Vyhľadávanie podľa kategórií: geografia regionálna – Európa, Slovensko – prírodné oblasti, vybrané chránené územia

Zobrazené heslá 1 – 7 z celkového počtu 7 hesiel.

Zobrazujem:

Zoraďujem:

A - Z

Beskydy

Beskydy — najsevernejšie položené horské pásmo flyšových Západných Karpát a Východných Karpát. Tiahne sa od Moravskej brány v Česku, prechádza na územie Poľska a Slovenska a končí sa na Ukrajine nad dolinou rieky Čeremoš; šírka asi 50 km, dĺžka 600 km. Na Slovensku ho tvoria časti geomorfologickej jednotky Západných Beskýd (Turzovská vrchovina, Moravsko-sliezske Beskydy, Jablunkovské medzihorie) a Stredných Beskýd (Kysucké Beskydy, Kysucká vrchovina, Oravské Beskydy, Podbeskydská brázda, Podbeskydská vrchovina, Oravská Magura, Oravská vrchovina). Východne od Tatier pokračuje pásmo Beskýd na území Slovenska Východnými Beskydami (Pieniny, Ľubovnianska vrchovina, Čergov), Nízkymi Beskydami (Busov, Ondavská vrchovina, Laborecká vrchovina, Beskydské predhorie) a opúšťa slovenské územie na hraniciach s Ukrajinou v Poloninách (Bukovské vrchy). V západnej časti vrcholí pásmo Beskýd pohorím Babia hora (najvyšší vrch Babia hora, 1 725 m n. m.) na slovensko-poľských hraniciach, najvyššie sú však na území Ukrajiny v pohorí Čornohora (Hoverla, 2 061 m n. m.).

Beskydy sa utvorili začiatkom neogénu (mladšie treťohory), keď sa morské sedimenty ukladali na severnom predpolí Karpát, od konca jury do konca paleogénu boli vyvrásnené a popresúvané, čím sa utvorila typická príkrovová stavba. V horninách sa spravidla striedajú vrstvy ílovcov a pieskovcov (flyš), čo spôsobilo vznik hladko modelovaného reliéfu a početných zosuvov. Najvyššie časti (Hoverla, Babia hora) sa vyznačujú výskytom ľadovcového reliéfu utvoreného v starších štvrtohorách.

Hlavným hrebeňom západnej časti Beskýd prechádza hlavné európske rozvodie medzi Čiernym morom a Baltským morom narušené len prielomami Dunajca a Popradu. Územie má relatívne hustú riečnu sieť, menej vodnaté toky s pomerne veľkými výkyvmi prietokov počas roka. Sú tam vyvinuté všetky vegetačné stupne od dubového stupňa po alpínske lúky, väčšinu horského pásma však zaberajú zmiešané listnaté a ihličnaté lesy.

Pre Beskydy je typické veľké množstvo prevažne malých sídel a rozptýlené osídlenie (lazy). Z nerastného bohatstva sú najvýznamnejšie menšie ložiská zemného plynu a ropy (najmä v Poľsku), početné minerálne pramene, s ktorými súvisí vznik kúpeľných miest (napr. Bardejov, Krynica-Zdrój, Muszyna). V najvyšších polohách sú turisticky atraktívne strediská zimných športov, napr.: Frýdlant nad Ostravicí (Česko), Kubínska hoľa, Veľká Rača, Oščadnica (Slovensko), Rajcza (Poľsko), Jasiňa (Ukrajina).

Biela voda

Biela voda, poľ. Białka — rieka na Slovensku a v Poľsku; dĺžka 41 km (z toho 13 km na území Slovenska), rozloha povodia 231 km2 (z toho na území Slovenska 77 km2), priemerný ročný prietok (pri Lysej Poľane) 3,2 m3/s. Vzniká na území Slovenska sútokom Zeleného potoka a Litvorového potoka poniže skalného prahu Kačacej doliny vo výške 1 420 m n. m., po sútoku s Rybím potokom prameniacim na území Poľska tvorí slovensko-poľskú štátnu hranicu (v dĺžke 13 km), po sútoku s vodným tokom Javorinka územie Slovenska opúšťa, na území Poľska ústi do vodnej nádrže Jezioro Czorsztyńskie vybudovanej na rieke Dunajec. Horná časť toku má bystrinný charakter.

Biele Karpaty

Biele Karpaty, česky Bílé Karpaty — pohorie na hranici Slovenska a Česka v oblasti Slovensko-moravských Karpát; dĺžka 80 km. Najvyšší vrch Veľká Javorina, 970 m n. m., leží na slovenskom území. V rámci geomorfologického členenia Slovenska predstavujú Biele Karpaty geomorfologický celok, ktorý sa člení na oddiely: Žalostinská vrchovina, Javorinská hornatina, Beštiny, Lopenícka hornatina, Súčanská vrchovina, Kobylináč, Kýčerská hornatina, Bošácke bradlá, Vršatské bradlá.

Väčšiu časť pohoria tvorí flyšový podklad s prevahou pieskovcov, zlepencov a ílovcov z obdobia paleocénu až spodného eocénu. Flyšové pásmo je v oblasti Bielych Karpát tvorené magurským príkrovom. Ústredný chrbát je rozčlenený prítokmi Váhu na jednotlivé pieskovcové masívy. Monotónny reliéf spestrujú tvrdoše bradlového pásma tiahnuceho sa v juhovýchodnej časti územia – bradlá, osamotené bralá, skalné steny budované jurskými vápencami, v ktorých vznikli i menšie jaskyne.

Územie Bielych Karpát patrí do mierne teplej klimatickej oblasti, priemerná januárová teplota je -4 °C, júlová 16 °C, ročný úhrn zrážok 700 – 800 mm. Väčšina územia Bielych Karpát patrí k povodiam Váhu a Moravy. Najväčšími prítokmi Váhu z územia pohoria sú Biela voda, Vlára, Klanečnica a Bošáčka. Do Moravy z oblasti Bielych Karpát vtekajú Chvojnica a Myjava. Charakteristické sú málo výdatné pramene. Z pôd prevládajú kambizeme, v bradlovom pásme rendziny. Väčšina pohoria je pokrytá bučinami, v nižších polohách dubo-hrabinami, miestami sutinovými lesmi; vyskytujú sa tam vzácne druhy rastlín a živočíchov.

Centrálne časti pohoria sú chránené v CHKO Biele Karpaty (vyhlásená v roku 1979, rozloha 446 km2), na ktorú na českej strane nadväzuje CHKO Bílé Karpaty (vyhlásená v roku 1980, rozloha 747 km2). CHKO Biele Karpaty bola vyhlásená z dôvodu zachovania a zveľaďovania ukážkových častí rázovitej krajiny Bielych Karpát, ktorej pestrosť a bohatstvo živej prírody sú podmienené prírodnými podmienkami a dlhodobými ľudskými zásahmi, ktoré zvýšili diverzitu oproti pôvodnému nenarušenému stavu. Osobitný pôvab krajinnému obrazu dodáva kopaničiarske osídlenie s prvkami pôvodnej ľudovej architektúry a pestrosťou ľudových tradícií.

Bodva

Bodva, maďarsky Bódva — rieka na juhovýchodnom Slovensku a v severovýchodnom Maďarsku, ľavostranný prítok rieky Slaná; dĺžka 113 km, z toho na území Slovenska 48,4 km, rozloha povodia 1 730 km2, z toho na území Slovenska 890,4 km2, priemerný ročný prietok na hranici s Maďarskom 5,2 m3/s. Pramení na južných svahoch Volovských vrchov juhozápadne od obce Štós, z východnej strany obteká celú oblasť Slovenského krasu, preteká južnými výbežkami Košickej kotliny, pri Hosťovciach opúšťa Slovensko a pri obci Sajó na území Maďarska ústi do Slanej.

Najväčšie prítoky sú Ida (ľavostranný) a Turňa (pravostranný). Na rieke ležia mestá Moldava nad Bodvou na území Slovenska a Szendrő a Edelény na území Maďarska.

Dolný vrch

Dolný vrch — krasová planina v juhovýchodnej časti Slovenska na hranici s Maďarskom, geomorfologický oddiel juhovýchodnej časti Slovenského krasu.

Predstavuje severnú časť rozsiahlej krasovej planiny tiahnucej sa v smere východ – západ. Na území Slovenska spadá strmými severnými svahmi do Turnianskej kotliny, na území Maďarska miernejšími južnými svahmi do doliny rieky Bodva. Planina je budovaná strednotriasovými vápencami, menej spodnotriasovými pieskovcami a bridlicami. Má dobre vyvinuté povrchové a podzemné krasové formy. Najvyšším miestom je Pavlovský vrch, 611 m n. m., ležiaci na území Slovenska, najvyšším miestom maďarskej časti planiny je Alsó-hegy (Dolný vrch), 555 m n. m. Planina je pokrytá hustými, zväčša listnatými lesmi, miestami sú lúky. Takmer celé územie na slovenskej strane je súčasťou Národného parku Slovenský kras (→ Slovenský kras), na maďarskej strane súčasťou národného parku Aggteleki Nemzeti Park.

Karpatské bukové pralesy

Karpatské bukové pralesy, aj Pôvodné bukové lesy Karpát — súbor 10 lokalít so zachovanými pralesmi mierneho pásma na území vých. Slovenska (Prešovský kraj; 4 lokality – NPR Stužica, Havešová a Rožok v NP Poloniny a lokalita Vihorlatský prales v NPR Vihorlat) a Ukrajiny (Zakarpatská oblasť; 6 lokalít). R. 2007 bol pod názvom Pôvodné bukové lesy Karpát zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO, 2011 rozšírený o 5 lokalít v Nemecku a nazvaný Pôvodné bukové lesy Karpát a staré bukové lesy Nemecka.