Nové heslá

Zobrazených 50 najnovších hesiel

Zobrazujem:

Začiatok hesla

hviezdovkovité

hviezdovkovité, Geastraceae — čeľaď z kmeňa bazídiové huby (Basidiomycota), trieda Basidiomycetes. V mladosti majú guľovité plodnice a do viacvrstvovej zákrovky (perídia) uzavretú glébu; v dospelosti vonkajšie vrstvy zákrovky zvyčajne praskajú do hviezdicovitých cípov. Guľovité bradavičnaté výtrusy sa uvoľňujú z otvoru v hornej časti vnútornej zákrovky, kapilícium je nerozkonárené. Patrí sem osem rodov, napr. hviezdovka (Geastrum).

cheirant

cheirant [gr.], Cheiranthus — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď kapustovité. Trváce byliny alebo polokry s poliehavou stonkou, jednoduchými úzkokopijovitými listami a so štvorpočetnými kvetmi, plod šešuľa. Obľúbené záhradné rastliny, ktoré sa pestujú v početných kultivaroch najmä na skalkách. Podľa najnovších botanických systémov niektoré druhy, napr. cheirant voňavý (Cheiranthus cheiri) so žltými, oranžovými, hnedkastými alebo fialovými kvetmi, patria do rodu horčičník.

jakaranda

jakaranda, Jacaranda — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď bignóniovité. Dreviny pochádzajúce z tropických oblastí Južnej Ameriky a z Malých a Veľkých Antíl. Stromy s perovito zloženými listami a so svetlofialovými kvetmi, plod tobolka. Patrí sem okolo 50 druhov, napr. rýchlorastúca opadavá jakaranda mimózolistá (Jacaranda mimosifolia, synonymá Jacaranda ovalifolia a Jacaranda acutifolia) a Jacaranda copaia, ktorej mäkké drevo (nazývané aj palisander brazílsky, od 1992 patrí medzi chránené drevá) sa používa najmä v rezbárstve.

hypotécium

hypotécium [gr.] — vrstva hubových vláken (hýf) pod subhyméniom v apotéciách; termín niekedy označuje všetky vrstvy pod výtrusorodou vrstvou (vrátane subhyménia).

hypokotyl

hypokotyl [gr.] — oblasť embrya alebo klíčiacej rastliny medzi koreňom a epikotylom, ktorá pri epigeickom klíčení rastliny nesie klíčne listy a rastový vrchol. Hypokotyl je anatomickým prechodom medzi koreňom a stonkou, v ktorom sa mení radiálny cievny zväzok koreňa na kolaterálny alebo na iný cievny zväzok stonky.

Hypoestes

Hypoestes [gr.] — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď akantovité. Vždyzelené byliny pochádzajúce z juhu Afriky a Madagaskaru. Majú oválne tmavozelené alebo ružovými až bordovými škvrnami pokryté listy a malé ružové, purpurové, fialové alebo červené rúrkovité kvety usporiadané v klasovitých súkvetiach, plod tobolka. Patrí sem okolo 40 druhov, napr. do 1 m vysoký druh Hypoestes aristata s bledočervenými až purpurovými kvetmi a do 30 cm vysoký Hypoestes phyllostachya (synonymum Hypoestes sanguinolenta) s červenými až fialovými kvetmi.

Hymenosporum

Hymenosporum [gr.] — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď Pittosporaceae. Patrí sem jediný druh, vždyzelený ker alebo do 10 m vysoký strom Hymenosporum flavum pochádzajúci z Queenslandu a Nového Južného Walesu v Austrálii. Má oválne až podlhovasté lesklé listy a voňavé rúrkovité svetložlté päťpočetné kvety usporiadané vo vrcholových metlinách, plod tobolka.

hymenolepidóza

hymenolepidóza [gr.], hymenolepióza — črevná parazitóza vyvolaná pásomnicou detskou (Hymenolepis nana, → pásomnice); → cestodózy. Vyskytuje sa na celom svete, najmä u detí žijúcich v hygienicky zaostalom prostredí. Nákaza sa prenáša fekálno-orálnou cestou (vodou, potravinami, priamym stykom). Prameňom nákazy môže byť človek alebo myš domová. Vajíčka pásomnice sa uvoľňujú z gravidných článkov v hrubom čreve hostiteľa (človeka alebo myši) a vylučujú sa stolicou. Ak sa dostanú do lariev rôznych múch, menia sa na cysticerkoidy (larvy). Vajíčka sa môžu vyvíjať aj v tráviacom trakte toho istého jedinca (tzv. superinfekcia), onkosféry prenikajú do steny tenkého čreva, kde sa menia na cysticerkoid, z ktorého dozreje dospelá pásomnica vylučujúca vajíčka. Pri ľahkej nákaze chýbajú akékoľvek príznaky alebo sa objavia len ľahké bolesti brucha, masívna nákaza sa prejavuje bolesťami brucha, nechutenstvom, vracaním, málokrvnosťou a hnačkami. Diagnostika sa opiera o dôkaz vajíčok v stolici. Liečba: podávanie antihelmintík, dôležitá je prevencia (osvojenie si návykov osobnej hygieny).

hymenofor

hymenofor [gr.] — časť plodnice bazídiových húb, ktorá nesie výtrusorodú vrstvu (hyménium). Najznámejšie typy hymenoforu sú lupeňovitý (tvorený lupeňmi, napr. pri plávkach a pečiarkach), ostnitý (tvorený jednotlivými drobnými ostňami, napr. pri jelenkách) a rúrkovitý (tvorený dlhšími tenkými rúrkami, napr. pri hríboch).

hýfa

hýfa [gr.], hubové vlákno — základná stavebná mikroskopická jednotka tvorená navzájom retiazkovito spletenými bunkami (vegetačný orgán), z ktorého je zložené telo húb. Hýfa môže existovať samostatne alebo vytvára hubové (nepravé) pletivá, napr. prozenchymatické pletivo (→ prozenchým), pseudoparenchymatické pletivo (→ pseudoparenchým). Spleť hýf vytvára podhubie (mycélium). Podľa vnútorného usporiadania sa hýfy rozdeľujú na cenocytické (bez vnútorných priehradiek), mnohobunkové, heterokaryontné (s viacerými geneticky rozdielnymi jadrami), homokaryontné (s viacerými geneticky zhodnými jadrami), dikaryontné (s dvoma geneticky rozdielnymi, neskôr konjugáciou sa deliacimi jadrami) a monokaryontné (s jedným jadrom).

hyenovité

hyenovité [gr.], Hyenidae — čeľaď z triedy cicavce (Mammalia), rad mäsožravce (Carnivora). Živočíchy s kratšími zadnými končatinami a s mohutnou lebkou so silnými čeľusťami živiace sa zdochlinami alebo lovom. Patria sem druhy z afrických saván hyena škvrnitá (Crocuta crocuta) s tmavými škvrnami na tele a nohách a hyena hnedá (Hyaenna brunnaea) s dlhou hnedou srsťou a s pruhovanými končatinami, ktoré majú do 160 cm dlhé telo, hyena pásavá (Hyaenna hyaenna) s telom dlhým 90 – 120 cm, s čiernym krkom a s pásmi na tele aj na končatinách, ktorá sa vyskytuje v Afrike, Strednej Ázii, Indii a na Blízkom a Strednom východe, a africký druh hyenka cibetkovitá (Proteus cristatus) s telom dlhým do 80 cm, s dlhou hrivou, s chvostom dlhým do 30 cm a s veľkými špicatými ušami, ktorá sa živí zvyčajne termitmi lovenými v noci.

Hyenia

Hyenia [gr.] — rod najstarších a najjednoduchších prasličiek pochádzajúcich z konca prvohôr. Drobné rastliny s jednoduchými malými listami a s vidlicovito rozkonárenou stonkou, na ktorej vrchole boli strapcovito usporiadané hrubostenné výtrusnice. Fosílne pozostatky druhu Hyenia elegans boli objavené na území súčasnej západnej Európy.

hyaloplazma

hyaloplazma [gr.] — časť základnej cytoplazmy pod povrchom cytoplazmatickej membrány (→ biologická membrána), sklovitá číra hmota bez viditeľnej štruktúry, hustejšia ako granuloplazma; pri opise pohybu améboidných buniek (→ meňavka) v odbornej literatúre sa označuje synonymom ektoplazma.

hviezdovky

hviezdovky, Asteroidea — trieda z kmeňa ostnatokožce (Echinodermata), podkmeň bezstopkavce (Eleutherozoa). Dravé morské živočíchy s hviezdovitým telom s priemerom 2 cm až 1 m, zo stredu ktorého vyrastá zvyčajne 5 (zriedkavo až 40) hrubších ramien s prísavnými panôžkami, pomocou ktorých sa pohybujú. Živia sa prevažne mäkkýšmi; menšiu potravu prehĺtajú vcelku, pri väčšej vysunú cez ústny otvor na spodnej strane tela vyduteľný žalúdok a strávia ju mimo tela; análny otvor sa nachádza na hornej strane tela. Ramená hviezdoviek sú regenerovateľné. Patrí sem okolo 1 500 zvyčajne pri pobreží žijúcich druhov, napr. hviezdovka červená (Asterias rubens). Hviezdovky sa formovali v spodnom ordoviku (500 – 480 miliónov rokov), výnimočne dobré podmienky na život mali v devóne. Veľmi dobre sa zachovali fosílne zvyšky hviezdoviek druhu Pentasteria longispina z vrchnej jury pri Solothurne (Švajčiarsko), kde ich pri búrke zaživa prekryli jemné morské sedimenty.

behavček

behavček, Peltohyas — rod z triedy vtáky (Aves), čeľaď kulíkovité. Malý škvrnitý vták. V austrálskych pustatinách žije jediný druh behavček pustatinný (Peltohyas australis) pieskovej farby, s čiernym pásikom na temene tiahnucim sa až pod oči.

Hypsela

Hypsela [gr.] — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď zvončekovité. Trvalky pochádzajúce z Austrálie a Južnej Ameriky. Patria sem 4 druhy, napr. drobný plazivý do 2 cm vysoký druh Hypsela reniformis s mäsitými srdcovitými listami s priemerom 1 cm a s drobnými hviezdicovitými bielo-ružovými kvetmi, plod tobolka.

Hypoxis

Hypoxis [gr.] — rod jednoklíčnolistových rastlín, čeľaď Hypoxidaceae. Rastliny s hľuzami, širšie kopijovitými polovzpriamenými listami a so žltými alebo s bielymi hviezdicovitými kvetmi, plod tobolka. Patrí sem asi 100, v subtrópoch alebo v trópoch rastúcich druhov, napr. do 20 cm vysoký Hypoxis angustifolia so žltými kvetmi.

hypoxia

hypoxia [gr.] — nedostatok kyslíka v tkanivách v dôsledku zníženej dodávky kyslíka napriek adekvátnemu prietoku krvi tkanivami. Podľa pôvodu sa rozlišuje centrálna a periférna hypoxia. Centrálna hypoxia vzniká následkom poruchy centrálnych regulačných mechanizmov (napr. dýchacieho centra, motorického aparátu), periférnu hypoxiu vyvolávajú choroby srdca a pľúc, zmeny v procese transportu kyslíka v organizme ap. Základnými prejavmi hypoxie sú cyanóza, dýchavica, malátnosť, únavnosť pri minimálnej námahe a poruchy spánku. Na hypoxiu je najcitlivejší mozog, najmä jeho neuróny. Vnútromaternicová plodová hypoxia (hypoxia plodu) je chorobný stav, ktorý vzniká pri akútnom alebo chronickom nedostatku kyslíka a bezprostredne ohrozuje život, zdravie, rast a vývin plodu v maternici (vyskytuje sa u 0,1 – 1 % detskej populácie). Je výsledkom kritického zníženia výmeny dýchacích plynov medzi matkou a plodom v dôsledku ochorenia matky (hypotenzia), najčastejšie však v dôsledku zlyhania pupočníkovo-placentárnej cirkulácie. Pri akútnej hypoxii plodu zapríčinenej odlúpením placenty alebo pri poruche prietoku krvi pupočníkom hrozí odumretie plodu alebo nezvratné poškodenie centrálnej nervovej sústavy, ktoré sa neskôr prejaví vznikom detskej mozgovej obrny s rôznym stupňom psychomotorického postihnutia. Chronická hypoxia plodu vzniká najčastejšie pri poruchách prietoku krvi v placente a vyskytuje sa zvyčajne pri vnútromaternicovom poškodení rastu plodu. Liečba: pri akútnej hypoxii ukončenie tehotenstva alebo pôrod na záchranu života plodu (následná liečba postihnutého dieťaťa spočíva v systematickej a trvalej rehabilitácii, pričom je dôležitá starostlivosť rodičov a ich spolupráca s lekármi), pri chronickej hypoxii liečba placenty.

chytadlovky

chytadlovky, Phoronidea — trieda mnohobunkových živočíchov z kmeňa chytadlovce, vývojová vetva prvoústovce. Morské, zvyčajne v kolóniách zoskupené, od seba izolované jedince žijúce v rúrkach zlepených tmelom z materiálu, ktorý vylučujú kožnými žľazami; niektoré druhy vŕtajú rúrky do skál. Majú pretiahnuté, okolo 1 mm hrubé a 3 – 5 cm (výnimočne až 12 cm) dlhé telo, ktorého predná časť sa vysúva z rúrky vejárovito rozprestretými obrvenými chytadlami, pomocou ktorých zachytávajú potravu (drobné organizmy a čiastočky detritu). Rozmnožujú sa pohlavne aj nepohlavne. Patrí sem okolo 25 druhov, napr. kozmopolitne rozšírená chytadlovka ílová (Phoronida pallida) a 12 cm dlhá chytadlovka južná (Phoronida australis), ktorá sa vyskytuje na koralových útesoch Madagaskaru, Austrálie a Japonska.

chytadlovce

chytadlovce, Tentaculata — kmeň dvojstranne súmerných živočíchov, vývojová vetva prvoústovce. Prisadnuté morské aj sladkovodné živočíchy s telom zloženým z troch oddielov (segmentov): predústneho oddielu, oddielu s ústami a vencom obrvených chytadiel (lofofor) a najväčšieho trupového oddielu, na ktorom sa nachádza väčšia časť tráviacej sústavy v tvare písmena U (análny otvor je v blízkosti úst, ale mimo venca chytadiel), pohlavná sústava a vylučovacia sústava zložená z 1 alebo 2 párov nefrídií, ktoré sa druhotne môžu redukovať. Cievna sústava chytadlovcov je uzavretá, môže sa aj redukovať. Patrí sem okolo 5-tis. druhov rozdelených do 3 tried: chytadlovky, machovky a ramenonožce.

chytrídie

chytrídie [gr.] — hovorový názov bunkoviek odvodený z ich vedeckého názvu Chytridiomycetes.

chvostovec panónsky

chvostovec panónsky, Pholiurus pannonicus — druh jednoklíčnolistových rastlín, čeľaď lipnicovité. Jednoročná trsnatá nižšia tráva vytvárajúca kruhovité zárasty, rastúca na slaniskách na Východoslovenskej a Podunajskej nížine. Má tenké steblá, úzke listy, štíhle klasy a k vretenu zboka pritlačené klásky. Kriticky ohrozený a veľmi vzácny druh.

chvostníkovité

chvostníkovité, Huperziaceae — čeľaď výtrusných rastlín, rad plavúňotvaré (Lycopodiales). Trváce trsovité byliny so stonkami, ktoré sú od bázy vidlicovito rozkonárené, s jednoduchými drobnými celistvookrajovými listami usporiadanými v hustej závitnici okolo stonky a s guľovitými alebo obličkovitými výtrusnicami uloženými v pazuchách horných listov, ktoré netvoria klasy. Patrí sem okolo 100 druhov vyskytujúcich sa najmä v trópoch a subtrópoch, na Slovensku rastie len chvostník jedľový (Huperzia selago) s hrubostennými okrovožltými výtrusnicami, ktorý rastie vo vyšších polohách v pásme ihličnatých lesov a kosodreviny a v subalpínskom pásme; vytvára bochníkovité alebo trsovité porasty.

chvostík myší

chvostík myší, Myosurus minimus — druh dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď iskerníkovité. Jednoročná rastlina s úzkočiarkovitými listami v listovej ružici a s päťpočetnými bielymi alebo zelenkavými, zo stredu ružice na dlhšej stopke vyrastajúcimi kvetmi, ktorých kvetné časti sú umiestnené na dlhom kužeľovitom kvetnom lôžku, plod plodstvo nažiek. Rastie len v teplejších oblastiach na piesočnatých aj hlinitých pôdach a na poliach popri cestách. Ľudovo sa nazýva aj myší chvostík.

chvojníkovité

chvojníkovité, Ephedraceae — čeľaď nahosemenných rastlín, rad chvojníkotvaré (Ephedrales), pochádzajúcich z južnej časti Európy a oblastí okolo Stredozemného mora po Čínu, z Južnej Ameriky a zo Severnej Ameriky. Majú drobné protistojné šupinovité listy a drobné nenápadné dvojdomé kvety, plod dužinatá nepravá kôstkovica; pletivá neobsahujú živicové kanáliky, obsahujú však alkaloid efedrín a jeho deriváty, ktoré sa využívajú vo farmaceutickom priemysle alebo sa zneužívajú ako droga.

chvojník

chvojník, Ephedra — rod nahosemenných rastlín, čeľaď chvojníkovité. Patrí sem okolo 60 druhov, napr. 1 – 2 m vysoký ker chvojník dvojklasý (Ephedra distachya), ktorý na Slovensku rastie v jedinej lokalite – pri Čenkove (miestna časť obce Mužla) na Podunajskej nížine. Má článkové hranaté konáriky, drobné šupinovité protistojné listy a drobné pazušné dvojdomé kvety, plod ružová až červená dužinatá nepravá kôstkovica. Vylisovaná šťava z rastliny sa používa na prípravu nápoja, ktorý vyvoláva extatický stav a je súčasťou zoroastrických rituálov; → haóma.

chryzomonády

chryzomonády [gr.], Chrysomonadales — rad z oddelenia rôznobičíkaté riasy (Heterokontophyta), trieda žltohnedé riasy. Mikroskopické organizmy s 1 alebo 2 bičíkmi; chloroplasty obsahujú chlofyl a, chlorofyl c, a najmä fukoxantín dodávajúci im charakteristické zlatohnedé sfarbenie. Žijú jednotlivo alebo v kolóniách. Môžu meniť tvar (nemajú bunkovú stenu – sú nahé, napr. druh Ochromonas species) alebo je ich protoplast v schránke (napr. druh Dinobryon species). Rozmnožujú sa pohlavne (izogamiou). Vyskytujú sa najmä ako planktón v chladných a čistých vodách, menej v mezotrofných vodách.

Chrysolepis chrysophylla

Chrysolepis chrysophylla [-fi-] — druh dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď bukovité. Do 30 m vysoký strom pochádzajúci zo západu USA, kde rastie na mokrých stanovištiach pozdĺž riek. Má širokú vajcovitú korunu, úzkokopijovité kožovité, okolo 10 cm dlhé listy s hrdzavými chĺpkami na rube, samčie kvety usporiadané v jahňadách a samičie vo zväzočkoch, plody (jedlé oriešky) sú umiestnené po 1 – 4 v ostnatej čiaške.

Chrysogonum

Chrysogonum [gr.] — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď astrovité. Patrí sem jediný trváci plazivý do 25 m vysoký druh Chrysogonum virginianum pochádzajúci z východu USA. Má rozkonárenú stonku, jednoduché srdcovité až vajcovito podlhovasté listy a žlté kvety usporiadané v súkvetiach úbor, plod nažka; pestuje sa ako skalnička.

Chrysalidocarpus

Chrysalidocarpus [-kar-; gr.] — rod jednoklíčnolistových rastlín, čeľaď arekovité. Vždyzelené trsovité palmy pochádzajúce z Madagaskaru a priľahlých ostrovov. Majú nepárnoperovito zložené, oblúkovito ohnuté listy a kvety s tromi okvetnými lupienkami usporiadané v metlinách, plod kôstkovica. Patrí sem okolo 20 druhov, napr. na mráz citlivý do 9 m vysoký Chrysalidocarpus lutescens (synonymá napríklad Dypsis lutescens a Areca flavescens), ktorý sa pestuje ako okrasná rastlina.

chrastavitosť

chrastavitosť — choroba rastlín (napr. jabloní, hrušiek, čerešní a broskýň) spôsobená rôznymi druhmi aktinomycét a húb, najmä však rodom chrastavník z čeľade chrastavníkovité. Chrastavitosť sa prejavuje popraskaním a deformáciou povrchu plodov (sú jedlé, ale strácajú estetickú hodnotu), hľúz, buliev alebo kôry alebo vytvorením farebných škvŕn na konárikoch či listoch. Základom ochrany pred chrastavitosťou je prevencia, najmä jesenné odhrabávanie lístia, čím sa zamedzí šírenie výtrusov (askospór), a odstraňovanie napadnutých listov a plodov. V prípade veľkého poškodenia úrody je vhodné použiť počas chladnejšieho vlhšieho obdobia fungicídy.

chrastavníkovité

chrastavníkovité, Venturiaceae — čeľaď z kmeňa vreckaté huby (Ascomycota). Patria sem viaceré parazitické druhy spôsobujúce chrastavitosť, napr. chrastavník jabloňový (Venturia inaequalis) a chrastavník hruškový (Venturia pirina). Majú guľovité, na jeseň sa vytvárajúce peritéciá nakopené v strómach alebo na ich povrchu. Nepohlavné štádiá chrastavníkovitých sú pigmentované konídiofory, ktoré sa na jar a v lete počas vlhkého chladnejšieho počasia tvoria v povrchových pletivách napadnutých rastlín a rozširujú infekciu.

chrbtová struna

chrbtová struna, chorda dorsalis — primárna os tela, ktorá sa ako náznak pevnej vnútornej opory vyskytuje pri nižších živočíchoch (→ chordáty). Má podobu elastického povrazca (struny), vzniká z endodermy dorzálnej strany tráviacej rúry a prebieha na chrbtovej strane tela v pozdĺžnej osi. Pri plášťovcoch je iba v chvostovej časti tela, väčšina rodov ju v dospelosti pri metamorfóze stráca. Chrbtová struna je pri vyšších živočíchoch (→ stavovce) vývojovým predchodcom chrbtice.

chordáty

chordáty [gr.], Chordata — evolučne najvyšší kmeň živočíšnej ríše, do ktorého patria mnohobunkové dvojstranne súmerné živočíchy s druhotnou telovou dutinou (→ celóm) segmentovanou na rôzne útvary a orgány; ich telo tvoria tri zárodočné epitely (ektoderma, endoderma, mezoderma). Chordáty patria do vývojovej vetvy druhoústovce, vyvinuli sa v morskom prostredí, evolučne napredovali prechodom do sladkovodného a neskôr do suchozemského prostredia.

Predná časť tráviacej rúry (hltan) je perforovaná žiabrovými štrbinami, ktoré sa pri vodných druhoch zachovávajú po celý život, pri suchozemských zarastajú počas embryonálneho vývinu (→ embryo). Chordáty majú vnútornú kostru, ktorej základom je chrbtová struna (chorda dorsalis). Tráviaca rúra ústi na brušnej strane v zadnej časti tela pred chvostovou časťou, srdce na brušnej strane tela pod tráviacou rúrou pumpuje krv smerom k hlavovej časti. Patria sem tri podkmene: plášťovce (Urochordata), kopijovce (Cephalochordata) a stavovce (Vertebrata).

chrastavka

chrastavka, Coniophora — rod z kmeňa bazídiové huby (Basidiomycota), trieda Basidiomycetes, čeľaď chrastavkovité. Patrí sem napr. druh chrastavka pivničná (Coniophora puteana) s bielymi, neskôr špinavožltými tenkými povlakmi rozliatych plodníc s priemerom 4 – 20 cm a s nepravidelne zvrásneným bradavičnatým povrchom; najmä vo vlhkých stavbách zapríčiňuje hnilobu dreva.

chrupka

chrupka, Blasia — rod pečeňoviek, čeľaď Blasiaceae. Patrí sem napr. druh chrupka drobná (Blasia pusilla), machorast s lupeňovitou stielkou, v ktorej sú prítomné kolónie siníc rodu Nostoc, viditeľné ako početné tmavé bodky na lalokoch. Rozmnožuje sa vegetatívne gemami; rastie na svahoch lesných ciest.

Chromulina

chromulina, Chromulina [gr.] — rod z triedy žltohnedé riasy (Chrysophyceae), rad chryzomonády (Chrysomonadales). Patrí sem napr. mikroskopický druh Chromulina rosanoffii, ktorého bunky sa dokážu z pohyblivých bičíkatých štádií zmeniť na nepohyblivé guľovité protoplasty; vyskytujú sa na povrchu kaluží a rybníkov.

Chromista

Chromista [gr.] — veľmi heterogénna ríša zahŕňajúca niektoré jednobunkové organizmy (napr. kryptomonády) a niektoré mnohobunkové organizmy (napr. hnedé riasy); z evolučného hľadiska sú za pôvodnejšie druhy tejto ríše považované fotoautotrofné organizmy ( → fototrof). Ich plastidy vznikli sekundárnou endosymbiózou (obsahujú štyri membrány a chlorofyly a a c).

chrobáky

chrobáky, Coleoptera — druhovo najbohatší rad z triedy hmyz (Insecta), podtrieda krídlovce (Pterygota), pododdelenie Holometabola. Najstaršie známe fosílie chrobákov sú zo spodného permu (asi pred 285 miliónmi rokov). Chrobáky majú mäkké bruško (abdomen) široko spojené s hruďou (thorax), zvyčajne 11-článkové tykadlá, hryzavé ústne ústroje, ktoré môžu byť modifikované alebo redukované, a predný pár krídel premenený na pevné chitínové krovky (elytrae), ktoré kryjú a chránia druhý pár krídel; krovky môžu byť redukované alebo inak modifikované.

Chrobáky sú zvyčajne fytofágne (→ fytofág), niektoré však dravé, fungivorné, saprofágne alebo parazitické. Vyskytujú sa v rôznych (od tropických až po arktické) oblastiach a prostrediach (od vodných po púšťové), čomu sú prispôsobené kompaktným a dobre chráneným telom a mnohými morfologickými, etologickými a fyziologickými adaptáciami. Patrí sem okolo 370-tis. druhov taxonomicky začlenených do štyroch podradov (Archostemata, Adephaga, Mixophaga, Polyphaga) a 219 čeľadí; najmenšie druhy (s dĺžkou tela okolo 0,3 mm) patria do čeľade pierkavčekovité (Ptiliidae), najväčšie (12 – 18 cm) do čeľade skarabeusovité (Scarabaeidae). Chrobáky sú častými škodcami najmä poľnohospodárskych a lesných kultúr.

chriapačovité

chriapačovité, Helvellaceae — čeľaď z kmeňa vreckaté huby (Ascomycota), trieda Pezizomycetes, rad čiaškotvaré (Pezizales). Majú plodnice rôznych tvarov, zvyčajne však stopkaté apotéciá, a vrecká s viečkom; žijú v ektomykoríze na zemi v rôznych biotopoch. Patrí sem 9 rodov, napr. chriapač (Helvella) s druhmi chriapač kučeravý (Helvella crispa) s nápadne pokrúteným bledým apotéciom a s hlbokými pozdĺžnymi ryhami na stopke a chriapač pružný (Helvella elastica) s miskovitým hladkým apotéciom a so zrnitou neryhovanou stopkou.

chrastavkovité

chrastavkovité, Coniophoraceae — čeľaď z kmeňa bazídiové huby (Basidiomycota), trieda Basidiomycetes, rad hríbotvaré. Patria sem saprotrofické huby rastúce na dreve, na ktorom plodnice vytvárajú rozliate povlaky s vatovitým okrajom a s hladkou riasenou, ryhovanou alebo ostnatou výtrusorodou vrstvou v strede; podlhovasté hrubostenné žltohnedé výtrusy majú klíčny otvor. Niektoré druhy znehodnocujú drevo, napr. drevokaz slzivý.

Chovanec, Dušan

Chovanec, Dušan, 1. 12. 1929 Turzovka, okres Čadca – 7. 4. 2017 Zvolen — slovenský drevársky odborník. R. 1953 – 58 pôsobil v Lesoprojekte Zvolen, 1959 – 62 vo Výskumnom ústave pri Lesníckej fakulte Vysokej školy lesníckej a drevárskej (dnes TU) a 1963 – 97 na Drevárskej fakulte TU vo Zvolene; 1989 profesor. Zaoberal sa najmä štruktúrou a chybami dreva, spolupracoval pri tvorbe noriem súvisiacich s drevnou surovinou listnatého dreva, napr. navrhol objektívnejšie kritériá posúdenia kvality dreva listnatých drevín a jeho efektívnejšieho využitia v drevárskom a celulózovo-papiernickom priemysle. Autor a spoluautor viacerých odborných správ, učebných textov, monografií, vedeckých článkov a vysokoškolskej učebnice Štruktúra a vlastnosti dreva (dve vydania, 1993 a 1997). R. 1990 mu bol Úradom pre objavy a vynálezy v Prahe uznaný objav Blanitá upchávka na rebríčkovej perforácii ciev brezy.

chorošovité

chorošovité — starší názov čeľade húb, v súčasnom systéme trúdnikovité; → trúdnikotvaré.

choroš

choroš — starší názov rodu trúdnik; → trúdnikotvaré.

choroby drevín

choroby drevín — odchýlky od normálneho zdravotného stavu drevín; poruchy normálnych fyziologických funkcií a normálnej stavby drevín. Vyvolávajú ich vírusy, baktérie a huby, ktoré sú schopné prekonať obranné mechanizmy drevín a využiť obsah ich buniek ako živný substrát.

Vírusové choroby drevín sa najčastejšie prejavujú redukciou normálneho rastu drevín a zmenami vonkajšieho vzhľadu listov, napr. mozaikovitosťou (→ mozaika), kučeravosťou alebo odfarbením listov. Postihované sú najmä nízke lesy (výmladkové lesy vzniknuté z pňových alebo z koreňových výmladkov) a topoľové a agátové porasty.

Bakteriálne choroby drevín vyvolávajú fytopatogénne baktérie, ktoré poškodzujú dreviny najmä vylučovaním jedovatých látok (toxínov) alebo enzýmov. Patria k nim napr. nekróza kôry (odumieranie kôry), nádorovitosť, miazgotok listnáčov alebo vytekanie živice pri ihličnanoch.

Pri hubových chorobách drevín dochádza k zmenám fyzikálnych a chemických vlastností dreva. Huby napádajú lesné dreviny najčastejšie v miestach poranenia vzniknutého pri ťažbe, po obhryze a olúpaní lesnou zverou či po oslabení lesného porastu abiotickými alebo biotickými činiteľmi. Osobitné postavenie majú huby rozkladajúce drevnú hmotu (→ hniloba), niektoré rozkladajú iba celulózu, iné aj lignín, prípadne zafarbujú drevo (modranie dreva pri borovici). Postihujú staré porasty, porasty s veľkými zvyškami po ťažbe, poranené stromy, lesné škôlky a neprirodzené lesy (kultúry). Lesné škôlky často napáda sypavka borovicová (Lophodermium pinastri), ktorá spôsobuje ochorenie asimilačných orgánov. Rozvíjajúce sa podhubie spôsobuje v ihliciach zmenu ich farby a následne odumretie a opadávanie (napr. padanie semenáčikov). V neprirodzených lesoch a lesných porastoch spôsobujú najväčšie škody koreňovka vrstevnatá (Heterobasidion annosum) a podpňovka obyčajná (Armillaria mellea), ktoré vyvolávajú najmä ochorenia koreňovej sústavy a bazálnej časti kmeňov, čím narúšajú mechanickú stabilitu stromov a porastov. Podpňovka obyčajná spôsobuje bielu hnilobu, koreňovka vrstevnatá červenú hnilobu infikovaného dreva. Všeobecným prejavom ochorenia je zníženie prírastku, znehodnotenie dreva a oslabenie stability stromov proti vetru, snehu ap. K závažným chorobám drevín patria tracheomykózy, ktoré sa prejavujú viditeľnými poškodeniami na asimilačných orgánoch, neskôr poškodením konárov a kmeňa. Choroby drevín znižujú kvalitu a kvantitu drevín. Včasnou a dôkladnou ochranou (napr. postrekom) možno znížiť škody alebo im predísť.

Chondrus

Chondrus [gr.] — rod červených rias. Makroskopické tmavohnedé, fialové až tmavočervené vidlicovito rozkonárené stielky, ktoré sa vyskytujú na skalách v prílivovej zóne morských pobreží severného Atlantického oceána. Patrí sem napr. druh Chondrus crispus (→ írsky mach).