a- [gr.] — predpona s významom ne-, bez-.

à [fr.] — po (pri uvádzaní ceny).

ab- — predpona s významom ne-, od-.

Abesínia — zastaraný názov Etiópie.

abilita [angl.] — spôsobilosť, schopnosť, talent, v širšom význame primerané prirodzené nadanie človeka.

ab imo pectore [ímó pek-; lat.] — z hĺbky srdca, z celého srdca, úprimne (Lukrécius: O prírode).

ab initio [-ció; lat.] — od začiatku.

ab minimis ad maxima [-mís; lat.] — od menších vecí k najväčším, od najmenšieho k najväčšiemu.

abonent [fr.] — predplatiteľ.

a bove maiore discit arare minor [á -jó- -rá-; lat.] — od staršieho vola učí sa orať mladší; staršia generácia odovzdáva svoje skúsenosti a vedomosti mladšej generácii.

ab ovo [óvó; lat.] — od prvopočiatku, od začiatku (od Adama).

ab ovo usque ad mala [óvó -kve má-; lat.] — od vajíčka až k jablkám, t. j. od začiatku do konca. Rímske hostiny sa začínali podávaním vajíčka a končili sa podávaním ovocia (Horácius: Satiry).

abrahámoviny — zaužívané označenie päťdesiatych narodenín (podľa biblického patriarchu Abraháma).

abrakadabra — magické slovo známe už od 3. stor., v stredoveku sa mu pripisovala magická sila (nápis na amuletoch); podobne → abraxas.

absolútny [lat.] —

1. nepodmienený, nezávislý, bez vzťahu k niečomu, existujúci sám pre seba; opak: relatívny;

2. úplný, dokonalý;

3. neobmedzený;

4. všeobecne platný.

absorpcia [lat.] — vstrebávanie, pohlcovanie;

1. ekon. zlúčenie; spôsob fúzie, pri ktorej si právnu subjektivitu ponecháva len absorbujúca spoločnosť a absorbovaná spoločnosť zaniká. Vloženie všetkého majetku, pohľadávok a záväzkov absorbovanej spoločnosti v prospech absorbujúcej spoločnosti;

2. fyz. pohlcovanie žiarenia pri prechode hmotným prostredím (→ absorpcia svetla, → absorpcia zvuku, → absorpcia žiarenia, → absorpcia vlnenia);

3. chem. fyzikálnochemický proces rozpúšťania (pohlcovania) plynnej zložky v kvapaline (príp. v tuhej látke), absorbente. Charakteristickým znakom absorpcie je, že rozpustený plyn sa rozptýli rovnomerne v celom objeme absorbentu na rozdiel od adsorpcie, kde je účinný len povrch adsorbentu.

Pri fyzikálnej absorpcii je rozpustený plyn viazaný na molekuly absorbentu iba slabšími fyzikálnymi väzbami a absorpcia je vratná. Chemická absorpcia je spravidla nevratná, pretože absorbovaný plyn vytvorí v absorbente chem. zlúčeninu (napr. pri absorpcii oxidu uhličitého CO₂ vo vodnom roztoku hydroxidu vápenatého Ca(OH)₂ vznikne uhličitan vápenatý CaCO₃). Absorpcia je exotermický dej, vznikajúce teplo je často potrebné odvádzať, aby sa priblížila v praxi požadovanému izotermickému deju.

Fyzikálna absorpcia plynov v kvapalinách sa riadi Henryho zákonom. Plyn sa absorbuje iba do stavu nasýtenia, keď sa dosiahne termodynamicky rovnovážny stav (koľko častíc sa absorbuje do roztoku, toľko sa z neho uvoľní). Rozpustnosť plynu v kvapaline je približne priamo úmerná jeho tlaku a koncentrácii v kvapaline a spravidla sa zmenšuje s rastúcou teplotou. Rôzne plyny majú v určitom absorbente rôznu rozpustnosť. Napr. oxid uhličitý má vo vode asi 50-krát väčšiu rozpustnosť ako vzduch. V tomto prípade ide čiastočne aj o chemickú reakciu, pri ktorej vzniká kyselina uhličitá. Pre plyny, ktoré nereagujú s rozpúšťadlom, platí princíp superpozície, t. j. rozpúšťajú sa nezávisle od seba a ich rozpustnosť závisí od ich parciálneho tlaku a teploty. Rôzna rozpustnosť plynov v absorbente umožňuje ich delenie v absorbéroch (napr. oddelenie sírovodíka zo zmesi uhľovodíkových plynov absorpciou v etanolamínoch). Niekedy je roztok plynu a absorbentu žiadaným produktom: napr. kyselina chlorovodíková (absorpcia chlorovodíka vo vode), sódovka (absorpcia oxidu uhličitého vo vode).

absque pugna non est victoria [-kve -ná nón viktórijá; lat.] — bez boja niet víťaza (Eduardus Margalits: Florilegium proverbiorum universae latinitatis).

abstraktný [lat.] — neskutočný, existujúci bez bezprostredného vzťahu ku skutočnosti; myšlienkový, pojmový, nenázorný. Opak: konkrétny.

absurdný [lat.] — nezmyselný, protirečiaci skutočnosti, nemysliteľný, hlúpy; nevhodný.

ab Urbe condita [konditá; lat.], a. U. c., ab U. c. — od založenia mesta (Ríma). Letopočet v Ríme mal svoj začiatok v roku založenia mesta 753 pred n. l.

abusus non tollit usum [abúzus nón úzum; lat.] — zneužívanie neruší právo užívania; rímska právna zásada: tým, že je určitý právny poriadok zneužívaný, ešte nestráca platnosť.

ab U. c. → ab Urbe condita

accompagnato [akkompaňa-; lat.] — hud. so sprievodom; v latinskej barokovej opere spev sprevádzaný inštrumentálnym súborom na rozdiel od recitatívu secco, kde sa sprievod obmedzoval na generálny bas.

acta est fabula [ák- fá-; lat.] — hra je dohratá; komédia sa skončila. Výraz používaný v antickom divadle na konci hry. Prenesene: je po všetkom.

actam rem agere [ák-; lat.] — robiť vec už urobenú, t. j. robiť niečo zbytočne (Plautus, Komédia o skrinke, 703. verš).

acti labores iucundi [áktí -bórés júkundí; lat.] — vedomie vykonanej práce teší.

actis testantibus [áktís; lat.] — ako svedčia spisy, podľa svedectva dôkazového materiálu.

actum agere [ák-; lat.] — dávať si márnu námahu, robiť niečo zbytočne.

actum est mecum [ák- mékum; lat.] — so mnou je koniec.

actum ne agas [ák- né agás; lat.] — nerob to, čo už bolo urobené (Terentius, Formio, 419. verš, Cicero, Listy Atticovi); → actum agere.

acyklický [gr.] — netvoriaci cyklus, necyklický. Opak: cyklický.

ad- [lat.] — predpona s významom k, pri.

ad absurdum [lat.] — do nezmyselnosti, do nemožnosti, do krajnosti, nevhodne.

adagio [-džo; tal.] —

1. hud. voľne, zdĺhavo, voľnejšie tempo ako andante, rýchlejšie ako largo. V cyklickej forme aj názov pomalej, voľnej časti;

2. balet. jedna z foriem tanca v priestore, v ktorom sa využívajú nesené figúry, rotácia tanečnice za pomoci partnera, skoky a pohyby horných končatín; úvodná časť klasického pas de deux, časť grand pas, pas d’action (→ pas). Vývojom sa do adagia vniesli akrobatické prvky; v terminológii klasického tanca skupina cvikov pri tyči a na voľno, slúži na rozvinutie zmyslu pre rovnováhu a líniu póz, na získanie koordinácie a sily i na rozvíjanie hudobného cítenia a tanečnosti.

adagissimo [-dži-; tal.] — hud. čo najvoľnejšie.

adaptér [lat.] — doplnkové prídavné zariadenie rozširujúce použiteľnosť rôznych strojov a prístrojov; poľnohosp. vymeniteľné zberové ústrojenstvo, ktoré je základnou a ľahko vymeniteľnou časťou kombajnu, prípadne rezačky (odlamovací adaptér na zber kukurice, ktorý sa pripája na komoru šikmého dopravníka rovnako ako žací stôl pri kombajne). V závislosti od druhu zberanej poľnohospodárskej plodiny sa pripája k základnej jednotke kombajnu, čím umožňuje jej širšie využitie na zber viacerých poľnohospodárskych plodín. Z hľadiska použitia sa adaptéry delia na žací mechanizmus (na priamy zber obilnín s rôznou šírkou záberu), bubnový zberový mechanizmus (na delený zber obilnín), dopravníkový zberací mechanizmus (na delený zber krátkosteblových a ľahko vypadávajúcich plodín, napr. krátkych obilnín, strukovín, tráv na semeno), odlamovací mechanizmus palíc (na zber kukurice na zrno) a na adaptéry na zber slnečnice, fazule, resp. sóje.

a dato [lat.], a d. — odo dňa, od vystavenia listiny.

ad augusta per angusta [lat.] — cez úskalia k výšinám.

ad bestias [béstijás; lat.] — šelmám. Na zápas so šelmami, na roztrhanie dravcami sa v Ríme v období cisárstva odsudzovali ťažkí zločinci, otroci, zajatci, kresťania a i.

ad captandam benevolentiam [kap- -cijam; lat.] — na získanie náklonnosti, na zaistenie sympatií; o počínaní rečníka, ktorý si chce nakloniť poslucháčov, alebo všeobecne o niekom, kto chce pôsobiť na samoľúbosť oslovených, a tým si ich získať.

ad coram [kó-; lat.] — pred niekým, v prítomnosti niekoho.

addendum [lat.] — dodatok, doplnok, príloha, čo je potrebné dodať (v knihe: addenda et corrigenda – dodatky a opravy).

a d. → a dato

ad diem [lat.] — do dňa.

adept [lat.] — začiatočník v nejakom odbore (vo vede, v umení); stúpenec, žiak.

ad exemplum [lat.] — napríklad, ako príklad, podľa vzoru.

ad fontes [-tés; lat.] — k prameňom, k zdrojom. Vo vedeckej práci požiadavka čerpať z primárnych prameňov. V období renesancie ad fontes znamenalo čítať klasických autorov.

ad gustum [lat.] — podľa vkusu.

ad hoc [hok; lat.] — na toto, t. j. na tento prípad, na tento účel, na túto chvíľu, na túto príležitosť.

ad honorem [-nó-; lat.] — na poctu, na česť; na počesť.