorogotický katedrálny chór, ktorý bol inšpirovaný kaplnkou Sainte-Chapelle v Paríži a bol koncipovaný ako monumentálny relikviár (vzhľadom na veľké kružbové okná nazývaný Glashaus; od 13. stor. významné pútnické miesto). V období 14. – 18. stor. vzniklo v ochodze centrálneho oktogónu viacero kaplniek.

V katedrále sa nachádza viacero významných príkladov stredovekého umeleckého remesla, napr. kazateľnica nazývaná Ambona Henricha II. Svätého (1002 – 14), zlaté antependium Pala d’Oro (okolo 1020), monumentálny Svietnik Fridricha I. Barbarossu (1165 – 70), skriňový mariánsky relikviár Marienschrein (1220 – 39) a i. Jej súčasťou je aj klenotnica s viacerými významnými pamiatkami stredovekého zlatníctva (napr. Lotharov kríž z obdobia okolo 1000, relikviárová busta Karola Veľkého z 1350 a i.). R. 1978 bola katedrála zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Ďalšie pamiatky: radnica (pôvodne gotická, vybudovaná 1330 – 49 na mieste audienčnej siene karolovskej falce, prestavaná v období baroka a v 19. stor., značne poškodená v 2. svetovej vojne, následne reštaurovaná; v radnici sa nachádza Korunovačná sieň zo 14. stor.; do stavby radnice bola začlenená aj veža Granusturm z obdobia Karola Veľkého, ktorá sa zachovala do súčasnosti), gotický Grashaus (2. pol. 13. stor., pôvodne slúžil ako prvá radnica), farský kostol Sankt Foillan (1180, v 15. stor. goticky prestavaný), pôvodne minoritský kláštorný kostol Sankt Nikolaus (13. – 14. stor.), kostol Sankt Paul (pôvodne gotický, deštruovaný počas 2. svetovej vojny a rekonštruovaný v 2. pol. 20. stor.) a i.

Aken — mesto v Nemecku v spolkovej krajine Sasko-Anhaltsko na ľavom brehu Labe; 7,8 tis. obyvateľov (2015). Priemysel sklársky, lodiarsky, ťažba magnezitu. Založené pravdepodobne v pol. 12. stor. ako sídlo flámskych kolonistov, v 13. stor. plánovito vybudované. Neskororománske kostoly.

Albstadt [alpštat] — mesto v Nemecku v spolkovej krajine Bádensko-Württembersko; 44-tis. obyvateľov (2015). Priemysel strojársky, elektrotechnický.

Kahla [kála] — mesto v Nemecku v spolkovej krajine Durínsko; 7,3 tis. obyvateľov (2012). Prvýkrát písomne doložené 876 ako Calo, medzi 1283 – 1333 získalo mestské práva. R. 1844 tam bola založená továreň na výrobu porcelánu (dnes KAHLA/Thüringen Porzellan GmbH). Počas 2. svet. vojny (1944 – 45) bola na okraji mesta (Walpersberg) zriadená podzemná vojenská letecká továreň na výrobu stíhacích lietadiel Messerschmitt (Me 262), v ktorej pracovali vojnoví zajatci.

Stavebné pamiatky: v centre mesta zachovaná pôvodná stredoveká uličná sieť (13. stor.), zvyšky hradieb (13. – 15. stor.), kostol Sankt Margarethen (neskorogotický chór z 15. stor., loď zo 17. stor.) a meštianske domy zo 16. – 19. stor. (napr. hrazdený dom Metznersches Haus, 16. stor., prestavaný v 17. stor., dnes mestské múzeum), v blízkosti mesta hrad Leuchtenburg (12. – 13. stor., reštaurovaný v 19. stor., hradné múzeum, 1906).

Achim — mesto v Nemecku v spolkovej krajine Dolné Sasko na rieke Vesere; 31-tis. obyvateľov (2015). Priemysel potravinársky, textilný.

Ansbach [-zbach] — mesto v Nemecku v spolkovej krajine Bavorsko; 41-tis. obyvateľov (2015). Priemysel strojársky, jemnej mechaniky, textilný, drevospracujúci. Vzniklo vedľa benediktínskeho kláštora (okolo 748 – 1563) a ako mesto sa spomína 1221, od 1331 sídlo grófov z Norimbergu (franskej vetvy Hohenzollernovcov). Stavebné pamiatky: markgrófska rezidencia (16. – 18. stor.), radnica (17. stor.), kostol Gumbertuskirche (11. – 18. stor.), synagóga (1744 – 46) a i. R. 1710 – 1860 tam pracovala manufaktúra na výrobu porcelánu (→ ansbašský porcelán).

Anklam — mesto v severových. časti Nemecka v spolkovej krajine Meklenbursko-Predpomoransko; 13-tis. obyvateľov (2015). Priemysel cukrovarnícky, strojársky, nábytkársky.

Annaberg-Buchholz [-cholc] — mesto v Nemecku v spolkovej krajine Sasko v Krušných horách, 600 – 700 m n. m.; 20-tis. obyvateľov (2015). Annaberg založený 1497 ako slobodné banské mesto, Buchholz ako banské sídlisko, ktoré 1501 získalo privilégiá slobodného banského mesta a v 15. a 16. stor. bolo strediskom ťažby striebra, 1945 obe mestá spojené. Priemysel elektrotechnický, chemický (výroba plastov), potravinársky. Krušnohorské múzeum. Stredisko turistiky. V okolí ťažba uránových rúd.

Angermünde — mesto v Nemecku v spolkovej krajine Brandenbursko, 48 m n. m.; 14-tis. obyvateľov (2015). Priemysel strojársky, potravinársky, stavebných materiálov. Železničná križovatka.

Kaiserslautern [kajzers-] — mesto v záp. časti Nemecka na juhu spolkovej krajiny Porýnie-Falcko na severozápadnom okraji Falckého lesa; 97-tis. obyvateľov (2010). Priemysel strojársky (tradičná výroba šijacích strojov firmy Pfaff), automobilový (automobily Opel), hutnícky, textilný, potravinársky, tabakový. Dopravná križovatka.

Vyvinulo sa pri franskom dvorci prvýkrát písomne doloženom okolo 830 ako Villa Luthra, po 1152 tam Fridrich I. Barbarossa dal postaviť hrad, 1276 slobodné ríšske mesto, od 1322 Kaiserslautern. Počas tridsaťročnej vojny niekoľkokrát dobyté a obsadené, počas vojen o falcké (1688 – 97) a španielske dedičstvo (1701 – 14) obsadené Francúzmi. R. 1713 boli hrad a mesto zničené, 1793 znova obsadené Francúzmi, a to až do 1816, keď Falcko (a s ním aj Kaiserslautern) pripadlo Bavorsku. Po 1. svet. vojne až do 1930 bolo mesto okupované Francúzskom, počas 2. svet. vojny (1944 – 45) z veľkej časti zničené. V marci 1945 ho obsadila americká armáda, americké jednotky (v rámci NATO) sú tam umiestnené aj v súčasnosti.

Stavebné pamiatky: ruiny bývalej cisárskej rezidencie Pfalzgrafensaal (založená 1152 Fridrichom I. Barbarossom, 1570 – 80 na jej mieste vybudovaný renesančný zámok, deštruovaný v 18. stor.), protestantský farský kostol (pôvodne kostol premonštrátskeho kláštora založený 1176 Fridrichom I. Barbarossom, ranogoticky prestavaný 1250 – 90, goticky prestavaný v 14. stor., kláštor zrušený 1511), kostol Sankt Martinskirche (pôvodne súčasť františkánskeho kláštora, začiatok 14. stor., prestavaný v 15. stor., interiér barokovo upravený začiatkom 18. stor.), barokový kostol Kleine Kirche (1711 – 17), neorenesančná Fruchthalle (1843 – 46, pôvodne tržnica, po viacerých prestavbách v súčasnosti využívaná na koncerty a iné kultúrne podujatia), barokový hrazdený dom Spinnrädl (bývalý hostinec, 1740), výšková budova Novej radnice (1964 – 68), vyhliadková veža Humbergturm (1900).

Viaceré výskumné ústavy, technická univerzita (Technische Universität Kaiserslautern, založená 1970), divadlá, galérie, napr. Pfalzgalerie Kaiserlautern (založená 1874, sídli v neorenesančnej budove z 1875 – 80), múzeá, napr. Theodor-Zink-Museum (založené 1926), botanická a zoologická záhrada.

Kaufbeuren [-boj-] — mesto v juž. časti Nemecka v spolkovej krajine Bavorsko v blízkosti hranice s Rakúskom v doline rieky Wertach; 42-tis. obyvateľov (2013). Priemysel potravinársky (o. i. pivovarnícky), textilný, papiernický, strojársky (výroba hydraulických zariadení), elektronický, výroba bižutérie.

Mesto sa vyvinulo z franského kráľovského dvorca (falc), ktorý vznikol okolo 740 ako správne centrum oblasti na bavorskej hranici, koncom 11. stor. bolo sídlom šľachtického rodu pánov z Beurenu. Prvýkrát písomne doložené 1126, koncom 12. stor. sa dostalo pod právomoc Štaufovcov, od 1286 slobodné mesto (potvrdené 1348). Počas tridsaťročnej vojny niekoľkokrát vyplienené a vypálené. Od 1802 súčasť Bavorska. Počas 2. svet. vojny bola na sever od mesta zriadená muničná továreň (pobočka koncentračného tábora Dachau), v ktorej pracovali vojnoví zajatci. V rámci tzv. akcie T4 bolo na psychiatrickom oddelení miestnej nemocnice zavraždených asi 2-tis. postihnutých ľudí (detí i dospelých). Po 2. svet. vojne (1946) vybudovali v Kaufbeurene sudetskí Nemci odsunutí z Jablonca nad Nisou štvrť Neugablonz a priniesli tam výrobu bižutérie.

Stavebné pamiatky: mestské hradby so strážnymi vežami (Fünfknopfturm, Gerberturm; 1420), pri hradbách kostol Sankt Blasius (15. stor.), ktorého veža (1420) bola pôvodne strážnou vežou mestských hradieb, gotický kostol Sankt Martin (pôvodne románsky, 1438 – 43 prebudovaný), Kostol Najsvätejšej Trojice (1604), novorenesančná radnica (1879 – 81); múzeá.

Kelheim [-hajm] — mesto v Nemecku v spolkovej krajine Bavorsko pri ústí rieky Altmühl do Dunaja; 16-tis. obyvateľov (2013). Priemysel potravinársky (o. i. pivovar), elektronický, chemický. Konečný prístav prieplavu Rýn – Mohan – Dunaj. Osídlené od mladšej laténskej doby. Kelheim (resp. jeho časti Altmühl a Donau) prvýkrát písomne doložený v 9. stor., od 10. stor. patril Wittelsbachovcom, od 1151 mesto. Jeho rozvoj nastal po otvorení kanála Dunaj – Mohan (aj Starý kanál, 1846), resp. prieplavu Rýn – Mohan – Dunaj (1960 – 92).

Archeologické nálezy: v ústí rieky Altmühl do Dunaja na úpätí vrchu Michelsberg rozsiahle keltské oppidum Alkimoennis (aj Alcimoennis) z mladšej laténskej doby. Opevnenie (asi 3 000 × 3 500 m) tvorí dvojica valov s predsunutou priekopou, vonkajší val (3 300 m) má tri brány kliešťovitého tvaru, vnútorný val (900 m) jednu, vnútorná plocha je 60 ha, vonkajšie opevnenie obkolesuje plochu 630 ha; jedno z najväčších opevnení svojho druhu v Európe. Pôvodne hradba vysoká 5 – 6 m bola postavená z mohutných drevených kolov zapustených v zemi vo vzdialenosti 1 – 2 m od seba, priestor medzi nimi bol vyplnený vápencovými platňami. Za hradbou sa nachádzal hlinený násyp (šírka 11 m, výška 4 m). Opevnenie bolo postavené na neúrodnej pôde a slúžilo najmä na stráženie riečnych a cestných priechodov. V súčasnosti archeologický park.

Stavebné pamiatky: zvyšky mestských hradieb (13./14. stor.), mestské brány Altmühltor a Donautor (pol. 13. stor.), rezidencia Wittelsbachovcov (15. stor., na mieste hradu doloženého 1050, dnes administratívna budova), kláštor (15. stor., dnes archeologicko-historické múzeum) a kostol františkánov (15. stor., dnes múzeum organov), renesančná radnica (1548), Starý kanál (1836 – 46) s prístavom, Befreiungshalle (od 1836; antikizujúca kruhová stavba, ktorú dal postaviť bavorský kráľ Ľudovít I. na oslavu porážok Napoleona I. Bonaparta 1813 – 15). V blízkosti mesta benediktínske opátstvo Weltenburg založené okolo 760, kláštorný kostol (okolo 1716 – 39) patrí k najvýznamnejším dielam neskorého európskeho baroka (architektonický návrh a fresky C. D. Asam, štuky E. Q. Asam).

Kamenz [-menc], hornolužickosrbsky Kamjenc — mesto vo vých. časti Nemecka v spolkovej krajine Sasko na rieke Schwarze Elster 50 km severových. od Drážďan; 17-tis. obyvateľov (2011). Priemysel textilný, strojársky, chemický (výroba plastov), liehovarnícky (tradičná výroba destilátu Jägermeister), elektronický, sklársky, v okolí ťažba žuly.

Mesto ležiace v historickej oblasti Lužica (Horná Lužica) pôvodne osídlenej Lužickými Srbmi vzniklo okolo 1190 na mieste pôvodného hradiska na významnej obchodnej ceste z Belgicka do Sliezska, prvýkrát písomne doložené 1225 (mestské práva získalo pred 1225), od 1346 člen obranného spolku Šesťmestie, 1635 pripojené k Sasku, 1707 a 1842 poškodené požiarmi. Počas 2. svet. vojny tam bol od októbra 1944 do apríla 1945 zriadený tábor nútených prác.

Stavebné pamiatky: neskorogotický halový kostol Sankt Marien (1275 – 1479), neskorogotický kostol Sankt Annen (pôvodne františkánsky, okolo 1510), gotický Katechismuskirche (1358), gotický kostol Sankt Just (okolo 1400), neorenesančná radnica (1847 – 48), renesančná fontána Andreasbrunnen (1570), mestská veža Roter Turm (zvyšok mestských hradieb, 14. stor., reštaurovaná v 19. stor.), vyhliadková veža Lessingturm (1868). Múzeum G. E. Lessinga (v jeho rodnom dome, založené 1931), Múzeum záp. Lužice (založené 1887) a i.

Kloten — mesto v sev. Švajčiarsku asi 20 km od hranice s Nemeckom v kantóne Zürich v aglomerácii Zürichu (fakticky jeho predmestie); 18-tis. obyvateľov (2013). Na územie mesta zasahuje čiastočne zürišské medzinárodné letisko (Flughafen Zürich AG), jedno z najväčších letísk Európy.

Mesto prvýkrát písomne doložené 1188. R. 1424 – 52 súčasť Zürichu. Ešte v 19. stor. predstavovalo malú vidiecku obec, od 1970 mesto. Stavebné pamiatky: neskororokokový reformovaný kostol (1785 – 86). Regionálne múzeum (Ortsmuseum Büecheler-Hus, 1983, sídli v budove z 1548).

Allgauské Alpy, nem. Allgäuer Alpen — časť Severných vápencových Álp v Rakúsku a Nemecku medzi Bodamským jazerom a dolinou rieky Lech. Chov dobytka; turistika; hlavné strediská Mittelberg, Oberstdorf, Sonthofen.

Alpenvorland [-for-] — oblasť v Nemecku v juž. Bavorsku medzi Dunajom na severe a Alpami a ich predhorím na juhu. Postupne sa dvíha od severu na juh zo 400 m n. m. do 800 m n. m. Po vyvrásnení Álp v treťohorách bola priehlbeň na jej mieste zaliata plytkým morom a postupne vypĺňaná sedimentmi alpských riek (mohutné vrstvy štrkov, pieskov a hlín). Z nich sa vytvorili hrubozrnné zlepence, pieskovce a íly. Pri ďalšom vyzdvihnutí Álp a ich predhoria na konci treťohôr bola táto pokrývka rozrezaná dolinami riek a čiastočne odnesená. Územie do dnešnej podoby rozhodujúcim spôsobom premodelovalo štvrtohorné zaľadnenie (morény s jazerami ľadovcového pôvodu – Chiemske jazero, Ammersee). Významná oblasť pestovania pšenice, jačmeňa, cukrovej repy, chmeľu. Chov dobytka a ošípaných. Mestá Mníchov, Regensburg, Augsburg.

Kielska zátoka [kíl-], nem. Kieler Bucht, dán. Kiel Bugt — záliv v juhozáp. časti Baltského mora ohraničený pobrežím Jutského polostrova a ostrovom Fehmarn (územie Nemecka) a ostrovmi Als, Ærø a Langeland (Dánsko), prielivmi Malý Belt a Veľký Belt spojený s prielivom Kattegat; hĺbka 10 – 20 m (silný vietor spôsobuje výkyvy hladiny až o 3,2 m).

Haardt [hárt] — východná časť okraja Falckého lesa v Nemecku, maximálna výška 673 m n. m. Pahorkatinný reliéf; pestovanie viniča a ovocných stromov. Územím vedie časť nemeckej vínnej cesty.

Hainichen — mesto v Nemecku v spolkovej krajine Sasko severovýchodne od mesta Chemnitz; 8,6 tis. obyvateľov (2017). Priemysel textilný, kožiarsky, automobilový, nábytkársky, keramický. Prvýkrát písomne doložené 1235, mestské práva 1276, od 1342 mesto.

Halle-Neustadt [nojštat] — mesto v strednej časti Nemecka v spolkovej krajine Sasko-Anhaltsko západne od Halle; 46-tis. obyvateľov (2017). Vzniklo vyčlenením (1964) z mesta Halle (an der Saale). Slúži ako obytné sídlisko pre pracovníkov priemyselnej aglomerácie tvorenej mestami Halle, Leuna a Schkopau.

Halštrovské hory, nem. Elstergebirge — hornatina v Česku a Nemecku medzi Krušnými horami a Smrčinami, najvyšší vrch Kapellenberg (v nemeckej časti), 759 m n. m. Pramenná oblasť rieky Weisse Elster (Bílý Halštrov). Zalesnená. Na českom území sa Halštrovské hory považujú za súčasť Smrčín.

Hase [háze] — rieka v Nemecku, pravostranný prítok Emže; dĺžka 193 km. Pramení v Teutoburskom lese, ústi v meste Meppen. Na hornom toku západne od Melle bifurkáciou (prostredníctvom vodných tokov Else a Werre) spojená s Veserou.

Heiligenberg [haj-] — obec v Nemecku v spolkovej krajine Bádensko-Württembersko; 3,1 tis. obyvateľov (2016). Renesančný zámok (pôvodne stredoveký hrad, okolo 1260) budovaný od 1560, s veľkou, 32 m dlhou rytierskou sálou (okolo 1580 – 84) s vyrezávaným kazetovým stropom.

Heiligenstadt [haj- -štat] — mesto v Nemecku v spolkovej krajine Durínsko na rieke Leine; 17-tis. obyvateľov (2017). Priemysel textilný, hutnícky, tabakový, papiernický. Bahenné kúpele. Vzniklo pri kláštore založenom v 9. storočí, od 1227 mestské práva. Trojloďový kláštorný kostol Sankt Martin (1304 – 1487), bývalé jezuitské kolégium (1739 – 40) v barokovom štýle, barokový zámok (1736 – 38).

Helgolandský záliv, nem. Helgoländer Bucht, Deutsche Bucht — morský záliv na juhovýchode Severného mora obmývajúci severozápadné pobrežie Nemecka. Teplota horných vrstiev vody vo februári 3 °C, v auguste a septembri 17 °C, salinita 32 – 34 ‰. Do Helgolandského zálivu ústia rieky Eider, Labe, Vesera a Jade. Dôležitá oblasť námornej plavby.

Hermsdorf — mesto v Nemecku v spolkovej krajine Durínsko; 7,8 tis. obyvateľov (2017). Priemysel stavebných materiálov, keramický.

Herzberg am Harz [herc- harc] — mesto v Nemecku v spolkovej krajine Dolné Sasko v pohorí Harz; 13-tis. obyvateľov (2017). Priemysel hutnícky, papierenický, chemický (výroba plastov). Klimatické kúpele. Renesančný zámok (16. – 18. storočie).

Alsdorf — mesto v Nemecku v spolkovej krajine Sev. Porýnie-Vestfálsko; 47-tis. obyvateľov (2015). Priemysel ťažobný (uhlie; 1849 – 1992), elektrotechnický, stavebných materiálov.

Altena — mesto v Nemecku v spolkovej krajine Sev. Porýnie-Vestfálsko na rieke Lenne; 17-tis. obyvateľov (2015). Hutnícky priemysel (drôtovne).

Altenburg — mesto vo vých. Nemecku v spolkovej krajine Durínsko; 33-tis. obyvateľov (2015). Priemysel strojársky (šijacie stroje), elektrotechnický, polygrafický (hracie karty od 1832).

Prvýkrát doložené 976, od 1256 mesto. Od 13. stor. sídlo Wettinovcov, 1826 – 1918 hlavné mesto Saska-Altenburska. Stavebné pamiatky: zámok z 18. stor. s neskorogotickou kaplnkou z 15. stor., renesančná radnica zo 16. stor. a i. Múzeá (najvýznamnejšie Múzeum hracích kariet), divadlo (19. stor.).

Altmark — región v sev. Nemecku. Tvorí časť Severonemeckej nížiny. Na východe a severovýchode ohraničený riekou Labe, na juhu a juhozápade Stredonemeckým prieplavom, na západe riekou Ohre. Územie pokryté staršími morénami. Bývalé močiare a zamokrené územia v zníženinách odvodnené melioráciami sa využívajú na poľnohospodárske účely.

Altmühl [-mül] — rieka v Nemecku, ľavostranný prítok Dunaja; dĺžka 220 km. Pramení vo vysočine Frankenhöhe, časť dopravnej cesty Rýn – Mohan – Dunaj.

Amberg — mesto v Nemecku v spolkovej krajine Bavorsko; 42-tis. obyvateľov (2015). Priemyselné a obchodné centrum; výroba komponentov do interiérov automobilov, jemná mechanika.

Amberg sa spomína už 1034. Mincovňa (1274 až koniec 18. stor.), ťažba rúd (od 1326). V minulosti jedna z najsilnejších pevností v stredovekom Nemecku (kamenné hradby so štyrmi mestskými bránami sú jednou z dominánt mesta i dnes). Historicky cenné štátne a mestské archívy.

Ammersee [-zé] — alpské ľadovcové jazero v Nemecku v spolkovej krajine Bavorsko, preteká ním rieka Ammer, 531 m n. m. Plocha 47 600 km², hĺbka až 82,5 m. Lodná doprava, rekreačná oblasť.

Apolda — mesto v Nemecku v spolkovej krajine Durínsko; 22-tis. obyvateľov (2015). Priemysel textilný (pletiarsky), chemický, výroba zvonov. Zvonárske múzeum. Radnica (16. stor.).

Hennigsdorf — mesto vo východnej časti Nemecka v spolkovej krajine Brandenbursko na rieke Havola a Havolskom kanáli severozápadne od Berlína; 26-tis. obyvateľov (2017). Priemysel hutnícky (oceliareň a valcovňa), strojársky (dopravných prostriedkov – výroba elektrických lokomotív), elektrotechnický, stavebných materiálov, výroba porcelánu.

Alpy, fr. Alpes, nem. Alpen, tal. Alpi, slovin. Alpe — najvyššie pohorie Európy tvoriace okolo 1 200 km dlhé a 135 – 260 km široké horské pásmo tiahnuce sa severne od Apeninského polostrova územím Francúzska, Švajčiarska, Lichtenštajnska, Talianska, Nemecka, Rakúska a Slovinska.

Približne na hraniciach Rakúska a Švajčiarska sa priečnou zníženinou delia na dve hlavné časti: vyššie a mohutnejšie Západné Alpy s najvyššími vrcholmi Mont Blanc, 4 808 m n. m., a Monte Rosa (→ Rosa), 4 634 m n. m., a nižšie, ale členitejšie Východné Alpy, ktorých vrcholy nepresahujú 4 000 m n. m. Dôležité priesmyky: Veľký svätý Bernard (2 472 m n. m.), Simplonský priesmyk (2 009 m n. m.), Svätý Gotthard (2 112 m n. m.), Brennerský priesmyk (1 370 m n. m.).

Pohorie začalo vznikať koncom druhohôr (v kriede) počas alpínskeho vrásnenia, keď časť Africkej litosférickej dosky (Apeninský polostrov) narazila na okraj Európskej dosky, pričom sa mohutné vrstvy morských sedimentov zvrásnili a presunuli na veľké vzdialenosti. Utvorila sa tak súčasná prevažne vrásovo-príkrovová geologická stavba Álp. Sedimentárne horniny dnes budujú najmä okrajové časti pohoria, v jeho centrálnych častiach vplyvom treťohorného a štvrtohorného tektonického zdvihu došlo k odnosu týchto hornín a na povrch sa na mnohých miestach dostali staršie (prvohorné) kryštalické horniny. Súčasný vzhľad začali Alpy nadobúdať až od mladších treťohôr, keď došlo k ich vyklenovaniu a dvíhaniu sa pozdĺž zlomov, na ktorých si rieky utvorili hlboké doliny. Vo štvrtohorách poznačili reliéf Álp studené obdobia – glaciály, keď ľadovec prekryl celú ich centrálnu časť, modeloval ľadovcové štíty, kotly a doliny. V súčasnosti je zaľadnených vyše 3 500 km² územia. Tektonickým poklesom, ale najmä činnosťou ľadovcov, sa v pohorí utvorili mnohé jazerá, najväčšie na okrajoch (Ženevské jazero, Bodamské jazero, Comské jazero, Gardské jazero).

Vďaka svojej výške zachytávajú Alpy vlahonosné vetry, takže ročné zrážky dosahujú vo Východných Alpách 2 500 – 3 000 mm, v Západných Alpách okolo 3 000 mm, miestami až 4 000 mm. Priemerné teploty sú najvyššie na úpätí Álp (v zime na juhozápade 8 °C, na východe len -2 °C, v lete na juhozápade 24°C, na východe 19 °C), s nadmorskou výškou klesajú (vo výške 2 500 m n. m. v zime -2 °C, v lete 5 °C). Vzhľadom na strmé svahy a nízke teploty sa väčšina zrážok (60 – 90 %) dostáva do povrchových tokov, a Alpy tak bohato zásobujú vodou horné toky viacerých veľkých riek (Rýn, Dunaj, Rhôna, Pád). Tie majú vďaka topeniu snehu a ľadovcov dostatok vody i počas leta.

Prirodzená vegetácia Álp je usporiadaná stupňovito (v súlade so zmenou klímy vplyvom zmeny nadmorskej výšky). Najnižší stupeň (asi do 500 m n. m.) tvoria na juhu teplomilné dúbravy a gaštanové lesy, na východe lesostepná vegetácia a na severe dubo-hrabiny až bučiny, nad nimi sú na okrajoch pohoria jedľo-bučiny a ešte vyššie smrekové porasty. V okolí hornej hranice lesa (na okrajoch pohoria vo výške 1 600 – 2 000 m n. m., v centre pohoria 2 000 – 2 400 m n. m.) prevládajú smrekovec a limba. Vyššie je pásmo kosodreviny, nad ním pásmo alpínskych lúk, ktoré prechádza do niválneho pásma skál, večného snehu a ľadovcov.

Asi 10 mil. obyvateľov sa sústreďuje najmä v dolinách a na úpätí pohoria. Tradičné hospodárske aktivity, pasienkarsky orientované poľnohospodárstvo a ťažbu nerastých surovín (železné rudy pri Erzbergu a kamenná soľ pri Salzburgu v Rakúsku, bauxit vo francúzskych Alpách), dnes významom jednoznačne predstihol turistický ruch. Rekreačné centrá sú zamerané na zimné športy, turistiku a kúpeľné i liečebné pobyty viazané na bohatstvo minerálnych prameňov. Cestovný ruch napomáha na veľhorské podmienky mimoriadne dobre rozvinutá dopravná infraštruktúra (železničné a diaľničné trate s tisíckami mostov a tunelov – Simplonský tunel dlhý 19,7 km, tunel pod Mont Blancom 11,6 km, stovky lanoviek a lyžiarskych vlekov), ale i množstvo ubytovacích a stravovacích zariadení. Energetika alpských krajín je do značnej miery založená na využití vodných elektrární. Alpy boli prvým vedecky skúmaným pohorím (overená teória o príkrovovej stavbe pohoria).

Hagen — mesto v západnej časti Nemecka v spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko v Porúrí; 188-tis. obyvateľov (2017). Stredisko hutníctva železa, priemysel kovoobrábací, strojársky (o. i. výroba dopravných prostriedkov), elektrotechnický, chemický, gumársky, potravinársky, textilný. Dopravná križovatka. Vzniklo pravdepodobne v 11. stor., od 1746 mesto, od pol. 19. stor. hospodársky rozmach. Stavebné pamiatky: zámok Hohenlimburg (13. stor.), evanjelický kostol Johanniskirche (1784 – 50), barokové domy obchodníkov (18. stor.); zo zač. 20. stor., keď sa Hagen stal jedným z centier secesie (Jugendstil), pochádza viacero stavieb od významných secesných architektov, napr. P. Behrens je autorom projektov krematória (1906 – 07) a Cunovho (1908 – 11) i Goedekeho domu (1910), H. C. van de Velde záhradného mesta Hohenhagen (od 1906), secesnej budovy Karl-Ernst-Osthaus-Museum (1900 – 02, zachovaný iba pôvodný vstup, v 70. rokoch 20. stor. prestavaná) a i. Viaceré vysoké školy (napr. jediná diaľková univerzita v Nemecku), divadlo, múzeá, napr. vodný zámok Werdingen (13. stor., archeologické a paleontologické zbierky), Karl-Ernst-Osthaus-Museum (založené 1902, zbierky moderného umenia), Westfälisches Freilichtmuseum (múzeum remesiel a techniky v prírode) a i.

Halberstadt [-štat] — mesto v strednej časti Nemecka v spolkovej krajine Sasko-Anhaltsko na rieke Holtemme v severnom predhorí Harzu; 43-tis. obyvateľov (2017). Priemysel strojársky, kovoobrábací, drevársky, potravinársky (mäsový), gumársky, chemický, textilný. Železničný uzol.

Založené 1108 spojením viacerých poľnohospodárskych a remeselníckych osád, ktoré vznikli pri biskupstve (pôvodne misionárska stanica, 808 povýšená Karolom Veľkým na biskupstvo, ktoré 989 dostalo trhové, mincové a colné právo). Koncom 13. stor. už významné mesto, 1387 člen Hanzy. Koncom 14. stor. sa od biskupstva osamostatnilo, 1486 sa dostalo opäť do jeho područia, 1648 – 62 bolo ako biskupské panstvo súčasťou Pruska-Brandenburska. Koncom 2. svetovej vojny bolo staré mesto takmer úplne zničené. Stavebné pamiatky: historické staré mesto (1993 – 98 zrekonštruované), gotický dóm Stephansdom (trojloďová bazilika budovaná od 1236 na mieste starej, 1491 vysvätená; jeden z najvýznamnejších príkladov nemeckej gotickej architektúry; klenotnica so vzácnymi exponátmi), komplex bývalého kláštora (najstaršie časti okolo 1150), renesančná radnica (1592 – 1611; pôvodne prepoštstvo), románsky kostol Liebfrauenkirche (1005 – 1146; trojloďová bazilika), románsky kostol Moritzkirche (11. stor., okolo 1240 prestavaný), gotické kostoly Martinikirche (1250 – 1350), Sankt-Katharinenkirche (bývalý dominikánsky kláštorný kostol, 14. stor.) a Sankt-Andreaskirche (bývalý františkánsky kláštorný kostol, zač. 14. storočia), Vodná veža (1444). Divadlo (budova z 1947 – 49), viaceré múzeá, napr. Mestské múzeum, Heineanum (ornitologické múzeum, jedno z najväčších v Nemecku), Berend-Lehmann-Museum (židovská história).

Halligen — malé ostrovy patriace do skupiny Severofrízskych ostrovov pri severnom pobreží Nemecka (10 ostrovov pri pobreží spolkovej krajiny Šlezvicko-Holštajnsko medzi ostrovmi Amrum, Föhr a výbežkom pevniny Eiderstedt chránených od otvoreného mora zo západu troma piesočnými vyvýšeninami; 23,14 km², okolo 300 obyvateľov) a Dánska (dnes už jediný existujúci ostrov Mandø; 7,63 km², okolo 60 obyvateľov). Plochý reliéf. Pre zasolené pôdy sú poľnohospodárske aktivity obmedzené len na chov dobytka; poľnohospodárske usadlosti sú pre morské búrky situované na 4 až 5 m vysokých, umelo vytvorených vyvýšeninách. Turistická oblasť. Ostrovy vznikali od stredoveku z bahnitých usadenín a zvyškov pevniny vybudovaním hrádzí chrániacich územia pred činnosťou mora. Všetky ostrovy patriace Nemecku vrátane piesočných vyvýšenín sú súčasťou národného parku Schleswig-Holsteinisches Wattenmeer (vyhlásený 1985, 285-tis. ha), z nich 3 ostrovy (Hamburger Hallig, Norderoog, Südfall) sú prírodné chránené územia.

Hameln — mesto v strednej časti Nemecka v spolkovej krajine Dolné Sasko pri ústí rieky Hamel do Vesery 40 km juhozápadne od Hannoveru; 57-tis. obyvateľov (2017). Priemysel potravinársky (mlyny, pivovary), elektrotechnický, textilný (výroba kobercov), strojársky, farmaceutický, keramický; riečna lodenica. Cestný uzol, riečny prístav. Vzniklo z osady pri brode cez Veseru na križovatke obchodných ciest, pri ktorej mnísi z Fuldy založili v polovici 9. stor. benediktínsky kláštor, okolo 1200 dostalo mestské práva, od 1426 člen Hanzy. V 16. stor. hospodársky rozkvet, od 1867 súčasť Pruska. Stavebné pamiatky: zachované staré mesto (pôvodne opevnené) s viacerými štítovými domami v štýle tzv. veserskej renesancie (Weserrenaissance), napr. Leisthaus (1585 – 89), Rattenfängerhaus (1602 – 03), Dempterhaus (1607 – 08), Stiftsherrenhaus (1558, dnes múzeum); halový gotický kostol Sankt Bonifatius (11. – 14. stor.) a i. V blízkosti Hamelnu (15 km juhovýchodne) leží mestečko Bodenwerder, v ktorom žil Karl Friedrich Hieronymus von Münchhausen (*1720, †1797), vzor literárnych münchhauseniád.

Hamm — mesto v západnej časti Nemecka v spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko na rieke Lippe na severovýchodnom okraji Porúria; 170-tis. obyvateľov (2017). Priemysel hutnícky, strojársky, kovoobrábací (drôtovňa), elektrotechnický, chemický, stavebných materiálov, drevársky, textilný, potravinársky. Významná dopravná križovatka, prístav na rieke Lippe a prieplave Datteln-Hamm-Kanal. Kúpele. V miestnej časti Hamm-Pelkum ťažba čierneho uhlia; jadrová elektráreň v miestnej časti Hamm-Uentrop zatvorená 1990. Založené 1227, od 1279 mesto, od 2. pol. 15. stor. člen Hanzy, v 16. stor. jedno z jej najvýznamnejších miest. Po požiari 1763 znovuvybudované. Stavebné pamiatky: evanjelický gotický kostol Pauluskirche (13. – 14. stor.), rímskokatolícky farský kostol Sankt Agnes (1507 – 15). Múzeum (zbierky starovekého egyptského, gréckeho a rímskeho, ako aj stredovekého sakrálneho umenia).

Hanau — mesto v strednej časti Nemecka v spolkovej krajine Hesensko na pravom brehu Mohanu pri ústí rieky Kinzig 17 km východne od Frankfurtu nad Mohanom; 95-tis. obyvateľov (2017). Priemysel gumársky (výroba automobilových pneumatík), elektrotechnický, chemický, strojársky, kovoobrábací, klenotnícka výroba. Dopravná križovatka, riečny prístav. Prvýkrát písomne doložené 1143, 1303 získalo mestské práva. Významným impulzom rozvoja mesta bol príchod flámskych a valónskych protestantov (koniec 16. stor.), ktorých zásluhou sa najmä od 2. pol. 18. stor. rozvinulo zlatníctvo. Počas 2. svetovej vojny bolo mesto značne poškodené. Stavebné pamiatky: renesančný Nemecký zlatnícky dom (Deutsches Goldschmiedehaus, 1537 – 38; pôvodne radnica, dnes múzeum, o. i. stála výstava zlatníckych prác), barokový zámok Philippsruhe (1701 – 12, 1875 – 80 prestavaný; dnes historické múzeum, o. i. so zbierkami fajansy z manufaktúry založenej 1661), baroková radnica (1723 – 33), pred ňou národný pamätník bratov Grimmovcov (1896), ktorí sa v meste Hanau narodili, zakonzervované ruiny holandsko-valónskeho dvojkostola (1600 – 1608, 1945 zničený) a i.

Harz [harc] — asymetrické hrasťové pohorie v strednom Nemecku medzi riekami Leina a Sála; dĺžka 95 km, šírka 30 km. Od severozápadu klesá z priemerných výšok 800 – 900 m n. m. (Horný Harz, Oberharz, od 1960 prírodný park, rozloha 950 km²) na juhovýchod do 350 – 500 m n. m. (Dolný Harz, Unterharz), najvyšší vrch Brocken, 1 142 m n. m., západná časť územia je rozčlenená hlbokými dolinami tiahnucimi sa hlboko dovnútra pohoria. Je budovaný najmä vápencami a pieskovcami, najvyššie polohy kremencami a granitmi. Mierne podnebie, ročný. úhrn zrážok 1 000 – 1 700 mm (jedna z najvlhších oblastí Nemecka). Najväčšie rieky územia sú Bode a Oker prameniace na severnom a severovýchodnom okraji úbočia Brockenu. Ihličnaté a zmiešané lesy, v nižších polohách bučiny, miestami rašeliniská, sčasti odlesnené stráne sú využívané ako horské lúky. V dolinách riek viacero riečnych priehrad s vodnými nádržami zásobujúcimi úžitkovou a pitnou vodou i vzdialenejšie severonemecké mestá. Riedko osídlená krajina. V stredoveku ťažba rúd olova, zinku, medi, železa a striebra (ložiská striebornej rudy okolo Goslaru boli najbohatšie v Európe), v súčasnosti je ťažba medi, hnedého uhlia, kamennej a draselnej soli sústredená v podhorí. Lesné hospodárstvo, v nižších polohách poľnohospodárstvo. Vyhľadávaná oblasť rekreácie a turistiky (viacero kúpeľov, strediská zimnej a letnej turistiky) so strediskami Braunlage, Sankt Andreasberg, Bad Harzburg, Altenau, Bad Grund, Blankenburg, Thale, Schierke a i.

Heide [haj-] — mesto v Nemecku v spolkovej krajine Šlezvicko-Holštajnsko; 22-tis. obyvateľov (2017). Strojársky priemysel. Prvýkrát písomne doložené 1404, 1447 – 1559 hlavné mesto slobodnej sedliackej republiky Dithmarschen, na hlavnom námestí (Marktplatz; 4,7 ha) sa každú sobotu konali krajinské zhromaždenia (v súčasnosti trhy). Od 1870 mesto. Stavebné pamiatky: neskorogotický kostol Sankt Jürgen (14. – 15. stor., v 16. – 17. stor. upravený), vodná veža (1903). Vysoké školy, múzeá.

Hettstedt [hetštet] — mesto v strednej časti Nemecka v spolkovej krajine Sasko-Anhaltsko severne od Eislebenu vo východnom predhorí Harzu na rieke Wipper; 14-tis. obyvateľov (2017). Stredisko ťažby a hutníctva neželezných kovov (najmä medi a olova). Vzniklo v 11. stor., 1334 mestské práva. Od začiatku 13. stor. ťažba medi, rozkvet najmä v 15. stor. Stavebné pamiatky: neskorogotický kostol Sankt-Gangolf-Kirche (zač.13. stor.), neskorogotický trojloďový halový kostol Sankt-Jakobi-Kirche (1418 – 1517), radnica s vežou (1667, na mieste staršej, neskôr viackrát prestavaná). Technické múzeum (Mansfeld-Museum; najmä dejiny baníctva).

Hamburg, Slobodné a hanzové mesto Hamburg, nem. Freie und Hansestadt Hamburg — prístavné mesto a spolková krajina v severnej časti Nemecka pri ústí riek Alster a Bille do Labe. Vlastný Hamburg (vnútorné mesto) je vzdialený asi 110 km od ústia Labe do Helgolandského zálivu (Severné more); 755 km², 1,821 mil. obyvateľov, metropolitná oblasť 5,300 mil. obyvateľov (2017). Podľa počtu obyvateľov aj podľa rozlohy 2. najväčšie mesto Nemecka (po Berlíne). Stredisko priemyslu, obchodu, vedy, školstva a kultúry. Sídlo krajinských a mnohých spolkových úradov (riaditeľstvo lodnej dopravy, hlavné finančné riaditeľstvo, hlavné riaditeľstvo pôšt, spolkových dráh), konzuláty. Významný lodný, strojársky, letecký, chemický, petrochemický a elektrotechnický priemysel, ďalej hutnícky (farebná aj čierna metalurgia), potravinársky (mlynársky, olejársky, mäsový, mliekarský, lúparne ryže, výroba čokolády), tabakový, textilný, optický a polygrafický priemysel. Významná dopravná križovatka, medzinárodné letisko, tretí najväčší prístav Európy dostupný pre námorné lode do 100 000 BRT (89 km², 57 prístavných zátok, okolo 900 žeriavov), najväčšie kontajnerové prístavisko Európy; Hamburg má mestskú dráhu (S-Bahn), visutú dráhu (Hochbahn) a podzemnú dráhu (U-Bahn), popod Labe vedie starý secesný tunel (postavený 1907 – 11) a nový tunel (sprevádzkovaný 1975); počtom mostov (vyše 2 500) cez množstvo kanálov patrí Hamburg na popredné miesta v Európe (nazývaný aj Benátky severu), k najvýznamnejším patria Lombardský most (1865 – 68) a Kennedyho most (1952), ktoré sa klenú nad rozhraním vodných plôch Binnenalster a Aussenalster vytvorených prehradením rieky Alster.

Založené v 1. pol. 9. stor. na zabezpečenie územia dobytého Franskou ríšou, od 831 sídlo biskupstva, od 848 arcibiskupstva. Začiatok rozmachu mesta nastal počas vlády rodu Schauenburgovcov (od 1111), rozsiahle obchodné, colné a námorné privilégiá mu 1189 udelil cisár Fridrich I. Barbarossa. Vďaka obchodu sa vyvinulo na významnú súčasť severonemeckej Hanzy (od 1241 jej člen), koncom stredoveku malo okolo 13-tis. obyvateľov. R. 1510 získalo štatút ríšskeho a slobodného hanzového mesta. Reformácia preň znamenala ďalší rozmach: 1588 tam bola založená prvá nemecká a severoeurópska burza a 1665 prvá nemecká obchodná komora. Počas napoleonských vojen Hamburg obsadili francúzske jednotky (1806 – 14) a po ich odchode sa konštituoval ako slobodný mestský štát, ktorý sa stal členom Nemeckého spolku (1815). Po zjednotení Nemecka (1871) si zachoval samostatnú obchodnú a colnú politiku a k ríši sa (s výnimkou voľnej zóny prístavu) pripojil až 1888 colnou úniou. R. 1842 zničil veľkú časť starého mesta požiar, počas 2. svetovej vojny (1943 – 45) bol Hamburg takmer zničený spojeneckými náletmi a po jej skončení sa stal súčasťou britského okupačného pásma. Do NSR vstúpil 1949 ako samostatné slobodné a hanzové mesto.

Stavebné pamiatky: radnica (1886 – 97) v štýle severonemeckej neorenesancie s bronzovými plastikami nemeckých cisárov a s vežou (112 m); štvorhalový neogotický tehlový kostol Sankt Petrikirche (1844 – 49, veža 1873 – 77), v jeho interiéri krídlový hlavný oltár (1379 – 83) od Bertrama z Mindenu (dnes v Kunsthalle); gotický trojloďový pseudohalový kostol Sankt Katarinenkirche (1350 – 1425, baroková zvonica zo 17. stor.); gotický tehlový kostol Sankt Jacobi (14./15. stor., organ 1689 – 93); z pôvodného neogotického kostola Sankt Nikolai (1846 – 74) sa po bombardovaní 1945 zachovala 145 m vysoká veža Nikolaiturm (1882); barokový kostol Sankt Michaeliskirche (1786 na mieste staršieho; najväčší hamburský kostol) so 132 m vysokou západnou vežou (Michael); burza (založená 1558; dnešná budova 1839 – 41, 1950 zreštaurovaná); administratívna budova Chilehaus (1922 – 24, Fritz Höger), vrcholné dielo expresionistickej tehlovej architektúry. K významným dielam súčasnej architektúry patrí napr. televízna veža Heinrich-Hez-Turm (1965 – 68), výšková budova firmy Unilever (1959 – 64), multifunkčná hala Aréna (Color Line Arena, otvorená 2002, kapacita 16-tis. divákov; slúžiaca na športové, ale aj na kultúrne podujatia), súbor administratívnych budov Berliner Tor-Center (2004), budova Labskej filharmónie (Elbphilharmonie, 2007 – 17) a i. Významné kultúrne a vedecké centrum.

Viacero významných hudobných scén a telies, napr. → Hamburská štátna opera s Hamburským štátnym filharmonickým orchestrom a s baletným súborom (Hamburg Ballet), početné koncertné sály, napr. Laeiszhalle (Musikhalle Hamburg, 1904 – 08), činoherné divadlá, napr. Deutsches Schauspielhaus (1900; podľa projektov F. Fellnera a H. Helmera), Thalia-Theater (založené 1843), ľudové divadlo Ohnsorg-Theater (založené 1902), Ernst-Deutsch-Theater (1951, divadelný komplex v priestoroch bývalej továrne Kampnagel, v 20. rokoch 20. stor. centrum moderného expresionistického divadla, v súčasnosti početné festivaly a výstavy súč. výtv. umenia), Operettenhaus (význ. muzikálové divadlo), početné kabarety a varieté. Viaceré múzeá, napr. Múzeum hamburských dejín (1912, F. Schumacher), Altonaer Museum (etnografické, botanické, zoologické a geologické zbierky, zbierky lodí a i.), technické múzeá (lodí, ponoriek) a i. Vyše 80 galérií, napr. galéria umenia Kunsthalle (1863 – 68, prístavby 1914 – 19 a 1956; európske umenie 19. stor. s dôrazom na nemeckých romantikov), pri nej Galéria súčasnosti (Galerie der Gegenwart; 1978 – 82, O. M. Ungers), Deichtorhallen (1911 – 14, o. i. fotografické výstavy) a i.

Niekoľko univerzít a vysokých škôl, napr. Hamburská univerzita (založená 1919) patriaca k najväčším v Nemecku, technická univerzita (založená 1978), vedeckovýskumné ústavy, napr. viacero ústavov Inštitútu Maxa Plancka, nemecké výskumné stredisko fyziky častíc (DESY, Deutsches Elektronen-Synchrotron; založené 1959), jedno z najvýznamnejších na svete a i. Početné knižnice (najstaršia Commerzbibliothek založená 1735). Kongresové centrum (Congress Centrum Hamburg; 1973). Botanická (založená 1821) a zoologická (1907) záhrada, planetárium. V časti Sankt Pauli známa ulica Reeperbahn s početnými barmi, nočnými klubmi a diskotékami.