kozmopolitný [gr.] — 1. biol. kozmopolitný organizmus → kozmopolit; 2. filoz., politol. založený na → kozmopolitizme, vyznačujúci sa kozmopolitizmom.

kozmopolita [gr.] — prívrženec → kozmopolitizmu; svetoobčan.

koryfej, gr. koryfaios —

1. v antickom Grécku a) predspevák pri prednese dityrambov predvádzaných vo forme dialógu medzi ním (prednášal improvizovaný príbeh) a zborom (prednášal refrén); b) v gréckej antickej dráme (→ grécke antické divadlo) vedúci chóru (zboru), ktorý koordinoval pohyb hercov a viedol s nimi dialóg, v chórovej formácii preto zaujímal najdôležitejšie miesto; zároveň plnil úlohu hovorcu chóru, resp. rozprávača približujúceho publiku vystupujúce postavy a udalosti odohrávajúce sa na javisku;

2. v prenesenom význame vedúca osobnosť, autorita v rámci určitej spoločenskej skupiny.

koráľ [gr.] — drobný prevŕtaný útvar rôzneho tvaru (guľôčka, valček) z keramiky, skla, plastu, kovu, dreva a pod., ktorý sa navlieka na niť, tenký drôt, syntetické vlákno (silon) a pod.; používa sa na výrobu bižutérie.

koral [gr.] —

1. → koraly;

2. upravený úlomok vonkajšej kostry koralov používaný v šperkárstve.

kopro- [gr.] — prvá časť zložených slov s významom výkal.

konzumpcia [lat.] — spotreba (produktov, spotrebných predmetov, látok a pod.).

konzument [lat.] —

1. spotrebiteľ tovarov (napr. bežný konzument, konzument piva), produktov (aj nemateriálnych, napr. konzument umenia);

2. ekol. organizmus živiaci sa organickým látkami, ktoré vytvoril iný organizmus; zložka potravného reťazca (→ trofický reťazec). Rozlišujú sa primárne konzumenty, ktorými sú živočíchy živiace sa rastlinnou potravou (fytofágy, herbivory) alebo baktériami, a sekundárne a vyššie konzumenty živiace sa živočíšnou potravou (zoofágy, karnivory), napr. zoofág požiera iného zoofága. Okrem človeka a živočíchov patria ku konzumentom aj nezelené rastliny (poloparazity, parazity zelených rastlín) a väčšina mikroorganizmov.

konzumácia [lat.] —

1. konzumovanie, konzum — prijímanie (jedenie a pitie) jedla a nápojov;

2. označenie jedla a nápojov spotrebovaných zákazníkom (hosťom) v stravovacom zariadení, napr. vystaviť, uhradiť účet za konzumáciu.

konzultant [lat.] — osoba poskytujúca konzultáciu; poradca; práv. konzultant znalca — odborne spôsobilá fyzická alebo právnická osoba (vrátane znaleckého ústavu) s potrebnými znalosťami a skúsenosťami v určitom odbore, ktorá prispieva k výsledku znaleckého skúmania. Ustanovený znalec je oprávnený pribrať konzultanta na posúdenie čiastkových otázok, ktoré nevie jednoznačne a spoľahlivo zhodnotiť sám. Odborná kvalifikácia konzultanta znalca by mala byť približne na rovnakej odbornej úrovni ako kvalifikácia ustanoveného znalca. Pribratie konzultanta nijako neobmedzuje osobnú zodpovednosť znalca za správnosť celého znaleckého posudku vrátane tej časti, ktorú spracoval konzultant (ten však nemôže vypracovať celý posudok namiesto ustanoveného znalca). Znalec musí odôvodniť opodstatnenosť pribratia konzultanta (v odôvodnení musí uviesť, prečo sám nemôže posúdiť čiastkovú otázku, ako aj vysvetlenie, prečo bola konkrétna osoba vybratá ako konzultant).

konzistentnosť [lat.] — ucelenosť, vzťahová súdržnosť (napr. konzistentnosť názorov, cieľov), neprotirečivosť;

log. vlastnosť takých logických systémov alebo teórií, ktoré neobsahujú žiadne dve logicky sporné (protirečivé) tvrdenia; t. j. logický systém alebo teória sú konzistentné, ak v ich jazyku neexistuje žiadna formula A taká, že A i jej negácia (¬A), t. j. protirečiace si formuly, sú odvoditeľné.

konvokácia [lat.] — zvolanie (ľudí, zasadnutia), zjazd, snem, zhromaždenie; v právnej praxi konvokácia veriteľov.

konvexný [lat.] — vypuklý; opak: konkávny.

konverzácia [lat.] —

1. (neformálny) rozhovor, aj spoločenského charakteru (nezáväzná konverzácia, spoločenská konverzácia);

2. precvičovanie cudzieho jazyka prostredníctvom rozhovorov; aj vyučovací predmet zameraný na takýto spôsob výučby.

konvenčný [lat.] — všeobecne prijímaný, zaužívaný, vžitý; dohodnutý, dohovorený.

kónus [gr.] — kužeľ; predmet, najčastejšie súčiastka kužeľového tvaru.

kontroverzný [lat.] — vyvolávajúci polemiku, spor.

kontrapozícia [lat.] — protiklad, protikladné postavenie; log. kontrapozícia implikácie — implikácia, v ktorej antecedent i konzekvent sú negované a vzájomne zamenené. Kontrapozícia implikácie p ⇒ q sa zapisuje ¬q ⇒ ¬p. Napr. kontrapozíciou implikácie Ak je x kladné číslo, tak 2x je kladné číslo je implikácia Ak 2x nie je kladné číslo, tak x nie je kladné číslo. Obidva výroky sú logicky ekvivalentné (→ zákon kontrapozície).

kontra- [lat.] — prvá časť zložených slov s významom proti, opačný, napr. kontraindikácia, kontraproduktívny.

kontra [lat.] —

1. hud. a) tón o 3 oktávy nižší ako základný tón, napr. tón kontra C (C₁) je o 3 oktávy nižší ako tón c¹;

b) v ľudovej sláčikovej a cimbalovej hudbe označenie hudobného nástroja (kontrové husle, kontrová viola), ktorý vytvára harmonický a rytmický sprievod melodických nástrojov tzv. kontrovaním, t. j. spôsobom hry, pri ktorom sa strieda hra krátkych akordov len na druhú osminovú hodnotu každej doby na kontre s hrou prvej osminovej hodnoty každej doby na kontrabase. Kontrovanie sa používa pri interpretácii piesní staršieho typu i pri novouhorských piesňach v rýchlom tempe. Hráč, ktorý hrá týmto spôsobom, sa nazýva kontráš;

c) trúbka v ladení Es;

2. jaz. spojka vyjadrujúca vzťah protikladnosti, napr. cena kontra kvalita;

3. šport. odvetný útok, protiútok;

4. pri kartových hrách výraz ohlasujúci predpoklad, že protihráč prehrá hru, čím sa zdvojnásobuje vklad.

konto [tal.] —

1. ekon. → účet;

2. prenesene mať niečo na svojom konte — byť autorom, pôvodcom, nositeľom niečoho (napr. mať na konte viacero publikácií), získať niečo (mať na konte viacero ocenení; udržať si čisté konto – nedostať gól), vykonať pozitívny alebo negatívny čin (mať na konte viacero previnení).

kontinuálny [lat.] — neprerušený, plynulý; súvislý.

kontinentálny [lat.] —

1. vzťahujúci sa na kontinent (pevninu) alebo súvisiaci s ním, napr. kontinentálne podnebie, kontinentálna kôra, → kontinentálny ľadovec;

2. súvisiaci s európskym kontinentom (pevninou), napr. kontinentálna Európa (bez Britských ostrovov), kontinentálna blokáda.

konštruktívny [lat.] — tvorivý, podnetný; opak: deštruktívny.

konštrukt [lat.] — vykonštruovaný model priamo nepozorovateľného javu, myšlienková konštrukcia.

konštitutívny [lat.] — tvoriaci základ niečoho, zakladajúci niečo; základný, podstatný; práv. právotvorný (→ konštitutívne rozhodnutie).

konštituovanie [lat.] — ustanovenie, zriadenie, utvorenie.

konštatácia [fr.] —

1. výrok, výpoveď, konštatovanie;

2. uvedenie zistených poznatkov.

konšpirácia [lat.] — tajne organizovaná činnosť proti režimu, jeho predstaviteľovi a pod.; sprisahanie, komplot; aj utajenie.

konsignácia [lat.] — zoznam, súpis; ekon. zoznam odoslaného alebo prevzatého tovaru.

konsenzuálny [lat.] — súhlasný, zhodný.

konkludentný [lat.] — odôvodňujúci určitý úsudok, záver.

konkávny [lat.] — zakrivený (vydutý) smerom dovnútra; opak: konvexný.

konkatenácia [lat.] — spojenie, pripojenie.

kónický [gr.] — kužeľový, kužeľovitý.

konglomerácia [lat.] — zoskupovanie, zoskupenie rôznorodých objektov, javov a pod. v určitom vymedzenom priestore (napr. priemyselná konglomerácia, obchodná konglomerácia).

kongeniálny [lat.] — s rovnakými alebo s príbuznými výnimočnými schopnosťami; s rovnakým zmýšľaním; príbuzný, spriaznený.

konformný [lat.] —

1. zhodný, súhlasný s niečím, zodpovedajúci niečomu;

2. prispôsobujúci sa prevládajúcim názorom, normám.

konfokálny [lat.] — majúci spoločné ohnisko alebo spoločný bod zaostrenia.

konfigurácia [lat.] — priestorové rozmiestnenie (rozloženie) predmetov (napr. konfigurácia planét); zostava, zoskupenie (→ konfigurácia počítača);

1. chem. a) → elektrónová konfigurácia; b) opis štruktúry molekúl, ktorý pri ich rovnakej konštitúcii odlíši také priestorové usporiadania, ktoré sa nemôžu navzájom zmeniť bez prerušenia chemickej väzby. Nezahŕňa rozdiely v priestorovom usporiadaní vznikajúce otáčaním častí molekuly okolo jednoduchých väzieb (→ konformácia). Zlúčeniny s rovnakou konštitúciou, ale s odlišnou konfiguráciou sú stereoizoméry. V minulosti sa konfigurácia viacerých zlúčenín vzťahovala na štandardnú zlúčeninu, ktorej bola len hypoteticky priradená určitá konfigurácia. Napr. E. Fischer koncom 19. stor. zvolil ako štandard pravotočivý glyceraldehyd, ktorému prisúdil usporiadanie ᴅ (pri znázornení Fischerovou projekciou je skupina OH napravo od centrálneho atómu uhlíka). Sledom chemických reakcií z neho pripravil iné zlúčeniny, ktorým potom priradil rovnaké priestorové usporiadanie. Takto určená konfigurácia sa označuje ako relatívna konfigurácia. Exaktne určené, skutočné usporiadanie molekuly sa nazýva absolútna konfigurácia. Ako prvý určil absolútnu konfiguráciu molekuly v roku 1951 holandský chemik Johannes Martin Bijvoet (*1892, †1980), ktorý na zistenie absolútnej konfigurácie vínanu sodno-rubídneho využil metódu röntgenovej difrakčnej analýzy. V súčasnosti sa okrem röntgenovej difrakčnej analýzy používajú na určenie absolútnej konfigurácie aj metódy optickej rotačnej disperzie a kruhového dichroizmu, ako aj špeciálne metódy jadrovej magnetickej rezonancie;

2. mat. konečná množina bodov, priamok a rovín v projektívnom priestore s pevne zvolenými incidenčnými vzťahmi (→ incidencia, význam 2). Rovinná konfigurácia obsahuje len body a priamky s incidenčnými vzťahmi v projektívnej rovine. Príkladom je úplný štvorroh v projektívnej rovine.

konfident [lat.] — utajený informátor polície (napr. z prostredia organizovaného zločinu) alebo tajnej polície, udavač, donášač.

konfeta [tal.] — drobný farebný papierik spravidla okrúhleho tvaru; pestrofarebné konfety sa zvyknú rozhadzovať na zábavách, slávnostiach, karnevaloch, športových podujatiach ap.

konfesijný [lat.] — náboženský, týkajúci sa vierovyznania (náboženského vyznania).

konferencier [-ransier; fr.], aj konferenciér — osoba uvádzajúca pred obecenstvom jednotlivé čísla (zábavného) programu.

konfekčný [fr.] —

1. vzťahujúci sa na konfekciu (napr. konfekčná veľkosť, konfekčný oblek);

2. bežný, tuctový (napr. konfekčný vkus).

konexia [lat.] — vplyvná známosť, vplyvné spoločenské spojenie.

kondolencia [lat.] — vyjadrenie sústrasti pozostalým pri úmrtí im blízkeho človeka ako výraz spoluúčasti na ich utrpení a súcitu s nimi. Kondolencia môže byť vyjadrená osobne, telefonicky alebo písomne (zaslaním sústrastného listu, elektronickou poštou, zápisom do kondolenčnej knihy), príp. symbolicky (zapálením sviečky, kvetinami).

kondičný [lat.] — zameraný na celkové zlepšenie telesnej a (alebo) duševnej kondície (napr. kondičné cvičenie, kondičná gymnastika, kondičná kulturistika) alebo nejakej zručnosti (kondičné jazdy, kondičné hodiny); aj súvisiaci s kondíciou.

kondicionovanie [lat.] — úprava vlastností materiálu, suroviny, produktu za zvolených podmienok; prispôsobenie;

potrav. kondicionovanie obilia — hydrotermická úprava obilia pred mletím zlepšujúca jeho technologické vlastnosti. Pri kondiciovaní obilia sa pôsobením tepla a vlhkosti menia mechanické a štruktúrne vlastnosti zrna, čo má za následok zníženie energetickej náročnosti mletia (napr. docieli sa ľahšie oddelenie šupky od jadra) a zlepšenie akosti (belosť, krupičnatosť) a pekárenských vlastností múky (napr. vlastností lepku). Kondicionovanie sa vykonáva v kondicionéri, vysokej vežovitej nádrži rozdelenej na naparovaciu, zahrievaciu (kondičnú) a chladiacu zónu. V naparovacej zóne sú umiestnené ohrievače, ktorými sa zvlhčené obilie počas 55 min zahrieva na teplotu 40 – 55 °C, v zahrievacej zóne je počas 75 min vystavené prúdu horúceho vzduchu zahriateho na 70 – 80 °C a následne sa v chladiacej zóne schladí na teplotu 18 °C a nechá sa odležať. Podmienky kondicionovania sa môžu meniť podľa kvality obilia.

koncízny [lat.] — úsporný v slovnom vyjadrení, poskytujúci však podstatné informácie a fakty; stručný, úsporný, hutný.