Vyhľadávanie podľa kategórií: geografia regionálna – Európa, Ázia - Rusko

Zobrazené heslá 1 – 3 z celkového počtu 3 hesiel.

Zobrazujem:

Zoraďujem:

A - Z

Angrapa

Angrapa, poľ. Węgorapa — rieka v Poľsku a Rusku, jedna zo zdrojníc Pregole; dĺžka 140 km, rozloha povodia 3 535 km2. Vyteká z jazera Mamry v Poľsku.

Baltská nížina

Baltská nížina, rusky Pribaltijskaja nizmennosť — nížina tiahnuca sa pozdĺž juhovýchodného pobrežia Baltského mora na území Litvy, Lotyšska, Estónska a Ruska (Leningradská oblasť) po Ladožské jazero a Onežské jazero, súčasť Východoeurópskej nížiny.

Zvlnená rovina s výškami 50 – 200 m n. m. sa zvoľna stupňovito dvíha smerom do vnútrozemia, kde ojedinelé vrchy presahujú 300 m n. m., na juhovýchode prechádza do Smolensko-moskovskej pahorkatiny a Valdajskej pahorkatiny. Základnú morfoštruktúru tvoria kvestové stupne (→ kvesta) a štruktúrne plošiny na prvohorných sedimentoch, územie bolo počas pleistocénu niekoľkokrát premodelované pevninským ľadovcom, ktorý miestami znížil terénne stupne a zanechal tam ľadovcové formy reliéfu (morénové valy, ózy, drumliny). Medzi kvestovými chrbtami sú zníženiny, ktorých najnižšie časti sú vyplnené veľkými plytkými jazerami (Čudské jazero, Pskovské jazero a i.) alebo sú zaliate morom (Rižský záliv).

Územie je porastené najmä borovicovými lesmi, vodné toky lemujú lužné lesy.

Karélia

Karélia

1. historické územie na Severe Európy medzi Bielym morom a Fínskym zálivom (Baltské more). Pre svoju polohu bola Karélia vždy predmetom záujmu Novgorodu (resp. Ruska) a Švédska (tzv. fínska Karélia ako historická provincia Fínska, ktorá sa spolu s ním stala 1284 súčasťou Švédska). V súčasnosti sa jej menšia časť nachádza na území Fínska v provinciách Južná Karélia (fínsky Etelä-Karjala) a Severná Karélia (fínsky Pohjois-Karjala), väčšia časť na území Ruska ako Karelská republika (→ Karelsko) a ako súčasť Leningradskej oblasti. Pôvodným obyvateľstvom Karélie sú ugrofínske národy Kareli a Vepsovia;

2. pôvodne vžitý názov Karelska.