komponovanie [lat.] — utváranie, zostavovanie, tvorba umeleckého diela, najmä hudobného (→ kompozícia).

kompoundný [-paund-; angl.] — tech. zložený, združený, zlúčený.

konkludentný [lat.] — odôvodňujúci určitý úsudok, záver.

konkávny [lat.] — zakrivený (vydutý) smerom dovnútra; opak: konvexný.

konkatenácia [lat.] — spojenie, pripojenie.

komunikátor [lat.] —

1. aktívny iniciátor (osoba alebo skupina osôb) komunikácie vysielajúci zakódovanú správu smerom ku komunikantovi (príjemcovi, recipientovi). Predpokladom recepcie správy je porozumenie spôsobu vyjadrenia, ktorý komunikátor zvolil. U človeka je dôležitá napr. jeho vierohodnosť, štýl prejavu, rýchlosť reči a pod. Zo sociálnokomunikačného hľadiska môže byť komunikátor autor alebo sprostredkovateľ vyslanej správy. Zvláštnou kategóriou komunikátorov sú tzv. gatekeeperi (angl. doslovne strážcovia), ktorí určujú, aké informácie a v akej podobe vstúpia do komunikačného procesu. V prostriedkoch masovej komunikácie sú nimi napr. redaktori alebo dramaturgovia;

2. elektronické zariadenie zabezpečujúce komunikáciu rôznych zariadení, napr. zabezpečovacieho zariadenia (alarm) a mobilného telefónu, počítača a satelitnej siete.

konštituovanie [lat.] — ustanovenie, zriadenie, utvorenie.

konštrukt [lat.] — vykonštruovaný model priamo nepozorovateľného javu, myšlienková konštrukcia.

konštruktívny [lat.] — tvorivý, podnetný; opak: deštruktívny.

kontrapozícia [lat.] — protiklad, protikladné postavenie; log. kontrapozícia implikácie — implikácia, v ktorej antecedent i konzekvent sú negované a vzájomne zamenené. Kontrapozícia implikácie p ⇒ q sa zapisuje ¬q ⇒ ¬p. Napr. kontrapozíciou implikácie Ak je x kladné číslo, tak 2x je kladné číslo je implikácia Ak 2x nie je kladné číslo, tak x nie je kladné číslo. Obidva výroky sú logicky ekvivalentné (→ zákon kontrapozície).

konštitutívny [lat.] — tvoriaci základ niečoho, zakladajúci niečo; základný, podstatný; práv. právotvorný (→ konštitutívne rozhodnutie).

konštatácia [fr.] —

1. výrok, výpoveď, konštatovanie;

2. uvedenie zistených poznatkov.

konšpirácia [lat.] — tajne organizovaná činnosť proti režimu, jeho predstaviteľovi a pod.; sprisahanie, komplot; aj utajenie.

konsenzuálny [lat.] — súhlasný, zhodný.

konsignácia [lat.] — zoznam, súpis; ekon. zoznam odoslaného alebo prevzatého tovaru.

kontra- [lat.] — prvá časť zložených slov s významom proti, opačný, napr. kontraindikácia, kontraproduktívny.

kontinuálny [lat.] — neprerušený, plynulý; súvislý.

kontinentálny [lat.] —

1. vzťahujúci sa na kontinent (pevninu) alebo súvisiaci s ním, napr. kontinentálne podnebie, kontinentálna kôra, → kontinentálny ľadovec;

2. súvisiaci s európskym kontinentom (pevninou), napr. kontinentálna Európa (bez Britských ostrovov), kontinentálna blokáda.

konvenčný [lat.] — všeobecne prijímaný, zaužívaný, vžitý; dohodnutý, dohovorený.

kónus [gr.] — kužeľ; predmet, najčastejšie súčiastka kužeľového tvaru.

kontroverzný [lat.] — vyvolávajúci polemiku, spor.

konzistentnosť [lat.] — ucelenosť, vzťahová súdržnosť (napr. konzistentnosť názorov, cieľov), neprotirečivosť;

log. vlastnosť takých logických systémov alebo teórií, ktoré neobsahujú žiadne dve logicky sporné (protirečivé) tvrdenia; t. j. logický systém alebo teória sú konzistentné, ak v ich jazyku neexistuje žiadna formula A taká, že A i jej negácia (¬A), t. j. protirečiace si formuly, sú odvoditeľné.

koral [gr.] —

1. → koraly;

2. upravený úlomok vonkajšej kostry koralov používaný v šperkárstve.

koráľ [gr.] — drobný prevŕtaný útvar rôzneho tvaru (guľôčka, valček) z keramiky, skla, plastu, kovu, dreva a pod., ktorý sa navlieka na niť, tenký drôt, syntetické vlákno (silon) a pod.; používa sa na výrobu bižutérie.

konvokácia [lat.] — zvolanie (ľudí, zasadnutia), zjazd, snem, zhromaždenie; v právnej praxi konvokácia veriteľov.

konvexný [lat.] — vypuklý; opak: konkávny.

kopro- [gr.] — prvá časť zložených slov s významom výkal.

konverzácia [lat.] —

1. (neformálny) rozhovor, aj spoločenského charakteru (nezáväzná konverzácia, spoločenská konverzácia);

2. precvičovanie cudzieho jazyka prostredníctvom rozhovorov; aj vyučovací predmet zameraný na takýto spôsob výučby.

konzumácia [lat.] —

1. konzumovanie, konzum — prijímanie (jedenie a pitie) jedla a nápojov;

2. označenie jedla a nápojov spotrebovaných zákazníkom (hosťom) v stravovacom zariadení, napr. vystaviť, uhradiť účet za konzumáciu.

kolaterálny [lat.] — postranný, vedľajší, pobočný; 1. vzťahujúci sa na kolaterál, napr. kolaterálny účet; 2. vzťahujúci sa na kolaterálu, napr.: a) kolaterálny cievny zväzok; kolaterálny obeh (→ cievna sústava), kolaterálny nerv, kolaterálna tepna alebo žila; b) súvisiaci s vedľajšou príbuzenskou vetvou.

konzument [lat.] —

1. spotrebiteľ tovarov (napr. bežný konzument, konzument piva), produktov (aj nemateriálnych, napr. konzument umenia);

2. ekol. organizmus živiaci sa organickým látkami, ktoré vytvoril iný organizmus; zložka potravného reťazca (→ trofický reťazec). Rozlišujú sa primárne konzumenty, ktorými sú živočíchy živiace sa rastlinnou potravou (fytofágy, herbivory) alebo baktériami, a sekundárne a vyššie konzumenty živiace sa živočíšnou potravou (zoofágy, karnivory), napr. zoofág požiera iného zoofága. Okrem človeka a živočíchov patria ku konzumentom aj nezelené rastliny (poloparazity, parazity zelených rastlín) a väčšina mikroorganizmov.

konzumpcia [lat.] — spotreba (produktov, spotrebných predmetov, látok a pod.).

konzultant [lat.] — osoba poskytujúca konzultáciu; poradca; práv. konzultant znalca — odborne spôsobilá fyzická alebo právnická osoba (vrátane znaleckého ústavu) s potrebnými znalosťami a skúsenosťami v určitom odbore, ktorá prispieva k výsledku znaleckého skúmania. Ustanovený znalec je oprávnený pribrať konzultanta na posúdenie čiastkových otázok, ktoré nevie jednoznačne a spoľahlivo zhodnotiť sám. Odborná kvalifikácia konzultanta znalca by mala byť približne na rovnakej odbornej úrovni ako kvalifikácia ustanoveného znalca. Pribratie konzultanta nijako neobmedzuje osobnú zodpovednosť znalca za správnosť celého znaleckého posudku vrátane tej časti, ktorú spracoval konzultant (ten však nemôže vypracovať celý posudok namiesto ustanoveného znalca). Znalec musí odôvodniť opodstatnenosť pribratia konzultanta (v odôvodnení musí uviesť, prečo sám nemôže posúdiť čiastkovú otázku, ako aj vysvetlenie, prečo bola konkrétna osoba vybratá ako konzultant).

konto [tal.] —

1. ekon. → účet;

2. prenesene mať niečo na svojom konte — byť autorom, pôvodcom, nositeľom niečoho (napr. mať na konte viacero publikácií), získať niečo (mať na konte viacero ocenení; udržať si čisté konto – nedostať gól), vykonať pozitívny alebo negatívny čin (mať na konte viacero previnení).

kon- [lat.] — predpona s významom s-, spolu-, sú-.

komunikatívny [lat.] —

1. majúci schopnosť dobre komunikovať, dorozumieť sa (napr. komunikatívny človek);

2. zameraný na komunikáciu (napr. komunikatívna didaktika).

komúnový [lat.] — charakteristický pre život v komúne, pre kolektívny spôsob života.

konceptuálny [lat.] — týkajúci sa všeobecných pojmov, pojmový.

koncízny [lat.] — úsporný v slovnom vyjadrení, poskytujúci však podstatné informácie a fakty; stručný, úsporný, hutný.

komprimácia [lat.] — stláčanie, lisovanie, zhusťovanie.

kompromitácia [lat.] —

1. (verejné) poškodenie dobrého mena, dobrej povesti;

2. získanie neoprávneného prístupu k utajeným informáciám.

komputerizácia [-pju-; angl.] — vybavovanie inštitúcií, pracovísk počítačmi (komputermi), zavádzanie počítačov.

kozmopolitný [gr.] — 1. biol. kozmopolitný organizmus → kozmopolit; 2. filoz., politol. založený na → kozmopolitizme, vyznačujúci sa kozmopolitizmom.

kozmopolita [gr.] — prívrženec → kozmopolitizmu; svetoobčan.

koryfej, gr. koryfaios —

1. v antickom Grécku a) predspevák pri prednese dityrambov predvádzaných vo forme dialógu medzi ním (prednášal improvizovaný príbeh) a zborom (prednášal refrén); b) v gréckej antickej dráme (→ grécke antické divadlo) vedúci chóru (zboru), ktorý koordinoval pohyb hercov a viedol s nimi dialóg, v chórovej formácii preto zaujímal najdôležitejšie miesto; zároveň plnil úlohu hovorcu chóru, resp. rozprávača približujúceho publiku vystupujúce postavy a udalosti odohrávajúce sa na javisku;

2. v prenesenom význame vedúca osobnosť, autorita v rámci určitej spoločenskej skupiny.

komunálny [lat.] — obecný, mestský, patriaci do právomoci nižšej správnej jednotky (obce, mesta), napr. komunálne voľby — voľby do miestnych samosprávnych jednotiek (miestne voľby); komunálny odpad — odpad z domácností vznikajúci na území obce.

kompozit [lat.] — produkt zhotovený z rozličných materiálov, resp. tvorený prvkami rôznej štruktúry; → kompozitné materiály, → drevné kompozity.

kompozitný [lat.] — zložený z viacerých zložiek, prvkov.

kompletizácia [lat. > fr.] — spájanie častí do celku, dopĺňanie chýbajúcich častí na jeho vytvorenie, napr. kompletizácia výrobkov, kompletizácia odevov, kompletizácia počítačov, kompletizácia výsledkov vedeckého výskumu.

kompletka [lat. > fr.] —

1. polygr. stroj na mechanizované odlievanie typografických znakov (písmen) z písmoviny. V roku 1862 zostrojili britskí vynálezcovia John Robert Johnson (†1873) a James Stains Atkinson tzv. Johnsonovu kompletku, ktorá písmená nielen odlievala, ale ich aj vylamovala z bloku (→ lejací stroj);

2. hovorovo úplná služba (napr. v kaderníctve, kozmetike), úplný súbor (napr. kníh).