Vyhľadávanie podľa kategórií: literatúra – Európa, umenie – film

Zobrazené heslá 1 – 2 z celkového počtu 2 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

Achternbusch, Herbert

Achternbusch [-buš], Herbert, vlastným menom Herbert Schild, 23. 11. 1938 Mníchov — nemecký spisovateľ a filmový tvorca. V románoch Alexandrova bitka (Die Alexanderschlacht, 1971) a Hodina smrti (Die Stunde des Todes, 1975) sa tematicky zameral na vedomie indivídua, vzpiera sa tradičným estetickým normám. Autor autobiografickej prózy Breitenbach (1986). Vlastné predlohy využil vo filmoch a v divadle, napr. vo filme Na stratenej varte (Auf verlorenem Posten, 1990).

Kalinová, Agneša

Kalinová, Agneša, 15. 7. 1924 Košice – 18. 9. 2014 Mníchov, od 2015 pochovaná na Ondrejskom cintoríne v Bratislave — slovenská novinárka a prekladateľka, manželka J. L. Kalinu. Počas 2. svetovej vojny rasovo prenasledovaná (pred deportáciou sa jej na jar 1942 podarilo utiecť do Maďarska), po jej skončení študovala filozofiu a anglický i francúzsky jazyk na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, štúdium nedokončila. Zaoberala sa prekladaním odbornej literatúry z oblasti filmu a teórie umenia, ako aj francúzskej, nemeckej a maďarskej beletrie (J. Anouilh, G. Lukács, E. Patalas). R. 1946 – 48 pôsobila ako prekladateľka a tlmočníčka na Francúzskom generálnom konzuláte v Prahe, neskôr vo Francúzskom ústave v Bratislave, súčasne uverejňovala filmové kritiky a redigovala filmovú rubriku v denníku Pravda, 1948 – 52 pôsobila ako redaktorka kultúrneho oddelenia v týždenníku Nové slovo, uverejňovala však aj filmové kritiky v iných časopisoch (Film a divadlo, Film a doba, Kino, Náš film), denníkoch a týždenníkoch (Literární noviny), čím významne prispela k formovaniu slovenskej filmovej kritiky a publicistiky. R. 1952 – 68 pôsobila v týždenníku Kultúrny život (od 1956 členka redakčnej rady a vedúca rubriky divadla, filmu a hudby; aktívne sa podieľala na formovaní jeho línie), ktorého vydávanie bolo v septembri 1968 zakázané. Následne pôsobila ako slovenská redaktorka českého dvojtýždenníka Filmové a televizní noviny v Prahe, ktorého činnosť bola 1970 tiež zastavená. Súčasne bola vylúčená z KSČ, nesmela publikovať ani pracovať v žiadnom odbore súvisiacom s kultúrou, neskôr (1972) bola z politických príčin tri mesiace vo vyšetrovacej väzbe pre podozrenie z poburovania (prepustená pre nedostatok dôkazov). R. 1972 – 74 pracovala ako pomocná technička v Geologickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK (dnes Ústav laboratórneho výskumu geomateriálov Prírodovedeckej fakulty UK), 1974 – 78 pôsobila ako prekladateľka v podniku výpočtovej techniky Datasystém. R. 1978 jej bolo režimom umožnené po predchádzajúcom prenasledovaní sa s rodinou legálne vysťahovať do NSR. Usadila sa v Mníchove, kde do 1995 pôsobila ako politická komentátorka Českého a slovenského vysielania Rádia Slobodná Európa, po presťahovaní rádia do Prahy (1995) bola až do 2002 jeho prispievateľkou a dopisovateľkou. Životný príbeh Kalinovej zachytáva kniha rozhovorov Jany Juráňovej Mojich 7 životov (2012).