Nové heslá

Zobrazených 50 najnovších hesiel

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

Huty

Huty — obec v okrese Liptovský Mikuláš v Žilinskom kraji v Podtatranskej brázde na styku s Chočskými vrchmi, 807 m n. m.; 163 obyvateľov (2019).

Písomne doložená 1545 ako Huty, 1773 Hutty, 1786 Hutti, 1808 Huti, Huty, 1863 – 1913 Hutti, 1920 Huty.

Vznikla začiatkom 16. stor. pri sklárskej hute, keď sa tam usadili goralskí osadníci z Hornej Oravy. Patrila viacerým zemianskym rodinám. Obyvatelia sa zaoberali predovšetkým prácou v hute a po jej zániku v 18. stor. poľnohospodárstvom, ovčiarstvom, podomovým sklenárstvom a tkáčstvom, v období prvej ČSR remeslami (výroba riečic, sitárstvo, tkáčstvo, košikárstvo, podomové sklenárstvo). Obec si dodnes udržala kopaničiarsky charakter.

Stavebné pamiatky: neogotický rímskokatolícky Kostol premenenia Pána (1894 na mieste staršieho dreveného z 19. stor.).

Hutníky

Hutníky — bývalá obec na Slovensku, ktorá vznikla 1961 zlúčením obcí Bočiar a Sokoľany; zanikla 1990 opätovným osamostatnením pôvodných obcí.

Hutka

Hutka — obec v okrese Bardejov v Prešovskom kraji v severnej časti Nízkych Beskýd pri hranici s Poľskom, 372 m n. m.; 95 obyvateľov (2019).

Písomne doložená 1588 ako Nova villa Zuttka, 1600 Vollia Hutta, 1618 Hutka, 1863 – 1902 Hutka, 1907 – 13 Hutás, 1920 Hutky, 1927 Hutka.

Patrila panstvu Makovica. R. 1711 bola vyľudnená útekom poddaných. V 1. polovici 19. stor. sa obyvatelia zaoberali tkaním plátna a súkna. Na začiatku 1. svetovej vojny bola obec obsadená ruským vojskom a vypálená, v období prvej ČSR veľké vysťahovalectvo, po 2. svetovej vojne takmer nanovo vybudovaná. Ojedinelé archeologické nálezy z eneolitu a stredoveku.

Stavebné pamiatky: pôvodne gréckokatolícky, od 2000 pravoslávny drevený Chrám narodenia presv. Bohorodičky (1923, na mieste staršieho dreveného kostola z poslednej tretiny 18. stor. zničeného 1915 požiarom).

Husiná

Husiná, Guszona — obec v okrese Rimavská Sobota v Banskobystrickom kraji na styku Lučenskej kotliny a Cerovej vrchoviny, 241 m n. m.; 560 obyvateľov, 25,4 % slovenskej, 69,6 % maďarskej národnosti (2019). Čadičový kameňolom.

Obec písomne doložená 1332 – 37 ako Guibna, 1341 Guzna, 1435 Guzona, 1773, 1786 Guszona, 1808 Guszonya, 1863 – 1913 Guszona, 1920 Husiná, 1927 – 38 Husiná, Guszona, 1938 – 45 Guszona, 1945 – 48 Husiná, Guszona, 1948 Husiná.

Vznikla koncom 12. stor., patrila viacerým zemianskym rodinám. Počas stavovských povstaní v 17. stor. poškodená. R. 1938 – 44 pripojená k Maďarsku. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom.

Stavebné pamiatky: rímskokatolícky Kostol Ružencovej Panny Márie (1787, upravený 1922).

Husák

Husák — obec v okrese Sobrance v Košickom kraji na rozhraní Východoslovenskej nížiny a Vihorlatských vrchov pri hranici s Ukrajinou, 217 m n. m.; 171 obyvateľov (2019).

Písomne doložená 1548 ako Hwzaak, Hwzak, 1567 Hwzak, 1578 Huzak, 1599 Huzak, Huszak, 1773, 1786 Huszak, 1808 Huszák, Husák, 1863 – 1902 Huszak, 1907 – 13 Ungludas, 1920 – 39 Husák, 1939 – 45 Huszák, 1945 Husák.

Založená v 2. polovici 15. alebo začiatkom 16. stor. Patrila hradnému panstvu Nevické (dnes na Ukrajine). V 2. polovici 18. stor. rusínska obec. Obyvatelia sa živili pastierstvom a prácou v lesoch. R. 1939 – 44 patrila obec Maďarsku.

Stavebné pamiatky: rímskokatolícky Kostol sv. Joachima a Anny (1926).

Hurbanova Ves

Hurbanova Ves — obec v okrese Senec v Bratislavskom kraji v Podunajskej nížine na nive Malého Dunaja, 124 m n. m.; 372 obyvateľov (2019).

Obyvatelia, kolonisti z Moravy, okolia Myjavy a Prietrže, sa tam prisťahovali 1924 – 29. Pôvodná kolónia sa nazývala Szigetmajor a jej súčasťou bol aj hospodársky dvor Maholánka, od 1929 Hurbanova Ves, 1938 – 45 pripadla Maďarsku, od 1945 súčasť obce Rastice (dnes súčasť Zlatých Klasov), od 1956 samostatná obec Hurbanova Ves. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom.

V súčasnosti rozvíjajúce sa turistické stredisko v blízkosti Bratislavy (častá zastávka vodných turistov, jazdecká škola, v okolí malebné lokality ramien Malého Dunaja).

Hunkovce

Hunkovce — obec v okrese Svidník v Prešovskom kraji v severnej časti Ondavskej vrchoviny, 294 m n. m.; 338 obyvateľov (2019). Súčasť Tokajskej vínnej cesty.

Písomne doložená 1548 ako Hukoch, 1588 Hunkouecz, 1739 Hunkocz, 1773 Hunkocz, Hunkócz, 1786 Hunkocz, 1808 Hunkócz, Hunkowce, 1863 – 1902 Hunkóc, 1907 – 13 Felsóhunkóc, 1920 Honkovce, 1927 Hunkovce.

Patrila panstvu Makovica. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a chovom dobytka. R. 1711 sa útekmi poddaných takmer vyľudnila, značné vysťahovalectvo ju postihlo aj počas prvej ČSR. R. 1944 bola počas bojov celkom zničená, po oslobodení obnovená.

Stavebné pamiatky: gréckokatolícky drevený trojpriestorový a trojvežový Chrám ochrany presv. Bohorodičky (koniec 18. stor., 1947 opravený, postavený na kamennej podmurovke, apsida zaklenutá kupolou, zvyšky pôvodného zariadenia z 18. stor., národná kultúrna pamiatka) s drevenou, samostatne stojacou zvonicou (19. stor.); Chrám zosnutia presv. Bohorodičky (1938).

Huncovce

Huncovce — obec v okrese Kežmarok v Prešovskom kraji v strede Popradskej kotliny na terasách rieky Poprad, 641 m n. m.; 3 215 obyvateľov (2019). Doklady osídlenia z bronzovej a laténskej doby.

Obec písomne doložená 1257 ako Supch, 1268 Poloni, 1290 Zopczfolua, 1318 (villa) Canis, 1336 Hundsdorf, 1345 Sepchfalua, 1346 Chepanfalua, 1383 Stekchfalua, 1471 Stepkfalva alebo n. Honczdorf, 1773 Huncz-Villa, Hunczdorff, Hundsdorff, 1786 Hunsdorf, Hunnisvilla, 1808 Hunzdorf, Hunsdorf, Hundsdorf, Hunnisvilla, 1863 Húnfalu, 1873 – 1902 Hunfalu, 1907 – 13 Hunfalva, 1920 Huncovce, 1927 – 48 Huncovce, Hunsdorf, 1948 Huncovce.

Patrila Berzeviciovcom a Okoličániovcom. Od konca 18. stor. tam bola známa rabínska škola. Začiatkom 19. stor. prevažovalo židovské obyvateľstvo, Huncovce boli centrom židovského obyvateľstva na Spiši. Obyvatelia Huncoviec sa zaoberali poľnohospodárstvom, plátenníctvom, remeslami a obchodom, do 1945 tam bol liehovar.

Stavebné pamiatky: rímskokatolícky Kostol Sv. kríža (polovica 13. stor., pôvodne románsky, v 14. a 15. stor. goticky prestavaný, renovovaný 1722, 1832), rokokovo-klasicistická kúria (2. polovica 18. stor.), barokovo-klasicistická Kaplnka sv. Jána Nepomuckého (1814), neoklasicistická synagóga (1821, dnes nefunkčná), neskoroklasicistický evanjelický a. v. kostol (1859), židovský cintorín (19. stor.).

Do katastra obce zasahuje prírodná rezervácia Kút (vyhlásená 1991, rozloha 11 ha) zameraná na ochranu kriticky ohrozených druhov rastlín. Východiskové miesto turistiky do Tatier.

Hul

Hul — obec v okrese Nové Zámky v Nitrianskom kraji v západnej časti Hronskej pahorkatiny pri rieke Žitave, 128 m n. m.; 1 191 obyvateľov (2019).

Písomne doložená 1290 ako (de) Hul, 1410 Huly, 1470 Naghwl, 1773 Húl, Hull, 1786 Hull, 1808 Hull, Hul, 1863 – 1913 Hull, 1920 Húl, 1927 – 38 Hul, 1938 – 45 Hull, 1945 Hul.

R. 1976 – 90 k nej bola pričlenená obec Vlkas. Patrila tunajším zemanom, neskôr viacerým majiteľom panstva Levice. R. 1637 ju spustošili Turci. R. 1938 – 45 bola pripojená k Maďarsku. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, za prvej ČSR boli deputátnikmi na veľkostatkoch.

Archeologické nálezy: doklady osídlenia z neolitu (kultúra s lineárnou keramikou a želiezovská skupina), eneolitu (lengyelská a badenská kultúra) a bronzovej doby (maďarovská kultúra), hromadný nález mincí z laténskej doby, nálezy z rímskej doby, sídlisko a pohrebisko z raného stredoveku.

Stavebné pamiatky: klasicistický kaštieľ (1785 – 95), neobarokový rímskokatolícky Kostol Panny Márie Ružencovej (1862 – 85), na cintoríne hrobka Motešickovcov (1762 – 67), socha Panny Márie (1805 – 10).

Hudcovce

Hudcovce — obec v okrese Humenné v Prešovskom kraji v Beskydskom predhorí, 136 m n. m.; 408 obyvateľov (2019).

Písomne doložená 1467 ako Hegedusfalwa, 1682 Hegedősfalva, 1773 Hegedősfalva, Huczowcze, 1786 Hegedűschfalwa, Huczowze, 1808 Hegedüschfalwa, Hudcowce, 1863 – 82 Hegedüsfalva, 1888 – 1913 Hegedűsfalva, 1920 Húdcovce, 1927 Hudcovce.

Založená na zákupnom práve, patrila panstvu Humenné. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a pálením vápna. V období 1900 – 10 sa mnohí vysťahovali.

Stavebné pamiatky: rímskokatolícky (aj gréckokatolícky) Kostol sv. Terézie z Lisieux (Chrám sv. Terézie Ježiškovej, 1934).

Hucín

Hucín, Gice — obec v okrese Revúca v Banskobystrickom kraji vo východnej časti Slovenského krasu, 221 m n. m.; 934 obyvateľov, 38,3 % slovenskej, 18,0 % maďarskej národnosti (2019).

Písomne doložená 1327 ako Gyuche, 1418 Gyche, 1565 Hwczin, 1566 Huczin Dorf, 1580 Hwsin, 1697, 1698 Gicze, 1773, 1786 Gicze, Huczin, 1808 Gicze, Hucýn, 1863 – 1913 Gice, 1920 – 38 Hucín, 1938 – 45 Gice, 1945 Hucín.

Vznikla v 12. – 13. stor., vyvíjala sa ako zemepanská obec. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, pálením vápna, hrnčiarstvom a výrobou látok. R. 1938 – 45 bola obec pripojená k Maďarsku.

Stavebné pamiatky: reformovaný kostol (pôvodne gotický, pravdepodobne 14. stor., úplne prestavaný v 17. stor., obnovený v 18. – 19. stor.), dva klasicistické kaštiele (koniec 18. stor. a začiatok 19. stor.).

Hubovo

Hubovo, Hubó — obec v okrese Rimavská Sobota v Banskobystrickom kraji na styku Rimavskej kotliny a Cerovej vrchoviny, 233 m n. m.; 136 obyvateľov, 16,9 % slovenskej, 77,2 % maďarskej národnosti (2019).

Písomne doložená 1290 ako Hubay, 1315 Hubay, 1323 Hubouu, Hubow, 1330 Hubou, 1411 Hwbo, 1449 Hwba, 1773, 1786 Hubó, 1808 Hubo, 1863 – 1913 Hubó, 1920 Hubovo, 1927 – 38 Hubovo, Hubó, 1938 – 1945 Hubó, 1945 – 48 Hubovo, Hubó, 1948 Hubovo.

Vznikla v 11. stor. na území gemerského hradného panstva. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. R. 1938 – 44 bolo Hubovo pripojené k Maďarsku.

Archeologické nálezy dokladajúce ranostredoveké osídlenie.

Stavebné pamiatky: klasicistický reformovaný kostol (1776), drevená zvonica (koniec 18. stor.).

Hrušovský, František

Hrušovský, František, 7. 9. 1903 Dolné Lovčice, okres Trnava – 9. 9. 1956 Cleveland, Pensylvánia — slovenský historik a politik. Po absolvovaní štúdia histórie, geografie a slavistiky na univerzite v Prahe, Krakove a Bratislave pôsobil od 1929 ako učiteľ a 1931 – 44 ako riaditeľ gymnázia v Kláštore pod Znievom. Od 1932 tajomník historického odboru a od 1937 vedeckého odborov Matice slovenskej. R. 1938 – 39 poslanec autonómneho slovenského snemu, počas vojnovej Slovenskej republiky 1939 – 45 poslanec slovenského snemu. R. 1944 – 45 profesor histórie na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Politicky bol stúpencom polonofilsky orientovanej ideológie K. Sidora, patril k reprezentantom umierneného krídla politiky HSĽS. R. 1945 emigroval cez Rakúsko a Bavorsko do Talianska, od 1947 žil v USA, kde sa aktívne zapojil do kultúrneho a spolkového života slovenských emigrantov. Od 1947 lektor na vyššej benediktínskej škole v Clevelande, 1948 tajomník Slovenskej ligy v USA, 1952 – 56 spoluzakladateľ a riaditeľ Slovanského ústavu v Clevelande, od 1953 predseda Slovenskej národnej rady v zahraničí. Jeden z organizátorov protikomunistického odboja v Československu a propagátor myšlienky federácie podunajských katolíckych štátov.

Ako historik patril k popredným predstaviteľom slovenskej pozitivistickej historiografie medzivojnového obdobia. Zaoberal sa staroslovenskou a cirkevnohistorickou problematikou, slovensko-poľskými vzťahmi v období stredovekých dejín Uhorska, neskôr aj novšími slovenskými dejinami. Podieľal sa na tvorbe učebníc dejepisu, odbornými i populárno-vedeckými článkami a štúdiami prispieval do početných exilových periodík. Autor monografie Slovensko v dejinách strednej Európy (1939) a syntetickej práce Slovenské dejiny, spoluautor diela Obrázkové dejiny Slovenska (1942, s J. Cincíkom a J. C. Hronským). Počas exilu napísal monografiu Slovenskí vladári (1948) a Slovenské rehole v Amerike (1955).

Hrubý Šúr

Hrubý Šúr, Hegysúr — obec v okrese Senec v Bratislavskom kraji na nive Malého Dunaja, 124 m n. m.; 997 obyvateľov, 51,3 % slovenskej, 45,5 % maďarskej národnosti (2019). Ťažba štrku, pestovanie poľnohospodárskych plodín, zeleniny a ovocia. Cestné spojenie s okresným mestom Senec a so Šamorínom.

Písomne doložená 1245 ako Swr, 1399 Hegsur, 1773 Hegy-Suur, 1786 Hegyesch-Schur, 1808 Hegy-Súr, 1863 – 1913 Hegysúr, 1920 Heďšúr, 1927 – 38 Hrubý Šúr, Hegy-Súr, 1938 – 45 Hegysúr, 1945 – 48 Hrubý Šúr, Hegy-Súr, 1948 Hrubý Šúr.

Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. R. 1938 – 45 bola obec pripojená k Maďarsku. V okolí ramená Malého Dunaja a lužné lesy.

Stavebné pamiatky: klasicistická Kaplnka Najsvätejšej Trojice (1847).

Hrubov

Hrubov — obec v okrese Humenné v Prešovskom kraji v Laboreckej vrchovine, 306 m n. m.; 480 obyvateľov (2019).

Písomne doložená 1478 ako Rubo, 1773, 1786 Hrubo, 1808 Hrubó, Hrubowá, 1863 – 1902 Hrubó, 1907 – 13 Rubó, 1920 Hrubov.

Patrila panstvu Humenné, v 19. stor. tam mala majetky Hornouhorská banská spoločnosť. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, povozníctvom, pálením drevného uhlia a prácou v blízkych lesoch. R. 1932 a 1940 obec vyhorela, 1944 ju vypálili Nemci.

Stavebné pamiatky: barokovo-klasicistický rímskokatolícky Kostol sv. Petra a Pavla (1780, upravený začiatkom 19. stor.).

V katastri obce je viacero minerálnych prameňov.

Hrozienčik, Jozef

Hrozienčik, Jozef, 13. 5. 1915 Priekopa, dnes mestská časť Martina – 11. 12. 1990 Bratislava — slovenský historik. R. 1939 – 42 pôsobil na gymnáziu v Martine a Banskej Štiavnici, 1942 – 44 na obchodnej akadémii v Martine. Počas 2. svetovej vojny sa zapojil do odboja, 1944 účastník SNP, 1944 – 45 väznený vo viacerých koncentračných táboroch v Nemecku. R. 1945 – 46 inšpektor na Povereníctve školstva a osvety, 1946 – 50 riaditeľ gymnázia v Rožňave a v Banskej Bystrici, kde od 1948 pôsobil aj ako riaditeľ Múzea SNP, o ktorého vybudovanie sa pričinil. R. 1950 – 51 pracovník Krajského národného výboru v Nitre, 1951 – 64 tajomník a riaditeľ Československo-sovietskeho inštitútu pri SAVU, resp. SAV, 1964 – 83 riaditeľ Ústavu dejín európskych socialistických krajín SAV. Od 1970 zároveň prednášal históriu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave; 1970 profesor, 1972 DrSc. Jeden z hlavných predstaviteľov a organizátorov marxistickej historiografie na Slovensku. Zaoberal sa najmä problematikou SNP, výrazne sa však venoval aj dejinám slovenského rusofilstva, balkanistike a slavistike. Člen a funkcionár slovenských, československých i medzinárodných historických a slavistických spoločností, expert UNESCO pre výskum slovanských kultúr v Európe. Publikoval desiatky vedeckých štúdií a odborných článkov, autor monografií Medzinárodná solidarita v Slovenskom národnom povstaní (1959), Bojová družba (1959), Neboli sme sami (1964), Poliaci a my (1964), Internacionálny charakter Slovenského národného povstania (1974), V spoločnom boji (1978), Turčianski olejkári a šafraníci (1981), Slováci v Bulharsku (1985).

Hrotovice

Hrotovice — mesto v Česku v kraji Vysočina v okrese Třebíč 18 km juhovýchodne od Třebíča; 1,8 tis. obyvateľov (2019). Založené pravdepodobne v 12. stor., od 1994 mesto.

Stavebné pamiatky: Kostol sv. Vavrinca (pôvodne neskororománsky z polovice 13. stor., barokovo prestavaný v 17. – 18. stor., obnovený 1835), zámok (neskororenesančný z 1600, barokovo prestavaný v 18. stor.), radnica (1853).

Hronské Kosihy

Hronské Kosihy — obec v okrese Levice v Nitrianskom kraji v severovýchodnej časti Podunajskej pahorkatiny, 171 m n. m.; 695 obyvateľov (2019).

Písomne doložené 1294 ako Kezw, 1388 Kezew, 1773 Keszi, Koszihy, 1786 Keszi, Koszihi, 1808 Garam Keszi, Kosyhy, 1863 – 1913 Garamkeszi, 1920 Hronské Kosihy.

Patrila zemanom z Kálnej (dnes Kalná nad Hronom), 1388 – 1848 panstvu Levice, 1618 ju ovládli Turci. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. Ojedinelé archeologické nálezy bronzových predmetov z bronzovej doby.

Stavebné pamiatky: klasicistický rímskokatolícky Kostol sv. Jakuba st. (1790, obnovený začiatkom 20. stor.), baroková kaplnka (1714, na pamiatku boja s Turkami 1664).

Hronské Kľačany

Hronské Kľačany — obec v okrese Levice v Nitrianskom kraji v severovýchodnej časti Podunajskej pahorkatiny, 164 m n. m.; 1 417 obyvateľov (2019).

Písomne doložená 1209 ako Chelecen, 1275, 1302, 1327, 1388 Kelechen, 1570 Kelechen, Kelečín, 1634 Kelecsén, 1764 Garam Kelecsény, 1773 Garam-Kelecsény, Klatschan, Klacžany, 1786 Kelecschény, Garam-Kelecschény, Klačani, 1808 Kelecsény, Klačany, 1863 – 1913 Garamkelecsény, 1920 Kľačany, Hronské Kľačany, 1927 – 48 Kľačany, 1948 Hronské Kľačany.

Patrila jobagiónom hradu Tekov, od 1388 hradnému panstvu Levice. V 15. a 18. stor. sa uvádzala medzi opustenými lokalitami. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom.

Archeologické nálezy z neolitu (kultúra s lineárnou keramikou, želiezovská skupina), eneolitu (badenská kultúra) a mladšej bronzovej doby (čačianska kultúra).

Stavebné pamiatky: rímskokatolícky Kostol božského srdca Ježišovho (1930 – 32), baroková prícestná socha sv. Jána Nepomuckého (polovica 18. stor.).

Hrdlička, Ľudovít Jaroslav

Hrdlička, Ľudovít Jaroslav, 15. 5. 1873 Nadlak, Rumunsko – 19. 9. 1953 Bratislava — slovenský publicista a prekladateľ, syn K. Hrdličku. R. 1896 – 98 evanjelický kaplán v Myjave, 1898 – 1904 farár v Turanoch, 1904 – 20 v Slovenskom Komlóši (Maďarsko). Pre národnouvedomovaciu činnosť medzi Slovákmi v Maďarsku bol prenasledovaný, 1920 sa vrátil na Slovensko, 1921 – 22 učil na gymnáziu v Martine, 1922 – 33 v Bratislave. R. 1922 vypracoval Memorandum Slovákov v Maďarsku, ktoré 1931 predložil Kongresu národnostných menšín v Ženeve. Svoje memoáre Spoveď a účtovanie exulanta (1945) venoval dolnozemským Slovákom. Prekladal z ruštiny.

Hrdlička, Karol

Hrdlička, Karol, 3. 12. 1837 Nitrianska Streda, okres Topoľčany – 27. 7. 1908 Nadlak, Rumunsko — slovenský náboženský spisovateľ, prekladateľ, evanjelický kňaz, otec Ľ. J. Hrdličku. Pôsobil ako kaplán v Kostolnom a Békešskej Čabe (Maďarsko) i ako farár v Békešskej Čabe-Viniciach (dnes mestská časť Békešskej Čaby) a od 1870 v Nadlaku (Rumunsko). Na Dolnej zemi rozvíjal národnouvedomovaciu a osvetovú činnosť, písal cirkevno-náboženskú literatúru a prispieval do slovenských novín a časopisov. Anonymne vydal zbierku poézie Falošní svätí alebo nákaza nazarenská a horké pilulky proti nej (1886), do slovenčiny preložil poéziu S. Petőfiho (Šándora Petőfiho Spisy básnické, 1890) a i.

Hrazany

Hrazany — archeologická lokalita v Česku asi 40 km južne od Prahy na skalnatom ostrohu nad údolím Vltavy, keltské oppidum z 1. stor. pred n. l. Opevnená plocha zaberá asi 30 ha, s predhradím okolo 40 ha. Opevnenie tvorila hradba s 1 – 2 m hrubou čelnou stenou, ku ktorej zvnútra priliehalo hlinitokamenité teleso preložené priečnymi brvnami (pôvodná celková šírka hradby 5 – 10 m, výška 4 – 5 m). Vnútorný areál s hustou dvorcovou zástavbou mal vlastné studne vysekané do skaly. Oppidum malo štyri brány, dve kliešťovitého tvaru so šírkou 6 m a dĺžkou 15 m. Na terasách boli postavené až 20 m dlhé domy, kde sa sústreďovala remeselná výroba, predovšetkým kováčstvo a šperkárstvo. Oppidum zaniklo po útoku Germánov.

Hraničná pri Hornáde

Hraničná pri Hornáde — bývalá obec na Slovensku, ktorá vznikla 1964 zlúčením obcí Kechnec a Milhosť a zanikla 1986 ich pripojením k obci Seňa (v súčasnosti opäť samostatné obce v okrese Košice-okolie).

hradisková kultúra

hradisková kultúra — archeologický termín, ktorý vznikol odvodením (resp. prekladom) z českých pojmov kultura hradištní alebo kultura doby hradištní.

Tradičná česká archeologická periodizácia (J. Filip, J. Eisner) delila staršie obdobie stredoveku (resp. slovanskú dobu) na dobu předhradištní (6. stor.), starší dobu hradištní (7. – 8. stor.), střední dobu hradištní (9. – 1. polovica 10. stor.), mladší dobu hradištní (2. polovica 10. – 11. stor.) a pozdní dobu hradištní (12. – 1. polovica 13. stor.). Označenie doby vychádzalo zo skutočnosti, že hradiská boli jedným z typických prejavov Slovanov a kultúra tejto doby sa označovala ako kultúra hradiskovej doby či hradisková kultúra. Výstavba hradísk však bola vlastná mnohým iným kultúram minimálne už od bronzovej doby (napr. lužická kultúra), ale i viacerým halštatským a laténskym kultúram (kalenderberská, púchovská kultúra a i.). Neexistovala teda jediná a jednotná hradisková kultúra, hoci pre niektoré kultúry, kmene a etniká boli hradiská fenoménom a typickejším spôsobom sídlenia ako pre iné. Vznik hradísk bol vynútený spoločenským pokrokom, sociálnou i ekonomickou diferenciáciou spoločnosti a z toho prameniacimi potrebami jej správy i obrany. Na hradiskách síce existovala čiastočne iná, zväčša vyspelejšia hmotná kultúra a spôsob bývania ako v otvorených dedinských osadách, v každej dobe a kultúre však boli špecifické.

V súčasnosti preto už označenia hradisková doba a hradisková kultúra väčšina bádateľov nepoužíva. Boli nahradené termínom raný stredovek, ktorý sa na Slovensku delí na ranoslovanskú, predveľkomoravskú, veľkomoravskú a poveľkomoravskú dobu a obdobie uhorského štátu (starší úsek), z čoho sú odvodené aj názvy hmotnej a duchovnej kultúry týchto období.

Horváth, Pavel

Horváth [-vát], Pavel, 10. 10. 1926 Šišov, okres Bánovce nad Bebravou – 5. 8. 1999 Bratislava — slovenský historik, manžel E. Horváthovej. Od 1953 pôsobil v Historickom ústave SAV v Bratislave. Svoj výskum orientoval na hospodárske a sociálne dejiny obdobia novoveku. Spoluautor syntéz slovenských a československých dejín Dejiny Slovenska 1, 2 (1961, 1987), Přehled dějin Československa I/2 (1981). Autor hesiel v Encyklopédii Slovenska (1977 – 82) a v Slovenskom biografickom slovníku (1986 – 94), spolupracoval na práci Vojenské dějiny Československa (II. diel, 1986) a i. Vydal niekoľko edícií prameňov (Listy poddaných z rokov 1538 – 1848, 1955; Rabovali Turci... výber z kroník a listov zo 16. a 17. stor., 1972) a monografií (Poddaný ľud na Slovensku v prvej polovici 18. stor., 1963; Turci na Slovensku, 1971, v spolupráci s V. Kopčanom). Výsledkom jeho genealogického výskumu boli práce o pôvode rodiny Ľ. Štúra a A. Bernoláka Trenčín a rodina Štúrovcov (1983), Rodokmeň a osudy Štúrovcov (1988) a Anton Bernolák (1762 – 1813). Pôvod a osudy jeho rodiny, život a dielo (1998). Autor početných odborných štúdií, populárno-náučných článkov a recenzií. Zaoberal sa aj problematikou transkripcie starých rodových mien a priezvisk z uhorského obdobia našich dejín.

Horný Badín

Horný Badín — obec v okrese Krupina v Banskobystrickom kraji na Krupinskej planine, 305 m n. m.; 183 obyvateľov (2018).

Písomne doložená 1135 ako Baduna, 1262 Badon, 1380 Badyan, 1408 Bagyon, 1471 Badin, 1510 Felse Baghyn, 1773 Felső-Badin, Ober-Badin, Horny Badin, 1786 Felschő-Badin, 1808 Felső-Badiny, 1863 – 88 Felsőbadin, 1892 – 1913 Felsőbágyon, 1920 Horný Badín.

Pôvodná obec Badín sa koncom 15. stor. rozdelila na Horný Badín a Dolný Badín. Patrila panstvu Bzovík. Poľnohospodárska obec, obyvatelia sa zaoberali pestovaním viniča, ovocných stromov a včelárstvom.

Hornouhorský maďarský vzdelávací spolok

Hornouhorský maďarský vzdelávací spolok, maď. Felsőmagyarországi Magyar Közművelődési Egyesület, FEMKE — maďarizačný spolok s pôsobnosťou na Slovensku, ktorého poslaním bolo presadzovať asimilačnú národnostnú politiku voči slovenskému obyvateľstvu na základe ideológie jednotného maďarského politického národa a maďarského národného štátu.

Vznikol 20. 11. 1883 so sídlom v Nitre, pôsobil do 1919. Iniciátormi a organizátormi založenia boli Gusztáv Libertiny (*1835, †1914) a Móric Orbók (*1853, †1930), na propagáciu slúžil časopis Felvidéki nemzetőr (Hornozemský národný strážca; vychádzal od 1882 v Hlohovci). Prvým predsedom bol knieža Gyula Odescalchi (*1828, †1895). Členmi boli jednotlivé osoby (7 161) i korporácie, mestské a obecné zastupiteľstvá, štátne, stoličné a cirkevné úrady, školy a kultúrne inštitúcie (2 031). Spolok materiálne i morálne podporovali uhorská vláda a cirkev.

Náplňou jeho činnosti bola predovšetkým kultúrna a osvetová činnosť s osobitným zameraním na výchovu slovenskej mládeže v maďarskom duchu prostredníctvom detských opatrovní (óvody) a učňovských škôl, podpora škôl, učiteľov a žiakov pri rozširovaní maďarčiny vo vyučovacom procese, zakladanie knižníc, spevokolov, ako aj kurzov maďarčiny pre dospelých. S týmto zámerom spolok najmä v 80. a 90. rokoch 19. stor. organizoval aj akcie vysídľovania slovenských detí, najmä sirôt, do maďarských stolíc, čo vyvolalo verejné protesty i v zahraničí.

Hornonitrianske múzeum

Hornonitrianske múzeum — okresné vlastivedné múzeum so sídlom v Prievidzi. Vzniklo 1985 odčlenením regionálnych zbierok z múzea v Bojniciach a svojou činnosťou nadviazalo na Muzeálny spolok Hornej Nitry (1926 – 45). Jeho bohatý zbierkový fond tvoria archeologické (napr. paleolitická štiepaná industria, kultové nádoby z popolnicových polí, slovanské remeselné výrobky), prírodovedné (zbierka bezstavovcov, paleontologické nálezy fauny a flóry z treťohôr), etnografické (napr. ľudový odev z okolia Valaskej Belej, ale aj doklady mestského odievania, zbierka keramiky, malieb na skle i zvykoslovných predmetov) a historické zbierky (remeselné pamiatky, strieborné šperky, doklady k dejinám pošty a poštovej služby od 17. stor.) a i.

Horní Slavkov

Horní Slavkov — mesto v Česku v Karlovarskom kraji v okrese Sokolov v Slavkovskom lese; 5,4 tis. obyvateľov (2019). Priemysel strojársky, hutnícky, kožiarsky, stavebných materiálov, výroba porcelánu (od 1792, prvá manufaktúra na porcelán na území Česka). V 15. – 16. stor. ťažba cínu, po 1950 rozvoj mesta spojený s ťažbou rúd neželezných kovov, v súčasnosti ťažba ukončená.

Stavebné pamiatky: neskorogotický Kostol sv. Juraja (1517 – okolo 1520, zbarokizovaný v 18. stor., obnovený 1903), špitálny Kostol sv. Anny (pôvodný okolo 1500, novopostavený 1728), baroková Kaplnka Božieho tela (1736), radnica (pôvodne meštiansky dom približne z 1500, prestavaný 1583 – 86), neskorogotické a renesančné meštianske domy (koniec 15. – 1. polovica 16. stor.), múzeum so zbierkou porcelánu.

Horní Planá

Horní Planá — mesto v Česku v Juhočeskom kraji v okrese Český Krumlov v Šumavskom podhůří na brehu vodnej nádrže Lipno; 2,1 tis. obyvateľov (2019). Priemysel drevársky. Založený pred 1332, 1349 povýšené na mestečko.

Stavebné pamiatky: pôvodne ranogotický Kostol sv. Margaréty (2. polovica 13. stor., barokovo rozšírený v 17. – 18. stor.), neskorobaroková Kaplnka Bolestnej Panny Márie (1777 – 79).

Turistické a rekreačné stredisko (vodné športy, pešia turistika, cykloturistika, zimné športy), východisko do národného parku Šumava.

Horní Cerekev

Horní Cerekev — mesto v Česku v kraji Vysočina v okrese Pelhřimov v Českomoravskej vrchovine na hornom toku Jihlavy; 1,8 tis. obyvateľov (2019). Priemysel kovoobrábací, textilný. Železničná križovatka.

Stavebné pamiatky: zámok (začiatok 14. stor., rozšírený koncom 15. stor., prestavaný v 17. stor. a 1734), pôvodne gotický farský Kostol zvestovania Panny Márie (spomínaný 1384, obnovený koncom 15. stor., rozšírený 1547 – 62, barokovo prestavaný 1631 a 1763), na cintoríne Kostol sv. Jána Krstiteľa (15. stor., obnovený 1715 – 16, prestavaný 1763 a 1811, zreštaurovaný 1905).

Turistické stredisko, vyhľadávané letovisko s lesnatou krajinou s rybníkmi v okolí.

Horní Benešov

Horní Benešov, do 1925 Benešov — mesto v Česku v Moravskosliezskom kraji v okrese Bruntál v Nízkom Jeseníku v blízkosti hranice s Poľskom; 2,3 tis. obyvateľov (2019). V minulosti ťažba barytu, rúd železa, zlata, striebra a medi; v súčasnosti v okolí ťažba bridlice. V 19. stor. významný textilný priemysel je v súčasnosti silno zredukovaný.

Stavebné pamiatky: vojenské opevnenie, tzv. Lichnovské šance (17. – 18. stor.), baroková fara (17. stor.), barokový farský rímskokatolícky Kostol sv. Kataríny (18. stor., upravovaný 19. – 20. stor.) a i.

Horné Semerovce

Horné Semerovce, Felsõszemeréd — obec v okrese Levice v Nitrianskom kraji v juhovýchodnej časti Ipeľskej pahorkatiny, 132 m n. m.; 629 obyvateľov, 52,0 % slovenskej, 44,7 % maďarskej národnosti (2019). Vinohradníctvo. Stopy osídlenia zo stredoveku.

Obec písomne doložená 1276 ako Zemered, 1324, 1343 Scemered, 1402 Ffelseu Zemered, 1429 Felseu Zemered, 1451 Eghazaszemered, 1493 Fel Szemered, 1502 Felsew Zemered, 1511 Zemered Superior, 1773 Felső-Szemeréd, Ober-Semered, Horne Semerowce, 1786 Felschő-Semeréd, Horné Semerowce, 1808 Felső-Szemeréd, Horní Semerowce, 1863 – 1913 Felsőszemeréd, 1920 – 38 Horné Semerovce, 1938 – 45 Felsőszemeréd, 1945 – 48 Horné Semerovce, Felső-Szemeréd, 1948 Horné Semerovce.

Bola zemepanským majetkom, 1938 – 45 pripojená k Maďarsku. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom.

Stavebné pamiatky: rímskokatolícky Kostol všetkých sv. (pravdepodobne z 13. stor., 1458 neskorogoticky prestavaný, 1888 barokovo upravený a rozšírený, v 20. stor. upravený), ruiny pôvodného barokového kaštieľa (1763, prestavaný v 2. polovici 20. stor.).

Horné Saliby

Horné Saliby, Felsõszeli — obec v okrese Galanta v Trnavskom kraji v severnej časti Podunajskej roviny na Dudváhu, 115 m n. m.; 3 296 obyvateľov, 37,0% slovenskej, 56,6 % maďarskej národnosti (2019).

Písomne doložená 1237 – 40 ako Zele, 1237 – 1240 Zeli utraque, 1412 Zely, 1426 Zely, 1773 Felső-Szeli, Horne Saliby, 1786 Felschő-Selli, Horné Saliby, 1808 Felső-Szélly, Horní Saliby, 1863 – 1913 Felsőszeli, 1920 – 38 Horné Saliby, 1938 – 45 Felsőszeli, 1948 Horné Saliby.

Pôvodne patrila kláštoru v Pannonhalme, neskôr panstvu Šintava, od 1817 panstvu Čeklís a bola sídlom dištriktu tohto panstva. R. 1523 dostala výsadnú listinu, ale na mestečko sa nevyvinula. R. 1938 – 45 bola pripojená k Maďarsku. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. Archeologický nález ranostredovekého pohrebiska.

Stavebné pamiatky: barokovo-klasicistický rímskokatolícky Kostol sv. Vavrinca diakona (postavený 1775 na starších základoch, obnovený v 1. polovici 19. stor.), neoklasicistický evanjelický a. v. kostol (2. polovica 19. stor.), klasicistická budova evanjelickej fary (1834).

Rekreačné stredisko s termálnym kúpaliskom a relaxačno-rehabilitačným centrom.

Horné Pršany

Horné Pršany — obec v okrese Banská Bystrica v Banskobystrickom kraji vo východnej časti Kremnických vrchov, 641 m n. m.; 390 obyvateľov (2019). Vznikla po 1863 po rozčlenení obce Pršany na Dolné Pršany (dnes súčasť obce Malachov) a Horné Pršany.

Vyvinula sa pravdepodobne začiatkom 14. stor. na mieste staršieho osídlenia, písomne doložená 1407 ako Persen, 1447 Perssan, 1467 Prssan, 1560 Persany, 1773, 1786 Prschan, 1808 Prsány, Prssany, 1863 Prsan, 1873 Felsőprsan, 1877 – 82 Felsőprsán, 1888 – 1913 Felsőperesény, 1920 Horné Pršany.

Obyvatelia sa v minulosti zaoberali povozníctvom. Ojedinelé archeologické nálezy z bronzovej doby a zo stredoveku.

Horné Plachtince

Horné Plachtince — obec v okrese Veľký Krtíš v Banskobystrickom kraji v juhovýchodnej časti Krupinskej planiny, 243 m n. m.; 208 obyvateľov (2019).

Písomne doložená 1243 ako Palahta, 1257 Palahta, 1337 Palahta Superior, 1412 Palahta, 1773 Felső-Palojtha, Ober-Plachtintz, Horne Plachtince, 1786 Felschő-Pallojtha, Horné Plachtincze, 1808 Felső-Palojta, Horní Plachtince, 1863 – 1913 Felsőpalojta, 1920 Horné Plachtince.

Patrila hradu Hont, neskôr viacerým šľachtickým rodom. Od polovice 16. stor. do 1685 obsadená Turkami. V 19. stor. patrila rožňavskej kapitule. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a ovocinárstvom, tkaním plátna, výšivkárstvom a zhotovovaním ľudových odevov.

Archeologické nálezy: hradisko pilinskej a kyjatickej kultúry.

Stavebné pamiatky: neoklasicistický evanjelický a. v. Kostol Sv. kríža (1859), zrubová zvonica (zvon z 1737), ľudová architektúra (roľnícke domy z 19. stor.).

Horné Otrokovce

Horné Otrokovce — obec v okrese Hlohovec v Trnavskom kraji na rozhraní Nitrianskej pahorkatiny a Považského Inovca, 208 m n. m.; 860 obyvateľov (2019). Stopy osídlenia z mladšieho paleolitu, neolitu, eneolitu i zo stredoveku.

Obec písomne doložená 1113 ako Adradic, 1156 Otroc, 1343 Atraky, Otroky, Atrak, 1389 Atrak, 1773 Felső-Attrak, Ober-Otrokowitz, Horne Otrokowcze, 1786 Felschő-Attrak, 1808 Felső-Attrak, Felső-Atrak, Horní Otrokowce, 1863 Felsőattrak, 1873 Felsőatrak, 1877 – 1907 Felsőattrak, 1913 Felsőatrak, 1920 Horné Otrokovce.

R. 1975 k nej boli pričlenené Tekolďany a od 1979 aj Horné Trhovište a Tepličky, ktoré sú od 1990 opäť samostatné obce. Patrila zoborskému opátstvu, po 1388 viacerým zemianskym rodinám. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a vinohradníctvom.

Stavebné pamiatky: neoklasicistický rímskokatolícky Kostol sv. Imricha (1882), kaštieľ s parkom (pôvodne barokovo-klasicistický z 2. polovice 18. stor., prestavaný v 19. – 20. stor.).

Horné Orešany

Horné Orešany — obec v okrese Trnava v Trnavskom kraji na styku Trnavskej pahorkatiny a Malých Karpát na náplavovom kuželi potoka Parná, 200 m n. m.; 1 918 obyvateľov (2019). Vinohradníctvo; najsevernejšie miesto Malokarpatskej vínnej cesty. Stopy osídlenia z mladého paleolitu, eneolitu a laténskej doby.

Obec písomne doložená 1390 ako Villa Nucum Teutonicalis, 1398 Nemethdyos, 1773 Felső-Dios, Ober-Nuszdorff, Horne Oressany, 1786 Felschő-Diósch, Ober-Nussdorf, Horné Oressani, 1808 Felső-Diós, Német-Diós, Ober-Nussdorf, Horní Ořessany, 1863 – 1913 Felsődiós, 1920 Horné Orešany.

Vznikla na hraničnom priesmyku, ktorým prechádzala Česká cesta, v polovici 14. stor. tam prišli kolonisti z Nemecka, ktorí začali zakladať vinohrady, 1547 sa tam usadili habáni. Patrila panstvu Smolenice, od 1582 sa vyvíjala ako zemepanské mestečko s trhovým a jarmočným právom, sústreďovala sa tam remeselná výroba (1776 doložený cech ševcov, 1823 mlynárov). R. 1663 spustošená Turkami. Od 17. stor. patrila časť majetkov zemianskym rodinám, vinice mešťanom z Trnavy. Koncom 18. stor. tam pracovala manufaktúra na výrobu oleja, vínneho octu a vínneho kameňa. R. 1872 bola postavená továreň na farby a laky.

Stavebné pamiatky: pôvodne neskorobarokový rímskokatolícky Kostol Panny Márie (1758 – 64, upravený v 2. polovici 19. stor.).

V katastri prírodná rezervácia Lošonský háj (vyhlásená 1984, rozloha 24,3 ha) zameraná na ochranu lesných spoločenstiev, na potoku Parná umelá vodná nádrž (objem 3,50 mil. m3, zatopená plocha 0,5 km2) slúžiaca ako zdroj závlah a na chov kaprov.

Horné Obdokovce

Horné Obdokovce — obec v okrese Topoľčany v Nitrianskom kraji v strede Nitrianskej pahorkatiny, 181 m n. m.; 1 515 obyvateľov (2019). Miestne časti: Bodok, Horné Obdokovce, Obsolovce.

Písomne doložená 1246 ako Bodoch, 1283 Budak, 1290 Bodak, Boduk, 1290 Bodok, 1318 Bodoch, 1335 utraque Bodok, 1414 Bodok, 1421 utrasque Bodok, 1773 Bodok, Obodokowcze, 1786 Nagy-Bodok, Obdokowce, 1808 Nagy-Bodok, Welké Obdokowce, 1863 – 1907 Nagybodok, 1913 Felsőbodok, 1920 Veľké Obdokovice, 1927 Horné Obdokovce. R. 1976 boli k obci pričlenené Obsolovce (1156 ako Pozcolou, 1290 Pazalay, 1773 Paczolay, Obsolowitz, Obsolowcze, 1786 Paczolaj, Pacscholaj, Obsolowce, 1808 Paczolaj, Obsolowce, 1863 – 1907 Pacolaj, 1913 Pacola, 1920 – 76 Obsolovce).

Patrila Nitrianskemu hradu, neskôr rodine Ludanickovcov z panstva Ludanice, do 18. stor. panstvu Topoľčany. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. V júni 1944 bol z Ilavy do Horných Obdokoviec premiestnený zaisťovací tábor juhoslovanských a francúzskych zajatcov.

Archeologické nálezy: sídlisko z laténskej doby, žiarové pohrebisko z rímskej doby, poklad zlatých mincí zo 16. – 17. stor.

Stavebné pamiatky: pôvodne renesančný štvorkrídlový kaštieľ (1650, prestavaný v 18. stor., zreštaurovaný okolo 1804, upravený koncom 19. stor.), Kaplnka Panny Márie Karmelskej (1732), secesné Mauzóleum Stummerovcov (1896 – 98, podľa návrhu rakúskeho architekta Emila Bresslera, *1847, †1921).

Horné Naštice

Horné Naštice — obec v okrese Bánovce nad Bebravou v Trenčianskom kraji v Bánovskom výbežku Nitrianskej pahorkatiny, 220 m n. m.; 477 obyvateľov (2019).

Písomne doložená 1295 ako Nesthe, 1389 Nasyche, 1483 Nasczycz, 1506 Nasthycze, 1786 Felső-Naszticz, 1808 Felső-Nasticz, Horní Nastice, 1863 Felsőnostic, 1873 – 1902 Felsőnastic, 1907 – 13 Felsőneszte, 1920 Horné Naštice.

Patrila panstvu Uhrovec. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a chovom dobytka. V 19. stor. tam bola pálenica.

Stavebné pamiatky: neorománska Kaplnka Panny Márie Lurdskej (2. polovica 19. stor.), trojičný stĺp (polovica 19. stor.).

Horné Mýto

Horné Mýto, Felsővámos — obec v okrese Dunajská Streda v Trnavskom kraji v Podunajskej rovine na pravom brehu Malého Dunaja, 113 m n. m.; 932 obyvateľov, 10,5 % slovenskej, 86,4 % maďarskej národnosti (2019).

Písomne doložená 1406 ako Wamosfalw, Wykyrth, 1412 Wykyrth alias Vasaruth, 1421 Wykyrth, sive Wamusfalw, 1773 Vamosfalu, 1786 Wámoschfalu, 1808, 1863 – 1907 Vámosfalu, 1913 Felsővámos, 1927 – 38 Horné Mýto, 1938 – 45 Felsővámos, 1945 – 48 Horné Mýto, Felső-Vámos, 1948 – 60 Horné Mýto, 1960 – 90 zlúčená s obcou Trhová Hradská do obce Trhové Mýto, od 1990 opäť samostatná obec.

Patrila viacerým šľachtickým rodinám, v 16. stor. poškodená tureckými nájazdmi. R. 1938 – 44 pričlenená k Maďarsku.

Stavebné pamiatky: barokový rímskokatolícky Kostol sv. Jána Nepomuckého (1740, klasicisticky upravený v 19. stor.), klasicistická kalvária (1855).

Horné Mladonice

Horné Mladonice — obec v okrese Krupina v Banskobystrickom kraji na Krupinskej planine, 455 m n. m.; 175 obyvateľov (2019).

Písomne doložená 1470 ako Felseulegen, 1773 Felső-Mladonya, Ober-Mladunitz, Horne Mladunice, 1786 Felschő-Mladonya, Felschő-M[l]adonya, Felschő-Mladunicz, Horné Mlad[u]nicze, 1808 Felső-Mladonya, Horní Mladonice, 1863 – 88 Felsőmladonya, 1892 – 1913 Felsőlegénd, 1920 Horné Mladunice, 1927 Horné Mladonice.

Patrila panstvu Bzovík. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom.

Stavebné pamiatky: rímskokatolícky Kostol sv. Demetera (1888 – 90, postavený na starších základoch, 1950 obnovený).

Horné Chlebany

Horné Chlebany — obec v okrese Topoľčany v Nitrianskom kraji v strede Nitrianskej pahorkatiny na terase a nive Bebravy v blízkosti jej sútoku s Nitrou, 178 m n. m.; 372 obyvateľov (2019).

Písomne doložená 1328 ako Halban, 1381 Helben, 1773 Felső-Helbény, Ober-Chlban, Horne Chlebany, 1786 Felschő-Helbing, Wissné Chlebani, 1808 Felső-Helbény, Horní Chlbany, Horní Chlebany, 1863 Felsőhelbén, 1873 – 1913 Felsőhelbény, 1920 Horné Chlbany, 1927 – 76 Horné Chlebany, 1976 – 90 súčasť obce Rajčany, 1990 Horné Chlebany.

Patrila viacerým šľachtickým rodinám. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom.

Stavebné pamiatky: pôvodne barokový kaštieľ (18. stor., v 19. stor. prestavaný), Kaplnka Panny Márie Karmelskej (pôvodne baroková, 18. stor., v 1. polovici 20. stor. prestavaná), baroková prícestná socha sv. Floriána (1773).

Horné Hámre

Horné Hámre — obec v okrese Žarnovica v Banskobystrickom kraji v južnej časti Vtáčnika, 270 m n. m.; 643 obyvateľov (2019). Miestne časti: Horné Hámre, Kostivrch.

Obec písomne doložená 1391 ako Hamor, 1773 Felső-Hamor, Ober-Hamor, Horné Hamry, 1786 Felschő-Hamor, Horné Hamri, 1808 Felső-Hámor, Ober-Hammer, Horní Hámry, 1863 – 1913 Felsőhámor, 1920 Horné Hámry, 1948 Horné Hámre.

Patrila panstvu Revište, po vymretí Dóciovcov v správe Banskej komory. V Horných Hámroch sa spracúvala ruda vyťažená v okolitých banských mestách. V 18. stor. vzniklo v okolí niekoľko osád (Čierťaž, Fertáľ, Jančok, Kostivrch, Pajer, Pecnov).

Stavebné pamiatky: barokový rímskokatolícky Kostol sv. Martina biskupa (1671, postavený na staršom základe, v 18. stor. prestavaný), Kaplnka Panny Márie Lurdskej (1893).

Horné Dubové

Horné Dubové — obec v okrese Trnava v Trnavskom kraji na Trnavskej sprašovej pahorkatine, 219 m n. m.; 382 obyvateľov (2019).

Písomne doložená 1262 ako Feldombov, Ful Dombou, 1277 Fuldombo, 1773 Felső-Dombó, Ober-Dombova, Horne Dombowa, 1786 Felschő-Dombo, 1808 Felső-Dombó, Ober Dubowan, Horní Dubowé, 1863 – 1913 Felsődombo, 1920 Horné Dubové.

Od 16. stor. patrila panstvu Smolenice, časť rodu Kéthelyiovcov, v 17. stor. ju často dávali do zálohu, 1781 ju kúpili Pálfiovci. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, vinohradníctvom a povozníctvom. Ojedinelé archeologické nálezy zo stredoveku.

Stavebné pamiatky: barokový rímskokatolícky Kostol sv. Martina biskupa (1720, v 20. stor. upravovaný).

Horná Ždaňa

Horná Ždaňa — obec v okrese Žiar nad Hronom v Banskobystrickom kraji v doline Prochotského potoka na východnej strane Vtáčnika čiastočne v Žiarskej kotline, 296 m n. m.; 546 obyvateľov (2019).

Písomne doložená 1391 ako Sdan, 1428 Felsezdanya, 1773 Horna Zdana, Felső-Zdanya, 1786 Felschő-Zdana, 1808 Felső-Zdánya, Felső-Zsdánya, Horní Zdaňa, 1863 – 88 Felsőzsdány, 1892 – 1913 Felsőzsadány, 1920 – 48 Horná Ždáňa, 1948 Horná Ždaňa.

Patrila panstvu Revište, po vymretí Dóciovcov v správe banskej komory. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom.

Stavebné pamiatky: rímskokatolícky Kostol sv. Šimona a Júdu (koniec 16. stor., barokovo upravený 1720).

Horná Ves

Horná Ves — obec v okrese Žiar nad Hronom v Banskobystrickom kraji v Kremnických vrchoch, 439 m n. m.;685 obyvateľov (2019).

Písomne doložená 1429 ako possessio Vindisdorf alias Villa Sclauorum, 1442 Windischdorf, 1808 Horníwes, Windischdorf, 1888 Hornavesz, 1892 – 1913 Felsőtóti, 1920 – 52 Horná Ves, 1952 – 57 pričlenená ku Kremnici, 1957 – 80 Horná Ves, 1980 – 97 súčasť Kremnice, 1997 Horná Ves.

Pôvodne kráľovský majetok, od 1429 patrila mestu Kremnica.

Stavebné pamiatky: barokový morový stĺp so súsoším Sv. Trojice (1707 – 11, prenesený z Kremnice 1776).

Horná Ves

Horná Ves — obec v okrese Prievidza v Trenčianskom kraji na styku východnej časti Hornonitrianskej kotliny, Tribeča a Vtáčnika, 318 m n. m.; 1 429 obyvateľov (2019). Miestne časti: Horná Ves, Rudica.

Obec písomne doložená 1293 ako Superior Hozlem, 1329 Felfalu, 1388 Fulfalu, 1565 Hornyawes, 1773, 1786 Hornejsa, Félfalu, 1808 Felfalu, Horněysa, Horní Wes, 1863 – 1902 Felfalu, 1907 – 13 Ófelfalu, 1920 Horná Ves, Hornejsa, 1927 Horná Ves.

Patrila hradu Sivý Kameň, neskôr banskej komore. R. 1663 ju spustošili Turci. Ojedinelé archeologické nálezy z bronzovej doby.

Stavebné pamiatky: zrúcaniny goticko-renesančného kaštieľa (začiatok 15. stor., obnovený koncom 16. stor.), baroková Kaplnka sv. Vincenta Ferrarského (1780), klasicistický rímskokatolícky Kostol obrátenia sv. Pavla apoštola (1837, opravený v 2. polovici 19. stor. a v 1. polovici 20. stor.).

Horná Štubňa

Horná Štubňa — obec v okrese Turčianske Teplice v Žilinskom kraji v južnej časti Turčianskej kotliny na úpätí Kremnických vrchov, 624 m n. m.; 1 614 obyvateľov (2019).

Písomne doložená 1390 ako Wylehota, 1399 Possessio noviter locata, 1407 Newstub, 1415 Neustuba, 1493 Felsewstubna, 1502 Wylehota, 1505 Newsthwna, 1773 Horna Stubna, Neu-Stuben, Ober-Stuben, Felső-Stubnya, 1786 Felschő-Stubnya, Ober-Stuben, Neustuben, 1808 Horní Sstubna, Neu-Stuben, Ober-Stuben, 1863 – 1913 Felsőstubnya, 1920 Horná Štubňa, 1927 – 48 Horná Štubňa, Ober-Stuben, 1948 Horná Štubňa.

Vznikla na krupinskom práve, 1405 sa stala majetkom Kremnice (do 1848). Obyvatelia sa zaoberali drevorubačstvom a uhliarstvom. Hromadný archeologický nález bronzových predmetov z mladšej bronzovej doby.

Stavebné pamiatky: rímskokatolícky Kostol sv. Anny (pôvodne evanjelický z 1650 – 51 na mieste staršej stavby, 1673 doplnený vežou, upravený v 20. stor.), Kaplnka sv. Jána Nepomuckého (1814), Kaplnka sv. Vendelína (1894).

Do katastra zasahuje národná prírodná rezervácia Svrčinník.